Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 24, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/22/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108205060
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2108205060.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Y. XXX, zastúpený
advokátom: JUDr. Stanislav Sobotovič, Nitra, Farská 46, proti žalovanému: R. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXX, t.č. T. F. Q. R., zastúpený advokátom: Mgr. Matúš Chmelo, Piešťany, Royova 9, za účasti
vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 37.543,87 eura s príslušenstvom, o

odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 9C/24/2008 -
151 zo dňa 11. augusta 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.617,- eur

s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 08.02.2008 do zaplatenia. Ďalej uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.789,- eur a vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. V súvislosti s
náhradou trov konania určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške
2.065,- eur k rukám jeho právneho zástupcu; žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu
Piešťany trovy štátu na svedočnom vo výške 15,84 eura a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy
štátu na svedočnom vo výške 17,16 eura a zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok

znávrhuvovýške1.164,-euranapokonurčil,žetrovynaostatnejčastisúdnehopoplatkuzanávrhznáša
štát. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy vo výške
1.335.993,50 Sk (44.346,85 eura) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 08.02.2008
do zaplatenia z titulu náhrady na bolestnom, sťažení spoločenského uplatnenia, 2-násobku bodového
hodnotenia a nákladov spojených s liečením. Škoda vznikla žalobcovi dňa 03.03.2006 pri dopravnej
nehode, ktorú spôsobil žalovaný, pričom rozsudkom Okresného súdu v Trnava č.k. 7T/107/2007 z

31.07.2007 bol tento uznaný vinným. Ako vedľajšieho žalovaného žalobca označil Komunálnu poisťovňu
a.s., keďže vozidlo žalovaného bolo u nej poistené. Zo znaleckého posudku MUDr. J. Q. vyplýva
ohodnotenie bolestného na 675 bodov, pričom žalobca splnil predpoklady na uplatnenie si 2-násobku
bodového hodnotenia. Vedľajší účastník takýto 2-násobok uznáva, pričom vychádza z počtu bodov 1220
ažalobcažiada2-násobokzpočtubodov1350.Doposiaľboložalobcovivyplatenévedľajšímúčastníkom
bolestné vo výške 316.118,- Sk a v žalobnom návrhu si uplatňuje rozdiel vo výške 156.382,- Sk. Čo

sa týka nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, tento si vo výške 1.281.000,- Sk
žalobca u vedľajšieho účastníka uplatnil, pričom mu doposiaľ zaplatil 948.345,- Sk. V žalobnom návrhu
žiada žalobca doplatiť rozdiel vo výške 332.655,- Sk. Keďže podľa ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004
Z.z. môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť až o 50 %, žiada žalobca doplatiť
nad vyplatenú sumu vo výške 948.345,- Sk sumu vo výške 640.500,- Sk. Ďalšou položkou uplatnenou
v konaní sú účelné náklady spojené s liečením, pričom vedľajším účastníkom bola zaplatená suma

2.447,- Sk a v konaní sa žalobca domáha doplatenia sumy vo výške 1.509,50 Sk z celkovej sumy
nákladov vyčíslenej pôvodne na 3.956,50 Sk. Ku dňu 07.02.2008 zaplatil vedľajší účastník žalobcovisumu vo výške 1.310.963,- Sk. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 21.07.2011 pripustil zmenu petitu,
ktorou žalobca žiadal zaplatiť mu sumu 37.516,86 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od
08.02.2008, t.j. pôvodnú sumu zníženú o 27,- eur súvisiacu s nepreukázanou výškou sumy za zničené

okuliare. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne
len sčasti. V konaní bolo nesporným, že pri dopravnej nehode dňa 03.03.2006 bola žalobcovi spôsobená
škoda na zdraví, v dôsledku čoho je tento na plnom invalidnom dôchodku. Zo znaleckého posudku
MUDr. J. Q. č. 5/2006 vyplýva, že ohodnotil bolestné počtom bodov 675 a sťaženie spoločenského
uplatnenia v počte bodov 1830. Žiaden z účastníkov konania takto určenú výšku bodov nenamietal.

Žalobcažiadaluzavretiedohodysvedľajšímúčastníkomavychádzajúczpočtubodovurčenýchznalcom
a hodnoty bodu vo výške 350,- Sk. Vedľajší účastník uznal bodové ohodnotenie v počte 1220 bodov
za bolestné, 3660 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom poistnú udalosť zlikvidoval
dňa 30.01.2008 vyplatením sumy vo výške 1.266.910,- Sk. Vedľajší účastník krátil uplatnené nároky
na bolestnom, sťažení spoločenského uplatnenia a náklady spojené s liečením 25 % z dôvodu, že
navrhovateľ nebol pri dopravnej nehode pripútaný bezpečnostným pásom. Súd prvého stupňa riešil

ako predbežné otázky po prvé určenie správneho počtu bodov za bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia v súvislosti s možným navýšením počtu bodov, po druhé výšku hodnoty jedného bodu, keďže
žalobca žiada ohodnotenie vo výške 350,- Sk a vedľajší účastníka ako správnu hodnotu uvádza 345,48
Sk.

Súd prvého stupňa pri určení výšky náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vychádzal z celkového počtu bodov určeného znalcom, pričom mal za preukázané, že
vedľajší účastník pri výpočte bolestného akceptoval požadované zvýšenie bolestného na 2-násobok,
avšak nie pri všetkých znalcom určených položkách. Základné bodové hodnotenie určené znalcom je
675 bodov a 2-násobok tak činí 1350, avšak vedľajší účastník vychádzal z 1220 bodov. Súd prvého

stupňa dospel k záveru, že žalobca sa oprávnene domáha priznania 2-násobku bodového ohodnotenia,
keďže charakter jeho zranení splnil podmienky ustanovené § 9 ods. 5 písm. b), c) zákona č. 437/2004
Z.z. Vedľajší účastník priznal žalobcovi 2-násobok bodov až za body týkajúce sa otrasu mozgu a
za zlomeninu. Keďže znalec už v základnom hodnotení bolestného zvýšil položku č. 18b2 o 50 %
(pôvodných 100 bodov o 50 bodov) a je možné počet bodov zvýšiť najviac na 2-násobok ustanovenej

sadzby (§ 9 ods. 6 zákona), t.j. najviac na 200 bodov, vedľajší účastník správne zvýšil túto položku len
o 50 bodov. Diagnóza otras mozgu stredného stupňa je priamo v zákone obodovaná sumou 50 bodov a
tento počet je konštantne daný a nemenný, nie je možné ho zvýšiť na 2-násobok. Súd prvého stupňa tak
ustálil, že 2-násobok bodov za bolestné predstavuje 1200 bodov. Čo sa týka počtu bodov za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 1830, tento počet nebol účastníkmi konania namietaný a súd prvého

stupňa túto sumu považoval za východiskovú.

V súvislosti s určením hodnoty jedného bodu súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 5 ods. 2 zákona č.
437/2004 v spojení s oznámením MZ SR č. 242/2006. Týmto opatrením sa určuje výška náhrady za
bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pre rok 2006 za 1 bod vo výške 345,48 Sk

(11,48 eura). Suma náhrady je určená súčinom počtu bodov a sumy za 1 bod. Suma za 1 bod sa určuje
ako 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR
za predchádzajúci kalendárny rok. Suma náhrady sa zaokrúhľuje na celé eurá smerom nahor. Konečná
suma náhrady, vyplácaná ako dávka úrazového poistenia, sa zaokrúhľuje na najbližších 10 euro centov
nahor (§ 116 ods. 8 zákona v znení neskorších predpisov). Súd prvého stupňa tak logickým a slovným

výkladom dospel k tomu, že zákonodarca zaokrúhľovanie viazal na výslednú sumu priznanej náhrady
získanú súčinom počtu priznaných bodov a hodnoty jedného bodu a ustálil, že hodnota jedného bodu
v roku 2006 bola 345,48 Sk.

Súd prvého stupňa v rámci dokazovania riešil, či žalobca bol v čase dopravnej nehody pripútaný

bezpečnostným pásom, keďže v prípade, že pripútaný nebol, mal vedľajší účastník právo krátiť náhradu,
ktorá mu zo zákona prislúcha. Súd prvého stupňa vychádzal z vyjadrenia žalobcu, ktorý na výsluchu
dňa 13.11.2006 na OR PZ Galanta a dňa 11.04.2007 uviedol, že po náraze si na nič nepamätá. Zároveň
uviedol, že si však pamätá to, že mu bol odstrihovaný bezpečnostný pás. Z vyjadrenia Hasičského a
záchranného zboru v Piešťanoch, ktorého príslušníci boli pri autonehode prítomní vyplýva, že žalobcu z

vozidla nevyprosťovali. Z fotodokumentácie motorového vozidla po dopravnej nehode vyplýva, že spona
bezpečnostného pásu sa po dopravnej nehode nachádzala v hornej časti pri držiaku a bezpečnostný
pás bol navinutý. Kotva na pás medzi sedadlami bola prázdna a volant v aute žalobcu bol zlomený.
Súd prvého stupňa tvrdenie žalobcu, že mu niekto prerezával pás vyhodnotil ako nepreukázané. Zoznaleckého posudku MUDr. Q. vyplýva, že zlomenina rebier vznikla nárazom na volant, prípadne
tlakom bezpečnostného pásu, čo súd prvého stupňa vyhodnotil tak, že ide o alternatívne vyjadrenie
dôvodu zlomenia rebier a nejde o konštatovanie, že by žalobca mal na sebe bezpečnostný pás.

Vychádzajúc z mechanizmu spôsobených zranení súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ
pripútaný nebol. Navrhovaný svedkovia J. A., Mgr. Z. R., H. J. a J. Y. tvrdenia žalobcu o tom, že bol
pripútaný nepotvrdili. V súvislosti s krátením nárokov o 25 % z titulu spoluúčasti žalobcu na vzniku
škody na zdraví sa súd prvého stupňa zaoberal tým, či by v prípade riadneho pripútania bezpečnostným
pásom žalobca neutrpel také závažné poranenia. Súd prvého stupňa uzavrel, že pokiaľ by žalobca bol

pripútaný, jeho zranenia v tvárovej časti a vôbec v hornej časti tela by neboli v takom rozsahu, ako v
prípade, že by pripútaný nebol. S prihliadnutím na ust. § 415 Občianskeho zákonníka bolo povinnosťou
žalobcu správať sa tak, aby škodu nespôsobil a porušil zároveň svoju povinnosť pripútať sa na sedadle
podľa ust. § 5 ods. 3 vyhl. č. 315/1996 Z.z. Miera zavinenia žalobcu na vzniku škody na zdraví je v
rozsahu 20 % a o túto sumu súd prvého stupňa krátil žalobcom uplatnené nároky.

Vedľajší účastník dňa 30.01.2008 poukázal na účet žalobcu náhradu na bolestnom za 1220 bodov
v celkovej sume 316.118,- Sk a žalobca sa domáhal z titulu náhrady na bolestnom doplatenia sumy
156.382,- Sk. Súd prvého stupňa určil výšku náhrady na bolestnom súčinom sumy 1200 bodov x 345,48
Sk, čo činí 414.576,- Sk, ktorú sumu krátil 20 % za spoluúčasť a dospel k výslednej sume 331.660,80
Sk. Suma uhradená vedľajším účastníkom je 316.118,- Sk a súd prvého stupňa tak uložil žalovanému

povinnosť doplatiť žalobcovi z titulu náhrady bolestného sumu 15.542,80 Sk, čo činí 515,93 eura,
zaokrúhlene 516,- eur.

V súvislosti s náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia mal súd prvého stupňa preukázané, že
vedľajším účastníkom bola žalobcovi uhradená suma 948.345,- Sk ako 2-násobok počtu bodov 1830

násobené hodnotou bodu 345,48 Sk. Súd prvého stupňa určil náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia sumou 1.264.460,- Sk, ktorú skrátil o 20 % za spoluúčasť, čo činí sumu 1.011.568,- Sk.
Navrhovateľovi bola uhradená suma 948.345,- Sk a súd prvého stupňa tak uložil žalovanému povinnosť
doplatiť žalobcovi rozdiel vo výške 63.223,- Sk, po prepočte 2.098,62 eura, zaokrúhlene 2.099,- eur. V
súvislosti s účelnými nákladmi spojenými s liečením si žalobca uplatnil sumu 2.447,- Sk, pričom pôvodne

uplatnená suma 3.956,50 Sk bola krátená 25 %. Následne žalobca túto sumu ponížil o 27,- eur. Vedľajší
účastník, ani žalovaný nenamietali sumu uplatnenú v pôvodnom žalobnom návrhu, namietaná bola len
hodnota spoluúčasti a položka okuliarov, o ktorú žalobca petit upravil. Súd prvého stupňa tak vychádzal
zo sumy 3.143,098 Sk, ktorú znížil o 20 % a po odpočítaní žalobcovi uhradenej sumy 2.447,- Sk vznikol
rozdiel, ktorý je potrebné žalobcovi doplatiť vo výške 67,488 Sk, čo po zaokrúhlení činí 2 eurá.

Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal aj s dôvodnosťou nároku uplatneného podľa
ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., a to s navýšením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o
50 %. Súd prvého stupňa porovnal stav zdravia poškodeného pred dopravnou nehodou a po dopravnej
nehode. V dôsledku tejto škodovej udalosti sa žalobca stal plne invalidným, keďže jeho schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť klesla o viac ako 70 %. Jeho psychický stav je veľmi ťažký, zranenia
zanechali trvalé následky v oblasti mozgových funkcií, má pomalšie psychomotorické tempo, zhoršenú
artikuláciu, jeho rečový prejav je ťažko zrozumiteľný, má oslabenú svalovú silu a motoriku dolných
končatín.Máoslabenérozumovéfunkcie,atedazásahdojehozdraviabolveľmivýrazný.Včasenehody
mal 43 rokov, nemal založenú vlastnú rodinu a bol zamestnaný. Od podania návrhu sa zdravotný stav

žalobcu nezmenil. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v jej dome. Nie je ženatý. Nemá deti.
Poberá invalidný dôchodok 700,- eur a iný príjem nemá. Úraz utrpel v najproduktívnejšom veku, ujma
na zdraví ho celoživotne poznačila a zmenila kvalitu jeho života. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru,
že návrh na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je dôvodný až o 50 %. Keďže
výšku sťaženia spoločenského uplatnenia súd prvého stupňa určil sumou 1.011.568,- Sk, z tejto sumy

vypočítal 50 % a takto získanú sumu vo výške 16.789,- eur žalobcovi priznal.

V súvislosti s náhradou trov konania súd prvého stupňa priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške
2.065,- eur s prihliadnutím na pomer úspechu účastníka v konaní, kedy vyčíslil úspech žalobcu na 51,7
%. Vychádzajúc z takto určeného pomeru postupoval súd prvého stupňa aj v súvislosti s náhradou trov

svedočného, kedy žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu na svedočnom v sume 15,84 eur a
žalovanému vo výške 17,16 eur. Z rovnakého percentuálneho vyčíslenia vychádzal súd prvého stupňa aj
prizaviazanížalovanéhoknáhradepoplatkuzanávrh,keďžežalobcajeodpoplatkuexlegeoslobodený,a teda zaviazal žalovaného na uhradenie sumy 1.164,- eur zodpovedajúci 52 % neúspechu žalovaného
v konaní.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa sa včas odvolal žalobca a žiadal odvolací súd zmeniť napadnutý
rozsudok tak, že okrem priznanej istiny zaviaže odporcu zaplatiť ešte ďalších 18.084,62 eura a náhradu
trov konania. Pochybenie súdu prvého stupňa vzhliadol v tom, že tento vychádzal zo skutočnosti, že
žalobca v čase nehody nemal zapnutý bezpečnostný pás a súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
počet bodov bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, čo sa následne prejavilo v nesprávne

vypočítanejfinančnejnáhrade.Vsúvislostiskrátenímnáhradyzdôvodunepripútaniasabezpečnostným
pásom poukázal žalobca na to, že bezpečnostný pás mal zapásaný. Pri nehode utrpel také vážne
zranenia, že s istotou o udalostiach bezprostredne po nehode nemôže nič povedať a nemôže vylúčiť
ani to, že po nehode si bezpečnostný pás odopol sám. Ak by bezpečnostný pás v čase nehody nemal
zapnutý,zrejmebypričelnejzrážkevyletelzvozidlacezprednésklo,prípadnebydonehonarazilhlavou.
Súd prvého stupňa teda nesprávne vyhodnotil názor znalca, ktorý uviedol, že zlomeniny viacerých rebier

mohol utrpieť nárazom tela na volant vozidla, prípadne ich mohol spôsobiť tlak bezpečnostného pásu.
Nebolo možné objektívne preukázať, či v čase nehody mal zapnutý bezpečnostný pás a súd nemal
žiaden dôvod krátiť požadovanú náhradu v rozsahu 20 %.

Čo sa týka výšky náhrady za vytrpenú bolesť má za to, že vychádzajúc zo záverov posudku znalca,

sú u žalobcu dané dôvody na zvýšenie počtu bodov bolestného podľa písm. b) a c) ust. § 9 ods. 6
zák. č. 437/2004 Z.z. a pri súbehu dôvodov podľa ods. 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky 2-
násobku ustanovenej sadzby. Žalobcovi tak patrí 1350 bodov a náhrada zodpovedajúca sume 466.398,-
Sk, pričom doposiaľ mu vedľajší účastník uhradil len 316.118,- Sk.

V súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia požaduje jeho zvýšenie na 2-násobok zo základu
1830 bodov vyčíslených znalcom MUDr. Q. za 3660 bodov, teda žalobcovi patrí náhrada 1.264.456,- Sk,
ktorú žiada zvýšiť o 50 %, čo spolu predstavuje 1.896.688,- Sk. Vedľajší účastník mu zaplatil 948.345,-
Sk a nedoplatok tak činí 948.343,- Sk, resp. 31.479,28 eur. Poukázal v tejto súvislosti na § 5 ods. 1, 2
zákona, podľa ktorého pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku, a tak aj zvýšenie náhrady vychádza z celkového počtu
bodov v oboch týchto položkách.

Sumavyčíslenávovýške3.956,50Skzanákladyspojenésliečením,vtejtočastiuvádza,ženeuhradený

rozdiel voči požadovanej sume predstavuje 696,10 Sk, t.j. 23,08 eura, na ktorých zotrval. Celková suma,
ktorú v konaní požaduje, predstavuje 36.490,74 eura. Rozsudok nenapadol v časti určenia hodnoty bodu
vo výške 345,48 Sk a túto uznal za správnu.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa sa včas odvolal aj vedľajší účastník, a to v časti výroku, ktorým

bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.617,- eur s príslušenstvom a povinnosť
zaplatiť sumu 16.789,- eur. Napadnuté výroky majú vplyv aj na ustálenie pomeru podieľania sa na
trovách konania v súvislosti s čím napadol vedľajší účastník aj výrok týkajúci sa povinnosti uhradiť
žalobcovi náhradu trov konania vo výške 2.065,- eur a výrok súvisiaci s trovami štátu na svedočnom
a súdnom poplatku. Pochybenie súdu prvého stupňa vedľajší účastník vzhliada predovšetkým v tom,

že zmenil mieru krátenia poistného plnenia z 25 %, ktoré uplatnil vedľajší účastník a krátil plnenia,
ktoré majú byť žalobcovi priznané výškou 20 % z dôvodu nepripútania sa bezpečnostným pásom, a
to bez bližšej konkretizácie, len s poukazom na údajnú prax poisťovní. V tejto časti je rozhodnutie
nepreskúmateľné, keďže podľa názoru vedľajšieho účastníka žiadna ustálená prax neexistuje a nemá k
dispozícii ani rozhodnutia NS SR, ktoré by takéto tvrdenie podporili. V obdobných prípadoch poisťovne

uplatňujú spoluzavinenie poškodeného minimálne vo výške 25 % v závislosti od porušenia povinnosti
poškodeného a od toho, ako takéto porušenie ovplyvnilo vznik škody a jej rozsah. Tieto svoje tvrdenia
podporil poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici. Poukázal na to, že posúdenie
mieryspoluzavineniažalobcunavznikuškodyjerozhodujúcouotázkoumajúcoupriamydopadnavýšku
plnenia, na ktoré žalobcovi vzniká nárok. V prípade, že by bola akceptovaná miera krátenia vo výške

25 % tak, ako pôvodne vedľajší účastník navrhoval a z akého krátenia aj pri vyplácaní jednotlivých súm
vychádzal, potom by súd prvého stupňa musel priznať žalobcovi sumu 15.739,64 eur, čo po zaokrúhlení
činí 15.740,- eur a takáto suma má následne vplyv aj na pomer úspechu a neúspechu účastníkov, keďže
úspešnosť žalobcu by tak dosiahla len mieru 41,95 %. Vedľajší účastník žiadal odvolací súd, aby zmenilrozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že zaviaže žalovaného k náhrade sumy vo výške 15.740,- eur a
vo zvyšku žiadal návrh zamietnuť.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca tak, že považuje za nepreukázanú skutočnosť, že
by bol žalobca nepripútaný bezpečnostným pásom, a teda celá konštrukcia krátenia jeho nároku či už
výškou 20% alebo 25% je nesprávna a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník tak, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil

skutočnosti svedčiace o tom, že žalobca nebol pripútaný bezpečnostným pásom a za dôvodné považuje
krátenie vo výške 25%. V súvislosti s požiadavkou na zvýšenie bolestného na dvojnásobok s poukazom
na § 9 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. je potrebné zdôrazniť, že už samotný znalec zvýšil diagnózu
18b2 o 50% a podľa odseku 6 cit. ustanovenia pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť
bolesť najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby (v tomto prípade max. 200 bodov), čo vedľajší
účastník aj pri výpočte poistného plnenia vykonal. Súd nie je oprávnený rozhodovať o zvýšení náhrady

za bolesť o dvojnásobok, keďže toto prináleží lekárovi, ktorý bolesť posudzoval.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202
OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 OSP) v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov
3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a
doplnení).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť
sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Odňatie možnosti konať pred súdom je
relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného

zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v
priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Súd

prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s prenosom dôkazného bremena, v súvislosti
s vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym právnym záverom, čím sa jeho rozhodnutie stalo
nedostatočne odôvodneným, a preto aj nepreskúmateľným. Súd prvého stupňa správne nevyhodnotil
vykonané dokazovanie, keď nepostupoval v súlade s dikciou ust. § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd
prvého stupňa taktiež opomenul aplikáciu ust. § 118 ods. 2 OSP, pričom takýto nesprávny postup súdu
určený zákonom sa prejavil v priebehu konania a následne pri rozhodovaní o uplatnenom nároku tým,
že účastníkom bola odňatá možnosť zaujať postoj k úvahám súdu, navrhnúť relevantné dôkazy a konať
tak, aby boli zachované základné princípy korektného procesu.

Zaradenie tohto ustanovenia do zákona malo za cieľ zvýšiť predvídateľnosť postupu súdu a posilniť
právo na spravodlivý súdny proces. V záujme dosiahnutia predvídateľnosti postupu a rozhodovania
ukladá toto ustanovenie súdu povinnosť oboznámiť účastníka konania na pojednávaní s predbežným
zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to,

ktoré z navrhovaných dôkazov (ne) treba vykonať. Účastníkovi konania má tým byť vytvorená možnosť
predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných oprávnení.
Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy
legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosť rozhodnutia sú totiž súčasťou právnej istoty
- pojmového znaku právneho štátu. Preto bolo potrebné, aby súd na pojednávaní zhrnul, ktoré právne

významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré z týchto tvrdení zostali
sporné,prípadne,ktorénavrhnutédôkazynevykoná.Zospisuvyplýva,ževdanejvecisúdprvéhostupňa
plne nedodržal zákonom stanovený postup (§ 118 ods. 2 OSP). V nedodržaní postupu podľa § 118 ods. 2
OSP treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci(IIÚS261/06)viedlakzmareniuúčelusledovanéhotýmtozákonnýmustanovením(porovnajrozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/18/2010).

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že
vykonané dokazovanie nebolo vyhodnotené súdom prvého stupňa tak, aby zodpovedalo výroku
rozhodnutia, vykonané dokazovanie si vnútorne odporuje so závermi prijatými súdom prvého stupňa
a odôvodnenie rozhodnutia obsahuje závery, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, čím sa
rozhodnutie súdu prvého stupňa stáva nepreskúmateľným.

V súvislosti s hodnotením dôkazov súdom prvého stupňa odvolací súd musí upozorniť na základné
požiadavky na spôsob vykonávania a hodnotenia dôkazov. V procese poznávania skutočností počas
občianskeho súdneho konania dochádza od samého začiatku k hodnoteniu vykonaných dôkazov po
stránke ich vierohodnosti. Toto hodnotenie je predbežného rázu a je nutné na to, aby súd posúdil, či má
podrobiť niektorú skutočnosť ďalej dokazovaniu, ako aj dôkazy vyhodnotiť v ich vzájomnom kontexte.

Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo
najavo. Tieto skutočnosti má súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie
je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov. Pokiaľ súd vo svojom
odôvodnení nejakú skutočnosť konštatuje a považuje ju za rozhodujúcu pri zvažovaní výšky určitého
nároku, musí mať o existencii takejto skutočnosti aj dôkazy, ktoré ho k takýmto záverom vedú.

Súd prvého stupňa za rozhodujúce pri určení nároku v súvislosti s možnosťou jeho krátenia vyhodnotil
vykonané dokazovanie tak, že žalobca nepreukázal, že splnil svoju zákonnú povinnosť a bol pripútaný
bezpečnostným pásom. Tento záver viedol súd prvého stupňa k tomu, že poškodený škodu spoluzavinil
a má sa na nej podieľať pomerom 20%, čo je miera vykonaného krátenia. Tu však treba zdôrazniť,

že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil to, ktorá strana je povinná dôkazné bremeno niesť a toto
bremeno preniesol na žalobcu, ktorý od počiatku tvrdil, že pripútaný bol. Keďže vedľajší účastník tvrdil,
že žalobca nebol pripútaný, prináleží jemu navrhnúť také dôkazy, ktoré by takejto skutočnosti svedčali.
Dôkazné bremeno o určitej skutočnosti nesie účastník, ktorý určité tvrdenie vzniesol. Vedľajší účastník
počas celého konania vychádzal z toho, že pás bol navinutý, a teda žalobca nebol vôbec pripútaný.

Súd prvého stupňa vychádzal len z podporných výpovedí svedkov, ktorých výpovede nemali žiadnu
skutočnú hodnotu (vlastne nič súvisiace s tým, či bol alebo nebol žalobca pripútaný, nevideli). Vychádzal
aj z toho, že prvé výpovede žalobcu v trestnom konaní si odporovali, ale neprihliadol na jeho zranenia
súvisiace aj s mozgovými funkciami a ich poškodením. Napokon, súd prvého stupňa sám učinil závery,
ktoré prináležia výlučne znalcovi, keď vyslovil, že z mechanizmu zranení vyplýva, že žalobca pripútaný

nebol, pričom v odôvodnení rozhodnutia vôbec nešpecifikuje, o aké hodnotenie mechanizmu ktorých
zranení má ísť. Posúdenie tejto skutočnosti je v prejednávanej veci najpodstatnejšou okolnosťou, ktorej
správne riešenie ustáli také dôležité okolnosti majúce vplyv na správne určenie nároku žalobcu, že bez
jej bezchybného a nesporného riešenia nemožno dôjsť k žiadnym správnym skutkovým ani právnym
záverom.

Keďže jedine znalec môže určiť, či a ktoré zranenia majú charakter zranení spôsobených použitím
bezpečnostného pásu, odvolací súd vyzval súdneho znalca MUDr. Q., aby sa vyjadril, či je možné
zistiť z mechanizmu vzniku jednotlivých zranení, či bol poškodený - žalobca v čase autonehody
pripútaný bezpečnostným pásom. Vo svojom vyjadrení súdneho znalca zo dňa 26.06.20102 tento

výslovne uviedol, že s pravdepodobnosťou blízkou istote bol poškodený H. O. v čase nehody pripútaný
bezpečnostnýmpásom.Svojzáverodôvodniltým,žepoškodenýmalporanenúhornúčasťľavejpolovice
hrudníka, dolnú časť pravej polovice hrudníka, oblasť brucha pod pravým rebrovým oblúkom a panvu,
zlomeninu ľavej kľúčnej kosti a tretieho až desiateho rebra vpravo, pomliaždenie pľúc a pneumothorax.
Bezpečnostný pás na strane vodiča prechádza z ľavej strany zhora smerom doprava dole, čo zodpovedá

uvedeným zraneniam. Pre jeho použitie svedčí aj to, že v prípade nepoužitia pásu dochádza pri čelnej
zrážke často k zlomenine hrudnej kosti a rebier na oboch stranách nárazom na volant, čo u poškodeného
nenastalo.

Súd prvého stupňa učinil závery patriace do hodnotiacej oblasti súdneho znalca (skutkové závery) bez

toho, aby vykonal akékoľvek dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania doplnením pôvodného
posudku. Vychádzal len z tvrdení vedľajšieho účastníka a ním vznesených domnienok. Zohľadnil tak
skutočnosti, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, nesprávne preniesol dôkazné bremenona účastníka, ktorému nepatrí (na žalobcu) a takéto pochybenie je dôvodom, pre ktoré je potrebné
rozhodnutie zrušiť.

Zprocesnéhohľadiskajepotrebnédodať,žesúdprvéhostupňanevyužildostatočnenástrojeobsiahnuté
v Občianskom súdnom poriadku, a to najmä ust. § 118 ods.2, čo viedlo následne k vadám v konaní,
ktoré mali za následok zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa síce v zápisnici
z pojednávania predchádzajúceho vyhláseniu rozsudku uvádza, že účastníkom bolo dané poučenie
podľa ust. § 118, avšak ani z jedného zápisu z pojednávaní počas celého konania nevyplýva, že by

súd postupoval podľa odseku 2 citovaného ustanovenia. Pritom je žiadúce účastníkov oboznamovať
(prirodzene bez náznaku zjavnej prejudikácie) o úvahách, ktorými sa súd pri posudzovaní veci zaoberá
tak, aby mali možnosť sa k nim vyjadriť, navrhnúť prípadné dôkazy a uvedomiť si svoju procesnú pozíciu,
čo je v záujme predvídateľnosti postupu súdu a tým aj posilnenia práva na spravodlivý proces. Pokiaľ sa
súd prvého stupňa ako podstatnou úvahou zaoberal možnosťou krátenia náhrad a úvahami o korekcii
tejto výšky odlišne, ako to vykonal vedľajší účastník, vychádzajúc aj z úvahy, že dôkazné bremeno nesie

žalobca, o takýchto úvahách mal účastníkov oboznámiť prinajmenšom z dôvodu, aby mohli v tomto
smerenavrhnúťdokazovaniealeboargumentačnetakétoúvahysúdukorigovať.Súdmáexlegeuloženú
povinnosť po začatí každého pojednávania uviesť účastníkom (vychádzajúc z dokazovania vykonaného
do daného času), ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné,
ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané

a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Zo zápisníc z pojednávania splnenie tejto
povinnosti musí vyplývať, čo v prejednávanej veci súd prvého stupňa opomenul.

Na základe uvedených právnych záverov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. §
221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil, pretože postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom odňatá možnosť

konať pred súdom, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa vo veci bude konať na základe podaného návrhu, konanie povedie
spôsobom zodpovedajúcim dôslednej aplikácii ust. § 118 OSP, vedený naznačenými úvahami a závermi

odvolacieho súdu. Vzhľadom na obsah odvolania žalobcu je dané, že úvaha súdu o výške hodnoty
bodu je v súčasnosti medzi účastníkmi nesporná. Bude potrebné nariadiť znalecké dokazovanie
doplnením pôvodného znaleckého posudku, pričom súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť,
aby posudok vypracoval písomne (§ 127 ods. 1 OSP). Súd sa tiež vyporiada s prípadnými procesnými
návrhmi účastníkov súvisiacimi so závermi znalca tak, by bola dodržaná dvojinštančnosť konania

(pričom výsledok sa odzrkadlí aj v zmene napadnutého rozhodnutia v časti trov konania). Po vykonaní
príslušných procesných rozhodnutí a prípadnom dokazovaní súd prvého stupňa rozhodne, pričom svoje
rozhodnutie i náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.