Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2007

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/230/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6105213476
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2007:6105213476.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová predsedníčka

senátu, JUDr. Oľga Maľová, Mgr. Ema Novodomcová členky senátu, v právnej veci navrhovateľa M. L.,
nar. X.X.XXXX,. bytom T., K. X,. zast. JUDr. P. V., advokátom, so sídlom B. B., S. XX. proti odporkyni
J. L., IČO: XX. XXX. XXX,. bytom B. B., M. XX,. zast. JUDr. P. K., advokátom, so sídlom B. B., H. XX,.
o zaplatenie 58 000,- Sk s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 19. júna 2006 č.k. 8C 112/2005-119, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu mení tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 36.811,40
Sk v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vo zvyšku návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.

Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy štátu v sume 434,- Sk na účet súdu v Š. P., R. XX,. XXX. XX. B.
XX,. č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,. variabilný symbol: XXXXXXXXXX,. v lehote troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Odporkyňa je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 4.434,- Sk na účet súdu v Š. P., R. XX,. XXX. XX.
B. XX,. č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,. variabilný symbol: XXXXXXXXXX,. do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 48.305,-
Sk so 6 %-tným úrokom z omeškania od 1.3.2005 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti 10.362,- Sk
návrh zamietol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo

zaplateného súdneho poplatku 2.380,- Sk a trov právneho zastúpenia 14.638,- Sk. Okresný súd
odôvodnil rozhodnutie tým, že po vykonanom dokazovaní považoval za preukázaný právny základ
žaloby v časti náhrady stravného, za správnu považoval aj uplatnenú výšku. Preto zaviazal odporkyňu
na zaplatenie stravného vo výške 48.305,- Sk a keďže podľa názoru prvostupňového súdu sa odporkyňa
dostala do omeškania s plnením, keď napriek výzvam navrhovateľa neplnila ani čiastočne, vyhovel súd
návrhu aj v časti uplatnených úrokov z omeškania. V časti uplatnenia náhrady mzdy nárok zamietol,
pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keďže podpísal účtovné doklady a mzdový list a

nepredložil žiadny dôkaz na skutočnosť, ktorý by vyvrátil jeho podpis o prevzatí finančných prostriedkov.

O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p..Rozsudok napadla odvolaním v zákonom stanovenej lehote odporkyňa v časti, v ktorej bola zaviazaná
platiť navrhovateľovi z titulu stravného čiastku 48.305,- Sk so 6 %-tným úrokom z omeškania a v
časti výroku o trovách konania. Odvolanie odôvodnila tým, že v napadnutej časti rozsudok vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p..

Poukázala na ust. § 36 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, podľa
ktorého je zamestnanec povinný do 10-tich pracovných dní po skončení pracovnej cesty predložiť
zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný

preddavok. Podľa ods. 4 cit. zákonného ustanovenia je zamestnávateľ povinný do desiatich pracovných
dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a
uspokojiť jeho nároky. S poukazom na túto právnu úpravu má za to, že navrhovateľ svoju zákonnú
povinnosť nesplnil, žiadne písomné doklady potrebné na vypracovanie vyúčtovania pracovnej cesty
nepredložil. Z tohto dôvodu žalobu o zaplatení stravného považuje za predčasne podanú.

Pokiaľ by navrhovateľ podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v nadväznosti na predloženie
listinného dôkazu zo dňa 24. mája 2006 splnil svoju zákonnú povinnosť podľa cit. ustanovenia § 36 ods.
3 zákona č. 283/2002 Z.z., mal prvostupňový súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ust. § 150
O.s.p., pretože ide o dôvody hodné osobitného zreteľa. S ohľadom na to je zrejmé, že do omeškania s
plnením záväzkov titulom stravného sa odporkyňa nemohla dostať dňa 1. marca 2005. Navrhla zmeniť

rozsudok okresného súdu v napadnutej časti tak, že návrh žalobcu na zaplatenie sumy 48.305,- Sk so
6 %-tným úrokom z omeškania sa zamietne a navrhovateľ bude zaviazaný na náhrade trov konania
odporkyni vo výške 26.294,21 Sk.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhuje

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a odporkyňu zaviazať na náhradu trov odvolacieho
konania. Poukazuje na ust. § 145 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého navrhovateľovi vznikol nárok
na cestovné náhrady, z ktorých si uplatnil len stravné v zmysle zákona č. 283/2007 Z.z. o cestovných
náhradách a opatrenie SR č. 565/2003 Z.z. o náhradách stravného v cudzej mene pri zahraničných
cestách, ktorý v § 1 sú určené paušálne denné sadzby stravného pre rok 2004 pre jednotlivé krajiny.

Uvádza, že trvanie pracovných ciest v jednotlivých krajinách podľa priebežných pokynov odporkyne
bolo odporkyni dobre známe a navrhovateľ najneskôr doporučenou výzvou právneho zástupcu zo dňa
3.2.2005, ktorú odporkyňa prevzala 16.2.2005, presne špecifikoval svoj pobyt v jednotlivých krajinách
tak, ako bol tento následne špecifikovaný v samotnej žalobe. Keďže vyššie uvedeným opatrením MF
SR boli určené paušálne denné sadzby náhrady stravného pri zahraničnej ceste, odporkyňa o dĺžke

trvania pracovného pobytu navrhovateľa v zahraničí dobre vedela, pretože navrhovateľ jej po návrate
na Slovensko podal správu o zahraničnej ceste a žiadal výplatu mzdy, následne jej bol poskytnutý
presný prehľad dĺžky pobytu navrhovateľa v jednotlivých krajinách ešte pred podaním žaloby a preto
nebol dôvod predkladať doklady na vyúčtovanie pracovnej cesty, pretože pri určení paušálnych denných
náhrad je výpočet náhrady stravného otázkou jednoduchého matematického výpočtu. Žaloba vzhľadom

na správanie sa navrhovateľa, ako aj jeho právneho zástupcu, keď ani na ďalšie urgencie nereagovala,
nie je v žiadnom prípade predčasná.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných odvolaním podľa ust.
§ 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní veci a doplnení dokazovania v zmysle ust. § 213 ods. 4 O.s.p. a §

214 ods. 1 O.s.p. zistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku podľa § 220 O.s.p..

Predmetom odvolacieho konania je suma 48.305,- Sk so 6 %-tným úrokom z omeškania od 1.3.2005
do zaplatenia, na ktorú odporkyňu zaviazal prvostupňový súd, ako aj náhradu trov konania.

Odvolací súd považuje za správny záver prvostupňového súdu v tom, že pracovná zmluva uzavretá
účastníkmi písomne 18.10.2004 nie je platným právnym úkonom, touto zmluvou sa účastníci neriadili
a plnili úplne inú zmluvu, dohodnutú zrejme ústne. V zmysle tejto ústnej zmluvy odporkyňa vyslala
navrhovateľa na dlhodobú zahraničnú pracovnú cestu a navrhovateľ plnil jej pracovné pokyny. Tieto
skutočnosti neboli sporné ani spochybňované v priebehu prvostupňového konania.

Odvolací súd súhlasí so záverom prvostupňového súdu v tom, že je daný právny základ žalobného
návrhu z titulu náhrady stravného, pretože tento nárok zamestnancovi vyplýva zo zákona č. 283/2002
Z.z. tak, ako to právne vyargumentoval prvostupňový súd.Vzhľadom na rozpory účastníkov konania ohľadne výšky uplatneného nároku, keď v tejto časti rozpory
sa nepodarilo odstrániť medzi účastníkmi ani v rámci odvolacieho konania, doplnil odvolací súd

dokazovanie znalcom, pretože vyúčtovanie zahraničnej pracovnej cesty považoval za vec odborného
posúdenia a keďže toto zúčtovanie účastníci nevykonali samotní, bolo potrebné v záujme objektívneho
posúdenia veci, aby toto vykonala nezávislá a odborne spôsobilá osoba.

Zo záverov znaleckého posudku odvolací súd zistil, že navrhovateľovi prináleží zo zahraničnej pracovnej

cesty čiastka 1.405,11 Eur a 1.417,50 Czk. Táto suma zahŕňa stravné 2.412,- Eur a 1.350,- Czk a
vreckové 120,60 Eur a 67,50 Czk. Znalec zároveň uviedol dva prepočty na prevod do slovenských
korún, a to podľa účtovníctva, kedy vznikol organizácii záväzok v deň ukončenia pracovnej cesty, teda
22.12.2004 na základe vtedy platného kurzu bola hodnota v slovenských korunách 56.075,- Sk a podľa
kurzu v čase podania žaloby 18.7.2005 na základe vtedy platného kurzu bola hodnota v slovenských
korunách 56.830,- Sk. Znalec ďalej uviedol, že pokiaľ by sa preukázalo, že nevyúčtovanú zálohu 739,13

Eur a 388,- Kč prevzal navrhovateľ ako preddavok na cestovné výdavky, v zmysle Zákona o cestovných
náhradách sa o túto sumu vyúčtovanie zníži.

Odvolací súd vychádzajúc z názoru, že základ uplatneného nároku na stravné je opodstatnený, pri
určení výšky vychádzal zo záverov znaleckého posudku ku dňu 22.12.2004, teda času, kedy vznikol

záväzok odporkyni. V tom čase predstavoval nárok na stravné a vreckové spolu 56.075,- Sk. Pretože
predmetom konania nebolo vreckové ale len stravné, bez vreckového nárok na stravné predstavovalo
čiastku 51.331,- Sk (pri použití prepočtu podľa kurzu ku dňu 22.12.2004). Z tejto sumy odvolací súd
odpočítal čiastku 14.519,60 Sk vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ spolu s ďalším vodičom A. S.
prevzalizálohu739,12Eura388,-Kč,suma14.519,60Skpredstavujehodnotupolovicezálohyktermínu

22.12.2004. Odvolací súd vychádzal z názoru, že pokiaľ je preukázané, že táto záloha bola poskytnutá
pre potreby oboch vodičov a žiadnym spôsobom nebolo preukázané, akú čiastku, ktorý z vodičov minul
pre svoju osobnú potrebu, je nutné vychádzať z toho, že táto záloha im bola poskytnutá v rovnakej výške,
to zn. každému jednu polovicu. V zmysle uvedeného teda navrhovateľovi prináleží stravné, ktoré po
odpočítaní vreckového zo sumy 56.075,- Sk a polovice nevyúčtovanej zálohy 14.519,60 Sk predstavuje

čiastku 36.811,40 Sk. V tejto čiastke považoval odvolací súd nárok navrhovateľa na stravné za dôvodný
čo do základu aj čo do výšky vzhľadom na skutočnosť, že išlo o zúčtovanie vykonané súdnym znalcom,
teda odborníkom na danú problematiku a zároveň bola splnená aj podmienka objektivity pre posúdenie
tejto spornej veci z hľadiska zákonnosti a spravodlivosti. Vo zvyšnej časti nárok na stravné zamietol.

Odvolací súd nesúhlasí s posúdením veci ohľadne uplatnených úrokov z omeškania, pretože podľa
názoru odvolacieho súdu nesplnil navrhovateľ svoju zákonnú povinnosť v zmysle prv uvádzaného ust.
§ 36 Zákona o cestovných náhradách a nepredložil zamestnávateľke písomné doklady potrebné pre
vyúčtovanie pracovnej cesty. Preto sa ani nemohla odporkyňa dostať do omeškania, keďže podľa § 36
ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. jej táto povinnosť vznikla v lehote do desiatich pracovných dní odo dňa

predloženia písomných dokladov. Z tohto dôvodu zmenil odvolací súd rozsudok okresného súdu tak, že
aj v časti úrokov z omeškania návrh zamietol.

O náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods.
2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho

konania. O náhrade trov štátu podľa § 148 O.s.p. rozhodol odvolací súd tak, že tieto budú účastníci hradiť
rovnakým dielom. Pretože navrhovateľ už zložil zálohu, je povinný doplatiť určenú čiastku, odporkyňa
je povinná zaplatiť z trov znalečného polovicu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.