Rozsudok Judgement was issued on Friday, December 15, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/607/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113233991
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2113233991.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobcov: 1. G.. P. A., narodená

XX. 2. XXXX, bytom F. XXX, I., 2. G.. P. A., narodená XX. 7. XXXX, bytom F. XXX, I., právne zastúpených:
PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, Dolné Bašty 2, 917 01 Trnava, proti žalovaným: 1. F. X.,
narodený XX. 5. XXXX, bytom A. T. XXX/X, XXX XX L., zastúpený: JUDr. Ivica Šišoláková, advokátka,
Nová Doba 920/5, 924 01 Galanta, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania zamieta.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1./ sumu 4.005,04 eur titulom náhrady škody, a to do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku žalobu žalobkyne 1./ o náhradu škody zamieta.

IV. Žalobkyňa 1./ má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania titulom náhrady škody v rozsahu
23,24 %.

V. Žalobu žalobkyne 1./ o náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zamietnutej časti žaloby žalobkyne 1./
o náhradu nemajetkovej ujmy.

VII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2./ sumu 12.000,- eur a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

VIII. Vo zvyšku žalobu žalobkyne 2./ o náhradu nemajetkovej ujmy zamieta.

IX. Žalobkyňa 1./ má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania titulom náhrady nemajetkovej
ujmy v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručeným súdu dňa 11.12 2013 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu škody vo výške 6500,- eur a ďalej uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni 1./ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 80.000,- eur a žalobkyni 2./ náhradu nemajetkovej

ujmy vo výške 40.000,- eur a náhradu trov konania.

2. Žalobcovia svoj nárok odôvodnili tým, žalovaný v I. rade dňa 22.12.2011 v čase o 7:00 hodine po
ceste III/06116 smerom z obce Pác na obec Cífer viedol ako vodič osobné motorové vozidlo BMW3, evidenčné číslo X pričom pred výjazdom z obce Pác predchádzal rýchlosťou až do 69 km/hod.
vozidlo značky Volkswagen Golf, evidenčné číslo S jazdiace v tom istom smere, napriek tomu, že nemal
rozhľad na vzdialenosť, ktorú by potreboval na bezpečné predídenie vozidla Volkswagen Golf, pričom

pri predchádzaní vo vzdialenosti 2,9 metra za dopravnou značkou označujúc u koniec obce Pác ľavou
prednou časťou svojho vozidla zasiahol poškodeného G.. P. A., idúceho p l a j krajnici smerom do
obce Cífer, kde nárazom došlo k odhodeniu G.. P. A. mimo cestu vľavo a tento pri náraze utrpel úplné
priečne prerušenie predlženej miechy pfi trieštivej zlomenine 1. krčného stavca a prerušenie spojenia
krčnej chrbtice so spodinou lebečnou, priečnu zlomeninu hrudnej kosti, zakrvácanie do pohrudnicových

dutín, roztrhnutie priedušnice pod úrovňou štítnej žľazy s minimálnymi známkami vzniku za živa, kolaps
pľúc k pľúcnej bráne, zlomeninu tela hrudného stavca chrbtice. Th 10, zlomeninu 1. - 10. rebra vľavo
s porušením nástennej pohrudnice, z toho u 1. - 4. rebra ide o dvojnásobné zlomeniny, rozsiahlu ranu
mäkkýchlebečnýchpokrývokvľavejčelovejažzáhlavovejoblastisneveľkýmikrvavýmivýronmivoblasti
rany, rozsiahle zakrvácanie pod mäkkú blanu mozgu, opuch mozgu, zakrvácanie do komôr mozgu,
defekt hrudnej steny pri hrudnej kosti vľavo s otvorením ľavej pohrudnicovej dutiny, ktorým zraneniam

poškodený G.. P. A. na mieste podľahol. Žalovaný v I. rade svojím protiprávnym konaním spôsobil smrť'
človeka, manžela žalobkyne I. a otca žalobkyne II. Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, č.k.:
5T/30/2013-243, zo dňa 07.05.2013, bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu podľa § 149
ods. l ods.2 písm. a) Trestného zákona a uložený mu bol trest odňatia slobody v trvaní dva roky, ktorý
mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu štyri roky a trest zákazu činnosti vedenia motorových

vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní päť rokov. V priebehu prípravného konania si žalobkyňa I. a v II.
rade, uplatnila nárok na náhradu škody. Škoda im priznaná v trestnom konaní nebola a s nárokom na
náhradu škody boli odkázané na občiansko-právne konanie. Zavinením dopravnej nehody pri ktorej bol
G.. P. A. usmrtený, žalovaný neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobkyne v I. a v II., ako
aj druhého syna usmrteného a žalobkyne v 1. p. W. A.. Porušil ich právo na súkromný a rodinný život

a zásadne narušil interpersonálne väzby tvoriace základ a rámec ich súkromného a rodinného života.
Manželka zosnulého, žalobkyňa v I. rade žila so zosnulým v manželskom zväzku odo dňa sobáša, t.j. od
07.02.1976 do dňa úmrtia manžela, viac ako 35 rokov. Počas celého spoločného života manželov títo
viedli spoločnú domácnosť a spolu vychovávali dnes už dve dospelé deti, ktoré sami sú rodičmi vnučiek
zomrelého. Manželstvo zomrelého so žalobkyňou 1. si vždy plnilo všetky svoje funkcie, medzi manželmi

panovala láska a vzájomná úcta, postupne prechádzajúca do partnerskej tolerancie hlbokého láskavého
priateľstva a porozumenia. Zosnulý manžel a otec bol v rodine oporou a "tmelom" rodinného života,
vedel byť nápomocný pri bežných domácich prácach, bol človekom, ktorý rodinu dokázal zabezpečiť,
aj a predovšetkým materiálne. Zomrelý od roku 1995 vykonával funkciu predsedu Roľníckeho družstva
Cífer. Bol členom predstavenstva tejto právnickej osoby s rozhodujúcimi právomocami. V čase svojho

usmrtenia bol v aktívnom a produktívnom veku človeka schopného vykonávať prácu a plniť si pracovné
povinnosti, bol fyzicky a psychicky zdravý, schopný dlhodobo byť zaradený v pracovnom procese. V
čase svojho života bol vždy vysoko spoločenský a sociálne aktívny, vždy k riešeniu nielen rodinných,
ale aj spoločenských problémov a problémov na pracovisku pristupoval s vysokým stupňom svojej
osobnej angažovanosti. V čase smrti mal pán A. 57 rokov, t.j. jeho odchod na starobný dôchodok bol

očakávaný v roku 2016, t.j. v pracovnom alebo obdobnom pomere s nárokom na mesačnú odmenu
by bol aktívny minimálne ďalšie 4 kalendárne roky. Usmrtením zárobkovo činnej osoby naša rodina
stratila každomesačný pravidelný príjem, ktorý vo výške odmeny za vykonanú prácu mesačne cca
2.000,- € brutto (Pracovná zmluva zo dňa 01.01.2009) tvoril podstatný vnos do rodinného rozpočtu
k zabezpečeniu spoločnej domácnosti manželov (strata rodiny titulom ušlého zárobku zomrelého do

rodinného rozpočtu za obdobie od úmrtia zomrelého do mesiaca zákonom určeného k nástupu na
starobný dôchodok. t.j. do začiatku roku 2016 predstavuje sumu cca l20 000,- €). V čase úmrtia otca a
starého otca rodina bola tvorená žalobkyňou v l. ako aj žalobkyňou v 2. a jej maloletou dcérkou, keď'
o všetky tieto osoby sa predovšetkým staral tak absolútnou psychickou podporou, ako aj materiálnou
pomocou práve zomrelý manžel, otec a starý otec. Dcéra zosnulého, žalobkyňa v II rade, tak ako aj

vnučka zosnulého bola na otca a starého otca citovo naviazaná. V priebehu života jej bol vždy oporou
a ochotne jej pomáhal s riešením ťažkých životných otázok. Rovnako, ako manželke, aj jej pomáhal
po stránke materiálnej. Náhlu stratu nad blízkym, najbližším príbuzným nesú žalobkyňa v I. a v II.
veľmi ťažko. Nečakaný vývoj tragických udalostí zvrátil chod ich bežného života a priniesol pocit ťažkej
úzkosti, depresie, citovej prázdnoty a nepredstaviteľného zármutku. Žiaľ nad stratou je umocnený tým,

že zomrelý manžel a bol zásadne optimistickej povahy, vždy plný odhodlania, elánu a životnej energie.
Žalobkyňa v rade 1./ sa domáha aj náhrady nákladov spojených s pohrebom zosnulého vo výške 2.500
Eur a náhrady nákladov spojených s vyhotovením náhrobného kameňa pre zosnulého vo výške 4.000
Eur.3. K žalobe žalobkyne pripojil znalecký posudok č.8/2012 a 20/2012 vo veci úmrtia G.. P. A.. Znalecký
posudok č. XX/XXXX, trestný rozkaz, pracovnú zmluvu, Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy č.17-19,

faktúru na doúčtovanie občerstvenia na sumu 1.322,30 eur, dodací list a príjmový pokladničný doklad,
doklad na hradenie pohrebu v sume 682,- eur, výzvu na mimosúdne riešenie veci.

4. Žalovaný sa k veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03.06.2014 tak, že nárok žalobkýň poprel,
pričom uviedol, že nedopustil sa zavineného konania v príčinnej súvislosti s ktorým vznikla škoda a

nemajetková ujma.

5. Súd uznesením č.k. 8C 607/2013-81 zo dňa 11.12.2014 konanie prerušil do právoplatnosti
skončenia trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 5T/30/2013. Súd uznesením
č.k. 8C607/2015-95 zo dňa 16.11.2015 rozhodol o pokračovaní v konaní. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.12.2015.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov, výsluchmi účastníkov konania, svedkov,
oboznámením sa obsahom spisu najmä žalobou zo dňa 19.12.2013, znaleckým posudkom č.
8/2012, 20/2012 vypracovaným znalcami z odboru zdravotníctva, znaleckým posudkom č. XX/XXXX,
vypracovaným G.. P. O., trestným rozkazom 5T/30/2013, pracovnou zmluvou G.. P. A. zo dňa 1.1.2009

na č.l. 15, zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 26.2.2013 na č.l. 17, faktúrou XX/XXXX na č.l. 20,
príjmovým pokladničným dokladom a dodacím listom na č.l. 21, potvrdenkou na č.l. 22, objednávka na
č.l. 23, písomnosťou mimosúdna pokonávka na č.l. 25 zo dňa 19.11.2013, písomnosť žalobkýň zo dňa
31.1.2014, poistnou zmluvou zo dňa 4.6.2010, podaním žalovaného v rade 2/ zo dňa 10.4.2014 na č.l.
18, podaním žalovaného v rade 2/ zo dňa 17.10.2014 na č.l. 66, poistnou zmluvou zo dňa 4.6.2008 na č.l.

67, rozsudkom sp.zn. 5T/30/2013 zo dňa 16.1.2014 na č.l. 85, s obsahom celého spisového materiálu
a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Žalovaný podal návrh na prerušenie konania z dôvodu podania dovolania proti rozhodnutiam
Okresného súdu Trnava a Krajského súdu Trnava v trestnej veci.

8. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, súd konanie preruší, rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť,

9. Podľa § 162 ods. 2 CSP, súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia
o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.

10. Podľa § 162 ods. 2 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

11. Súd návrh na prerušenie konania zamietol, nakoľko má za to, že trestná vec bola právoplatne

skončená, a preto je súd v otázke vyslovenia viny žalovaného viazaný týmito rozhodnutiami až do
momentu, ak by uvedené rozhodnutia boli zrušené. Súd konštatuje, že mimoriadne opravný prostriedok
je výnimočným prostriedkom nápravy, ktorý však nemusí byť úspešný. Naproti tomu má súd právoplatné
rozhodnutia súdov riešiace uvedenú otázku a skutočnosť, že žalobcovia majú právo na prejednanie veci
v primeranej lehote. Vzhľadom na uvedené, prihliadnuc na skutočnosť, že žalovaný podal mimoriadne

dovolanie po takmer dvoch rokoch od právoplatnosti rozhodnutí v trestnej veci, súd vyhodnotil návrh na
prerušenie konania ako nedôvodný, pričom v prípade ak by žalovaný uspel v dovolacom konaní, môže
využiť mimoriadne opravné prostriedky v civilnom konaní. Súd súčasne vychádzal z ustálenej súdnej
praxe, kde dovolacie konanie v trestnej veci nie je dôvodom na prerušenie konania v civilnom sporovom
konaní bez ďalšieho.

12. Žalobkyne na pojednávaniach zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach. Uviedli, že v čase dopravnej
nehody žalobkyňa 2/ žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou, otcom ako aj maloletou dcérou. Jej
otec bol jediným mužským vzorom pre jej maloletú dcéru, keďže žalobkyňa 2./ je slobodnou matkou.
Práve jej otec bol tou osobou, ktorá jej významne pomohla v období, keď sa stala slobodnou matkou.

Nebohý otec mal intenzívny citový vzťah so žalobkyňou 2./ ako aj jej maloletou dcérou. Žalobkyňa 2
utrpela vážnu psychickú ujmu súvisiacu aj s časom dopravnej nehody, keďže k nej došlo tesne pred
Vianocami. Konaním žalovaného došlo k intenzívnemu závažnému zásahu do súkromia žalobkyne
v rade 2/. Pri vyčíslení výšky žalovanej sumy sme vychádzali zo skutočnosti, že otec žalobkyne 2/bol dlhoročný predseda roľníckeho družstva, aktívny človek, bol uznávaným odborníkom v oblasti
poľnohospodárstva a zabezpečoval príjem pre celú rodinu v zmysle pracovnej zmluvy minimálne vo
výške 2.000,- eur mesačne. A zobrali sme do úvahy aj minimálny počet rokov, počas ktorých by aktívne

vykonával prácu do nástupu na dôchodok a týmto mechanizmom sme sa dopracovali k žalovanej sume..

13. Žalobkyňa 1./ pri výsluchu uviedla, že boli so zosnulým manželský pár, boli kolegovia z krúžku,
narodili sa im dve deti, dvojčatá dcéra P. a W., po skončení štúdia manžel išiel na vojnu a žalobkyňa
sa starala o deti, po návrate z vojenskej služby začali spolu robiť a robili sme do 22.12., až do dňa jeho

smrti, fakticky celý život sme boli nie len manželia, ale aj kolegovia. Zo začiatku sme boli odborne
na jednej úrovni, manžel prevzal funkciu predsedu a bol nadriadený žalobkyne. K spoločenskému
životu uviedla, že manželstvo trvalo 35 rokov, tak si myslím, že fungovali ako 95 % manželstiev ako
funguje a robili sme preto všetko, aby sme vytvorili čo najlepšie podmienky pre deti aj pre túto rodinu.
Postavili si dom a už v tom veku sa ujde, aby si človek užil ten život, chodili na dovolenky, snažili sme
si užiť starobu, chodili po dovolenkách a v rámci súkromného sme života si vytvárali podmienky pre

peknú starobu. V roku 2012 mala nastúpiť už na dôchodok a manžel bol o rok mladší 54, on by
bol pracoval do 62 roku svojho života. Prišiel tento deň, ktorým nastal veľký zvrat v rodine, čo
samozrejme nikto nečakal, museli sme sa so všetkým vyrovnať. Prišla o manžela, dcéra prišla o
otca tak, ako bolo povedané a 4 ročná vnučka prišla o svojho dedka. Nevie ako by opísala svoje pocity,
ostali sme všetci zaskočení. Chýba im, nemusela by pracovať, mohla byť dôchodkyňa a keďže bola

v pozícii podpredsedu, boli sme väčšinovými vlastníkmi družstva, zostala pracovať a pokračovala
som v práci, ktorú začal zosnulý. Vydržali spolu 35 rokoch. Keby tie vzťahy boli narušené, tak by
neboli spolu 35 rokov. Pričom uviedla, že by manželstvo vydržalo po dnešný čas. Tým, že sme boli
spolužiaci a boli sme kamaráti a boli manželia, ktorí sa vedeli zastať jeden druhého. Bol žalobkyni
veľkou oporou a keď sa stalo, že prišlo k nedorozumeniam čo bolo aj pre problémy so synom a bol mi

oporou a povedal, že musia vydržať, uvidia čo čas ukáže. Manžel bol si myslím, že veľmi priateľský,
mal spustu kamarátov a ja som mu povedala, že to nie je až zdravé, mal ich veľmi veľa, všetci
kamaráti zostali kamarátmi aj so mnou a pomáhali celej rodine. Prispieval článkami do Roľníckych
novín. Bol aktívny a keď sa postavil za názor, ktorý nemusel byť pozitívne chápaný politickou
garnitúrou, vedel si stáť za svojím tým, že stál za svojím názorom, to asi prinieslo že mal veľa tých

priateľov a bol aktívny v týchto veciach, odborne bol na výške. Bol predsedom komory Trnavskej,
bol organizovaný vo veľa združeniach, ťažko mi je teraz povedať kde všade.
Na otázky žalovanej strany žalobkyňa 1./ uviedla:
Či vzťah bol po celý čas trvania manželstva harmonický?
Povedala, že tak žili, ako žijú viaceré manželstvá na Slovensku a tým, že boli vyťažení tak viem ,

že mierite na niektoré veci čo povedal syn.
Boli tam nejaké drobné nedorozumenia? Áno, bežné veci.
Potom z akého dôvodu ste roku 1987 podali návrh na rozvod manželstva?
To je tak ďaleko ku dňu smrti, že takéto rozhodnutia si myslím, že sem nepatrí. Ja by som povedala,
že šoférujem auto od 22 rokov. Takisto môžem počítať s tým, že sa mi môže stať to čo sa stalo

Vášmu manželovi. Áno bolo nedorozumenie určite, že v roku 1987, určite mohlo niečo byť.
Či ste po celú dobu žili v spol. domácnosti so svojím manželom?
Dá sa povedať, že áno.
Z akého dôvodu ste prespali noc pred nehodou 22.12. v Trnave?
V Trnave sme mali byt kúpený, moja dcéra mala byt v Bratislave, predal sa bratislavský byt a kúpil

sa v Trnave, boli to lukratívne byty, pretože tu pracovali cudzinci v Peugeote uvažovali sme nad
tým, že sa môže byt prenajímať. Preto predali byt v Bratislave a kúpili byt na Tulipáne. Keďže
mal prísť syn domov a vzťahy neboli dobré, uvažovala o tom, že sa stretne so synom na tom
byte. Bolo to z času na čas.
Môžete uviesť z akého dôvodu išiel p. A. dňa 22.12. pešo do práce?

On si vtedy dal operovať koleno a lekár mu odporučil, že má chodiť pešo. Mal ísť pre neho kolega
autom, ale nečakal na 07.30 hod. tak ako boli dohodnutí ale chcel ísť, že sa prejde a že to využije
a že pôjde peši.
Predchádzajúcu dobu chodieval stále autom?
Áno, dni predtým nechodil, mal šoféra, ktorý ho vozil, mal ísť do práce pešo, mal ísť do roboty

22.12. autom na 7.30 hod. mal ísť do roboty, takto mu to bolo povedané a on išiel peši, lebo chcel
prísť do 7.30 hod. na družstvo kde bolo doparkované auto.
Z akého dôvodu ho viezol šofér, keď bol vodičom?
Na čo narážate? Nemal vodičský preukaz. Toto bolo treba povedať?Vedeli ste o tom a prečo ste to neuviedli v trestnom konaní, že celý život chodil autom, ale len v
ten deň nešiel autom a išiel pešo ?
Nebol to nejaký zámer, došlo k zrážke, došlo k usmrteniu a je to jedno, či mal vodičský alebo nie.

Viete mi vysvetliť od čoho odvodzujte výšku svojej nemajetkovej výšky?
Bol v produktívnom veku a vychádzali sme keď sme to počítali z jeho zárobku a toto bol zárobok.
Moje skúsenosti nie sú vyjadrovať ujmu stratu manžela nejako finančne a nie je na to vzorec
a keď chceme nejaké odškodné, tak z toho budeme vychádzať. Takto sme predpokladali, že
z tohto budeme vychádzať.

Máte vedomosť o tom, že by mal manžel mimomanželskú známosť?
Áno, dozvedela som sa to a ako to vplýva na to, že som tu teraz stojíme.

14. Žalobkyňa 2./ pri výsluchu uviedla, od toho dňa keď sa to stalo, tak život sa otočil o 180 stupňov,
učila na škole, musela prestať, škola vyhovela, dali jej pol roka neplateného voľna, išla pracovať

s mamou kde pracoval otec, aby mama nezostala sama, tak sa so svojou dcérou presťahovala
k mame, žila v domácnosti už len so svojou mamou. Začala chodiť dcéra do škôlky, tak sa
presťahovala z Cífera do Trnavy v novembri, lebo dieťa začalo chodiť do školy s tým, že po tejto
udalosti sa vrátila do Cífera a odvtedy vodila dieťa do Trnavy. To robí doteraz. Čo sa týka detstva,
bolo to veľmi dobre, chodievali na lyžovačky, k starej mame, rodičia sa im normálne venovali, keď

mali 14 rokov, tak s bratom tancovali spol. tance, to všetko stálo peniaze, platili to rodičia. V 90
rokoch začali stavať dom a aby ho mohli dostavať a mohli tancovať a tých financií bolo dostatočne
viacej. Otec pracoval ako murár v Nemecku, nepamätá koľko rokov to bolo, vrátil sa späť a kandidoval
za predsedu. Žalobkyňa 2./ uviedla, že je presvedčená o tom, že keby otec nepracoval v Nemecku,
tak netancuje, lebo tento šport bol drahý, nezakazovali ho rodičia, nepovedali, že nedajú naň peniaze

a keďže boli dvaja, tak tie výdavky boli dvojnásobné. V tej dobe boli na strednej škole, po maturite
nastúpili na inú školu. Brat mal školu, ktorú financovali rodičia a žalobkyňa 2./ chodila na štátnu
školu. Ten čas sa nedal skĺbiť, tak s tancom prestali. V tej dobe začali už problémy s bratom a mnou,
len ich neriešili. On trávil všetky letné prázdniny v zahraničí, tam získal kontakty a po jeho ukončení
VŠ odišiel do spojených štátov na dlhšiu dobu. Žalobkyňa 2./ skončila VŠ, pol roka bola preč a

vrátila sa a zamestnala sa na Roľníckom družstve opäť u otca a u mamy. Brat celú dobu pôsobil v
zahraničí, bola aj na Slovensku, mal tu firmu, ale ostatní boli pre neho menejcenní, lebo boli hlupáci,
ktorí chodili do práce každý deň, čo žalobkyňu 2./ neskonale urážalo, tieto jeho názory, ako aj mojich
rodičov. Vždy keď sa po určitej dobe vrátil, všetko čo sa dalo skritizoval, rodinu tak rozhádal a jediný
kto si s ním vedel poradiť bol otec. Dňom smrti otca pre žalobkyne nastal problém s bratom.

Odvtedy im znepríjemňuje život, mama nemohla zostať bývať doma, lebo sa bála a všetky postupne
incidenty, ktoré vznikajú riešia cez políciu . Brat má dcéru v Nemecku a rodičia mali vnučku, len
dcéru žalobkyne, s ktorou trávia čas.
Aký ste mali vzťah s otcom? Otec mi v roku 1994 zveril celý areál s kúpaliskom a s reštauráciu
a bez toho, aby zapochyboval o tom, že tú prácu zvládnem. Až neskôr som si uvedomila, že sa

nestaral do toho, čo som urobila, malo to veľmi dobré meno, a všetko to patrilo pod družstvo. Nebol
typ človeka, čo by pochválil, ale vedela som, že bol pyšný, keďže teraz vychovávam dcéru sama
a jediný mužský vzor bol dedo. Prvý bicykel jej kúpil on, prvé lyže jej kúpil on, učil ju lyžovať,. Keď
som pracovala, cez víkendy starali sa o O. moji rodičia. Keď som nastúpila do školy od septembra
do novembra, a kým som sa presťahovala do Trnavy, tak sa o ňu starali a striedali sa moji rodičia ,

boli s ňou moji rodičia cez týždeň. Pokiaľ cez víkend boli v rešt. akcie, tak sa o O. starali moji
rodičia. Asi veľmi ťažko by som viedla prevádzku kúpaliska športového areálu, mala som malé
dieťa, keby mi nepomohli moji rodičia.
Vedeli by ste písať otcove aktivity spoločenské, kultúrne, odborné, a pod. ?
Keďže som mala aktivity, tak aktivity boli tam v reštaurácii , kúpalisko. Otec mal spustu známych

kolegov, priateľov, veľmi veľa precestovali, veľmi veľa chodili na poľnohospodárske aktivity, vyhrali
poľnohospodárske súťaže, muselo sa na tie súťaže chodiť, otec bol veľmi aktívny.
Čím bol pre Vás otec v živote, ako ste si ho vážili, čo pociťujete najväčšiu stratu?
Tým , že som mala na starosti takú veľkú prevádzku, v tej dobe som sa čudovala, že nikdy nikto
neprišiel za mnou napr. a nevyhrážal sa mi, myslím si, že preto, lebo tam bol otec, ak by som vedela,

že by som sa do čohokoľvek dostala, tak rodičia by mi pomohli. Ja až po smrti toho otca som si
upovedomila a ústupom času sa na to pozerám inak. Ďakujem za tú dôveru akú mi dal, lebo som sa
veľa naučila. Ja som chcela pre svoju dcéru detstvo, aby som mohla tráviť s ňou čas, moji rodičia
boli koľkokrát aj cez víkendy v robote, tak ja som si zvolila povolanie učiteľa, aby som mohla byť sosvojou dcérou čo najviac. To mali byť naše prvé prázdniny. Dovtedy som mala kúpalisko a reštauráciu,
od 05.01. som nastúpila s mamou na družstvo a prázdniny neboli, lebo cez prázdniny bola žatva.
PZ žalovaného kladie otázku: Ako ste dlho žili so svojou dcérou v spol. domácnosti s otcom?

Kým nešla do škôlky, ako 2,5 ročnú mi ju zobrali v novembri do škôlky, dovtedy som celý život okrem
jedného roka, žila s mojimi rodičmi, dovtedy som žila so svojimi rodičmi, či som mala dcéru alebo nie.
Z akého dôvodu ste žili vo spol. domácnosti?
Skončila som školu a pracovala som v Cíferi na družstve, ja som mala dieťa v 30 rokoch. Dovŕšilo 3
roky keď mi skončila materská a odišla som od rodičov. Áno, sama vychovávam dieťa a ešte kým to

dieťa bolo malé a bola som MD , žila som v RD so svojimi rodičmi, a keď dieťa nastúpilo v Trnave
do škôlky, keďže som si našla prácu v Trnave a v novembri 2011 som odišla zo spol. domácnosti od
rodičov a presťahovala som sa do bytu v Trnave. Žila som s nimi, lebo som chcela, pomáhali my, aj
som chcela. Mala som kam ísť, mala som kúpený byt. Preto som tam odišla keď dcéra išla do škôlky.
Mohli by ste mi objasniť, že v prípade, keby ste mali problémy, alebo by sa Vám niekto vyhrážal,
že ste vedeli , že ten otec s tou matkou by Vám vedeli byť nápomocní?

Teraz som to povedala, lebo je muž a nemala som partnera, som sama žena, tak veľa vecí, ktoré
by mal prevziať partner, keby sa niečo také udialo, tak by mi otec pomohol. Spoľahla, že keby sa
niečo stalo keďže žiadny iný muž tam nebol, tak by mi otec pomohol. Môj brat určite nie, ale otec áno.
Uviedli ste, že okrem jedného roka, mali ste nejaký partnerský vzťah?

Nie, Ja som pracovala v Bratislave.
Nemali ste počas toho partnerský vzťah?
PZ žalovaného trvá na podanej otázke, či teda od narodenia svojej dcéry ste mali nejaký partnerský
vzťah?
Upresňujem otázku pretože táto otázka naväzuje, nato, že žalobkyňa tvrdila, že pre jej dcéru bol

jediným vzorom jej otec a takisto ona utekala za svojím otcom, myslím si, že tá otázka je dosť
relevantná.
Po narodení dcéry som s otcom jej dieťa nemala partnerský vzťah.

15. Svedkyňa G. U., nar. XX.XX.XXXX, uviedla, že p. A. sa staral o rodinu, žili dobre , aby mali každý

školu. P. má vysokú školu aj W. si niečo robil, išiel robiť do Nemecka , aby sa mali lepšie , no
otec chýba. Čo tam chodila oni pomáhali nám, my zase im,. Staral sa o deti, pred svedkyňou sa
nehádali, že by som počula nejaké hádky, bolo to dobré. Vážili si jeden druhého, robili spolu, mali
spolu dobrý vzťah. Podľa svedkyne šlo o bežné manželstvo , ako každé druhé, neviem sa viacej k
tomu vyjadriť. Pán A. sa staral o deti a všetko aj peňažne im pomáhal a vnučku veľmi ľúbil. Chodil

na lyžovačky, chodili na kúpalisko, malej kúpil koníka, aby mohol jazdiť.

16. Svedok W. A., nar. XX.XX.XXXX, uviedol, že jeho vzťah k stranám je dobrý stojí niekde v strede.
Snaží sa komunikovať normálne k obom stranám. Uviedol, že vie, že mama a sestra si podali žalobu
s tým, že žiadajú formu kompenzácie, ktorá mala byť spôsobená kol. dňa 22.12. kedy prišiel o život

môj otec. Svedok sa s touto žiadosťou nestotožňujem. Jeho názor na situáciu je, že keď sa uskutoční
tragédia a chcete sa inteligentne vysporiadať, musíte aktívne všetky zdroje emocionálne, ktoré
majú jednotliví aktéri k dispozícii, aby sa s tou tragédiou dokázali vysporiadať. Keďže pozná pomery
na oboch stranách myslím si, že žiadosť, ktorej cieľom je fin. odškodnenie jeho materiálne plne
zabezpečenej rodiny, tú traumu z tej tragickej sit. neúmerne predlžuje a min. jednu z tých strán

dlhodobo poškodzuje. Zároveň doplnil, že argumentáciu, ktorú som si prečítal v žalobe hodnotím ako
nepresnú, ona má svoje opodstatnenie, lebo je dobre napísaná, ale nezodpovedá tej tragédii. Pozrel
som si spis nehody aj civilný spis. PZ žalovaného kladie otázky svedkovi: Aký je vzťah k žalobkyni ?
Moja mama je moja mama, nedovolil by som sa mať negatívny vzťah tak, ako som mal jedného otca,
tak mám jednu matku, aj keď niektoré prejavy mi vadia, ako napr. táto situácia vyvolaná žalobou

a protistrany. Moja rodina patrí k malému % populácie tejto krajiny, ktorá môže tvrdiť, že je
mat. zabezpečená a myslím si, že keď máte takúto formu zázemia, mali by ste mať aj ohľadom
tragickej situácie, základný nadhľad a riešiť podľa možnosti spôsobom, ktorú tú tragédiu nebudú
rozmazávať na ďalšie obdobia na 10-ročia . Nepopieral nárok sestry alebo mamy na nejakú formu
kompenzácie, v tom prípade sa prihováram za to, aby hľadali nejaké alternatívne riešenie a keďže p.

Suvák a jeho zástupkyňa tvoria pár, je presvedčený o tom, že dokážu kompenzovať emocionálne
straty mojej rodiny aj iným spôsobom ako peňažným plnením. Po otcovi zostal dostatok majetku.
Môžete popísať aký je vzťah k žalobkyni II? Je to moja dvojička, vzťah je dobrý, mrzí ma, že sa
opätovne vyskytujú situácie, kde sestra reaguje neprimerane, cholericky.Môžete popísať vzťah k otcovi? Chápem túto otázku, kedy môj vzťah mal byť k otcovi plný nerešpektu,
neúcty s čím sa nestotožňujem, môj vzťah k otcovi bol vynikajúci.
Môžete popísať vzťahy v rodine medzi Vašou matkou a otcom v čase kedy predchádzalo tragédiu?

Vzťahy boli dobré, rodina držala pohromade 30 rokov, ale opakovane boli vzťahy narúšané,
primárnym problémom, ktorý sme v rodine mali a to bol alkoholizmus. S týmto mali problémy od 80
rokov a opätovne dochádzalo v rodine k mimoriadne nešťastným alkoholickým excesom, ktoré tú
rodinu rozbíjali, Čo sa týkalo roku 2011, tak tie vzťahy boli naštrbené medzi rodičmi do takej
miery , že rodina nežila v jednej domácnosti, v spoločnom rodinnom dome v Cíferi, ale jednotliví

členovia rodiny sa sami sebe vyhýbali. Sestra žila v Trnave, mama bola na byte v Trnave a otec
sa zdržiaval na penzióne v práci alebo na byte. Otec v tých časoch ukončil aj pracovný pomer s
mamou a celkovo v tom období vládla na strane otca, ktorý bol inak mimoriadne starostlivý človek,
nechuť ďalej sa starať o rodinu spôsobom , ktorým sa o ňu staral 30 rokov. Otec mal od júna 2006 aj
iný osobný vzťah a podľa súkromného rozhovoru, ktorý som viedol mes. pred nehodou s otcom
otec sa plánoval v roku 2012 rozviesť. Keďže svedok si je vedomý argumentácie v civilnej žalobe,

ktorá hovorí o harmonických vzťahoch, ako rodina spolu rodina držala, dovoľujem si odovzdať
súdu video , ktoré nahral otec pol roka pred svojou smrťou , ktoré na jednej strane potvrdzuje jeho
oddanosť a starostlivosť o rodinu a na druhej strane prezentuje jeho názor na dievčatá , ktoré v tom
čase nežili v spol. domácnosti.
Svedok predkladá krátkou cestou na návrh žalovaného nahrávku, ktorá sa zakladá do spis.

materiálu.
PZ žalobkýň kladie otázky:
Viete mi vysvetliť z akého dôvodu a akým spôsobom prebiehala int. komunikácia?
Keď sa nám udiala tragédia, ja som bol jediný člen rodiny, ktorý sa skontaktoval s protistranou
a snažila sa nadstaviť rozumnú kompenzáciu pretože chcel okrem náhľadu do spisu kto stojí na

druhej strane, ako kolízia prebehla a chcel som nastaviť s protistranou typ kompromisu, ktorý nám
umožní sa s tragédiou vysporiadať. Na rozdiel od sestry, ktorá sa tak, ako svedok operatívne objavila
na mieste nehody, svedok nečastoval účastníka vulgárnymi nadávkami, a ani ho nehodnotil
slovami ako ožrana a fetoša.
Či ste ten návrh na vysporiadanie alebo inteligentné vyriešenie v rodine kompenzáciou s blízkymi

v rodine?
Svedok uviedol, že komunikoval som s nimi do začiatku. Komunikoval som to obom stranám, žiadne
plnenie nevykompenzuje straty. K návrhu sme sa nedostali a ak máte takýto názor, tak Vás
vytesnia. Ja môžem zopakovať čo som povedal, že v prípade, že trvá moja sestra a mama na mat.
plnení, tak to môže prebehnúť aj v inej podobe. Komunikoval som v písomnej podobe, že vieme

nájsť alt. v tom, čo žiadali moja mama a sestra. Podľa toho čo viem a čo som zistil, p. X. je
pracovitý umelecký kováč, mal som možnosť vidieť jeho prácu a taktiež som si urobil rešerš.
Máte vlastnú rodinu?
Mám dcéru, žije v Kolíne nad Rýnom. Svedok žije v Prahe, o dcéru sa stará matka.
V akom čase pred nehodou ste žil v spol. domácnosti s vlastnými rodičmi?

Svedok sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí a domov som cestoval tak, ako to bolo možné .
Odkedy ste sa zdržiaval v zahraničí?
Vedeli by ste mi určiť priemerné dni v roku pri Vašom prac. akt., koľko v roku ste strávili v domácnosti
s rodinou?
Každý deň. Nepíšem si kontakty so svojou rodinou do diára.

Sestra svedka dlhodobo difamuje. Svedok neberie žiadne drogy, ale 30 rokov aktívne športuje.
Myslím si, že fenomén alkoholizmu je aj v tejto krajine. Je to naša najhlbšia intimita, nechce sa
dopodrobna vyjadrovať, ako prebiehajú konflikty, aký jazyk sa tam používa a aký to má dopad
na rodinu.
Na otázku súdu, ešte raz mi popíšte v roku 2010 a 2011, koľkokrát ste boli s rodinou?

Zdržiaval sa v severnom Poríne-Vestfalsku, kde je svedkova dcéra, navštívil Slovensko 7 krát, vždy
to bolo cca 4-5 dní, naposledy bol doma v Cíferi tretí októbrový týždeň v roku 2011. Z toho 4- krát
navštívil rodinu (3 krát vycestoval do Bratislavy do advokátskej kancelárie), ktorá pomáhala so
splátkou amerického úveru, ktorý som vybavil , posledná splátka 130 dolárov odišla dňa 21.12.2010.
Spomenul si dve cesty, prvá júna 2010, ďalšia cesta 21.09.2010, jún 2011, október 2011 a následne

si naplánoval cestu na Vianoce 2011, keďže vedel, že mama bude tráviť Vianoce sama. Na druhý
deň prišlo ku kolízii kedy zahynul môj otec a strávil u rodičov čas do druhého januára 2012, kedy
som sa vrátil do Nemecka a potom sa v posledný júnový týždeň vrátil na Slovensko, dohodli sa s
rodinou, že budeme vo forme, ktorú zanechal otec spolupracovať.PZ žalovaného kladie otázku:
Boli ste v kontakte s rodinou aj inou formou?
Písomný, sprostredkovaný, mal som možnosť cestovať po svete, tak napísal kartu, alebo spolu

telefonovali. V roku 2004 svedka v Nemecku navštívila mama, mali problémy v rodine a prišla mama
na 10 dní. Telefonoval s rodičmi podľa potreby. Myslím, že to bolo niekoľkokrát za kvartál a mohlo
to trvať 10 min. Rozhovory sa týkali osobných vecí.
PZ žalobcu kladie otázky:
Aký vzťah mal otec k Vám?

Môj otec nemal informácie o svedkových rodinných pomeroch, pretože bol zaneprázdnený v Cíferi
a považoval naše rodinné pomery za nejak nastavené a nezaujímal sa o to. Keď sa stretli bavili
sme sa o veciach, ktoré ich zaujímali, bavili sa o americkom úvere. Otec nemal žiadne priame
informácie o mojom súkromnom živote, len sprostredkovane.
Súhlasil Váš otec s Vašimi aktivitami?
Stalo sa nám niekoľkokrát otec mal niekoľko vyjadrení na moju osobu v stave opitosti žoviálneho

charakteru.

17. Svedok C. F., nar. XX.XX.XXXX, uviedol, že sa poznajú cez pána A. z roku 2002, kedy začal
podnikať, boli každý deň spolu. Protistranu videl len pri nehode. S pánom A. chodievali spolu, boli
aj v posledný večer, doviezol ho do Trnavy s tým, že bol po operácii kolena. Pán A. bol kolektívny,

dodržal slovo, splnil čo sa dalo, bol ústretový k ľudom a snažil sa pomôcť aj rodine, rodina bola
na prvom mieste, všetko robil pre rodinu. Keď s ním rozprával, hovoril o tom, ako chodil po celom
svete a zdokonaľoval sa v znalostiach o dobytku, to bola jeho srdcovka na družstve, mal odvahu
na tú dobu si vybaviť a zveľadiť. Nebál sa ísť do podnikania. S manželkou mal vzťah normálny,
boli kupovať aj lyže. Ako páry nestretávali. Čo sa týka žalobkyne II, tak tú mal pri sebe po ruke v

Trnave a W. bol vo svete. S W. viacej vychádzala matka, ako otec tak, že vlastne riešili starosti
čo W. narobil, či už mal autonehodu, odišiel s autom do Nemecka . Hľadali auto v Nemecku. W. robil
viacej starosti. To bol Citröen, keď pán A. auto kupoval v Bratislave a boli na autosalóne a povedal,
že to kúpim žene. Žalobkyňa 1./ to požičala W., zobral to mame a prišla SMS, že auto je na
letisku , následne odišiel pán A. so zamestnancami svedka. S W. boli len starosti. Svedkov pocit z

neho bol, že všetko robil pre rodinu, len sa málo videli s deťmi. W. bol stále odcestovaný, posledný
večer W. bol na SR, šofér doviezol P. A. s tým, že tento sa vyjadril, že syn je v SR a neprišiel ho
ani pozrieť. Žalobkyňa 2./ mala svoj svet.
V čase keď pred smrťou p. A. keď ste bol s ním v kontakte, na koho s detí sa spoliehal a kto s ním
spolupracoval a kto bol s ním v kontakte?

Keď mi povedal, že W. pomohol vybaviť úver z Ameriky pre družstvo, ktorý sa následne splácal . Z
môjho pohľadu sa p. A. spoliehal na dcéru, syn bol stále preč. My sme sa stretávali na tých rolách
denno-denne.
Vedeli by ste opísať vzťah p. A. k synovi?
Ako som hovoril, bol stále odcestovaný, poslednú dobu keď rozbil audinu, že si požičal na golfovom

ihrisku, nebol schopný uhradiť opravu auta, tak z toho som dedukoval a nadával na neho, že je
nezodpovedný a že rozpráva o miliónoch a nemá ani na jednu opravu auta. Vtedy sa dozvedel,
že mu manželka dala peniaze na cestu. W. to zneužíval, vedel sa dostať k mame , to využíval a
keď mu bolo najhoršie vrátil sa do Nemecka. W. by to chcel viesť iným manažérskym spôsobom.
Stačil sedliacky rozum.

18. Svedok Q. O., nar. XX.XX.XXXX, uviedol, že žalobcovia sú priatelia. Pán A. bol starostlivý otec,
o rodinu sa staral , všetko čo robil, robil preto, aby zabezpečil rodinu a pokiaľ pri našich stretnutiach,
čo som bol s ním môžem povedať každodenne, mám v susedstve ranč, rozprávali sme sa, vždy
bola na prvom mieste rodina. Z druhej strany sa angažoval verejne, bol otvorený pre všetkých,

priateľský, niekedy to vyzeralo, že vyskočí a to čo nasledovalo bolo to, že rodina je na prvom
mieste. Všetko čo robil, robil pre rodinu. Nemuselo sa jednať o blízke okolnosti, ale o vzdialenejšie
napr. odišiel robiť do Nemecka aj keď mal titul a išiel pracovať na stavbu, aby zabezpečil rodinu.
Pán A. pracoval so žalobkyňou, spolupracovali, v živočíšnej výrobe zabezpečením stránku chovu,
stretávali sme sa na poradách. O deti sa staral , záležalo mu na nich. Veľakrát mal problémy s W.,

jeho to trápilo, on nebol prítomný väčšinu času v Nemecku alebo v ČR, vždy nastal problém, chcel
ho začleniť, chodil s ním po Slovensku a priateľom a vždy to skončil tým, že utiekol a p. A. sa trápil,
že aký to bude zase problém. V deň úmrtia prišiel syn W., jeho návštevy boli sporadické a vždy
sa rozprávali s p. A., že je nejaký problém. Pri pracovných akt. spolupracovali p. A. a dcéra. P. sa snažil ho vtiahnuť do toho. Bola tam snaha o včlenenie , pričom však syn vydržal veľmi krátku dobu,
následne opúšťa územie SR.

19. V konaní bola predložená nahrávka zachytávajúca p. A. a jeho vyjadrenia v čase pred smrťou, ktorú
žiadala strana žalovaného vykonať ako dôkaz a strana žalobcov žiadala tento dôkaz nevykonať, nakoľko
podľa ich názoru, nebol daný súhlas osôb nachádzajúcich sa na nahrávke. Súd konštatuje, že svedok
W. A., ako jeden z dedičov dal súhlas na použitie nahrávky.

20. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Podľa ČL. 16 zákona č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP, Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci
nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu
získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1.

23 Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s

Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

24. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

25. Súd vyhodnotil dôkaz nahrávky v časti zvukového záznamu ako prijateľný dôkaz, ktorý je potrebné
vykonať, nakoľko odhaľuje vnútorné prežitie osoby zomrelého, ktoré nie je možné inak prezentovať v

konaní, pričom v prípade nepripustenia tohto dôkazu, by žaloba a rozhodnutie o nej bolo postavané len
na tvrdeniach žalobcov, bez možnosti reálneho zhodnotenia a posúdenia ich obsahu a pravdivosti. Súd
súčasne zohľadnil námietku žalobcov, že nahrávke sa skladala z viacerých častí, pričom p. Novický v
čase jej zhotovenia bol pod vplyvom alkoholu (čo z jej druhej časti výslovne plynie), resp. bol silne citovo
rozrušený - prvá časť nahrávky.

26. Súd konštatuje, že z obsahu zvukovej nahrávky prehranej na pojednávaní plynie, že zomrelý pán
Novický mal citový vzťah tak k dcére, vnučke, ako aj manželke, pričom ťažko niesol skutočnosť, že tieto
už s ním netvoria spoločnú domácnosť. T.j. súd mal preukázané, že žalobkyňa 1./ netvorí so zomrelým
spoločnú domácnosť a súčasne citový vzťah k obom žalobkyniam.

27. Žalobkyňa v I. a j II. rade na vo svojej záverečnej reči uviedli, že zotrvávajú a pridržiavajú sa všetkých
tvrdení, ktoré boli uvedené jednak v písomnom návrhu 11.12.2013 a tiež všetkého čo uviedli v
priebehu konania považujú svoj nárok za dôvodný, pričom sa domáhajú náhrady škody vo výške 6500,-
eur pozostávajúcej z preukázaných vynaložených nákladov spojených s pohrebom Ing. A. a jednak

sa domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy pričom sme toho názoru, že nemôže byť pochýb o tom, že
strata života najbližšieho príbuzného je spojená s negatívnym dopadom emočnej , teda nemajetkovej
sfére príbuzných, vzhľadom na postoj, resp. procesnú obranu žalovaného, ktorý neuznáva žiadny
nárok na odškodnenie a popiera svoje zavinenie považujeme za potrebné odmietnuť právny názor,
ktorým spochybňuje svoju pasívnu leg., či spochybňuje existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním

žalovaného a vznikom ujmy vo sfére žalobkyne. Tiež prezentuje názor, že neexistuje dôkaz o
zavinení a príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody . O vine žalovaného bolo
rozhodnuté rozsudkom OS Trnava č.k. 5T 30/2013 v spojení s uznesením KS Trnava, pričom toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2015 a rozhodnutím bol žalovaný uznaný za vinného ,
že svojím konaním spôsobil G.. A. zranenia´, ktorým na mieste podľahol, a teda inému z nedbanlivosti

spôsobil smrť a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania čim spáchala predčin usmrtenia.
Zároveň v tomto konaní súd poškodenej odkázal na Obč. súdne konanie na strane 10 predmetného
rozsudku súd jasne uvádza že dospel k záveru, že to bolo práve konanie žalovaného , ktoré je
v priame príčinnej súvislosti so vznikom následkov predmetnej dopravnej nehody, čo aj ďalšiepotvrdzuje ďalšími závermi. Poukazujem na § 193 CSP v zmysle ktorého je súd okrem iného viazaný
rozhodnutím príslušným orgánom o tom,, že bol spáchaný trestný čin, tiež o tom kto ho spáchal.
Civilný súd je o náhrade škody viazaný výrokom právoplatného odcudzujúceho rozsudku a nemôže

si robiť úsudok o tom, či boli naplnené znaky skut. podstaty trestného činu, je teda viazaný aj
závermi o zavinenom protiprávnom konaní páchateľa o vzniku následku a tiež o existencii príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym konaní páchateľa a vzniknutou škodou,. V dôsledku dopravnej nehody ,
teda v príčinnej súvislosti žalovaného došlo zo strany žalovaného k uvedeným škode a ujme na
nemajetkovej sfére tým zásahom do osobnostného práva a to tak že bol naručený ich život,

celistvosti rodiny a bolo zasiahnuté do súkromného a rodinného života , pričom následky sú trvalé
a neodstrániteľné. Ochudobnenie do budúcnosti nemajetkovej sfére nenapraviteľné. Sme toho
názoru, že s poukazom na svedkov ich výpovede, ako aj výpovedi samotných žalobkýň je zrejmé že
strata manžela a otca nepochybne a mimoriadne výrazne neg. Zasahuje do života, ktorý bol spojený
a je spojený s psychickou ujmou. Aj napriek snahe spochybniť harmonickosť manž.. zväzku je
absolútne jasné že manželia spolu žili viac ako 35 rokov, vychovávali spolu dve deti, trávili spolu čas

úplne normálne a bežne ako rodina počas osláv slávnosti príležitosti, podnikali spolu a mali medzi
sebou dobré vzťahy, Boli si blízki a to i napriek tomu že celkom prirodzene sa medzi nimi vyskytli
rôzne krízy, vzťahové problémy, avšak vždy tieto prekonalo , držali spolu a v ich vnímaní, ako aj
vnímaní Ing. A. rodina predstavovala pevný základ. V súvislosti so smrťou rodina v podstate prišla
o nie len blízku osobu v pozícii manžela, starého otca a otca, ale v podstate aj nevýznamnejšieho

živiteľa toho kto ekonomicky zab. celú rodinu. Taktiež prišli o jediný mužský element ktorý mali v
blízkych vzťahov bol dôležitý jednak v podnikaní, vo výchove, kedy práve G.. A. preberal veľkú časť
starostlivosti aj o vnučku . Taktiež rodina prišla o určitú istotu o status spoločenský, nakoľko G.. A. bol
osoba známa , uznávaná a mimoriadne spoločensky a odborne aktívna, či už v oblasti poľnohos.
alebo v iných sférach spol. života. Smrť p. A. mala značené dôsledky aj v tom zmysle , že došlo k

o hrozeniu samotnej existencie a majetku, bolo nevyhnuté, aby žalobkyňa zmenila prácu, musela
sa v podstate venovať podnikaniu v pľnohospod. družstve., S tým spojený strach o budúcnosť , o
ďalšiu stabilitu v rodine, a to aj preto, že si uvedomovala určitú tmeliacu funkciu p. A. aj vo vzťahu
k vzťahom s bratom W. A.. Čo sa týka svedeckých výpovedi, takisto sa pridržiavame toho čo sme
uviedli a to predovšetkým že žiadame aby súd zobral do úvahy tiež pochybnosti o celkovom obsahu

resp. o zameraní či predložené videonahrávke zo strany p. W. A. vzhľadom aj k tomu, že tento trpí
resp. trpel psych. problémami, ktoré mohli mať vplyv na samotné vyjadrenie a vnímanie skutočností.
ČO sa týka výšky, ktorú žalobkyňa v I. a II. rade navrhovala , že samozrejme nie možné v žiadnom
prípade oceniť život človeka, cieľom by bal byť poskytnúť len určitú satisfakciu

28. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že je nespochybniteľné že smrť každého človeka nejakým
spôsobom vyplní jeho spoločenský pracovný, alebo rodinný život vo vzťahu k tým, s ktorými tieto
väzby udržiaval. Žalobkyne sa okrem náhrady škody domáhajú nemajetkovej ujmy z titulu , že
bolo zasiahnuté do ich osobnostných práv ,do ich práva na súkromie a na rodinný život. Rodinným
životom by sa mali rozumieť aktívne a živé väzby medzi najbližšími, nepostačuje formálne. Z dôkazov

vykonaných v rámci toho konania navrhnutých zo strany žalobkýň v podobe výpovedi svedkov, iba
poukazovali na skutočnosť, že G.. P. A. sa o rodinu vzorne staral, najmä, že ju materiálne dobre
zabezpečil. To je práve ten obraz, na ktorý sme už poukázali v rámci dnešného vyjadrenia k
dôkazu, že pekne zrekonštruovaný dom, absolvovanie dovoleniek, môže voči nezainteresovaným
osobám navodiť dojem, že vzťahy v rodine sú harmonické. Na základe dôkazov vykonaných na

návrh žalovaného v podobe výpovede svedka p. W. A., ako blízkej osoby P. G.. A. zvukového
záznamu i samotného vyjadrenia žalobkyne v I. rade sa nám stali známymi, tie najintímnejšie
skutočnosti súvisiace s rodinným životom a žalobkyňa G.. A., a to, že tieto osoby vôbec nežili v
spoločnej domácnosti tak, ako to bolo deklarované v návrhu a ich vyjadreniach, teda nepravdivo
popísali skutočnosti. Že na strane p. G.. A., ako aj na strane žalobkyne v I. rade išlo pravdepodobne

o mimomanželské známosti, čo deklaruje, že vzťahy medzi manželmi neboli harmonické, a teda
neopravne zásahom nemohlo dôjsť k narušeniu celistvosti rodiny, keďže táto celistvosť bola
narušená v dobe predchádzajúcej dopravnej nehode. Nadväzujúc na vyjadrenia PZ, že týmto
neoprávneným zásahom bol istým spôsobom narušený spol. status neistota , resp. že prišli o živiteľa
rodiny poukazujeme na to , že tak , ako sa p. G.. A. staral o zab. rodiny počas svojho života , tak je o

jeho príbuzných postarané i po jeho smrti, nakoľko ako aj žalobkyňa v I. a II. rade nepociťujú hmotný
nedostatok a tiež nie je pravdou, že by p. G.. A. nejakým výrazným spôsobom musela zmeniť svoj
život keď sa musela postarať o chod družstva, kdeže podľa svojich vyjadrení sa o tento chod starala
už aj pred jeho smrťou. Máme teda za to, že základná podmienka, a to narušenie vzťahov celistvostirodiny a utretie rodinného života nebola splnená a nemohlo k ním dôjsť v dôsledku dop. nehody, keďže
tento rodinný život už podľa samotných verbálnych prejavov obsiahnutých na zvukovej nahrávke
neexistoval. V prípade, ak by súd dospel k názoru, že žalobkyne majú nárok na nemajetkovú ujmu

žiadame, aby pri svojom rozhodovaní prihliadol na podiel zavinenia p. Ing. A., ktorý je deklarovaný
ak kol. prvok pri dopravnej nehode, a toto tvrdenie je obsiahnuté v ZP znalca z odboru dopravy.
Keďže súčasťou úplatného nároku je aj náhrada škody v podobe nákladov vynaložených v súvislosti
s pohrebom, tu dávame do pozornosti ustálenú rozhod. činnosť súdov, kde sa priznáva náhrada iba
v rozsahu primeranosti nákladov a tiež pokiaľ ide o náklady spojené s zhotovením pomníka , tieto sú

nad rozsah, keďže ide už zhotovenie pomníka na dvojhrob a nie iba na hrob zomrelého p. G.. A..
Vzhľadom na uvedené navrhujeme, aby súd návrh žalobkyne zamietol v celom rozsahu.

29.Podľaustanovenia§415Občianskehozákonníka,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

30. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

31. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

32. Podľa ustanovenia § 440 Občianskeho zákonníka kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením
iného, má proti nemu postih.

33. Podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením

poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

32. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

33. Podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú
bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

34. Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena

a prejavov osobnej povahy.

35. Z obsahu rozsudku č.k. 5T/30/2013-332 zo dňa 16.01.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave č.k. 6to/31-2014-384 zo dňa 30.04.2015, mal súd preukázané, že žalovaný bol odsúdený za
spáchaný prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorým usmrtil G..

P. A. dňa 22.12.2011 o 07:00. Z obsahu rozsudku plynie, že primárnu zodpovednosť nesie žalovaný,
avšak aj zosnulý pán A. sa dopustil pochybenia, kedy sa v čase vzniku nehody nachádzal na nesprávnej
strane vozovky v tmavom oblečení.

36. Súd konštatuje, že žalobkyňa 1./ sa domáha zaplatenia náhrady 6.500,- eur v podobe nákladov na

pohreb a pohrebnú hostinu vo výške 2.500,- eur a nákladov na pomník v sume 4.000,- eur. Žalovaná
namieta,žetentonárokniejeplnepreukázaný,ažepomníkbolzhotovenýakodvojhrob.Súdkonštatuje,
že z obsahu spisového materiálu má preukázané výdavky (č.l.20-21) na občerstvenie na pohrebnom
kare vo výške 1.332,30 eur a z č.l. 22-23 výdavky na zabezpečenie pohrebu vo výške 682,74 eur, tj.
celkovo dôvodná suma 2.005,04 eur, ktorú súd žalobkyni 1./ priznal ako dôvodnú a vo zvyšku nárok

zamietol ako nepreukázaný. Čo sa týka nákladov na zhotovenie pomníka, tu súd vyhovel v časti o
zaplatenie sumy 2.000,- eur, predstavujúcej polovicu nákladov z uplatnenej sumy 4.000,- eur, kde súd
zohľadnil námietku žalovaného, že ide o zhotovenie dvojhrobu, pričom zomrelý bol len jeden, tj. druhú
polovicu nákladov si musí znášať žalobkyňa 1./ sama.

37. Generálna klauzula ochrany osobnosti obsiahnutá v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka
bola prispôsobená Listine základných práv a slobôd zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od 1. januára
1992, odkedy až do súčasnosti toto ustanovenie znie tak, že fyzická osoba má právo na ochranu
svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojhomena a prejavov osobnej povahy. Účinnosťou tohto zákona bola pod ochranu osobnosti zahrnutá aj
ochrana súkromia, ktorá zahŕňa právo na nerušený osobný život, duševný pokoj, nedotknuteľnosť života
jednotlivca v kruhu jeho najbližších. Jednou z hodnôt osobnosti každej fyzickej osoby ako celku, ktorej

rešpektovanie musí občianske právo voči subjektom v rovnakom postavení zabezpečovať, je právo na
súkromie. Obsah práva na súkromie, je nutné určovať so zreteľom na ústavné predpisy a ustanovenia
medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách uvedených v článku 154c ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorých má pozitívna zákonná úprava práva občana na súkromie
svoj prirodzeno-právny zdroj. Súčasťou súkromného života je nepochybne tiež rodinný život zahrňujúci

vzťahy medzi blízkymi príbuznými a rešpektovanie súkromného, teda i rodinného života musí zahrňovať
do určitej miery právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, aby tak bolo
možné okrem iného tiež rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť.

38. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili

následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie, ods. 2 pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, ods. 3 výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

39. V prípade neoprávneného zásahu do týchto práv majú dotknuté osoby nárok v zmysle § 13 Obč.
zákonníka v prvom rade domáhať sa zdržania neoprávnených zásahov, ďalej odstránenia následkov
neoprávneného zásahu a poskytnutia primeraného zadosťučinenia. Návrh na poskytnutie primeraného
zadosťučinenia sleduje priznanie satisfakcie fyzickej osobe, ktorej osobnostné právo bolo porušené

so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Satisfakcia
prichádza do úvahy v prvom rade v podobe morálnej, napr. ospravedlnenie. Nárok na priznanie
finančnej satisfakcie - náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch prichádza do úvahy len vtedy, ak by sa
morálna satisfakcia nezdala postačujúca. Pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia sú
stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd vždy vychádzať - a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej

ujmy a okolnosti, za akých došlo k neoprávnenému zásahu. Určenie výšky zadosťučinenia v peniazoch
sa preto v zmysle § 136 O.s.p. stáva predmetom voľného uváženia súdu. Súd pritom musí vychádzať z
úplne zisteného skutkového stavu a opierať sa o konkrétne a preskúmateľné hľadiská.

40. Podľa ustanovenia § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať práva na

ochranu osobnosti manželovi a deťom a ak ich niet, jej rodičom.

41. Pojmovými znakmi subjektívnych osobnostných práv sú absolútna povaha, imateriálny charakter,
všeobecnosť a výlučnosť, zásadná neprevoditeľnosť, časová neobmedzenosť a nepremlčateľnosť.
Pôsobia voči neobmedzenému, resp. neurčitému okruhu ostatných subjektov práva, ich predmetom sú

výlučne nemajetkové hodnoty (osobnosť), patria každej fyzickej osobe „a priori“, (sú prejavom ľudskej
osobnosti vo vzťahu k ostatným subjektom, t.j. či fyzickým alebo právnickým osobám) s rovnakým
právnym postavením, výlučné oprávnenie nakladať počas celého života v medziach určených právnym
poriadkom s jednotlivými stránkami svojej osobnosti patrí fyzickej osobe, nemožno ich scudzovať,
deliť od ich nositeľa, upínajú sa na fyzickú osobu po dobu jej fyzickej existencie v spoločnosti (sú

časovo neobmedzené počas života fyzickej osoby) sú nezdediteľné (netvoria predmet dedičstva), sú
nepremlčateľné, rovnako aj neprekludovateľné a nemožno ich postihovať exekúciou. Na rozdiel od
nich majetkové práva možno oddeliť od ich subjektov, prevádzať (scudzovať) ich, podliehajú exekúcii,
premlčaniu a preklúzii. Špecifickosť subjektívnych osobnostných práv spočíva v ich predmete, ktorým je
priamo osobnosť človeka, fyzickej osoby v jej celistvosti. Právo na ochranu osobnosti (subjektívne rýdzo

osobné, resp. osobnostné právo) Občiansky zákonník upravuje ako jednotné právo (doslovné znenie
„fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti“). V dôsledku toho je treba jednotlivé práva, ktoré
v tomto jednotnom rámci vznikajú, chápať ako práva čiastkové, líšiace sa navzájom vzťahom k rôznym
hodnotám, stránkam osobnosti, avšak vychádzajúcim z osobnosti tvoriacej fyzickú a mravnú jednotu.
Ako základné hodnoty osobnosti každej fyzickej osoby uvádza Občiansky zákonník v § 11 výslovne

život, zdravie, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj súkromie, meno a prejavy osobnej povahy.

42. Podľa ustanovenia článku 8 odseku l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv
a slobôd, publikovaného pod č. 209/1992 Zb., každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného arodinného života, obydlia a korešpondencie. Z ustanovenia článku 17 Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach publikovaného pod č 120/1976 Zb. vyplýva, že nikto nesmie
byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie

a každý má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom.

43. Právo na súkromie v rôznych poňatiach môže zahŕňať tak ochranu rodinného života, súkromie
obydlia, listové tajomstvo, ako aj ochranu cti, povesť človeka, či ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním údajov o osobe. V ústavnej rovine je zakotvené v článku 16 Ústavy Slovenskej

republiky - nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch
ustanovených zákonom; článku 19 ods. 1 - každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života, ods. 2 - každý má právo na ochranu pred
neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe; v
článku čl. 21 garantujúcom nedotknuteľnosť obydlia; v článku 22 zaručujúcom ochranu listového
tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a ochranu osobných údajov.

44. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku zo 16. decembra 1992 vo veci Niemetz proti Nemecku
uviedol, že „...nepovažuje za možné alebo potrebné pokúsiť sa o vyčerpávajúcu definíciu
pojmu „súkromný život“. Mohlo by však byť príliš reštriktívne limitovať tento pojem „výsostným okruhom“,
v ktorom môže jednotlivec žiť svoj vlastný osobný život, ako sa rozhodne, a úplne z tohto okruhu vylúčiť

vonkajší svet neobsiahnutý v tomto okruhu. Rešpektovanie súkromného života musí tiež obsahovať
do určitej miery právo zakladať a rozvíjať vzťahy s ostatnými ľuďmi.“

45. Súčasťou práva na súkromie je právo na rodinný život. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku
z 21. júna 1988 vo veci Berrhab proti Holandsku konštatoval : „Z pojmu rodina, na ktorom je založený

článok 8, vyplýva, že dieťa narodené z takéhoto zväzku je ipso iure súčasťou tohto vzťahu. Z tohto
dôvodu existuje od momentu narodenia dieťaťa a už vzhľadom na samotnú existenciu tejto skutočnosti
medzi dieťaťom a jeho rodičmi zväzok rovnajúci sa „rodinnému životu“, dokonca aj vtedy, keď už rodičia
neskôr spolu nežijú.“ Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a
rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založené na silných citových väzbách.

46. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci
ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému
zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do
práva na súkromie, resp. práva rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká

ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma
postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová
(emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť
citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou
osobou.

47. Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade,
ak došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré
sú exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy, pokiaľ
hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto

právnych prostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závislé v
prvom rade na jej vôli ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Zásah
do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávny konaním tretej osoby, následkom ktorého
je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o ochrane osobnosti. Realizácia tejto ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom

úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, že ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti (tzv.
postmortálna ochrana) je ich osobným záujmom; ide o najbližších príbuzných, a to manžela a deti, a
ak ich niet, o rodičov.

48. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení k 22. 12. 2011 vodič je povinný

rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným
podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť
len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad, ods.4 vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej
ceste v obci, najviac 90 km.h-1.

49. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka obsahuje generálnu klauzulu ochrany osobnosti. V
rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé čiastkové práva, ktoré zabezpečujú
občianskoprávnu ochranu jednotlivých typických hodnôt (stránok) osobnosti fyzickej osoby. Ustanovenie
§ 11 Občianskeho zákonníka podáva exemplárny výpočet jednotlivých stránok osobnosti človeka. Ako
typické zákon uvádza najmä právo na ochranu života, zdravia a tela zahrnujúce oblasť medicíny a

biomedicíny, právo na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj právo na ochranu mena. Do tohto
rámca patrí tiež právo na súkromie fyzickej osoby, teda právo na jej nerušený osobný život, duševný
pokoj, nedotknuteľnosť života jednotlivca v kruhu jeho najbližších, vrátane rešpektovania rodinného
života, prejavov osobnej povahy - ako sú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a
zvukové záznamy. Patrí sem tiež ochrana vnútornej intímnej sféry osobnosti človeka.

50. Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich predmete (objekte), ktorým je osobnosť človeka.
Ochrana osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe bez ohľadu na pôvod, rasu, národnosť, sociálne
postavenie atď. Predmetom ochrany je osobnosť človeka vo svojej celistvosti ako nehmotný statok, ktorý
patrí vždy konkrétnej fyzickej osobe. Toto právo je nescudziteľné, neprevoditeľné, časovo neobmedzené
a nepremlčateľné. Za určitých podmienok môžu právo na ochranu osobnosti uplatňovať po smrti fyzickej

osoby len jej najbližší príbuzní.

51. Právo na ochranu osobnosti je absolútnym právom fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti všetkým (erga
omes), t. j. proti ostatným fyzickým osobám, právnickým osobám, ako aj proti štátu. Jeho obsahom
je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré

sú príkladom uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka, nevyžaduje sa vyvolanie následkov, stačí
zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv. Ochranu osobnosti
zákon zabezpečuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti fyzickej
osoby (napr. fyzická integrita, občianska česť, meno, podoba človeka, prejavy osobnej povahy a pod.).
V občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti

človeka je ohrozením, resp. porušením jeho osobnosti ako celku. Nároky, ktoré môže ohrozená alebo
poškodená fyzická osoba uplatňovať, sú uvedené v § 13 Občianskeho zákonníka. Okrem nich sa
fyzická osoba môže domáhať aj náhrady škody, ktorá bola neoprávneným zásahom do jej osobnosti
spôsobená. Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade,
ak došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú

exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Jednotlivé prostriedky na ochranu
osobnosti sú relatívne samostatné. Je možné ich použiť jednotlivo alebo kumulovane, taktiež v závislosti
odintenzityprotiprávnehozásahudoosobnostnejsféryfyzickejosoby.Zákonvýslovnepripúšťamožnosť
podania návrhu na upustenie od neoprávnených zásahov (negatórna žaloba), výslovne prípustný je aj
návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov (reštitučná žaloba) a návrh na poskytnutie

primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba), ktorá nemá charakter peňažnej náhrady, teda nejde
o majetkové plnenie, ale je výlučne prostriedkom morálneho, imateriálneho pôsobenia, so satisfakčnou
povahou, najčastejšie vo forme ospravedlnenia. V prípade, ak by sa nezdalo morálne zadosťučinenie
postačujúce, umožňuje Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 priznať náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch,ktorejúčelomjevyvážiťazmierniťnemajetkovúujmupeňažnouformouaplnítiežsatisfakčnú

funkciu. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká predovšetkým vtedy, keď morálna
satisfakcia ako rýdzo osobné právo, na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho
zásahu do osobnostných práv nestačí. Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú:
existencia ujmy, porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon, príčinná súvislosť medzi touto
ujmou a protiprávnym konaním.

52. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že G.. P. A. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z obsahu
rozsudku č.k. 5T/30/2013-332 zo dňa 16.01.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
6to/31-2014-384 zo dňa 30.04.2015, mal súd preukázané, že žalovaný bol odsúdený za nasledovný
skutok, že dňa 22.12.2011 v čase o 07.00 hodine po ceste III/06116 smerom z obce Pác na obec Cífer

viedolakovodičosobnémotorovévozidloBMW3,ev.č.XpričompredvýjazdomzobcePácpredchádzal
rýchlosťou až do 69 km/hod. vozidlo značky Volkswagen Golf, evo č. S jazdiace v tom istom smere,
napriek tomu, že nemal rozhľad na vzdialenosť, ktorú by potreboval na bezpečné predídenie vozidla
Volkswagen Golf,pričompri predchádzaní vo vzdialenosti 2,9 metra za dopravnou značkou označujúcoukoniec obce Pác ľavou prednou časťou svojho vozidla zachytil poškodeného G.. P. A., idúceho po ľavej
krajnici smerom do obce Cífer, kde nárazom došlo k odhodeniu Ing. P. A. mimo cestu vľavo a tento pri
náraze utrpel úplné priečne prerušenie predlženej miechy pri trieštivej zlomenine 1. krčného stavca a

prerušenie spojenia krčnej chrbtice so spodinou lebečnou, priečnu zlomeninu hrudnej kosti, zakrvácanie
do pohrudnicových dutín, roztrhnutie priedušnice pod úrovňou štítnej žľazy, kolaps pľúc k pľúcnej bráne,
zlomeninu tela hrudného stavca chrbtice - Th10, zlomeninu l. - 10. rebra vľavo s porušením nástennej
pohrudnice, z toho u 1. - 4. rebra ide o dvojnásobné zlomeniny, rozsiahlu ranu mäkkých lebečných
pokrývok v ľavej čelovej až záhlavovej oblasti s neveľkými krvnými výronmi v oblasti rany, rozsiahle

zakrvácanie pod mäkkú blanu mozgu, opuch mozgu, zakrvácanie do komôr mozgu, defekt hrudnej steny
pri hrudnej kosti vľavo s otvorením ľavej pohrudnicovej dutiny, ktorým zraneniam poškodený Ing. P. A.
na mieste podľahol.

53. Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v predmetnom prípade sú: existencia
ujmy (spočívajúca v strate milovanej osoby žalobcov), porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny

úkon (spočívajúci v konaní tretej osoby zodpovednej za narušenie osobnostných práv žalobcov),
príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním.

54. Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru,
že v dôsledku tejto dopravnej nehody spôsobenej žalovaným došlo k zásahu do osobnostného práva

žalobcov tak, že bola narušená celistvosť ich rodiny a bolo zasiahnuté do ich súkromného a rodinného
života, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné, keď ochudobnenie žalobcov v citovej oblasti je
nenapraviteľné. V danom prípade došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobcov
chráneného § 11 Občianskeho zákonníka, ktorého súčasťou je i rodinný život, kedy z objektívneho
pohľadu je strata jedného z členov tohto spoločenstva celkom neodčiniteľnou ujmou, ktorá dopadá

na zostávajúcich členov rodiny, takže primeraným zadosťučinením v danom prípade je i náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak medzi fyzickými
osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a
rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva
na súkromie druhej z týchto osôb. Protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva

na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo
úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú
sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) sféra. Ak dôjde
k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku,
smútku zo straty blízkej osoby. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby spôsobený protiprávnym

konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany
osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Realizácia tejto ochrany je
vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, že ochrana
integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti (tzv. postmortálna ochrana) je ich osobným záujmom, ide o
najbližších príbuzných, manžela, deti, rodičov (porovnaj napr. rozsudok NS ČR zo dňa 28.02.2005 sp.

zn. 30 Cdo 1678/2004, ako aj rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Cdo 265/2009 a 1 Cdo 77/2009, 3 Cdo
228/2012). Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v dôsledku tragickej smrti
otca žalobkyne 2 následkom dopravnej nehody došlo k nesmierne závažnej ujme, spočívajúcej v strate
milovaného, čím žalobkyňa 2 do budúcna ochudobnená o rodinný život a táto spočíva aj v citovej strate,
keď žalobkyňa 2./ zároveň utrpela citovú ujmu spočívajúcu v strate morálnej podpory v ťažkých životných

situáciách. Súd pri uvedenom vychádzal z vykonaného dokazovania, kde bolo jasne preukázané, že
žalobkyňa 2./ mala s otcom dobrý vzťah (viď výsluch na pojednávaní), pričom skutočnosť, že v čase smrti
bola presťahovaná v Trnave, z dôvodu snahy o osamostatnenie jej nemožno posudzovať ako zhoršený
vzťah z otcom. V danom prípade došlo protiprávnym konaním žalovaného k nezvratnému a závažnému
následku spočívajúcemu v smrti otca žalobkyne 2./, keď táto prišla o možnosť zachovávať s ním sociálne

a citové väzby, utrpela i citovú traumu. Citová, morálna a sociálna ujma žalobkyne 2./ bola v príčinnej
súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Žalovaný svojim protiprávnym konaním spočívajúcim v
nerešpektovaní zákona o pozemných komunikáciách zasiahol do osobnostného práv žalobkyne 2./, a to
do jej práva na súkromný a rodinný život. Ide o tak závažný zásah do práva na ochranu jej osobnosti, že
žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia nie je postačujúca, preto sú dané predpoklady pre priznanie

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd v súvislosti so svedeckou výpoveďou brata žalobkyne 2./ uvádza,
že aj tento v rámci výpovede uviedol, že žalobkyňa 2./ utrpela citovú ujmu. Uvedený záveru prezentoval,
napriek v konaní zo strany žalobkýň preukazovaného problematického vzťahu medzi súrodencami, kde
žalobkyňa 2./ tvrdí výslovné konflikty s bratom.55. Vo vzťahu k Žalobkyni 1 súd konštatuje, že nedošlo k tak závažnému zásahu do osobnostných práv
žalobkyne, nakoľko táto už netvorila so zomrelým manželom spoločnú domácnosť, a súčasne zomrelý

mal mimomanželský pomer o ktorom samotná žalobkyňa 1./ vedela a nepoprela jeho existenciu. Súd
súčasne vychádzal z toho, že žalobkyňa 1./ bývala v čase smrti manžela v Trnave, čomu svedčí jednak
nahrávkaajednaksvedeckávýpoveďsyna,ktorúsúdvtejtočastipovažovalzavierohodnú.Súdsúčasne
konštatuje, že opustenie spoločnej domácnosti po toľkých rokoch spoločného života je vážnym krokom a
preukazujevážnenarušenievzťahovmedzimanželmi.Súdksvedeckýmvýpovediamostatnýchsvedkov

konštatuje, že títo sa vyjadrovali k otázke pracovného života žalobkyne 1./ a netrávili spolu čas mimo
pracovnéhoživota(nenavštevovalirodinu),anemôžutedavierohodnesvedčiťonajintímnejšíchčastiach
spoločného života manželov. Súčasne však svedkovia uviedli, že zomrelý vždy konal a pracoval pre
rodinu, bol jej oporou, a preto súd zvažoval možnosť priznať minimálny nárok žalobkyni 1./, vzhľadom na
to, že so zomrelým žila veľmi dlhý čas, pričom však v čase smrti manžela to už tak nebolo. Súd hodnotil
ujmu, ktorá žalobkyni vznikla z pohľadu jej života tak, že táto stratila partnera, ktorý však už bol viac

kolegom, ako manželom, nakoľko blízkosť vzťahu manželov sa vytrácala. Súd preto zvažoval rozsah
priznania nemajetkovej ujmy v rozsahu 2.000,- eur. Súd súčasne zohľadňoval aj čiastočné zavinenie
zomrelého (nachádzal sa na ľavej strane vozovky v tmavom oblečení, bez reflexných prvkov, čím podľa
znalca bola nesprávna technika použitia cestnej komunikácie č.l.74 rub. Závery znalca G.. P. O., ako aj
závery rozsudku vo veci 5T/30/2013 na strane 13 č.l.77 súdneho spisu posledný odstavec, konštatujú

spoluzavinenie poškodeného, súd na základe uvedeného v súlade aj so závermi trestného rozsudku,
zohľadňoval spoluzavinenie zomrelého. Súd zvažoval vyjadriť spoluzavinenie zomrelého percentuálnou
výškou, avšak na uvedené súdu chýba odborný posudok, ktorý strany v konaní nepredložili, ani nežiadali
vykonať ako dôkaz. Súd teda v súlade s úvahou o výške toto spoluzavinenie vyjadril sumou, a to v
rozsahu 5000,- eur z možného plného nároku, ktorý by súd zvažoval priznať. Pod plným nárokom súd

rozumiesumu17.000,-eurvtomtoprípade(akbyvyhovelžalobkyni1.vcelomrozsahu).Súdkonštatuje,
že ľudský život, jeho hodnotu nemožno oceniť ani vyčísliť, avšak za daných okolností vychádzajúc
zo súdnej praxe má súd za to, že suma 17.000,- eur je primeraná okolnostiam prípadu. Súd sumu
17000,- eur skrátil o 88% predstavujúcu fakt, že manželia v čase smrti už spolu nežili a zomrelý
mal mimomanželský vzťah. Súd tak dospel k sume 2040,- eur. Zohľadniac spoluzavinenie zomrelého

nepriznal žalobkyni 1./ žiaden nárok na nemajetkovú ujmu. Uvedené však zohľadnil pri trovách konania,
nakoľko súd dospel k záveru, že ak by nebolo spoluzavinenie zomrelého, tak by priznal nárok náhradu
nemajetkovej ujmy približne v sume 2.000,- eur, avšak po zohľadnení spoluzavinenia poškodeného, túto
výšku znížil na 0,- eur. Výrok súdu o priznaní nemajetkovej ujmy 0,- eur nemôže byť, a preto súd nárok
žalobkyne 1./ zamietol, avšak uvedené zohľadnil pri trovách konania. Na základe uvedených skutočností

súd dospel k záveru, že nie je daný nárok (resp. je daný nárok v rozsahu 0,- eur) žalobkyne 1./ na
náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko vzájomný vzťah manželov bol v rozhodnom čase narušený jednak
rozdelením spoločnej domácnosti ako aj mimomanželským vzťahom zomrelého, pričom aj možnú sumu
priznania nároku znížilo spoluzavinenie zomrelého a teda návrh žalobkyne 1./ na nemajetkovú ujmu
zamietol.

56. Žalobkyňa 2./ žiadala od žalovaného titulom nemajetkovej osobnostnej ujmy sumu 40 000,- eur.
Táto suma sa však súdu javila ako zjavne neprimerane vysoká.

57. Určenie výšky peňažnej náhrady v prípade splnenia podmienok § 13 ods. 2 OZ, je predmetom voľnej

úvahy súdu. Súd pri svojom rozhodovaní o výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z
kritérií uvedených v ustanovení § 13 ods. 3 OZ, t. j. jednak zo závažnosti vzniknutej ujmy a jednak
z okolností, za ktorých došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti. Pri určení peňažnej náhrady
nemajetkovej ujmy prihliadal u žalobkyne 2./ predovšetkým na nenapraviteľný následok vzniknutý v
dôsledku smrteľného zranenia manžela žalobkyne v rade 1 a zároveň otca žalobcov pri dopravnej

nehode a dôsledky, ktoré táto tragická nehoda u nich vyvolala. Zohľadnil aj to, že išlo o nedbanlivostný
trestný čin žalovaného, a skutočnosť, že v minimálnej miere sa na následku podieľal aj zomrelý
nachádzajúci sa na ľavej strane vozovky v tmavom oblečení, neosvetlený, resp. bez reflexných prvkov.
Súd dospel k záveru, že v danom prípade je primeranou výška nemajetkovej ujmy v sume 13 000
eur, nakoľko v prípade žalobkyne 2./, ktorá podľa názoru súdu zohľadňuje neodstrániteľný následok

v podobe smrti otca žalobkyne a dôsledky, ktoré táto strata u žalobkyne 2./ vyvolala. Následkom
protiprávneho konania žalovaného došlo v danom prípade k nenávratnej deštrukcii možnosti rozvoja
medziľudských väzieb medzi žalobkyňou 2./ a jej otcom, ktorý je bol po celý život oporou a tým k
intenzívnemu zásahu do osobnostných práv žalobkyne v rade 2./, práva na jej súkromie a rodinnýživot. Iba morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nemôže odčiniť dopad protiprávneho
konania žalovaného 2./. Právo na súkromie je jedným zo základných osobnostných práv fyzickej osoby.
Porušením svojich povinností nedodržaním pravidiel cestnej premávky sa žalovaný 1 dopustil zásahu

do rodinného súkromia žalobcov. Trauma žalobkyne 2./ je neodstrániteľná, preto je namieste priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške. Súd zohľadnil to, že zomrelý pomáhal žalobkyni
2./ s výchovou dcéry, pre ktorú bol mužským vzorom, a súčasne zohľadnil, že v čase smrti už nežili
v spoločnej domácnosti, ako aj to, že v dôsledku smrti otca sa musela žalobkyňa vzdať svojho sna v
podobe vykonávania učiteľskej profesie a musela prevziať vedenie firmy po otcovi. Žalobkyňa 2./ mala

k otcovi vrúcny vzťah, otec jej bol morálnou oporou, bola s otcom v pravidelnom kontakte, keďže žila
v blízkosti. Stratila možnosť prežívať s ním pozitívne aj prípadné negatívne stránky života, vzájomnú
pomocapodporu,skutočnosťktorúaniniejepotrebnéosobitnedokazovať.Súdmázato,žeužalobkyne
2./ je dôvodná suma 12.000 eur s ohľadom na vyššie uvedené. Ide o nenávratnú ujmu; trauma zo straty
otca je pre dcéru neodstrániteľná. Zásah do jej osobnostných práv spôsobil vinník dopravnej nehody,
motorovým vozidlom. Súd zohľadňoval aj čiastočné zavinenie zomrelého (nachádzal sa v tmavom

oblečení, bez reflexných prvkov), a teda bez ohľadu na preukázané odsúdenie žalovaného za spáchaný
trestný čin, zohľadniac spoluzavinenie zomrelého, krátil sumu, ktorú by inak priznal žalobkyni 2./ z
pohľadu jej nemajetkovej ujmy.

58. Pri riešení otázky, kto nesie zodpovednosť za zásah do osobných práv žalobcov podľa § 11 a

nasl. Občianskeho zákonníka, resp. kto je pasívne legitimovaný, vzal súd do úvahy, že z hľadiska
obsahu a účelu sú zodpovednostným vzťahom vzniknutým v dôsledku zásahu do osobnostných práv
najbližšiezodpovednostnévzťahy,naktorédopadajúustanovenia§420anasl.Občianskehozákonníka.
V zodpovednostnom právnom vzťahu na jednej strane vystupuje ten, kto sa dopustil protiprávneho
konania a na druhej strane ten, komu týmto protiprávnym konaním vznikla určitá ujma. Totožný je

účel oboch inštitútov - zabezpečiť v čo najväčšej miere nahradenie vzniknutej škody. Žalovaný v
rade 1 ako vodič motorového vozidla jazdil na vozidle, ktorého prevádzkovateľom bol jeho otec a v
dôsledku predmetnej dopravnej nehody došlo k vzniku škody, za ktorú nesie zodpovednosť žalovaný 1 v
zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu. Predpokladmi
zodpovednosti v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ sú a) protiprávny úkon - v tomto prípade porušenie

pravidiel cestnej premávky, b) spôsobenie škody, c) príčinná súvislosť medzi a) a b) a d) predpokladané
zavinenie s možnosťou exkulpácie podľa § 420 ods. 3 OZ. Protiprávny úkon žalovaného 1, spočívajúci
v porušení pravidiel cestnej premávky, vznik škody spočívajúci v poškodení zdravia a úmrtí G.. P. A.
otca žalobkyne 2 a manžela žalobkyne 1./, pričom príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
žalovaného a vznikom škody ako aj zavinenie žalovaného tak bola dostatočne preukázaná. Súd posúdil

zodpovednosť zomrelého predovšetkým v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Obč. zákonníka titulom
všeobecnej zodpovednosti za škodu a to z dôvodu, že v danom prípade bolo vzhľadom na výsledky
trestného konania jednoznačne preukázané zavinenie žalovaného 1 vo forme nedbanlivosti.

59. Súd v súvislosti s argumentáciou žalobcov pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy (škody) v

podobe ušlého zárobku, neprichádza do úvahy, pretože dotknutá osoba zomrela. Rovnako neprichádza
do úvahy materiálna nemajetková ujma v podobe bolestného alebo SSÚ. Súd súčasne konštatuje, že
ak by malo byť uvedené priznané, šlo by o náhradu majetkovej ujmy, pričom v konaní bolo preukázané,
že majetková ujma by nebola takéhoto charakteru, nakoľko súčasný príjem žalobkyne 2./ je tvorený
výkonom povolania zomrelého, čím sú splnené predpoklady aj na príjem v rovnakej výške.

60. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

63. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že ich

rozhodol samostatne podľa samostatných nárokov, ktoré si účastníci uplatnili.

64. V konaní v časti o nároku na náhradu škody rozhodol tak, že priznal ich pomernú časť žalobkyni
1./ ako strane úspešnejšej v konaní, pričom úspech súd vypočítal nasledovne (hrubý úspech žalobkyne1./ bol 61,62 % ako 4005,4 eur /6.500 eur = 61,62%, a teda úspech žalovaného 38,38 %, ktorý súd
odpočítal od úspechu žalobcu= čistý úspech žalobcu 23,24%). Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak,
že žalobkyni 1./ priznal voči žalovanému právo náhradu trov konania v rozsahu 23,24% o ktorých výške

bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

65. V časti žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy súd vychádzal pri priznaní náhrady trov konania z
ustálenej rozhodovacej praxe, ktorá je, že súd prizná plnú náhradu trov konania strane, ktorá bola v
konaní čo i len čiastočne úspešná, nakoľko výsledok konania vychádzal z voľnej úvahy súdu. Preto

súd priznal žalobkyni 2./ plnú náhradu trov konania vo výroku IX súdneho rozhodnutia. A pri nároku
žalobkyne 1./ rozhodol o tom, že náhradu trov konania nemá žiaden z účastníkov nakoľko síce nárok
žalobkyne 1./ bol daný, avšak po úvahe súdu o jeho výške, bol nárok zamietnutý práve z dôvodu, že by
bola priznaná nulová výška, a teda nemá právo ani na náhradu trov konania rovnako ako protistrana.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia

prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.