Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/454/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816200433
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816200433.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov
senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu v 1. H. Ľ.S. J., A.. XX. XX.
XXXX, W. M. XXXX/X, W., Q. X. H. G.. U.A. J., I.., A.. XX. XX. XXXX, W. M.Y. XXXX/X, XXX XX W. proti
žalovaným v 1. rade B. X., A.. XX. XX. XXXX, W. D. XXX/XX, H., v 2. rade Y. A., A.. XX. XX. XXXX, W.
Č. T. Č.. XX, H., oboch právne zastúpených JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom, so sídlom Čučmianska

Dlhá 21, 048 01 Rožňava, o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava sp. zn. 6C/15/2016 z 18. 05. 2017

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu a
žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov tohto konania vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak o nároku, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia, že darovacia zmluva o prevode práv
k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej je darovanie spoluvlastníckeho podielu v 1/2 k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území obce H., N. A. D. Č.. XXX, Y. F. H. „. F.. Č.. XXX/X - N. F. Y. A.
E. Q. XXX P.X, F.. Č.. XXX/X - N. F. Y. A. o výmere 13 m2, je neplatná.

3. Vychádzal zo zistenia, že na LV č. XXX O..Ú.. H. je žalovaný v 2. rade zapísaný ako podielový
spoluvlastník nehnuteľnosti parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X - N. F. Y. A. E. Q. XXX P., F.. Č.. XXX/X -
N. F. Y. A. E. Q. XXmX, v podiele zapísanom pod W. vo veľkosti 1/2. Titulom nadobudnutia vlastníctva
bola darovacia zmluva registrovaná pod č. Q.-XX/XXXX-XXX/XX. Na tomto liste vlastníctva sú zapísaní
žalobcovia v 1. a 2. rade ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností zapísaní pod B3 vo
veľkosti 2/4. Titulom nadobudnutia vlastníctva bol Protokol o prechode vlastníckeho práva z XX. XX.

XXXX - N.-XXX/XX-XXX/XX a kúpna zmluva registrovaná pod č. Q. -XXXX/XX-XXXX/XX. Darovacia
zmluva, na základe ktorej žalovaný v 2. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2 k celku
na uvedených nehnuteľnostiach bola uzavretá XX. XX. XXXX medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným
v 2. rade, na základe návrhu z 12. 01. 2016 rozhodnutím Okresného úradu H., katastrálny odbor, č.
vkladu: Q. XX/XX zo dňa 25. 01. 2016 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
k uvedeným nehnuteľnostiam.

4. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaná v 1. rade písomnou ponukou na využitie predkupného práva
z 09. 09. 2014 žalobcom predložila písomnú ponuku na využitie predkupného práva na sumu 35.000
eur. Vyzvala ich, aby do 2 mesiacov od doručenia ponuky uzavreli kúpnu zmluvu, resp. vyplatili vyššie
uvedenúsumu.Nauvedenúponukužalobcav1.radereagovallistomz25.09.2014,ktorýjebezpodpisu
tým,žemázáujemokúpunehnuteľnosti,poukázalvšaknato,žepôvodnou(neplatnou)kúpnouzmluvou

predmetnú nehnuteľnosť predala za sumu 16.000 eur, preto nemôže uvedené nehnuteľnosti ponúkať za
cenu vyššiu, ako ju predávala. Z listu z 01. 08. 2014 žalovanou v 1. rade adresovanou žalobcovi v 1. radea žalobkyni v 2. rade zistil, že išlo o písomnú ponuku na využitie predkupného práva za sumu 37.200
eur. Z listu zo 16. 11. 2015, adresovanou žalovanou v 1. rade žalobcovi v 1 rade a žalobkyni v 1. rade
(správne v 2. rade - poznámka odvolacieho súdu) vyplynulo, že opätovne žalobcom predložila písomnú

ponuku na využitie predkupného práva za sumu 37.200 eur. Na uvedený list reagoval žalobca v 1. rade
listom z 15. 12. 2015. Opätovne oznámil žalovanej v 1. rade, že predávala súbor nehnuteľností rodinný
dom, záhradu za celkovú sumu 16.000 eur, pričom dvor s dielňou a dreváreň, teda sporné nehnuteľnosti
prevádzala až dodatkom za nulovú hodnotu bez navýšenia pôvodnej ceny. Zároveň opakoval, že má
záujem o odkúpenie podielu.

5. Po právnom posúdení veci podľa § 137 písm. c/ C.s.p., § 39, § 40a, § 140, § 116, § 606 OZ s
prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná,
preto ju v celom rozsahu zamietol.

6. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobcovia osvedčili existenciu naliehavého právneho

záujmu na určení neplatnosti darovacej zmluvy. Mal za to, že medzi stranami sporu nie je sporné,
že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
katastrálnom území H., E. H., N. A. D. Č.. XXX, ako parcela registra „I., F.. Č.. XXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XXX P., F.. Č.. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13m2, v podiele
2/4 z celku, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Žalovaný v 2. rade je podielovým

spoluvlastníkom rovnakých nehnuteľností v podiele 1/2 z celku. Žalovaný v 2. rade svoj podiel nadobudol
od žalovanej v 1. rade, a to darovacou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX, ktorej vklad do katastra bol
povolený 25. 01. 2016. Ku dňu prevodu vlastníckeho práva darovacou zmluvou boli žalobcovia v 1. a v
2. rade vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach vo veľkosti 2/4 z celku.
Žalovaná v 1. rade podľa žaloby pred prevodom spoluvlastníckeho podielu na žalovaného v 2. rade

neponúkla prevádzaný podiel žalobcom v 1. a v 2. rade ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností,
v priebehu dokazovania bolo preukázané, že hoci prevádzaný podiel bol žalobcom ponúknutý, nebolo
tak učinené s úmyslom im ho odpredať, nakoľko bola nadhodnotená cena nehnuteľnosti a predkupné
právo nebolo adresované aj žalobkyni v 2 rade. Sporné medzi stranami sporu, či došlo k porušeniu
predkupného práva žalobcov, či žalobcom v 1. a v 2. rade vôbec patrilo predkupné právo k podielu

darovanému žalovanému v 2. rade, pretože nedošlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na základe
kúpnejzmluvy,alenazákladezmluvydarovacej,ďalejjespornéto,čiimpatrilopredkupnéprávo,pretože
žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade boli podľa tvrdenia oboch žalovaných blízke osoby.

7. Vychádzal zo stanoviska, že zákonný pojem "prevod spoluvlastníckeho podielu" (§ 140 Občianskeho

zákonníka) zahŕňa nielen odplatný prevod, ale aj prevod bezodplatný, teda všetky formy scudzenia
spoluvlastníckeho podielu. Toto ustanovenie zákona nehovorí o odplatnom prevode spoluvlastníckeho
podielu, ale o prevode vo všeobecnosti. Predkupné právo preto musí pôsobiť aj v prípade iného ako
odplatného prevodu vlastníckeho práva. Cenu, ktorú je povinný zaplatiť spoluvlastník, ktorý využije
predkupné právo, nie je v takom prípade možné určiť ako cenu ponúknutú niekým iným, avšak je

možné určiť reálnu trhovú cenu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu, ktorá je cenou, za ktorú môže
spoluvlastník prevádzaný podiel kúpiť (§ 606 Občianskeho zákonníka hovorí o „odhadnej cene"). Preto
bolo povinnosťou žalovanej v 1. rade ponúknuť žalobcom spoluvlastnícky podiel na predaj za trhovú
(odhadnú)cenu. Ajpodľasúdnejpraxe(rozsudokNSSRzverejnenýpodč.R58/2005)predkupnéprávo
podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej

zmluvy. Následne sa zaoberal tým, či v danom prípade medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2.
rade išlo o prevod medzi blízkymi osobami a konštatoval, že v predmetnej veci takýto prípad nešlo,
preto ostalo predkupné právo ostatných spoluvlastníkov vo vzťahu k tomuto podielu zachované. Uzavrel,
že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaná v 1. rade nie raz, ale opakovane
(minimálne dvakrát, a to 09. 09. 2014 a 16. 11. 2015) ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel žalobcom,

pričom ponuka bola písomná, preukázateľne adresovaná obom žalobcom, ktorí majú spoluvlastnícky
podiel v bezpodielovom spoluvlastníctve, žijú v spoločnej domácnosti, preto považoval za irelevantné,
že táto ponuka bola žalovanou v 1. rade odosielaná iba raz. Nespochybnil tvrdenie žalobcu, že žalovaná
v 1. rade nemôže ponúkať nehnuteľnosti s predkupným právom za vyššiu cenu, ako ju ponúka iným
potencionálnym nadobúdateľom. Bol však toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná

v 1. rade ponúkala spornú nehnuteľnosť za akúkoľvek cenu, cena ktorú vo svojich vyjadreniach uvádzal
žalobca v 1. rade (16.000 eur) bola stanovená za rodinný dom so záhradou, nie za predmetné sporné
nehnuteľnosti, ktoré mali byť prevedené až Dodatkom ku kúpnej zmluve, preto žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno a nepreukázali, že by žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel ponúkla inému subjektuza akúkoľvek cenu, nie ešte cenu nižšiu, navyše tento následne previedla na žalovaného v 2. rade
darovacou zmluvou. Poukazujúc na ust. § 606 OZ konštatoval, že z písomnej ponuky vyplýva, že
žalovaná v nej uviedla tak odhadnú cenu podielu, ako aj čas na prijatie ponuky, pričom v konaní

bolo preukázané, že žalobcovia v lehote dvoch mesiacov, ktorá je stanovená pre nehnuteľnosti a ktorá
spoluvlastníkom ukladá nielen oznámiť, že majú záujem o spoluvlastnícky podiel, ale majú povinnosť v
tejto lehote kúpnu cenu vyplatiť, kúpnu cenu nezaplatili a napriek svojmu stanovisku, že majú záujem
odkúpiť podiel k nehnuteľnosti, žalobca v 1. rade v stanovenej lehote nevyvinul žiadnu aktivitu smerujúcu
k využitiu svojho predkupného práva, resp. k dosiahnutiu inej dohody ohľadom kúpnej ceny. Na základe

uvedeného mal za preukázané, že predkupné právo žalobcov zaniklo a po uplynutí lehoty (2 mesiacov)
mala potom žalovaná v 1. rade ako prevodca právo previesť svoj podiel na tretiu osobu.

8. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Žalovaným v 1.
a 2. rade priznal náhradu trov konania vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci s tým, že o
výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia z dôvodov, že rozhodnutie súdu spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci, keďže súd nedostatočne objasnil skutkový stav, nevykonal
komplexnú analýzu prípadu a nežiadal predloženie dôkazov na potvrdenie svojho rozhodnutia. Navrhli

zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodnúť, že darovacia zmluva je neplatná a priznať im náhradu
trov konania konania. Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že ponuka žalovanej v 1. rade na
odkúpenie nehnuteľnosti bola adresovaná a ponúkaná obom žalobcom, poukazujúc na kópiu obálky,
v ktorej žalobcovi v 1. rade bola adresovaná a doručená doporučeným listom ponuka žalovanej v 1.
rade spísaná 09. 09. 2014. Text uvedený v liste považovali za oslovenie, nie uvedenie adresáta, adresát

bol určený na obálke a bol ním iba žalobca v 1. rade. Boli toho názoru, že nie je podstatné domnievať
sa, že ak majú dve osoby uvedené totožné trvalé bydlisko, potom stačí v prípade takto závažného
dokumentu, ako je preukázanie predloženia ponuky na využitie zákonného predkupného práva poslať
ponuku len jednej z nich spôsobom, ako sa to bežne robí len pri súkromnej rodine. Vždy sa doručuje
každému účastníkovi konania samostatne. Aj súd komunikoval s každým z nich (žalobcov) osobitne,

aj keď majú identické trvalé bydlisko. Trvali na svojom stanovisku, že žalovaná v 1. rade darovala
žalovanému v 2. rade predmetné nehnuteľnosti bez toho, aby ich najprv ponúkla žalobkyni v 2. rade, čím
porušila jej zákonné predkupné právo. Aj ponuka zo 16. 11. 2015 bola doručená iba žalobcovi v 1. rade.
Žalobkyni v 2. rade táto ponuka nebola zaslaná ani doručená. Žalobcovi v 1. rade bola doručená ponuka
žalovanej v 1. rade 01. 12. 2015, od uvedeného dňa začala plynúť dvojmesačná lehota na uplatnenie

zákonného predkupného práva, ktorá končí 01. 02. 2016. Žalovaná v 1. rade dňa 12. 01. 2016 darovala
žalovanému v 2. rade predmetné nehnuteľnosti pred uplynutím zákonom vymedzenej doby, čím porušila
ich predkupné právo. V tejto súvislosti poukazovali na to, že účastníci darovacej zmluvy spoločne podali
návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností 12. 01. 2016, teda pred uplynutím zákonom
vymedzenej doby, z čoho vyplýva, že porušili ich predkupné právo. Takisto povolenie vkladu a vklad do

katastra nehnuteľností sa uskutočnili pred uplynutím zákonom vymedzenej doby. Poukázali na výpoveď
žalovanej v 1. rade, z obsahu ktorej vyplýva, že v roku 2012 predala rodinný dom so záhradou p. F.,
ktorej druhom je žalovaný v 2. rade, následne rozšírili kúpnu zmluvu dodatkom ku kúpnej zmluve o
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, všetko spolu za sumu 16.000 eur, zmena vlastníckych
práv bola zaregistrovaná v katastri nehnuteľností. Rozhodnutím súdu z dôvodu porušenia predkupného

práva bol dodatok ku kúpnej zmluve zrušený, pričom p. F. nikdy nevrátila alikvotnú časť z kúpnej ceny,
ktorá prislúcha nehnuteľnostiam na LV č. XXX, ktoré sú predmetom tohto konania, takže zostala naďalej
dlžníčkou p. F. žijúcej v spoločnej domácnosti so žalovaným v 2. rade. Mali za preukázané, že žalovaná
vo svojich ponukách, ktoré žalobcovi v 1. rade predložila uviedla rôzne ceny. Ďalej poukazovali na
okolnosti, za ktorých nadobudli spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam, a to kúpnou

zmluvou od mesta H.Ž. za kúpnu cenu 2.481,10 eur, z čoho vyplýva, že kúpna cena, za ktorú v rámci
predkupného práva im predmetný podiel k nehnuteľnostiam ponúkala nie je reálna, ani trhová cena
vyjadrujúca približnú cenu nehnuteľnosti.

10. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhli rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. K odvolacím
námietkam žalobcov uviedli, že žalobcovia svoje odvolanie opierajú o odvolací dôvod spočívajúci
v nesprávnom právnom posúdení veci, avšak z obsahu odvolania je zrejmé, že nesprávne právne
posúdenie vidia v nedostatočnom objasnení skutkového stavu, čím je daný odvolací dôvod, vmedziach ktorého sa odvolací dôvod bude odvolaním zaoberať. V tejto súvislosti poukázali na zákonnú
koncentráciu konania podľa § 154 C.s.p. Ďalej poukazovali na to, že žalobcovia podali odvolanie len čo
do výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, nenapadli odvolaním rozsudok vo výroku o trovách konania.

V tejto časti teda rozsudok nadobudol právoplatnosť, čo má výpovednú hodnotu k postoju žalobcov
k rozsudku samotnému. Ohľadne skutočnosti, že žalovaní s odvolaním predkladali dôkazy, opätovne
poukazovali na koncentráciu konania a pokiaľ dôkazy neboli predložené do vyhlásenia uznesenia,
ktorýmsadokazovaniekončí,nemožnonaneprihliadať.Pretojeprávneirelevantnákópiaobálkymajúca
preukazovať, že písomnú ponuku na uplatnenie predkupného práva mala byť doručovaná len žalobcovi.

Súd sa správne vyporiadal so skutočnosťou, prečo písomné ponuky boli adresované obom žalobcom
označeným v hlavičke písomnej ponuky, keď títo žijú v spoločnej domácnosti, navyše spoluvlastnícky
podiel majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Pokiaľ sa písomné ponuky dostali do dispozičnej sféry
žalobcu, je scestné tvrdiť, že žalobkyňa o nich nevedela. O to viac, že obaja sa žalobou domáhali
vyslovenianeplatnostidarovacejzmluvy.Domnievalisa,žesúdprivýkladepredkupnéhoprávavprípade
bezodplatného prevodu nesprávne vyložil § 606 OZ o odhadnej cene, že žalobcom mal byť ponúknutý

spoluvlastnícky podiel na predaj za cenu odhadnú, ktorá má zodpovedať reálnej trhovej cene, keďže
podľa nich zákonodarca používa pojem odhadná cena len v prípade, ak s ponukou na predkupné právo
súspojenépodmienkyponúknutépopriceneatietopodmienkyponúknutépopricenenemožnovyrovnať
ani odhadnou cenou. Poukazovali na to, že samotný žalobca ponúkol predaj svojho spoluvlastníckeho
podielu k dvoru, ktorý tvorí predmet tohto konania, za sumu 40.000 eur a dom za cenu 20.000

eur. Trvali na tom, že predkupné právo nie je spojené s bezodplatným prevodom vlastníckeho práva
podielového spoluvlastníka k nehnuteľnosti. V tejto súvislosti poukazovali na uznesenie Ústavného súdu
ÚS 186/2012, v ktorom bol vyslovený názor, že „slovenská judikatúra môže vyvolať výkladové problémy
v súvislosti s realizáciou zákonného predkupného práva podľa § 140 OZ v prípade, keď spoluvlastník
chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť bezodplatne“. Citovali časť komentára k ust. § 140 OZ, časť

odôvodnenia rozhodnutia NS SR sp. zn. 22Cdo 2408/2007, z ktorých podľa nich vyplýva záver, že
predkupné právo náleží spoluvlastníkovi iba v prípade predaja podielu. Žalobcami uvádzané teórie
o dlžníckych vzťahoch medzi p. F. a žalovanou v 1. rade sú len špekuláciami a nie sú predmetom
tohto konania. Žalovaná v 1. rade zásadne odmietala, že by nemala právo ponúknuť akúkoľvek cenu
v rámci ponuky predkupného práva, zákon túto ponuku nijako neobmedzuje a v prípade, že táto nie je

akceptovaná, spoluvlastnícky podiel sa stáva voľným. Hoci súd rozhodol v ich prospech, poukázali na
to, že sa cítia byť blízkymi osobami, tak ako to má na mysli § 116 OZ. Podrobne popísali svoje vzájomné
vzťahy, podľa ktorých je žalovaná bezdetná a so žalovaným v 2. rade sa navštevovali, pomáhali si od
detstva, žalovaný žalovanú považuje a oslovuje ako svoju krstnú mamu. Uviedli, že považujú odvolanie
žalobcov za nedôvodné, napadnutý rozsudok za vecne správny, keď bolo preukázané, že žalovaná v 1.

rade písomne ponúkla spoluvlastnícky podiel na predaj obom žalobcom niekoľkokrát.

11. Vyjadrenie žalovaných k odvolaniu žalobcov bolo žalobcom doručené 26. 10. 2017, resp. 07. 11.
2017.

12. Žalovaná v 1. rade odvolaciemu súdu dodatočne písomným podaním z 09. 03. 2018, doručeným
odvolaciemu súdu 18. 04. 2018 predložila kópiu písomného podania žalobcov v 1. a 2. rade z 26. 11.
2013, ktorým jej zaslali ponuku na využitie predkupného práva.

13. Žalovaný v 2. rade písomným podaním zo 04. 05. 2018, doručeným odvolaciemu súdu 16. 05. 2018

zaslal ďalšie vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom vyjadroval svoje stanovisko k písomnej komunikácii medzi
žalobcom v 1. rade a p. F., opakoval časť vyjadrení doručených súdu prvej inštancie vo veci samej z 29.
03. a 09. 04. 2016, 18. 11. 2016, citoval časť výpovedí na pojednávaní dňa 11. 04. 2017. Ďalej opisoval
problémyvspolužitímedzižalobcamianimi(žalovanými),vyjadrilsvojestanoviskokotázkenaliehavého
právneho záujmu žalobcov na predmetnej žalobe, uvádzal dôvody pre ktoré postoj žalobcov hodnotil

ako pomstu voči ním (žalovaným), pripojil list žalobcu v 1. rade zaslaný p. Y. F. vo veci zriadenia vlastnej
vodovodnej prípojky na pôvodnom mieste.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcov ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p.
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť podľa
ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.15. Rozsudok súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov, pričom týmto
nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle ust.
§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.

16. Podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ust. § 220 ods. 2 C.s.p., pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku.
Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj
pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

18. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými
otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

19. Rozsudok súdu nemá vyššie uvedené náležitosti, preto nemohol byť predmetom odvolacieho
prieskumu.

20. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo

k porušeniu predkupného práva žalobcov, lebo v konaní nebolo preukázané, aby žalovaná v 1. rade
ponúkala spornú nehnuteľnosť za akúkoľvek cenu, cena, ktorú vo svojich vyjadreniach uvádza žalobca v
1. rade (16.000 eur) bola stanovená za rodinný dm so záhradou, nie za predmetné sporné nehnuteľnosti,
ktoré mali byť prevedené až dodatkom ku kúpnej zmluve, preto neuniesli dôkazné bremeno a
nepreukázali, že by žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel ponúkla inému subjektu za akúkoľvek cenu,

nie ešte cenu nižšiu, navyše, tento následne previedla na žalovaného v 2. rade darovacou zmluvou.
Uvedený záver nekorešpoduje s predchádzajúcou časťou odôvodnenia rozhodnutia (bod 30), v ktorej
súd prvej inštancie konštatoval, že aj v prípade darovania platí, že predkupné právo musí pôsobiť
aj v takom prípade, že bolo povinnosťou žalovanej v prvom rade ponúknuť žalobcom spoluvlastnícky
podiel na predaj za trhovú cenu. V tomto smere tiež chýba akákoľvek úvaha súdu, z akého dôvodu bolo

povinnosťou žalobcov preukázať, že ponuková povinnosť v súvislosti s výškou kúpnej ceny zo strany
žalovanej v 1. rade bola cenou ako ju núkala iným potenciálnym nadobúdateľom, t.j. z akého dôvodu
bolo dôkazné bremeno na žalobcoch, že žalovanou určená cena nie je cenou trhovou, cenou za ktorú
by bolo možné podiel k nehnuteľnosti odpredať.

21. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako sa súd vyporiadal s uplynutím
dvojmesačnej lehoty stanovenej pre ponuku, resp. pre prijatie ponuky v rámci predkupného práva. Z
obsahu spisu totiž vyplýva, že žalovaná v 1. rade spoluvlastnícky podiel darovala žalovanému v 2. rade
pred uplynutím dvojmesačnej lehoty počítanej odo dňa vyhotovenia ponuky na využitie predkupného
práva adresovanej žalobcom (16. 11. 2015) a uzavretím darovacej zmluvy (12. 01. 2016) v zmysle §

605 OZ.

22. Preto záver o splnení ponukovej povinnosti je nepreskúmateľný. Úlohou odvolacieho súdu pritom
nie je nahrádzať tieto chýbajúce úvahy, keďže ako vyplýva z ust. § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnenírozhodnutia súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové zistenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a
ako vec správne posúdil.

23.Odvolacísúd poukazujenaskutočnosť,žeoporušeniepredkupnéhoprávasanejednálenvprípade,
že ponuka nebola urobená vôbec, ale aj vtedy, ak bola kúpa oprávnenému ponúknutá za cenu podstatne
vyššiu, než za akú bola potom vec prevedená na nového nadobúdateľa alebo ak bola prevedená za
podmienok výhodnejších proti ponuke alebo bola prevedená skôr, než uplynula dohodnutá doba na

predaj. Pri posúdení, či predajom inému bola porušené predkupné právo oprávnenému, ktorý ponuku
k výkupu nevyužil, rozhodujúce je tiež porovnanie ceny, prípadne ďalších podmienok, za ktorých bola
vec predaná.

24. Ponuka (pri plnení povinnosti vyplývajúcich z predkupného práva - poznámka odvolacieho súdu)
sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná. Ponuka

urobená v rámci predkupného práva nie je klasickým návrhom na uzavretie zmluvy vychádzajúcim zo
všeobecnej občianskoprávnej zásady zmluvnej voľnosti, v ktorom môže navrhovateľ svojím prejavom
vôle vymedziť lehotu pre prijatie návrhu. Ak spoluvlastník nevyčká uplynutie zákonnej dvojmesačnej
lehoty a prevedie ponúkaný spoluvlastnícky podiel, porušuje predkupné právo ostatných spoluvlastníkov
( viď uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo115/2011 z 23.5.2012).

25. V súvislosti s riešením otázky dôkazného bremena odvolací súd poukazuje na to, že v rámci
dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia.
Neplatí však, že dokazovať skutočnosti v spore je len povinnosťou žalobcu. Posúdenie dôkazného
bremena je súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov, avšak zahŕňa aj aplikáciu

a interpretáciu hypotézy hmotnoprávnej normy, od ktorej sa odvíja rozloženie dôkazného bremena.
Uplatnený nárok v danom prípade je potrebné posudzovať podľa § 140 OZ, § 603, § 605 a § 606 OZ, z
ktorého síce vyplýva, že oprávnený musí zaplatiť cenu ponúkanú niekým iným, to však neznamená, že
v dobe, kedy bola urobená ponuka oprávnenému by musel existovať konkrétny kupec. Ide tu o spôsob
určenia ceny, za ktorú je vec ponúknutá niekým iným, t.zn. má vystihnúť cenu, za ktorú kupec v danom

mieste a čase je ochotný vec kúpiť, teda cenu reálne dosiahnuteľnú, inak povedané, cenu trhovú. Preto
splnenie ponukovej povinnosti v sebe zahŕňa aj preukázanie, že cena, za ktorú vec bola ponúknutá,
reálne zodpovedá cene, za ktorú by kupec v danom mieste a čase bol ochotný vec kúpiť, teda že išlo
o trhovú cenu. Uvedený záver sa vzťahuje aj pre prípad darovania nehnuteľnosti, keďže predkupné
právo podielového vlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej

zmluvy (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 202/2005 z 25. 10. 2005).

26. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu opätovne posúdiť (ne)dôvodnosť uplatneného nároku a to
na základe doposiaľ zisteného skutkového stavu, prípadne na základe dokazovania doplneného po
vrátení veci, rozhodnutie odôvodniť tak, aby malo náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p., aby tak mohlo

byť predmetom odvolacieho prieskumu. V rozhodnutí sa súd vyporiada aj s odvolacími námietkami
žalobcov.

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania

(§ 396 ods. 3 C.s.p.).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).