Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 16, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/121/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200678
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200678.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina
Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: Športcentrum Ekoma, s. r. o., so sídlom Sekier - Osada 8746,
960 01 Zvolen, IČO: 45 426 376, právne zastúpený: Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Nám. SNP
37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101548734/2018 zo dňa 10.08.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101548734/2018 zo dňa 10. augusta

2018, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Daňového úradu Banská Bystrica č.
100156475/2018 zo dňa 17. januára 2018 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy 1. stupňa
na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 15
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej len „orgán verejnej
správy 1. stupňa" alebo „správca dane") vykonaná daňová kontrola na daň z pridanej hodnoty (ďalej len
„DPH") za zdaňovacie obdobie január - december 2014. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený

Protokol č. 100566825/2017 zo dňa 04.04.2017. Protokol o výsledku daňovej kontroly bol žalobcovi
doručený spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole dňa 06.04.2017.

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100156475/2018 zo dňa 17.01.2018
vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Daňový poriadok") rozdiel dane v sume 3.122,73 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

február 2014. Správca dane uviedol, že daň vyrubená daňovým priznaním, doručeným dňa 24.03.2014,
bola vo výške 431,87 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní predstavovala 3.554,60
Eur a rozdiel dane tak predstavuje sumu 3.122,73 Eur.

3. Správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených deklarovaným
dodávateľom H. P., H. B. XXXX/XX, XXX XX T. T., IČO: 34 989 561, DIČ: 1030243610, IČ DPH: SK
1030243610. Konkrétne išlo o nasledovné faktúry :

- č. 1, interné číslo faktúry 14/095, dátum dodania/vyhotovenia 06.02.2014, základ dane 3.723,-Eur, 20%
DPH : 744,60 Eur, spolu 4.467,60 Eur,- č. 2, interné číslo faktúry 14/096, dátum dodania/vyhotovenia 14.02.2014, základ dane 3.723,-Eur, 20%
DPH : 744,60 Eur, spolu 4.467,60 Eur,
- č. 3, interné číslo faktúry 14/097, dátum dodania/vyhotovenia 18.02.2014, základ dane 3.723,-Eur, 20%

DPH : 744,60 Eur, spolu 4.467,60 Eur,
- č. 4, interné číslo faktúry 14/098, dátum dodania/vyhotovenia 28.02.2014, základ dane 3.723,-Eur, 20%
DPH : 744,60 Eur, spolu 4.467,60 Eur.

4. Taktiež neuznal odpočítanie DPH z nákupu hnuteľného majetku :

- pokladničný doklad č. V/071 zo dňa 28.02.2014 (časť) - materiál, základ dane 389,17 Eur, DPH : 77,83
Eur, na základe dokladu z registračnej pokladnice od dodávateľa
a)BLACKREDWHITESLOVAKIA,a.s.,NižnéKapustníky2,04012Košice,IČO:36573175,prevádzka
Zvolenská cesta 30B, Banská Bystrica, zo dňa 19.02.2014 - jedálenský stôl rozkladací E. - 1 ks, 257,-
Eur (základ dane 214,17 Eur, DPH : 42,83 Eur)
b) MERCURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o., Duklianska 11, 080 01 Prešov, IČO : 36 501 891, prevádzka

Trňanská 1, Zvolen 7, zo dňa 19.02.2014 - 6 ks stolička E. (základ dane 175,-Eur, DPH: 35,-Eur);
- pokladničný doklad č. V/072 zo dňa 28.02.2014 (časť) - materiál, základ dane 332,50 Eur, DPH : 66,50
Eur, na základe dokladu z registračnej pokladnice od dodávateľa M. E. - EURONICS TPD, Farského 26,
Bratislava,IČO:11790547,prevádzkaObchodná11,Zvolen,zodňa14.02.2014-zanákupautomatická
pračka L. - 1ks.

5. Správca dane konštatoval porušenie § 51 ods. 1 písm. a) a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH"). Podľa
správcu dane žalobca vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi H. P. neuniesol dôkazné bremeno,
že deklarované obchodné transakcie sa realizovali žalobcom tvrdeným spôsobom, pretože správcovi

dane sa s deklarovaným dodávateľom nepodarilo skontaktovať a nepodarilo sa preveriť obchodnú
transakciu mimo účtovných a daňových dokladov žalobcu. Správca dane zároveň ale uznal, že bola
vykonaná fyzická ohliadka priestorov areálu žalobcu, z ktorej bolo zrejmé, že práce, ktoré mali byť
dodané deklarovaným dodávateľom H. P., boli vykonané, ale podľa správcu dane nebolo preukázané
dodanie zo strany deklarovaného dodávateľa predložením účtovných a daňových dokladov za príslušné

zdaňovacie obdobie, pretože deklarovaný dodávateľ je nekontaktný. Pokiaľ išlo o nákup hnuteľného
majetku, tento sa nenachádzal v Zozname drobného majetku za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2014,
ktorýbolžalobcomsprávcovidanepredložený.Aniinýmspôsobomsanepreukázalo,žebytentomajetok
mal žalobca vo svojom areáli a používal ho na účely svojho podnikania.

6. Voči uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy I. stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom
rozhodolžalovanýrozhodnutímč.101548734/2018zodňa10.08.2018tak,žeprvostupňovérozhodnutie
potvrdil.

7. Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie správcu dane je nezákonné z dôvodu neúplne zisteného

skutkového stavu, nesprávne zisteného skutkového stavu a ďalej z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci.

8. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane a uviedol, že správca dane mal pochybnosti o
vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov (faktúr), ktoré

predložil daňový subjekt, ale vykonal k tomuto účelu dokazovanie. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody
boli uskutočnené. Nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej
faktúry iba predložením faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne
uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Dôkazné bremeno je preto na strane daňového subjektu a

správca dane vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhne daňový subjekt.

9. Poukázal aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09, ako aj na závery rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011. Podľa žalovaného nepostačovalo, ak žalobca

disponoval existenciou materiálneho plnenia a faktúrou, pretože toto nebol dostatočným dôkazom, ktorý
by preukazoval uskutočnenie zdaniteľných plnení. Poukázal na to, že ani na základe opakovaného
predvolaniasaH.P.ksprávcovidanenedostavil,atýmtododávateľomnebolipredloženéžiadnedoklady
a dôkazy preukazujúce dodanie prác. Ani napriek výzve daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy, ktoréby preukazovali, že k dodaniu prác došlo dodávateľom H. P.. Samotná existencia faktúry, na ktorej je
daň uvedená, pokiaľ nie je podložená reálnym dodaním prác, nezakladá právo na odpočítanie dane
uvedenej na faktúre.

10. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť
odpočítanie dane. Aby k odpočítaniu mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru, pretože v prvom rade
musí prísť k dodaniu tovaru alebo služieb dodávateľom uvedeným na faktúre, a z tohto titulu ku vzniku
daňovej povinnosti. Najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty veci (dodaniu tovaru alebo

služieb), až následne k vystaveniu faktúry a len v takom prípade môže dôjsť k odpočítaniu dane. V
prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie služby alebo tovaru sa neuskutoční (daňová povinnosť
síce dodávateľovi vznikne na základe § 69 ods. 5 Zákona o DPH), právo na odpočítanie dane nevzniká.

11. Podľa žalovaného boli závery správcu dane aj v súlade s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Sžf/18/2011 a sp. zn. 6Sžf/14/2019, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že platiteľ pri uplatňovaní

nároku na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné
obchody boli uskutočnené a nepostačuje pri uplatňovaní nároku na odpočítanie dane iba predloženie
faktúry a dodacích listov.

12. Podľa žalovaného správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 44, § 45 a § 46 Daňového

poriadku, daňovú kontrolu a dokazovanie vykonával v úzkej súčinnosti so žalobcom a postupoval aj
v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 Daňového poriadku, keď nebral do úvahy len doklady - faktúry
predložené daňovým subjektom, ale vykonal k prevereniu zdaniteľných plnení aj dokazovanie. Za
podstatné žalovaný považoval to, že u deklarovaného dodávateľa H. P. uskutočnenie zdaniteľných
plnení nebolo preukázané a daňový subjekt na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov, ktoré by

uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom preukázali, daňový subjekt (teda žalobca)
žiadne dôkazy (ktoré by preukázali reálnosť deklarovanej obchodnej transakcie) nepredložil. Podľa
žalovaného tak žalobca neuniesol vlastné dôkazné bremeno.

13. Správca dane nerozširoval ani splnenie podmienok nad rámec zákona. Požadoval predložiť také

dôkazy, ktoré by preukazovali, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení deklarovaným spôsobom.
Správca dane ani neaplikoval ustanovenie § 69 ods. 14 Zákona o DPH o ručení za daň, na ktoré v
odvolaní žalobca poukazoval.

14. Vo vzťahu k nákupu hnuteľného majetku žalovaný uviedol, že nebolo preukázané, že tento drobný

majetok by mal žalobca zaradený do svojho majetku a nepreukázal tak ani jeho použitie na dodávky
tovaru a služieb v rámci jeho podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na
závery z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, podľa ktorých pri uplatňovaní nároku na
odpočítanie DPH musí principiálne existovať priama väzba medzi jednotlivým prijatým zdaniteľným
plnením (kúpeným tovarom alebo prijatou službou) a poskytnutým plnením. Prijaté plnenia musia byť

priamo obsiahnuté v poskytovaných zdaniteľných plneniach a predstavujú všeobecný náklad súvisiaci
s plneniami na výstupe. V prípade, ak platiteľ uplatňuje plný nárok na odpočítanie dane, mal by byť
schopný preukázať priamu a bezprostrednú väzbu s poskytnutým zdaniteľným plnením, pri ktorom mu
zákon umožňuje odpočítanie dane.

15. Žalobca v prejednávanom prípade ale nijako nepreukázal, že nakúpený drobný majetok bol
súčasťou jeho majetku a bol používaný na dodávky tovaru a slúži v rámci jednotlivých predmetov jeho
činnosti. Zoznam drobného majetku, ktorý daňový subjekt správcovi dane predložil, takýto majetok
neobsahoval. Tvrdenie, že drobný majetok použil v rámci obchodných činností, daňový subjekt ničím
nepredložil. Predložené e-maily, ktoré mali slúžiť ako potvrdenia o recyklácii príslušného drobného

majetku, správca dane správne vyhodnotil ako nedostatočný dôkaz preukazujúci, že tento majetok
bol zahrnutý žalobcom do jeho podnikania a bol použitý na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
Ani miestnym zisťovaním, vykonaným priamo v prevádzkových priestoroch daňového subjektu, nebolo
preukázané, že by tento majetok bol využívaný na dodávky tovarov a služieb. Tieto skutočnosti neboli
preukázané ani operatívnou evidenciou majetku, predloženou v rámci miestneho zisťovania, pretože

táto obsahovala len všeobecný popis majetku s množstvom, bez akýchkoľvek identifikačných prvkov
jednotlivých zložiek majetku.16. Správca dane nepožadoval od daňového subjektu doklady, ktoré by boli nad rámec zákona.
Bolo na daňovom subjekte, aby preukázal, že nakúpený drobný majetok na základe výdavkového
pokladničného dokladu použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Takýto dôkaz však predložený

nebol. Žalovaný opäť zdôraznil, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte a primárne je nevyhnutné
uniesť ho na jeho strane. Je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom
stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži len na verifikáciu skutočností a
dokladov predkladaných daňovým subjektom.

17. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej
správy 1. stupňa na ďalšie konanie.

18. Žalobca namietal, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých
rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej.

19. Žalobca sa nestotožnil so závermi daňových orgánov, že faktúry od dodávateľa H. P. boli
síce vystavené, avšak na ich základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, nakoľko nebolo
preukázané, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení tak, ako to predmetné faktúry deklarovali, a
teda že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH.

20. Žalobca poukázal na to, že fakturované služby a tovary mu fakticky boli dodané, čo preukázal
všetkými jemu dostupnými dokladmi (faktúry, výpis z účtu). Dodanie si správca dane mohol overiť v
rámci výkonu daňovej kontroly prostredníctvom miestneho zisťovania, na ktoré bol aj žalobcom vyzvaný.
Vykonanímmiestnehozisťovaniabolojasnepreukázané,žeprácebolivykonané,resp.tovarboldodaný,
čo správca dane aj potvrdil vo svojom vyjadrení na strane 18 rozhodnutia.

21. Na jednej strane je zrejmé, že zo strany žalobcu bola preukázaná existencia zmluvy medzi
dodávateľom a odberateľom (v obchodnoprávnych vzťahoch sa nevyžaduje pre uzatvorenie zmluvy
písomná forma, ale postačuje ústna), faktické dodanie tovaru, čím žalobca naplnil predpoklady výslovne
vyžadované Zákonom o DPH. Na druhej strane stoja len pochybnosti a závery žalovaného. Tieto

okolnosti sa vyslovene týkajú objektívnych skutočností na strane daňového subjektu H. P., ktoré žalobca
nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť a tieto skutočnosti nevyvracajú ani skutočnosti osvedčené
listinami, ktoré boli žalobcom predložené, ani skutočnosti zistené z výpovedí osôb v daňovom konaní a
miestnym zisťovaním. Žalovaný sa podľa žalobcu dostal do dôkaznej núdze.

22. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06 zo dňa 16.12.2008,
kde súd vyjadril, že správca dane napríklad nesmie vykladať zákon extenzívnym spôsobom a nie je
v žiadnom prípade oprávnený uskutočňovať výsluch svedkov bez oznámenia tohto úkonu daňovému
subjektu a podobne.

23. Žalobca nemôže zodpovedať za to, že iný daňový subjekt si neplní svoje povinnosti, ktoré mu
ukladá zákon, ako napríklad viesť účtovníctvo alebo podávať daňové priznanie, prípadne komunikovať
so správcom dane.

24. Žalobca znáša dôkazné bremeno len vo vzťahu ku skutočnostiam, ktorých preukázanie mu zákon

výslovne ukladá, všetky ostatné skutočnosti musí preukazovať správca dane a žalovaný, a v tomto
smere znášajú vlastné dôkazné bremeno.

25. Podľa žalobcu tovar zo strany dodávateľa bol dodaný, o čom predložil všetky doklady v súlade s
platnou legislatívou, a ktoré mal k dispozícii. Bolo preukázané, že splnil všetky taxatívne vymedzené

podmienky uvedené v Zákone o DPH a dôkazy boli spochybnené len tvrdením, že dodávateľ so
správcom dane nekomunikuje, a tým nie je možné overiť dodanie prác z jeho strany.26. Žalobca ďalej poukázal na to, že v Zákone o DPH je transponovaná Smernica Rady č. 2006/112/
ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH v znení Smernice Rady č. 2006/138/ES zo dňa
19.12.2006, ktorej výklad podáva Európsky súdny dvor ďalej aj len „ESD") vo viacerých svojich

rozsudkoch, ktoré sú plne aplikovateľné na jeho prípad a majú praktický vplyv na posúdenie DPH
transakcií v Slovenskej republike, nakoľko obsahujú všeobecné zásady obozretnosti a konania
kupujúceho/odberateľa s riadnou starostlivosťou v súvislosti s činnosťou dodávateľa. V tejto súvislosti
poukázal na závery ustálenej judikatúry ESD týkajúcej sa práva na odpočítanie DPH, konkrétne
vyplývajúcej z rozhodnutí ESD vo veciach C-80/11, Mahagében a Dávid zo dňa 21.06.2012 a C-285/11,

Bonik EOOD zo dňa 06.12.2012. Žalobca uviedol, že netvrdí, že došlo k akémukoľvek podvodnému
konaniu v reťazci dodania tovaru, avšak len reaguje na závery o tom, že zistenie nekontaktnosti
dodávateľa nezakladá nedôveryhodnosť samotného žalobcu.

27. Preverovanie dodávateľa žalobcu a jeho predchádzajúcich dodávateľov je nad rámec toho, čo
má žalobca vo vzťahu k svojej daňovej povinnosti vôbec skúmať a dokazovať. Žalobca si svojich

dodávateľov ešte pred realizovaním obchodu kontroluje prostredníctvom internetového portálu finančnej
správy v zozname platiteľov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, ktorý poukazuje
na rizikových obchodných partnerov. V čase uzatvárania a realizovania obchodu sa obchodný partner H.
P. v tomto zozname nenachádzal a žalobca si tak splnil svoju povinnosť vo vzťahu k prevencii rizikových
obchodov.

28. Ďalej žalobca poukázal na čl. 2 ods. 2 a 3 a čl. 152 Ústavy SR. Namietal, že predložil všetky dostupné
doklady, sám inicioval úkony na správne zistenie skutkového stavu, predloženie ďalších dôkazov, nad
rámec dokladov podľa citovaných ustanovení Zákona o DPH, sa žalovaný dožadovať nemôže, pretože
sa týmto dostane do rozporu s Ústavou SR.

29. Vo vzťahu k neuznaniu nároku na odpočítanie dane z pokladničných dokladov č. V/071 zo dňa
28.02.2014 a č. V/072 zo dňa 28.02.2014 žalobca uviedol, že o výdavkových pokladničných dokladoch
účtoval, a to priamo do spotreby, tieto doklady bol súčasťou analytickej evidencie a tiež záznamov DPH
vedených podľa Zákona o DPH. Je zrejmé, že žalobca prevádzkuje športovo-rekreačné zariadenie spolu

so službami ubytovacieho a pohostinského charakteru, v rámci ktorých tento drobný majetok využíva.

30. Skutočnosť, že majetok nebol zahrnutý do zoznamu drobného majetku, nepodmieňuje právo na
odpočítanie dane v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, nakoľko z činnosti žalobcu
vyplýva priama bezprostredná väzba s poskytovaním jeho zdaniteľných plnení a povinnosť viesť drobný

majetok v tomto prípade zákon neukladá.

31. Podľa žalobcu v rozhodnutiach absentuje logické a dostatočné odôvodnenie, prečo daňové orgány
neakceptovali argumentáciu žalobcu v tom smere, že v danom prípade nie je potrebná a zákonom
vyžadovaná evidencia drobného majetku, keďže výdavky boli účtované priamo do spotreby a boli aj

súčasťou analytickej evidencie. Daňové orgány iba stroho vyhodnotili, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že nakúpený drobný majetok je súčasťou jeho majetku, a že bol používaný na dodávky
tovarov a služieb v rámci jednotlivých predmetov jeho činností.

32. Žalobca tak namietal nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia v rozhodnutiach

daňových orgánov s tým, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé konanie. Poukázal ďalej na
požiadavky nastavené vo vzťahu k preskúmateľnosti a riadnemu odôvodneniu rozhodnutí. Rozhodnutia
daňových orgánov označil za arbitrárne, nakoľko rezignovali na akékoľvek jeho oprávnené záujmy.
Podľa jeho názoru sa daňové orgány nedostatočne vysporiadali s jeho námietkami, a preto sú ich
rozhodnutia nepreskúmateľné.

33. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi H. P. uviedol,
že z dokazovania vyplynulo, že nebolo preukázané, že tovar - palivové drevo bol dodaný dodávateľom
deklarovaným na predložených dodávateľských faktúrach. Správca dane si v predmetnom prípade
splnil svoju dôkaznú povinnosť a ťažisko dôkazného bremena bolo na žalobcovi ako na daňovom

subjekte. Správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov,
nevychádzallenzdokladov,ktorépredložilžalobcakvýkonudaňovejkontroly,alevykonalktomutoúčelu
dokazovanie. Zaobstarané dôkazy hodnotil správca dane jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti, pričom
práve žalobca nepreukázal, že k dodaniu služieb došlo deklarovaným dodávateľom, a to aj napriek tomu,že správca dane v priebehu daňovej kontroly umožnil žalobcovi predložiť dôkazy a vyzval ho na ich
predloženie.

34. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane, sú hmotnoprávnej povahy,
splnenie ktorých musí byť preukázané bez akýchkoľvek pochybností. Boli vystavené len odberateľské
faktúry, ale na ich základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, nakoľko nebolo preukázané, že
dodanie zdaniteľných plnení práve dodávateľom H. P., uvádzaným na faktúre, a tým nevzniklo žalobcovi
právo na odpočítanie DPH. Samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle Zákona

o DPH ešte nie je preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Samotná existencia faktúry ešte
neznamená, že platiteľ má právo na odpočítanie DPH. Účelom daňovej kontroly nie je len formálne
skontrolovanie daňových dokladov, ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré
majú vplyv na daňové výdavky kontrolovaného daňového subjektu.

35. Faktúry predložené v rámci daňovej kontroly dokumentujú účtovné prípady, ale nepreukazujú reálnu

stránku veci. Boli preverené aj iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, ako aj nárok
uplatnený žalobcom v podanom daňovom priznaní. Okrem faktúr žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy
preukazujúce a dokumentujúce obchodný vzťah s deklarovaným dodávateľom, na ktoré bol vyzvaný.
Bola preukázaná len formálna stránka účtovnej operácie. Podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods.
1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné

splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, a to ani pri vzniku
zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné
plnenie. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok
na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákona stanovil.
Platiteľ, ktorý uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať

reálne uskutočnenie deklarovaných obchodných transakcií. Vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena
odkázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016 a na
rozsudok sp. zn. 3Sžf/65/2015 zo dňa 19.10.2016. Vo vzťahu k postaveniu daňového subjektu a jeho
povinnostiam v daňovom konaní poukázal žalovaný na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Sžf/4/2009 a na závery v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009,

ako aj na judikatúru Najvyššieho správneho súdu ČR v rozhodnutiach sp. zn. 9Afs/60/2012 a sp. zn.
2Afs/24/2007.

36. K poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 a C-285/11, na ktoré žalobca
poukázal v správnej žalobe, žalovaný uviedol, že z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia

žalovaného, ako aj z rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, je evidentné, že tieto neboli založené
na tvrdeniach, že došlo k daňovému podvodu, ale závery boli založené na nesplnení hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie DPH. Správca dane postavil svoje rozhodnutie na tom, že nebolo preukázané
dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom H. P. a žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť vo veci
splnenia podmienok pre odpočítanie dane.

37. Vo vzťahu k neuznaniu odpočítania dane z výdavkových pokladničných dokladov žalovaný uviedol,
že správca dane preveroval nárok uplatnený žalobcom, teda či došlo k splneniu hmotnoprávnych
podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalobca nepreukázal, že drobný majetok,
nakúpený výdavkovými pokladničnými dokladmi, bol súčasťou jeho majetku a bol používaný na dodávky

tovarov a služieb, ako to stanovuje Zákon o DPH, ako jednu z podmienok pre uplatnenie práva na
odpočítanie dane. Okrem výdavkových pokladničných dokladov a ich zaúčtovania v účtovníctve a
uvedenia do záznamov DPH nepreukázal žalobca použitie tohto majetku na dodávky tovarov a služieb.
38. Samotné tvrdenie, že žalobca prevádzkuje športovo-rekreačné zariadenie, v ktorom je nakúpený
majetok použiteľný, zostalo iba vyhlásením, bez predloženia akýchkoľvek dokladov, ktoré by bolo

možné overiť, a ktoré by splnenie podmienok pre odpočítanie dane preukázali. Predložený zoznam
drobného majetku a ani potvrdenia o recyklácii v spojení s miestnym zisťovaním nepostačovali na to,
aby deklarovaná skutočnosť bola preukázaná.

39. Podľa žalovaného rozhodnutia boli riadne odôvodnené, žalovaný a aj správca dane sa vysporiadali

so všetkými skutočnosťami a tvrdeniami žalobcu, vrátane námietok uvedených v odvolaní, získané
dôkazy boli presvedčivo a správne vyhodnotené a rozhodnutia tak náležite odôvodnené. Daňové
orgány postupovali v súlade s ústavou, ako aj so zákonom s tým, že nie je potrebné, aby bola daná
podrobná odpoveď na každú námietku daňového subjektu, ale je vždy potrebné podľa povahy vecireagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku, a tak žalovaný, ako aj správca
dane, pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí takýmto spôsobom postupovali a v dostatočnej miere svoje
rozhodnutia odôvodnili. Bol dostatočne zistený skutkový stav a bolo vykonané aj správne právne

posúdenie. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.

40. V replike žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe a všetkých dôvodoch, ktoré sú v nej uvedené,
pričom k vyjadreniu žalovaného neuviedol žiadne ďalšie nové skutočnosti.

41. Žalovaný nevyužil právo podania dupliky.

42. Správny súd nezistil dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 107 Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP"). Rozsudok bol verejne vyhlásený podľa ustanovenia § 137 ods.
4 SSP dňa 16.10.2019 s tým, že oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo na
úradnej tabuli súdu zverejnené dňa 07.10.2019.

43. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánuverejnejsprávy1.stupňa,vrátanepostupu,ktorýimpredchádzal,vrozsahuazdôvodovsprávnej
žaloby (§134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je z časti dôvodná, preto správnou
žalobou napadnuté rozhodnutia podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP v spojení s § 191

ods. 3 SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.

44. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o DPH; predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,

b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

45. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby

na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

46. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

47. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

48. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

49. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,

c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.50. Prvú žalobnú námietku žalobcu, týkajúcu sa neuznania odpočítania DPH z prijatých faktúr od
deklarovaného dodávateľa H. P., považuje správna súd za dôvodnú.
51. Predmetom deklarovaného plnenia malo byť dodanie tovaru - palivového dreva. Žalobca predložil

faktúry a objednávky. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonal fyzickú
ohliadku areálu žalobcu, z ktorej bolo zrejmé, že práce boli vykonané, ale nebolo preukázané dodanie
prác zo strany dodávateľa predložením účtovných a daňových dokladov. Toto konštatovanie sa
nachádza v rozhodnutí správcu dane napriek tomu, že predmetom obchodných transakcií malo byť
dodanie palivového dreva. Podľa správcu dane bolo spochybnené, že tovar bol dodaný deklarovaným

dodávateľom.

52. Správca dane poukázal na to, že deklarované plnenia sa snažil preveriť u deklarovaného dodávateľa
H. P.. Predvolania č. 103211817/2016 zo dňa 25.05.2016 a č. 104277440/2016 zo dňa 11.11.2016 sa
správcovi dane na známu adresu uvedeného deklarovaného dodávateľa nepodarilo doručiť a zásielky
sa vrátili s poznámkou „adresát neznámy".

53. Správca dane následne požiadal o predvedenie uvedenej osoby Okresné riaditeľstvo PZ v Banskej
Bystrici žiadosťou č. 104402770/2016 zo dňa 05.12.2016. H. P. nebol predvedený z dôvodu, že sa na
známej adrese jeho pobytu nenachádzal a obyvatelia domu nemali žiadnu vedomosť o tom, že by sa
takáto osoba v dome vôbec mala nachádzať.

54. Podľa správneho súdu vo vzťahu k tomuto deklarovanému dodávateľovi prijaté závery správcu dane
neobstoja. Správca dane uznal splnenie formálnych zákonom vyžadovaných podmienok - predloženie
dokladov zo strany žalobcu, konkrétne faktúr a objednávok. Podľa správcu dane ale nebolo preukázané,
že plnenia boli realizované deklarovaným dodávateľom, pretože tento bol nekontaktný. Zdokladované

zistenie nekontaktnosti u deklarovaného dodávateľa podľa správcu dane vyvracia vierohodnosť a
preukaznosť dokladov znejúcich na jeho meno a odôvodňuje pochybnosti o ich pravosti a pravdivosti
údajov v nich uvedených. Zároveň správca dane konštatoval, že ak nemožno overiť u deklarovaného
dodávateľa doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom, sú tieto doklady nepreukázané.
Žalovaný sa s týmito závermi správcu dane stotožnil.

55. Podľa správneho súdu v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku popísané skutočnosti, a ich
vyhodnotenie daňovými orgánmi, sami o sebe nepostačujú pre akceptovanie záveru, že daňové
orgány spochybnili, že deklarovaná obchodná transakcia sa stala žalobcom deklarovaným spôsobom.
Za podstatné správny súd považuje to, že ani správca dane a ani žalovaný nespochybnili reálne

uskutočnenie deklarovaných plnení, teda v tomto prípade neboli zo strany žalobcu splnené bez ďalšieho
len formálne podmienky uplatňovaného daňového nároku. Nešlo ani o prípad, že by deklarovaný
dodávateľ sám poprel dodanie plnení a vystavenie faktúr. Podľa správneho súdu nemožno u daňového
subjektu vyvodzovať zodpovednosť za nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa a za prípadné
neplnenie jeho účtovných a daňových povinností. Samotná nekontaktnosť osoby deklarovaného

dodávateľa (bez ďalších prípadných skutočností, zistení a súvislostí), a s tým súvisiace nepredloženie
daňových a účtovných dokladov, na prelomenie žalobcovho tvrdenia o reálnosti deklarovaných
obchodných prípadov v tomto prípade preto podľa správneho súdu nepostačuje. Daňové orgány
nevyhodnotili a neuviedli žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by relevantným spôsobom vyvracali tvrdenie
daňového subjektu o tom, že deklarované plnenia boli dodané deklarovaným dodávateľom, prípadne

že by konanie bolo poznačené podvodom alebo zneužitím práva a že by žalobca o účasti na takomto
konaní vedel alebo mohol vedieť. Zistená nekontaktnosť daňového subjektu a nepredloženie účtovných
a daňových dokladov môžu byť skutočnosťami, ktoré sú významné pre záver o reálnosti preverovanej
obchodnej transakcie (o tom, že sa stala daňovým subjektom tvrdeným spôsobom), ale sami o sebe bez
vyhodnotenia ďalších skutočností (napr. materiálne a personálne podmienky deklarovaného dodávateľa

vo vzťahu k dodaniu) podľa správneho súdu neobstoja.

56. Nedostatky rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k posúdeniu nároku na odpočítanie DPH z faktúr
vystavených deklarovaným dodávateľom H. P. neboli odstránené ani v odvolacom konaní žalovaným.
Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane a naviac neuviedol žiadne iné úvahy, ktoré by

nasvedčovali správnosti záverov prijatých správcom dane.

57. Správny súd rešpektuje opakovane vyslovené závery Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného
súdu SR, vo vzťahu k preukázaniu formálnych ako aj materiálnych podmienok pre uplatnenie právana odpočítanie DPH, ako aj vo vzťahu k presúvaniu dôkazného bremena na daňový subjekt, ak
správca dane spochybní tvrdenia daňového subjektu. Keďže na tieto závery poukazoval žalobca a
najmä žalovaný, správny súd nepovažuje za potrebné ich v podrobnostiach opakovať. Správny súd ale

zdôrazňuje, že každú vec je potrené vyhodnocovať s ohľadom na jej konkrétne skutkové okolnosti, čo
zahŕňa aj aplikáciu uvedených záverov na konkrétny prípad.

58. Druhú žalobnú námietku, týkajúcu sa neuznania nákupu hnuteľného majetku, vyhodnotil správny
súd ako nedôvodnú. Pri preverení používania drobného hmotného majetku správca dane vychádzal

zo Zoznamu drobného majetku v období od 01.01.2010 do 31.12.2014, ktorý žalobca ako evidenciu
drobného majetku predložil správcovi dane.

59. Správca dane následne vykonal konfrontáciu Zoznamu drobného majetku a majetku, ktorého
nákup bol preukazovaný výdavkovými pokladničnými dokladmi a potvrdeniami o nákupe vyhotovenými
elektronickou registračnou pokladnicou, a dospel k záveru, že majetok nakúpený v zmysle uvedených

pokladničných dokladov sa v zozname majetku žalobcu nenachádza. Žalobca tento majetok nemal
zaradený do podnikania, podľa správcu dane sa nejednalo o majetok žalobcu, ktorý by bol použitý na
dodávky tovarov a služieb v rámci jeho podnikateľskej činnosti, a preto podľa správcu dane žalobca
nemal právo na odpočítanie dane.

60. Žalobca ako dôkaz slúžiaci k preukázaniu používania nakúpeného majetku sám predložil Zoznam
drobného majetku, v ktorom majetok, z nákupu ktorého uplatňoval právo na odpočítanie DPH vo februári
2014, uvedený nebol. Žalobca sa v priebehu administratívneho konania, a ani v správnej žalobe, k
spôsobu zostavenia uvedeného zoznamu a k jeho prípadnej neúplnosti nijako nevyjadril a nič v tomto
smere neobjasnil. Správca dane, a ani žalovaný, nemali dôvod mať akékoľvek pochybnosti o tom, že

Zoznam drobného majetku predložený žalobcom je neúplný, alebo že neodráža skutočný stav.

61. Daňové orgány nespochybnili, že žalobca disponuje dokladmi preukazujúcimi nákup majetku a ich
zaradenie do evidencie DPH. Tieto skutočnosti ale predstavujú formálnu stránku uplatňovaného nároku
na odpočet DPH.

62. Daňové orgány svoje rozhodnutia založili na závere, že žalobca nepreukázal splnenie materiálnej
stránky uplatňovaného nároku na odpočet DPH, a to použitie nakúpeného majetku v rámci svojho
podnikania na uskutočnenie dodávok tovarov a služieb.

63. Je nepochybné, že podnikateľská činnosť žalobcu je rozmanitá a nakúpený majetok by mohol byť
využiteľný pri realizácii jeho podnikateľskej činnosti. Zároveň je ale potrebné uviesť, že ide o majetok
všeobecnepoužiteľný-ajprepotrebyrealizácieinejpodnikateľskejčinnosti,prípadnedomácnosti.Nešlo
teda o taký majetok, ktorý by z hľadiska účelu jeho použitia bol viazaný len na určitý druh podnikateľskej
činnosti alebo na špecifický druh prevádzky.

64. V záujme zabránenia ľahkej zneužiteľnosti uplatňovania daňových nárokov je potom na mieste,
aby daňové orgány prísne dbali na preukázanie materiálnych podmienok odpočítania DPH. V opačnom
prípade by mohli daňové subjekty účtovať o akýchkoľvek nákupoch rôznych tovarov a uplatňovať si
odpočty DPH.

65. Žalobca sám predložením Zoznamu drobného majetku vytvoril určitý stupeň preukázania
skutkového stavu podloženého dôkazom. O správnosti a úplnosti tohto dôkazu daňové orgány, ako
už bolo vyššie uvedené, nemali dôvod pochybovať. Následná obrana žalobcu o tom, že zo žiadneho
všeobecne záväzného právneho predpisu, a ani interného predpisu, mu nevyplýva povinnosť viesť

evidenciu drobného majetku, je potom účelová. Ako už bolo uvedené, žalobca nijako neobjasnil
vedenie uvedeného zoznamu majetku a jeho prípadnú neúplnosť. V priebehu administratívneho konania
predkladal aj ďalšie dôkazy, a to potvrdenia o recyklácii, ktorými malo byť preukázané, že majetok reálne
používal a bol odovzdaný na recykláciu. V správnej žalobe vo vzťahu k vyhodnoteniu tohto dôkazu
zo strany daňových orgánov nič konkrétne nenamietal. Taktiež nič konkrétne nenamietal vo vzťahu

k vyhodnoteniu predloženej „Operatívnej evidencii za apartmánové domy č. 1 - 5, recepciu, bowling,
práčovňu, dvojdom, spoločenskú miestnosť, reštauráciu, salaš, domček, chatku 7 a 8, dielňu, areál a
halu", ktorú predložil pri miestnom zisťovaní dňa 02.11.2017.66. Závery daňových orgánov vo vzťahu k neuznaniu odpočítania DPH z nákupov hnuteľného majetku
preto správny súd s ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu považuje za správne.

67. Aj keď správny súd neuznal ako dôvodné všetky žalobné námietky žalobcu, pristúpil k zrušeniu
rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa v celom rozsahu, pretože daňové orgány
rozhodli o vyrubení dane (správca dane), resp. o potvrdení rozhodnutia (žalovaný) jedným výrokom.

68. V ďalšom konaní bude úlohou daňových orgánov opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok

na odpočítanie DPH z faktúr od deklarovaného dodávateľa H. P. a pri jeho posúdení zohľadniť závery
správneho súdu uvedené v tomto rozhodnutí. Pri tomto opätovnom posúdení nároku je potrebné
dôsledne rozlišovať predmet deklarovaného zdaniteľného plnenia, teda či išlo o tovar alebo služby
(práce) a túto skutočnosť zohľadniť v argumentácii rozhodnutia.

69. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na

náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100% podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov
konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§175
ods. 2 SSP).

70. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §

439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.