Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 12, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 23Cb/309/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515215730
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivica Blecharžová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1515215730.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou, v právnej veci žalobcu: BROP Slovakia
s.r.o., 900 50 Kráľová pri Senci č. 455, IČO: 35 938 951, zastúpeného: AKMN s.r.o., Einsteinova 25, 851
01 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00
Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 14.151,20 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 22.07.2015 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať mu
bezdôvodné obohatenie vo výške 14.151,20 Eur a nahradiť trovy konania s uvedením skutkového stavu:

2. Dňa 02.04.2013 vydal žalovaný Rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vit, ktorým vyrubil
žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 15.735,27 Eur. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané
po vykonaní daňovej kontroly, ktorá sa začala v roku 2012 a jej výsledok bol zaznamenaný v Protokole
č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 11.02.2013. V rozhodnutí žalovaný uvádza, že:
- žalobca vykázal na základe podaných účtovných priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január až december 2010 v riadku 03 - dodanie tovaru a služby (§ 8 a 9 zák. č. 222/2004 Z.

z.) daňový základ v celkovej sume 3.328.012,13 Eur. V hlavnej knihe a podaných účtovných výkazoch k
daňovému priznaniu k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2010 vykázal na účte
XXX/XXXXXXX, XXXXXX, XXXXXX sumu 3.408.361,31 Eur, čo tvorí rozdiel vo výške daňový základ
80.349,18 Eur. Uvedený rozdiel približne súhlasí s účtom XXXXXX - tržby za tovary - vratné obaly 85.213
Eur.
- žalobca uvádza v hlavnej knihe na účte XXXXXX/ostatné výnosy - inventúrny rozdiel sumu 2.468,03

Eur.

3. Žalobca podal v zákonnej lehote voči rozhodnutiu žalovaného odvolanie. V odvolaní žalobcu sa
uvádza: Žalovaný vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXX/
X/XXXXXX/XXXXzodňa11.02.2013.Kuvedenémuprotokoluakuskutočnostiamuvedenýmvprotokole
zo strany daňového subjektu boli podané pripomienky osobne konateľom žalobcu - Ing. S. S. na

pracovisku žalovaného za prítomnosti pracovníčky vykonávajúcej kontrolu. G. žalobcu Ing. S. S.
požadoval dňa 27.11.2012 tieto pripomienky zapracovať do zápisnice č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX,
pričom zo stany pracovníčky žalovaného bola jeho požiadavka zamietnutá s odôvodnením, že sa to
nedá urobiť. Pri osobnej návšteve na daňovom úrade za prítomnosti svedka L.. T. O. konateľ žalobcu -
L.. S. S. vysvetlil kolobeh obalov nasledovne: obaly nie sú súčasťou ceny zemiakov. Z hľadiska logistiky
sú zemiaky vkladané do holandských bední a tie sú vkladané na euro palety. Obaly má žalobca vo

svojom vlastníctve, pričom ich pohyb účtuje na účte XXX XXX. Konateľom žalobcu bola pracovníčka
daňového úradu upozornená, že pohyb na danom účte môže správca dane odkontrolovať z hlavnejknihy,ktorábolapredloženávpriebehukontrolypracovníčkevykonávajúcejdaňovúkontroluužalobcu.K
fakturácii obalov zo strany žalobcu dochádza v tom prípade, keď odberateľ tovarov žalobcu - spoločnosť
TESCOSTORESSR,a.s.,Kamennénámestie1/A,81561Bratislava,pridodávketovarunevrátidodané

množstvo obalov. Tieto nevrátené obaly žalobcu boli žalobcom fakturované TESCU ako zvlášť položka
s faktúrou na zemiaky (tovar). V prípade nákupov obalov z TESCA žalobca tieto obaly odoberal na
základe výdajky zo skladu Tesca a potom žalobca vystavoval na odobraté množstvo obalov dobropisy
TESCU. Tieto dobropisy boli zaúčtované na účte 131080 mínusom. Žalovaný na základe kontrolných
zistení vyčíslil celkový rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 15.735,27 Eur.

4. Žalovaný dorubuje DPH z toho titulu, že za zdaňovacie obdobie január až december 2010 zistil rozdiel
vykázaný na účtoch XXX - Tržby za tovar v hlavnej knihe účtov a medzi údajmi uvedenými v daňovom
priznaní vo výške 80.349,18 Eur. Uvedený rozdiel Daňový úrad Bratislava považuje za dodanie tovaru.
Žalobca dokazoval Daňovému úradu Bratislava, že v tomto prípade ide o rozdiel preukázaný z dôvodu
vystavenia dobropisov na obaly, ktoré slúžia na prepravu tovaru a že sa nejedná o zálohované obaly.

Daňový úrad Bratislava vystavenie dobropisov TESCU posúdil ako zníženie uplatnenej dane z pridanej
hodnoty pri dodaní tovaru podľa § 8 zák. č. 222/2004 Z.z., ktorej výsledkom je zníženie DPH žalobcom
za uskutočnené svoje zdaniteľné plnenia vo výške 14.151,20 Eur.

5. Daňový úrad Bratislava pri kontrole zistil, že žalobca na účte 648 - Ostatné výnosy vykázal inventúrny

rozdielvovýške2.468,03Eur.Išloozistenýprebytoknazásobách,ktoréboliodpredané.Spôsobzistenia
inventúrneho rozdielu žalobca žalovanému vysvetlil. Žalovaný zo zisteného uvedeného rozdielu vyčíslil
DPH, ktorú dorubil bez toho, aby uviedol, aké ustanovenia zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH žalobca porušil.
Predmetom dane je podľa § 2 cit. zák. v nadväznosti na ust. § 19 a § 69 dodanie tovaru za protihodnotu.
Za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník,

čo vyplýva z ust. § 8 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. Ide tu o držbu tovaru, kupujúci nemusí byť súčasne
aj vlastníkom
tovaru, dôležitá je skutočnosť, že kupujúci môže disponovať s tovarom. Fakturovaný vyšší predaj tovaru
bol predmetom dane v súlade s príslušnými ustanoveniami cit. zák. Pri tzv. aktivácii tovaru, keď bolo
fakturované vyššie množstvo (čo bolo spôsobené manipuláciou s tovarom), ako bolo nakúpené, žalobca

tento rozdiel účtovne riešil ako aktiváciu tovaru. Išlo iba o účtovnú operáciu na vyrovnanie množstva
medzi nakúpeným a odpredaným tovarom. Touto účtovnou operáciou nedošlo k žiadnemu dodaniu
tovaru za protihodnotu, čo nemôže byť ani predmetom DPH.Z uvedeného dôvodu opätovne vykázaný
rozdiel podľa stavu na účte 648 a medzi deklarovanými údajmi v daňovom priznaní nie je predmetom
DPH.

6. Žalobca v odvolaní voči Rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava uviedol, že rozhodnutie Daňového
úradu je v rozpore s ust. § 3 ods. 6, § 63 ods. 3 písm. d) a ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní
a poplatkov a s ust. § 2, §8, § 22 a § 69 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov
a z tohto dôvodu žalobca navrhol, aby odvolací orgán vydané Rozhodnutie Daňového úradu zrušil v

celom rozsahu.

7. Dňa 03.07.2013 vydalo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutie č.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-
r, ktorým potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu, ktorým správca dane v zmysle ust. §68 ods. 5 zák. č.
563/2009 Z.z. o správe daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 v
sume 15.735,27 Eur žalobcovi. Konateľ žalobcu za prítomnosti svedka - účtovného poradcu L.. T. O.
upozornil Daňový úrad Bratislava, že príslušnú DPH odviedla spoločnosť TESCO. Konateľ žalobcu S. S.
upozornil Daňový úrad Bratislava, že v prípade vyrubenia DPH žalobcovi a následného odvodu DPH zo
strany žalobcu príde k dvojnásobnému odvedeniu DPH za ten istý zdaniteľný obchod dvomi subjektmi

- TESCOM a taktiež žalobcom. Následným odvodom DPH zo strany žalobcu na základe rozhodnutia
Finančného riaditeľstva SR došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane Slovenskej republiky (dvojité
plnenie - prvý krát DPH odviedlo TESCO a druhýkrát DPH odviedol žalobca).

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že právo žalobcu uplatniť

si nárok z bezdôvodného obohatenia nevyplýva z rodinných, pracovných, ani z hospodárskych vzťahov.
Taktiež nevyplýva ani z občianskoprávnych vzťahov, nakoľko ide o majetkové vzťahy fyzických osôb
a právnických osôb uvedené v ust. §1 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, majetkové
vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľtieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony, ako napr. Obchodný zákonník, alebo pokiaľ
ide o úpravu niektorých osobitných majetkových a osobných vzťahov občianskoprávnej povahy, napr.
zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov. Právo žalobcu nevyplýva ani z obchodnoprávnych vzťahov, ako zo vzťahov
medzi podnikateľmi, z obchodných záväzkových vzťahov, či z niektorých iných vzťahov súvisiacich s
podnikaním. Právny vzťah, z ktorého si žalobca uplatňuje nárok z bezdôvodného obohatenia vznikol
medzi ním ako platiteľom dane z pridanej hodnoty a žalovaným ako správcom dane. Právny vzťah medzi
žalobcom a štátom - žalovaným ako subjektom, ktorému sa daň platí je daňovoprávnej povahy, v rámci

ktorého sa žalobca domáha nároku vo forme vrátenia nadmerného odpočtu.
9. Súd zo spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/210/2013 zistil, že žalobca sa podaním zo
dňa 03.09.20143 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa § 247 O.s.p.
č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 03.07.2013, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo rozhodnutie správcu dane - správneho orgánu prvého
stupňa č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Vit zo dňa 02.04.25013, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z

pridanej hodnoty vo výške 15.735,27 Eur z dôvodu, že žalobca vykázal na základe podaných daňových
priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010 v riadku 03 -
dodanie tovaru a služby, daňový základ v celkovej sume 3.328.012,13 Eur. V hlavnej knihe a podaných
účtovných výkazoch k daňovému priznaniu k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie
rok 2010 vykázal na účet XXX/XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX sumu 3.408.361,31 Eur, čo tvorí rozdiel vo

výške daňových základov 80.349,18 Eur. Kontrolou dokladov bolo správcom dane zistené, že daňový
subjekt na dodávateľských faktúrach za predaj tovaru zemiakov nevyčísľuje cenu obalov (prepravky a
palety) samostatne, z čoho je možné vyvodiť záver, že ich cena je zahrnutá do ceny výrobkov. Na druhej
strane daňový subjekt za vrátené obaly od svojho odberateľa vystavuje faktúru - dobropis, kde uplatňuje
DPH a o túto vyčíslenú daň si potom následne znižuje vykázanú DPH pri dodaní tovaru podľa § 8 zák. č.

222/2004 Z.z.. Nakoľko žalobca na odberateľských faktúrach za predaj tovaru nevyčísľuje cenu obalov
samostatne, správca dane vyzval daňový subjekt dňa 24.09.2012, aby do 15 dní predložil doklady k
vystaveným dobropisom na vratné obaly. Daňový subjekt síce predložil tabuľku pohybu obalov v roku
2010, ale z uvedenej tabuľky nebolo možné zistiť a vyčísliť tržby za vrátené obaly, nakoľko išlo len o
uvedenie počtu obalov.

10. Správca dane žalobcovi uviedol, že dorúbi daň z pridanej hodnoty z rozdielu 80.349,18 Eur vo výške
15.266,34 Eur a z rozdielu 2.468,03 Eur vo výške 493,60 Eur, nakoľko daňový subjekt nepredložil žiadne
relevantné dôkazy k vyčísleným rozdielom a o ústnom pojednávaní spísal zápisnicu dňa 27.11.2012.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k zápisnici vyjadril, že neporuší ust. § 2 ods. 1 písm. a) v

nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona o DPH, nakoľko vzniknutý rozdiel medzi zaúčtovanými
výnosmi na analytických účtoch vedených k účtu 604 a medzi údajmi na riadku 3 daňového priznania k
dani z pridanej hodnoty za rok 2010 vznikol z dôvodu zavedeného spôsobu účtovania obalov v zmysle
§ 17 ods. 3 písm. e) zákona o účtovníctve, kde obaly patria do kategórie zásob.

11. Správca dane k podanému písomnému vyjadreniu uviedol, že toto písomné stanovisko neobsahuje
vysvetlenie ku skutočnosti, prečo palety a prepravky, ktoré boli uvedené na dobropisoch, z ktorých si
ponížil daň na výstupe, neboli ďalej prefakturované svojmu dodávateľovi, od ktorého nakupoval tovar, a
ďalej ho fakturoval svojmu odberateľovi v nezmenenom stave.

12. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku č. kon. 5S/210/13 - 150 uzavrel, že z dikcie § 49
ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH,
pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom
DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH
je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým

dokladom neabsentuje materiálny podklad. Žalobca bol zaťažený dôkazným bremenom v zmysle § 29
ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. a mal povinnosť predložiť správcovi niektorý z dôkazných prostriedkov,
ktorých prípustný rozsah je uvedený v § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. a to už počas daňovej kontroly.
Žalobca tak nekonala pochybnosti správcu dane nevyvrátil svojimi dôkazmi, ktoré by preukázalo
opodstatnenosť zníženia vykázanej DPH pri dodaní tovaru podľa § 8 zák. č. 22/2004 Z.z. Námietky

žalobcu v súdnom konaní neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto súd žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 03.07.2013 v celom rozsahu zamietol. Rozsudok Krajského súdu v
Bratislave č. kon. 5S/210/13 - 150 zo dňa 24.03.2015 nadobudol právoplatnosť dňa 05.05.2015.13. Podľa § 451 ods. 1Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 194 Civilného sporového poriadku (1) Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán
verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. (2) Ak
bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním
v odôvodnení rozhodnutia.

16. Súd konštatuje, že o otázke správnosti vyrubenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty v sume

15.735,27 Eur žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac december
2010 bolo právoplatne rozhodnuté Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky rozhodnutím č.
XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXXr zo dňa 03.07.2013 a zákonnosť predmetného rozhodnutia bola
preskúmaná súdom v konaní vedenom pod sp. zn. XS/XXX/XXXX, ktorý zamietnutím žaloby o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky potvrdil správnosť

napadnutého rozhodnutia, pričom tunajší súd je týmito rozhodnutiami viazaný. S poukazom na uvedené
súd uzatvára, že žalobca neplnil bez právneho dôvodu, (bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného
nevzniklo) plnil na základe právoplatného rozhodnutia Daňového úradu Bratislava, číslo: XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/Vit. Súd poznamenáva, že plnením na základe právoplatného rozhodnutia nemohlo u
žalobcu dôjsť ani k ujme v majetkovej sfére.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP, žalovanému zo
spisu žiadne trovy konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
exekúciu