Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 18, 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17Csp/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917208558
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7917208558.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,

a.s.,sosídlomVajnorská100/A,83104Bratislava,IČO:47967692,zastúpenýAdvokátskoukanceláriou
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanej:
IH. bytom U., v konaní o zaplatenie 14.751 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 13.576 Eur spolu s úrokom a úrokom z omeškania
vyčíslenému do dňa 12.09.2017 vo výške 13.035,08 Eur s tým, že žalovaná je povinná zaplatiť uvedenú
dlžnú sumu v mesačných splátkach po 235 Eur vždy k 28. dňu toho ktorého mesiaca, počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky, má za následok

zročnosť celého plnenia.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.05.2017 domáhal zaplatenia istiny vo výške
14.751 Eur, úrokov vo výške 10.737,61 Eur, úrokov vo výške 203,58 Eur, úroky zo zostatku nesplatenej
istiny, t. j. zo sumy 14.751 Eur vo výške 14,9% ročne zo sumy 14.751 Eur od 25.04.2017 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 14.751 Eur od 25.04.2017 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 13.08.2012 uzavrel právny predchodca so žalovanou

zmluvu o úvere č. 4024445287, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky vo výške 15.000 Eur,
ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť v splátkach po 256,24 Eur mesačne po dobu 120 mesiacov. Žalovaná
neplnila úver riadne a včas, preto žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 16.05.2014.

2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 25.10.2017 spolu s prílohami a všeobecným
poučením pre spotrebiteľa písomne nevyjadrila.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa strany sporu nedostavili, svoju neprítomnosť
ospravedlnila, preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu.

4. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.10.2017 bola pohľadávka voči žalovanej, ktorá je
predmetom tohto konania, postúpená na žalobcu. Tunajší súd uznesením č. k. 17Csp/4/2017-85 zo dňa
17.01.2018 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že právny predchodca žalobu Poštová banka a žalovaná uzavreli dňa
14.08.2012 zmluvu o úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 15.000 Eur, s výškouúrokovej sadzby 14,90% ročne, ktorý úver sa žalovaná zaviazala splácať v 120 splátkach po 256,24
Eur mesačne vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca. Termín 1. splátky bol dňa 25.09.2012 a dátum
konečnej splatnosti dňa 25.08.2022. Výška RPMN 16,78%, priemerná RPMN 12,55%, pri celkovej výške

nákladov 14.472,98 Eur.

7. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 16.05.2014 upozornil žalovanú, že z dôvodu, že
žalovaná podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere zo dňa 13.08.2012 a Obchodných
podmienok, ku dňu 16.05.2014 sa stal splatným celý úver a vyzval ju k úhrade dlžnej sumy v lehote do

10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy.

8. Žalobca v podaní doručeným súdu 31.05.2018 uviedol, že žalobca a žalovaná po podaní žaloby
uzatvorili dohodu o splátkovom kalendári, pričom žalovaná na základe tejto dohody už plnila niekoľko
splátok, preto navrhuje a súhlasí, aby žalovaná uhradila dlžnú sumu v mesačných splátkach po 235 Eur
pod následkom straty výhody splátok.

9. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 17.09.2018 uviedla, že súhlasí so splátkovým kalendárom,
ale riadne a včas ho môže začať plniť až od januára 2019.

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou

o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

12. Podľa § 52 ods.1, 2, 3, 4 zákona č. 140/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel

kzáveru,ženárokžalobcujedôvodný.PrávnypredchodcažalobcuažalovanýuzatvoriliZmluvuoúvere,
na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver zo strany žalobcu vo výške 15.000,- Eur. Žalovaná
sa podľa zmluvy zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v splátkach, avšak svoju povinnosť
si nesplnila Keďže žalovaná prestala splácať úver, žalobca úver zosplatnil ku dňu 16.05.2014. Súd
po preskúmaní predloženej zmluvy nezistil, že by táto obsahovala neprijateľné podmienky a spĺňa aj

zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Vzhľadom na to, že žalovaná si
svoju povinnosť zo zmluvy neplnila, žalobcovi vznikol nárok na vrátenie dlžnej sumy, a to sumy tak ako
ju uplatnil žalobca.

15. Podmienky uzavretia zmluvy o spotrebiteľských úveroch upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. Podľa § 2

písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.16. V prejednávanom spore sa právny predchodca žalobcu ako veriteľ zaviazal za podmienok a
dojednaní v zmluve uvedených na žiadosť dlžníka poskytnúť peňažné prostriedky do výšky a v mene
v zmluve uvedenej dlžníkovi (t.j. žalovanej). Záväzok žalovanej spočíval v jeho povinnosti splatiť úver

veriteľovi spolu s príslušenstvom a poplatkami riadne a včas a dodržiavať podmienky dohodnuté v
tejto zmluve. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať
jednotlivé splátky úveru riadne a včas, v dôsledku ktorej skutočnosti veriteľ listom zo dňa 16.05.2014 v
súlade so zmluvou a obchodnými podmienkami vyhlásil predčasnú/mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
16.05.2014ažalovanejoznámil,žesplatnápohľadávkaspríslušenstvomkudňu16.05.2014predstavuje

17.526,74 Eur s tým, že ju vyzval, aby tento záväzok uhradila v lehote najneskôr do 10 dní od doručenia
výzvy. Žalovaná dlžnú sumu veriteľovi napriek tomu neuhradila. Všetky vyššie uvedené skutočnosti
žalobca v konaní preukázal listinnými dôkazmi a to najmä Zmluvou o úvere, výpisom z účtu zo dňa
24.04.2017. Žalovaná žiadne z vyššie označených skutkových tvrdení žalobcu nepoprela, súd ich aj
preto s poukazom na ust. § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné.

17. Žalobca súdu dňa 31.05.2018 doručil podanie, v ktorom uviedol, že so žalovanou po podaní
žaloby uzavrel dohodu o splátkovom kalendári, podľa ktorého súhlasil, aby žalovaná svoj dlh uhradil v
mesačných splátkach po 235 Eur, s čím žalovaná súhlasila a túto skutočnosť oznámila súdu podaním
doručeným súdu dňa 17.09.2018. Na základe uvedeného súd vyhovel žalobe a žalovanú zaviazal na
zaplatenie istiny vo výške 13.576 Eur.

18. Zmluva o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená podľa § 497
až 597 Obchodného zákonníka, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
Táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom
je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu sa na

právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne aplikujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

19. Ustanovenie § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka ani iného právneho predpisu neustanovujú, na
akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Predmetné ustanovenie zakotvuje iba možnosť

sa pri peňažnej pôžičke na týchto úrokoch dohodnúť, o dobe na ktorú tak možno učiniť ale nie je
zákonom ustanovené. Vzhľadom k tejto dikcii, ktorá neobsahuje jednoznačný príkaz či zákaz vo vzťahu
k vymedzeniu predmetnej doby, ako i k jej povahe, z ktorej nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť,
je podľa súdu možné vyvodiť záver, že ide o ustanovenie dispozitívnej povahy, ktoré zmluvné strany nijak
neobmedzuje v možnosti upraviť si obsah záväzkového právneho vzťahu v rámci zmluvnej autonómie

pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednajú. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou
a rozhodovacou praxou súdov všeobecne prijímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania,
ktoré sú oboje príslušenstvom pohľadávky, avšak majú odlišné funkcie. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú
odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu sa omeškanie s platením
a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté. Pritom platí,

že môžu existovať vedľa seba. V prejednávanom spore sa zmluvné strany v článku 4. Zmluvy o úvere
dohodli na type a výške fixnej úrokovej sadzby vo výške 14,90% ročne. Z uvedeného teda vyplýva, že
žalobcovi vznikol nárok na dohodnuté zmluvné úroky vo výške 14,90% ročne. Žalobca tento úrok spolu
s úrokom z omeškania vyčíslil do dňa 12.09.2017 a predstavuje sumu 13.035,08 Eur. S poukazom na
uvedené súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úrok v uvedenej výške.

20. Podľa § 232 ods. 3, 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť
týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť,

že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

21. Žalobca súhlasil s postupným splnením dlhu pravidelnými mesačnými splátkami po 235 Eur, preto
súd s použitím citovanej právnej úpravy, umožnil žalovanej splácať dlžnú sumu v splátkach po 235
Eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 28. dňa v

kalendárnom mesiaci, pod následkom straty výhody splátok.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.23. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo

bránením práva.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal plný
úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.