Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816208078
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816208078.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky
Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Vertikal - SOLID, s.r.o., časť Rožňava - Baňa 32, 048
01 Rožňava, IČO 31 702 619 zastúpeného advokátkou JUDr. Hedvigou Gallovou, Čučmianska dlhá 45,
048 01 Rožňava proti žalovanému: N. B., 049 51 Kružná 174, IČO 34 865 781 zastúpenému advokátom
JUDr. Ladislavom Csákóom, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava o zaplatenie 2 764,80 eura s prísl., o

odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5Cb/16/2016-127 zo dňa 17.1.2019
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.764,80 eura s
úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 16.9.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100% s tým, že o výške trov
bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu proti
žalovanému na zaplatenie odplaty za nájom fasádneho lešenia, ktoré žalovaný prevzal od žalobcu
dňa 9.5.2016 a prevzatie potvrdil podpisom na tlačive „výdajka - prevodka“. Fasádne hliníkové lešenie

žalovaný vrátiť dňa 17.7.2016, žalobcom vystavenú faktúru č. 2016/0024 zo dňa 15.9.2016 na sumu
2.764,80 eura napriek urgencii neuhradil.
Poukázal na to, že obe sporové strany sú podnikateľské subjekty vykonávajúce stavebné práce. Žalobca
tvrdil, že to bol práve on, kto ponúkol žalovanému úpravu fasády na kostole v obci Koceľovce (správne
Hankovce), pretože už mal iné práce. Za prenájom lešenia o rozmeroch podlážky 0,75/1,35x2m a
pracovnej dĺžke 12,5m vyfakturoval žalovanému sumu 32,- eur/deň prenájmu, pričom podľa žalobcu je

cenníková cena 47,64 eura.
Konateľ žalobcu uviedol, že na požičaní lešenia sa osobne dohodol so žalovaným, ktorý lešenie
potrebovalnadvatýždne,vrátilhovšakažnaurgenciuvjúli.Tvrdil,žesasožalovanýmústnedohodolna
cene podľa cenníka s tým, že mu poskytne zľavu a bude účtovať 24,- eur denne, pričom žalovaná suma
predstavuje sumu už aj so zľavou vo výške 40%. Žalovaný chcel nájomné zaplatiť v štyroch splátkach,
pretože so splátkami meškal a zaplatil len jednu splátku vo výške 500,- eur, žalobca ho urgoval, a preto

vystavil faktúru až v septembri. Žalobca tiež uviedol, že na faktúre je uvedená suma 32,- eur/deň, ústne
sa však dohodli, že ak bude žalovaný riadne splácať, bude mať zľavu.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že nejde o obchodnoprávny spor. Tvrdil, že konateľa
žalobcu požiadal o kamarátsku pomoc, o požičanie lešenia, ústne uzavreli zmluvu o výpožičke.
Neuzavreli žiadnu zmluvu, ani sa nedohodli na forme odplaty za poskytnutie lešenia, ani na jej výške,
lešenie si u žalobcu nepožičal ako podnikateľ a už vôbec nie odplatne, nedohodli sa ani dokedy má

lešenie vrátiť. Ďalej tvrdil, že faktúra žalobcu mu nebola doručená a prvýkrát ju videl pri doručení žaloby.
Poukázal na to, že do predmetu činnosti žalobcu nepatrí prenájom hnuteľných vecí.Zo správy Daňového úradu Košice, pobočka Rožňava súd prvej inštancie zistil, že žalobca vystavil
spornú faktúru na uplatnenú sumu za prenájom fasádneho lešenia žalovanému a z tejto sumy odviedol
DPH v septembri 2016.

3. Nárok uplatnený žalobou posúdil súd prvej inštancie podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný si požičal od žalobcu lešenie, čo žalovaný najprv
potvrdil, neskôr tvrdil, že lešenie si nepožičal od žalobcu, ale od firmy Tobor Trade, s.r.o. Konateľ tejto
firmy ale poprel, že by žalovanému požičal lešenie, navyše, pojazdné lešenie nemajú. Uviedol tiež, že

pri väčších stavbách oni sami lešenie montujú a rozoberajú a ak p. I. požičal žalovanému dve krabice
lešenia, tieto nemohli žalovanému postačovať na práce na kostole.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný podpísal na výdajke - prevodke prevzatie lešenia, a preto
považoval za preukázané, že žalovaný si od žalobcu lešenie požičal. Poukázal na to, že strany sporu
uzavreli len ústnu dohodu, podľa ktorej mal žalovaný zaplatiť za požičanie lešenia podľa platného
cenníka. Žalobca predložil cenníky od firiem, ktoré podobné lešenia požičiavajú a na základe toho

vystavil žalovanému faktúru. Žalovaný mal lešenie požičané 72 dní, pri cene za prenájom lešenia vo
výške 32,- eur/deň + 20% DPH nájomné činí 2 764,80 eura, pričom žalobca poskytol žalovanému zľavu
vo výške 33%. Súd prvej inštancie uviedol, že o požičaní lešenia za odplatu svedčí aj to, že žalovaný
zaplatil sumu 500,- eur.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovaného zaviazal
nahradiť žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, trovy konania v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365
ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. f/ a písm. h/ C. s. p. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.
s. p. odôvodnil žalovaný tým, že súd prvej inštancie nevyslovil svoj predbežný právny názor na vec
a neumožnil tak žalovanému, aby ho prípadne zvrátil dôkazmi alebo právnou argumentáciou, a preto
považoval napadnutý rozsudok za prekvapivý. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nereagoval na

námietky žalovaného, ktoré mali zásadný význam, pretože svoje rozhodnutie neodôvodnil v medziach
zákona. Zdôraznil, že z napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, na základe akých konkrétnych
skutočností považoval súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú a prečo neakceptoval obranu žalovaného,
pretojenapadnutérozhodnutieprenedostatokdôvodovnepreskúmateľné.Žalovanýtvrdil,ževpriebehu
celého konania dochádzalo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, pretože napriek opakovaným

námietkam mu nebola doručená čitateľná príloha podanej žaloby - výdajka ani cenník spoločnosti FOX
Nitra s.r.o., na ktorý sa žalobca odvolával.
Odvolaciu námietku podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie
nesprávne a bezdôvodne odignoroval celú jeho obranu. Zdôraznil, že žalovaný mu nikdy nefakturoval
za požičanie lešenia a prvýkrát mu bola faktúra doručená spolu so žalobou. Doručenie faktúry súd prvej

inštancie vôbec neskúmal, ale prihliadol k nej ako k relevantnému listinnému dôkazu, hoci sa žalovaný
domáhal toho, aby žalobca doručenie spornej faktúry žalovanému preukázal. Rovnako to platí aj o
dohode o cene - nájomnom, kde sa žalovaný taktiež dožadoval, aby žalobca dohodu o odplatnosti
poskytnutého lešenia preukázal. Tvrdil, že ako podnikateľ si u žalobcu neobjednal poskytnutie lešenia
a už vôbec nie odplatne. Ak sa žalobca v konaní odvolával na akúsi objednávku, túto k žalobe zrejme

nepripojil, lebo žiadna objednávka neexistuje. Zdôraznil, že verbálna, kamarátska prosba typu „požič mi“
nie je objednávkou v právnom zmysle, teda nejde o dodávateľsko-odberateľský vzťah, ale o občiansku
výpomoc. Žalovaný poukázal na to, že od žalobcu si bezplatne požičal lešenie, ktoré dňa 18.7.2016
vrátil, žalobca však porušil povinnosť vyplývajúcu z účtovných predpisov službu do 15 dní odo dňa
zdaniteľného plnenia vyúčtovať za poskytnuté služby či tovar. Zo žalovanému nedoručenej faktúry

vyplýva, že v nej bola určená splatnosť do 15.9.2016, pričom hneď na druhý deň je datovaná výzva
advokáta o plnenie, teda žalobca vopred vedel, že fakturovanú sumu mu žalovaný nezaplatí, lebo
na odplate neboli dohodnutí a tiež preto, lebo faktúra bola fiktívna a ani ju žalovanému nedoručil. K
tvrdeniužalobcu,žesimallešenieprenajať,žalovanýpoukázalnavýdajkupredloženúžalobcom,zktorej
vyplýva, že hliníkové lešenie sa požičiava. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného nevyporiadal ani s

jeho obranou, že do predmetu činnosti žalobcu nepatrí prenájom hnuteľných alebo nehnuteľných vecí a
ak by žalobca lešenie prenajal, bolo by to v rozpore s právnymi predpismi a mohlo by sa to kvalifikovať
aj ako trestný čin nedovoleného podnikania.Žalovaný zdôraznil, že medzi stranami sporu nebola uzavretá žiadna dohoda o odplatnosti požičania
lešenia a opak v tomto smere žalobca nepreukázal, čím sa dostal do dôkaznej núdze. Ani odkaz na ceny
prenájmu lešení v nitrianskom regióne na tejto skutočnosti nič nemení, navyše, ide o ceny bezmála 10-

násobne vyššie ako obvyklé ceny za prenájom lešenia v Rožňave. Poukázal na rozpory v tvrdeniach
žalobcu, ktorý vyúčtoval žalovanému faktúrou za prenájom lešenia 32,- eura + 20% DPH, t. j. 38,40
eura za jeden deň, v svedeckej výpovedi konateľ žalobcu však uviedol, že so žalovaným dohodol cenu
24,- eur, údajne po zľave 40%, neskôr tvrdil, že zľava bola 33%, ale ani táto zmena nezodpovedá
žalobcom vyúčtovanej sume. Žalovaný zdôraznil, že dohoda o cene je podstatná náležitosť zmluvy,

ktorú mali podľa tvrdenia žalobcu uzavrieť strany sporu, pričom ani žalobca v konaní neuviedol, ako
sa mali na cene dohodnúť, keď tvrdil, že cena za prenájom lešenia sa mala odvíjať od bežnej trhovej
ceny. Takto tvrdenú dohodu o cene považoval žalovaný za nejasné a neisté dojednanie. V súvislosti s
výškou dohodnutej ceny nájmu žalovaný poukázal na to, že ak žalobca mal poskytnúť žalovanému zľavu
z ceny vo výške 33%, neuviedol, aká bola základná cena, pričom sumu 42,56 eura, ku ktorej dospel
žalovaný pripočítaním 33% k vyfakturovanej čiastke 32,- eur, žalobca nikdy neuviedol. Poukázal aj na

to, že žalobca ani neuviedol kedy a ako sa mali o zľave dohodnúť. V odvolaní žalovaný zdôraznil, že
ak sa žalobca zmieňuje o cene za prenájom 12,5m lešenia, aj starostka obce Hankovce vo výpovedi
uviedla, že používali lešenie vysoké 2 - 3 m, nie vyše 12 m. Uviedol, že výškové práce vykonával na
lane a na ďalšie práve stačilo žalovanému aj nízke lešenie.
Žalovaný namietal právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa § 657 Občianskeho zákonníka,

že medzi stranami sporu došlo k verbálnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke. Vzhľadom na podstatné
náležitosti zmluvy o pôžičke, kde nepatrí dohoda o odplate ako napr. pri nájomnej zmluve, z odôvodnenia
rozsudku nevyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
za lešenie. Zdôraznil, že ani žalobcom predloženými cenníkmi nemožno prekonať absenciu dohody
účastníkov zmluvného vzťahu na odplatnosti dohodnutej pôžičky. Súčasne poukázal na to, že rožňavské

firmy požičiavajú lešenia podstatne lacnejšie ako ustálil súd prvej inštancie, čo potvrdil aj v konaní
vypočutí svedok P. Kiss, ktorý uviedol, že lešenie požičiava za 0,12 eura/m2na deň. Ešte lacnejšie
prenajíma lešenie GIPSBAU - Jaroslav Barczi za 0,10 eura/m2 na deň. Žalovaný vytýkal súdu prvej
inštancie aj vnútornú protirečivosť napadnutého rozsudku, keď v jednej časti súd posudzuje nárok
žalobcu ako pôžičku a na druhej strane vychádza z fakturácie prenájmu lešenia žalobcom. Nie je preto

jasné, či ide o pôžičku alebo nájom.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Nesúhlasil s
tvrdeniami žalovaného a odkázal na správne dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Tvrdil, že žalovanému, ktorý v rozhodnom čase nemal zákazky, ponúkol opravu fasády kostola v obci

Hankovce, ktorú sám nemohol vykonať z časového hľadiska, a pretože žalovaný nemal fasádne lešenie,
dohodli sa, že lešenie mu poskytne žalobca asi na dva týždne za dohodnutú odplatu, t. j. asi za 30% z
obvyklej ceny prenájmu obdobného fasádneho lešenia (32,- eur/deň), pričom cena prenájmu fasádneho
lešenia bola stranám známa, a to asi 47,- eur/deň. Žalovaný vrátil lešenie až po dvoch mesiacoch v
dobe, keď bol konateľ žalobcu na dovolenke. Následne sa konateľ žalobcu snažil so žalovaným spojiť,

ten však nebral telefóny a nepreberal poštové zásielky, a preto žalobca vystavil faktúru až v septembri
2016. Žalobca poukázal na to, že žalovaný počas konania neustále menil výpovede a vykonštruoval
príbeh o výpožičke veci. Zdôraznil, že žalovanému neprenechal fasádne lešenie na bezplatné užívanie.
Išlo o posuvné fasádne lešenie o pracovnej výške 12,5 m, čo si aj vyžadovala práca na kostole. Tvrdenie
žalovaného o kamarátskej pomoci pri zapožičaní lešenia označil konateľ žalobcu za klamstvo, pretože

žiadny kamarátsky vzťah medzi nimi nebol a aj ich vekový rozdiel to vylučuje, žalovaný ho oslovil
len preto, aby mu pomohol nájsť nejakú zákazku na stavebné práce, pretože o žalobcovi je známe,
že je v tejto oblasti úspešným podnikateľom. Žalobca spochybnil čestné prehlásenie zo dňa 6.6.2018
predložené žalovaným, ktorým sa snažil preukázať zapožičanie lešenia od spoločnosti TOBOR TRADE
s.r.o. s poukazom na výpoveď konateľa spoločnosti Pavla Kissa. Poukázal tiež na to, že žalovaný

najprv tvrdil, že lešenie potreboval na opravu svojho rodinného domu v Kružinej a tvrdil, že nemal
žiadnu zákazku na kostole v Hankovej, čo bolo vyvrátené výpoveďami svedkov. Následne žalovaný
tvrdil, že lešenie si požičal od spoločnosti TOBOR TRADE s.r.o., ktoré mal použiť na opravu fasády
kostola v Hankovej a lešenie od žalobcu mal použiť na svojom dome. Žalobca zastával názor, že uniesol
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, a to, že zapožičal žalovanému fasádne lešenie,

že má v predmete podnikania prenajímanie fasádneho lešenia, že žalovanému doručoval faktúru, ale
doporučené zásielky sa vrátili ako neprevzaté, originál faktúry však napokon žalovanému doručil, čo
však tento poprel a priznal jej doručenie až spolu so žalobou. Zastával názor, že preukázal aj správnosť
fakturovanej sumy za prenájom fasádneho lešenia o rozmeroch podlážky 0,75/1,35x2m a pracovnejdĺžke 12,5m, kde je cenníková cena 47,64 eura + DPH na jeden deň prenájmu, pričom žalovanému
účtoval len 32,- eur/deň tak, ako sa dohodli.

7. Žalovaný vo vyjadrení k stanovisku žalobcu zotrval na dôvodoch odvolania s poukazom na to, že
žalobca vo vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali spochybniť dôvodnosť podaného
odvolania. Zdôraznil, že žalobca nemá v predmete činnosti prenájom lešení, a už preto nemohol
mať úmysel lešenie požičať odplatne. Odplatné poskytnutie lešenia vylučuje podľa žalovaného najmä
výdajka s poznámkou „pôžička“ nie „prenájom“. Za zavádzajúce označil tvrdenie žalobcu, že sa dohodli

na cene, pretože sa nedohodli na cene ani spôsobe jej určenia, žalobca nepreukázal existenciu
vlastného cenníka a žalovaný zastával názor, že žalobca nepožičiava lešenie, a preto cenník nemá.
Poukázal na to, že vo výdajke je zapožičané lešenie uvedené ako „hliníkové lešenie“, žalobca sa však
zmieňuje o „posuvnom fasádnom lešení o pracovnej výške 12,5m“, čo ale nekorešponduje s výpoveďou
starostky obce a ak by bol žalobca poskytol lešenie odplatne, bol by ho podľa žalovaného označil
precízne, nie vo všeobecnej rovine.

8. Žalobca vo vyjadrení k stanovisku žalovaného uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne
a zákonné a nie sú naplnené žalovaným uplatnené odvolacie dôvody. Súd prvej inštancie dostatočne
zrozumiteľne odôvodnil rozsudok, ktorý dáva odpoveď na všetky stranami sporu nastolené otázky
významné pre rozhodnutie vo veci a mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov

dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa § 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je potrebné podľa § 385 C. s. p.
nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je podané dôvodne.

10. Žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, písm.
c/, písm. f/ a písm. h/ C. s. p.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p., t. j. že súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu,
pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu
sa javí byť nespravodlivým celé konanie.

12. O odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c/ C. s. p. ide vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený
sudca, alebo ak vec bola pridelená v rozpore s rozvrhom práce.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. je daný vtedy, ak súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento odvolací dôvod je v súdnej

praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom
nezodpovedá ustanoveniu § 191 C. s. p., pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplynuli
z vykonaného dokazovania a nevyšli najavo inak v priebehu konania, alebo neprihliadol na rozhodné

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo inak, alebo že je v
hodnotení dôkazov alebo skutočností z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti logický rozpor.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. je daný vtedy, keď rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový

postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený
skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo
ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

15. K odvolateľom uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd udáva:

16. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že vo veci konajúca
sudkyňa Okresného súdu Rožňava JUDr. Katarína Janečková bola, resp. by mala byť vylúčená zprejednávania a rozhodovania predmetnej veci a netvrdil ani, že by vec bola pridelená menovanej
sudkyni v rozpore s rozvrhom práce okresného súdu na rok 2016, t. j. v roku, kedy žaloba došla
okresnému súdu. Len skutočnosť, že vec bola zapísaná do registra „Cb“ (vzhľadom na tvrdenie

žalovaného, že nejde o obchodný spor) o nesprávnom obsadení súdu nesvedčí, pretože v rozhodnom
období podľa rozvrhu práce sudkyňa JUDr. Katarína Janečková rozhodovala tak civilné ako aj obchodné
spory, pre konanie vo veci bola teda zákonnou sudkyňou. Tento odvolací dôvod podľa § 364 ods. 1 písm.
c/ C. s. p. nie je preto naplnený.

17. V posudzovanej veci nebolo sporné, že žalovaný si dňa 9.5.2016 požičal od žalobcu lešenie a
nebolo sporné ani to, že lešenie dňa 18.7.2016 žalobcovi vrátil.
Sporným bolo, či si lešenie požičal ako fyzická osoba alebo podnikateľ a či to bolo za odplatu alebo
bezodplatne.

18. Podľa § 659 Občianskeho zákonníka zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po

dohodnutú dobu bezplatne užívať.

19. Zmluvou o výpožičke sa požičiavateľ zaväzuje odovzdať vypožičiavateľovi individuálne určenú vec
na bezplatné dočasné užívanie a vypožičiavateľ sa zaväzuje prevzatú vec vrátiť. Pojmovými znakmi
zmluvy o výpožičke je bezodplatnosť a dočasnosť užívania, pričom vypožičiavateľ je povinný vrátiť tú

istú vec, ktorú od požičiavateľa prevzal. Požičiavateľ ostáva vždy vlastníkom veci a vypožičiavateľ má
po dobu trvania výpožičky právne postavenie detentora, t. j. faktického držiteľa veci, ktorý má nad vecou
faktickú moc (užíva ju), ale bez toho, aby vec považoval za svoju. Vznik zmluvy o výpožičke pre svoju
platnosť nevyžaduje osobitnú formu, to znamená, že môže byť uzavretá tak písomne ako aj ústne.
Zmluva o výpožičke je absolútne neobchodnou zmluvou a riadi sa ustanoveniami Občianskeho

zákonníka, ak však takúto zmluvu uzavrú podnikatelia, je potrebné na ňu aplikovať aj všeobecné
ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodných záväzkových vzťahoch (§ 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka).

20. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

21. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne - po
dohodnutú dobu užíval a bral z nej aj úžitky. Pre vznik nájomného vzťahu je potrebné uzavrieť nájomnú
zmluvu, pre jej platnosť sa nevyžaduje písomná forma okrem prípadov, ak to vyžaduje zákonná úprava

(napr. zmluva o nájme a podnájme nebytových priestorov). Nájomná zmluva musí obsahovať označenie
zmluvných strán, predmet nájmu, účel nájmu, dobu nájmu a výšku nájomného, pretože základnou
náležitosťou nájomnej zmluvy je jej odplatnosť. Výška nájomného je predmetom zmluvného dojednania
účastníkov nájomného vzťahu, inak je nájomca povinný platiť nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy
s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania (§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Nájomná zmluva je absolútne neobchodnou zmluvou a riadi sa vždy ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, aj keď ju uzatvárajú podnikatelia a ide o vec, ktorá slúži na podnikateľské účely (okrem
zmluvy o nájme dopravného prostriedku a zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku - § 630-641
Obchodného zákonníka).

22. Na podnikateľský nájom hnuteľných vecí platia ustanovenia o nájme (§ 663 a nasl. Občianskeho
zákonníka) s osobitnou úpravou pre vady, opotrebenie a vrátenie prenajatej veci zakotvenou v § 721
a nasl. Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
To znamená, že predmetom zmluvy o pôžičke je určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných)
vecí na voľné nakladanie, príp. spotrebovanie, napríklad stavebný materiál, obilie, drevo a pod. a dlžník
má vrátiť vec rovnakého druhu, teda nie vec identickú. V tom spočíva základný rozdiel oproti zmluve

o nájme, pri ktorej nájomca si prenajíma (požičiava) vec individuálne určenú, ktorú môže užívať a po
uplynutí nájmu tú istú vec musí prenajímateľovi vrátiť.Vzhľadom na to, že predmetom vzťahu strán sporu bolo lešenie, teda vec individuálne určená, ktorú
po uplynutí dojednanej lehoty mal žalovaný vrátiť, na právny vzťah sporových strán nemožno aplikovať
ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka o pôžičke.

Odvolacia námietka žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie je
dôvodná, pretože súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu.

24.Nesprávnosťprocesnéhopostupusúduprvejinštancie,dôsledkomktoréhoboloznemožneniestrane
sporu uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, vytýkal odvolateľ z dvoch dôvodov - predovšetkým poukazoval na nesplnenie povinnosti súdu
prvej inštancie vyplývajúcej mu z ustanovenia § 181 C. s. p. a namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia,
pretože konajúci súd sa nevyporiadal v napadnutom rozsudku s obranou žalovaného.

25. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

26. Podľa § 181 ods. 2 C. s. p. po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy

nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

27. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd je pred ďalším postupom vo veci povinný
určiť, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné. Rovnako sudca

na prvom pojednávaní oznámi, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Obligatórne určenie
sporných a nesporných skutkových tvrdení a vymedzenie predmetu dokazovania má zásadný význam
pre ďalší procesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Postup súdu je pre strany a
ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný. Súd je zároveň povinný umožniť stranám
adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných

prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a
oprávnených záujmov. Taktiež je sudca povinný na prvom pojednávaní stranám a ich zástupcom
oznámiť predbežné právne posúdenie veci, ktorého účelom je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie
sporového konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých rozhodnutí.

28. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa ustanovenia § 181
ods. 2 C. s. p., lebo na prvom pojednávaní vo veci (ale ani na jednom z ďalších pojednávaní) neuviedol,
ktoré skutkové tvrdenia strán sporu považuje za nesporné a ktoré za sporné, ktoré dôkazy vykoná a
ktoré dôkazy nevykoná a neuviedol ani predbežné právne posúdenie veci. Predvídateľnosť rozhodnutia
a jeho účinkov je pritom rovnako významná ako iné procesné zásady, pretože princípy legitímneho

(oprávneného)očakávaniaapredvídateľnosťrozhodnutiasúsúčasťouprávnejistoty.Vnedodržanítohto
postupu treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej
veci (II ÚS 261/06) viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/18/2010). Cieľom citovaného ustanovenia je oboznámiť strany
sporu (bez náznaku zjavnej prejudikácie) s úvahami, ktorými sa súd pri posudzovaní veci zaoberá tak,

aby mali možnosť sa k nim vyjadriť, navrhnúť prípadné dôkazy a uvedomiť si svoju procesnú pozíciu,
čo je v záujme predvídateľnosti postupu súdu a tým aj posilnenia práva na spravodlivý proces.

29. Odvolací súd však zastáva názor, že toto procesné pochybenie súdu prvej inštancie nemalo
za následok prekvapivosť napadnutého rozhodnutia, pretože neznemožnilo žalovanému predkladať

a navrhovať dôkazy. Predmetom sporu od začiatku bola otázka odplatnosti žalobcom poskytnutého
lešenia a žalovanému muselo byť a bolo známe z tvrdení a dôkazov predkladaných žalobcom, akým
smerom má zamerať svoje dokazovanie. Toto svoje právo v konaní pred súdom prvej inštancie plne
využil a súd prvej inštancie aj vykonal žalovaným navrhované dôkazy. Žalovaný mal dostatok možností
obhajovať a preukazovať svoj názor a vzhľadom na to, že aj v podanom odvolaní odkazoval len na

skutočnosti, tvrdenia a dôkazy, ktoré boli vykonané súdom prvej inštancie, teda neuviedol žiadne nové
okolnosti veci, ktorými by reagoval na závery súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom rozsudku a
ktoré neuviedol pred súdom prvej inštancie len preto, že nepredpokladal, že budú mať význam pre jeho
rozhodnutie, odvolací súd má za to, že napadnuté rozhodnutie nemožno vyhodnotiť ako prekvapivé,nečakané. Okrem toho, z obsahu zápisníc súdu prvej inštancie nevyplýva žiadna výhrada právneho
zástupcu žalovaného voči nesplneniu povinnosti súdom prvej inštancie vysloviť predbežný právny názor
na vec, hoci právny zástupca žalovaného bol na pojednávaniach prítomný.

Odvolací súd poukazuje tiež na to, že účelom predbežného posúdenia veci nie je podrobne zodpovedať
na všetky otázky sporu a ak sa tak nestane, neznamená to, že konajúci súd automaticky vystaví stranu
sporu prekvapivosti. Prekvapivosťou nie je dotknutý ani taký postup súdu, ktorý by následne dokonca
vydalrozsudokvrozporespredchádzajúcimprávnymposúdením,pretoženakonečnérozhodnutiesúdu
majú vplyv aj ďalšie stranami sporu v konaní tvrdené skutočnosti a predkladané dôkazy, ktoré nemal

súd k dispozícii v čase predbežného posúdenia veci.

30. Podľa § 191 C. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

31. Civilný sporový poriadok nestanovuje, ako má súd z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť,

uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá
určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193, § 205 C. s. p.). Výsledok hodnotenia
dôkazov súdom je uvedený v odôvodnení jeho rozhodnutia, v ktorom v súlade s ustanovením § 220
C. s. p. má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný,
aké prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany strany sporu použili, stručne, jasne a

výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti.

32. Súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku skutočnosti, ktoré považoval za
podstatné pre rozhodnutie vo veci, a to, že žalovaný potvrdil prevzatie lešenia od žalobcu na výdajke -
prevodke; pokiaľ neskôr žalovaný tvrdil, že si lešenie požičal od firmy Tobor Trade, s.r.o., poukázal na
to, že požičanie lešenia konateľ tejto spoločnosti poprel a uviedol, že pojazdné lešenie ani nemajú a ak
boli žalovanému požičané dve krabice lešenia, tieto by nestačili na práce na kostole.

33. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal v napadnutom rozsudku
s jeho obranou, odvolací súd k dôvodom obrany žalovaného udáva:
Žalovaný tvrdil, že nevystavil žalobcovi žiadnu objednávku a objednávku na požičanie lešenia žalobca
ani nepredložil. Odvolací súd zastáva názor, že v žalobe uvedené „na základe objednávky od

žalovaného...“ treba vykladať „na žiadosť, na základe žiadosti žalovaného“, pretože žalobca v žalobe ani
v konaní netvrdil, že zo strany žalovaného mu bola zadaná písomná objednávka na požičanie lešenia,
ale je nesporné, že žalovaný oslovil žalobcu so žiadosťou o poskytnutie lešenia, čo napokon potvrdil
aj sám žalovaný.
K námietke žalovaného, že žalobca vystavil faktúru neskôr, ako bolo poskytnuté zdaniteľné plnenie, je

potrebné uviesť, že týmto postupom mohol žalobca porušiť daňové predpisy, pre konanie v predmetnej
veci o zaplatenie odplaty za požičanie lešenia nesprávnosť postupu žalobcu ako daňového subjektu
však nemá žiaden význam.
Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal doručením spornej faktúry žalovanému.
Odvolací súd zdôrazňuje, že je na žalobcovi, aby preukázal, že faktúru žalovanému doručil po jej

vystavení, inak v predmetnej veci platí, že mu bola doručená až spolu so žalobou, čo žalovaný
aj potvrdil. Doručenie faktúry spolu so žalobou má význam len pre priznanie úrokov z omeškania,
pretože až preukázaným doručením faktúry (keďže strany sa nedohodli inak) sa mohol žalovaný
dostať do omeškania so splnením peňažného dlhu, ak faktúru nezaplatil. Vznik nároku na úroky z
omeškania sa potom riadi ustanovením § 365 ods. 2 v spojení s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka,

ak ide o obchodnoprávny vzťah alebo ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade
občianskoprávneho vzťahu.
Námietka žalovaného, že žalobca nemá v predmete činnosti požičiavanie lešenia, na platnosť právneho
úkonu strán sporu nemá žiaden vplyv (§ 3 ods. 1 Obchodného zákonníka). Ak totiž žalobca pri výkone
svojej podnikateľskej činnosti nerešpektuje rozsah oprávnenia na podnikanie a vyvíja činnosť nad jeho

rámec, s takýmto neoprávneným podnikaním zákon nespája neplatnosť právneho úkonu, ale v záujme
ochrany tretích osôb vytvára konštrukciu, že právny úkon osoby, ktorá podniká neoprávnene, je platný.Tieto námietky žalovaného nemali na rozhodnutie vo veci samej žiaden vplyv, nie sú právne významné
(okrem posúdenia príslušenstva pohľadávky), a preto ak im súd prvej inštancie nevenoval pozornosť,
nemalo to vplyv na správnosť či nesprávnosť jeho rozhodnutia.

34. Súd prvej inštancie sa však nevyporiadal s ďalšími skutočnosťami, ktoré tvrdil v konaní žalovaný na
svoju obranu a poukázal na ne aj v podanom odvolaní a mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Žalovaný namietal, že mu nebola doručená čitateľná výdajka - prevodka, na základe ktorej mu žalobca
poskytol lešenie. Žalobca s odkazom na tento dokument tvrdí, že poskytol žalovanému lešenie o výške

12,5 m a z toho odvodzuje aj výšku požadovaného nájmu. Žalovaný však v konaní namietal, že také
vysoké lešenie pri oprave kostola nepotreboval a odkazuje pritom na výpoveď starostky obce, ktorá
uviedla, že pri kostole bolo lešenie vysoké 2 - 3 m.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozpor vo výpovedi žalovaného, ktorý tvrdil, že lešenie od
žalobcu použil pri svojom rodinnom dome a na opravu kostola v Hankovej používal lešenie požičané
od spoločnosti Tobor Trade, s.r.o. Ak by si žalovaný na opravu kostola skutočne nepožičal lešenie od

žalobcu, potom mal tvrdiť a preukazovať, že lešenie s takýmito rozmermi (požičané od žalobcu) na
svojom rodinnom dome nepotreboval. Uvedená obrana žalovaného potom skôr svedčí o tom, že pri
oprave kostola žalovaný použil práve lešenie poskytnuté žalobcom.
Pre konanie je však podstatné, že žalovaný spochybňoval výšku, rozmery, teda množstvo poskytnutého
lešenia, a tým aj cenu vyúčtovanú žalobcom, čím sa súd prvej inštancie nezaoberal.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že poskytol žalovanému fasádne lešenie o rozmeroch podlážky 0,75/1,35x2m
a pracovnej dĺžke 12,5m, z predloženej výdajky - prevodky nemožno zistiť, že lešenie o uvádzaných
rozmeroch z tam uvedených dielov možno postaviť a žalovaný sa k pravdivosti tohto tvrdenia žalobcu
nemohol ani vyjadriť, pretože mu nebola doručená čitateľná kópia tejto listiny.
Až nepochybným preukázaním, že z dielov uvádzaných vo výdajke - prevodke je možné postaviť

žalobcom tvrdené lešenie, bude možné posudzovať aj dôvodnosť výšky žalobcom vyúčtovaného
nájomného.

35. Pre rozhodnutie vo veci bolo však podstatné predovšetkým posúdenie, vzhľadom na protichodné
tvrdenia strán sporu, či v prejednávanej veci strany sporu uzavreli zmluvu o výpožičke alebo nájomnú

zmluvu, s čím súvisí bezodplatnosť alebo odplatnosť ich vzťahu.

36. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že údaj na výdajke - prevodke „požičanie
hliníkového lešenia“ svedčí o výpožičke, teda o bezodplatnosť poskytnutí lešenia žalobcom. Slovo
„požičať“ sa bežne používa, v právnom zmysle však ide o nepresný termín, pretože nevystihuje službu,

ktorá je poskytovaná, a ktorá môže spadať pod zmluvu o výpožičke, zmluvu o pôžičke alebo pod
nájomnú zmluvu. O akú zmluvu v skutočnosti pôjde, bude záležať od jej obsahu, teda náležitosti ktorej
z uvádzaných zmlúv naplní.

37. V posudzovanom spore žalobca tvrdil, že žalovanému fasádne lešenie prenajal ako podnikateľovi

v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti - opravou kostola v Hankovciach, a preto vyúčtoval
žalovanému nájomné, o ktorom tvrdil, že bolo medzi stranami sporu dojednané a súčasne preukazoval
cenníkmi iných obchodných spoločností, že ide o nájomné obvyklé.
Žalovaný naproti tomu tvrdil, že lešenie si od žalobcu vypožičal, teda bezodplatne, pričom výpožička
nesúviselasjehopodnikateľskoučinnosťou,lebolešeniepotrebovalprisvojomrodinnomdome.Potvrdil,

že vykonával opravu kostola v Hankovej, ale na výkon tejto činnosti si požičal lešenie od firmy TOBOR
TRADE, s.r.o.

38.Vsporovomkonaní,oktoréideajvprejednávanejveci,platídispozičnáaprejednaciazásada.Strany
sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce

sa sporu (§ 150 ods. 1 C. s. p.) a majú procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení - § 132 v spojení s § 185 ods. 1 C. s. p.).

39. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania
neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť vo veci rozhodnuté v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v tých prípadoch, keď určitá
skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností je na tej strane sporu, ktorá z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivejšie právne dôvody.40. Pre rozhodnutie vo veci nie je podstatné, či si žalovaný požičal lešenie od žalobcu ako podnikateľ
alebofyzickáosoba,alejepodstatné,čisadohodlinavýpožičkealebonájmelešenia,pretožetakzmluvu

o výpožičke ako aj zmluvu o nájme môžu uzavrieť fyzické osoby ako aj podnikatelia, resp. podnikateľ
a fyzická osoba.

41. Zo súdom vykonaného dokazovania je zrejmé, že došlo k nájmu lešenia. Nájomná zmluva je totiž
vždy odplatná a žalobca tvrdil, že žalovaný mu časť vyúčtovaného nájomného vo výške 500,- eur

zaplatil. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný v konaní ani v podanom odvolaní nepoprel, a preto sa v súlade
s ustanovením § 151 ods. 1 C. s. p. považuje za nesporné.

42. Z pohľadu súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania je však sporná výška žalobcom
vyúčtovaného nájomného, pretože dohodu o výške nájmu so žalovaným žalobca nepreukázal. V takom
prípade je však žalovaný povinný zaplatiť nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na

hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania (§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Obvyklé nájomné sa určuje ako čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a
čase na porovnateľné užívanie veci.

43. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto smere nepreskúmateľné, pretože z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia nevyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie považoval žalobcom
uvádzané nájomné podľa cenníka obchodnej spoločnosti so sídlom v Nitre za cenu obvyklú aj v
rožňavskom regióne.

44. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p., pretože súd

prvej inštancie nesprávnym procesným postupom - nedostatočným odôvodnením rozsudku znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

45. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu na základe

návrhov strán sporu vykoná dokazovanie k množstvu poskytnutého lešenia a obvyklej výške nájmu
v rozhodnom období v danom mieste za žalobcom poskytnuté lešenie a vo veci opätovne rozhodne
preskúmateľným rozhodnutím.
Odvolací súd pre úplnosť poukazuje na to, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie
nájomného vyplývajúci z faktúry na sumu 2.764,80 eura. Ak žalovaný časť nájomného zaplatil, v rozsahu

zaplatenej sumy nemôže byť nárok žalobcu dôvodný. Z faktúry žalobcu pritom nevyplýva, že čiastočná
úhrada bola už zohľadnená vo vyúčtovanej sume.

46. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C. s. p.).

47. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).