Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 1, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216204409
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216204409.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD., v spore žalobcu: N.. G.

Š., S.., B.. XX.XX.XXXX, X. V. Č..X, X., zastúpeného JUDr. Dašou Šulejovou, advokátkou, AK so sídlom
Fedinova č. 16, Bratislava, proti žalovanej: N.. V. T., B.. XX.XX.XXXX, X. T. Č.. XXX/X, X., o ochrana
osobnosti takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.03.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd uložil žalovanej v lehote 15 dní od právoplatnosti zaslať Okresnému súdu Bratislava II, ku konaniu

vedenom pod spis. zn. 21C/126/2002, Y.. Y. V., H. U. U. G. X, X. H. Y.. Ď. Š.D., H. U. U. K. Č.. XX, L..
C.. X. Č.. XXX, X., písomné ospravedlnenie nasledovného znenia:
„Vážený pán N.. G. Š., S.., ospravedlňujem sa Vám za nepravdivé, pravdu skresľujúce a difamujúce
výroky a tvrdenia: že „žalobca býva so svojou manželkou v byte na O. Č.. XXXXX/XX J. P. X.“, že
žalobca „v roku 2015 kúpil dom v L.“, že žalobca sa „nepričinil o nadobudnutie bytu a údržbu“, že žalobca
bol alkoholik, ktorý ubližoval fyzicky a duševne“. Povinnosť ospravedlnenia bola uložená rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II.

2. Odôvodnil ju tým, že je rozvedený a bol manželom žalovanej. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II, spis. zn. 20C/129/96-154. Po rozvode manželstva podala žalovaná dňa
01.07.2002 návrh na vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Konanie je vedené na Okresnom
súde Bratislava II pod spis. zn. 21/126/2002. Žalovaná doručila Okresnému súdu Bratislava II v konaní
o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva list z 05.02.2016, adresovaný JUDr. J. X., k spisovej
značke 21C/162/2002. Žalovaná v liste uvádza skutočnosti o ktorých tvrdí, že sú pravdivé a ďalej ich

šíri písomne a ústnym podaním ďalším osobám, čím zasahuje do práva žalobcu na ochranu jeho
súkromia a zároveň aj do jeho práva na ochranu cti a ľudskej dôstojnosti. Zmienený list obsahuje
nepravdivé, pravdu skresľujúce a difamujúce výroky a tvrdenia o osobe žalobcu, o jeho zdravotnom
stave a majetkových pomeroch. Šírenie týchto výrokov a tvrdení sa dotklo cti a dôstojnosti žalobcu,
znevážili a spochybnili ho nielen ako občana, ale tiež ako účastníka súdneho konania a narušili jeho
vzťahy v rodine. Zastával teda názor, že došlo k neoprávneným zásahom do jeho práv, vzhľadom na ich
charakter,tietozásahysúobjektívnespôsobiléprivodiťmumorálnuujmu,znížiťjehodôstojnosť,vážnosť

a čestnosť a ohroziť jeho postavenie ako účastníka konania. Tvrdil, že výroky a tvrdenia žalovanej v
liste zo dňa 05.02.2016 sú nepravdivé, pravdu skresľujúce a difamujúce, a majú za cieľ znevýhodniť
a spochybniť osobu žalobcu a docieliť priaznivejšie súdne rozhodnutie v prospech žalovanej. Uviedol,
že výroky a tvrdenia o alkoholizme žalobcu poškodzujú jeho osobnosť a spochybňujú jeho duševnýstav. Obrátil sa preto listom zo dňa 29.02.2016 na žalovanú so svojou výzvou na ospravedlnenie z
dôvodu, že list obsahuje nepravdivé, zavádzajúce a difamujúce výroky a tvrdenia o jeho osobe, o
jeho osobných a majetkových pomeroch, ktoré majú za cieľ získať majetkových prospech , spochybniť

hodnovernosť a poškodiť dôstojnosť. Žiadal teda žalovanú, aby uviedla veci na pravú mieru, aby súdu
na podporu všetkých svojich tvrdení predložila relevantné dôkazy a aby sa mu za tieto výroky a tvrdenia,
bezodkladne písomne ospravedlnila, najneskôr do 5 dní odo dňa doručenia listu. Malo ísť o výroky: 1.
„že odporca býva so svojou manželkou v byte na O. Č.. XXXXX/XX J. P. X., 2. „že odporca v roku 2015
kúpil dom v L.“, 3. „že odporca sa nepričinil o nadobudnutie bytu a údržbu“, 4. „že odporca bol alkoholik,

ktorý ubližoval fyzicky a duševne.“

3. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru uvedené výroky žalovanej z hľadiska významu sú objektívne
spôsobilé zasiahnuť nielen jeho, ale aj ktorúkoľvek fyzickú osobu, vzhľadom na ich obsah. Zamlčanie
niektorých skutočností, čoho dôsledkom je negatívne skreslenie celkového skutkového záveru o
osobe žalobcu, nemožno považovať len za kritiku. Kritika, ktorej obsahom je negatívny záver o

osobe žalobcu musí vychádzať z pravdivých, neskreslených skutočností, čo v prípade listu žalovanej
neplatí. Hodnotiace tvrdenia žalovanej o osobe žalobcu vychádzajú z niektorých vyššie pravdivých
skutočností, avšak tiež zo skutočností nepravdivých a pravdu skresľujúcich. Ak zverejnené neúplné
opísanie skutočností má za následok skreslenie skutkového záveru do takej miery, že to čitateľovi
neoprávňuje urobiť si vlastný úsudok, takto opísaný dej a možný záver z neho vyplývajúci je spôsobilý

zasiahnuť do práv žalobcu chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a sú tiež splnené
predpoklady na poskytnutie ochrany podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. Výroky a tvrdenia
uvedené v predmetnom liste žalovanej, ktoré boli ďalej rozširované a ktoré sú nepravdivé, zavádzajúce
a difamujúce, závažným spôsobom zasiahli do práv žalobcu garantovaných čl. 19 ods. 1, ods. 3 Ústavy
SR.

4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca je jej bývalý manžel. Žalobca
žiada, aby sa mu ospravedlnila, pretože povedala, že bol alkoholik, ktorý jej ubližoval fyzicky a duševne.
Keď spolu žili ako manželia v spoločnej domácnosti na T. D. Č.. X P. X. aj s dvoma synmi J. a T.; často
sa stávalo, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu, niekedy aj tri dni. Bol agresívny, arogantný a fyzicky

ju napádal. Najskôr to bolo jeden deň, že bol pod vplyvom alkoholu, potom sa to predlžovalo na tri dni,
kedy sa pocikával do postele. Keď prišiel opitý domov v noci, často budil deti a nútil ich, aby sa s ním
rozprávali. Po asi dvoch rokoch nadmerného pitia alkoholu prišlo k zmene správania. Keď bol opitý,
nevpúšťal ju a deti do bytu, takže museli ísť spať k rodičom, alebo k bratovi W. T.. Raz v noci, kedy boli
deti v tábore, žiadalo ho, aby sa šiel liečiť, lebo má problém s alkoholom. Žalobca sa dostal do stavu

nepríčetnosti a začal ju dusiť vankúšom. Nemohla sa nadýchnuť. Keď ju skoro zadusil, zápasila s ním,
až sa jej nakoniec podarilo nadýchnuť a vedy ju dokopal a udieral. Večer utiekla k susedom U., kde ju
ošetrili. Na druhý deň bola na polícii a u lekára. Odvtedy bola u lekára viackrát s týmto problémom, kde
šlo o ublíženie na zdraví. Aj na rozvodovom konaní sused uviedol, že viackrát videl žalobcu opitého.
Bývalýmanželnebollennadmernýkonzumentalkoholu,aletiežliekuefedrínu,kčomusajejsámpriznal.

Kombinoval alkohol s liekmi. V takomto stave veľakrát aj šoféroval a viezol deti k svojim rodičom. Snažila
sa mu v tom zabrániť. Ďalší sused svedčil, že spolu s žalobcom chodievali pravidelne piť. Násilné a
nepredvídateľné správanie ťažko znášali deti. Vyhnal ju spolu s deťmi z bytu a bývali 3,5 roka u rodičov.
Deti odišli zo školy na Š. a chodili na Z. T. D. P. I.. V tom čase si do ich bytu na T. D., ktorý kúpili jej rodičia
a kde býva od svojich piatich rokov, vodil milenku Y. P.. V tom čase ešte neboli rozvedený a žalobca si

ju dal predvolať na súd ako svedka, kedy svedkyňa potvrdila túto skutočnosť a povedala, že jej žalobca
klamal, že bol v tom čase rozvedený. Ďalšia svedkyňa J. U. na pojednávaní uviedla, že žalobca sa jej
sám priznal pod vplyvom alkoholu, že nadmerne pije a ubližuje jej.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k.

20C/129/96-154 zo dňa 28.09.1999, listom žalovanej zo dňa 05.02.2016, výzvou na ospravedlnenie
zo dňa 29.02.2016, formulárovými projektmi, potvrdením o spolupráci z 02.08.2016,čestnými
prehláseniami, prepúšťacou správou, výpisom z katastrálneho portálu, ako aj s ďalšími listinami
založenými v spise.

6. Právna zástupkyňa žalobcu pred súdom uviedla, že žalobca má v zmysle ustanovenia § 11 OZ
ako fyzická osoba právo na ochranu svojej cti, najmä ľudskej dôstojnosti, ochranu svojho súkromia,
mena a prejavov osobnej povahy. Rovnaké právo mu zaručuje čl. 19 ods. 14 Ústavy SR. V konaní
pred súdom vo veci spis. zn. 21C/126/2002 boli porušené práva žalobcu na ochranu osobnosti a toobsahom podania žalovanej, ktoré bolo adresované súdu. Išlo o podanie, ktoré žalovaná doručila
Okresnému súdu Bratislava II, kedy v liste uvádza skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé. Ďalej ich žalovaná
šíri písomne, ako aj ústne ďalším osobám, čím zasahuje do práva žalobcu na ochranu jeho súkromia,

jeho cti a ľudskej dôstojnosti. Žalobca sa listom zo dňa 29.02.2016 obrátil na žalovanú s výzvou na
ospravedlnenie. Hoci predmetný list neprevzala, prevzala žalobu na ochranu osobnosti, ako aj listinné
dôkazy. Žalovaná sa vyjadrila len k bodu č. 4 listu. Ostatné výroky a tvrdenia nepreukázala. Žalovaná
doručila do spisu ako listinný dôkaz potvrdenie o spolupráci so Združením abstinentov Slovenska.
Žalobca sa dozvedel, že žalovaná spolupracovala s touto organizáciou a viedla v tom čase aj svoje

maloleté deti, a v tomto združení spolupracovala ako osoba manžela, ktorý trpel alkoholizmom. Z tohto
listinného dôkazu vyplýva, že sa šírili informácie o žalobcovi nielen v rámci terapeutických skupín, ale
žalovaná aj vydávala rôzne publikácie, na ktoré sa vlastne v tomto potvrdení odvolávala. Žalobca jasne
preukázal listinnými dôkazmi, že tvrdenia obsiahnuté v liste žalovanej nie sú pravdivé. Sú difamujúce,
pravdu skresľujúce.

7. Žalobca pred súdom uviedol, že v bode 1.bolo uvedené, že s manželkou býva v byte na O. D.. Nie je
ale ženatý. Čo sa týka bývania, nebýva s manželkou, alebo býva s priateľkou a s ňou žije už 12 rokov. Nie
na O. D., ale na ulici V. Č.. X, X.. V prípade bodu č. 2, že kúpil dom v L., to nie je pravdou, pretože v roku
2015 žiadny dom v L. nekúpil a ani tam žiadny dom nevlastní. Ohľadne bodu č. 3, že sa nemal pričiniť
o nadobudnutie bytu a jeho údržbu - je to zavádzajúci výrok. Pričinil sa o neho rovnako, ako manželka.

Do bytu investoval, staral sa o rodinu vzorne a prvých 10 rokov platil nájomné iba on zo svojho účtu.
Žalovaná začala prispievať až v auguste 1995. K bodu č. 4 povedal, že nebol a nie je alkoholik. Takéto
výroky ho urážajú, ponižujú a aby sa bránil, tak počas krízy vyhľadal renomované pracovisko klinickej
psychiatrie, aby k sa k týmto tvrdeniam vyjadrili odborníci. V závere prepúšťacej správy sa uvádza, že
šlo o obdobie nadmerného pitia, ale rozhodne to nebol alkoholizmus. V hierarchii je to určitý predstupeň.

Keďže táto otázka je aj v konaní o vyporiadanie BSM opakovane otváraná, tak znova požiadal kliniku,
aby pravdepodobne mylnú interpretáciu potvrdila, alebo vyvrátila. V stanovisku Univerzitnej nemocnici
v Bratislave bol stav diagnostikovaný ako abúzus alkoholu, resp. škodlivé užívanie alkoholu F10.1,
syndróm závislosti od alkoholu potvrdený nebol.

8. Žalovaná sa pred súdom uviedla, že za žalobcu sa vydala v roku 1983 a rozviedla sa v roku
1999. O manželstve žalobcu sa dozvedela sprostredkovane cez ich deti T. a J. s tým, že sa opätovne
oženil a potom rozviedol. Žije teraz s tou pani, s ktorou sa aj rozviedol. V prípade domu v L.Ť., deti
navštevovali otca pravidelne a požičiavali im auto, aby sa tam mohli dostať. Pracovala na geodetickom
a kartografickom ústave 10 rokov. V manželstve prvých 7 rokov žili šťastne, ale potom začal žalobca

nadmerne užívať alkohol a začali problémy. Vo zvyšku sa pridržiavala v celom rozsahu písomného
vyjadrenia k žalobe a dodala, že v prípade členstva H. - H., ide o anonymné spoločenstvo, kde sa
nezverejňujú osobné údaje. V jej knihách nie je uvádzané žiadne meno.

9. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a na ochranu mena.

10. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

11. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

12. Občiansky zákonník poskytuje svojimi ustanoveniami ochranu osobnosti v prípade porušenia
občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana objektívne spôsobilý vyvolať ujmu. Ide
o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce jeho vážnosť, dôstojnosť a česť,
o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ďalším spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a
uplatnenie v spoločnosti. Tieto ustanovenia občianskeho zákonníka chránia občana aj proti rozširovaniu

nepravdivých tvrdení prostredníctvom tlače. Podmienkou úspešného uplatnenia ochrany osobnosti nie
je len ochrana proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení. Dotknúť sa osobnej cti, vážnosti a dôstojnosti
môže i pravdivá, ako aj nepravdivá informácia podaná v kontexte spôsobilom vyvolať takúto ujmu. Zo
strany žalovanej boli predmetné skutočnosti prezentované v konaní o vyporiadanie bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov prebiehajúcom na Okresnom súde Bratislava II, spis. zn.: 21C/162/2002, a
to listom adresovanom zákonnému sudcovi, ktorý je viazaný mlčanlivosťou. Pritom je nepochybné,
že obsah listu zo dňa 05.02.2016 nemožno považovať za zásah do práv chránených § 11 a nasl.

Občianskeho zákonníka, keďže tento prejav nemožno hodnotiť inak, ako subjektívne vyjadrenie a názor
žalovanej, ktorý navyše opakovane deklarovala aj v konaní o ochranu osobnosti. Je možné konštatovať,
že účastník sporového konania má právo zasielať konajúcemu súdu podnety, návrhy, prednesy a
žiadosti, ktorý je zase oprávnený takéto veci riešiť a objasňovať, samozrejme, ak sa konajúca strana
nedopustí excesu. Za exces treba považovať také výroky, ktoré zjavne a neprimerane vybočujú z

bežného prejavu účastníka, osobitne vtedy, ak ide o výroky v takomto konaní neprípustné, teda je v
rozpore s právnou úpravou týkajúcou sa daného konania. Neoprávnenosť takéhoto zásahu je vylúčená
vtedy, ak by došlo k prezentovaniu hoci aj skresľujúcich tvrdení v rámci konania na súde, ktoré prebehlo
v súlade s platnými predpismi. Takýmto zásahom nemôže byť ani vyjadrenie subjektívneho názoru o
určitej osobe, vrátane uvedenia údajov o osobe účastníka konania, vyslovené v rámci uplatňovania
procesných práv účastníka v konaní, a to ani v prípade, ak by sa prednesené výroky týkali inak chránenej

sféry iného účastníka. Bez ohľadu na pravdivosť/nepravdivosť výrokov (1. „že odporca býva so svojou
manželkou v byte na O. Č.. XXXXX/XX J. P. X., 2. „že odporca v roku 2015 kúpil dom v L.“, 3. „že
odporca sa nepričinil o nadobudnutie bytu a údržbu“, 4. „že odporca bol alkoholik, ktorý ubližoval fyzicky
a duševne.“) žalovanej v označenej písomnosti súd konštatuje, že tieto svojím obsahom v žiadnom
prípade nepredstavovali exces - spôsobilý z objektívneho aspektu vyvolať zásah do osobnostných práv

žalobcu. Nie je vylúčené, že žalobca sa subjektívne cítil byť tvrdeniami žalovanej dotknutý, spôsobilosť
určitých tvrdení zasiahnuť do osobnostných práv však treba hodnotiť dôsledne z hľadiska ich objektívnej
a nie subjektívnej spôsobilosti na takýto zásah.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené závery nemožno tieto výroky žalovanej na adresu žalobcu považovať

za exces a za výroky objektívne spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu na jeho právach na ochranu
osobnosti. Preto súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol voči žalovanej nárok na priznanie
primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd už nevykonal ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov oboch strán (pripojenie označených spisov,
vypočutie navrhnutých svedkov), pretože tieto neboli vôbec spôsobilé ovplyvniť a zmeniť právne

posúdenie súdu v tomto spore (§ 220 ods. 2 CSP).
14. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala v spore plný

úspech, ale trovy jej nevznikli a ani si ich neuplatnila; preto ich náhradu súd žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).