Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200606
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200606.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: N.. N. U., so sídlom A. X. XXX/XX, XXX XX J., IČO:
41 136 802, zastúpený zamestnancom na základe poverenia: T.. Y. J., bytom C. XXXX/XX, XXX XX
I., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101235690/2018 zo dňa 27.06.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstvo SR č. 101235690/2018 zo

dňa 27.06.2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov
konania v úplnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov
konania, vydanom súdom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní
od právoplatnosti uznesenia o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj „orgán
verejnej správy prvého stupňa“ alebo „správca dane“) vykonaná daňová kontrola na daň z príjmov za

zdaňovacie obdobie 2013. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 102042847/2017 zo
dňa 26.09.2017. Protokol bol žalobcovi (ďalej aj „daňový subjekt“) doručený dňa 06.10.2017 spolu s
výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedených v protokole. Daňový subjekt k protokolu podal námietky vo
vyjadrení, ktoré boli prerokované na ústnom pojednávaní dňa 13.12.2017.

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100318911/2018 zo dňa 07.02.2018
vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v

znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 563/2009 Z. z.“ alebo „Daňový poriadok“) rozdiel dane
v sume 48 215,23 Eur za zdaňovacie obdobie rok 2013. Správca dane uviedol, že rozdiel dane medzi
daňou vyrubenou podaným daňovým priznaním a daňou zistenou správcom dane je 48 215,23 Eur.

3. Správca dane neuznal daňové výdavky uplatnené v roku 2013 súvisiace s vykonaním stavebných
prác, nakoľko žalobca nepreukázal také skutočnosti a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdzovali
reálne uskutočnenie uvedených činností dodávateľmi uvedenými na faktúrach a ktoré by preukazovali

skutočnostipotrebnénauznanietýchtovýdavkovakodaňovýchvýdavkov.Žalobcanepredložilsprávcovi
dane také dôkazy, ktoré by preukazovali, že ním deklarované skutočnosti sú v súlade so skutkovým
stavom veci. Jednalo sa o daňové výdavky z dodávateľských faktúr od dodávateľa Y. X., U. XXX,
XXX XX X., IČO: 37 551 329, DIČ: 1039150013, IČ DPH: SK1039150013 (ďalej len „Y. X.“) zapráce - mechanické zbavenie korózie a odmastenie a ošetrenie antikoróznym náterom, nátery a
montáž reklamných konštrukcií, stavebné práce, čistiace a upratovacie práce, uhradené v hotovosti
a taktiež dodávateľské faktúry od dodávateľa MAVERICK s.r.o., Súhradná 152, 962 33 Budča, IČO:

36648809, DIČ: 2022181865, IČ DPH: SK2022181865, (ďalej len „MAVERICK s.r.o.“) za práce
- mechanické zbavenie korózie, odmastenie a ošetrenie antikoróznym náterom, nátery a montáž
reklamných konštrukcií a stavebné práce uhradené v hotovosti.

4. K dodávateľovi fyzickej osobe Y. X. správca dane uviedol, že tento daňový subjekt nedisponoval

materiálno-technickými a ľudskými zdrojmi na zabezpečenie prác a práce deklarované na
dodávateľských faktúrach mali byť realizované v subdodávkach a to daňovým subjektom J+D Recykling
s.r.o., pričom predmetná spoločnosť podľa výpisu obchodného registra bola od 16.03.2013 v likvidácii,
pričom likvidátorom spoločnosti mal byť jej bývalý konateľ pán O. K.. V zmysle ust. § 72 Obchodného
zákonníka likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Nové zmluvy
môžu uzatvárať len v súvislosti s nevybavenými obchodmi. Výkon ekonomickej činnosti pre daňový

subjekt Y. X. bol v rozpore s ust. § 72 Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu žalobca nepreukázal
vynaloženie nákladov na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, čím došlo k porušeniu § 21 ods. 1 zákona
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 595/2003 Z. z.“ alebo
„daň z príjmu“), kde daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným
príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaložený na

daňové účely nie je dostatočne preukázané.

5. K druhému dodávateľovi spoločnosti MAVERIC s.r.o., ktorá zanikla dňa 10.12.2015 v dôsledku
zlúčenia so spoločnosťou ANTRIM s.r.o. správca dane uviedol, že spoločnosť MAVERIC s.r.o. nebola
v roku 2013 registrovaná v Sociálnej poisťovni, nemá v uvedenom období prihlásených poistencov

a nie je platiteľom poistenia nemocenského, starobného, invalidného, úrazového a garančného, ako
ani poistenia nezamestnanosti na rezervný fond. Spoločnosť nedisponovala ľudskými zdrojmi na
zabezpečenie prác, nemala práce pre daňový subjekt žalobcu ako vykonať. V kontrolovanom období
roku 2013 bol konateľom spoločnosti MAVERIC s.r.o. pán Y. X., žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom
k tomu, že nebolo možné zabezpečiť Y. X. k svedeckej výpovedi a predloženie kópie lekárskej správy

vystavenej na meno Y. X., bez udania doby liečenia nebolo takým dôvodom, pre ktorý by žalobca
nemohol svedka zabezpečiť. Správca dane ďalej uviedol, že nenahrádza povinnosti daňovníka, ktorý je
povinný preukazovať, že vynaložený náklad je daňovým výdavkom.

6. Správca dane ďalej konštatoval, že na základe výsledkov rozsiahleho preverovania prišiel na

skutočnosti, ktoré preukazujú, že nebol predložený relevantný dôkaz o tom, že fakturované služby boli
vykonané dodávateľmi kontrolovaného daňového subjektu, čím nebola splnená podmienka preukázania
výdavkov v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z.

7.Vočiuvedenémurozhodnutiuorgánuverejnejsprávyprvéhostupňapodalžalobcaodvolanie,oktorom

rozhodolžalovanýrozhodnutímč.101235690/2018zodňa26.07.2018tak,žeprvostupňovérozhodnutie
potvrdil.

8. Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie správcu dane je v rozpore s ust. § 68 ods. 3, § 46 ods.
5 a § 47 ods. 1 Daňového poriadku, pričom uviedol, že považoval postup správcu dane pri doručovaní

protokolu za nesprávny, nakoľko protokol bol spolu s výzvou doručovaný dňa 06.10.2017 v čase, kedy sa
uskutočňovalo ústne pojednávanie z výkonu inej daňovej kontroly za obdobie január 2015 až december
2015, pričom žalobcovi bol odovzdaný aj protokol spolu s výzvou z daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie 2013.

9. Zároveň žalobca namietal, že so správcom dane spolupracoval, predložil všetky doklady potrebné na
výkon daňovej kontroly, zúčastňoval sa na všetkých úkonoch, na ktoré ho správca predvolal. Správca
dane pričítal daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho
dôkazné bremeno, čo bolo v rozpore s platným právnym poriadkom a správca dane nebol oprávnený
takýto dôkaz v protokole použiť v neprospech daňového subjektu. Daňový subjekt navrhoval a žiadal,

aby správca dane vykonal dokazovanie a to vypočul svedka a zistené skutočnosti z vykonaného
dokazovania riadne a zákonným spôsobom vyhodnotil. Súčasne daňový subjekt namietol, že správca
dane nešpecifikoval z akého zákonného dôvodu odňal daňovému subjektu zákonné právo na právnu
ochranu a predkladanie dôkazov počas výkonu kontroly, čo bolo obsahom „nepreukázania uskutočneniaprác osobou uvedenou na faktúre t. j. dodávateľom“. Predmetné tvrdenie podľa neho nemá zákonné
náležitosti riadneho a úplného a pravdivého zistenia skutkového stavu.

10. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane a uviedol, že daňovou kontrolou bolo zistené,
že daňový subjekt v kontrolovanom daňovom období zaúčtoval do nákladov a zároveň ich zahrnul
do daňovým výdavkov, na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa Y. X. a na základe faktúr od
dodávateľa MAVERIC s.r.o., predmetom ktorých boli stavebné práce, náklady na mechanické zbavenie
korózie, odmastenie a ošetrenie antikoróznym náterom, nátery a montáž reklamných konštrukcií

a stavebných prác. Žalovaný okrem zopakovania argumentácie správcu dane v prvostupňovom
rozhodnutí uviedol, že správca dane vyvinul maximálne úsilie, aby uskutočnil výsluch svedka Y. X..
Menovaný predvolanie ako aj opakované predvolanie prevzal, ani raz však svoju neúčasť na svedeckej
výpovedi neospravedlnil a neskontaktoval sa so správcom dane. Y. X. sa nepodarilo k svedeckej
výpovedi predviesť ani OR PZ SR Zvolen a to z dôvodu nezastihnutia v mieste trvalého bydliska. Pritom
podľa lekárskej správy bola mobilita pacienta obmedzená na pohyb doma.

11. Účasť Y. X. na svedeckej výpovedi nezabezpečil ani daňový subjekt a preto na základe uvedených
skutočností žalovaný vyhodnotil konanie svedka ako účelové obchádzanie jeho zákonných povinností.
Žalovaný ďalej uviedol, že dospel k záveru, že v priebehu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom
konaní nebolo preukázané, že práce deklarované na dodávateľských faktúrach od podnikateľa Y. X.

a spoločnosti MAVERIC s.r.o. boli pre daňový subjekt vykonané resp. subdodávateľsky zabezpečené
inými subjektmi a tým nebolo preukázaná opodstatnenosť uplatnenia fakturovaných nákladov v sume
196 200,50 Eur v daňových výdavkoch.

12.ŽalovanýďalejpoukázalnazáveryvyplývajúcezuzneseniaÚstavnéhosúduSRsp.zn.3ÚS401/09,

z ktorého vyplýva, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, povinnosť tvrdiť
a povinnosť svoje tvrdenia dokázať, formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie, pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,
ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje
povinnosti v daňovom konaní a teda aj povinnosť dôkaznú splnil.

13. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných dokladov, hoci aj v rámci daňovej
kontroly, preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je dôkazné bremeno opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím

na ďalší dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. V konaní boli podľa
žalovaného získané také dôkazy, ktorými boli vyvrátené tvrdenia daňového subjektu vo veci uplatnených
nákladov z dodávateľských faktúr od podnikateľa Y. X. a spoločnosti MAVERIC s.r.o. v daňových
výdavkoch.

14. Zároveň žalovaný poukázal na závery rozsudku Najvyššie súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009, v ktorých
súd poukázal nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na
tú skutočnosť, že súčasným základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je
to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností,
ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci

s ktorými tak činí. Samotná existencia faktúry, aj keď spĺňa všetky formálne náležitosti podľa zákona č.
431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, nie je dôkazom toho, že práce deklarované
na faktúrach a boli skutočne pre daňový subjekt vykonané. Prijatie faktúr s formálne splnenými
náležitosťami ešte nezakladá možnosť uplatnenia nákladov z týchto faktúr v daňových výdavkoch. To
znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká daňovému subjektu možnosť uplatnenia

nákladov v daňových výdavkoch, nespočíva len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s
predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú
skutočnosť vo všetkých jej znakoch. Žalovaný ďalej uviedol, že opodstatnenosť fakturovaných činností
nespĺňa podmienky vecnosti a zároveň nenapĺňa ani podmienku preukaznosti, t. j. opodstatnenosť ich
vynaloženia.

15. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmať zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie.16. Žalobca namietal, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa žalovaného so všetkými
námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní. Zároveň absentuje hodnotenie dôkazov v prospech aj

neprospech žalobcu a rovnako absentuje, akými úvahami sa daňové orgány spravovali pri hodnotení
všetkých dôkazov a vo vzájomnej súvislosti. Uviedol, že ak správca vychádza z ust. § 24 ods. 4 zákona
č. 563/2009 Z. z. tak potom nesprávne právne vec posúdil, nakoľko predložené doklady a ani úhrada
tovaru v celom daňovom konaní nebola popretá. Žalobca namietol, že mu nie je zrejmé, a správca
dane to ani nikde neuviedol, akými inými dostupnými a hodnovernými dôkazmi mal povinnosť ešte

disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane a aby si splnil dôkaznú povinnosť. Zároveň uviedol,
že rozhodnutie je podľa neho nezákonné, nakoľko jeho vydaniu prechádzal nezákonný postup správcu
dane pri výkone daňovej kontroly. Pri vypracovaní a doručení protokolu a pri výkone vyrubovacieho
konania došlo k porušeniu zákona, nakoľko v administratívnom spise absentuje zápisnica z úkonu
odovzdania protokolu spolu s výzvou, nakoľko správca dane doručil protokol spolu s výzvou z daňovej
kontroly za obdobie rok 2013, a to žalobcovi, v rámci výkonu inej daňovej kontroly. Ďalej žalobca

namietol, že správca dane vykonával predmetnú daňovú kontrolu od 05.12.2016 a až dňa 18.09.2017
žalobcu oboznámil s podozrením, že tento účtoval výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom a
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, pričom následne správca dane dňa
26.09.2017 vyhotovil protokol z daňovej kontroly a dňa 06.10.2017 ho osobne odovzdal žalobcovi. Z
tohto dôvodu žalobcovi nebolo zo strany správcu dane umožnené počas výkonu daňovej kontroly uniesť

svoju časť dôkazného bremena, nakoľko o skutočnostiach, ktoré mal preukazovať, nebol zo strany
správcu dane ani informovaný ani správcom dane na žiadny takýto úkon vyzvaný.

17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, a to k námietkam týkajúcim sa spôsobu doručenia
protokolu, že zo spisového materiálu predloženého k odvolaciemu konaniu vyplynulo, že so žalobcom

bol telefonicky dohodnutý spôsob prevzatia protokolu, pričom bol o tejto skutočnosti vyhotovený úradný
záznam. Žalobca sa v dohodnutom termíne na úrad dostavil a prevzatie dokumentov písomne potvrdil.
Túto skutočnosť nenamietal a zároveň takýmto postupom nebol žalobca na svojich právach dotknutý.

18. V priebehu daňovej kontroly sa žalobca zúčastnil všetkých ústnych pojednávaní u správcu dane.

Bol upovedomený o vypočutiach svedkov, ktoré sa konali za účelom overenia správnosti, pravdivosti
alebo úplnosti dokladov ním predložených alebo o pravdivých údajoch v nich uvedených. Žalobca bol
upovedomený aj o troch termínoch vypočutia svedka Y. X., ktorý mal byť dodávateľom žalobcu ako
fyzická osoba a zároveň bol v roku 2013 jediným konateľom dodávateľskej spoločnosti MAVERIC s.r.o.
Žalovaný ďalej uviedol, že v zápisnici zo dňa 18.09.2017 bol žalobca pre svoje osobné kontakty s Y.

X. požiadaný o zabezpečenie jeho svedeckej výpovede na Daňovom úrade Banská Bystrica pobočka
Zvolen. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, nevychádzal iba z
predložených dokladov, ale zo zásady preferovania skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho
formálnym prejavom, pretože o vierohodnosti a o pravdivosti dokladov predložených žalobcom na
preukázanie opodstatnenosti uplatnenia daňových výdavkov mal pochybnosti. V konaní boli získané

také dôkazy, ktorými boli vyvrátené tvrdenia žalobcu vo veci uplatnených nákladov z dodávateľských
faktúr od podnikateľa Y. X. a spoločnosti MAVERIC s.r.o. v daňových výdavkoch.

19.Vuplatnenejreplikežalobcauviedol,žekomunikovalibasrodinnýmipríslušníkmiY.X.,nakoľkotento
bol v predmetnom čase v život ohrozujúcom stave a komunikácia s ním bola sťažená. K nemožnosti

predvedenia Y. X. dňa 04.08.2017 na výsluch svedka, nakoľko sa nezdržiaval v mieste trvalého bydliska
orgánmi Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene uviedol, že v tomto čase už bol Y. X. hospitalizovaný
v zdravotníckom zariadení a ak by skutočne OR PZ SR Zvolen realizovalo úkon predvedenia o tejto
skutočnosti by malo vedomosť.

20. Správny súd nezistil dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 1 Správneho
súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), preto rozsudok verejne vyhlásil podľa ust. § 137 ods. 4 SSP
dňa 25.09.2019.

21. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie

orgánu verejnej správy prvého stupňa vrátane postupu, ktorý im predchádzal v rozsahu a z dôvodov
správnejžalobyadospelkzáveru,žesprávnažalobažalobcujevčastidôvodná,pretosprávnoužalobou
napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c), d), e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie.22. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona 595/2003 Z. z.; výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi
príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa
a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do
daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

26. Podľa § 21a ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.; u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu
a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa §
17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), daňovými výdavkami nie sú úroky platené z úverov a pôžičiek
a súvisiace výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky, ak je veriteľ závislou osobou vo vzťahu k

dlžníkovi, pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých
úroky sú súčasťou obstarávacej ceny majetku podľa osobitného predpisu, a to vo výške úrokov, ktoré
počas zdaňovacieho obdobia presahujú 25% hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku
hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa osobitného predpisu alebo výsledku hospodárenia
pred zdanením vykázaného podľa medzinárodných účtovných noriem a v ňom zahrnutých odpisov a

nákladových úrokov.

27. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.; daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v
účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní

majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový
výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

29.Podľa§3ods.2zákonač.563/2009Z.z.;správcadanepostupujeprisprávedanívúzkejsúčinnostis
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

30. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo.

31. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.32. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba

návrhmi daňových subjektov.

33. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

34. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 563/2009; Správca dane doručuje písomnosť elektronickými
prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.

35. Podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009; zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s

protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15
pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno

odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.

36. Správny súd žalobnú námietku týkajúcu sa doručenia protokolu z daňovej kontroly a výzvy
na vyjadrenie nepovažuje za dôvodnú, nakoľko v § 30 ods.1 a § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009
Z. z. sa nevylučuje aj osobné doručovanie protokolu, pričom ako vyplýva z úradného záznamu
č. 102090623/2017 zo dňa 03.10.2017 takýto postup bol so žalobcom priamo dohodnutý a zo

strany žalobcu nebol namietaný. Zároveň žalobca neosvedčil žiadnym spôsobom skutočnosť ako bolo
zasiahnuté takýmto postupom do jeho subjektívnych práv.

37. Správny súd v zmysle ďalších žalobných námietok má však ďalej za to, že z vykonaného
dokazovania nevyplýva akým spôsobom správny orgán preukázal žalobcovi, že k dodaniu predmetných

služieb nedošlo. Je pravdou, že orgán verejnej správy správne zistil skutočnosť, že osoba Y. X.
nespolupracuje s orgánmi pri vykonaní daňovej kontroly, avšak takáto skutočnosť a teda konanie svedka
Y. X., ktoré sa môže javiť ako účelové, nemôže byť samo osebe základným dôkazným prostriedkom pre
neuznanie výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov.

38.Vprípade,aksasprávnyorgánodvolávanapodmienkuvecnosti,tedavýdavkymusiabyťvynaložené
na dosiahnutie a zabezpečenie udržania príjmov, pričom z napadnutého rozhodnutia žalovaného takáto
skutočnosť nevyplýva napriek tomu, že opakovane boli tieto skutočnosti namietané v odvolaní v
administratívnomkonaní.Zároveňžalovanýnevyhodnotilprečopovažujetietovýdavkynanevynaložené
na dosiahnutie a zabezpečenie a udržanie príjmov.

39. Zároveň má správny súd za to, že podmienka preukázateľnosti bola zo strany žalobcu pri takto
zistenom skutkovom stave preukázaná. Skutočnosť, že správca dane nedokázal zabezpečiť výpoveď
svedka v administratívnom konaní, nemôže byť v plnom rozsahu kladená za vinu žalobcovi, resp. táto
skutočnosť sama o sebe nemôže byť vyhodnotená len v neprospech žalobcu. Tým, že žalobca označil

dôkaz, ktorý žiada vykonať a opakovane vyzýval správny orgán, aby tento dôkaz vykonal a správny
orgán v rámci administratívneho konania nebol spôsobilý tento dôkaz vykonať, je nutné, aby žalovaný
využil a vyhodnotil iné dôkazné prostriedky zabezpečené v rámci administratívneho konania spôsobom,z ktorého je zrejmé, že tento dôkaz nie je potrebné vykonať a je možné preukázať tvrdené skutočnosti
aj z už zabezpečených dôkazných prostriedkov.

40. Tvrdená skutočnosť správcom dane a najmä žalovaným v napadnutom rozhodnutí, že daňový
subjekt nepreukázal dodanie služieb dodávateľmi, tak ako boli fakturované, nemôže byť kladená za
vinu len daňovému subjektu. Ako vyplýva zo samotnej repliky, žalobca uviedol, že svedok Y. X. v
čase predvolávania na svedeckú výpoveď a v čase jeho predvedenia orgánmi OR PZ Zvolen bol
hospitalizovaný v nemocnici a teda objektívne sa nemohol dostaviť na predvolanie.

41. Táto skutočnosť mohla byť žalovanému zrejmá, resp. žalovaný sa opätovne s touto skutočnosťou
musí v administratívnom konaní vysporiadať. Nakoľko v prípade, ak sa preukáže že svedok, ktorého
nedostavenie sa na základe predvolaní, bolo vyhodnotené ako vyhýbanie sa a nespolupracovanie v
rámci daňovej kontroly a ktorý v čase predvolania nebol spôsobilý dostaviť sa na administratívne konanie
pred orgán správy dane, nebude môcť byť bez ďalšieho vyhodnotená ako nepreukázanie, nesplnenie

dôkaznej povinnosti na strane žalobcu. V takomto prípade žalovaný musí vychádzať z iných vykonaných
dôkazov preukazujúcich skutočnosť, že výdavok skutočne vznikol, resp. nevznikol.

42. Podľa § 191 ods. 6 SSP je žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku.
Žalovaný sa v ďalšom konaní náležite vysporiada s námietkami žalobcu vznesenými v odvolaní a

rešpektujúc príslušné procesnoprávne a hmotnoprávne predpisy znova vo veci rozhodne tak, aby jeho
rozhodnutie zodpovedalo platnej právnej úprave, vrátane riadneho zrozumiteľného preskúmateľného
odôvodnenia s náležitosťami v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

43. Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške priznaných trov konania rozhodne správny
súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.
2 SSP).

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 339 ods. 4 SSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 339 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia

rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoc