Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 16, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 24C/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201300
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Filová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:1018201300.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobkyne: Z. K.

N. P. C. S. U. Z. Á. , nar. XX.X.XXXX, bytom Z.Á. X, XXX XX K., proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o bezdôvodné obohatenie vo výške 655,23€
a priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 8.000,-€, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

l. Žalobným návrhom podaným dňa 14.9.2018 sa žalobkyňa ako spotrebiteľ domáhala, aby súd určil
úverovú zmluvu č. 1232852 zo dňa 15.2.2008 za bezúročnú a bez poplatkov, zaviazal žalovaného

vydať žalobkyni z úverovej zmluvy č. 1232852, uzavretej medzi procesnými stranami dňa 15.2.2008
bezdôvodné obohatenie vo výške 655,23€ a zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške
8.000,-€. Žalobkyňa uviedla, že predmetný úver bol vo výške 1.991,64€ (60.000,-Sk), žalobcovi
zaplatila 2.636,91€ a úver preplatila o 655,23€, ktorú sumu žiada od žalovaného ako bezdôvodné
obohatenie. K nárokovanej časti primeraného finančného zadosťučinenia uviedla, že dôvodom žaloby
je nátlaková forma na jej osobu od žalovaného, do pozornosti dala, že ak má mať primerané finančné
zadosťučineniedostatočnýsatisfakčnýúčinokprespotrebiteľaazároveňvýchovnýaodstrašujúciúčinok

pre dodávateľa, možno prijať argumentáciu, že primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať
majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila podľa §3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Predmetnú
zmluvu považovala za rozpornú so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v
nej chýbajú zákonom vyžadované obligatórne náležitosti (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov; termín konečnej splatnosti, deň, mesiac, rok; RPMN). Žalobkyňa na preukázanie
tvrdení uvádzaných v žalobe predložila nasledovné listinné dôkazy procesného útoku: Zmluvu o úvere
č. 1232852 zo dňa 15.2.2008, poštové poukážky z rokov 2003-2005, odvolanie voči exekúcii EX 520/09

zo dňa 1.9.2009, odpoveď žalovaného zo dňa 7.1.2009, splátky a pokuty zo dňa 4.11.2011.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa dňa 15.2.2008
uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č. 1232852 ako dlžník pod obchodným menom Z. K., fyzická
osoba - podnikateľ označený identifikačným číslom 35145595, pričom pri uzatváraní zmluvy konala
žalobkyňa v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky zo strany žalovaného jej boli
poskytnuténaúčelpodnikania.Nazákladeuvedenéhojemožnéposudzovaťvzťahakoobchodnoprávny

a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvoma podnikateľskými subjektmi.
Žalobkyňa ukončila podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch
o živnostenskom oprávnení ku dňu 17.11.2011. Predmetnú úverovú zmluvu nemožno posudzovať z
hľadiska náležitostí v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko táto nespadá do režimuspotrebiteľských zmlúv. Žalovaný vyjadril názor, že z predmetnej zmluvy o úvere nenastala ani jedna
z foriem bezdôvodného obohatenia stanovená zákonom. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej
zmluvy, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie

z tejto zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný
vzniesol námietku premlčania uplatňovaného bezdôvodného obohatenia. Poukázal na skutočnosť, že
žalobkyňa uhradila istinu spolu s poplatkom za poskytnutie úveru dňa 28.11.2011, kedy žalobkyňa
ako dlžník mala vedomosť o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úrokoch a poplatku
úveru, ktorá vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Požadovaný

nárok žalobkyne sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 28.11.2013,
t.j. po uplynutí subjektívnej lehoty, ktorá začala plynúť dňa 28.11.2011, kedy žalobkyňa poukázala n
účet žalovaného splátku nad rámec sumy istiny. Žalobkyňa svoju žalobu uplatnila na súde až dňa
14.9.2018. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že v zmysle §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa je priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie viazané na spotrebiteľom
úspešné uplatnenie si práva v nadväznosti na porušenie práva alebo povinnosti zo strany tohto, kto

za ne zodpovedá. Žalovaný mal za to, že nebol doposiaľ splnený predpoklad na priznanie žalobkyňou
uplatneného práva na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Poukázal na skutočnosť, že
žalobkyňa od začiatku neplnila riadne splátky v zmysle zmluvy o úvere č. 1232852, čím viacnásobne
porušila svoje zmluvné povinnosti a dostala sa s pnením svojho peňažného záväzku do omeškania.
Žalovaný mal za to, že suma vo výške 8.000,-€, ktorej sa žalobkyňa domáha titulom primeraného

finančného zadosťučinenia nezodpovedá požiadavke všeobecnej spravodlivosti, nebolo by vhodné ju
priznať a nebola náležitým spôsobom odôvodnená.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Zmluvou o úvere č. 1232852, uzavretou medzi procesnými stranami dňa 15.2.2008, poskytol žalovaný
ako veriteľ žalobkyni ako dlžníkovi pod obchodným menom Z. K., IČO: 35145595, Gwerkovej 20,
Bratislava, zapísanej v živnostenskom registri v Bratislave pod č. 105-20024, úver v sume 60.000,-Sk,
ktorý sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi o sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 19.440,-Sk v
troch mesačných splátkach po 26.480,-Sk počnúc dňom 20.3.2008. Dlžník svojím podpisom potvrdil

prevzatie peňažnej hotovosti dňa 15.2.2008.

5. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

6. Podľa §451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

7. Podľa §451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplateného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

8. Podľa §456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

9. Podľa §107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto s na jeho úkor obohatil.

10. Podľa §103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátky stane zročným celý dlh, začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

11. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

12. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je zabrániť, aby sa niekto na úkor iného

bezdôvodne obohatil, v prípade, že takéto obohatenie vzniklo, zákon zabezpečuje povinnosť jeho
vydania. Zodpovedným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa obohatil,
oprávneným subjektom ten, na úkor koho obohatenie vzniklo. Získané bezdôvodné obohatenie môže
spočívať vo veciach, výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hociby k zmenšeniu došlo, ak by si plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné
v peniazoch. O plnenie bez právneho dôvodu ide v prípade, keď právny dôvod neexistoval od samého
začiatku alebo dodatočne odpadol.

13. Premlčanie možno definovať ako následok kvalifikovaného uplynutia času, ktorý spôsobuje zánik
súdnej vymáhateľnosti práva a vzniká tzv. naturálna obligácia. K premlčaniu práva stačí, ak nastala
objektívna skutočnosť, a to uplynutie času, ktoré však samo o sebe neznamená zánik práva, toto právo
trvá aj naďalej, avšak nachádza to odraz nielen v hmotnoprávnej rovine (právo sa premieňa na tzv.

naturálne právo), ale aj v procesnej rovine v dôsledku toho, že v prípade, ak ten, kto má povinnosť
plniť, vznesie v príslušnom konaní námietku premlčania, takého právo nie je možné súdom priznať,
teda právny poriadok mu nepriznáva právnu ochranu. Nepriznanie premlčaného práva je viazané na
ďalšiu právnu skutočnosť, ktorou je vznesenie kvalifikovanej námietky premlčania tým, voči ktorému
je uplatňovaný žalovaný nárok, námietka premlčania je kvalifikovanou vtedy, ak je vznesená v konaní
pred súdom oprávneným rozhodnúť o danom práve. Vznesenie námietky premlčania je adresný právny

úkon procesnej strany, obsahom ktorého musí byť vôľa konajúceho využiť právo vzniesť námietku
premlčania s úmyslom z dôvodu uplynutia stanovenej doby, vyhnúť sa plneniu premlčaného práva.
Samotné vznesenie námietky premlčania však nemá za následok zánik práva, ale iba zmenu charakteru
práva, toho dôsledkom je, že aj po tom, čo bola vznesená námietka premlčania, na základe ktorej súd
žalobu zamietol, je možné premlčané právo plniť a toto právo môže byť aj predmetom ďalších právnych

úkonov.

14. Predpokladom úspešného dovolania sa premlčania je aj uplynutie zákonom stanovenej premlčacej
doby. Občiansky zákonník pri stanovení dĺžky premlčacej vychádza zo zásad, že jej dĺžku stanovuje
v závislosti na vzniku toho ktorého práva, v prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia je

subjektívna premlčacia doba dvojročná a začína plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie o tom, že
došlo k obohateniu sa na jeho úkor a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba na
vydanie bezdôvodného obohatenia je tri roky a v prípade zavinenia vo forme úmyselného bezdôvodného
obohatenia desať rokov, pričom v oboch prípadoch sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby
určí odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Pri úmyselnej forme bezdôvodného obohatenia

zákon vyžaduje, aby úmysel obohatiť sa na úkor iného bol daný v čase obohatenia. V danom prípade je
potrebnéaplikovaťsubjektívnudvojročnúpremlčaciudobu,nakoľkoužalobkynezaplatenímjednotlivých
úverových splátok nastala skutková okolnosť, od ktorej sa odvíja plynutie subjektívnej premlčacej lehoty
na vydanie bezdôvodného obohatenia, už vtedy žalobkyňa mala vedomosť o osobe, ktorá sa mala na
jej úkor bezdôvodne obohatiť a tiež o výške bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa najneskôr dňom

uhradenia splátok úveru si bola vedomá všetkých skutkových okolností potrebných na uplatnenie práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa podala žalobný návrh na súd dňa 14.9.2018,
vzhľadom na povinnosť súdu prihliadať na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, vznesenú
zo strany žalovaného, súd ustálil, že všetky úverové splátky uhradené žalobkyňou pred 14.9.2016
sú premlčané, a teda nemožno ich priznať. Podľa tvrdenia žalovaného, ktoré žalobkyňa nijakým

spôsobomnerozporovala,žalobkyňauhradilaúverovúistinuspoluspoplatkomzaposkytnutieúverudňa
28.11.2011, od uvedeného dátumu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na úspešné
uplatnenie bezdôvodného obohatenia žalobkyne voči žalovanému. K dĺžke premlčacej doby pri vydaní
bezdôvodného obohatenia sa vyjadril vo svojom stanovisku aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn.
1Cdo 67/2011, podľa ktorého: „Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa

na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých
môže podať žalobu o vydanie plnenie z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o
rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto
skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto
jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní

okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné.“ Aplikovateľné v danej veci
je aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČS sp.zn. 28Cdo 3166/2009, vzhľadom na totožnú právnu úpravu
§107 OZ, podľa ktorého: „Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pre vydanie plnení
z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvie o tom, že došlo
na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Vyžaduje sa skutočná (preukázaná)

vedomosť oprávneného a teda nepostačuje, že mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť aj
skôr. Touto vedomosťou pritom ustanovenie §107 ods. 1 OZ nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale
skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie odvodiť.“ V rozhodnutí
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 28Cdo 685/2011 sa uvádza: „Pokiaľ tak žalobkyňa z dôvodu právnejneznalosti neurobila a svojho práva sa začala domáhať až po tom, čo bola na právnu stránku veci
upozornená kontrolným záverom NKÚ ,nemôže to mať vplyv na jej prezumovanú vedomosť (v súlade so
zásadou neznalosť zákona neospravedlňuje), a teda ani začiatok behu premlčacej subjektívnej lehoty

v zmysle §107 ods. 1 OZ.“

15.Súdprihliadajúcnavznesenúnámietkupremlčaniažalovanouprocesnoustranoudospelkzáveru,že
žalobkyňou uplatňované priznanie bezdôvodného obohatenia, ktoré zaplatila žalovanému na úverovej
istine a poplatkoch do 28.11.2011 nemožno priznať, lebo si svoj nárok žalobou uplatnila po uplynutí

dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, zákonom stanovenej na uplatnenie nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, keďže žalobu podala na súd až 14.9.2018.

16. Podľa §3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

17. Pokiaľ ide o žalovaný nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 8.000,-
€, súd dospel k záveru že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre priznanie takéhoto
zadosťučinenie, a to vzhľadom na účel zadosťučinenia, ktorým je reparovanie ujmy, ktorá bola

neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Žalobkyňa v tomto smere
neuniesla dôkazné bremeno procesného útoku, neprodukovala žiaden relevantný dôkazný prostriedok,
žalovanú sumu finančného zadosťučinenia si stanovila sama, bez akéhokoľvek odôvodnenia
požadovanej výšky zadosťučinenia. Žalobkyňa nepreukázala základné predpoklady na úspešné
uplatnenie svojho nároku, žalované porušenie práva nebolo úspešne na súde uplatnené, vzhľadom

na dôvodne vznesenú námietku premlčania uplatnenej pohľadávky na vydanie bezdôvodného
obohatenia zo strany žalovaného, sa súd nezaoberal zmluvnými podmienkami a ich prípadnou
neprijateľnosťou. Žalobkyni nevznikli žiadne útrapy zo zmluvného vzťahu uzavretého so žalovaným,
ktoré by bolo potrebné reparovať finančným zadosťučinením, žalobkyňa nebola nijakým spôsobom
bezdôvodne sankcionovaná, diskriminovaná alebo znevýhodňovaná. Ak aj zákonodarca zakotvil

možnosť spotrebiteľa domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti s porušením
práv spotrebiteľa, nemal tým na mysli, že takýto nárok automaticky vyplýva zo zákona a spotrebiteľ si
sám určí výšku zadosťučinenia, bez toho, aby spotrebiteľ preukázal základné predpoklady úspešného
uplatnenia tohto svojho nároku. V neposlednom rade treba poukázať aj na skutočnosť, že žalobkyňa
uzavrelapredmetnýúverovývzťahsožalovanýmakoživnostníčkavrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti,

teda poskytnuté finančné prostriedky boli určené na podnikanie a preto na daný vzťah nie je možné
aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, teda nárok žalobkyne
na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného ani nevznikol.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol plne úspešnou procesnou stranou
v konaní, avšak trovy mu v konaní nevznikli ani sa ich náhrady nedožadoval, preto súd nepriznal
žalovanému náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.

V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o
exekučný výkon súdneho rozhodnutia.