Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117208580
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117208580.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky
B. X. nar. X.X.XXXX bývajúcej na W. ul. č. XX v S. zastúpenej splnomocneným zástupcom Q.. X. S.
nar. XX.X.XXXX bývajúcim na ul. V. č. XX v S. proti povinnému H.. X. X. nar. X.X.XXXX bývajúcemu
na O. ul. č. X v S. zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Hudákom so sídlom na Štúrovej ul. č. 20
v Košiciach v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela o odvolaní povinného proti
rozsudku Okresného súdu Košice I z 8.11.2018 č.k. 18Pc/25/2017 - 173 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal povinného prispievať na výživu navrhovateľky

50 Eur mesačne, počnúc od podania návrhu, t.j. od 31.3.2017 do 22.2.2019, ktoré je povinný zaplatiť
vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke. Dlžné výživné 1001,90 Eur za obdobie od 31.3.2017
do 30.11.2018 zaviazal povinného zaplatiť navrhovateľke v lehote 20 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti návrh zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie povinný z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku a ust. § 62 ods. 1 Civilného mimisporového poriadku.

Namietal, že konajúci súd dostatočne nezistil skutkový stav veci a nezaoberal sa jeho tvrdeniami,
ktoré v rámci dokazovania nevyhodnotil. Vytkol konajúcemu súdu, že ignoroval jeho ekonomické
prepočty výdavkov navrhovateľky a následne nesprávne ustálil, že jej na mesiac ostávajú finančné
prostriedky len v sume 62 Eur. Ďalej namietal, že konajúci súd sa vôbec nezaoberal a nezohľadnil
nehospodárne nakladanie navrhovateľky s financiami, na ktoré v konaní poukazoval. Zdôraznil, že
navrhovateľka poberá starobný dôchodok 326,10 Eur, resp. od. 1.1.2018 334,50 Eur mesačne, čo má
v našej spoločnosti väčšina dôchodcov, pričom navrhovateľka nikdy nebola dobrým hospodárom a

finančné prostriedky utrácala takým spôsobom, že o nich nemala reálny prehľad. O uvedenom svedčí
aj skutočnosť, že navrhovateľka nemala vedomosť o tom, na aký účel si vzala pôžičku a tiež pred
súdom neuviedla, že sa jej vracali finančné prostriedky na preplatkoch na bývanie, elektrinu, lieky a
pod.. Z ním predloženého prehľadu príjmov a výdavkov navrhovateľky, ktorý vypracoval, podľa jeho
názoru vyplýva, že navrhovateľka mala mať v roku 2017 zostatok finančných prostriedkov na mesiac v
sume 231,29 Eur a v roku 2018 v sume 218,79 Eur. Navrhovateľka mala zároveň finančné prostriedky
aj za obdobie prenájmu svojho bytu, čo konajúci súd tiež nezohľadnil, navyše nie je zrejmé ako tieto

finančné prostriedky použila, pretože v tom čase žila v jeho byte. Ďalej tvrdil, že navrhovateľka je
silný fajčiar, pričom mesačné výdavky s tým súvisiace sú nezanedbateľným výdavkom, ktoré súd
tiež nezohľadnil. Namietal, že priznanie príspevku je v tomto príde v rozpore s dobrými mravmi s
poukazomnapríčinyrozvratumanželstva,ktorékonajúcisúdpodľajehonázoruobjektívnenevyhodnotil,ako aj s poukazom na trestné konanie, ktoré bolo voči nemu vedené na základe vymysleného a
účelového dôvodu uvedeného navrhovateľkou. Za neobjektívne považuje aj vyhodnotenie trestného
spisu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach pod č. ČVS: ORP . 1964/1-OVK -2013, kde bol na základe

podnetu navrhovateľky obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa ust. § 360 ods. 1 a ods. 2
písm. b) Trestného zákona. V tejto súvislosti namietal, že vyhodnotenie správania navrhovateľky súdom
na základe trestného spisu, že toto nie je možné považovať a hodnotiť ako v rozpore s dobrými mravmi
vzhľadom na jej ochorenie, nemožno považovať za objektívne. Vyslovil názor, že navrhovateľkine
diagnózy ju nemôžu zbaviť zodpovednosti za jej konanie a utrpenie, ktoré mu spôsobovala. V ostatnom

ide o vyjadrenia, ktoré prezentoval už v konaní pred súdom prvej inštancie, obsah ktorých, vzhľadom
na skutočnosť, že do veci nepriniesli žiadne nové svetlo, nebolo potrebné pojať do odôvodnenia tohto
rozhodnutia.

3. Navrhovateľka sa k odvolaniu povinného nevyjadrila.

4.KonaniavoveciachvýživnéhoplnoletýchosôbsaprejednávajúarozhodujúpodľaZákonač.161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

5. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“)
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí

zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s
nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
7. Výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým v prevyšujúcej časti návrh zamietol nebol
odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (ust. §

367 ods. 3 CSP).

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v
spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, odvolanie povinného nie je dôvodné, preto rozsudok podľa

§ 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny. Konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný
stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil
dôkazy, prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto
je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami povinného uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu

už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a povinný ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu navrhovateľky.

9.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstavpokiaľideopreukázanéskutočnosti
právne rozhodné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku navrhovateľky a pretože v celom rozsahu

zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov
a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu

odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

10. Podľa ust. § 72 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh

niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

11. Z cit. ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že základnou hmotnoprávnou podmienkou
existencie a trvania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela je nepochybné preukázanie,že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Neschopnosť bývalého manžela sám sa živiť
môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností. Schopnosť bývalého manžela živiť
sa sám sa neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od

jeho majetkových pomerov. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých
manželov po rozvode manželstva ani skutočnosť, že navrhovateľovi klesla životná úroveň oproti obdobiu
pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na
uspokojovanie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže
byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov

sa neskúma ani neporovnáva. Ak súd zistí, že nie je v objektívnych alebo subjektívnych možnostiach
rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený
manželmámožnostiprispievaťnavýživuurčitousumoutak,abybolipotrebyoprávnenéhozabezpečené
v primeranej miere. Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela by mala byť po zániku
manželstva skôr výnimkou vyžadujúcou kvalifikovanú mieru odkázanosti. Preukázanie tejto skutočnosti
je podmienkou vzniku nároku na príspevok ale nie hľadiskom určujúcim rozsah príspevku. To znamená,

že nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela prichádza do úvahy len vtedy, ak je splnená
podmienka, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a až potom je možné určiť konkrétny
rozsah výživného za predpokladu, že druhý manžel má schopnosti a majetkové pomery, ktoré mu
umožňujú prispievať na primeranú výživu bývalého manžela. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že pri
určení príspevku na výživu rozvedeného manžela nie je právny nárok na v zásadne rovnakú životnú

úroveň, ako v prípade výživného medzi manželmi, pretože rozsah príspevku na výživu rozvedeného
manžela je daný len primeranosťou.

12. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konaniadospelkrovnakémuzáveruakosúdprvejinštancie,žebolisplnenévšetkyzákonnépredpoklady

pre rozhodnutie o príspevku na výživu rozvedeného manžela, pretože navrhovateľka v rozhodnom
období mala príjem len zo starobného dôchodku 326,10 Eur mesačne, resp. od 1.1.2018 334,50 Eur
mesačne, z ktorej sumy jej po odpočítaní nevyhnutných životných nákladov 263,82 Eur, ktoré v konaní
dôsledne preukázala ostane suma 2 Eur na deň, nota bene jej potreby nie sú dostatočne pokryte
vlastným príjmom v dôsledku čoho spĺňa základnú hmotno-právnu podmienku priznania a trvania nároku

na príspevok na výživu rozvedeného manžela do 22.2.2019. Dodáva, že navrhovateľkin zdravotný
stav, ktorý sa ako vyplýva aj z vykonaného dokazovania v priebehu konania zhoršil a vyžiadali si jej
dlhodobú hospitalizáciu, nepochybne vyradil navrhovateľku z pracovného procesu, preto si odôvodnene
nemôže vlastnou činnosťou príjem zvýšiť tak, aby pokrýval všetky jej odôvodnené potreby. Odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom konajúceho súdu, že na strane povinného sú schopnosti

a možnosti s prihliadnutím na jeho majetkové a zárobkové pomery prispievať na výživu rozvedenej
manželky sumou 50 Eur mesačne, keďže po zaplatení všetkých výdavkov povinného tomuto zostáva
suma zodpovedajúca jeho odôvodneným potrebám.

13. Ako vyplýva z obsahu podaného odvolania, ťažisko odvolacích dôvodov povinného spočíva v

dôvodení výdavkov, ktoré podľa jeho názoru navrhovateľka nemusí vynaložiť, resp. ktoré si môže znížiť
tak, aby jej príjem postačoval na zabezpečovanie všetkých potrieb. Tieto námietky však odvolací súd
nemohol vyhodnotiť ako spôsobilé privodiť v prospech povinného priaznivejšie rozhodnutie vo veci a v
tejto súvislosti poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (bod. 26). Konajúci
súd výslovne konštatoval, že po odpočítaní nevyhnutných preukázaných výdavkov 263,82 Eur (bývanie,

strava) ostane navrhovateľke suma 2 Eur na deň a aj pri prípadnom pripočítaní preplatku z vyúčtovania
za bývanie ide o zanedbateľnú sumu 1,70 Eur/ deň, čo jednoznačne nepokrýva jej odôvodnené potreby
poznačené zlým zdravotným stavom. Ďalšie sumy, ktoré povinný namietal (napr. štvrťročný doplatok za
lieky 25 Eur alebo úspora 2,32 Eur mesačne na RTVS) sú podľa názoru odvolacieho súdu nesporne
zanedbateľné sumy (rádovo ide o pár Eur mesačne), nota bene nespôsobilé ovplyvniť kvalifikovanú

mieru odkázanosti navrhovateľky na výživné od bývalého manžela, ktorá bola v konaní preukázaná
a v tomto smere ich odvolací súd považoval iba za účelovú obranu povinného s cieľom dosiahnuť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

14.Kodvolacímnámietkambývaléhomanželaohľadomrozporupríspevkusdobrýmimravmikonštatuje,

že konajúci súd v tomto prípade správne vyhodnotil otázku existencie rozporu navrhovaného príspevku
s dobrými mravmi a v tejto často svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco odôvodnil, v dôsledku
čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku zákonné a správne. Priznanie príspevku na výživu nie
je v rozpore s dobrými mravmi s ohľadom na závery rozvodového rozsudku ako aj s ohľadom nato, že príčina porozvodových nezhôd výlučne na strane len jedného z nich nebola preukázaná (§
75 ods. 2 Zákona o rodine, § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie sa dôsledne
oboznámil s pripojeným vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach pod č. ČVS:

ORP- 1964/1-OVK-2013, pričom zistil, že trestné stíhanie povinného pre prečin nebezpečného
vyhrážania iniciované navrhovateľkou bolo síce zastavené, na druhej strane znaleckým dokazovaním
vykonaným v predmetnom konaní bolo preukázané, že výpovede navrhovateľky nebolo možné
vyhodnotiť ako objektívne, pretože boli výrazne podmienené jej psychiatrickými diagnózami ( porucha
psychiky a správania z nadužívania hypnotík a analgetík, paranoidná osobnostná porucha, organická

alternácia centrálneho nervového systému a masívne výpadky pamäte pri predávkovaní liekmi) a jej
dlhodobým psychiatrickým ochorením a liečbou s epizódami predávkovania liekmi. Pokiaľ súd prvej
inštancie vyhodnotil konanie navrhovateľky súvisiace s podávaním nedôvodných trestných oznámení
na povinného ako konanie, ktoré bolo ovplyvnené jej psychiatrickým ochorením, a ktoré preto nemožno
hodnotiť ako v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd sa s týmto názorom stotožňuje. Ak povinný
v tejto súvislosti v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, de facto namietal nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov
zo strany súdu prvej inštancie, odvolací súd je toho názoru, že v tomto prejednávanom prípade súd
prvej inštancie vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne
posúdil, jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy

súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia otázky nepriznania výživného pre rozpor s dobrými mravmi
nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. Ďalej je potrebné
uviesť, že o svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len
vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich
účel alebo význam. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní nie sú v súlade s

predstavami účastníka konania, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným.

15. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,

II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletému, preto odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
16. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
17.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.