Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10C/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216206773
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216206773.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v sporovej veci

žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Košická č. 20-26, so sídlom Košická č.
24, Bratislava, IČO: 30 791 723, zastúpeného: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, AK so sídlom Klincova č.
35, Bratislava, proti žalovaným: 1. F.. L. I., K.., J.. XX.XX.XXXX a 2. F.. K. I., K.., J.. XX.X.XXXX, Q. G.
O. XX I. G., obaja zastúpení: Mgr. Kamil Suchodolský, AK Kúpeľná 84, Revúca, o uloženie povinnosti
vypratať rozostavaný byt, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a 2. rade sa spoločne a nerozdielne p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.04.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť vypratať rozostavaný byt č. XX-G., X. S., vchod H. Č.. XX,
nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/XX, XXXX/X, zapísanom na LV Okresného úradu G. č. XXXX, okres G. F., obec G., m. č. V.,
k. ú. J. a nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Žalobu zdôvodnil tým, že podľa zákona č. 182/1993 Z. z. ako právnická osoba zabezpečuje plnenia

spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome H. Č.. XX-XX v G.. Žalovaní sú zapísaní na LV
č. XXXX ako vlastníci rozostavaného bytu č. XX-G., X. S., vchod H. Č.. XX, nachádzajúci sa v bytovom
dome súpisné číslo XXXX, postavenom na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, k.
ú. J. a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX. Rozhodnutím č.
I.-XXXX/XX zo dňa 25.08.2003 bývalá Správa katastra pre E. S. N. G. povolila vklad vlastníckeho práva
k fikcii 14-tich nových bytových jednotiek na dome H. Č.. XX - XX I. G. v prospech spoločnosti K., O.N.
N. (ďalej len "družstvo"), ktorý v minulosti vystupoval v pozícii stavebníka titulom Zmluvy o nadstavbe zo

dňa 16.05.2003, uzatvorenej s pôvodnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu H.
Č.. XX - XX I. G.. K tomuto postupu došlo odhliadnuc od skutočnosti, že katastrálny zákon, ani zákon
č. 182/1993 Z. z. neumožňovali, aby Správa katastra vydala "rozhodnutia o zápise", ktoré nemá žiadny
právny, ani skutkový základ. Zo strany bývalej Správy katastra pre E. S. N. G. pri povolení vlastníckeho
práva k fikcii 14-tich nových bytových jednotiek na dome H. Č.. XX-XX I. G. v prospech družstva išlo o
svojvôľu realizovanú bez zmluvy či inej opory. Tento názor vychádza z obsahu Zmluvy o nadstavbe bytov
uzavretej medzi družstvom ako stavebníkom a vtedajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na

H. XX-XX. Podľa prijatých zmluvných dojednaní družstvo sa ako stavebník v zmluve zaviazalo vykonať
vymedzené práce na spoločných častiach a zariadeniach domu. Za to bol družstvu vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov poskytnutý povalový priestor domu o výmere 1.038 m?, ktorý malo užívať a
to bezodplatne po celú dobu výstavby. V zmluve o nadstavbe bolo ďalej dojednané, že vlastníkomnovovystavanýchbytovvrátanespoluvlastníckychpodielovnaspoločnýchčastiachazariadeniachdomu
prislúchajúcich k jednotlivým novovystavaným bytom vo veľkosti určenej zmluvou, sa stane družstvo.

3. K nadobudnutiu vlastníckeho práva a k tomu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu malo dôjsť
až vtedy, keď po právoplatnosti rozhodnutia príslušného stavebného úradu o kolaudácii nadstavby,
dôjde k vkladu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech družstva na základe návrhu
na vklad ním podaným. Družstvo a vlastníci bytov a nebytových priestorov sa dohodli, že vlastníkom
bytov a nebytových priestorov zanikne vlastníctvo k tej časti podielu priestoru na spoločných častiach

a zariadeniach domu, v ktorej budú novovystavané byty skolaudované. Uvedeným momentom sa mala
zároveň zmeniť veľkosť vlastníckych podielov zmluvných strán na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu. Pozornosti družstva ako aj žalovaných unikla skutočnosť, že vznik vlastníckeho
práva k nadstavaným 14-tim bytovým jednotkám bol podmienený právoplatným ukončením nadstavby,
k čomu nikdy nedošlo. Ide o byty neskolaudované a nespôsobilé trvalému užívaniu. Žalovaní daný stav
prehliadajú a predmetný rozostavaný byt užívajú ako riadne skolaudovaný byt. Žalovaní uzatvorením

zmluvy, ktorej predmetom bol rozostavaný byt, porušili vlastnícke právo všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zmluvných strán k spoločným častiam a zariadeniam domu, nakoľko v súčasnosti
sú na LV č. XXXX, k. ú. J. zapísaní ako vlastníci príslušnej časti spoluvlastníckeho podielu k spoločným
častiam a zariadeniam domu, ktorej skutočnými vlastníkmi sú vlastníci pôvodných bytov v bytovom
dome H.Š. Č.. XX-XX. Žalovaní užívajú stavebne neukončenú a neskolaudovanú stavbu na bytovom

dome H.F. Č.. XX-XX I. G. a konajú v rozpore s právnou úpravou vymedzenou zákonom č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čím saporušujú práva reálnych vlastníkov bytov v
tomto bytovom dome. Vlastnícke právo ako najzákladnejšie subjektívne právo je priamo či nepriamo
chránené celým právnym poriadkom Slovenskej republiky. Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR zakotvuje a garantuje
každému právo vlastniť majetok ako jedno z elementárnych ľudských práv, pričom vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Predmetné ustanovenie teda zabezpečuje
každému rovnaké predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok ustanovených
v Ústave SR alebo v ďalších predpisoch, kedy obsah a ochrana vlastníckeho práva ktoréhokoľvek
vlastníka sú rovnaké. Žalobca sa odvoláva na ustanovenia čl. 46 Ústavy SR a § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V zmysle citovanej právnej úpravy súdnu ochranu vlastníckeho práva môže vlastník

realizovať prostredníctvom žaloby na vydanie veci. Nakoľko žalovaní bez právneho dôvodu užívajú
spoločné priestory a spoločné zariadenia domu a v rozpore s osobitnou právnou úpravou užívajú
stavebne neukončenú a neskolaudovanú časť nadstavby, žalobca chce navodiť stav, kedy vlastnícke
právo nebude narušené a dôjde k odstráneniu protiprávneho stavu.

4. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 26.8.2016 uviedli, že sú výlučnými
bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu a k tomuto bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Žalobca je spoločenstvom vlastníkov bytov
založeným podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a to za účelom správy spoločných častí bytového
domu a spoločných zariadení bytového domu, nebytových priestorov v bytovom dome, ktoré sú v

spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane
ich údržby a obnovy. Rozhodnutím č. I.-XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX príslušného Okresného úradu,
katastrálneho odboru, bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu v ich prospech.
Zmluvnými stranami Zmluvy o nadstavbe bytov, na ktorú v podanej žalobe odkazuje žalobca, boli
stavebník - K. O. N. a vlastníci bytov a nebytových priestorov. Žalobca nie je zmluvnou stranou

predmetnej zmluvy a podal obdobné žaloby samostatne voči jednotlivým vlastníkom 14 bytových
jednotiek v nadstavbe bytového domu. Žalovaní majú vedomosť o konaniach vedených na Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn. 21C/62/2016, sp. zn. 10C/75/2016, sp. zn. 21C/57/2016, sp. zn.
51C/71/2016. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., spoločenstvo je právnická osoba,
založenápodľatohtozákona,ktoráspravujespoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomu,nebytové

priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý
pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Keďže žalobca sa voči žalovaným domáha vypratania bytu,
títo zastávajú názor, že aktívne vecne legitimovaným subjektom a teda žalobcom v konaní o uloženie
povinnosti - vypratanie nehnuteľnosti môže byť len subjekt, ktorý osvedčí existenciu svojho vlastníckeho
práva, práva nájmu, práva podnájmu, práva náhradného užívania alebo iného práva viažuceho sa k

predmetnej nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa svojim žalobným návrhom domáha. V danom prípade
by žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu osvedčil len v tom prípade, ak by preukázal, že niektoré z
tu vymenovaných práv k bytu mu patrí. Vzhľadom na skutočnosť, že vlastníkmi predmetného bytu sú
žalovaní a žalobca nemá k tomuto bytu žiadne vlastnícke, užívacie ani iné obdobné práva, nie je aktívnevecnelegitimovanýmsubjektomnapodanietejtožaloby.Žalobcavzmysle§7ods.1zákonač.182/1993
Z. z. vykonáva len správu spoločných častí a spoločných zariadení domu, nebytových priestorov v
spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, vrátane

ich údržby a obnovy, ale v žiadnom prípade

nemôže vstupovať do vlastníckych, užívacích alebo obdobných práv k jednotlivým bytom a nebytovým
priestorom. Vlastnícke práva prináležia výlučne jednotlivým vlastníkom, nie však spoločenstvu.

5. Žalovaní poukazujú na ustanovenie § 78 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nútené spoločenstvo je
procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje v spore účasť všetkých subjektov právneho
vzťahu. Z hľadiska hmotného práva je potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov
spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné, žalovať viacero subjektov. Obdobne to platí
o niektorých nárokoch podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Všetci účastníci napr. kúpnej zmluvy musia

byť subjektmi žaloby o neplatnosť tejto zmluvy. Rovnako aj v konaní o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti musí toto konanie zásadne prebiehať za účasti všetkých zapísaných vlastníkov, resp.
spoluvlastníkov nehnuteľností. Ak súd zistí, že nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
právneho vzťahu, žalobu zamietne. Aj v prípade, ak by sa žalobca domáhal svojím žalobným návrhom
určenia vlastníckeho práva k bytu, alebo určenia spoluvlastníckeho podielu ostatných vlastníkov bytov

v bytovom dome k bytu ,či spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, nebol by aktívne vecne
legitimovaným na podanie takejto žaloby. Nakoľko údajné vlastnícke práva bližšie neurčených reálnych
vlastníkov bytov v bytovom dome H. XX - XX údajne poškodzujú podľa vyjadrenia žalobcu vlastníci
14 bytových jednotiek v nadstavbe bytového domu, ktorí tieto byty nadobudli na základe Zmluvy o
nadstavbe, čím došlo aj k zmene spoluvlastníckych podielov jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v bytovom dome k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu - rovnako aj
na strane žalovaných by sa jednalo o nútené spoločenstvo v zmysle § 78 CSP, kedy žalovanými by mali
byť všetci vlastníci 14 bytových jednotiek v nadstavbe bytového domu. Vlastnícke právo k predmetnému
bytu žalovaní nadobudli v súlade so zákonom a so Zmluvou o nadstavbe a to na základe osobitnej
Zmluvy o prevode vlastníctva bytu vo výstavbe uzatvorenej s K., O. N.. Vklad vlastníckeho práva v ich

prospech bol príslušným Okresným úradom, katastrálnym odborom povolený a ich vlastnícke právo k
bytu bolo zapísané v katastri nehnuteľností SR. Tvrdenia žalobcu, ktorými spochybňuje vlastnícke právo
žalovaných, sú nenáležité, čisto účelové a sú dôkazom dlhodobého šikanózneho konania niektorých
vlastníkov bytov v pôvodnej časti bytového domu, ktorí namiesto toho, aby konštruktívne prispeli k
doriešenie kolaudácie nadstavby, neustále sa jej snažia zabrániť. Žalovaní žiadajú žalobu zamietnuť v

celom rozsahu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozhodnutím Mestskej časti G. V. č. N. XXXX/XXXX/X/
JAN z 24.11.2015, výpisom z LV č. XXXX, Zmluvou o nadstavbe bytov, rozhodnutím Obvodného úradu
G. č. M.-Z. zo dňa 31.01.2013, ako aj s ďalšími listinami založenými v spise.

7. Vec bola prejednaná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa § 180 CSP, pretože sa na
pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Právny zástupca žalobcu požiadal v deň pojednávania o
prerušenie konania. O tomto návrhu súd rozhodol samostatným uznesením.

8. Právny zástupca sa pridržal písomného vyjadrenia k žalobe. O veci žiadal rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie.

9. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva, držať užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

10. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

11. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.12. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom. Vlastník je predmet svojho vlastníctva
oprávnený držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastnícke právo má u každého
vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu.

13. Vprejednávanejvecisažalobcaakoprávnickáosoba,ktorábolazaloženápodľazákonač.182/1993
Z. z. za účelom správy spoločných častí a spoločných zariadení domu, nebytových priestorov, ktoré sú v
spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlých pozemkov domáhal
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť vypratať rozostavaný byt č. XX-G., X. S., vchod

H. Č.. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na parc. č. XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, zapísanom na LV Okresného úradu G. Č.. XXXX, okres G. F.,
obec G., m. č. V., k. ú. J.. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že vlastníkmi
sporného rozostavaného bytu sú žalovaní, čo vyplýva z výpisu z LV č. XXXX. Jedinej im teda prináleží
právo na súdnu ochranu. Žiadny iný subjekt, vrátane žalobcu, nemá právo bez zákonného dôvodu
do vlastníckeho práva žalovaných k bytu zasiahnuť , najmä sa nemôže domáhať jeho vypratania.

Žalobcove úvahy v tom, že žalovaní nemali vlastnícke právo k rozostavanému bytu nadobudnúť, sú
len nepodloženými domnienkami, na ktoré nie je možné prihliadnuť. Žalobca, ktorý je v bytovom dome
iba správcom, pričom nemá k spornému bytu žiadny právny vzťah, nemá aktívnu vecnú legitimáciu na
podanie žaloby o vypratanie, ale ani na podanie prípadnej vlastníckej žaloby. Súd preto uzavrel, že
žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. Právny názor, týkajúci sa nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu, podporuje aj judikatúra: napr. z rozhodnutia V. vyplýva, že "základnou podmienkou
úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez tohoto
preukázania nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá by mu ako vlastníkovi
prislúchala."

14. Aktívna vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, na základe ktorej sa určuje okruh
strán sporu. Vždy je potrebné skúmať, či je strana sporu nositeľom určitých práv, alebo povinností,
tvrdenýchvžalobeavyplývajúcichzhmotnoprávnejnormy.Nedostatokvecnejlegitimácie,čiužaktívnej,
alebopasívnej,jevždydôvodomnazamietnutiežaloby,akotomujevdanejveci.Knámietkežalovaných
ohľadne nedostatku procesnej podmienky núteného spoločenstva v zmysle ustanovenia § 78 Civilného

sporového poriadku súd iba poznamenáva, že každý zo spoluvlastníkov (aj keď nejde o väčšinového
spoluvlastníka) je oprávnený podať žalobu a domáhať sa voči tretej osobe vypratania celej spoločnej
veci /rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 80/02/. Nejde tu totiž o vzťah medzi spoluvlastníkmi navzájom, ale
o vzťah spoluvlastníka k tretej osobe, ktorá môže užívať nehnuteľnosť neoprávnene.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohoto rozsudku.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého,
súd strane prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní mali v spore plný

úspech, preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

V zmysle § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 1, 2 a 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48
ods. 2 Exekučného poriadku).