Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 8, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32C/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117202193
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117202193.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu 1./ W. J., nar. XX.XX.XXXX,

bytom pažiť XXX/XX, U., žalobcu 2./ H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX U., 3. / C. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Vl. P. 66XX/XX, XXX XX T., všetci právne zastúpení: JUDr. Barborou Petrovič,
advokátkou so sídlom Hlavná 44, 917 01 Trnava, proti žalovanému: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX/XX, XXX XX U., právne zastúpenej: JUDr. Mgr. Mariánom Kropajom, PhD., advokátom so sídlom
Krajinská 3, 921 01 Piešťany, v konaní o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 03.02.2017 domáhali, nahradenia prejavu vôle
žalovanej, a to v spojení so zmenou žaloby podanou na súde dňa 14.02.2018, a to tak, že súd nahradí
prejav vôle žalovaného na kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcami
v I., II. III. rade ako kupujúcimi podpísanými na kúpnej zmluve zo dňa 13. 2. 2018, ktorej predmetom

je prevod spoluvlastníckeho podielu 3/16 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Zeleneč, obec Zeleneč, okres Trnava parc. č. XXXX o výmere 1690 m2 orná
pôda parcele registra" E" (ďalej len „nehnuteľnosť 1“) a na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Zeleneč,
obec Zeleneč, okres Trnava parc. č. XXXX o výmere 896 m2 orná pôda parcele registra "E"(ďalej len
„nehnuteľnosť 2“), ktorá bude prílohou rozsudku a bude tvoriť jeho neoddeliteľnú súčasť.

2. Žalobu pôvodne žalobca 1 a 2 odôvodnili tým, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou

nehnuteľností, špecifikovaných v ods. 1, pričom nadobudla postupne na podklade troch kúpnych zmlúv
spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam v rozsahu 3/16. Žalobca 1./ a žalobkyňa 2./ (pôvodne jej
právna predchodkyňa) sú podieloví spoluvlastníci na nehnuteľnostiach 1 a 2, pričom podiel žalobcu
1 je 4/8 a 1/8 na nehnuteľnosti 2 a na nehnuteľnosti 1 je jeho podiel 1/8. Podiel žalobkyne 2./ je na
nehnuteľnosti 1 4/8 a 1/8 a na nehnuteľnosti 2 je podiel 1/8 vzhľadom k celku. Ďalej žalobcovia uviedli,
že im ako podielovým spoluvlastníkom náleží zákonné predkupné právo pri prevode spoluvlastníckych
podielov pri prevode na tretiu osobu. Právni predchodcovia žalovanej mali povinnosť ponúknuť na predaj

svoje podiely žalobcom, pričom títo však svoju povinnosť opomenuli. Žalobcovia vyzvali výzvou zo
dňa 14.11.2016 požiadali o uzatvorenie kúpnej zmluvy a o zaslanie kúpnych zmlúv na spoluvlastnícke
podiely žalovanej. Táto však pokračovala v nadobúdaní spoluvlastníckych podielov. Žalovaná reagovala
na výzvu tak, že konala maximálne transparentne v dobrej viere so všetkými spoluvlastníkmi, a pretonemá vedomosť o porušení zákonného predkupného práva. Žalobcovia uviedli, že nie sú im známe
podmienky, za ktorých nadobudla podiely žalovaná.

3. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe podaním doručeným súdu 11.04.2017, kde uviedla, že v priebehu
mesiacov január až marec 2016 oslovila žalovaná písomne, ale aj ústne všetkých podielových
spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností s návrhom na uzavretie kúpnej zmluvy k predmetným
nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 7 € (slovom sedem eur) za l m2 pôdy. Podrobnosti vzájomných rokovaní
môžu byt' predmetom dokazovania výsluchom svedkov. Za podielových spoluvlastníkov - žalobcov: W.

A., rod. J. W. J. a rodinu Q. jednala p. H. J., rod. A. (dcéra žalobkyne a neter žalobcu). Konkrétne
rokovanie prebehlo aj medzi p. J. a X.. S. D. (manželom žalovanej). Podľa mienky žalovanej problémom
nikdy nebolo zákonné predkupné právo. Všetci podieloví spoluvlastníci chceli pôvodne predávať, no
postupne začali niektorí špekulovať. K tomu žalovaná prikladá fotokópiu sms odoslanú p. J. dňa 10.
ll. 2016. Uvedená sms má podľa žalovanej charakter vyhrážky a doslova až vydierania. Odosielateľ
uvádza:"...Takžebuďsadohodnemeikeďsmenejakékrokyužpodnikli,dávameVámmožnosťodkúpiť

čiastky za 29 eur meter štvorcový i keď sa predáva pôda už nad 34- eur. Rozmyslite si to, inak budeme
pokračovať a domáhať sa predkupného práva ... " SMS bola zaslaná 8:01 a odpoveď na sms mala
byt' podľa výzvy odosielateľa doručená do 14 tej. Následne listom zo dňa 14. 11. 2016 (doručený 30.
11. 2016) sa na žalovanú obrátila právna zástupkyňa žalobcov s výzvou na uzatvorenie kúpnej zmluvy.
Žalovaná poukazuje na niektoré pozoruhodné pasáže obsiahnuté v liste - Výzva na uzatvorenie kúpnej

zmluvy:
1. V liste právna zástupkyňa uviedla, že podieloví spoluvlastníci p. K. Q., rod. H., p. J. H., rod. Q.
(v čase zasielania výzvy plomba) a pán S. Q. (v čase zasielania výzvy plomba) mali údajne porušiť
predkupné právo žalobcov. Žalovaná v odpovedi uviedla, že nemá vedomosť o porušení zákonného
predkupného práva žalobcov. Súčasne uviedla, že konala maximálne transparentne so všetkými

podielovými spoluvlastníkmi a v dobrej viere. Žalovaná sa necíti byť právna zástupkyňa predávajúcich
a na rozdiel od žalobcov nemá informácie o tom, že by predávajúci porušili predkupné právo žalobcov.
Práve naopak, vie, že všetci podieloví spoluvlastníci chceli predávať a vzájomne takmer rok vopred bola
uskutočnená ponuka všetkým zo strany žalovanej. Čiže zákonné predkupné právo nebolo podľa názoru
žalovanej porušené. K tomuto môže v prípade potreby súd vypočuť aj predávajúcich.

2. Právna zástupkyňa požiadala o zaslanie oboch kúpnych zmlúv. Jednak toto právo jej neprislúcha,
keďže jej klienti neboli účastníci zmluvných vzťahov medzi predávajúcimi a žalovanou a jednak zmluvy
obsahujúosobnéúdaje.ZaslanímzmlúvbyžalovanánepochybneporušilazákonČ.122/2013oochrane
osobných údajov.
3. Právna zástupkyňa určila za primerané zaslanie ňou požadovaných dokumentov do jedného týždňa

(do 21.11.2016), pretože ako uviedla v opačnom prípade je poverená klientmi podať žalobu na súd.
Keďžejejvýzvaboladoručená30.11.2016,takuvedenéjemožnoobjektívnepovažovaťzaneprimeraný
nátlak a ako sa žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu bezodkladne vyjadrila, nezostáva
jej nič iné iba rešpektovať absurdné ultimátum a vyjadriť sa podrobne až na výzvu súdu. Pokiaľ teda
žalobcovia v žalobe tvrdia, že sa chceli nejako mimosúdne dohodnúť a žalovaná nemala ochotu rokovať,

tak to vôbec nie je pravda. Zo strany žalobcov išlo o neprimeraný nátlak a hrozby.
4. V žalobe je uvedené, že žalovaná nekonala v dobrej viere pretože ešte aj po doručený listu boli
realizované vklady na katastri. Už vo výzve právnej zástupkyne žalobcov je uvedené, že v čase
zasielania výzvy boli na katastri vyznačené plomby. Prevod vlastníckeho práva má obligačnoprávne a
vecnoprávneúčinky.Obligačnoprávneúčinkynadobúdaprevoduzavretímzmluvy(titulu)avecnoprávne

účinky nastávajú až vkladom do katastra. Pokiaľ teda žalobcovia tvrdia, že žalovaná realizovala prevod
aj po doručení listu právnej zástupkyne žalobcov, tak pravdepodobne neberú do úvahy skutočnosť, že
Okresnýúrad,katastrálnyodbormálehotunavykonanievkladu,čovšaknijakonemenítúskutočnosť,že
obligačnoprávne účinky prevodu nastávajú okamihom dohodnutým v zmluve a príslušný úkon katastra
je výsledkom rešpektovania titulu - zmluvy, ktorej uzavretie nepochybne predchádzalo podaniu návrhu

na vklad do katastra nehnuteľností.
Žalovaná nepopiera právo žalobcov podať žalobu, no súčasne si kladie rečnícku otázku, či žalobcov
viedla podaním žaloby úprimná snaha o rešpektovanie predkupného práva, alebo iné dôvody.
Odpoveďou na nastolenú otázku môže byť sms, ktorú žalovaná predkladá súdu. Pokiaľ by išlo o
porušeniepredkupnéhopráva,očomžalovanánemážiadnuvedomosť,tpodľamienkyžalovanejbolaby

žaloba smerovala voči predávajúcim ako osobám, ktorí podľa mienky žalobcov mali porušiť predkupné
právo a nie voči žalovanej. Keďže však zjavne nejde o predkupné právo, tak žalobu žalobcovia obrátili
voči žalovanej, a to preto, že sú si dobre vedomí toho, že predávajúci žiadne predkupné právo neporušili.
Priznanie náhrady trov konania odôvodňuje žalovaná aj tým, že žalobcovia účelovo a zbytočne vyvolalisúdny spor a ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností nemali vôbec úprimnú snahu vyriešiť spor
mimosúdnou cestou. Tiež nie je pravdou, že žalovaná nadobudla časť spoluvlastníckych podielov až
po doručení výzvy právnej zástupkyne žalobcov. Nadobudla ich podľa zmluvy a tie boli uzavreté skôr

ako kataster prevod zavkladoval. Samotný vklad katastra (modus) nie je možné stotožňovať s titulom
(uzavretím zmluvy).
IV.
Na základe uvádzaných skutočností je zrejmé, že nebolo porušené predkupné právo žalobcov, žaloba
bola podaná účelovo a bezdôvodne, preto žalovaná žiada na základe vykonaného dokazovania žalobu

zamietnuť a priznať jej právo na náhradu trov súdneho konania a trov právneho zastúpenia, a to do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaná dáva do pozornosti žalobcov aj možnosť späťvzatia žaloby
zo súdu a zbytočné nezaťažovanie. Žalobu žiadala žalovaná zamietnuť.

4. Žalobcovia sa vyjadrili podaním podaným na súde dňa 18.05.2017 tak, že skutočnosti o
rokovaniach nepovažujú za podstatné, ale za podstatné považujú to, že neboli im zo strany pôvodných

spoluvlastníkov písomne ponuknuté (v stanovenej lehote a potrebnými náležitosťami) na odpredaj
podiely v súlade s ustanovením § 605 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ďalej žalobcovia
uviedli, že Ustanovenie §605 OZ presne ustanovuje podmienky tejto ponuky, teda všetky náležitosti
vrátane stanovenia zákonnej lehoty, ktorú je možné dispozitívne v ponuke upraviť, k čomu tak
isto sa právny zástupca žalovanej nevyjadril. Ďalej toto ustanovenie pre nehnuteľnosť stanovuje

jedinú formu a to písomnú. Navrhovanie dôkazu výsluchom účastníkova svedkov považujeme za
právne bezvýznamné. Podľa rozsiahlej súdnej praxe ani samotné prípadné neodpovedanie na ponuku
podielového spoluvlastníka nie je možné považovať za súhlas s predajom tretej osobe, nakoľko v našom
právnom poriadku neplatí "kto mlčí svedčí" a dokonca je preto doporučované písomné prehlásenie
spoluvlastníkov,žesiprípadneneuplatňujúpredkupnéprávoatovzáujmejednoznačnostivôľovejzložky

oprávneného spoluvlastníka. Pokiaľ ide o časť I. vyjadrenia - sms dcéry žalobkyne Domanickej táto
je rovnako právne bezvýznamná, nakoľko nijakým spôsobom neovplyvňuje otázku splnenia ponukovej
povinnostipôvodnéhopodielovéhospoluvlastníkavočižalobcom.Jejumožnéibapovažovaťzajejnávrh
na predaj svojho podielu pani D., pričom právo vlastníctva zahŕňa i disponovanie, teda realizovať ponuku
na predaj, kde samozrejme by bola rovnako viazaná zákonnou úpravou o predkupnom práve. Podstatou

tejto správy však bolo to, že upozornila žalovanú (resp. jej manžela) na fakt, že sa bude domáhať
jej náležiaceho predkupného práva. K časti II vyjadrenia, kde sa právny zástupca zaoberá rozborom
výzvy našich klientov na mimosúdne usporiadanie veci , nepovažujem za potrebné sa vyjadrovať
vzhľadom na neobsažnosť konkrétnych skutkových a právnych tvrdení. Snahou bolo vzhľadom na
informácie z verejného registra katastra nehnuteľností - plomby na príslušných LV upozorniť na právo

žiadateľovo povolenie vkladu tento vziať späť v rámci správneho konania a v rámci predkladanej
listiny - kúpnych zmlúv podľa OZ poskytnúť možnosť účastníkom právneho úkonu od tohto dohodou
odstúpiť z dôvodu porušenia práva. Ďalej k bodu 2 časti II vyjadrenia vyžiadania osobných údajov
rozhodne nesúvisí s akýmkoľvek osobných údajov ale opätovne bolo snahou mimosúdne vec doriešiť
dobrovoľným uzatvorením kúpnych zmlúv medzi účastníkmi, kde okrem osobných údajov bolo potrebné

ustáliť kúpnu cenu. Ďalej k bodu 3 časti II vyjadrenia snáď len to, že za 7 pracovných dní je úplnou
banalitou vypracovanie zmluvy medzi účastníkmi konania a dosiahnutie mimosúdneho vysporiadania
veci a pokiaľ by sme hovorili o lehote ako prekážke riešenia veci, tak medzi 16.11.2016 a májom 2017
bolo možné predložiť návrh zmluvy. K bodu III. vyjadrenia uviedli, že otázka relatívnej neplatnosti pri
predkupnom práve podľa §140 OZ je aplikovateľná vtedy, ak navrhovatelia ako podieloví spoluvlastníci

majú záujem, aby im predkupné právo zostalo zachované, ale ustanovenie §603 a nasl. OZ umožňuj
e pre prípad porušenia tohto práva domáhať sa od nadobúdateľa ponúknutie veci na predaj, kde
súd otázku prejudiciálnu rieši podľa §140 OZ a v rámci dispozičnej zásady navrhovateľa následne
rozhoduje vo veci samej. Na základe výzvy súdu ohľadne navrhovania dôkazov mám za to, že v rámci
hospodárnostikonaniajepostačujúcidôkazprípadnápísomnáponukazostranypôvodnéhopodielových

spoluvlastníkov od ktorých žalovaná kupovala podiely, adresovaná a riadne doručená so všetkými
náležitosťami zákonnej ponuky na kúpu, žalobcom.

5. Vo vyjadrení zo dňa 07.08.2017 žalovaná uviedla, že predkladá súdu písomný dôkaz: Ponuka,
ktorá bola každému spoluvlastníkovi ornej pôdy doručená osobne alebo vhodená do schránky. S

viacerými spoluvlastníkmi sa okrem písomnej ponuky rokovalo aj ústne, preto žalovaná navrhla výsluch
svedkov. Za žalobcom bola žalovaná s manželom osobne v práci na Poľnohospodárskom družstve v
Zelenči. Za neho rokovala aj nevesta, ktorá sa bola informovať O ponuke. Za žalobkyňu na písomnú
ponuku reagovala začiatkom septembra 2016 jej dcéra H. J., rod. A., ktorá podala žalovanej vizitku,v prípade, ak by nedošlo k stretnutiu, aby sa jej mohlo zavolať (suseda bývajúca oproti) s tým, že
chcú poľnohospodársku pôdu predať na základe predloženej písomnej ponuky. Pri stretnutí jednala p.
J. za všetkých spoluvlastníkov. Menovite za mamu W. A., strýka W. J. a rodinu Q.. Osobne pani H. J.

poslala X.. S. D., aby išiel za spoluvlastníkmi Q., že ornú pôdu chcú všetci predať. C. Q. sa rozhodol, že
spoluvlastnícky podiel nebude predávať a ponechá si ho. Ďalej žalovaná vyjadrila ten záver, že žaloba je
neurčitá a žalobný petit nesprávne a neurčito formulovaný a ako taký nevykonateľný, a aj z toho dôvodu
ju má súd zamietnuť.

6. Súd konštatuje, že žalobcovia navrhli podaním zo dňa 03.05.2017 zmenu žaloby, ktorú však podaním
zo dňa 13.10.2017 vzali späť skôr, ako súd o zmene rozhodol, a preto súd o tejto zmene žaloby osobitne
nerozhodoval, nakoľko k pripusteniu zmeny žaloby nedošlo.

7. Uznesením č.k. 32C/7/2017-46 zo dňa 17.10.2017 súd pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu
tak, že novým žalobcom 2. sa stala H. J., nar. XX.XX.XXXX.

8. Súd na žiadosť žalobcov vyžiadal od Okresného úradu, Katastrálny odbor zmluvy, na základe, ktorých
nadobudla žalovaná spoluvlastnícke podiely č.l.(53-61, č.l. 104-105, 107-108, 110-111), ako aj výpisy z
listov vlastníctva č.l. 112-119.

9. Žalovaná vyjadrením zo dňa 01.02.2018 zotrvala na skutkových tvrdeniach, že predkupné právo
neporušila, pričom poukázala na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo 311/2008 zo dňa 30.03.2010 a na
jeho právne závery.

10. Podaním zo dňa 31.01.2018 navrhli žalobcovia pristúpenie ďalšieho účastníka na strane žalobcu, a

to C. Q., nar. XX.XX.XXXX. Súd uznesením č.k. 32C/7/2017-91 zo dňa 01.02.2018 rozhodol o pristúpení
C. Q., nar. XX.XX.XXXX do konania na strane žalobcu.

11. Dňa 14.02.2018 bol na súde podaný návrh na zmenu žaloby, tak ako je uvedené v ods. 1
odôvodnenia. Súčasne bol uvedený aj mechanizmus prepočtu ceny a predložená kúpna zmluva vo

forme, v ktorej mala byť súčasťou výroku rozsudku. Uznesením č.k. 32C/7/2017-142 zo dňa 17.05.2018
rozhodol súd o pripustení zmeny žaloby tak, ako ju navrhli žalobcovia.
Z obsahu zmluvy, konkrétne článku II plynie, že žalobca 1 nadobudne podiel 4615/160000 na
nehnuteľnosti 1 a podiel 23077/160000 na nehnuteľnosti 2, žalobkyňa 2 podiel 23077/160000 na
nehnuteľnosti 1 a podiel 4615/160000 na nehnuteľnosti 2 a žalobca 3 podiel 2308/160000 na každej z

nehnuteľností (viď zmluva č.l.97-98).

12. Súd vykonal dokazovanie žalobou č.l. 1-4, výzvou na uzatvorenie KZ č.l. 5-6, odpoveďou žalovanej
č.l. 16-17, listom zo dňa 05.12.2016 č.l. 19, SMS komunikáciou č.l. 20, úpravu žaloby č.l. 24,
stanoviskom žalobcov č.l. 26-27, vyjadrením žalovanej č.l. 30-31, vyjadrením žalobcov č.l. 39,

rozhodnutím OÚ Trnava č.l. 40, výpis z LV č.l. 41-42, čiastočným späťvzatím č.l. 48, rozhodnutím OÚ
Trnava č.l. 53, Kúpnou zmluvou č.l. 54-55, rozhodnutím OÚ Trnava č.l. 56, Kúpnou zmluvou č.l. 57-58,
rozhodnutie OÚ Trnava č.l. 59, Kúpnou zmluvou č.l. 60-61, vyjadrením žalovanej č.l. 80, návrhom
žalobcov č.l. 84, zmenou žaloby č.l. 95-96, KZ č.l. 97-98,. rozhodnutím č.l. 103, 106, 109, Kúpnou
zmluvou č.l. 104-105, 106-108, 110-111, výpismi z LV č.l. 112-119, podaním žalobcov č.l. 124, Kúpnou

zmluvou č.l. 125-128, návrhom na doplnenie dokazovanie od žalobcov č.l. 154, podaním žalovaných
č.l. 155-157, výsluchmi svedkov, strán a ich vyjadreniami, pričom zistil nasledovný stav.

13. Na pojednávaniach žalujúca aj žalovaná strana zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach.

14. Žalobcovia v rámci záverečnej reči uviedli, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a navrhli, aby
súd rozhodol v zmysle petitu vo forme zmeny žaloby doručenej súdu dňa 14.02.2018 kedy bolo
nesporne v tomto konaní preukázané, že ani jeden zo spoluvlastníkov, ktorí prevádzali svoje
podiely neponúkol na odkúpenie tieto podiely ostatným spol., ani len ústne a už vôbec nie písomne
s náležitou lehotou, ako to zákon a súdna prax predpokladajú, čiže nebola dodržaná písomná forma

ponuky predkupného práva a ani lehota. Je úplne irelevantné, či toto ponúkala písomne žalovaná
ako kupujúca, pretože táto povinnosť prináleží predávajúcemu ako spoluvlastníkovi a nie kupujúcej.
Ak by hypotet. by sme mali prihliadať na lístok, ktorý predkladala žalovaná, resp. jej manžel , tento
ani po formálne stránke neobstojí už len z dôvodu, že absentuje príslušná 2 mes. lehota. Keďževšetci 3 predávajúci pôvodných KZ prejavili vôľu previesť svoj majetok a dobrovoľne vstúpili do
týchto zmluvných vzťahov nie je potrebné, aby boli účastníkmi ako strany sporu toho konania.
Vôbec nie je podstatné kto p. K. Q. kontroloval zmluvu, ako dlho touto disponovala pred podpisom,

resp. ako prišlo k podpisu zmluvy, dodávame, že syn p. Q. pokiaľ by aj v tom čase mal byť psych.
v poriadku a toho času už nie je psych. v poriadku, nemôže vierohodne pred súdom vypovedať k
udalostiam min., avšak ako sme už uviedli, ani jeho výpoveď, resp. čokoľvek by mohol uvádzať
nemá relevanciu k predmetu sporu. V konaní si uplatňujeme náhradu trov konania.

15. Žalovaná v rámci záverečnej reči uviedla, že vo všetkom poukazuje na doterajšie. vyjadrenia
písomné a ústne prednesy na pojednávaniach a žiada žalobu ako nedôvodne podanú zamietnuť
a priznať jej náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. V prvom rade poukazuje na konanie
žalovanej , ktoré bolo max. transparentné a v dobrej viere. Podieloví spol., ktorí prevádzali svoje spol.
podiel v kúpnych zmluvách výslovne uviedli, že majú vysporiadané všetky vzťahy s tretími osobami,
a teda sú oprávnení na prevod vlastníckeho práva. Poukázala na to, že postupne boli uzatvorené

4 kúpne zmluvy, kúpne ceny v jednotlivých zmluvách nie sú rovnaké, aj v prípade, ak by súd dospel
k záveru, že bolo porušené predkupne právo žalobcov, s čím žalovaná vyslovene nesúhlasí s
okolnosťami prípadu, tak nie je možné formulovať petit žaloby tak, ako to urobili žalobcovia.
Títo v žiadnom prípade nemajú právo na prevod celého prevádzaného prevodu medzi sebou, ale
len podielu prislúchajúceho ich podielu vzhľadom k celku, a to v čase, keď malo údajne dôjsť

k porušenie predkupného práva. Napr. pri uzatváraní prvej kúpnej zmluvy bolo 6 podielových
spol. a len 3 sú v pozícii žalobcov, aktívni spol. má právo vykúpiť prevedené spol. podiely len
pomerne, teda z každého predaného spol. podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v
pomere dielom ostatných spol.. Situáciu podielového spol. sa menila po uzatvorení každej
jednotlivej zmluvy. Kúpnych zmlúv bolo uzatvorených viacero a každou uzatvorenou zmluvou sa menil

počet podielových spoluvlastníkov. To znamená, že ak mal záujem jeden spol. nadobudnúť väčší
podiel ako by mu pripadalo v čase porušenia „predkupného práva“, alebo o celý prevedený podiel
(nad rozsah, ktorý zodpovedá v pomere ostatným podielov jeho spol. podielu), musia s tým vysloviť
súhlas všetci ostatní podieloví spol., inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne na
jeho podiel. Poukázala na dôvody vypočutia svedka p. O. Bednárika, poukazujem na výpoveď

manžela žalovanej, ktorá odznela na ostatnom pojednávaní, ktorý potvrdil, že sa rokovalo s každým
podielovým spol. transparentne. N. na skutočnosť, že žalovanej v súvislosti s prevodom spol. podielov
vznikli náklady - správny poplatok, poplatok za osvedčenie podpisu, odmena za sprostredkovanie
kúpy pozemku, vypracovanie kúpnych zmlúv a návrhov vkladu do katastra. Podľa názoru žalovanej
je podaná žaloba neurčitá, žalobný petit nezrozumiteľne, nesprávne a neurčite podaný a ako taký

nevykonateľný a aj z toho dôvodu ju má súd zamietnuť, žaloba o nahradenie prejavu vôle je nesprávne
podaná žaloba. Podmienky uvedené v petite žaloby sú pre žalovanú nevýhodnejšie ako v pôvodných
kúpnych zmluvách, žalobcovia neosvedčili nárok, nezrozumiteľnosť petitu a uvedenie nevýhodnejších
podmienok pre žalovanú, oproti pôvodným zmluvám je dôvodom na zamietnutie žaloby . Podľa nášho
názoru zamietnutie žaloby vyplýva z hmotného i procesného práva.

16. Z obsahu výzvy č.l. 5-6 plynie, že žalobcovia vyzvali žalovanú na uzavretie kúpnej zmluvy týkajúcej
sa prevádzaných podielov na nehnuteľnosti 1 a 2

17. Z obsahu č.l. 31 mal súd preukázanú realizáciu ponuky zo strany žalovanej voči všetkým

spoluvlastníkom nehnuteľnosti.

18. Z kúpnych zmlúv a rozhodnutí Okresného úradu mal súd preukázané, že žalovaná nadobudla
spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach 1 a 2 od pôvodných spoluvlastníkov v čase, keď
spoluvlastníkmi boli aj žalobcovia.

19. Zo svedeckých výpovedí K. Q., nar. XX.XX.XXXX, J. H., nar. XX.XX.XXXX, S. Q., nar. XX.XX.XXXX
mal súd preukázané, že svedkovia ako pôvodní spoluvlastníci nerealizovali žiadnu výzvu na realizovanie
predkupného práva voči žalobcom.

20. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), Vec môže byť v spoluvlastníctve
viacerých vlastníkov.21. Podľa § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi..

22. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

23. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145

ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

24. Podľa § 853 ods. 1 OZ, Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

25. Podľa § 603 ods. 1 OZ, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na
predaj.

26. Podľa § 603 ods. 2 OZ, predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči
nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom

do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované
predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.

27. Podľa § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

28. Podľa § 605 OZ, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená
osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba
uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o
nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

29. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z., Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

30. Podľa ČL. 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

31.Súdkonštatuje,ževkonanínebolosporné,žežalobcoviaažalovanásúspoluvlastnícinehnuteľnosti,
ako ani skutočnosť, že podiely na nehnuteľnosti 1 a 2 nadobudla žalovaná kúpou od vtedajších

spoluvlastníkov žalobcov. Spornou skutočnosťou bolo, či žalovaná porušila predkupné právo žalobcov,
alebo nie. Ďalšou spornou skutočnosťou bolo to, či je petit správny, pričom žalovaná namietala mimo
iného, že žalobcovia nemôžu nadobudnúť podiely tak, ako to v petite žaloby žiadajú. Tu je potrebné
uviesť, že nakoľko je kúpna zmluva neoddeliteľnou súčasťou súdneho rozhodnutia pod petitom je
potrebné rozumieť aj samotný obsah zmluvy a rozsah toho, čoho sa žalobcovia domáhajú a čoho sa

môžu domáhať. Súd v priebehu konania upozornil žalobcov na vady petitu, ktoré však vzhľadom na to,
že procesné poučenie sa prelína z hmotnoprávnym nebolo možné zo strany súdu konkretizovať presne
určito, nakoľko by zasiahol do rovnosti strán, keďže by jednu zo sporových strán hmotnoprávne poučil.
Po zmene právneho zástupcu došlo k odstráneniu faktických procesných vád petitu, keďže tento bolpredtým nejasne a nesprávne formulovaný a nemohol by byť podkladom vykonateľného rozhodnutia.
Avšak po ostatnej zmene žalobného návrhu je tento už formulovaný podľa názoru súdu dostatočne s
tým, že zmluva ako taká je poňatá do petitu žaloby. Súd ďalej uvádza, že nakoľko ide o určovací výrok,

tak súd nemá oprávnenie zasahovať do petitu samotného (nemôže priznať viac ani menej), t.j. do jeho
obsahu a znenia, ktoré oprávnenie a právo prislúcha len žalobcom, a preto súd ho môže podrobiť len
kontrole a pokiaľ tento je správny môže ho buď určiť, a pokiaľ nie môže ho zamietnuť. Súd k námietke
žalovanej, že takto formulovaný petit (o nahradenie prejavu vôle - uzavretím zmluvy) nie je možné od
01.07.2016 uplatniť, keďže § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. takýto výrok nepozná, je toho názoru, že

tento názor neobstojí, nakoľko v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou je súd toho názoru, že takýto
petit je plne prípustný v súlade s analógiou podľa § 853 OZ v spojení s § 603 OZ, ktoré dlhodobo
takúto formu žalôb pripúšťajú a rozhoduje sa nich a možno ich subsumovať pod § 137 písm. a) v
spojení s písmenom b) a ČL. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.. Súd je toho názoru, že procesné predpisy je
potrebné vykladať tak, aby bolo umožnené stranám domáhať sa svojich hmotných práv, v jednoduchosti
povedané, procesné predpisy sú slúžkou hmotnoprávnych predpisov a nemožno procesné predpisy

vykladať tak, aby sa znemožnil prístup strán k súdu a rozhodnutiu. Súd sa zaoberal tým, či skutočne
došlo k porušeniu predkupných práv žalobcu. Súd konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov, a to tak, že pôvodní spoluvlastníci
neponúkli za stanovených podmienok (písomná ponuka na odkúpenie za predajnú cenu v lehote
dvoch mesiacov) svoj spoluvlastnícky podiel na odpredaj ostatným spoluvlastníkom. Realizácia takejto

písomnej výzvy v konaní nebola preukázaná, a preto má súd za to, že nebola realizovaná, čomu
zodpovedajú aj svedecké výpovede jednotlivých svedkov v konaní, odhliadnuc od nezrovnalostí pri
výpovedi spôsobených vekom najstaršej svedkyne. K argumentácii žalovanej, že rokovali o predaji
transparentne, súd konštatuje, že uvedené v zásade v konaní nebolo sporné, avšak je potrebné si
uvedomiť, že nech by realizovala žalovaná akúkoľvek výzvu pred uzavretím kúpnych zmlúv, tak jej

konanie nemôže naplniť zákonnú dikciu umožnenia uplatnenia predkupného práva, nakoľko takúto
ponuku môže vždy a len osobne realizovať spoluvlastník, ktorý chce podiel predať a teda písomnou
formou s určenou lehote dva mesiace na odkúpenie pre ostatných spoluvlastníkov, ktorí sa následne
môžudohodnúťospôsobevýkonupredkupnéhoprávaaakniemajúprávovykúpiťpodielypodľaveľkosti
vlastného podielu. Ako súd uviedol, v konaní nebola preukázaná realizovaná výzva, od ktoréhokoľvek

spoluvlastníka, a preto dospel k záveru, že bolo porušené predkupné právo žalobcov. Súd opätovne
uvádza, že oprávnenie na písomnú ponuku pre ostatných spoluvlastníkov od žalovanej nemôže byť
právneúčinné,nakoľkoniejeosobuoprávnenounakladaťsospoluvlastníckymipodielmi.Súdvpriebehu
konania žalovanej opakovane uviedol, že môže sa stať pri dohadovaní takýchto zmlúv, že prácu odvedie
záujemca, avšak pri reálnom vzniku dohody, prejaví záujem niektorý zo spoluvlastníkov, čo následne

môže zmluvu a úsilie ako také zmariť, aj za cenu finančných strát pre záujemcu. Súd ďalej uvádza, že
ani dobromyseľnosť nadobúdateľa (žalovanej) s poukazom na prehlásenie v rámci zmlúv (článok V),
nakoľko keď by sa aj ukázali takéto prehlásenia ako nesprávne, tak nezakladajú nárok voči žalobcom,
ale voči tým, čo nesprávne prehlásenie urobili, a nechráni takéto prehlásenie žalovanú, keď sa úkaže
ako nepravdivé, napr. ako v tomto konaní. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že

predkupné právo žalobcov porušené bolo. Odhliadnuc od uvedené v konaní nebolo preukázané, že by
medzi ostatnými spoluvlastníkmi došlo k dohode o výkone predkupného práva a teda majú právo na
vykúpenie podielov pomerne podľa veľkosti svojich podielov. Tu prichádza do posúdenia druhá stránka
predmetu konania, o ktorej súd nemohol žalobcov poučiť, a to či sa domáhajú správneho výroku, alebo
nie vzhľadom na veľkosť svojich podielov. Súd po preskúmaní petitu žaloby a kúpnej zmluvy dospel

k záveru, že tento nie je z hmotnoprávneho hľadiska formulovaný správne, keď žalobcovia žiadajú
viac ako im prináleží. K uvedenému záveru súd dospel nasledovne. Žalovaná nadobudla podiely v
celkovej výške 3/16 k nehnuteľnostiam, ktoré žalobcovia chcú nadobudnúť v podieloch nasledovne
žalobca1nadobudnepodiel4615/160000nanehnuteľnosti1apodiel23077/160000nanehnuteľnosti2,
žalobkyňa 2 podiel 23077/160000 na nehnuteľnosti 1 a podiel 4615/160000 na nehnuteľnosti 2 a žalobca

3 podiel 2308/160000 na každej z nehnuteľností (viď zmluva č.l.97-98). Uvedený prepočet však nie je
správny, žalobca sa mal domáhať nadobudnutia podielu 15/128 miesto 23077/160000, čo pri kontrolnom
výpočte (predelením zlomku) znamená podiel 0,171875 miesto uplatneného 0,14423125, rovnako aj
na nehnuteľnosti 2 predstavuje podiel 3/128 a nie 4615/160000, čo po predelení je 0,0234375 miesto
0,02884375, pri žalobkyni 2 sú pomery otočené opačne k nehnuteľnostiam 1a 2 ale sú rovnaké ako pri

žalobcovi 1. Pri žalobcovi 3 predstavujú jeho podiel 1/256 čo po predelení predstavuje 0,00390625 a
nie 2308/160000, čo predstavuje 0,014425. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žaloba je
nedôvodná, nakoľko žalobcovia sa domáhajú nadobudnutia väčších podielov, ako by im prináležalo, a
preto súd žalobe vyhovieť nemôže, ale musí ju zamietnuť. Súd naviac uvádza, že žalobcovia by sa vzásade mali domáhať pomerného podielu z každej zmluvy podľa výšky svojho zákonného podielu ku
dňu jej uzavretia, keďže neexistuje medzi nimi dohoda, v zásade tak, ako to tvrdí žalovaná. Súd v tejto
súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu Žilina č.k. 8Co/323/2017 zo dňa 31.01.2016,

ktorý riešil obdobnú právnu otázku s rovnakým výsledkom, t.j. nie je možné priznať viac, ako je zákonný
podiel každého jednotlivého žalobcu, keď neexistuje dohoda o výkone predkupného práva. Vzhľadom
na vyššie uvedené dôvody súd žalobu, ako nedôvodnú zamietol.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanej
náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle citovaných zákonných

ustanovení, nakoľko žalovaná bola plne úspešná v konaní.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).