Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2019

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2P/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719200187
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:2719200187.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdSkalicasudkyňouJUDr.BoženouMichaláčovouvovecistarostlivostisúduomaloletédieťa:

Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka A. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. M. XXX, práv.
zast.: Advokátska kancelária Machová s.r.o., so sídlom Sasinkova 886/16, 909 01 Skalica a otec E. K.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. Č.. XXX, práv. zast.: JUDr. Iveta Balalová, advokátka, Ružová dolina
10, 821 09 Bratislava, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje rod. dohodu nasl. znenia:

I. Súd zvyšuje výživné otca na mal. Q. zo sumy X XXX,- Sk mesačne na sumu 140,- eur mesačne
splatných k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od XX.XX.XXXX.

II. Zročné výživné na mal. Q. za čas od 01.02.2019 do 31.10.2019 vo výške 332,80 eur je otec
oprávnený splácať v pravidelných mesačných splátkach po 28,- eur s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku splatných spolu s bežným výživným.

III. Súd týmto mení Rozsudok Okresného súdu SN. sp. zn. 11C/21/2008 - 23 zo dňa 23.04.2008 v
časti výroku o bežnom výživnom na mal. Q..

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej Q. sa svojim návrhom domáhala zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti
a určenia vyživovacej povinnosti otcovi na maloletú Q. v sume 300 € mesačne a každý výdavok nad
hodnotu 50 € s 50%-nou účasťou, s účinnosťou od 1.9.2018.

2. Otec so zvýšením výživného na maloletú Q. súhlasil, avšak nie v taktom rozsahu ako požadovala
matka maloletej.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rozsudkom Okresného súdu Senica sp.
zn. 11C/21/2008 zo dňa 23.4.2008, potvrdením zamestnávateľa o zárobku otca, potvrdením
zamestnávateľa o zárobku matky, písomným vyjadrením otca k návrhu matky, správou kolízneho

opatrovníka z prešetrenia pomerov, kúpnymi zmluvami, písomným matky, daňovými priznaniami spol.
A. A..P..U.., A.. K. M., A..P..U.., správou M. A. A..P..U.., písomným vyjadrením otca o prehľade akcií
hudobnej skupiny Č. a ďalšími listinnými dôkazmi spisu a zistil tento skutkový stav veci:4. Rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 11C/21/2008-23 zo dňa 23.04.2008 súd manželstvo
rodičov maloletej rozviedol, a na čas po rozvode manželstva schválil súd rodičovskú dohodu podľa
ktorej pre čas po rozvode zveril maloletú Q. do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal povinnosťou

platiť výživné na maloletú v sume X.XXX Sk mesačne. Súčasťou rodičovskej dohody bola aj úprava
styku otca s maloletou.

5. Zo správy zamestnávateľa otca, K. M., A..P..U.., mal súd preukázané, že otec maloletej je zamestnaný
od 1.7.2016 na dobu neurčitú v rozsahu 20 hodín týždenne, pričom hodinová mzda je vo výške 3,00 €/

hod. V roku 2018 otec dosiahol u zamestnávateľa priem. mes. netto mzdu vo výške 212,48 €.

6. Zo správy zamestnávateľa matky, A. s.r.o., mal súd preukázané, že matka v roku 2018 dosiahla priem.
mes. netto príjem v sume 111,39 €.

7. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že maloletá je právoplatne zverená

do osobnej starostlivosti matky rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 11C/21/2008-23 zo dňa
23.04.2008, preto je návrh matky v tejto časti nedôvodný. Uviedol, že výživné na maloletú vo výške 70
€ mesačne platí pravidelne a každý mesiac jej platí 25 € za stravné v škole.

8. Kolízny opatrovník maloletej v správe z prešetrenia pomerov uviedol, že maloletá býva so svojou

matkou v rodinnom dome spolu s partnerom matky, jeho synom a matkou. Dom je vo vlastníctve priateľa
matky a jeho sestry. Otec býva v rodinnom na adrese V. XXX, avšak má sa sťahovať na adresu M. XXXX,
A.. V byte bude bývať s manželkou a ich maloletými deťmi I. a DQ.. Maloletá Q. navštevuje 1. Ročník
Gymnázia v A.i. Kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky vo výchove a starostlivosti o maloletú.
Navrhol, aby súd určil otcovi výživné primerané potrebám maloletej a jeho možnostiam a schopnostiam.

9. Matka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že spolu s maloletou býva v rodinnom dome, ktorý
je vo vlastníctve jej priateľa a jeho sestry. V rodinnom dome býva matkin priateľ, jeho plnoletý syn a
priateľova matka. Mesačné náklady na bývanie majú spolu s priateľom vo výške 170 €, zvyšok platí
priateľova matka a syn. Matka maloletej platí 20 € za mobil, doučovanie z anglického jazyka. Zúčastnila

sa školského výletu za čo jej matka zaplatila 50 € za ubytovanie a 30 € vreckové, za lyžiarsky výcvik jej
zaplatila 100 €. Otec platil výživné na maloletú vo výške 130 € mesačne.

10. Otec maloletej uviedol, že od februára tohto roku býva spolu s manželkou a ich dvomi deťmi v 4-
izbovom byte v Senici. Na maloletú Q. zasielam matke výživné v sume 130 €. Mesačné náklady na

bývanie majú 180 € a 30 € elektrina. Manželka je teraz na materskej dovolenke, poberá rodičovský
príspevok s prídavkami na deti v sume 270 €. Príležitostne hráva v hudobnej skupine so zárobkom 100
€ mesačne.

11. Matka maloletej a jej otec, v zastúpení právnou zástupkyňou, počas konania v danej veci uzatvorili

rodičovskú dohodu ohľadom výšky vyživovacej povinnosti otca.

12. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

13. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.15. Podľa § 25 zákona o rodine
(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,
ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou

rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom

alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa
obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť
rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť

styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

17. Podľa § 62 zákona o rodine
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Počas konania v danej veci rodičia maloletej uzavreli rodičovskú dohodou ohľadom výšky

vyživovacej povinnosti otca. V zmysle uzavretej dohody bude otec prispievať na výživu maloletej Q.
sumou 140 € mesačne, s účinnosťou od 01.02.2019. Rodičia sa rovnako dohodli o zročnom výživnom s
tým, že otec toto bude splácať v mesačných splátkach po 28 €. Súd má za to, že rodičovská dohoda je
uzavretá v súlade so zákonom a so záujmami maloletého dieťaťa, preto navrhnutú rodičovskú dohodou
v celom rozsahu schválil.

21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich
náhradu.22. Po vyhlásení rozsudku sa právna zástupkyňa otca, matka a jej právna zástupkyňa vzdali práva podať
odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nemôžu podať rodičia maloletého dieťaťa ( § 122 C.m.p.), pretože
súd schválil ich rodičovskú dohodu a ich právni zástupcovia, ktorí sa tohto práva vzdali po vyhlásení
rozsudku.
Kolízny opatrovník dieťaťa má právo podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /
ďalej len„CSP“/).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný

dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhna súdny
výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola

upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).