Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/148/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010899674
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010899674.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a
sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľky JUDr. Viera
Kubicová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu GOSSYCOM Záhorská tkáčovne, štátny podnik v
likvidácii, Kúty, IČO: 30 416 886, práv. zást. Kubicová, Benkóczki, Baláž - advokáti s.r.o., Záhradnícka
68, Bratislava, proti odporcovi 1/ MWH s.r.o., Staničná 502, Vráble, IČO: 35 730 480, práv. zást.
JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubíniho 16, Bratislava a 2/ Bonano Holding AG, Bundesplatz 18, 6304
Zug, Švajčiarsko, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľnosti a zmluvy o prevode
vlastníctva k nehnuteľnosti a o odvolaní navrhovateľky voči rozsudku Okresného súdu Malacky č.k.
10Cb/51/2008-432 v znení opravného uznesenia č.k. 10Cb/51/2008-445 zo dňa 4.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky v Malackách č.k. 10Cb/51/2008-432 zo dňa
28.11.2012 v znení opravného uznesenia č.k. 10Cb/51/2008-445 zo dňa 4.12.2012 potvrdzuje.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi v 1. rade na náhradu trov odvolacieho konania sumu 81,47
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právnej zástupkyne odporcu v 1. rade.

Odporcovi v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti
kúpnych zmlúv o predaji nehnuteľnosti tkáčovňa hala A, B zapísaná na LV č. XXX U..Ú.. U. H. Č.. XXX E..
Č.. XXXX/XX, ktorá bola uzavretá 20.11.1995 a kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam
tkáčovňa hala A, B zapísaná na LV č.XXXX U..Ú.. U., H. Č.. XXX, E.. Č.. XXXX/XX - obe bez pozemku
a uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade na náhradu trov konania sumu 65,08 eur.
Odporcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 25.5.1998 v znení zmeny
návrhu zo dňa 28.3.2008 domáhala vyslovenia neplatnosti zmluvy medzi spoločnosťou GOSSYCOM,
Záhorské tkáčovne š.p. v likvidácii Kúty a spoločnosťou HEFRA spol. s r.o., Podháj 133, Bratislava ako
kupujúcim a vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou MWH k.s. Podháj 133,
Bratislava a spoločnosťou Bonano Holding AG, Bundesplatz, Zug, Švajčiasko ako kupujúcim.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol dňa 17.6.2003 pod č.k. 100/01-102 tak, že návrh navrhovateľky
zamietol. Odvolací súd tento rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa vec opätovne prejednal a rozhodol rozsudkom zo dňa 16.7.2007 pod .k.
10Cb/51/2008-307 tak, že opätovne návrh zamietol. Na odvolanie navrhovateľky odvolací súd zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie na doplnenie dokazovania a
opätovné posúdenie veci s prihliadnutím na závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.
14Cob/253/2003-130 z 28. apríla 2004 a rozsudku NS SR sp. zn. 5 Obo/75/97 zo dňa 21.7.1997.

Súd prvého stupňa v novom konaní nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní zistil, že
navrhovateľka sa ako správkyňa konkurznej podstaty ustanovenej podľa zákona č. 328/1991 Zb. v
znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu (vyhlásený 4.2.1998) návrhom na začatie konania zo
dňa 25.5.1998 domáhala vyslovenia neplatnosti zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou GOSSYCOM
Záhorské tkáčovne š.p. v likvidácii ako predávajúcim a spoločnosťou HEFRA, spol. s r.o., Podháj 133,
Bratislava ako kupujúcim o predaji nehnuteľnosti tkáčovňa hala A, B zapísanej na LV č. XXX (neskôr LV
č. XXXX) U..Ú.. U. H.. Č.. XXX, E.. Č.. XXXX/XX - bez pozemku, uzavretej dňa 20.11.1995 a neplatnosti
zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti tkáčovňa hala A, B, zapísanách na LV XXXX U..Ú.. U. H.. Č..
XXX, parc. č. XXXX/XX - bez pozemku uzavretej medzi spoločnosťou MWH k.s. Podháj 133, Bratislava
ako predávajúcim a spoločnosťou Bonano Holding AG, Bundesplatz 18, 6304 Zug, Švajčiarsko ako
kupujúcim.

Súd prvého stupňa po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu sa opätovne zaoberal otázkou aktívnej
legitimácie navrhovateľky v konaní, a to na základe námietky žalovaných založenej na čl. IV. ods. 1 zák.
č. 17/1993 Z.z. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Aktívna legitimácia navrhovateľky v
súvislosti s citovaným zákonom nebola riešená v odvolacom rozhodnutí a z dôvodu nových skutočností
zistených v novom konaní pred súdom prvého stupňa, súd poukázal na to, že rozsah viazanosti právnym
názorom odvolacieho súdu nie je neohraničený. Ustanovenie § 266 O.s.p. teda platí, že dokiaľ sa v
konaní neobjavia nové skutočnosti a súd prvého stupňa nemá dôvod sa od právneho názoru odvolacieho
súdu odkloniť. Záver, kedy raz vyslovený názor odvolacieho súdu je nemenný a platný za každých
okolností by bol v rozpore s povinnosťou súdu prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré vyšli za konania
najavo a rozhodovať o veci podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Súd preto posúdil vyjadrenie
žalovaného v 2. rade, ktoré súdu prezentoval v podmienkach zo dňa 2.7.2012 a 9.10.2012, zvážil právny
názor odvolacieho súdu a tvrdenie navrhovateľky, ktoré predkladala ako reakciu na tvrdenie žalovaného
v 2. rade.

Súd po posúdení námietky o nedostatku aktívnej legitimácie z dôvodu, že pri kúpnej zmluve z 20.11.1995
bol scudzovaný majetok vo vlastníctve štátu počas likvidácie štátneho podniku sa predovšetkým
zaoberal čl. IV. ods. 1 zákona č. 17/1993 Z.z., podľa ktorého ak pri prevode alebo
prechode majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných predpisov 1/,
boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh
na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom
zastupuje štát prokurátor.

Medzi osobitné predpisy patrí nielen zákon 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby, ale aj ustanovenie § 761 Obch. zák.. Medzi účastníkmi konania bol zásadný rozpor, či v poradí
prvá zmluva o predaji nehnuteľnosti je alebo nie je uzavretá v režime podľa zák. č. 92/1991 Zb., súd
najskôr vyhodnotil § 761 Obch. zák. v okolnostiach prejednávanej veci a čl. IV. zák. č. 17/1993 Z.z.. Takto
postupoval i z dôvodu, že odvolací súd v uznesení zo dňa 30.11.2011 uviedol, že likvidátor speňažoval
majetok štátneho podniku z titulu realizácie záložného práva.

Podľa ustanovenia § 761 Obch. zák. v znení účinnom ku dňu 20.11.1005, pri likvidácii štátnych podnikov
sa použijú ustanovenia o likvidácii obchodných spoločností. Zmyslom zákona č. 17/1993 Z.z. a jeho
čl. IV. je ochrana vlastníctva štátu nielen v procese privatizácie, ale aj pri likvidácii štátnych podnikov.
Povinnosť likvidátora robiť úkony v mene spoločnosti podľa § 72 ods. 1 Obch. zákona, znamená konať
v súlade so zákonom. Režim likvidácie upravený v Obch. zák. v čase uzavretia zmluvy o predaji
nehnuteľností zo dňa 20.11.1995 nemožno prehliadať. Je ním speňažovanie majetku likvidovaného
štátneho podniku, a preto súd tvrdenie navrhovateľky o neplatnosti zmluvy o predaji vyhodnotil ako
tvrdenie, že postup likvidátora bol v rozpore s § 72 ods. 1 Obch. zák.. Tvrdeným postupom by preto
došlo k porušeniu § 761 Obch. zák., ktorý je zaradený medzi osobitné predpisy podľa článku IV. zák. č.
17/1993 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, že vyhlásením konkurzu neprešlo na správkyňu takéto oprávnenie.
V dobe vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu GOSSYCOM, Záhorské tkáčovne š.p. právo domáhať
sa určenia neplatnosti prevodu úpadca nemal. V čase vyhlásenia konkurzu prevedené nehnuteľnosti
neboli ani súčasťou jeho majetku, ku ktoréu úpadca vykonával právo hospodárenia. Ustanovenie § 14

ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia
konkurzu (4.2.1998) na majetok úpadcu GOSSYCOM upravovalo nakladanie s majetkom podstaty
od vyhlásenia konkurzu a na správcu prechádzali oprávnenia, ktoré patrili pred vyhlásením konkurzu
úpadcovi ohľadne majetku, ktorý spravoval. Súčasťou oprávnení úpadcu nebolo právo domáhať sa
neplatnosti prevodov majetku štátu spravovaného štátnym podnikom (zák. č. 17/1993 Z.z.), a preto
nemohlo prejsť ani na správcu. Správca sa teda vyhlásením konkurzu nestal legitimovaný na podanie
žaloby namiesto prokurátora. Cit. ustanovenie § 14 ods. 1 písm. c/ a d/ ZKV v znení účinnom ku dňu
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu taxatívne upravovalo prípady súdnych konaní, v ktorých aktívnu
alebo pasívnu legitimáciu namiesto úpadcu má správca konkurznej podstaty. Predmetné konanie však
pod tam uvádzané prípady neplatí, lebo v tomto konaní nejde o nároky na oddelené uspokojenie (§ 28)
alebo na vylúčenie veci z podstaty alebo o konanie, ktorého výsledkom môže byť nárok proti podstate.
Navrhovateľka v konaní preto nie je aktívne legitimovaná, a preto súd žalobu zamietol.

Súd prvého stupňa vedený snahou vyriešiť vec i po stránke vecnej (keďže súdne konanie v tejto
veci prebieha viac ako 10 rokov), sa zaoberal i posúdením platnosti zmluvy o predaji nehnuteľnosti a
následnej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti.

Navrhovateľka neplatnosť zmluvy o predaji nehnuteľnosti a z následnej kúpnej zmluvy o prevode
vlastníctva nehnuteľnosti zdôvodňovala neplatnosťou zmluvy o zriadení záložného práva a tvrdila, že
záložný veriteľ nebol za žiadnych okolnosti oprávnený pristúpiť k realizácii neexistujúceho záložného
práva. Súd z notárskej zápisnice zistil, že došlo k realizácii záložného práva formou dražby. Neplatnosť
záložnej zmluvy č. 1/02305 bola súdom určená až po realizácii záložného práva a zmluva o predaji
nehnuteľnosti medzi pôvodným odporcom v 1. rade (UKRA s.r.o.) a úpadcom (vtedy š.p. v likvidácii)
bola uzavretá.

Záložné právo zo zmluvy č. 1/02305 vzniklo vkladom a zaniklo jeho vykonaním skôr, než došlo k určeniu
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Vyslovenie jej neplatnosti zánik práva znovu spôsobiť
nemohlo. Zmluva o o zriadení záložného práva bola určená ako neplatný právny úkon rozhodnutím
súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť až 25.8.1997.

Súd prvého stupňa rešpektujúc názor odvolacieho súd v uznesení na č.l. 321 súdneho spisu posúdil
dôsledky určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva v intenciách rozsudku NS SR 5Obo
75/97 na právne úkony, ktorých sa predmetné konanie týka.

Z rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo 311/2008 vyplýva právny záver „Platnosť právneho úkonu je nutné
posudzovať vždy podľa právneho stavu, kedy k úkonu došlo“. Vychádzajúc z uvedeného, zmluvné
strany pri podpise zmluvy môžu vychádzať a vychádzajú z jestvujúcich skutočností, s ktorými sa môžu
oboznámiť a byť si ich vedomé. Platnosť napadnutých zmlúv preto súd posudzoval podľa právneho a
skutkového stavu v čase, kedy došlo k ich uzavretiu. Zmluva sa totiž nemôže stať neplatnou v dôsledku
neskôr vzniknutej skutočnosti, ak nejde o prípad tzv. relatívnej neplatnosti (čo nie je daný prípad).

V čase uzavretia zmluvy o predaji nehnuteľnosti zo dňa 20.11.1995 nebolo konanie o určenie neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva ani začaté. Neskôr vyslovená neplatnosť zmluvy o zriadení záložného
práva (rozsudok sp. zn. 5Obo 75/97) nemá na platnosť zmluvy o predaji nehnuteľností žiadny účinok.
Pôvodný odporca v 1. rade uzavrel zmluvu, aby nadobudol vlastnícke právo za určitých podmienok, ktoré
sa bez jeho zavinenia neskôr zmenili, nemôže byť postihnutý on, ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť
za takúto zmenu (zmluvné strany zmluvy o zriadení záložného práva). Neplatnosťou zmluvy o zriadení
záložného práva teda nemôže byť postihovaný ten, kto nie je zmluvnou strany zmluvy o záložnom práve.
V prospech tohto právneho názoru svedčí i rozsudok NS SR 2Cdo 311/2008 zo dňa 30.3.2008.
Iný výklad by bol v rozpore s princípom právnej istoty a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd.
Riadne nadobudnuté vlastníctvo nadobúdateľa znamená, že toto požíva právnu ochranu v zmysle ods.
1 citovaného čl. 11. Vlastníctvo bolo nadobudnuté v presvedčení a dobrej viere o platnosti titulu pre
vlastníctvo, v platnosť zápisu v evidencii nehnuteľností a bez rozporu s ustanoveniami Obč. zák. o
právnych úkonoch. Prvý nadobúdateľ HEFRA s.r.o. (UKRA s.r.o.) sa stal riadnym vlastníkom na základe
zmluvy o predaji nehnuteľností. V konaní neboli preukázané a ani tvrdené žiadne iné skutočnosti,
pre ktoré by zmluva o predaji nehnuteľností zo dňa 20.11.1995 bola neplatným právnym úkonom. Iné
dôvody neplatnosti nevyplývajú ani zo spisu, a preto súd konštatoval, že zmluva z 20.11.1995 je platným
právnym úkonom. Z toho dôvodu aj kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností je platným

právnym úkonom a má všetky zákonné náležitosti. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, pre
ktoré by bola neplatným právnym úkonom.

Právne vec posúdil i s poukazom na § 457 Obč. zák.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p..

S týmto rozhodnutím sa neuspokojila navrhovateľka a v zákonnej lehote podala proti nemu odvolanie, v
ktorom navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie a prizná jej náhradu trov konania.
Vo svojom obsiahlom odvolaní uviedla, čoho sa domáhala návrhom na začatie konania, čím tento návrh
odôvodnila. Zdôraznila, že záložná zmluva uzavretá 13.10.1992 medzi VÚB a.s. ako záložným veriteľom
a spoločnosťou Gossycom Záhorské tkáčovne š.p., v znení jej dodatkov bola rozsudkom súdu určená
za neplatnú. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.8.1997. Účinky neplatnosti nastali ex tunc,
teda účinky neplatného právneho úkonu nikdy nemohli nastať. Záložný veriteľ nebol preto oprávnený
realizovať záložné právo. Verejný dražba konaná 22.5.1995 preto nemohla mať za následok prevod
vlastníctva ani na základe uzavretej zmluvy o predaji nehnuteľností.

Tvrdila, že v uznesení odvolacieho súdu bol vyslovený právny názor, že v danom prípade sa nejedná
o prevod majetku štátu, ani o prevod v rámci likvidácie (3Cob/351/2010-321 zo dňa 30.11.2011).
Poukazovala i na to, že súd prvého stupňa v konaní a rozhodnutí nerešpektoval právny názor
odvolacieho súdu, pretože otázka aktívnej legitimácie bola už vyriešená uznesením 14Cob/253/2003 zo
dňa 28.4.2004 a podrobne rozoberala, prečo je daná aktívna legitimácia navrhovateľky. Z charakteru
navrhovateľkou napádaných právnych úkonov je zrejmé, že k týmto v žiadnom prípade nedošlo v
procese privatizácie.

V ďalšej časti sa zaoberala § 14 ods. 1 ZKV a tým, že vyhlásením konkurzu došlo k podstatnej zmene
okolností a postavenia š.p. Gossycom, pretože na správcu prešlo oprávnenie nakladať s majetkom
podstaty. Poukazovala na to, aké má byť konanie správcu v konkurze (v prospech veriteľov) a opakovane
sa zaoberala dôsledkami vyplývajúcimi z absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre danú vec.
K odvolaniu sa vyjadril odporca v 1. rade, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení poukázala na nedostatok aktívnej legitimácie
navrhovateľky a právny režim procesu likvidácie štátnych podnikov, ako i judikatúru súdov (Cpj 229/97)
a zákon č. 17/1993 Z.z., podľa ktorého každý prevod štátneho podniku v likvidácii patril medzi prevody
podľa osobitných predpisov.

Ďalej sa zaoberala zákonom č. 328/1991 Zb. (ZKV) a presvedčivosťou odôvodnenia napadnutého
rozsudku, ktorý sa vyporiadal aj s účinkami vyhlásenia konkurzu a uzavrel, že správca mohol namiesto
úpadcu podať podnet u prokurátora, aby ten prípadne podal návrh podľa zákona č. 17/1993 Z.z..

Zdôraznila, že ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva spoločnosťou HEFRA s.r.o. nebola platnosť
zmluvy o zriadení záložného práva č. 1/2305 nijak spochybnená a ku dňu uzavretia zmluvy o
predaji nehnuteľnosti (20.11.1995) ani namietaná existencia záložného práva. Poukázala i na účelovú
interpretáciu napadnutého rozsudku navrhovateľkou.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v
odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods.
2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku s poukazom na tvrdenia navrhovateľky v
odvolaní sa odvolací súd predovšetkým zaoberal dôvodmi, pre ktorý súd prvého stupňa žalobu zamietol,
t.j. vecnou legitimáciou navrhovateľky. Navrhovateľka vo svojom odvolaní obšírne uvádzala, prečo je
daná jej aktívna legitimácia najmä s poukazom na to, že na ňu po vyhlásení konkurzu prešlo právo
nakladať s majetkom úpadcu.

Odvolací súd po doplnení dokazovania súdom prvého stupňa dospel k zhodnému právnemu záveru po
posúdení novo namietaných tvrdení a skutočností uvedených odporcom v 2. rade súd prvého stupňa

správne rozhodol, že aktívna legitimácia navrhovateľky v konaní nie je daná. Svoj právny názor súd
prvého stupňa správne založil na čl. IV. ods. 1 zákona č. 17/993 Z.z., podľa ktorého ak pri prevode alebo
prechode majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných predpisov, je
štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Medzi osobitné
predpisy patrí nielen zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ale i
§ 761 Obch. zák..

Je nesporné, že v čase, keď došlo k uzavretiu zmluvy, bol úpadca v likvidácii. Za úpadcu pri uzatváraní
zmluvy konal likvidátor. Keďže sa jednalo o majetok štátu v zmysle čl. IV. zák. č. 17/1993 Z.z. v mene
štátu mal kompetenciu podať návrh o určenie neplatnosti prevodu majetku štátu len prokurátor.

V prípade, ak štátny podnik je v likvidácii, nie je možné rozlišovať medzi úkonmi likvidátora (t.j. či predaj
bol vykonaný v rámci výkonu záložného práva). Vždy sa jedná o úkon vykonaný likvidátorom v likvidácii.
V rámci svojho postupu v likvidácii (§ 72 ods. 1 Obch. zák.) likvidátor plní záväzky spoločnosti bez zreteľa
na to, či sa jedná o dlžnícky, ručiteľský, spoludlžnícky záväzok spoločnosti.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietku navrhovateľky, že v zmysle ZKV prešli na ňu oprávnenia
nakladať s majetkom, ktorý bol predmetom prevodu podľa zmluvy o predaji nehnuteľností. Predmetné
nehnuteľnosti boli, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania majetkom štátu, a preto na navrhovateľa
nemohlo prejsť oprávnenie prokurátora podať návrh podľa zákona č. 17/1993 Z.z..

Ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a/ nezaložilo aktívnu legitimáciu navrhovateľky a nemohlo prejsť na ňu
oprávnenie prokurátora, keďže toto oprávnenie nemal ani úpadca.

Námietka navrhovateľky ohľadne porušenia § 226 O.s.p. nie je dôvodná. Súd prvého stupňa v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, v akých medziach je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu a na základe akých tvrdení a skutočností zistených v konaní sa odklonil od vysloveného právneho
názoru. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že názor odvolacieho súdu
nie je nemenný a platný za každých okolností a bolo by v rozpore s povinnosťou súdu neprihliadať na
všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Pre úplnosť odvolací súd sa zaoberal i vecnou nedôvodnosťou návrhu na začatie konania z dôvodu, že
sa ňou zaoberal i súd prvého stupňa v záujme vyriešiť spor trvajúci viac ako desať rokov i po stránke
vecnej.

Plne sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa o absencii dôvodov spochybňujúcich platnosť
zmlúv. Súd prvého stupňa správne určil okamih, ku ktorému posudzoval platnosť právneho úkonu,
t.j. podľa právneho stavu kedy k úkonu došlo k uzavretiu zmluvy o predaji nehnuteľnosti a kúpnej
zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti. Zmluvy majú všetky zákonné náležitosti. Naviac dôsledky
neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôžu vzťahovať na osoby, ktoré účastníkmi tejto zmluvy neboli. V
podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré je v súlade s §
157 ods. 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak,
že súd ich priznal úspešnému odporcovi v 1. rade. Odporcovi v 1. rade vznikli trovy z titulu právneho
zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu v sume 72,10 eur (60,08 eur úkon + 7,81
eur režijný paušál + 20 % DPH). V zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p. navrhovateľka je povinná
zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania odporcovi v v 1. rade k rukám právneho zástupcu.

Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v tomto konaní mu trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.