Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 9, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717207851
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717207851.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Roľnícke

družstvo Bzovík, so sídlom 962 41 Bzovík, IČO: 00 209 643, zast. JUDr. Michalom Badinským,
advokátom AK Banská Bystrica, so sídlom ČSA 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému W. I.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX D. XX, občanovi SR, zast. AK Ulianko & partners, s.r.o., so
sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, o zaplatenie 1.141,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy

1.141,- Eur.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podanej žaloby zo dňa 12. 05. 2017, ústnych
prejavov právnych zástupcov sporových strán, plnej moci zo dňa 10. 05. 2017, výpisu z obchodného
registra na žalobcu, zmluvy 643/2013 o nájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa 22. 02. 2013, prílohy k

nájomnej zmluve č. 643/2013, kúpnej zmluve a dohode o plnomocenstve zo dňa 20. 05. 2014, výpisu z
LV č. XXX vedenej na Okresnom úrade Krupina pre obec a kat. úz. D., znaleckého posudku č. 18/2017,
odporu zo dňa 18. 09. 2017, plnej moci zo dňa 13. 09. 2017, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo
dňa 30. 10. 2017, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 15. 12. 2017 a ďalších listinných
a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu č. 643/2013 o nájme

poľnohospodárskej pôdy, ktorej predmetom bol aj prenájom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a
to pozemok vedený na LV č. XXX na Okresnom úrade v Krupine pre obec a kat. úz. D. ako parc. registra
„E“,parc.č.XXX/X-ornápôdaovýmere26844m2vpodiele 1/6-inykcelku,čomuzodpovedalaideálna
výmera vo výške 4 474 m2. Uvedenú skutočnosť žalobca preukázal dotknutou nájomnou zmluvou.

5. V čl. V ods. 5 nájomnej zmluvy bola v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka dojednaná zmluvná
pokuta, a to tak, že v prípade budúceho predaja predmetu nájmu sa nájomné zmluvné strany dohodli,

že prenajímateľ ponúkne na odpredaj pozemky najprv nájomcovi. V prípade porušenia tejto dohody
zaplatí prenajímateľ zmluvnú pokutu nájomcovi vo výške trhovej ceny pozemkov ku dňu uzatvorenia
kúpnej zmluvy.6. Žalovaný uzavrel s Ľ.P. Š. rod. T. ako kupujúcou kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola práve
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy, teda žalovaný kúpnu zmluvu previedol na
kupujúcu nehnuteľnosť v celom prenajatom rozsahu. Túto skutočnosť žalobca preukázal dotknutou

kúpnou zmluvou zo dňa 20. 05. 2014.

7. Účinky prevodu vlastníckeho práva dotknutej nehnuteľnosti z predávajúceho (žalovaného) na
kupujúcu nastali rozhodnutím Okresného úradu v Krupine - katastrálneho odboru o povolení vkladu
č. V XXX/XXXX zo dňa 21. 06. 2014 - 52/14, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 20. 05. 2014, ktorým Ľ. Š. rod. T. nadobudla
spoluvlastnícky podiel na pozemkoch v pomere 17/24 k celku a teda aj v celom žalovanom prevádzanom
rozsahu nehnuteľnosti. Túto skutočnosť žalobca preukázal výpisom z LV č. XXX.

8. Pretože žalovaný neponúkol na predaj nehnuteľnosť najprv žalobcovi ako nájomcovi, bol tento
presvedčený o tom, že žalovaný porušil svoju povinnosť ponúknuť pri budúcom predaji prevádzané

prenajaté pozemky najprv jemu. Tvrdil, že takýmto porušením zmluvnej povinnosti mu vznikol nárok na
zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty vo výške trhovej ceny prevádzaných pozemkov určenej ku dňu
uzatvorenia kúpnej zmluvy v rozsahu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu, pričom výška zmluvnej
pokuty bola stanovená znaleckým posudkom na sumu 1.141,- Eur.

9. S poukazom na zhora uvedené sa potom žalobca domnieval, že ním podaná žaloba voči žalovanému
je opodstatnená a dôvodná. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu vzniknutých trov konania.

10. Žalovaný v podanom odpore zo dňa 18. 09. 2017 uviedol, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný
a žiada ho zamietnuť. Nedôvodnosť nároku videl v tom, že ustanovenia o zmluvnej pokute považuje za

neplatné, pretože dojednanie zmluvnej pokuty musí byť dohodnuté určito a zrozumiteľne. Poukázal na
konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej Dohoda o zmluvnej pokute
musí byť uzavretá písomne a musí byť v nej určená výška pokuty, alebo v nej musí byť určený spôsob
jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách,
či zlomkom ceny, alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo

spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako ako zmluvná povinnosť pre prípad
porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná (rozsudok NS SR, sp.
zn. M Obdo V 4/2003). Podľa názoru žalovaného v čl. V. ods. 5 Nájomnej zmluvy nie je jednoznačne a
zrozumiteľne uvedené, k porušeniu ktorej zmluvnej povinnosti sa zmluvná pokuta viaže. Z uvedeného je
potom zrejmé, že prejav vôle je v tomto prípade neurčitý, pretože nie je jasné, ktorá zmluvná povinnosť

má byť zmluvnou pokutou zabezpečená. Žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenie o zmluvnej pokute je
podľajehonázorunevyváženéapredstavujeznačnýnepomermedziprávamiazmluvnýmipovinnosťami
zmluvných strán, pričom dané ustanovenie má žalovaného donútiť predať žalobcovi predmet nájmu, t. j.
vykonať povinnosť, ktorá ani nesúvisí s výkonom práv a povinností vyplývajúcich z nájomného vzťahu.
Účelom žalobcom formulovanej zmluvnej pokuty nie je nič iné, len donútiť žalovaného pod hrozbou

majetkovej sankcie odpredať žalobcovi predmet nájmu, na čo by za normálnych okolností žalobca ako
nájomca poľnohospodárskej pôdy nemal právny nárok.

11. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

12. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi
v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie,
a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

13. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

14. Podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje
nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov

voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.

15. Podľa § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže
z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobuurčitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou
ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.

16. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

17. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

18. Podľa § 603 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil
vec ponúknuť na predaj.

19. Podľa § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka, predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo,

ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa
nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva
mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.

20. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci

predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

21. Súd vykonaným dokazovaním mal za to, že žaloba žalobcu nie je opodstatnená a to z nasledovných
dôvodov:

22. Žalobca, ako nájomca, nebol k predmetu nájmu v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy podielovým
spoluvlastníkom, ale tzv. tretím subjektom oprávneným nakladať s predmetom nájmu na základe
záväzkového práva vyplývajúceho z uzavretej nájomnej zmluvy medzi ním ako nájomcom a žalovaným
ako (vlastníkom/spoluvlastníkom) prenajímateľom. Pokiaľ si žalobca so žalovaným zmluvne dohodli (v

čl. V. bod 5) „predkupné právo“ v prospech žalobcu ako nájomcu, súd považoval túto časť nájomnej
zmluvy za neplatnú, pretože takýto dojednaný právny úkon svojim obsahom a účelom odporuje zákonu
(§ 39 Občianskeho zákonníka). Z obsahovo-gramatického výkladu zákonného ustanovenia § 140
Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že každý spoluvlastník môže so svojim spoluvlastníckym
podielom nakladať rovnako, ako vlastník so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená

zakotvením predkupného práva do Občianskeho zákonníka, čoho dôsledkom je skutočnosť, že ak
niektorý zospoluvlastníkov chce svojspoluvlastníckypodielpreviesťnacudzieosoby,alebonajedného
zo spoluvlastníkov, musí on najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Výnimku z
tejto zákonnej povinnosti predstavuje len situácia, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe,
ktorou je súrodenec a manžel a prípadne iné osoby v rodinnom, alebo obdobnom pomere navzájom

blízke, ak ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Predkupné právo
podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom, z tohto dôvodu ide teda o zákonné predkupné
právo na rozdiel od zmluvného predkupného práva, ktoré vzniká zo zmluvy podľa § 602 a nasl. Podľa
súčasnej právnej úpravy teda platí, že ak niektorý zo spoluvlastníkov prevádza svoj spoluvlastnícky
podiel na inú než blízku osobu, ostatní spoluvlastníci majú naň predkupné právo. Zo zhora uvedených

dôvodov súd považoval čl. V bod 5 dotknutej nájomnej zmluvy za dojednanie obchádzajúce zákon a
odporujúce platnej právnej úprave.

23. Je na mieste uviesť i to, že hlavným zámerom a účelom uzatvorenia zmluvy 643/2013 zo dňa 22.
02. 2013, bolo vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu. V článku

II. bola dohodnutá doba nájmu od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2023. S odkazom na zákonné ustanovenie
§ 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka, žalobca ako nájomca nemal dôvod obávať sa, že v prípade
prevoduvlastníckehopráva kpredmetunájmuzožalovanéhonainúosobubudenarušenýjehonájomný
vzťah, pretože nový vlastník/nadobúdateľ vstupuje v prípade zmeny vlastníctva k prenajatej veci do
právneho postavenia pôvodného prenajímateľa a nájomnú zmluvu (v prípade ak sa jedná o nájom

nehnuteľnej veci) môže vypovedať iba nájomca. Nebolo teda dôvodné uzavrieť zmluvné dojednanie
medzi nájomnými stranami povinnosť odpredaja pozemkov nájomcovi v prípade budúceho predaja.
Žalobca ako nájomca mal zmluvne garantovanú dobu nájmu do 31. 12. 2023. Takéto dojednanie medzi
zmluvnými stranami bolo v zrejmej nevýhode pre žalovaného ako prenajímateľa. Ak nešlo zo stranyžalobcu o špekulatívny záver nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami, nebol dôvod na dojednanie
„predkupného práva“. Žalobca ako nájomca má síce v čl. V. bode 4) so žalovaným ako prenajímateľom
dohodnuté prednostné právo na uzatvorenie ďalšej nájomnej zmluvy po ukončení platnosti dotknutej

nájomnej zmluvy, avšak toto dojednanie bolo dohodnuté bez akejkoľvek sankcie, pretože sankcia bola
dohodnutá len pre prípad budúceho predaja a predmetu nájmu.

24. Súd ďalej uvádza, že vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, ktorého definíciu
v zákonnom ustanovení § 123 obsahuje priamo zákon. Pod pojmom vlastnícke právo sa rozumie

právo vec držať, užívať ju, požívať a nakladať s ňou ako s vlastnou. Je to najzákladnejšie právo
vlastníka, garantované aj Ústavou SR. Oprávnenie nakladať s vecou „disponere“ predstavuje základ
pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Dispozícia s vecou
sa napĺňa predovšetkým právnymi úkonmi, najmä zmluvami, alebo jednostrannými právnymi úkonmi
(závet, dar), ale aj opustením, či zničením veci.

25. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie, vykonané dokazovanie a zhora uvádzané
právne posúdenie, mal súd za to, že časť nájomnej zmluvy dojednaná v čl. V. podmienky nájmu, v
bode 5) je neplatná, a preto súd žalobu zamietol.

26. Záverom súd poukazuje aj na čiastočnú neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty, kde v dotknutom

článku a bode sa uvádza o.i.: „V prípade porušenia tejto dohody zaplatí prenajímateľ zmluvnú pokutu
nájomcovi vo výške trhovej ceny pozemkov ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy.“ Súd je presvedčený o
tom, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy, kedy mal prenajímateľ
XX rokov a nemal predstavu nielen o budúcej výške trhovej ceny v čase prípadného porušenia jeho
záväzku, žalovaný nemal podľa názoru súdu predstavu o výške trhovej ceny pozemkov ani v deň

uzatvorenia kúpnej zmluvy. Vzhľadom na vek prenajímateľa nič nebránilo nájomcovi, aby príkladmo
uviedol cenu prenajímaného pozemku za m2 v čase uzatvárania dotknutej nájomnej zmluvy, v ideálnom
prípade mal uviesť sumárnu výšku ceny prenajímaného pozemku v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy.
Ak by tak urobil, žalovaný by mal určitú predstavu o výške prípadnej sankcie, na ktorú sa v
nájomnej zmluve zaviazal. Súd je presvedčený aj o tom, že predmetnú zmluvu o nájme nevypracúval

v inkriminovanom čase prenajímateľ, ale žalobca/nájomca, resp. osoba s príslušným právnickým
vzdelaním zastupujúca jeho záujmy. Zmluva bola už len predložená žalovanému na podpis, pričom mu
bolo oznámené len to, že bude dostávať z titulu nájmu ročne cca 40,- Eur.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. S poukazom na výsledok sporu a úspech žalovaného v konaní, súd priznal žalovanému nárok na
náhradu vzniknutých trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

361 ods.1 CSP).Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ

sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak

rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je

napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367

ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369

ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).