Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/317/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115226033
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115226033.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci oprávneného V. H. G.
nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. na C. ulici č. X zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou so
sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 proti povinnej L.. O. W. D. zastúpenej
JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č.

20 za účasti maloletého U. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Košiciach, v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil výkon rozhodnutia uznesenia Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 7CoP/125/2015-97 zo dňa 18.5.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.6.2015 a

ktorým súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že zveril maloletého U. V. W. nar. XX.XX.XXXX
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že matka sa bude o maloletého starať každý
týždeň od 1. nedele v mesiaci do 3. nedele v mesiaci a otec od 3. nedele v mesiaci do 1. nedele v mesiaci
s miestom striedania vždy v bydlisku matky o 18.00 hod. a rodičov zaviazal striedavo uhrádzať mesačné
poplatky za pobyt maloletého v predškolskom zariadení. Výživné súd neurčil.

2.Protitomutouzneseniupodalavzákonnejlehoteodvolaniepovinnásnávrhom,abyodvolacísúdzrušil
uznesenie súdu prvého stupňa a výkon rozhodnutia zastavil. Vyslovila názor, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie je nesprávne, keďže okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik uloženej povinnosti podľa ust. § 377 ods. 2 CMP. Uviedla, že striedavá osobná starostlivosť, o
ktorej bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 125/2015 z 18.5.2015 sa
realizovala od 6.9.2015 a k upusteniu od jej realizácie došlo z dôvodu, že u dieťaťa sa po opakovanom

odlúčení od matky v čase, keď osobnú starostlivosť zabezpečoval otec prejavovali výrazné znaky
psychickej dekompenzácie. Dieťaťu musela byť poskytnutá pedopsychiatrická a pedopsychologická
starostlivosť, pričom pedopsychologická starostlivosť je dieťaťu poskytovaná doteraz. K dramatickému
zhoršeniu psychického stavu maloletého dieťaťa došlo 2.9.2015, kedy dieťa bolo otcom odovzdané
do detských jaslí potom, čo otec zabezpečoval tri týždne osobnú starostlivosť o dieťa. Dieťa bolo
dezorientované, nekomunikovalo a jeho stav spôsobil tak vážne znepokojenie, že zamestnankyne

detských jaslí kontaktovali nielen matku dieťaťa, ale aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach.
Dieťaťu bola poskytovaná intenzívna psychologická starostlivosť Mgr. U. U., psychologičkou. O priebehu
tejto starostlivosti bol informovaný aj otec dieťaťa a to aj pri osobných konzultáciách. Dňa 7.10.2015
sa rodičia dohodli za prítomnosti Mgr. U. na tom, že ak dieťa bude opäť navštevovať detské jasle,
bude sa realizovať styk otca s dieťaťom kedy tento bude prebiehať každý párny týždeň od stredy
17.00 hod. do nedele 19.00 hod., pričom bolo súčasne dohodnuté, že ak dieťa nezvládne nástup do

jaslí bez opätovného zvýraznenia separačno-úzkostnej symptomatiky, bude opätovne vyšetrené a bude
dohodnutý iný variant styku dieťaťa s otcom. K styku došlo dvakrát v mesiaci október 2015 a raz vmesiaci november 2015. Pri poslednom stretnutí otec neumožnil kontakt dieťaťa s matkou, dieťa sa
opätovne vrátilo v dekompenzovanom stave. Matka dieťaťa navrhla spoločnú konzultáciu za účasti
psychologičky za účelom nájsť taký model styku s dieťaťom, ktorý je pre dieťa prijateľný a nepovedie

k prehlbovaniu jeho psychických ťažností. Ďalej uviedla, že v priebehu roka 2016 sa otec s maloletým
dieťaťom pravidelne stretával. V posledných štyroch mesiacoch došlo k stretnutiam otca s mal. Lukom
takmer k pravidelným stretnutiam a to v dňoch 8.7.,12.7.,15.,16. a 17.7., 20.7., 29.,30. a 31.7. O dieťa sa
však opätovne objavovali príznaky nestability, dieťa sa opätovne pomočilo, preto navrhla otcovi, aby sa
jeho stretnutia s maloletým dieťaťom obmedzili na denné pobyty bez prespávania. Otec uvedený návrh

akceptoval, čo matka nesmierne ocenila, keďže napriek zrejme rozdielnym pohľadom na psychický stav
dieťaťa sa rodičia dokážu dohodnúť na takej forme starostlivosti o dieťa, ktoré dieťa nepoškodzuje.
Matka podrobne uviedla, že všetky stretnutia, ktoré sa uskutočnili v období augusta 2016, septembra
2016, októbra 2016 a dohodli sa aj v mesiaci november 2016. Matka poukázala v tejto súvislosti na
uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 92/2016 z 21.3.2016, z ktorého je nesporné, že
otec maloletého dieťaťa upustil od realizácie striedavej starostlivosti. Odvolací súd výslovne uviedol, že

postup otca dovoľuje záver, že otec si osvojil závery psychológa Mgr. Lipanovej, s ktorou konzultoval
problémy dieťaťa za účelom pochopenia jeho zdravotného stavu, t.j. že striedavá osobná starostlivosť
pre dieťaťa za súčasnej situácie nie je vhodná, preto spontánne upustil o realizáciu striedavej osobnej
starostlivosti a režim styku prispôsobil vôli dieťaťa, nota bene záujmy dieťaťa nie sú ohrozené a
naliehavosť nariadenia predbežného opatrenia v súlade s návrhom matky nebola osvedčená. Matka

poukazuje na skutočnosť, že aj keď Krajský súd v Košiciach svojím uznesením sp. zn. 8CoP 146/2016
z 30.6.2016 potvrdil predchádzajúce uznesenie súdu prvého stupňa o uložení pokuty vo výške 200,-
Eur, súčasne konštatoval, že v konaní o výkon rozhodnutia nie je oprávnený vykonávať dokazovanie na
zistenie, záujmov potrieb a psychického stavu dieťaťa vo vzťahu k realizovaniu styku, pretože uvedené
skutočnosti sú relevantné v základnom konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletému dieťaťu, výsledkom ktorého je právoplatný a vykonateľný rozsudok vo veci, ktorý je následne
titulom pre výkon rozhodnutia v prípade, ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie. V konaní o výkon rozhodnutia nemožno ani riešiť skutočnosti, ktoré sú svojou podstatou
významné z hľadiska rozhodnutia vo veci samej, teda akým spôsobom a v akom rozsahu by mal byť
styk otca s maloletým dieťaťom zmenený a upravený a ktoré môže matka prezentovať v návrhu o zmenu

úpravy styku. Z odôvodnenia predmetného uznesenia odvolacieho súdu je podľa presvedčenia matke
zrejmé, že sa sťahuje k situácii, kedy sú pomery vo výchove dieťaťa upravené rozsudkom, ktorý je
vynesený po vykonaní potrebného dokazovania a zistení skutočného stavu veci v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie v najlepšom záujme dieťaťa, čo však nie je prípad úpravy pomerov vo veci maloletého
U. V., keďže v predmetnej veci nebol vynesený žiaden rozsudok.

3. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že mal snahu situáciu
ukludniť a súhlasil s režimom navrhnutým Mgr. U., ktorý našiel svoj odraz v dohode zo 7.10.2015.
Povinná však postupne odmietla rešpektovať aj túto dohodu a niekoľko mesiacov celkom oklieštila styk
syna s otcom. Povinná je napriek záverom znaleckého posudku proti akejkoľvek forme styku širšieho

než pár hodín denne a v zásade bez prespania u otca. V r. 2016 umožnila maloletému u otca, s ktorým
má dieťa vynikajúci láskyplný vzťah prenocovať presne 4 krát aj to len v čase letných prázdnin, kedy
väčšina rodičov trávi s deťmi celé dovolenky, čo v danom prípade nebolo vzhľadom na postoj povinnej
možné. Nešlo teda o dohodu rodičov v pravom slova zmysle, ale o snahu otca byť so synom koľko je
len možné. Otec s návrhom matky súhlasil, aby mohol byť so synom, ide o nevyhnutnosť zo strany otca

a nie o dohodu. Otec nikdy neprestal prezentovať svoj názor, že naďalej trvá na striedavej starostlivosti.

4. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Poukázal na odporučenie klinického
psychológa Mgr. U., ktorá v snahe o sledovanie najlepšieho záujmu mal. U. V. W. zabezpečovala
spoločné stretnutie rodičov s cieľom dohodnutia postupu úpravy styku maloletého s otcom so zreteľom

na zdravotný, psychický stav dieťaťa pri zohľadnení jeho útleho veku, stavy úzkosti maloletého, ktoré
síce nesúviseli so samotnou osobou otca, ale s odlúčením od matky, na ktorú je maloletý primárne
nafixovaný. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení dal do pozornosti závery znaleckého posudku
vypracované psychológom PhDr. B., lekárske správy odborníkov, správu materskej školy, pričom úrad
poukazuje na potrebu vyrastanie detí vo veku maloletého v jednom stabilnom výchovnom prostredí, aby

získalocitovúukotvenosťapocitistoty,ktorévneskoršom vývinejedôležitýmfaktorompripredchádzaní
emočných porúch osobnosti. Kolízny opatrovník poukázal na skutočnosť, že z dôvodu neustále sa
vyskytujúcich problémov v komunikácii medzi rodičmi týkajúcej sa starostlivosti a výchovy maloletého s
cieľom zabezpečiť čo najlepší záujem maloletého, napĺňania jeho potrieb, zabezpečenie jeho zdravéhopsychického a fyzického vývinu bola rodina zaradená v r. 2016 do priority pod názvom „Opatrenia
zamerané na zabezpečenie vykonávania odborných metód práce na prispôsobenie sa novej situácii v
prirodzenom rodinnom prostredí“, ktorá je vykonávaná prostredníctvom akreditovaného subjektu Miesto

pod Slnkom n.o., ktorej cieľom je poskytovanie profesionálnej pomoci pri znovunadviazaní vzájomných
vzťahov medzi rodičmi pri sledovaní čo najlepšieho záujmu dieťaťa. Ako to vyplynulo z priebežnej správy
akreditovaného subjektu Miesto pod Slnkom n.o. zo dňa 3.10.2016 matka na vzájomných konzultáciách
deklarovala, že syn sa s otcom stretáva rád, jeho stresové prežívanie sa minimalizovalo, ale maloletý
u otca prespávať odmieta, preto sa rodičia dohodli, že otec dieťaťa dieťa nosí na noc domov k matke.

Po dohode je otec s maloletým aj cez týždeň, kedy ho vyberá z materskej školy o 18.00 hod. odovzdá
matke. Otec deklaroval, že styk s maloletým je bezproblémový. Rodičia si našli funkčný systém na
jeho realizáciu, usilujú sa byť jeden voči druhému ústretoví. Komunikujú však prevažne elektronicky.
Doporučil na základe uvedených skutočností v odvolacom konaní o výkon rozhodnutia rozhodnúť na
základe dostupných dôkazných materiálov s cieľom chrániť a zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa.

5. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa písomne vyjadril otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že pokiaľ
kolízny opatrovník poukázal na znalecký posudok PhDr. B. je nevyhnutné prihliadnuť aj na záver
posudku, podľa ktorého znalkyňa odporúčala, že u maloletého by bolo vhodné dočasne upustiť od
realizácie striedavej starostlivosti na jeden rok, pričom znalkyňa odporučila v danom období jedného
roka rozšírený styk otca s dieťaťom. Povinná nerešpektovala ani závery znalkyne, pretože odmietala

umožniť otcovi rozšírený styk. Otec sa mohol stýkať len pár hodín. Napriek tomu od januára 2017 došlo
k určitému posunu v danej situácii, kedy maloletý už u otca začal aj prespávať, avšak matka to umožňuje
maximálne jednu až dve noci. Zdôraznil, že okrem prvých troch týždňoch po nadobudnutí právoplatnosti
uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ktorým bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti
matka toto rozhodnutie reálne nikdy nerešpektovala.

6. K vyjadreniu otca sa písomne opätovne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že už v odvolaní
proti uzneseniu zo dňa 14.9.2016 sa styk otca s maloletým dieťaťom realizuje v súlade s najlepším
záujmom dieťaťa s postupne sa zvyšujúcim časovým rozsahom. Z prehľadu stretnutí otca s dieťaťom
vyplýva pravidelnosť styku otca s dieťaťom ako aj rozsah. Preto pokiaľ oprávnený prostredníctvom svojej

právnej zástupkyni tvrdí, že naďalej trvá na výkone rozhodnutia vo vzťahu k striedavej starostlivosti
toto jeho vyjadrenie je pre povinnú prekvapujúce rovnako ako nepochybne pre procesného opatrovníka
dieťaťa. Aj v priebehu r. 2017 pokračovali stretnutia maloletého s otcom pravidelne, otec s maloletým
dieťaťom stretával dva razy počas pracovného týždňa a každý druhý víkend, pričom víkendové stretnutia
sa postupne predlžovali aj na prespatie maloletého dieťaťa u otca. Takýmto spôsobom sa stretnutia

realizujú doteraz. Za osobitnú významnú skutočnosť v predmetnej veci však je potrebné považovať
skutočnosť, že od 1.6.2017 oprávnený pracuje v Poľsku v oblasti Krakova. V dôsledku tejto zmeny sa s
maloletým dieťaťom počas pracovného týždňa nestretáva. Od začiatku júna 2017 si otec preberá dieťa
od matky v piatok v podvečer a matke ho vracia v nedeľu.

7. K vyjadreniu povinnej sa vyjadril otec maloletého. Uviedol, že od 1.6.2017 pracuje v Poľsku, túto
možnosť zvolil práve preto, aby bol čo k maloletému najbližšie, pretože Krakov je od Košíc vzdialený
približne 3 hodiny jazdy čo je menej než cesta z Košíc do Bratislavy. Ani táto skutočnosť však otcovi
nebráni v tom, aby sa realizovala striedavá starostlivosť v zmysle vykonateľného uznesenia.

8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a konania o výkone rozhodnutia vo veciach
maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len „CMP“).

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.11. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje
aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

14. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy,
ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania
jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho

konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi
konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných
práv, ktoré zákon priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore.
Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako
dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť

dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne
úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím
a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto

rozhodnutie zrušiť. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom
podnímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje
poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu konania a
pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti
zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a v súlade s jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu výroku

rozhodnutia.

15. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne § 185 CSP a § 36 CMP, pretože
nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o nariadenie výkonu rozhodnutia, najmä riadne

nezistil, či povinná dobrovoľne neplní, čo jej ukladá rozhodnutie, ktoré sa má vykonať. Nevysporiadal sa
s tvrdeniami povinnej ohľadne nevôle maloletého stretávať sa s otcom ani s ostatnými skutočnosťami,
ktoré mali byť dôvodom marenia výkonu styku s maloletým a nevyhodnotil, či povinná mohla mať
na odmietavý postoj dieťaťa vplyv ani to, či svojím konaním zapríčinila, že k realizácii úpravy styku
s otcom nedochádza v zmysle posledného právoplatného rozhodnutia súdu. Obmedzil sa iba na

všeobecnékonštatovanie,ževzhľadomnapodanýnávrhnariadilvýkonrozhodnutiaostriedavejosobnej
starostlivosti bez toho, aby v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, na základe akých skutočností
dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376
ods. 1 CMP. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16.Povrátenívecibudepovinnosťousúduprvejinštancievykonaťdôslednédokazovanievnaznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu , ak sa ukáže byť potrebný, najmä riadne zistiť, či došlo k
dobrovoľnému nesplneniu povinnosti uloženým rozhodnutím súdu, ktorý sa má vykonať povinnou, za
účelom vykonať dokazovanie ohľadne podmienok, za akých k realizácii styku otca s maloletým dieťaťom

dochádza ako aj dôvody, pre ktoré maloletý stretnutia s otcom odmieta, bude tiež jeho povinnosťou opäť
vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali
zo zisteného skutkového stavu a úvahami , ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky
správne.17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).