Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 28, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12Csp/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118204649
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118204649.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: B. Z., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom I., J. XXXX/XB, zastúpený: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, Železničná 4/A,
Hlohovec, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234
176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., Piaristická 707/25, Trenčín, o
zaplatenie 1.012,81 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.012,81 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.012,81 Eur od 14. 11. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v anáhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29. 05. 2018 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.012,81 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy

konania.

2. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že dňa 04. 03. 2014 žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu
o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý
úver so špecifikáciou - celková výška úveru 1.600 Eur, celková výška mesačnej splátky vo výške 63,40

Eur, počet splátok 60, ročná úroková sadzba 37,40 %, RPMN 45,30 %, priemerná hodnota RPMN 18,87
%, celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 3.625,20 Eur. Uvedená zmluva nie je v súlade s
právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a príslušnými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. V
zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, a to vo výške 45,30 %, pričom skutočná
výška RPMN je na úrovni 47,59 % a je vyššia ako je výška RPMN uvedená v zmluve, preto poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca bol povinný v zmysle zmluvy
uhrádzať každý mesiac určitú sumu poplatkov, ktoré však zjavne žalovaný nezohľadnil do celkových

nákladov spotrebiteľského úveru, a teda aj z tohto dôvodu je zrejmé, že výška RPMN nie je určená
správne. V zmluve chýba aj uvedenie doby trvania zmluvy ako aj termín konečnej splatnosti úveru,
preto sa úver vyplývajúci zo zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nesprávne je tiež uvedená
celková čiastka splatná spotrebiteľom, keď pri počte splátok 60 a výške splátky 63,40 Eur je zrejmé, že
žalobca mal zaplatiť celkovú čiastku 3.804 Eur, v zmluve sa uvádza suma vo výške 3.625,20 Eur. Nie je
splnením zákonnej požiadavky uviesť náležitosti zmluvy, pokiaľ je táto v zmluve uvedená len formálne

alebo nepresne, pokiaľ nezodpovedá skutočnosti a v zmluve je uvedená v neprospech spotrebiteľa.
Rovnako výška úrokovej sadzby uvedená v zmluve nezodpovedá (v neprospech spotrebiteľa) výške
priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Podľatabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke
Národnej banky Slovenska bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 10,21 % pre podobné typy
úverov s začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci marec 2014. V zmysle zmluvy je dohodnutá

ročná úroková sadzba úveru 37,40 %. Keďže dohodnutá výška úrokovej sadzby viac ako trojnásobne
prevyšujemieruzúverovobchodnýchbánkvčaseuzatvoreniapredmetnejzmluvy,ideoneplatnýprávny
úkon s poukazom na rozpor s dobrými mravmi. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie, treba
naň prihliadať akoby vôbec nebolo obsahom zmluvy. Zmluva tak neobsahuje určenie výšky úrokovej
sadzby.Žalobcasazrejmýnesúladzmluvysozákonomposúdilsožalovanýmriešiťmimosúdnoucestou.

Žalovaný bol predsporovou výzvou zo dňa 30. 10. 2017 upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory
zmluvy so zákonom s tým, že mu bola poskytnutá lehota do 13. 11. 2017. Žalobca predsporovú výzvu
zaslal žalovanému prostredníctvom mailu dňa 30. 10. 2017, pričom žalovaný sa o predmetnej výzve
dozvedel v ten istý deň o 14:59 hod. Žalovaný sa k výzve nevyjadril. Žalobca splatil žalovanému sumu vo
výške2.612,81Eur,tedanadrámeczaplatilsumuvovýške1.012,81Eur,ktorejsumysažalobcadomáha
titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň si žalobca uplatňuje zákonný úrok z omeškania odo

dňa 14. 11. 2017 do zaplatenia.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom smere, že žalobcovi nemohla a ani nevznikla žiadna pohľadávka
z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo ani k plneniu bez právneho dôvodu (žalobca
plnil na základe úverovej zmluvy, ktorá je riadnym právnym dôvodom), ani plnením z neplatného

právneho úkonu (úverová zmluva nebola súdom vyhlásená za neplatnú), ani plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol (úverová zmluva nebola v čase plnenia súdom vyhlásená za bezúročnú a ani
bez poplatkov). Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že skutočne uhradil čiastku, ktorú uvádza.
Žalovaný poukazuje aj na prípadné premlčanie žalovanej čiastky. Podľa žalovaného je hodnota RPMN
uvedenásprávne,spochybnilvýpočetRPMNžalobcom.Žalovanýuviedol,žedocelkovejčiastkysplatnej

spotrebiteľom neboli zarátané doplnkové služby, nakoľko klient nebol povinný si ich navoliť, a teda
je to v súlade s ustanovením § 2 písm. h), g) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide dátum
konečnej splatnosti, žalovaný uviedol, že aj keď zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia
zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Spotrebiteľ

disponuje informáciou, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť
poskytnutého úveru. Pri určovaní prípustnosti výšky úrokovej sadzby žalobca vychádzal zo štatistického
prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk zverejnených na stránke Národnej
banky Slovenska, avšak tento postup nie je korektný. Ide o priemerné úrokové sadzby výlučne bánk,
pričom žalobca vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, preto aj výška

úrokovej mieru sa musí odlišovať od tej, za ktorú poskytujú úvery jednotlivé banky. Je to z dôvodu, že
nebankové subjekty poskytujú úvery s vyšším rizikom ako banky, pričom cena rizika sa prejavuje práve
vo výške odplaty za poskytnuté úver. Je to aj z dôvodu prísnejších kritérií bánk pri poskytovaní úverov.
Úvery v nebankovkách preto využívajú najmä klienti, ktorým by úver banky z dôvodu zvýšeného rizika
splácania neposkytli. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. V replike žalobca uviedol, že relevantné pre vznik bezdôvodného obohatenia je to, že zmluva
neobsahuje podstatné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a na základe toho
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný prijal platby nad rámec istiny, prijatie platieb
bolo bezdôvodné s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a platením splátok žalobcom

nad rámec istiny sa zmenšoval jeho majetok, hoci na to nebol právny dôvod. Žalobca zotrval na tom,
že v zmluve nie je správny údaj o RPMN, ani celková čiastka splatná spotrebiteľom pre nezapočítanie
poplatkov uvedených v bode 52 až 55 zmluvy. Uzatvorenie doplnkových služieb bolo podmienkou
získania úveru, tieto neboli individuálne dojednané, pretože boli už súčasťou formulárovej zmluvy,
ktorej obsah nemôže spotrebiteľ ovplyvniť. Žalobca tvrdí, že pokiaľ podpísal úverovú zmluvu, jeho

vôľa smerovala len k získaniu finančných prostriedkov a ich riadnemu splácaniu, nie aj k uzatvoreniu
doplnkových služieb, ktoré nemal možnosť ani odmietnuť. Potom platí, že poplatky mali byť započítané
do celkovej čiastky spotrebiteľom, ktorá tak v skutočnosti predstavuje sumu 3.804 Eur, čo je o 178,80
Eur viac ako uviedol žalovaný v zmluve. V súvislosti s doplnkovou zmluvou spočívajúcou v zmene výšky
a počtu splátok žalobca tvrdí, že zmena výšky alebo počtu splátok je zmenou úverovej zmluvy, pričom

na takúto zmenu sa vyžaduje dodatok k zmluve podpísanými oboma zmluvnými stranami. Spotrebiteľ
o tieto služby nežiadal a pri uzatváraní zmluvy nie je ani zrejmé, či ich v priebehu splácania úveru
bude vôbec potrebovať. Z toho vyplýva, že služby boli nanútené, nedobrovoľné, teda mali byť súčasťou
celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom. Žalobca zotrval tiež na svojom tvrdení uvádzanom v žalobe oabsencii termínu konečnej splatnosti. Žalobca poukazuje na viacvýznamovosť predmetnej náležitosti v
podobe, v akej je uvedená žalovaným v zmluve. Podľa zmluvy nastáva splatnosť spotrebiteľského úveru
60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Zo zmluvy však nevyplýva, kedy

bude úver poskytnutý, preto spotrebiteľ v čase podpísania zmluvy nevie, do kedy bude splácať záväzok.
Keď spotrebiteľ dostane finančné prostriedky na účet, aj tak nie je jednoznačné, ktorý deň je dňom
konečnej splatnosti úveru. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.600
Eur a požadoval od neho vrátiť 3.804 Eur za 60 mesiacov (z toho 178,80 Eur predstavujú poplatky). Z
uvedeného vyplýva, že za samotný úrok žalovaný požadoval sumu 2.025,20 Eur, čo je viac ako 125 %

poskytnutej istiny. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu
neplatnosť, nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody.

5. Žalovaný sa v rámci dupliky nevyjadril.

6. Žalobca ako dôkazy predložil zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere,

interaktívnu kalkulačku pre výpočet RPMN, predsporovú výzvu a potvrdenie o jej doručení a prehľad
splátok.

7. Žalovaný ako dôkazy predložil žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu /
zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 01. 2015, zmluvné

dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, rozpis vzorca pre výpočet RPMN k
zmluve č. XXXXXXXXXX, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 23. 01. 2015.

8. Podľa § 290 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so

spotrebiteľskou zmluvou.

9. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, vyjadrením právneho
zástupcu žalobcu na pojednávaní a výsluchom žalobcu, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného a
právneho zástupcu žalovaného, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti konania

a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti, ako i oboznámením sa ostatným obsahom spisového
materiálu, pričom z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový a právny stav:

11. Žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 04. 03. 2014 zmluvu o hotovostnom úvere a
zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.600 Eur,

pričom žalobca mu na zmluvu zaplatil celkom sumu 2.612,81 Eur.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zhrnul svoje vyjadrenia v zmysle písomných podaní a ďalej
uviedol, žalobca s doplnkovými službami musel súhlasiť, inak by mu nebol poskytnutý úver. Žalovaný
nepredložil ani nenavrhol žiadny dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia o dobrovoľnosti služieb. K

výpočtu RPMN uviedol, že výpočet pomocou interaktívnej kalkulačky z webovej stránky Ministerstva
financií SR je riadnym dôkazom v zmysle Civilného sporového poriadku a je bežne akceptovaný aj
súdnou praxou. Pre prípad, že by mal súd pochybnosti o dobrovoľnosti dojednania doplnkových služieb,
právny zástupca žalobcu navrhol vypočuť žalobcu. K námietke premlčania žalovaného právny zástupca
žalobcu uviedol, že táto je nekonkrétna, žalovaný nepoukázal ani na dátum, od kedy by malo premlčanie

plynúť, či už išlo o subjektívnu alebo objektívnu premlčaciu dobu. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu
SR súd na námietku premlčania prihliadne iba vtedy, ak sa dlžník premlčania zjavne dovolá. V danom
prípade žalovaný neuviedol akékoľvek skutkové okolnosti vo vzťahu k premlčaniu, pričom sporové
konanie je charakteristické prejednávacou zásadou, čo vylučuje aktivitu súdu, ktorá by mala nahrádzať
činnosti strán sporu v otázke poskytnutia skutkových tvrdení. Takéto konanie by bolo zaťažené vadou,

nakoľko by došlo k narušeniu princípu rovnosti strán.

13. Žalobca na pojednávaní v rámci výsluchu uviedol, že žiadal o úver, na internete vyplnil, akú čiastku
úveru by potreboval a dobu splácania. Domov mu prišla zmluva na podpis, kde už mal všetko vyplnenéa už bolo potrebné len podpísať a podpísanú zmluvu odoslať v priloženej obálke. Po určitom čase si
dal preveriť zmluvu do advokátskej kancelárie, či je platná, či má všetko v poriadku. Po analýze zmluvy
mu bolo povedané, že viacero bodov je sporných, napríklad doplnkové služby a tiež privysoký úrok. Na

otázku PZ žalobcu žalobca uviedol, že o doplnkové služby záujem nemal. Potom, čo mu prišla zmluva
domov, nemal možnosť tieto doplnkové služby odmietnuť. Počas splácania úveru tieto doplnkové služby
nevyužil ani raz. Nevie, čo je účelom služieb a ani nevedel, že je tam niečo naviac.

14. Podľa § 488 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

(ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo
na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalejlen„Obchodnýzákonník)zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadaniedlžníkaposkytnev
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

18. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
prespotrebiteľovvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy(ďalejlen„Zákonospotrebiteľskýchúveroch“)

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.24. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01. 04. 2015) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

26. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

29.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

30. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

31. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva.

32. Podľa § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

33. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

34. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto,
že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára

1998).36. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dňa 04. 03. 2014 podpísal zmluvu o hotovostnom úvere.
Nebolo sporné ani to, že žalobcovi bola poskytnutá zo strany žalovaného suma 1.600 Eur. Sporným
zostalo, koľko zaplatil žalobca na zmluvu a či je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník
dňa 04. 03. 2014 uzavreli zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere. Na základe
uvedenej zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.600 Eur, ktorý sa žalobca
zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 63,40 Eur. Súd mal za to, že k uzatvoreniu zmluvy

medzi žalovaným a žalobcom prišlo.

38. Súd však dospel k záveru, že uvedený úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov,
a to z nasledovných dôvodov:

39. Na základe predmetnej zmluvy sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo

výške 1.600 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 63,40 Eur.
Ročná percentuálna miera nákladov úveru bola uvedená vo výške 45,30 %. Priemerná RPMN za úver
predstavovala 18,87 %. Žalobcovi bola titulom úveru vyplatená zo strany žalovaného suma 1.600 Eur,
pričom žalobca na úver zaplatil celkom sumu 2.612,81 Eur. Výšku úhrad žalobcu žalovaný síce poprel,
avšak nepreukázal, koľko teda podľa jeho tvrdení žalobca na úver zaplatil, preto súd takéto popretie

skutkových tvrdení považuje za neúčinné.

40. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy

spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákona č. 129/2010 Z. z., Zákona č.
250/2007 Z. z.), keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet
podnikania a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako
za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat
legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako

i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou,
ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o
spotrebiteľských úveroch a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka
na spotrebiteľské vzťahy (v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 veta posledná Občianskeho zákonníka) sa

pritom nevzťahuje len na vzťahy založené po jeho účinnosti. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť
dňom 01. 04. 2015, pričom právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie, preto
sa od jeho účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd pritom poukazuje
napríklad na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21. 04. 2015, v ktorom
dovolací súd uviedol, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

41. Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom

úverevzmysleustanovenia§1ods.2a§2písm.d)Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,musíobsahovať
náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch
(v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí
zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o
spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) dobu trvania zmluvy termín

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba uvedením „60 mesiacov
po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“, čo nemožno považovať za súladné
s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch
bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje

presne uvedenú dobu trvania zmluvy a presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom
k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje
pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.42. Pokiaľ ide o výšku RPMN, zmluva neobsahuje ani základnú obsahovú náležitosť v zmysle
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy), a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a všetky predpoklady použité na jej výpočet. Súd

dodáva, že cieľom ustanovenia § 11 v spojení s § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana
spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, priamo v nej,
poskytnúť všetky relevantné údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje, či zmluvu o úvere
uzavrie alebo nie, keďže uvedené údaje predstavujú informácie o podmienkach a nákladoch spojených
s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť.

43. V zmluve sa uvádza, že ročná percentuálna miera nákladov činí 45,30 %. Podľa výpočtu vykonaného
súdom pri výške poskytnutého úveru 1.600 Eur, počte splátok 60 a mesačnej splátky vo výške 63,40 Eur
sa ročná percentuálna miera nákladov rovná 47,59 %-ám. Z uvedeného potom vyplýva, že v zmluve o
úvere je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Nesprávne
je vypočítaná aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, teda v zmluve je uvedené, že žalobca

mal zaplatiť spolu 3.625,20 Eur, čo je nepravdivý údaj, nakoľko podľa zmluvy bol povinný zaplatiť 60
splátok po 63,40 Eur, t. j. 3.804 Eur (60 x 63,40 Eur), teda viac ako je uvedené v úverovej zmluve.

44. Súd konštatuje, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje povinnosť uviesť RPMN, pričom
podmienky pre jej výpočet určuje v prílohe zákona. Ďalej chýba jednoznačné uvedenie predpokladov

pre výpočet RPMN.

45. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09. 11. 2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a. s., c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd
nevytýkallenabsenciuvýšky,počtuatermínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,aleajneuvedenie

údajov o termíne konečnej splatnosti, o výške RPMN a o adrese veriteľa na podanie reklamácie a
sťažnosti, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať
v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že
v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto

zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej
neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie údajov
o termíne konečnej splatnosti a o RPMN môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských

úverov ku dňu uzavretia zmluvy jednoznačne určoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom
v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

46. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31. 10. 2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu

zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa
má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice

zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,
v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú
o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie
je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... Odvolací súd je preto názoru,

že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9
ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.“ Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvereje(preabsenciuprechodnýchustanoveníkzmeneúpravy)potrebnéaplikovaťustanoveniazákona

účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Ďalej súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k.
23Co/294/2017-85 zo dňa 23. 04. 2018, v ktorom odvolací súd vyjadril názor, s ktorým sa tunajší súd
stotožňuje, že „na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné Zákon o
spotrebiteľských úveroch novelizovať, zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásadaprávnej istoty (výkladom contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová
legislatívna zmena od 01. 05. 2018 (vykonaná novelou zákona č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení zákon
o bankách), kde sa uvádza, že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa

nahrádza rozčlenenie pojmom frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej
zmene a súd nemôže vykladať sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v
prípade dvoch rôznych znení zákona len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad
sporného ustanovenia bude možný pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely
(aby neodporoval princípu zákazu retroaktivity).“

47. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby uvedenej v zmluve, súd zistil, že odplata dohodnutá v zmluve
za poskytnutie prostriedkov je zjavne v rozpore s dobrými mravmi, keď táto ďaleko presahuje štandardy
úročenia na bankovom trhu a dokonca aj pri poskytovaní úverov nebankovými inštitúciami. Súd uznáva,
že poskytovanie úverov v nebankovom sektore je rizikovejšie ako u bánk, preto je pochopiteľné, že
podmienky zmlúv sú pre dlžníka tvrdšie, avšak takéto enormné navýšenie je neprípustné a v rozpore s

dobrými mravmi i zásadami poctivého obchodného styku.

48. Súd je toho názoru, že úroková sadzba uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 37,40
% je vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi. Odplata za úver v rozsahu 37,40 % zjavne vybočuje z
rámca úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a je dôvod na označenie

takýchto úrokov ako úžerných. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov
poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
1MCdo 1/2009 zo dňa 31. 07. 2009).

49. Súd konštatuje, že v čase uzavretia zmluvy, t. j. v treťom mesiaci roku 2014, boli úroky z

novoposkytnutých úverov vo výške 10,21 % ročne, ktorú skutočnosť žalovaný ani nerozporoval.

50. Žalovaný však s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa pri svojej
činnosti nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy, ktoré sú používané ako kritérium, u
ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. Za dobré mravy možno

však považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie
je častokrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými
mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované
ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za
ktorých bol právny úkon uzatvorený. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje

takýmto pravidlám správania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú. V súlade s dobrými
mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej
istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom.
V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie

úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

51. Úročenie sadzbou vo výške 37,40 % ročne (ako v tomto prípade) je presne takým konaním, ktoré
možno považovať za konanie rozporné s dobrými mravmi, ktoré viedlo k narušeniu ekonomického
správania spotrebiteľa, ktorý nebol schopný posúdiť ekonomickú výhodnosť úveru a zmluvy, nakoľko

bol reálne uvedený do omylu. Úroková sadzba uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere viac ako
3,5-násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru uplatňovanú pri obdobných úveroch poskytovaných v
čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej
pôžičky predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej sumy, avšak s poukazom na ustanovenie
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ich nemožno ponechať len na dohode účastníkov zmluvy a bez toho,

že by sa na ne nevzťahovali žiadne obmedzenia.

52. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ,
ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre
neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej

pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty
(odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“
obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej
pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnejsituácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii
poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,

určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 26/2011 zo dňa 26. 04. 2012).

53. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o
spotrebiteľskom úvere je zrejme neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka. Ako už súd uviedol vyššie, aj keď v prípade tzv. nebankových subjektov možno
pripustiť isté navýšenie úrokovej miery úveru oproti bankám, a to najmä z dôvodu, že úvery sa poskytujú
aj menej bonitným klientom, a musia počítať s vyššou mierou nesplácaných úverov, tak takmer viac ako
3,5-násobné navýšenie úrokov je mimo rozumnej miery a súd takémuto dojednaniu nemôže poskytnúť
ochranu.Ztohtodôvodupovažovalsúdvzmysle§41Občianskehozákonníkazmluvuospotrebiteľskom
úvere v časti týkajúcej sa výšky úroku zo zmluvy za absolútne neplatnú, čo má potom za následok, že

poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a žalobca nemá povinnosť úroky žalovanému zaplatiť.

54.Akoužsúduviedol,vprejednávanomprípadesaspotrebiteľskýúverposkytnutýžalovanýmžalobcovi
považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný

nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatku za poskytnutie úveru, ani žiadnych iných poplatkov,
ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru. Z neúčinne popretého skutkového tvrdenia žalobcu, ktoré
sa potom považuje za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP) vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému na
zmluvu celkom sumu 2.612,81 Eur, z čoho vyplýva suma bezdôvodného obohatenia žalovaného vo
výške 1.012,81 Eur (2.612,81 Eur - 1.600 Eur). Uvedená suma predstavuje bezdôvodné obohatenie

žalovaného, nakoľko o túto sumu mu žalobca plnil bez právneho dôvodu, keďže pre bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru nebol povinný plniť žalovanému viac ako sumu vyčerpaného úveru.

55. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, súd uvádza, že túto námietku žalovaného
považujelenzaobranu,ktorúvšaksúdvyhodnotilakoneúčinnú,keďžalovanýtútobližšienešpecifikoval.

Súd sa stotožňuje s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že pokiaľ chcel žalovaný vzniesť námietku
premlčania, musel túto riadne konkretizovať. Nie je pritom povinnosťou súdu nahrádzať činnosť strán
sporu v otázke poskytnutia skutkových tvrdení, nakoľko by došlo k narušeniu princípu rovnosti strán s
poukazom na kontradiktórnou sporového konania.

56. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za dôvodnú v celom rozsahu, preto
jej vo výroku I. rozsudku vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 1.012,81 Eur, a to v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP.

57. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

58. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

59. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 14. 11.
2017 bola vo výške 0,00 %.

60. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má voči nemu žalobca nárok
aj na úrok z omeškania. Keďže pri prejednávanom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie
je v právnom predpise ustanovený čas plnenia, treba podľa § 563 OZ vychádzať z toho, že dlžník je
povinný zaplatiť veriteľovi prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie. Žalobca preukázal, že

vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to predsporovou výzvou zo dňa 30. 10.
2017, v ktorej súčasne poskytol žalovanému primeranú lehotu na plnenie do 13. 11. 2017. Súd teda
zaviazal žalovaného, okrem vyššie uvedenej istiny, zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 1.012,81 Eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku. Žalovaný sa podľa žalobcudostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom 14. 11. 2017, a keďže žalovaný túto skutočnosť
nerozporoval, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 14. 11. 2017 do zaplatenia.

61. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexitujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená

nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 %
trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému nemal priznať.

67. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, avšak odvolanie

podané žalobcom by nebolo právne účinné, nakoľko žalobca sa odvolania
výslovne vzdal do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová

značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.