Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6C/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717212740
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5717212740.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMartinsudcomMgr.MartinomBaueromvsporežalobcov:1/MUDr.Y.Q.,W..XX.XX.XXXX,

F. V. W. M. XX, 2/ X. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. R.. V. XX, Y. a 3/ PharmDr. JE. Q., W.. XX.XX.XXXX, F.
V. XX, F., všetci právne zastúpení: JUDr. Jozef Pliešovský, advokát so sídlom v Martine, Kukučínova 1,
proti žalovaným: 1/ PhDr. Y. R., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XX, F. a 2/ U. T., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XX, F.,
obaja zastúpení splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. H. R., W.. XX.XX.XXXX, M. F. R. XXX/XX, F. - V.
U., o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.566 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobcom 1/ - 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.12.2017 sa žalobcovia voči žalovaným domáhali
vydania bezdôvodného obohatenia, a to tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 748 €, žalobkyni 2/ sumu 748 € a žalobkyni 3/ sumu 1.070 €, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od podania žaloby do zaplatenia, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi, žalobca 1/ v
spoluvlastníckom podiely o veľkosti 7/24 k celku, žalobkyňa 2/ v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 7/24

kcelkuažalobkyňa3/vspoluvlastníckompodielyoveľkosti10/24kcelku,nehnuteľnostínachádzajúcich
sa v V.. Ú.. V. W. M., zapísaných na N. XXX, a to parc. č. KN-C 145/57 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 32 m2, parc. č. KN-C 145/196 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 204 m2, parc. č.
KN-C 145/197 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2, parc. č. KN-C 145/198 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 176 m2, parc. č. KN-C 145/199 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 77
m2 (ďalej len „pozemky“ alebo „nehnuteľnosti“). Vlastníctvo nadobudli v reštitučnom konaní. Žalovaní
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to stavieb - kravína súp. č. 372 a mliečnice súp. č.

373, zapísané na N. XXX, postavených na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov (ďalej len „stavby“).
Stavby nadobudli žalovaní kúpnou zmluvou č. V 3423/2001. Žalobcovia si uplatňujú nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2017 v celkovej výške 2.566 € z titulu
užívania pozemkov v ich vlastníctve bez právneho dôvodu.

2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti žalobcov a žalovaného 2/, ktorých prítomnosť bola
ospravedlnená. Nepožiadali o odročenie pojednávania z dôvodu neprítomnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.01.2018 sa žalovaní vyjadrili k podanej žalobe.
Uviedli, že nárok žalobcov neuznávajú, čo do dôvodu ani výšky. Predmetom konania je vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného za užívanie pozemkov, ktoré majú žalobcovia v

nezákonnom vlastníctve. Namietajú znalecký posudok, ktorý pod č. 54/2014 vyhotovil znalec Agrikola.
Na pozemkoch parcelné číslo 145/146 a 145/62 je budova kravína so súpisným číslom 372, ktorá
vždy slúžila na poľnohospodárske účely. Rovnaký režim platí aj pre mliečnicu, ktorá je zapísaná na
N. XXX so súpisným číslom 373. Na uvedené sa nevzťahuje Vyhláška č. 492/2014 Z.z. Jedná sa
o pozemky zastavané stavbami výlučne na poľnohospodárske účely do 24.06.1991. Obidve budovy,

kravín aj mliečnica, boli pôvodne postavené bývalým štátnym majetkom ešte pred 24.06.1991. Na účely
určenia výšky nájomného sa má použiť zákon č. 504/2003 Z.z. Žalobcovia pri výpočte nájomného
vychádzajú z nesprávneho právneho predpisu. Pre výpočet výšky nájomného treba použiť výlučne
ust. § 10 ods. 1 Zákona č. 504/2003, podľa ktorého je výška nájomného najmenej 1 % z hodnoty
poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 330/1991 Zb. Poukázali
na znalecký posudok č. 17/2017 zo dňa 25.09.2017, ktorý bol vypracovaný znalkyňou Ing. Darinou

Kalabusovou, predmetom ktorého bolo stanovenie nájmu predmetných pozemkov. Znalkyňa použila
správny právny predpis. Navrhli žalobný návrh ako nedôvodný v plnom rozsahu zamietnuť.

5. Písomným podaním zo dňa 26.02.2018 sa žalobcovia vyjadrili k vyjadreniu žalovaných. Uviedli, že
zotrvávajú na podanej žalobe. V konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9C/116/2014 sa

riešili nároky na zaplatenie za roky 2012-2015, pričom v tomto konaní bola určená všeobecná hodnota
nájmu v celkovej výške 4.546 €. Keďže bolo podané odvolanie voči uvedenému rozhodnutiu, žalobcovia
navrhli, aby súd konanie prerušil. Všetky pozemky nachádzajúce sa okolo stavby kravína a mliečnice
sú určené na výstavbu rodinných domov. Pozemky sa predávajú okolo 55 €/m2.

6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 28.03.2018 sa žalovaná 1/ vyjadrila k vyjadreniu žalobcov.
Žalovaný 2/ sa k uvedenému vyjadreniu pripojil. Uviedla, že odborné vyjadrenie č. 6/2017 vyhotovené
súdnym znalcom Ing. Jurajom Veselkom zo dňa 07.02.2017 je nesprávne. Bolo vyhotovené na
základe nesprávneho právneho predpisu. Pozemky sú zastavené poľnohospodárskymi stavbami a táto
skutočnosť tvorí právnu prekážku pre individuálnu občiansku výstavbu. Pri určení všeobecnej hodnoty

výšky nájmu mal byť použitý správny právny predpis. Znalec mal na existenciu týchto stavieb prihliadať
a mal zistiť, kedy boli stavby postavené. Žalobcovia ani ich právni predchodcovia nebránili žalovaným
v užívaní pozemkov pod stavbami kravína a mliečnice. Až po 18 rokoch nerušeného užívania sa začali
domáhať uzavretia nájomnej zmluvy. Nikdy žiadnu nájomnú zmluvu nepredložili. Žalovaní tvrdia, že
vydržali vecné bremeno, ktoré spočíva v práve stavby na cudzom pozemku. Právnym základom žaloby

môže byť iba odplata za vecné bremeno a právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré spočíva v
práve stavby na cudzom pozemku. Súd by mal určiť výlučne odplatu za vecné bremeno.

7. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zotrval na podanej žaloby. Žalobcovia mali záujem o
uzavretie mimosúdnej dohody aj vzhľadom k rozhodnutiu odvolacieho súdu v predchádzajúcom konaní.

Bol tu pokus o dohodu, avšak neúspešný. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, vychádzajú z
posudku z predchádzajúceho konania. Z dôvodu hospodárnosti sme nepredkladali ďalšie posudky.

8. Splnomocnená zástupkyňa žalovaných na pojednávaní uviedla, že žalovaní chceli uzavrieť dohodu,
ale ponuka bola pre nich neprijateľná. Bolo podané aj dovolanie. Preto môže byť celý proces zvrátený.

Nesúhlasia s výškou bezdôvodného obohatenia. Mala by byť určená v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z.,
nakoľko ide o nájom poľnohospodárskej pôdy.

9. Z výpisu z N. č. XXX vytvoreného cez katasterportal.sk dňa 24.11.2015, vedeného Okresným úradom
Martin, katastrálny odbor, pre k. ú. V. nad M., obec Košťany nad Turcom, okres Martin, mal súd

preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetných pozemkov, a to žalobca 1/ v spoluvlastníckom
podiely 7/24-ín k celku, žalobkyňa 2/ v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 7/24-ín k celku a žalobkyňa
3/ v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 10/24-ín k celku. Pozemky sú umiestnené v zastavanom území
obce.

10. Výpisom z LV č. XXX vytvoreného cez katasterportal.sk dňa 22.12.2017, vedeného Okresným
úradom Martin, katastrálny odbor, pre k.ú. V. nad M., obec Košťany nad Turcom, okres Martin, mal súd
preukázané, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných stavieb, kravína so súp. č. 372 a
mliečnice so súp. č. 373, a to každý v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1 k celku.11. Z odborného vyjadrenia č. 6/2017 vypracovaného znalcom Ing. Jurajom Veselkom, odbor
stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, vo veci určenia výšky všeobecnej hodnoty nájmu za

užívanie pozemkov zapísaných na N. č. XXX pre k. ú. V. nad M., v konaní vedenom na Okresnom
súde Martin pod sp. zn. 9C/116/2014 mal súd preukázané, že výsledná všeobecná hodnota nájmu za
pozemky parcelné číslo 145/62 je za obdobie od 10.05.2012 do 31.12.2012 vo výške 664,27 €, za
obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 vo výške 1.106,53 € a za obdobie od 01.01.2014 do 17.11.2014
vo výške 1.130,42 €. Za pozemky parcelné číslo 145/196, 145/197, 145/198 a 145/199 je za obdobie

od 18.11.2014 do 31.12.2014 vo výške 129,23 € a za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 vo výške
1.206,72 €. Za pozemok parcelné číslo 145/57 je za obdobie od 10.05.2012 do 31.12.2012 vo výške
36,15 €, za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 vo výške 63,65 €, za obdobie od 01.01.2014 do
31.12.2014 vo výške 69,82 € a za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 vo výške 77,70 €. Pri určení
hodnoty nájmu znalec použil Vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty pozemkov.

12. Zo znaleckého posudku č. 17/2017 vypracovaného znalkyňou Ing. Darinou Kalabusovou dňa
10.10.2017 vyplýva výška nájmu za pozemky parcely č. 145/57, 145/62, 145/196, 145/197, 145/198
a 15/199 za obdobie od 10.05.2012 do 31.12.2012 vo výške 2,73 €, za obdobie od 01.01.2013 do
31.12.2013 vo výške 4,23 € a za obdobie od 01.01.2014 do 17.11.2014 vo výške 3,72 € a výška nájmu

za pozemky parcelné číslo 145/57, 145/196, 145/197, 145/198 a 15/199 za obdobie od 18.11.2014 do
31.12.2014 vo výške 0,44 € a za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 vo výške 3,61 €. Pri určovaní
výšky hodnoty nájmu znalkyňa vychádzala zo zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov.

13. Uznesením zo dňa 05.06.2018, č. k. 6C/36/2017-84, právoplatným dňa 30.06.2018, súd prerušil
konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn.
9C/116/2014.

14. Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 27.09.2017, č. k. 9C/116/2014-405, v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.01.2019, č. k. 6Co/72/2018, uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/a 2/ po 564 € a žalobkyni 3/ sumu 805 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 09.05.2014 do zaplatenia, žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ po
762 € a žalobkyni 3/ sumu 1.089 € spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 16.01.2016 do
zaplatenia. Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania a požadované zo súm priznaných

žalobcom za obdobie od 09.05.2014 a obdobie omeškania z úrokov priznaných vo výške 5,05 % ročne
žalobu zamietol. Vo zvyšku konanie zastavil a žalobcom nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Stranám nebola priznaná náhrada trov prvoinštančného ani odvolacieho konania. V odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že sa nestotožnil s názorom, že by žalovaní mali žalobcom
za užívanie ich pozemkov platiť nájom tak, ako keby mali prenajatý poľnohospodársky pozemok

slúžiaci poľnohospodárskej výrobe. Nestotožnil sa ani s tým, že by v zmysle § 10 ods. 1 zákona
č. 504/2003 Z.z. sa výška nájomného ako ekvivalent bezdôvodného obohatenia žalovaných mala
určiť najmenej ako 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu (§
43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.). Je nutné konštatovať, že zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov svojou filozofiou

sleduje nájom pozemkov, ktoré majú slúžiť poľnohospodárskym účelom, pričom účelom takéhoto nájmu
je užívať pozemok na poľnohospodárske účely. Podľa presvedčenia súdu aj keď stavby, ktoré žalovaní
vlastnia, pôvodne boli stavebno - technicky určené na poľnohospodárske účely od roku 2001, keď ich
žalovaní v rade 1/ a 2/ kúpili, podľa ich vlastnej výpovede poľnohospodárskym účelom neslúžia. V
čase súdneho konania sa evidentne nachádzali na území určenom pre individuálnu bytovú výstavbu,

teda pre zastavanie rodinnými domami. Za týmto účelom žalobcovia dokonca časť svojich pozemkov,
dokonca aj pozemok nachádzajúci sa pod stavbou kravína, darovali obci, aby na ňom vybudovala
miestnu komunikáciu. Samotné pozemky žalobcov sú na LV vedené ako zast. plochy a nádvoria a
súčasne sú podľa územného plánu obce určené na individuálnu bytovú výstavbu. Z tohto pohľadu
je nutné považovať tieto pozemky za pozemky stavebné a nie za pozemky, ktoré sú určené na

poľnohospodárske účely, čiže na poľnohospodársku výrobu. Z tohto pohľadu potom súd považoval za
správne, zákonné a spravodlivé, aby ekvivalent toho, čo žalobcom ušlo tým, že nemohli realizovať
svoje vlastnícke práva k sporným pozemkom a to, čo naopak žalovaným neušlo, pretože užívali v
kritickom období sporné pozemky bez poskytnutia primeraného ekvivalentu, je nutné určiť za pomociznalca z odboru stavebníctva a teda jeho odborným vyjadrením zistiť, aké obvyklé nájomné by mohli
žalobcovia požadovať a žalovaní platiť v danom mieste a čase za užívanie týchto pozemkov ako
pozemkov stavebných. Žalobcovia uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v závislosti

od veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov. Výška bezdôvodného obohatenia bola zistená vyššie
spomínaným odborným vyjadrením. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací
súd v potvrdzujúcom rozsudku uviedol, že z dôvodovej správy k zákonu č. 504/2003 Z. z. vyplýva,
že zo súkromnoprávneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívno-právne začlenenie pozemku
ani druh pozemkov evidovaný v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku.

Táto právna úprava rozlišuje nájom pozemku na poľnohospodárske účely a nájom pozemku na
poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. Cieľom zákona bolo stabilizovať dlhodobý nájom
poľnohospodárskej pôdy a ide o právnu normu, ktorá dopĺňa všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy
špeciálnymi ustanoveniami, a to osobitne prenájom pozemku na poľnohospodárske účely a nájom
pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, vrátane nájmu podniku alebo jej
časti. Úmyslom zákonodarcu v danom prípade bolo poskytnúť zvýšenú ochranu nájomných vzťahov

pre zohľadnenie špecifík predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov vzhľadom na
podporu hospodárneho využívania potenciálu poľnohospodárskej a lesnej pôdy za účelom intenzívnej
ekonomickej podpory výrobcov. V prejednávanej veci je však potrebné vysporiadať sa s otázkou
spravodlivej rovnováhy pri rozhodovaní o vzťahu medzi sporovými stranami a s otázkou spravodlivej
výšky nájomného (a teda aj výšky bezdôvodného obohatenia), pretože zákon č. 504/2003 Z. z. v zmysle

vyššie uvedeného odkazuje v súvislosti s určením výšky nájomného na zákon č. 330/1991 Zb., čo je
vlastne základná úradná cena. Zákon č. 504/2003 Z. z. v § 10 však hovorí o tom, že výška nájomného
má byť najmenej 1 % z takto ustálenej hodnoty poľnohospodárskej pôdy, čo znamená, že pre účely
bezdôvodného obohatenia aj v takomto prípade treba zistiť trhové nájomné za dotknuté pozemky a
nemožno vychádzať z toho, že nájomné (teda aj bezdôvodné obohatenie, ktoré mu zodpovedá) je

presne 1 % z hodnoty predmetných nehnuteľností určenej týmto postupom, ako v priebehu konania
na súde prvej inštancie i v odvolacom konaní argumentovali žalovaní. Poukázal na rozhodnutie NS
ČR z 10.01.2001, sp. zn. 25Cdo/263/1999, podľa ktorého súd musí vždy prihliadnuť ako ten, kto sa
užívaním veci obohatil, vec skutočne užíval a aké nájomné by za takéto užívanie veci bol nútený za
normálnych okolností platiť. Ďalej poukázal aj na judikatúru ESĽP (vec Urbárska obec Trenčianske

Biskupice vs. Slovenská republika, sťažnosť č. 74258/01 a rozsudok v nej vydaný 27. novembra 2007), z
ktorého vyplýva jednoznačná preferencia trhového nájomného za užívanie pôdy v prípadoch, ak vznikne
nájomný vzťah medzi vlastníkom pôdy a jej užívateľom, ktorý je podmienený ingerenciou štátu alebo
reguláciou výšky nájomného.

15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 149 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne

námietky.

16. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový vzťah, z ktorého vzniká pohľadávka tomu, na úkor
koho sa iný bezdôvodne obohatil (žalobcovia) a dlh tomu, kto obohatenie získal (žalovaní). Užívaním
pozemkov žalobcov získali žalovaní majetkový prospech vo výške ekvivalentu, ktorý sa rovná cene

nájmu za tieto pozemky. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu, je povinný vydať bezdôvodné
obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle
bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Tento
nárok patrí počas doby celého neoprávneného užívania až do jeho vydania (vypratania). Bezdôvodné
obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové

hodnoty. V prípade žalovaných spočíva v tom, že ich doterajší majetok sa nezmenšil, hoci inak by k
tomu došlo, keby si žalovaní plnili svoje povinnosti z nájomnej zmluvy, ak by bola uzavretá a platili
primerané nájomné. Práve nájomná zmluva by založila medzi stranami sporu právny vzťah, ktorý
by žalovaným zabezpečoval legálne užívanie a existenciu stavieb na pozemkoch žalobcov. Medzisporovými stranami nebolo sporné, že žalovaní v rozhodnom období užívali pozemky žalobcov bez
právneho dôvodu, bez riadne uzavretej nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu, ktorý by ich k
užívaniu sporných pozemkov oprávňoval. Užívanie spočívalo v tom, že na pozemkoch vo vlastníctve

žalobcov sú postavené budovy mliečnice a kravína vo vlastníctve žalovaných. Z konania vedeného na
okresnom súde Martin pod sp. zn. 9C/116/2014 mal súd preukázané, že žalovaní nadobudli stavby
kúpnou zmluvou od správcu konkurznej podstaty, resp. likvidátora bývalého Štátneho majetku, š.p. v
Martine, pričom nadobudli výlučne stavby a za celé obdobie tieto stavby neslúžili k poľnohospodárskym
účelom, sú značne poškodené. Pozemky žalobcov sa nachádzajú v zastavanom území obce a podľa

územného plánu obce sú plánované a určené na zástavbu individuálnou občianskou výstavbou. Súd
sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných, že pozemky zastavané stavbami sú svojim charakterom
pozemkami určenými na poľnohospodárske účely, keďže boli zastavané stavbami do 24.06.1991. Aj s
prihliadnutím na princíp právnej istoty, kedy vec medzi totožnými stranami a na rovnakom skutkovom
základe nemôže byť právne posúdená odlišne, sa súd stotožnil so závermi súdov v konaní vedenom
na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9C/116/2014, ktoré považoval za vecne správne a spravodlivé.

V tejto súvislosti rovnako poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 504/2003 Z. z., z ktorej vyplýva,
že zo súkromnoprávneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívno-právne začlenenie pozemku, ani
druh pozemkov evidovaný v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku.

17. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd ustálil, že na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému

obohateniu a jeho výšku je potrebné ustáliť ako obvyklé nájomné. Obvyklé nájomné je nájomným
tržným. Až pri absencii zodpovedajúcich podkladov môže súd vychádzať aj z výšky náhrad v iných
prípadoch. V takom prípade, ale skutkové zistenia je potrebné podrobiť ďalšiemu posúdeniu z hľadiska
toho, do akej miery je obmedzený vlastník v prípade nájmu pozemku, pri ktorom mu so zreteľom na
účel nájmu zostane po dobu nájmu „holé vlastníctvo bez možnosti užívať pozemok“ (uznesenie NS

Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 8/2009). Pre úspešnú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia
boli žalobcovia povinní okrem preukázania, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, preukázať
aj v akej konkrétnej výške bezdôvodné obohatenie vzniklo. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcov.
Nemožno ho prenášať na žalovaných. Žalobcovia sa v tomto spore domáhali vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške trhového nájomného tak, ako bolo určené odborným vyjadrením v konaní

vedenom pod sp. zn. 9C/116/2014. Žalobcovia však v tomto prípade neuniesli dôkazné bremeno a
nepreukázali výšku bezdôvodného obohatenia, ktorého sa v konaní domáhajú. Odborným vyjadrením
určená výška obvyklého nájomného za predmetné pozemky bola stanovená za obdobie od 10.05.2012
do 31.12.2015. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2017 v celkovej výške 2.566 €, ktorú výšku robili žalovaní spornou.

Žalobcovianepredložilisúduinérelevantnédôkazy,zktorýchbybolomožnéustáliťvýškubezdôvodného
obohatenia (napr. nájomné zmluvy), obvyklé vynakladané čiastky v danom mieste a čase na nájom
obdobných pozemkov. Z uvedených dôvodov súd nemohol vychádzať ani zo znaleckého posudku
vypracovaného znalkyňou Ing. Darinou Kalabusovou, ktorým bola určená výška nájmu za minulé
obdobie. Výška plnenia za užívanie cudzej veci sa odvodzuje od prospechu, ktorý žalovaní získali a

sú povinní vydať ho, teda od toho, čo žalovaní získali neoprávneným užívaním pozemkov žalobcov
a majetkovým vyjadrením tohto prospechu je potom peňažná suma, ktorá zodpovedá nájomnému
realizovanému zvyčajne v danom mieste a čase za porovnateľné nehnuteľnosti. Ak by súd vychádzal
z hodnoty minulej, mohlo by to neprimerane zvýhodňovať jednu zo strán. Odborné vyjadrenie, na
ktoré poukazovali žalobcovia neodzrkadľuje aktuálnu úžitkovú hodnotu, nakoľko cena je v danom

čase determinovaná komplexom faktorov. Výšku bezdôvodného obohatenia nemožno nahradiť vlastnou
úvahou súdu, jeho názorom, najmä, ak je možné riadne určiť jeho výšku znaleckým posudkom
(odborným vyjadrením), resp. inými relevantnými dôkazmi (napr. vyjadrením realitnej kancelárie). Odkaz
na princíp hospodárnosti je nepostačujúci. Žalobcom vo vyhotovení ďalšieho odborného vyjadrenia
za požadované obdobie nebránili objektívne skutočnosti. Navyše na návrh žalobcov mohol uvedené

zabezpečiť aj súd. Žalobcovia - hoci ich v spore zaťažovalo dôkazné bremeno - však ostali nečinní
a súd prvej inštancie nemohol ich pasivitu nahrádzať vlastnou aktivitou. Možno teda konštatovať, že
žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o výške obvyklého nájomného
(bezdôvodného obohatenia). Žalobcovia nepreukázali výpočet výšky bezdôvodného obohatenia, ktorý
by bol preskúmateľný a primeraný v čase užívania ich pozemkov žalovanými bez právneho dôvodu. Súd

prvej inštancie tak dospel k záveru, že nie je možné určiť, čo sa má vydať a bol nútený žalobu zamietnuť.
Z dôvodu procesnej ekonómie sa súd nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu. Nad rámec však
uvádza, že na strane žalovaných nemohlo dôjsť ani k vydržaniu vecného bremena spočívajúceho v
práve stavby na cudzom pozemku a teda ani k určeniu náhrady za zriadenie vecného bremena. Nastrane žalovaných absentuje jeden zo základných predpokladov vydržania (okrem zákonom stanovenej
doby a spôsobilého predmetu vydržania), a to dobromyseľnosť. Predpokladom vydržania je skutočnosť,
že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie

toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná
aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva
nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o

existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby
držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Z hľadiska
dobromyseľnosti držby ako podmienky vydržania je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má
objektívne znaky titulu (aj len domnelého). Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom
pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby
práva. Takéto okolnosti na strane žalovaných neboli preukázané.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že úspešným žalovaným priznal voči žalobcom nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.