Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/112/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115215630
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7115215630.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a
sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne C. H., nar. X.X.XXXX,
bytom F., H. 8, zast. JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou, so sídlom Košice, Kuzmányho 57, proti
žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, so
sídlom Bratislava, Špitálska 4, 6, 8, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

37C/304/2015-132 z 8.6.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 2.500 € titulom náhrady
nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a náhrady trov
konania.

3. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že sa písomne dňa 31.8.2008 obrátila na Národný inšpektorát
práce so žiadosťou o vykonania inšpekcie práce u jej zamestnávateľa Furčianska záhrada, s.r.o.,

so sídlom Košice, Trieda L. Svobodu č. 4 pre podozrenie z porušenia pracovnoprávnych predpisov.
Listom z 5.9.2008 Národný inšpektorát práce odstúpil na vybavenie jej podnet Inšpektorátu práce
Košice. Žalobkyňa nebola takmer dva roky ani zo strany Národného inšpektorátu práce ani zo strany
Inšpektorátu práce Košice informovaná o vybavení jej žiadosti, preto dňa 20.4.2010 podala na Národný
inšpektorát práce žiadosť o poskytnutie výsledkov vybavenia jej žiadosti z 31.8.2008. Na túto žiadosť
Národný inšpektorát práce, resp. Inšpektorát práce Košice nereagovali ďalšie štyri roky. Dňa 7.5.2014

žalobkyňa podala na Národný inšpektorát práce žiadosť o opätovné vybavenie jej žiadosti zo dňa
20.4.2010. Národný inšpektorát práce dňa 6.6.2014 jej vo svojej odpovedi oznámil, že Inšpektorát práce
Košice ju údajne informoval o výsledku vybavenia jej podnetu, avšak zásielka sa vrátila ako neprevzatá
v odbernej lehote. Súčasťou odpovede Národného inšpektorátu práce bola aj odpoveď Inšpektorátu
práce Košice z 19.9.2008. Žalobkyňa zdôraznila, že odpoveď z 19.9.2008 jej nikdy nebola doručená,
resp. ani doručená nemohla byť, nakoľko Inšpektorát práce Košice jej zásielku doručoval na nesprávnu

adresu. Z tohto dôvodu sa žalobkyňa o výsledku vybavenia svojho podnetu dozvedela takmer 6 rokov
potom, ako podala podnet. V dôsledku nesprávneho úradného postupu Inšpektorátu práce Košice
spočívajúceho v jeho neefektívnej činnosti došlo k zmareniu možnosti, aby sa žalobkyňa dozvedela
o výsledku vybavenia jej podnetu, resp. výsledku vybavenia inšpekcie práce u jej zamestnávateľa v
zákonom ustanovenej dobe (bezodkladne po vykonaní inšpekcie práce), a nie až po takmer 6 rokoch.
Postupom Inšpektorátu práce Košice došlo k porušeniu práva žalobkyne vyplývajúceho jej z ust. §

7 ods. 8 písm. c/ zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Samotné konštatovanie, že došlo k porušeniu jejpráva zo strany Inšpektorátu práce Košice nemôže byť toho času pre ňu dostatočným zadosťučinením,
obzvlášť, ak išlo o podnet smerujúci na prešetrenie porušenia pracovnoprávnych predpisov zo strany
jej zamestnávateľa. Žalobkyňa úplne stratila dôveru, že v prípade akéhokoľvek porušenia práva je tu

garancia nápravy, resp. prešetrenia veci zo strany autority, akou by Inšpektorát práce mal byť, a že
tento bude postupovať pri vybavovaní podnetov, resp. vykonávaní inšpekcie, v súlade so zákonmi, a
že o výsledkoch vykonania inšpekcie bude informovať osobu, ktorá podnet podala v primeranej lehote
tak, aby bola zabezpečená jej právna istota, čo sa však v predmetnom prípade vôbec nestalo. Keďže
je právna istota jedným zo základných atribútov právneho štátu a nakoľko bola dôvera žalobkyne

v právnu istotu závažným spôsobom narušená, žalobkyni tak vznikla morálna ujma spočívajúca v
pocitoch nedôvery voči Inšpektorátu práce Košice, resp. Národnému inšpektorátu práce, ktorému boli
adresované žiadosti zo strany žalobkyne a ktorý ako nadriadený orgán mal zabezpečiť dohľad nad
tým, aby Inšpektorát práce Košice postupoval pri vybavovaní podnetu v súlade so zákonom. Preto
žalobkyňa žiadala priznať náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.500 €, ktorú považovala za primeranú
predovšetkým vzhľadom na dĺžku doby, po ktorú nebola riadne informovaná o výsledkoch vykonania

inšpekcie práce zo strany Inšpektorátu práce Košice (takmer 6 rokov). Rovnako tak uvedená čiastka
zohľadňujeajtúskutočnosť,čobolopredmetompodnetužalobkyne,atoporušovaniepracovnoprávnych
predpisov zo strany jej zamestnávateľa.

4. Súd po vykonaní dokazovania vec právne posudzoval podľa § 3 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1, 2,

§ 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 až 4, § 18 ods. 1 a 3, § 19 ods. 1, § 27 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a skutkovo uzavrel, že
nie je sporné, že žalobkyňa podala Národnému inšpektorátu práce podnet zo dňa 31.8.2008 na svojho
zamestnávateľa spoločnosť Furčianska záhrada, s.r.o., ktorý bol dňa 5.9.2008 odstúpený Inšpektorátu
práce Košice, pričom Inšpektorát práce Košice vykonal v tejto spoločnosti inšpekciu, o ktorej výsledkoch

informovalžalobkyňulistomzn.2752/2008-Pz19.9.2008stým,žetentolistbolžalobkynidoručovanýna
nesprávnu adresu, pokiaľ ide o orientačné číslo ulice (namiesto Maurerova 8, Košice bol doručovaný na
adresu Maurerova 10, Košice), ktorá zásielka bola vrátená odosielateľovi späť z dôvodu jej neprevzatia
adresátom v odbernej lehote a nie z dôvodu, že adresát je na uvedenej adrese neznámy. Inšpektorát
práce Košice považoval preto podnet za vybavený. Nárok na náhradu škody spôsobenej žalobkyňou

tvrdeným nesprávnym úradným postupom žalovanej vo výške 2.500 € titulom nemajetkovej ujmy bol
vopred predbežne prerokovaný s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako orgánom
zastupujúcim štát na základe písomnej žiadosti žalobkyne ako poškodenej o predbežné prerokovanie
nároku, pričom uplatnenému nároku na náhradu škody nebolo vyhovené.

5. Súd konštatoval, že predpokladmi, ktorých splnenie je potrebné k vzniku objektívnej zodpovednosti
štátu za škodu, sú vznik škody a príčinná súvislosť (vzťah príčiny a následku) medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody, že o odškodniteľnú majetkovú ujmu sa jedná, ak nesprávny úradný
postup mal dopad do majetkovej sféry poškodeného, t.j. ak by nebolo tohto postupu, nedošlo by k
majetkovej ujme, že otázka príčinnej súvislosti - vzťahu medzi škodovou udalosťou a vznikom škody - je

spravidla otázkou skutkovou, že príčinná súvislosť je daná, ak je preukázané, že škoda je adekvátnym
dôsledkom škodovej udalosti a súčasne, že bez škodovej udalosti by ku škode nedošlo. K otázke
premlčania nároku žalobkyne, súd uviedol, že pre plynutie premlčacej doby nie je rozhodujúce, ako dlho
nesprávny úradný postup trval a kedy skončil. Začiatok plynutia premlčacej doby sa odvíja od okamžiku,
kedysapoškodenýoškodedozvedel,tedakedypreukázateľnezískalvedomosťotom,ževzniklaškoda.

Nejdepritomovedomosťoškodnejudalosti,tedaonesprávnomúradnompostupe,ktoráškoduvyvolala,
ale o vedomosť o vzniku majetkovej, resp. v tomto prípade nemajetkovej ujmy na strane poškodeného,
pritom postačí, ak je možné rozsah škody dôvodiť i orientačne. Z dôvodu ustálenia okamžiku, kedy sa
žalobkyňa ako poškodená o tom, že jej vznikla nemajetková ujma v peniazoch, a to práve vo výške 2.500
€ preukázane dozvedela, považoval súd za potrebné vypočuť žalobkyňu aj s ohľadom na to, že výška

nemajetkovej ujmy sa stanovuje v zmysle kritérií ustanovených v § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z.z., teda
s prihliadnutímnajmänaa/osobupoškodeného,jehodoterajšíživotaprostredie,vktoromžijeapracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom
uplatnení. Súd zdôraznil, že z dôvodu pasivity žalobkyne, ktorá sa bez ospravedlnenia nezúčastňovala

pojednávaní, má za to, že žalobkyňa jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázala,
že existuje vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi žalobkyňou tvrdeným vyššie opísaným
nesprávnym úradným postupom žalovanej spočívajúcom v nevybavení jej podnetu v primeranej lehotea výškou ňou uplatnenej nemajetkovej ujmy, keď nebola jednoznačne preukázaná priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).

6. Súd argumentoval, že v prejednávanej veci rozhodujúcou skutočnosťou pre záver o dôvodnosti
uplatneného nároku bolo presvedčivo zistiť, či žalovaná žalobkyňou tvrdeným nesprávnym úradným
postupomjejspôsobilanemajetkovúujmu. Napodporutýchtosvojichtvrdenívšakžalobkyňaneoznačila
dôkazy, nesplnila tak svoju dôkaznú povinnosť a neuniesla svoje dôkazné bremeno. Súd preto žalobu
zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a v konaní úspešnej žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. a/, b/, d/, e/ a f/ CSP, t.j. neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Navrhla aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie. Uviedla, že už jej právny zástupca v konaní uviedol, že okamihom, kedy sa dozvedela
o žalovanom nároku bol deň 6.6.2014, kedy prevzala písomnosť od Národného inšpektorátu práce
a uviedol tiež okolnosti, pre ktoré daný stav pocítila ako žalovanú nemajetkovú ujmu v predmetnej
výške. Žalovaná uznala základ nároku, keďže sa jej ospravedlnila, a tak spornou ostala výška samotnej
ujmy. Zdôraznila, že o predvolaní na pojednávanie dňa 8.6.2017, na ktorom bol vyhlásený rozsudok sa

nedozvedela z pre ňu objektívnych dôvodov, a preto sa nemohla riadne procesne zachovať. Obdobne
sa nedozvedela o predvolaní na pojednávanie na deň 27.4.2017. Predložila dôkaz - listiny Slovenskej
pošty, a.s. Pošta Košice 22 z 26.7.2017 a Potvrdenie o žiadosti o elektronickom oznamovaní zásielok z
24.3.2017 na preukázanie toho, že pochybením Pošty, a.s. zásielka s predvolaním na toto pojednávanie
č. RE944214596SK jej nebola oznámená, preto si ju nemohla vyzdvihnúť. Z tohto dôvodu nie je možné

konštatovať, že si ju neprevzala v odbernej lehote, a tak nie je možné ju pre účely konania dňa
8.6.2017 považovať za doručenú. Pre pochybenie Slovenskej pošty, a.s., teda z objektívnych dôvodov,
preukázateľne nemala vedomosť o predvolaní na pojednávanie na deň 8.6.2017, kedy bol vyhlásený
rozsudokamalazapravdepodobné,žerovnakávadanastalaajvprípadedoručovaniainýchpísomností,
vrátane predvolania na deň 24.7.2017 a vypovedania plnej moci právneho zástupcu z 10.5.2017.

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobkyni sa síce ospravedlnila, pretože je
nepochybné, že inkriminovaná zásielka bol doručovaná na nesprávnu adresu, avšak jej ospravedlnenie
nemožno vykladať tak, že žalovaná netrvá na spoluzavinení poštového podniku, ktorý vykázal zásielku
ako neprevzatú v odbernej lehote, a preto sa zamestnanec úradu nemal ako dozvedieť, že zásielka

bola odoslaná na nesprávnu adresu a z tohto dôvodu nemohol opätovne zásielku žalobkyni odoslať.
Výlučne chybou poštového podniku sa o tejto skutočnosti žalovaná nedozvedela. Zotrvala na tom, že
žalobkyňa sa dozvedela o škode už i pred obdržaním vysvetlenia zo strany Inšpektorátu práce dňa
6.6.2014, a to práve vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu, keďže v danom prípade jej nebola
doručená odpoveď ani v priebehu roka 2008, 2009, či 2010. Dátumom 6.6.2014 sa žalobkyňa iba

dozvedela o presných dôvodoch, prečo jej nebola zásielka doručená, ale o nesprávnom úradnom
postupe spočívajúcom v nedoručení odpovede v priebehu rokov 2008-2014 žalobkyňa vedela už počas
týchto rokov a keďže si ako škodu uplatňuje nemajetkovú ujmu, v priamej nadväznosti na to sa musela
nevyhnutne počas týchto rokov dozvedieť i o škode - nemajetkovej ujme. Vyjadrila názor, že žalobkyňa
nepreukázala, že nemajetková ujma - škoda jej vznikla až 6.6.2014, preto je nárok premlčaný, čo uviedla

už v priebehu konania. Konštatovala, že nie je nositeľom zodpovednosti za mylné označenie poštového
podniku „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, preto v danej veci absentuje jej priame a bezprostredné
zavinenie ako základný atribút uplatnenia náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Stotožnila sa s
bodom 29. rozsudku, t.j. s neexistenciou, resp. nepreukázaním príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou v podobe nemajetkovej ujmy a poukázala na nepreukázanie závažnosti

následkov podľa § 17 ods. 2 písm. c/ zák. č. 514/2003 Z.z., ktoré vznikli žalobkyni v súkromnom živote. V
súvislosti s tvrdením žalobkyne o pochybení poštového podniku pri nedoručení zásielky s predvolaním
na pojednávanie dňa 8.6.2017, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, vyjadrila názor, že nebude náhoda,
že „zhodou okolností“ je doručovanie žalobkyni častokrát problematické, o čom svedčí aj skúsenosťžalovanej s doručovaním výsledku o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody. Navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

10. Žalobkyňa reagovala podaním, v ktorom zdôraznila, že predmetom jej odvolania bola najmä
skutočnosť, že pojednávanie a rozhodnutie vo veci sa vykonalo v jej neprítomnosti, čo bolo spôsobené
jej nevedomosťou o tomto konaní, z dôvodu zlyhania dojednanej poštovej služby.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobkyne ako podané

včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380
ods. 2 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP) ani
pre zmenu rozsudku (§ 388 CSP).

12. Podľa § 100 ods. 2 CSP predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje spravidla
písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná inak ako
písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.

13. Podľa § 105 ods. 1, 2, 3 CSP súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu;
tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu. Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do
vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť súdu sa
považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal. Ak nemožno doručiť

písomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu.

14. Podľa § 106 ods. 1 CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov

Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom
verejnom registri.

15. Podľa § § 110 ods. 1 CSP ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje

sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní
niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho
poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi.

16. Podľa § 112 CSP CSP ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na

adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a
to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

17. Podľa § 178 ods. 1, 2 CSP ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie
spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Predvolanie

sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť
dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

18. Právna úprava doručovania v civilnom sporovom konaní plní veľmi významnú funkciu. Súd totiž
môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že strany dostali všetky písomnosti,

prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v spore, použitia opravného prostriedku,
prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom
alebosúdomustanovenejlehote.Doručovanieovplyvňujeskúmanieprocesnýchpodmienokzákladného
konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava
doručovania preto plne rešpektuje záujmy strán sporu konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného

informovania prostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne,
podľa predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia,
s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky.19. V danom prípade, vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že na pojednávaní konanom dňa
9.12.2016(zktoréhosažalobkyňapísomneospravedlnilazozdravotnýchdôvodov)naktoromžalobkyňu
(ešte) zastupoval advokát JUDr. Kovalčík, súd konštatoval, že považuje za nevyhnutné vypočuť

žalobkyňu a uložil jej advokátovi zabezpečiť jej účasť na pojednávaní dňa 10.2.2017. Dňa 8.2.2017
advokát JUDr. Kovalčík súdu oznámil, že sa mu nepodarilo skontaktovať sa so žalobkyňou (pokusy o
telefonický i písomný kontakt boli neúspešné) a informovať ju o pojednávaní, preto je pravdepodobné že
sa na pojednávanie nedostaví, pričom toto bolo odročené práve za účelom jej výsluchu k otázke, kedy
nadobudla vedomosť a vzniku nemajetkovej ujmy. Navrhol, aby na ďalšie pojednávanie súd žalobkyňu

úradne predvolal na pojednávanie. Súd pojednávanie odročil na 27.4.2017 s tým, že predvolané budú
strany sporu a advokát žalobkyne. Predvolanie na toto pojednávanie doručované na adresu Maurerova
8, Košice sa od žalobkyne vrátilo súdu s vyznačením na doručenkovej obálke „zásielka neprevzatá v
odbernej lehote“ dňa 15.3.2017. Na pojednávaní dňa 27.4.2017 advokát žalobkyne zopakoval, že jeho
klientka nereagovala na listy, ktoré jej adresoval, tieto sa mu vrátili ako nedoručené, ani na „sms“ správy
v ktorých ju upozorňoval, že je potrebné vypočuť ju v konaní. Pojednávanie bolo odročené za účelom

doplnenia dokazovania výsluchom žalobkyne na deň 8.6.2017 s tým, že opakovane bude predvolaná
žalobkyňa. Dňa 2.6.2017 oznámil advokát JUDr. Kovalčík, že listom z 10.5.2017 vypovedal plnú moc
udelenú mu na zastupovanie vo veci, preto už žalobkyňu nezastupuje. Predvolanie na pojednávanie
dňa 8.6.2017 sa dňa 1.6.2017 vrátilo Okresnému súdu Košice ako „zásielka neprevzatá v odbernej
lehote“. Jednalo sa o zásielku č. RE944214596SK. Na pojednávaní dňa 8.6.2017 súd vychádzajúc

zo skutočností vyznačených doručujúcim orgánom na zásielke č. RE944214596SK skonštatoval, že
žalobkyňa, u ktorej je doručenie predvolania na pojednávanie vykázané, sa na pojednávanie nedostavila
a svoju neúčasť neospravedlnila. Následne súd vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol. Zo žiadosti o
elektronické oznamovanie zásielok č. 001145-213, predloženej žalobkyňou vyplýva, že požiadala dňa
24.3.2017 o poskytovanie tejto služby Slovenskú poštu a.s. v termíne od 27.3.2017 na dobu neurčitú.

Z oznámenia Pošty Košice 22 z 26.7.2017 vyplynulo, že z dôvodu technického zlyhania systému neboli
adresátke (Anne Maňákovej, Mauerova 8, Košice) odoslané „sms“ správy o uložených zásielkach v
Post boxe, ktorý bol zriadený na jej žiadosť. Išlo medzi inými aj o zásielku RE944214596SK, odosielateľ
Okresný súd Košice I, ktoré zásielky boli vrátené späť odosielateľom s kódom „neprevzaté v odbernej
lehote“, ale adresátke nebola systémom zaslaná „sms“ správa o ich uložení na pošte.

20. Z uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka žalobkyne, že objektívne nemala a nemohla mať
vedomosť o termíne pojednávania, na ktorom ju už nezastupoval právny zástupca, a preto ani nebola
vo veci vypočutá, je dôvodná.

21. Žalobkyňa v danom prípade uplatnila okrem iných odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP
podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických
osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty

a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce konanie súdov (aj iných orgánov). Pod pojmom „procesný postup“ súdu sa
rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,
teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu
jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1

Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).

22. V zmysle tohto ustanovenia pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a

ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením
súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na
riadneodôvodnenierozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,
na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne
uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatiou iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

23. Postup súdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (napr. sp. zn. III. ÚS 156/06, sp. zn. III. ÚS 331/04, sp.
zn. II. ÚS 174/04).

24. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).

25. Ak došlo k tomu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces, tátoskutočnosť
je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie musí zrušiť, pretože rozhodnutie vydané
v konaní postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (napr.
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo/6/2010 z 26.3.2012, sp. zn. 3

Cdo/158/2012 zo 14.11.2012, sp. zn. 4 Cdo/108/2012 z 26.2.2013).

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod
ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie,

napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný postup súdu prvej
inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli
predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho
činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým
odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého

porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať
za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku
rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu

bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z
prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1
CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania

(§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných
otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania
môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní
pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou
konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s

príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vypočúvaná ako svedok, bola vypočutá ako účastník
konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore
s § 204 CSP a pod.

27. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru odvolacieho súdu k naplneniu odvolacích dôvodov podľa

§ 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP , keď vo veci vyhlásil súd prvej inštancie rozsudok v neprítomnosti
žalobkyne, ktorá o tomto pojednávaní, na ktorom bolo o jej žalobe rozhodnuté objektívne nemala
vedomosť, a rozhodol takto bez jej vypočutia, (konštatujúc, že neuniesla svoje dôkazné bremeno) a to
napriek tomu, že súd skoršie pojednávanie odročil práve z toho dôvodu, že pre rozhodnutie vo veci
považoval za nevyhnutné vypočuť žalobkyňu. Tým bolo v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so

zákonom, porušené právo žalobkyne na spravodlivý proces. Na tomto nič nemení skutočnosť, že daná
situácia nastala z dôvodu technickej chyby nie na strane súdu, ale na strane doručovacieho orgánu, ako
to vyplýva z oznámenia Pošty Košice 22 z 26.7.2017 (viď bod 19.).

28. Rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/, d/

CSP) a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou odstrániť nedostatky
doterajšieho rozhodovania, žalobkyňu riadne predvolať na pojednávanie a vysporiadať sa so všetkými
právnymi a skutkovými tvrdeniami a relevantnou argumentáciou sporových strán a opätovne o žalobe
rozhodnúť.29. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.