Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2019

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 1T/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119014590
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Buvala
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2019:2119014590.1

Uznesenie

Špecializovaný trestný súd v Pezinku na neverejnom zasadnutí senátu pri predbežnom prejednaní
obžaloby podľa § 245 ods. 2 Trestného poriadku v trestnej veci obvinených Z. K. a spol. stíhaných pre
trestný čin vraždy spáchanej formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 30.11.2000, konanom dňa 19. septembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 244 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku per analogiam Špecializovaný trestný súd v Pezinku v

y s l o v u j e s v o j u n e p r í s l u š n o s ť na prejednanie a rozhodnutie v trestnej veci obvinených
Z. K., nar. XX.XX.XXXX M. M.K. K., trvale bytom H., prechodne D., K. XX, Č. T., t. č. vo výkone väzby v
Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody Leopoldov od 27.12.2018,
W. M., nar. XX.XX.XXXX M. F. B., trvale bytom N. M. XXXX/XX, F. B., t. č. v Ústave na výkon väzby
Banská Bystrica v inej trestnej veci,
P. V., nar. XX.XX.XXXX M. A., trvale bytom S. V., M. L. XX/XX, t. č. v Ústave na výkon väzby Banská

Bystrica v inej trestnej veci,

na ktorých pôvodne podal obžalobu prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava dňa 17.06.2019 pod sp. zn.
Kv 43/18/2200-52 pre trestný čin vraždy spáchanej formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 30.11.2000, v časti v štádiu

pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 30.11.2000, na tom skutkovom
základe, že
presne nezisteného dňa, na doposiaľ presne nezistenom mieste sa t. č. nebohý Ľ. B., ako šéf zločineckej
skupiny spolčil s ďalšími členmi zločineckej skupiny M. W. N. „. P. C. B. Z. V., obvinenými W. M. a P. V.,
spolu s t. č. nebohými P. T., P. N., B. K., ako aj s ďalšími doposiaľ nezistenými osobami, potom, čo dňa
20.10.1999 bol pokus na fyzickú likvidáciu poškodeného N. K. v obci C. zo strany iných osôb neúspešný,

si spoločne rozdelili úlohy a opätovne sa dohodli na fyzickej likvidácii poškodeného N. K., ako žijúceho
člena konkurenčnej skupiny „W.“, ktorý spolu s ďalšími zabezpečenými osobami vystupovali v prípade
vyšetrovania 10 násobnej vraždy v bare H. v F. B., ako utajení svedkovia v neprospech členov skupiny
„B.“, v presne nezistenom čase dňa 05.10.2000 za účelom sledovania pohybu poškodeného vo M. V.,
obvinený W. M. zavolal W. F. pod zámienkou, že potrebuje ísť do mesta a potrebuje šoféra, sa vozili
po meste M. V., kde obvinený W. M. sledoval poškodeného N. K., ktorý sa spolu s viacerými osobami

zabával na N. A.. A. vo M. V. pred kaderníctvom umiestnenom v budove č. 16, následne obvinený W. M.
navigoval W. F. na štrkovisko za M. V., kde sa stretol s Ľ. B., ktorému poskytol informácie o poškodenom
N. K., následne sa Ľ. B., ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia striebornej farby,
nezisteného výrobného čísla, spolu s určenými strelcami - nebohým P. N. a obvineným Z. K. činným pre
skupinu „B.“, v čase o cca 19.25 hod. presunuli do M. V. pred kaderníctvo, kde Ľ. B. s kuklou na hlave s
vozidlom zastavil, z vozidla vystúpili s kuklami na hlave obvinený Z. K. a nebohý P. N., spustili streľbu z

automatických zbraní na skupinu najmenej piatich osôb stojacich pred kaderníctvom a na osoby sediace
v tam zaparkovaných motorových vozidlách, následne po streľbe nasadli do uvedeného vozidla a z
miesta činu odišli do katastra obce C., kde ich čakal obvinený P. V. spolu s nebohým B. K., ktorí uvedené
vozidlo na mieste podpálili a spoločne odišli na bližšie nezistené miesto, pričom v dôsledku streľby
došlo k poraneniu osôb, a to D. W., ktorý utrpel strelnú trhlinu srdca a ďalšie strelné poranenia, ktorým
zraneniam na mieste podľahol, T. R., ktorý utrpel strelnú trhlinu pľúc, pečene a bránice po priestrele

hrudníka, ktorým zraneniam na mieste podľahol, Q. M., ktorý utrpel strelné poranenie mozgu, zlomeninuklenby lebečnej, krvácanie do dutiny lebečnej s trvalými zdravotnými následkami, P. W., ktorý utrpel
priestrel stehna a ľavého predkolenia s dobou liečenia 6 týždňov a Š. W., ktorý utrpel priestrel stehna
s dobou liečenia 6 týždňov,

a p r e d k l a d á j u Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu príslušnému na rozhodnutie
sporu o príslušnosť podľa § 22 ods. 2 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trnava dňa 17.06.2019 podala na Okresný súd Trnava obžalobu pod

sp. zn. Kv 43/18/2200-52 na obvinených Z. K., W. M. a P. V. na tom skutkovom základe a pre právnu
kvalifikáciu uvedenú vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 4Tk/3/2019-1496 zo dňa 01.07.2019 postúpil predmetnú
trestnú vec Špecializovanému trestnému súdu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31.08.2019. Svoje

rozhodnutie súd odôvodnil tým, že v skutkovej vete zistil koordináciu viacerých osôb a s poukazom na
definíciu zločineckej skupiny v zmysle § 89 ods. 27 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom
do 30.11.2000 dospel k záveru, že je sporná jeho miestna a vecná príslušnosť a vo veci by mal konať
Špecializovaný trestný súd s poukazom na ustanovenie § 14 písm. j) Trestného zákona. Podľa názoru
Okresného súdu Trnava, v predmetnej veci sú splnené pojmové znaky zločineckej skupiny, keďže malo

ísť o konanie smerujúce k zakrytiu trestnej činnosti, resp. sekundárne k umožneniu jej ďalšieho trvania,
prioritne za účelom dosiahnutia zisku a toto konanie sa malo vyznačovať vysokým stupňom deľby práce
medzi jednotlivými členmi zločineckej skupiny v rámci jej vnútorného organizačného usporiadania. Bez
takejto definície a bez splnenia takto formulovaných podmienok, by podľa názoru Okresného súdu
Trnava bolo nielen vylúčené spáchanie skutku, keďže práve koordinácia správania viacerých osôb je

imanentnou súčasťou skutkovej vety obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry. Skutok teda vykazuje
znaky skutku spáchaného zločineckou skupinou, ale jeho právna kvalifikácia a skutkové obsiahnutie je
bez tohto nemysliteľná a tvorí aj jednu z podmienok podstatných pre ustálenie trestnej zodpovednosti.

Dňa 10.09.2019 bol celý spisový materiál na vec sa vzťahujúci predložený Špecializovanému trestnému

súdu v Pezinku. Predseda senátu preskúmal vec, nestotožnil sa s právnou argumentáciou Okresného
súdu Trnava a na deň 19.09.2019 určil termín neverejného zasadnutia za účelom predbežného
prejednania obžaloby. Na neverejnom zasadnutí senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku
dospel k záveru, že nie je miestne a vecne príslušný na prejednanie danej trestnej veci.

Jednou zo základných zásad trestného konania je obžalovacia zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods.
15 Trestného poriadku.
„Trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom,
ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje.“
V danej trestnej veci to znamená, že súd môže konať len o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, hoci

nie je viazaný právnou kvalifikáciou. V prípade trestného činu založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 185a Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ako aj zločinu založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona sa jedná o samostatnú
skutkovú podstatu, kde skutok musí byť formulovaný tak, aby obsahoval opis skutku s uvedením miesta,
času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to

jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona (§ 199 ods.
3 Trestného poriadku). V danej trestnej veci pre takto konkretizovaný skutok trestné stíhanie začaté
nebolo.

Postup orgánov činných v trestnom konaní po začatí trestného stíhania upravuje ustanovenie § 206 ods.

1 Trestného poriadku.
„Ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania
dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá
uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín
prokurátorovi a ak je obvineným súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi

spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone upovedomíbez meškania oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo uznesenie o vznesení obvinenia oznámené jeho
vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto uznesenia bez meškania.“

Žiadny z troch obvinených v predmetnej trestnej veci nebol obvinený pre trestný čin založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, či už podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb., alebo
podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.

Postup prokurátora po skončení vyšetrovania a náležitosti obžaloby upravuje ustanovenie § 234 ods.

2 Trestného poriadku.
„Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie. Ak prokurátor mieni tento
skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval policajt, upozorní na to pred podaním
obžaloby obvineného, obhajcu a poškodeného a zistí, či so zreteľom na zamýšľanú zmenu navrhujú
doplniť vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie. Ak prokurátor nepovažuje navrhované doplnenie za
potrebné, odmietne ho, urobí o tom záznam do spisu a vyrozumie osobu, ktorá návrh podala.“

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd limitovaný obžalovacou zásadou nemôže konať o skutku, pre
ktorý nebola podaná obžaloba, ani vznesené obvinenie a dokonca, ani začaté trestné stíhanie. Návetie
skutkovej vety v zmysle obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava, jednoznačne nepostačuje
nazáverotom,žejevedenékonanieajpretrestnýčinzaloženia,zosnovaniaapodporovaniazločineckej

skupiny, hoci skutková veta vychádza zo skutkovej vety uvedenej v uznesení o vznesení obvinenia trom
vyššie menovaným obvineným (zv. I č. l. 10-17).

O potrebe jednoznačne formulovať skutok založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
tak, aby tento nemohol byť zamenený s iným skutkom a aby mohol byť náležite právne kvalifikovaný,

nasvedčuje aj skutočnosť vyplývajúca z rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-3T/2/2018-23468 (zv. V č. l. 1273-1358, predseda senátu
poznamenáva, že fotokópia tohto rozsudku bola zabezpečená v danej trestnej veci bez druhej strany
rozsudku, ktorá bola založená do trestného spisu predsedom senátu), ktorý síce nie je doposiaľ
právoplatný, ale vyplýva z neho, že predmetom dokazovania súdu (skutok č. 1) bol aj zločin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, kde okrem iných osôb, členmi mali byť aj W. M. a P.
V.. Z tohto neprávoplatného rozsudku vyplýva dôvodné podozrenie, že W. M. a P. V. mali byť členmi
zločineckej skupiny aj po 01.01.2005, a preto u nich prichádza do úvahy právna kvalifikácia podľa § 296
zákona č. 300/2005 Z. z. Je preto zrejmé, že právne úvahy obsiahnuté v uznesení Okresného súdu
Trnava k definícii zločineckej skupiny s odvolaním sa na ustanovenie § 89 ods. 27 Trestného zákona

č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30.11.2000 nemusia byť správne. Opäť je potrebné poukázať na
potrebuformulácieskutkovejvetytak,abyskutoknemoholbyťzamenenýsinýmskutkom,pretožesajaví
dôvodné podozrenie, že obžalovaní v danej trestnej veci W. M. a P. V. sú stíhaní za rovnaké protiprávne
konanie v inej trestnej veci ( BB-3T/2/2018). Takéto podozrenie vyplýva z výpovedí svedkov, napríklad
N. K. (zv. II č. l. 464-466, 467-477, 478-490) a K. K. (zv. III č. l. 657-667, 668-682). Žiadny zo svedkov

vypočutých v predmetnej trestnej veci však v súvislosti so zločineckou skupinou neuvádza meno Z. K..

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v danej trestnej veci neprichádza do úvahy, aby súd konal o
trestnomčinezaloženia,zosnovaniaapodporovaniazločineckejskupiny,čiužpodľazákonač.140/1961
Zb. alebo podľa zákona č. 300/2005 Z. z. pre nesplnenie základných procesných podmienok na konanie

pred súdom.

Rovnako nemožno súhlasiť s názorom Okresného súdu Trnava na aplikačnú prednosť ustanovení
upravujúcich pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu v zmysle § 14 písm. j) Trestného zákona
(prvý odsek na strane 3), pričom zrejme malo byť správne uvedené ustanovenie § 14 písm. j) Trestného

poriadku:
„Pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu sa vzťahuje na:
j) trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a obzvlášť závažné zločiny
spáchané zločineckou skupinou,
nakoľko právna kvalifikácia podľa § 185a, resp. § 296 Trestného zákona z vyššie uvedených dôvodov

neprichádza do úvahy a rovnako právna kvalifikácia podľa § 219 Trestného zákona musí byť aplikovaná
v znení účinnom v čase spáchania skutku a zákona č. 140/1961 Zb. Kvalifikovaná skutková podstata
trestného činu vraždy v zmysle § 219 ods. 1, ods. 2 písm. i) Trestného zákona bola zavedená do
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. až v znení zákona č. 457/2003 Z. z.“Podľa § 22 ods. 1 Trestného poriadku spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd im najbližšie
spoločne nadriadený.

Podľa § 22 ods. 2 Trestného poriadku najbližšie spoločne nadriadený súd okresného súdu alebo
krajského súdu na jednej strane a Špecializovaného trestného súdu na druhej strane, je Najvyšší súd
Slovenskej republiky.

Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu, Špecializovaný trestný súd dospel k záveru, že nie
je príslušný vo veci konať a je potrebné vec predložiť Najvyššiemu súdu SR ako súdu najbližšie spoločne
nadriadenému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.