Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13T/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817010506
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817010506.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrei Havírovej a

prísediacich Y. C. a Y.. Y. Č., v trestnej veci obžalovaných Y. V. a spol., stíhaných pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní dňa 26. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1./ Y. V., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Č. č. XXX, okres Vranov nad Topľou, ženatý, tohto času v

Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov,

2./ H. V., nar. XX.XX.XXXX v M., Česká republika, trvale bytom Č. č. XXX, okres Vranov nad Topľou,
slobodná,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

obžalovaný 1/ Y. V.

od presne nezisteného dňa v roku 2014, najneskôr do 16.11.2016, v obci Č., okres Vranov nad
Topľou, si od neznámych osôb v presne nezistenom množstve, v nepravidelných časových intervaloch,
zadovažoval omamné a psychotropné látky zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z.
o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny psychotropných látok -
metamfetamín, tieto prechovával v mieste trvalého bydliska v obci Č.E. alebo v mieste bydliska svojej

dcéry, spoluobžalovanej H. V., tiež v obci Č. a následne, na základe predchádzajúcich telefonických
dohovorov, tieto látky ďalej predával v obci Č., v meste Vranov nad Topľou a blízkom okolí, viacerým
osobám v rôznych množstvách podľa individuálnej požiadavky a to v cenách od 30,00 EUR do 70,00
EUR,pričomvtomtoobdobí,najmenej2-krátR.V.zVranovanadTopľou,najmenej3-krátY.Š.zVranova
nad Topľou a to v intervaloch najmenej raz alebo dvakrát do týždňa; najmenej 2-krát T. F. z Vranova
nad Topľou, najmenej 3-krát K. A. z Vranova nad Topľou, najmenej 2-krát R. C. zo A., okres Vranov nad
Topľou a najneskôr od júla roku 2014 do októbra roku 2016 takto predal metamfetamín samostatne

najmenej 30-krát odsúdenému R. Č.E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. ul. č. XXXX/XXX, Vranov
nad Topľou,

obžalovaná 2/ H. V.

od presne nezisteného obdobia, najneskôr však od 14.09.2016 do 16.11.2016, v obci Č., okres Vranov
nad Topľou, v neznámom množstve prechovávala v mieste trvalého bydliska a následne v obci Č.,

v meste Vranov nad Topľou a blízkom okolí, v presne nezistených množstvách predávala omamné
a psychotropné látky zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny psychotropných látok - metamfetamín a to najmenej
3-krát,pričompredsamotnýmpredajomprostredníctvomtelefonickéhodohovorudostávalainštrukcieod
spoluobžalovaného Y. V., aby na váhe odvážila požadované množstvo, túto látku zabalila do igelitového

vrecka a takto pripravila na ďalší predaj, pričom spoluobžalovaný Y. V. ju súčasne usmernil kde, na
akom mieste, za akú sumu peňazí a komu má osobne psychotropnú látku predať, pričom v uvedenom
období takto predala alebo zadovážila metamfetamín, resp. sprostredkovala predaj alebo zadováženie
metamfetamínu najmenej 3-krát Y. Š. z Vranova nad Topľou,

t e d a

obžalovaný 1/ Y. V.

- neoprávnene kupoval, predával, zadovažoval a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku,

psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, alebo takú činnosť sprostredkoval a taký čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

obžalovaná 2/ H. V.

- neoprávnene predávala, vymieňala, zadovažovala a prechovávala po akúkoľvek dobu omamnú látku,
psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, alebo takú činnosť sprostredkovala,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaný 1/ Y. V.

- obzvlášť závažný zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona,

obžalovaná 2/ H. V.

- zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný Y. V.

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 4 Trestného zákona, pri prevahe
priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a neexistencii poľahčujúcich okolností
podľa § 36 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa ukladá trest prepadnutia veci:

- USB kľúč čiernej farby zn. Kingston DT101 G2 16GB
- Notebook čiernej farby zn. COMPAQ CQ58 so zdrojom
- Mobilný telefón zn. IPHONE striebornej fary s puzdrom
- Mobilný telefón zn. SONY bez zadného krytu bez SIM

- Mobilný telefón zn. SONY EXPERIA čiernej farby
- Mobilný telefón zn. HUAWEI čiernej farby CEO197
- ponožka a nespotrebovaná zmes soli a sódy bikarbóny
- 6 ks uzatvárateľných sáčkov.Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona, sa ukladá ochranný
dohľad v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Obžalovaná H. V.

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri prevahe
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. e) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich
okolností podľa § 37 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa ukladá trest prepadnutia veci:

- Mobilný telefón zn. HUAWEI Y560-LO1 so SIM kartou T-mobile č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX - XJ
- USB Modem zn. HUAWEI E1752 so SIM kartou T-mobile č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX-XL
- Mobilný telefón zn. NOKIA 301.1 bez SIM karty, IMEI : XXXXXX/XX/XXXXXX/X.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovaným Y. V. a H. V. urobiť vyhlásenie podľa ustanovenia
§ 257 ods. 1 Trestného poriadku. Obžalovaný Y. V. a obžalovaná H. V. urobili vyhlásenie, že sú nevinní.
Predmetná trestná vec vedená aj voči ďalšiemu obvinenému R. Č. bola pritom na hlavnom pojednávaní

vylúčená na samostatné konanie, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 12T/127/2017.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom oboch obžalovaných a to Y. V., H. V.,
výsluchom svedkov Y. Š., Y. F., Y. F.E., T. H., Y. S., R. Y., pôvodne obvineného R. Č., Š. Y., L. V., N. H., K..
S. T., K.. Y. L.Á., L. S., Y. Y., R. L., T. F., R. C., R. V., Y. V. ml., prečítaním svedeckej výpovede svedka K.

A. z prípravného konania, výsluchom znalca Ing. H. Q., PhD., vykonaním konfrontácie medzi svedkom
Š. a svedkom Y. V. ml. ako aj medzi svedkom Š. a svedkom R. Č., oboznámením výpovedí svedkov Q.,
T., Š., Č., V., T., M., Q., V., E., Y., M., V., Š., J., L., G., M.Š., K., J., E. Č., M., V., E. H., oboznámením
aj utajovanej prílohy tohto spisu sp. zn. 13T/114/2017, prečítaním znaleckých posudkov PhDr. Č. z
odboru psychológie na obžalovaného V., na obžalovanú V. a na svedka Č., ako aj znalkyne PhDr. L.

na svedka Š., ako aj znaleckého posudku z odboru elektrotechniky, oboznámením zvukových nahrávok
telefonických hovorov medzi obžalovaným Y. V. a obžalovanou H. V. navzájom ako aj predovšetkým
obžalovaného V. s inými účastníkmi telekomunikačnej prevádzky, oboznámením rozsiahlych listinných
dôkazov, na základe čoho súd zistil nasledovné.

Obžalovaný Y. V. poprel na hlavnom pojednávaní skutok opísaný v obžalobe; teda, aby od roku
2014 predával nejaké drogy. V predmetnom období vlastnil prevádzku predajne potravín a takisto
podnikal v stavebnej činnosti, teda bol finančne zabezpečený. V období od augusta do novembra 2016
prebiehalajehovolebnákampaňnafunkciustarostuObceČ.,pričomvtomtoobdobíhozačalitelefonicky
kontaktovať viacerí ľudia s požiadavkou, aby im zohnal pervitín a títo ľudia mu zároveň oznámili, že

niekto v jeho mene z obce Č. im predáva pervitín, o čom dovtedy nemal vedomosť. Poukázal na to,
že pri domovej prehliadke vykonanej po jeho zadržaní dňa 28.03.2017, vzťahujúcej sa nielen na jeho
rodinný dom, ale aj na celý obecný úrad ako aj rodinný dom jeho dcéry, neboli zaistené žiadne veci
a to konkrétne drogy. Pri domovej prehliadke v jeho rodinnom dome bola pritom zaistená len soľ a to
konkrétne 55 gramov ružovej kryštalickej látky v ponožke ako aj 10 ks igelitových sáčkov, v ktorých

predávalzmessoličicukruanafty.Namietal,žezostranypríslušníkovPZbolnanehovyvíjanýpsychickýnátlak za účelom jeho priznania sa k spáchaniu skutku a to pod hrozbou, že v takomto prípade nebude
vzatá do väzby jeho dcéra, spoluobžalovaná H. V. a zdôraznil takisto, že pri jeho výsluchu po zadržaní
nebol prítomný vtedajší ním zvolený obhajca. Vypočúvajúci príslušníci PZ mu takisto ukázali tabuľku

hovorov ľudí, s ktorými mal telefonovať a ktorým mal tvrdiť, že dávka je za 20,00 eur či za 30,00 eur,
pričom tieto zvukové nahrávky mu ani neboli prehraté. V tejto súvislosti obžalovaný uvádzal, že svoj
mobilný telefón v tomto období požičiaval viacerým ľuďom z Č. a to napríklad švagrovi U. Y., bratovi F.
V., rodine svojej manželky a to napríklad bratrancovi Š. Y., ďalším bratrancom F.I. a takisto rodine L.,
čo zas bola rodina druha jeho dcéry, svedka L. ako aj iným ľuďom, celkovo asi 30-tim, či 40-tim ľuďom

za účelom privolania si taxíka. Zdôraznil, že on nepredával drogy, ale išlo o zmes soli či cukru, ktoré
namáčal do nafty a takto vytvorenú zmes potom predával rôznym ľuďom za 10,00 Eur či 20,00 Eur, aby
sa ich „zbavil“. Takto pripravenú zmes pritom predal raz či dvakrát, maximálne trikrát, pričom keď sa
mu títo ľudia posťažovali na vyššie uvedenú zmes, ktorú im predal, dôvodiac, že ich z nej bolí hlava
alebo žalúdok, tak ich presviedčal, že je to „dobrý materiál“. Záujem zákazníkov o túto zmes však ustal v
novembri2016,pojehovíťazstvevovoľbáchstarostuobce.Vysvetlil,žetútozmespredávallenzdôvodu

svojho záujmu vyhrať voľby starostu obce. Namietal tú okolnosť, že jeho telekomunikačná prevádzka
bola odpočúvaná a tvrdil, že neskôr začal byť aj trestne stíhaný v predmetnej trestnej veci z toho dôvodu,
že „niekto“ mal záujem, aby nevyhral voľby starostu obce, keďže v tom období mal byť obci poskytnutý
projekt z Európskej únie za 2,5 milióna Eur. K osobám svedkov uvedených v obžalobe, ktorým mal
predávať metamfetamín sa vyjadril, že svedok Š. kupoval drogy od pána M. s prezývkou „T.,“ za čo bol

tento p. M. aj odsúdený. Obžalovaného Č. s prezývkou „V.“ zas obžalovaný podľa svojho vyjadrenia
poznal len z videnia. Ostatných svedkov uvedených v skutkovej vete obžaloby a to svedka V.E., svedkov
F. a či svedka H. nepoznal a spomenul si len na jedného z týchto svedkov, pravdepodobne svedka F.,
nevedel však uviesť s akým krstným menom, ktorý pri konfrontácii s ním v prípravnom konaní uviedol,
že ho nepozná. Potvrdil nejaké stretnutia s rôznymi ľuďmi na autobusovej a na vlakovej stanici ako aj

pri obchodnom dome M. vo Vranove nad Topľou. Bližšie sa vyjadril, že zo svojej stavebnej firmy mal
príjemokolo1.500,00Euraž2.000,00Eurazpredajnepotravínmalmesačnepríjemokolo2.000,00Eur.
Ďalej vypovedal, že ľudia mu začali telefonovať za účelom predaja im pervitínu od augusta, či skôr od
septembra 2016, do začiatku novembra 2016. Spomenul si, že dňa 08.11.2016 nastúpil na hospitalizáciu
vo U. Q.. Vyjadril sa, že v tom čase potreboval „zrušiť“ záujemcov o drogy, ktorí sa mu ozývali, keďže

nechcel byť dílerom a to z dôvodu, že p. Ľ. M. s prezývkou „T.“ bol príbuzným jeho manželky a teda v jeho
rodine už mali jedného dílera. Títo záujemcovia o pervitín mu pritom uvádzali, že majú kontakt na neho
od svojho kamaráta, ktorého meno mu nechceli povedať, ktorý im mal predávať pervitín v jeho mene a
ktorého opísali len ako štíhleho 30-ročného muža jazdiaceho na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda
Felícia, od ktorého mali pritom kupovať pervitín za vyššiu sumu a teda títo ľudia mali záujem, aby im

tento pervitín predával lacnejšie. Tento díler mal byť pritom takisto z obce Č., čo mu zas mali oznámiť ako
svedok Č. tak aj svedok Š. s prezývkou „M.,“ ktorých pritom požiadal, aby mu už netelefonovali pod jeho
prísľubom vrátenia im už vyplatených peňazí. Vyjadril sa aj k tomu, že pokiaľ by takéto konanie oznámil
príslušným policajným orgánom, tak by to bola chyba a nevedel určiť konkrétnu osobu, ktorá bola za
takouto nekalou činnosťou, pričom v tejto súvislosti uviedol mená svojich protikandidátov vo vtedajších

voľbách starosti obce Č.. Podrobne opísal, že väčšinou soľ, avšak v prípade jej nedostupnosti namiesto
nej kryštalický cukor, zamiešal do benzínu či do nafty , nechal to vyschnúť a potom to nastriekal do
striekačky, z čoho vznikli dva dieliky na tejto striekačke. Uvedená zmes mala pritom žltú farbu, pričom
ju nebolo cítiť za benzínom, či naftou a táto látka bola sypká, ako aj trochu mastná. Takto pripravenú
zmes potom predával za 20,00 Eur či za 10,00 Eur a to za dva, či za tri čiarky na striekačke, pričom

konkrétne jednu dávku takto pripravenej zmesi predával za 10,00 Eur. Takýmto spôsobom vytvorenú
látku vzápätí predával, konkrétne svedkom Č. a Š.K., raz či dvakrát ju predal svedkovi V. a dvakrát
či trikrát ju predal aj svedkovi T. F., ako aj iným ľuďom, ktorí sa mu najprv telefonicky ozvali, ktorým
predal túto zmes a títo svedkovia mu za ňu odovzdali peniaze. Na vopred dohodnuté miesta stretnutia s
týmito vyššie uvedenými osobami sa pritom dopravoval svojím osobným motorovým vozidlom zn. Škoda

Octavia sivej farby. Tieto osoby, ktoré užívali túto zmes vdýchnutím do nosa, sa mu pritom aj sťažovali,
že ich po užití tejto látky bolí hlava či žalúdok a že táto zmes na nich nemá žiaden účinok, keďže po
jej užití išli ihneď spať, pričom po pervitíne sa nedá ísť hneď spať. Poprel ďalej, že by niekedy požiadal
svoju dcéru, spoluobžalovanú H. V., aby odovzdala takúto ním pripravenú zmes iným ľuďom ako aj to,
že by túto zmes uchovával v mieste bydliska svojej dcéry. Zdôraznil, že takúto zmes mal uloženú v

kúpeľni ním obývaného rodinného domu č. XXX v obci Č., o čom nemala vedomosť ani jeho manželka,
ani jeho deti. Obžalovaný sa vyjadril aj k tomu, že užíval nielen svoj mobilný telefón zn. iPhone, ale
aj mobilný telefón svojej manželky L. V. zn. Huawei, ktoré boli aj vedené na týchto užívateľov a že
jeho telefónne číslo sa začínalo predvoľbou č. XXXX. Vyjadril sa tiež, že svoj mobilný telefón požičiavalpríbuzným svojej manželky, svedkyne L. V.. Uviedol ďalej, že tieto účastnícke telefónne čísla užíval do
konca novembra roku 2016, keď ich zmenil v čase svojho odchodu na liečenie do U. Q., ktorého sa
zúčastnil v období od 08.11.2016 do konca novembra roku 2016 a podľa svojho vyjadrenia ich zmenil

z dôvodu vyhrážok na adresu jeho manželky. Vyjadril sa takisto aj k svojmu stretnutiu so svedkom
K.. L. na benzínovej pumpe v T. a to buď 15. alebo 18.11.2016, ku ktorému malo dôjsť podľa jeho
vyjadrenia náhodne a pri ktorom mu svedok K.. L. zablahoželal k úspešnej kandidatúre za starostu
obce Č.. Vyjadril sa aj k ďalším okolnostiam svojho výsluchu v prípravnom konaní zdôrazniac, že vtedy
vypovedal v neprítomnosti svojho vtedajšieho obhajcu. Obžalovaný pritom poprel, že by niekedy užíval

nejaké omamné a psychotropné látky. V súvislosti s liečbou svedka Š. zo závislosti na omamných a
psychotropných látkach sa vyjadril, že mal vedomosť len o tom, že tento svedok navštevuje obec Č.
za účelom kúpy pervitínu od p. M.Š. a v dobe, keď kandidoval za starostu tejto obce, ho tento svedok
požiadal, aby mu predával pervitín za nižšiu cenu. Z uvedeného dôvodu tak tomuto svedkovi predal
zmes soli a nafty za 30,00 Eur. Obžalovaný na opätovnú otázku, či mal vedomosť o liečbe svedka Š.
zo závislosti od návykových látok tvrdil, že nepoznal ani miesto bydliska tohto svedka a vedel len to,

že jeho otec bol príslušníkom PZ.

Obžalovaná H. V. zas na hlavnom pojednávaní takisto poprela, že by predávala akékoľvek drogy tvrdiac,
že nikdy neprišla do žiadneho kontaktu s akoukoľvek omamnou a psychotropnou látkou a že nemala
vedomosťaniotom,žebyktokoľvekzjejrodinytakétolátkyužíval.Zdôraznila,žezásadnéslovovrodine

má jej otec, obžalovaný Y. V., ktorý počas svojej kandidatúry na funkciu starostu obce Č., oficiálne od
septembra 2016, oznámil svojej najbližšej rodine, že približne od augusta 2016 sa vedie voči jeho osobe
„špinavá hra,“ keďže niekto predáva v jeho mene drogy. Bližšie uviedla, že pravdepodobne by splnila
akýkoľvek pokyn obžalovaného Y. V., keďže sa domnievala, že jej otec by jej chcel len „dobre.“ Poprela,
že by jej spoluobžalovaný V. udeľoval akékoľvek pokyny v súvislosti s predajom drog, pričom zdôraznila,

že ani nie je držiteľkou vodičského oprávnenia a nejazdí motorovým vozidlom. Svedka Y. Š. poznala pod
prezývkou „M.,“ keďže tento asi štyri roky nakupoval od pána Ľ. M., jej vzdialeného príbuzného, drogy
a takisto tento svedok mal priateľku z obce Č.. Poznala aj svedkov F., ktorých označovala prezývkou
„A.,“ keďže jej rodine predávali zemiaky ako aj vajíčka. Vyjadrila sa tiež, že v období od septembra
do novembra 2016 bývala v Č. v rodinnom dome č. XXX a v čase konania hlavného pojednávania

opätovne bývala spolu so svojou matkou v rodičovskom rodinnom dome č. XXX. Domnievala sa, že jej
otca, obžalovaného V. mali záujem zdiskreditovať iné osoby v súvislosti s jeho kandidatúrou na funkciu
starostu v obci Č.. Vyjadrila sa, že jej jediným zdrojom príjmov spolu s jej druhom, svedkom R. L. s
prezývkou „ V.“ a s jej dvoma maloletými deťmi bola štátna sociálna dáva v sume od 380,00 Eur do
400,00 Eur, pričom neskôr uviedla, že až do sumy 440, 00 Eur. Uviedla, že svedka R. C., ktorý vykonával

prácu taxikára, ako aj svedka T. F. nepoznala a stretla sa len so svedkom Y. F. pri predaji zemiakov
v jej obci, pričom podľa svojho vyjadrenia nepoznala svedkov Y. F. a T. H.. Tvrdila, že príslušníci PZ
vyvíjali na ňu v prípravnom konaní nátlak za účelom jej priznania sa k trestnej činnosti pod hrozbou
zadržania jej druha, svedka L. ako aj jej matky. Táto obžalovaná opätovne poprela, že by na žiadosť
svojho otca, spoluobžalovaného V. nejakým osobám odovzdávala nejaký predmet a nepamätala si

vôbec, že by obžalovaný V. akúkoľvek zmes uschovával vo svojej domácnosti. Obžalovaný V. pritom
finančne podporoval jej rodinu pozostávajúcu z dvoch maloletých detí. Opätovne poprela, že by svedkovi
Š. niekedy odovzdala nejaký predmet a takisto poprela, že by sa stretávala s nejakými ľuďmi pri predajni
W., L. K., či pri benzínovej pumpe L. vo Vranove nad Topľou, dôvodiac, že nešoféruje. Vyjadrila sa aj k
telefonátu obžalovaného V. jej osobe dňa 18.11.2016, keď bol tento obžalovaný na liečení vo U. Q., pri

ktorom mal jej otec uviesť, že sa mal s niekým stretnúť, pričom táto poznala svedka K.. L. ako priateľa
obžalovaného V., ale zároveň poprela, aby jej otec pri tomto telefonáte udelil nejaký pokyn či príkaz.
Obžalovaná V. takisto na poslednom hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný V. ju aj finančne
podporoval sumou vo výške okolo 200,00 Eur a takisto jej pravidelne raz mesačne zabezpečoval väčší
nákuppotravíndojejdomácnostipozostávajúcejajzjejdruha,svedkaL.advochmaloletýchdetí,ktorým

ako aj jej samotnej mal obžalovaný V. občas darovať aj oblečenie.

Z výpovede svedka Y. Š. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že približne v období štyroch rokov
pred konaním prvého hlavného pojednávania dňa 20.12.2017 sa prvýkrát dohodol s obžalovaným
V. na predaji celého kubíka pervitínu za 70,00 Eur či 80,00 Eur, pričom pred samotnou kúpou sa

s týmto obžalovaným najprv dohodol na mieste a čase stretnutia. V prípade nemožnosti dostavenia
sa obžalovaného V. na stretnutie, tento poslal svoju dcéru, spoluobžalovanú H. V., s ktorou sa takto
stretol celkovo asi trikrát či štyrikrát vo Vranove nad Topľou, konkrétne pri priemyselnom parku v
blízkosti závodu L. a raz sa stretli pri predajni L. K., pričom na uvedené miesto stretnutia dopravovalobžalovanú V. motorovým vozidlom jej manžel, väčšinou aj s maloletými deťmi. Obžalovaná V. mu pri
tomto stretnutí odovzdala priesvitný sáčok a on je predal peniaze. Neskôr uviedol, že s obžalovanou
V. priamo netelefonoval, ale najprv zatelefonoval obžalovanému V., on mu oznámil, že mu nemôže

osobne poskytnúť pervitín, keďže je hospitalizovaný a na jeho naliehanie za ním obžalovaný V. poslal
spoluobžalovanú H. V. s tým, že sa s ňou najprv dohodne. Vzápätí sa s ním obžalovaný V. opätovne
skontaktoval a oznámil mu miesto stretnutia, na ktoré za ním prišla alebo ho už čakala táto obžalovaná,
ktorú na motorovom vozidle priviezol jej muž. S obžalovanou V. sa vopred nedohadoval na množstve
a cene pervitínu s tým, že od obžalovaného V. kupoval väčšinou „bandasku,“ čo zodpovedalo jednému

„kubíku“ pervitínu, teda necelému gramu tejto drogy; pričom v prípade nedostatku peňažnej hotovosti
mu tento obžalovaný predal trochu menej pervitínu za sumu 50,00 Eur. S obžalovanou V. sa teda stretol
len počas toho obdobia, keď bol obžalovaný V. na liečení vo U. Q. a takisto, keď tento obžalovaný
absolvoval iné lekárske vyšetrenia. Vyjadril sa tiež, že postupne sa menila ako cena, tak aj množstvo
tohto pervitínu, menila sa aj farba tejto látky, keďže najprv bola biela a neskôr bola žltá. Podrobne opísal,
že prvýkrát užil pervitín na území Českej republiky, kde bol zamestnaný v čase, keď mal 22 rokov,

teda pred viac ako desiatimi rokmi od konania prvého hlavného pojednávania. Vyjadril sa tiež, že po
návrate na územie Slovenskej republiky mal problém zohnať pervitín a tento užíval, len keď mu ho
niekedy priniesol nejaký kamarát z územia Českej republiky. Bližšie rozviedol, že raz pred štyrmi rokmi
od konania tohto prvého hlavného pojednávania dňa 20.12.2017, pričom vôbec nevedel uviesť bližšie
časové obdobie, ho obžalovaný V. ako prvý oslovil so záujmom o stretnutie s ním a pri tomto stretnutí

mu ponúkol pervitín na „ochutnávku,“ za ktorú tomuto obžalovanému nezaplatil. Pri tomto stretnutí sa
dohodol s obžalovaným V., že tento mu bude predávať pervitín za sumu 70,00 Eur a to konkrétne za
jeden „kubík,“ čo bolo menej ako 1 gram a takéto množstvo mu postačovalo približne na 4 až 5 dní.
Uviedol, že tento pervitín bol v kryštalickom skupenstve, že vyzeral skôr ako cukor, že najskôr bol bielej
farby, neskôr bol žltej farby a jeho účinky neskôr neboli také isté ako na začiatku jeho užívania, pričom

tento pervitín po potrebnej úprave fajčil. Naposledy mu pritom obžalovaný V. predal pervitín približne
rok pred konaním prvého hlavného pojednávania dňa 20.12.2017 a po jeho zvolení za starostu obce
sa už s týmto obžalovaným nevedel skontaktovať. Rozdiel medzi účinkami pervitínu v začiatkoch jeho
zadovažovania si od obžalovaného V. a neskoršieho pervitínu bol podľa vyjadrenia tohto svedka v tom,
že neskôr; v čase približne rok pred ustanovením obžalovaného V. do funkcie starostu obce v novembri

roku 2016; ho po užití tejto látky bolela hlava a bol unavený, teda celkovo sa necítil po jeho užití dobre,
táto látka mala inú vôňu; nevedel sa však vyjadriť k tomu, či ju bolo cítiť za naftou alebo benzínom,
pričom v začiatkoch užívania tohto pervitínu kupovaného od obžalovaného V. po jeho užití mal energiu
a nespal. Obžalovaný V. pritom na jeho námietku týkajúcu sa kvality tejto látky reagoval tak, že len on
sa sťažuje, že mu je po jej užití zle. Od obžalovaného V. pritom pervitín kupoval asi raz do týždňa a

keď bol menej kvalitný, tak dvakrát do týždňa. Neskôr však už od obžalovaného V. prestal kupovať tento
pervitín, keďže mu po jeho užití bolo zle. Vyjadril sa ďalej, že pervitín zadovažovaný od obžalovaného V.
mal horkú chuť a to ešte v čase, keď pervitín bol bielej farby, avšak keď tento pervitín bol žltej farby, tak
ho už neochutnával. Ku kvalite tejto látky sa neskôr tento svedok vyjadril tak, že niekedy bol nekvalitný
aj ten biely pervitín a naopak niekedy aj ten žltý či až žltohnedý pervitín, ktorého konzistencia bola iná

ako pervitínu bielej farby, bol zo začiatku kvalitný. Nemal pritom vedomosť o tom, akým spôsobom si
obžalovaný V. zabezpečoval pervitín a ani o tom, či ho predával aj iným osobám. Opísal, že absolvoval
liečeniezozávislostiodnávykovýchlátokvPsychiatrickejnemocnicivY.-L.,keďžesaunehovdôsledku
užívania pervitínu začala prejavovať schizofrénia, a to počas obdobia dvoch mesiacov letných prázdnin
v roku 2014, pričom po ukončení hospitalizácie ďalej navštevoval ambulanciu psychiatričky MUDr. L..

Pervitín pritom znovu začal užívať približne po troch či dvoch mesiacoch po ukončení hospitalizácie,
užíval ho už však v menšej miere ako predtým a to tak, že niekedy ho užil len dvakrát do mesiaca,
niekedy ani raz do mesiaca, keď mu nezostali peniaze. Nevedel sa jednoznačne vyjadriť k tomu, či
obžalovaný V. mal vedomosť o tomto jeho liečení, avšak podľa jeho presvedčenia obžalovaný sa mal
možnosť o tom dozvedieť, keďže obyvatelia mestskej časti Vranova nad Topľou, N., mali vedomosť o

tom, že absolvoval takéto liečenie a od týchto obyvateľov sa to mohol obžalovaný dozvedieť, pričom
takúto vedomosť mali od jeho rodičov aj jeho bezprostrední susedia. Nevedel sa však výslovne vyjadriť
k tomu, či sám obžalovanému V. oznámil, že sa liečil zo závislosti na omamných a psychotropných
látkach. Po poukázaní na rozpory v tejto časti jeho výpovede s jeho výpoveďou v prípravnom konaní
sa vyjadril, že v prípravnom konaní vypovedal pravdivo a teda pripustil možnosť, že obžalovaného V.

informoval o tom, že bol v nemocnici. Vyjadril sa aj k osobe pôvodného obvineného, svedka R. Č. s
prezývkou „V.“ tak, že bol v partnerskom vzťahu s jeho sestrou, pričom k narušeniu vzájomného vzťahu
medzi ním a týmto svedkom došlo potom, ako sestra svedka Č. otehotnela, podľa jeho názoru s iným
mužom,niesním.Najprvuvádzal,ženemalvedomosťotom,žebysvedokČ.predávalčiužívalomamnéa psychotropné látky. Tento svedok sa vyjadril aj k okolnostiam svojho výsluchu v prípravnom konaní
zo dňa 29.03.2017 na Krajskom riaditeľstve PZ v Prešove tak, že najprv vo veci odmietol vypovedať
a neskôr sa rozhodol už vypovedať, pričom k takémuto rozhodnutiu vo veci vypovedať nedospel pod

nátlakom zo strany príslušníkov PZ. Príslušníci PZ ho pritom len priviezli na miesto konania výsluchu
a po ukončení jeho výsluchu ho spolu s ďalšími svedkami opätovne odviezli služobným motorovým
vozidlom do miesta jeho bydliska. Vyjadril sa tiež, že pred poskytovaním mu pervitínu obžalovaným V.,
túto drogu kupoval od pána M. a to v období rokov 2010 až 2011.

Vo veci bola vykonaná aj konfrontácia medzi svedkami, pôvodne obvineným R. Č. a svedkom Y. Š..
Obaja pri tejto konfrontácii zotrvali síce na svojich výpovediach, ale zhodne uviedli; keďže svedok Š. túto
okolnosť pôvodne vo svojej výpovedi v konaní pred súdom neuvádzal; že obaja spolu nakupovali pervitín
od obžalovaného V. a to takým spôsobom, že najprv sa obaja stretli, každý z nich poskytol istú finančnú
čiastku, svedok Š. na to zatelefonoval obžalovanému V. a vzápätí na to obaja títo svedkovia spolu
odišli za obžalovaným V.. S obžalovaným V. sa väčšinou stretli v blízkosti hnojiska v obci Č. pri cestnej

komunikácii vedúcej smerom na obec Y., na ktorom od obžalovaného V. obaja svedkovia kúpili pervitín.
TentopervitínpočascestynamestskúčasťN.svedkoviaŠ.aČ.spoločneskonzumovali.Totožnesvedok
Š.K. ako aj svedok Č. ďalej uviedli; že neskôr a to v júli či v auguste 2014, podľa vyjadrenia svedka Č.;
prestali od obžalovaného V. kupovať pervitín spolu, keďže svedok Š., podľa svojho vyjadrenia, nemal
dostatok financií na kúpu pervitínu. Z tohto dôvodu svedok Č., ktorý sa dovtedy delil s pervitínom so

svedkom Š., začal už sám kupovať pervitín od obžalovaného V. a s týmto ho nakoniec na jeho naliehanie
zoznámil svedok Š.. Svedok Č. ďalej ešte zdôraznil, čo potvrdil aj svedok Š., že obžalovaného V. zo
začiatku tento svedok nepoznal a zoznámil ho s obžalovaným až svedok Š.. Obaja svedkovia sa pri tejto
konfrontácii vyjadrili aj k tej skutočnosti, že svedok Š. mal priateľský vzťah so sestrou svedka Č., ktorá
neskôr otehotnela a keďže svedok Š. sa nepovažoval za otca tohto dieťaťa, tak od uvedenej doby sa

títo svedkovia nerozprávali, aj keď dovtedy mali veľmi dobré priateľské vzťahy.

Svedok Y. F. sa na hlavnom pojednávaní najprv vyjadril, že sa domnieval, že kupoval pervitín, avšak
v skutočnosti išlo o morskú soľ. Bližšie vysvetlil, že látku, ktorú považoval za pervitín, kúpil v letných
mesiacoch rok alebo dva roky dozadu od konania hlavného pojednávania dňa 28.02.2018 a to raz vo

Vranove nad Topľou a raz v obci Č.. Vypovedal ďalej, že pri predaji zemiakov v obci Č. sa síce stretol s
obžalovanými Y. V. a H. V., ale týchto obžalovaných osobne nepoznal. Vyjadril sa aj k svojím telefónnym
číslam, ktoré užíval v období rokov 2014 až 2016 tak, že sa nevedel jednoznačne vyjadriť, či používal aj
telefónne číslo XXXX XXX XXX. Bližšie opísal prvé stretnutie s neznámou osobou, ktorá mu odovzdala
nejakú látku, ktorú on považoval za pervitín, tak, že keď raz vychádzal z Č., niekto sa pri ňom zastavil

na motorovom vozidle zn. Škoda Felícia červenej farby a opýtal sa ho, či má záujem o pervitín, na čo
on odpovedal, že ani nemá vedomosť o tom, o akú látku ide. Keď ho tento muž na ďalší deň zbadal,
ako vychádza z obce Č., tak mu sám odovzdal túto látku za 20,00 Eur či 30,00 Eur, ale podľa vyjadrenia
tohto svedka išlo o morskú soľ. Neskôr sa stretol s týmto neznámym mužom asi aj o týždeň po tomto
ich prvom stretnutí, pričom tomuto neznámemu mužovi najprv sám zatelefonoval a tento neznámy muž

sa ho opýtal, či má naďalej záujem o pervitín; keďže ho informoval, že predtým poskytnutá látka nebola
pervitínom;avšakajpritomtodruhomstretnutímutentoneznámymužodovzdalzasalensoľ.Natretíkrát
mu tento muž zavolal sám a opýtal sa ho, či je to teraz už lepšie a že mu túto látku už poskytne zadarmo.
Bližšie tiež vysvetlil, že dvakrát mu poskytla túto látku tá istá osoba a tretíkrát už prišiel druhý muž.
Prvýkrát mu táto osoba odovzdala neznámu látku v obci Č.Č., na križovatke smerujúcej z tejto obce

do mesta Vranov nad Topľou. Druhýkrát mu túto látku poskytla táto osoba na benzínovej pumpe vo
Vranove nad Topľou pri autobusovej zastávke L.. Dvakrát mu pritom poskytol túto látku muž rómskeho
etnika, vysoký asi 155 cm, chudšej postavy, vo veku približne okolo 30 rokov či 28 rokov, pričom na
tomto mužovi si nevšimol žiadne charakteristické znaky, keďže tohto si veľmi nevšímal, avšak tento
muž mal na hlave kapucňu z mikiny. Tretíkrát mu neznáma osoba poskytla túto látku opätovne na tej

istej križovatke v obci Č. ako prvýkrát. Na tretíkrát však prišiel na motorovom vozidle pravdepodobne
ten istý muž, ktorý mu odovzdal túto neznámu látku v predchádzajúcich prípadoch, ktorý však v tomto
prípade šoféroval vozidlo, ale túto látku mu odovzdal iný asi 20- ročný muž bieleho etnika, ktorý sedel na
mieste spolujazdca, ktorý mal výšku približne 170 cm, bol štíhlej postavy a takisto si ani na ňom nevšimol
žiadne charakteristické znaky. Za túto látku pritom raz zaplatil 20,00 Eur, raz 30,00 Eur a tretíkrát mu

tento neznámy muž vopred zatelefonoval, že mu túto látku poskytne zadarmo. Pripustil, že mohol mať
telefonický kontakt na obžalovaného Y. V., keďže svoje telefónne číslo poskytol viacerým ľuďom, ktorí
ho poznali, keďže do rôznych obcí, vrátane obce Č., vozil zemiaky. Po poukázaní na výrazné rozpory s
jeho výpoveďou z prípravného konania; kedy vypovedal, že sa kontaktoval s obžalovaným V., nie však sobžalovanouV.aanisosvedkomČ.;odktoréhoprevzalpervitín,uviedol,žeodobžalovanéhoV.nežiadal
pervitín. Vo vzťahu k svojmu tvrdeniu z prípravného konania zo dňa 25.04.2017, kedy zas uviedol, že
od obžalovaného Y. V. kupoval pervitín za 20,00 Eur či za 30,00 Eur vypovedal, že vo veci bol vypočutý

dvakrát či trikrát, bol pod nátlakom zo strany vyšetrovateľa, kvôli jeho bratovi, svedkovi Y. F., ktorého
zadržali v mieste jeho bydliska v čase o 24:00 hod. a oboch ich zadržiavali až do 04:00 hod. rána s tým,
že on sám bol vypočutý až nasledujúceho dňa. Uviedol, že vyšetrovateľom PZ bol síce oboznámený
s tým, že v predmetnej trestnej veci je obvinený Y. V., ktorého však nepoznal a vyjadril sa tiež, že na
postup príslušným policajných orgánov nepodal sťažnosť. Neskôr, po opätovnom poukázaní na rozpory

s jeho výpoveďou z prípravného konania zo dňa 25.04.2017, kedy presne opísal spôsob zadováženia
si pervitínu od obžalovaného V. sa vyjadril, že nemal vedomosť, kto mu presne vtedy telefonoval, ale
domnieval sa, že išlo o obžalovaného V.. Nevedel vysvetliť ani ďalší rozpor, keď v prípravnom konaní
vypovedal, že mu nejaká osoba odovzdala pervitín dvakrát a na hlavnom pojednávaní zas uvádzal, že to
bolotrikrátaanitenrozpor,ževprípravnomkonanívypovedal,žetálátka,ktorúkúpilodneznámejosoby
bola cukor, ale na hlavnom pojednávaní zas uvádzal, že to bola soľ. K zvukovej nahrávke č. 402 zo dňa

16.09.2016; z obsahu ktorej vyplývalo, že tento svedok vtedy žiadal od obžalovaného, aby mu doniesol
niečo za 30,00 Eur; sa nevedel jednoznačne vyjadriť, pripustil však, že mohol tomuto obžalovanému
telefonovať ohľadne pervitínu, ale nevedel s jednoznačnou istotou uviesť, či to naozaj bol obžalovaný
Y. V. alebo niekto iný. K obsahu ďalšej zvukovej nahrávky č. 417 zo dňa 16.09.2016; z ktorej je zas
zrejmé, že od obžalovaného V. žiadal „niečo za 30,00“ a obžalovaný V. mu odpovedal, že mu dá „niečo

za 40,00“ s tým, že sa majú stretnúť buď pri L.-ke alebo pri W., na čo zas tento svedok mal uviesť, že
ide do Y. a že pred ním bola nejaká zelená dodávka s chlapcami z J. sa vyjadril; že vtedy v prípravnom
konaní vypovedal pod nátlakom a tvrdil, že z jeho mobilného telefónu telefonoval jeho kamarát, avšak
na bližšie okolnosti si nepamätal, keďže uplynula doba troch rokov. Neskôr vo svojej výpovedi v konaní
pred súdom pripustil možnosť, že telefonoval obžalovanému V., ktorého však nevidel a potvrdil, že mohol

telefonovať dvakrát či trikrát ohľadne pervitínu. Vysvetlil, že v prípade prvého nákupu pervitínu ho tento
kupecčakalaposkytolmunasebasvojetelefónnečíslo,druhýkráttejtoosobezavolalsáma tretíkrátmu
tento človek sám zavolal a čakal ho na hlavnej ceste. Vyjadril sa aj k obsahu ďalšej zvukovej nahrávky
č. 401 zo dňa 16.09.2016, z ktorej vyplývalo, že nejaká osoba mala telefón vzápätí odovzdať osobe s
krstným menom „Y.“ tak, že v jeho rodine nie je iná osoba s krstným menom Y.. V. zvukovej nahrávke č.

864 zo dňa 20.09.2016; obsahom ktorej zas bolo, že nejaký „Y.“ mal niekomu povedať, že obžalovaný
V. predáva „niečo za 20,00,“ na čo obžalovaný odpovedal, že za „20,00 už nerobí, ale len za 50,00“ sa
vyjadril; že svoj mobilný telefón si zabudol v pohostinskom zariadení a nejaká iná osoba potom z tohto
telefónu zatelefonovala. Poprel, že by počas odovzdania mu pervitínu inou osobou bol prítomný jeho
brat, svedok Y. F. a takisto, že by svojmu bratovi poskytol túto látku na „ochutnávku.“ Napriek prítomnosti

dvoch advokátov pri jeho výsluchu v prípravnom konaní dňa 25.04.2017, tento svedok trval na tom, že
na jeho osobu bol zo strany vyšetrovateľa PZ vyvíjaný nátlak. Na záver svojej výpovede tento svedok
poprel, že by od obžalovaného V. kúpil nejaké omamné a psychotropné látky.
Svedok Y. F. zas na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaných Y. V. a H. V. zopárkrát stretol, keď
predával zemiaky v obci Č. a poznal ich z videnia tak, že obžalovaný V. mal prevádzku predajne a

bol takisto starostom obce a obžalovanú V. stretával na autobusovej zastávke počas svojho štúdia na
strednej škole vo Vranove nad Topľou v rokoch 2010-2014. Nemal vedomosť o tom, že by obžalovaní
V. predávali pervitín, osobne mu nič nepredali a on nikdy neužíval pervitín, či inú omamnú látku. Vyjadril
sa aj k osobe svedka T. H., svojho strýka a svedka R. Y., jeho kamaráta s tým, že svedka Y. S. nepoznal.
Uviedol ďalej, že v roku 2016 predával v obci Č. zemiaky a niekedy ich predal aj manželke obžalovaného

V.. V predmetnej dobe pritom používal mobilné telefónne číslo družky svojho strýka T. H., p. J. T.. Vyjadril
sa tiež, že počas jeho predaja zemiakov k nemu prišli dvaja chlapci rómskeho etnika, ktorý sa ho opýtali,
či nemá záujem o „dačo“ a tiež, že nemal vedomosť o tom, že by sa v obci Č. predával pervitín. Rozpor
so svojou výpoveďou v prípravnom konaní zo dňa 29.03.2017, kedy vypovedal, že kupoval pervitín,
ktorý označoval ako „bandurky“ v obci R., pričom na hlavnom pojednávaní vôbec neuviedol, že by si od

niekoho objednal pervitín vysvetlil tak, že v prípravnom konaní si to nakoniec rozmyslel, teda, že si síce
od niekoho objednal pervitín, ale keď si to rozmyslel, tak zistil, že to nebol obžalovaný V.. Skonštatoval,
že svoju pôvodnú výpoveď v prípravnom konaní vykonal pod nátlakom zo strany policajných orgánov,
neskôr mal však záujem zmeniť svoju pôvodnú výpoveď, aby neuškodil obžalovanému V.. K obsahu
svojej ďalšej výpovede z prípravného konania zo dňa 07.06.2017 sa tento svedok vyjadril, že neskôr

mu niekto nechal na lavičke na križovatke v obci R. nejakú látku a on zas na tejto lavičke nechal sumu
20,00 Eur či 30,00 Eur a odišiel preč, avšak nemal vedomosť o osobe, ktorá mu túto látku na lavičke
zanechala. Bližšie rozviedol, že keď mu najprv nejakí chlapci v obci Č. ponúkli „niečo“ na predaj, tak
týchto najprv odbil, ale neskôr, keď ich opätovne uvidel, tak si od nich vypýtal telefónne číslo a potomcez svoj druhý mobilný telefón im zatelefonoval, že má záujem kúpiť si pervitín, avšak nevedel presne
uviesť, s kým vtedy konkrétne telefonoval. Takýmto spôsobom si asi týždeň po tomto telefonáte objednal
pervitín, keďže sa vtedy išiel zabaviť. K zvukovej nahrávke č. 459 zo dňa 16.09.2016 o 19:21 hod. a k

zvukovej nahrávke č. 467, z toho istého dňa, v čase o 19:44 hod.; z obsahu ktorých bolo zrejmé, že od
obžalovaného žiadal „niečo za 30,00“ s tým, že obžalovaný mu odpovedal, že „iba za 50,00, lebo za
30,00 sa mu neoplatí“; sa vyjadril, že vtedy mal záujem od obžalovaného kúpiť tonu zemiakov za 30,00
Eur, pričom obžalovaný mu ich ponúkal za 50,00 Eur; že vtedy medzi nimi nedošlo k stretnutiu a on sa s
obžalovaným V. rozprával len o predaji týchto zemiakov. Totožne sa vyjadril aj k obsahu ďalšej zvukovej

nahrávkyč.2698zodňa06.10.2016.Vovzťahuksvojejúplneodlišnejvýpovedinahlavnompojednávaní
oproti jeho výpovedi v prípravnom konaní sa vyjadril, že už v prípravnom konaní uvádzal príslušníkom
PZ, že nevedel, či kupoval pervitín a nemal vedomosť ani o tom, či mu túto látku predal obžalovaný Y. V..
Nakoniec vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že si raz objednal pervitín a to vtedy, keď
mu tento pervitín niekto nechal na lavičke a to za sumu 20,00 Eur či 30,00 Eur, ktorý vdýchol do nosa,
avšak nemalo to na neho žiaden účinok, keďže po ňom ihneď zaspal. Bližšie sa vyjadril aj k okolnostiam

kúpy zemiakov od obžalovaného V. a takisto sa vyjadroval aj k obsahu výpovedí z prípravného konania
zo dňa 28.03.2017, zo dňa 29.03.2017 a zo dňa 07.06.2017.

Podľa výpovede svedka T. H. na hlavnom pojednávaní, tento obžalovaných vôbec nepoznal a tvrdil, že
ich videl prvýkrát až v konaní pred súdom. Potvrdil, že pervitín užil, keď vo Vranove nad Topľou v letných

mesiacoch rok či dva roky dozadu od konania hlavného pojednávania dňa 28.02.2018 od nejakého
chlapca kúpil pervitín za 10,00 Eur, avšak táto látka nakoniec nebola pervitínom, ale podľa jeho názoru
to bola soľ a on túto látku aj ihneď vypľul, pričom užitie tejto látky na neho nemalo žiaden účinok. Tomuto
nákupu pervitínu predchádzala ponuka zo strany neznámych chlapcov, ktorí mu „niečo“ ponúkli, potom
sa v tme motorovým vozidlom dopravili na križovatku v obci R. W. M., konkrétne na cestnú komunikáciu

vedúcu v smere na obec L., či do mesta Vranov nad Topľou, otvorili okno na strane vodiča, odovzdali
mu túto látku, on im poskytol sumu 10,00 Eur a na to títo chlapci odišli. Nevedel pritom opísať ani výzor
týchto mladíkov a ani ich celkový počet. Druhýkrát sa opätovne neznáme osoby dostavili motorovým
vozidlom v noci okolo 22:00 hod., či 23:00 hod. na to isté miesto a opätovne od nich kúpil tú istú látku za
sumu 10,00 Eur. Uvedená látka bola pritom biela, sypká a mala slanú chuť ako soľ. Vyjadril sa tiež, že

svedkovia Y. F. a Y. F. sú jeho synovcami; že stále používa telefónne číslo XXXX XXX XXX; ale že nemal
vedomosť o tom, či mobilný telefón s týmto telefónnym číslom používali aj títo jeho dvaja synovci a nemal
takisto ani vedomosť o tom, či títo dvaja svedkovia užívali pervitín. Poprel, že by pervitín alebo prípadne
iné omamné či psychotropné látky niekedy žiadal od osoby s prezývkou starosta. Po poukázaní na jeho
výpoveď z prípravného konania zo dňa 29.03.2017, kedy výslovne uviedol, že pervitín mu mala priniesť

osoba s prezývkou starosta sa vyjadril, že osobu s takouto prezývkou mal uviesť vo svojej výpovedi
na požiadanie príslušníkov PZ pod prísľubom prepustenia zo zadržania a nepotrebnosti jeho ďalšej
výpovede, avšak v rovnakom čase sa zdržiavali v budove polície aj jeho synovci, svedkovia Y. F. a Y. F..
Označenie pervitínu výrazom „bandurky,“ keďže takýto výraz uviedol pri svojej výpovedi v prípravnom
konaní, mu mal pritom oznámiť svedok Y. F.; L. ktorým sa neskôr aj rozprával o obsahu ich výpovedí v

prípravnom konaní, ktoré mali pritom neskôr záujem zmeniť, na čo im vtedajší obhajca obžalovaného
V. oznámil, že ich výpoveďami disponujú príslušné policajné orgány a na vlastný podnet potom asi tri
mesiace od konania jeho prvého výsluchu aj zmenil svoju výpoveď. Tento svedok však nevedel opísať
výzor muža, ktorý mu mal predať pervitín, keďže mu nevidel do tváre, avšak nakoniec čiastočne potvrdil
pravdivosť svojej výpovede z prípravného konania, kedy uviedol, že tento muž bol približne v jeho veku

a že na miesto stretnutia sa dopravil na motorovom vozidle svetlej farby.

Svedok Y. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zas uviedol, že obžalovaného V. spoznal
približne pred dvoma či troma rokmi a prvýkrát sa s ním stretol, keď zaznamenával oslavu narodenín
jeho svokry, pričom od uvedenej doby sa s ním stretol asi raz, dvakrát či trikrát do roka. Obžalovanú

V. stretol prvýkrát na tejto oslave, pričom si nepamätal, či ju stretol aj neskôr. Nevedel sa vyjadriť, či v
roku 2016 alebo niekedy inokedy používal telefónne číslo XXXX XXX XXX, avšak svoj mobilný telefón
požičiaval aj iným osobám. Svedkov Y. F., Y. F. a T. H. poznal, keďže títo svedkovia rovnako ako on,
ale samostatne, predávali zemiaky. Vo vzťahu k zvukovej nahrávke č. 4994 zo dňa 30.10.2016 a č.
6074 zo dňa 07.11.2016 sa vyjadril, že podľa jeho názoru jeden hlas na tejto zvukovej nahrávke patril

obžalovanému Y. V. a svedok L. S. mu neskôr oznámil, že podľa tvrdenia príslušníkov PZ druhý hlas
na tejto nahrávke mal patriť jemu.
Podľa výpovede svedka R. Y. na hlavnom pojednávaní, obžalovaných V. a V. nepozná a týchto
obžalovaných prvýkrát stretol až na hlavnom pojednávaní. Svedkovia Y. F., Y. F. a T. H. boli zas jehokamaráti. Nemal vedomosť o tom, že by sa na nejakom mieste predávali omamné a psychotropné látky
a ani to, aby vyššie uvedení svedkovia konzumovali takéto látky. Vyjadril sa, že v danom období používal
telefónne číslo č. XXXX XXX XXX registrované na meno jeho sestry W. Y. a nemal vedomosť o tom, či

v období septembra roku 2016 tento svoj mobilný telefón požičal inej osobe.
Svedok R. Č., pôvodne v tejto trestnej veci obvinený, ktorého trestná vec bola vylúčená na samostatné
konanie vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 12T/127/2017 a ktorá bola ukončená vyhlásením
právoplatného rozsudku zo dňa 23.05.2018, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste medzi týmto
pôvodne obvineným a prokurátorom, na hlavnom pojednávaní podrobne vypovedal, že s obžalovaným

V. sa prvýkrát stretol asi mesiac po svojom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňa 27.07.2016
v herni C. S. na autobusovej stanici vo Vranove nad Topľou, keďže sa dozvedel, že obžalovaný V. by
mal disponovať pervitínom. Z tohto dôvodu začal rozhovor s obžalovaným V., s ktorým sa nakoniec
dohodol, že tento mu bude predávať pervitín. Nepamätal si presne, či už pri tomto prvom stretnutí mu
obžalovaný V. aj predal pervitín, ale určite mu tento obžalovaný poskytol svoje telefónne číslo a on sa s
nímajihneďskontaktoval.PridruhomstretnutísaužsobžalovanýmV.výslovnedohodolnapravidelnom

dodávaní mu pervitínu a to v cene 60,00 Eur či 70,00 Eur za jeden „kubík“ pervitínu. S obžalovaným
V. sa pritom stretával vždy bez prítomnosti nejakej ďalšej osoby na rôznych miestach a to napríklad v
Č. pri objekte materskej školy, na čerpacích staniciach L., L., ako aj pri obchodným domoch v meste
Vranov nad Topľou a to V., M., W.. Na uvedené miesta stretnutia ho väčšinou dopravovali na osobných
motorovýchvozidláchrôzneosoby,keďžemaluloženýtrestzákazučinnostivedeniamotorovýchvozidiel

a nemohol teda sám šoférovať. Samotné stretnutia s týmto obžalovaným prebiehali tak, že on si sadol
do motorového vozidla k obžalovanému V., vymenili si peniaze za drogy a na to sa rozišli. Najprv pritom
od obžalovaného V. kupoval pervitín len pre svoju potrebu a neskôr, asi približne od septembra 2016,
od neho začal kupovať pervitín aj pre iné osoby a teda od septembra 2016 pravidelne kupoval ako aj
predával pervitín predtým zabezpečený od obžalovaného V., avšak v tom čase pervitín kupoval aj od

svedkaR.Š..PoopätovnomnávratenaúzemieSlovenskejrepubliky;keďževnovembri2016odcestoval
pracovne, nakoniec len na dva, či tri týždne do Fínska; sa mu nepodarilo skontaktovať sa s obžalovaným
V., pričom sa dozvedel, že obžalovaný V. už neobchoduje s drogami. Dopočul sa takisto, že obžalovaný
V. vyhral voľby na funkciu starostu obce a že sa z tohto dôvodu prestal zaoberať predajom drog. Nemal
vedomosť o trestnej činnosti obžalovanej V., keďže sa ani raz nestalo, že by mu pervitín odovzdala táto

obžalovaná a nevedel ani o tom, že by nejaké omamné a psychotropné látky obžalovaná V. predávala
niekomu inému. Od obžalovaného V. pritom celkovo kúpil pervitín asi 50-krát či 30-krát, iné látky od neho
nekupoval a zdôraznil, že on sa s obžalovaným V. stretol za deň aj dvakrát až trikrát, stretávali sa skoro
každý deň a to predovšetkým v tom období, keď už on sám drogy aj predával, pričom niekedy sa stalo,
že sa v niektorý deň s obžalovaným V. aj nestretli. Vyjadril sa tiež, že on používal prezývku“ V.,“ ktorú

poznal aj obžalovaný V. a že v rozhodnom období používal telefónne číslo č. XXXX XXX XXX, pričom si
nepamätal telefónne číslo obžalovaného V., ktoré mal však uložené v pamäti svojho mobilného telefónu.
Bližšie opísal aj začiatky svojho užívania pervitínu tak, že počas svojho pracovného pobytu na území
Českej republiky po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody na podklade udelenej amnestie
prezidenta republiky dňa 02.01.2013 sa celkovo deväť mesiacov zdržiaval v Plzni, kde prvýkrát užil

pervitín. Po príchode na Slovensko však nemohol najprv dlhšie zohnať túto látku. Vyjadril sa podrobne k
obsahu svojej telefonickej ako aj SMS komunikácie s obžalovaným Y.. V. od 16.05.2014 do 20.07.2015
a z nej predovšetkým k SMS správe zo dňa 08.06.2015 v znení, že „Daj vedieť, lebo chlapci vo Vranove
nad Topľou zomierajú a vo Vranove je už muka,“ ku ktorej uviedol, že obsahom spoločnej komunikácie
s obžalovaným V. boli vždy len drogy. V tejto súvislosti nakoniec priznal, že sa s týmto obžalovaným

stretával už od polovice roka 2014, či polovice roku 2015 a to za účelom kúpy pervitínu pre svoju potrebu,
ako aj na predaj iným osobám. Spresnil, že sa domnieva, že sa začal stretávať s obžalovaným V. za
účelom kúpy pervitínu niekedy od začiatku leta 2014. Bližšie opísal, že od roku 2014 za obžalovaným
V. najprv chodil so svedkom Š., pričom tento svedok ho v podstate zoznámil s obžalovaným V. a to za
účelom kúpy pervitínu, ktorý mu v podstate po vyzbieraní peňazí naň svedok Š. predal. Keď sa neskôr

u svedka Š.K. začala výrazne prejavovať závislosť na tejto droge, tak od tohto svedka získal telefónne
číslo na obžalovaného V. a potom začal už od neho sám kupovať pervitín v množstve jeden „kubík,“
čo zodpovedalo desiatim dávkam, vo frekvencii trikrát či jedenkrát za deň, niekedy však nekúpil túto
drogu ani raz za deň a to až do svojho opätovného nástupu do výkonu trestu odňatia slobody. Pervitín
zo začiatku od obžalovaného V. pritom kupoval za sumu 80,00 Eur či 90,00 Eur. Pervitín zadovážený

od obžalovaného bol pevného skupenstva, bol kryštalický, bol matnej, bielej, priesvitnej farby a občas
bol aj žltý. Vo vzťahu k jeho účinkom sa vyjadril, že po jeho užití sa cítil svieži, nespal, nejedol, bol
„nabudený,“ mal návaly energie. Nevedel sa vyjadriť k prípadným rozdielom medzi pervitínom užívaným
v Čechách a pervitínom kupovaným od obžalovaného V., keďže ho fajčil, avšak tento pervitín na nehoúčinkoval stále rovnako. Poprel, že by v pervitíne zadovažovaného od obžalovaného V. niekedy cítil
naftu alebo benzín, čo by pravdepodobne rozpoznal a poprel, že by celkovo v ňom niekedy cítil nejakú
prímes. Pervitín pritom vo vzájomnej komunikácii s obžalovaným V. označoval ako „nafta,“ „veci,“ či

„bandaska.“ Bližšie sa vyjadril, že mal vedomosť o tom, že obžalovaný V. predával pervitín aj svedkovi T.
F. a svedkovi R. C., ktorý bol taxikárom taxislužby J. X. z Vranova nad Topľou a jazdil na bielom osobnom
motorovom vozidle zn. Audi Combi. Svedka C. pritom stretával pri odchode od obžalovaného V., od
ktorého si tento svedok takisto zadovažoval pervitín, tohto svedka takisto stretával pri jeho jazdách po
mesteakotaxikáraavedel,žejekonzumentompervitínuajpodľajehovýzoru,keďžesámbolužívateľom

pervitínu a domnieval sa, že svedok C. tento pervitín aj predával ďalej. Nebol však osobne prítomný
pri odovzdávaní tejto psychotropnej látky svedkovi C. obžalovaným V.. Vo vzťahu k svedkovi C. však
ešte zdôraznil, že raz mu jeden jeho kamarát povedal, že má prísť svedok C. a má priniesť drogy; na
čo tomuto kamarátovi povedal, že nemá záujem kupovať drogy od svedka C., keď ich môže kúpiť od
obžalovaného V. lacnejšie. Vedomosť, že tieto drogy mali pochádzať od obžalovaného V. mal z toho
dôvodu, že keď vtedy prišiel za obžalovaným V., tento mu povedal, že má šťastie, že tieto drogy boli

určené pre niekoho iného, ale že tú inú osobu „zrušil,“ pričom on predtým svedka C. „zrušil,“ teda mu
povedal, že nemá záujem od neho kupovať drogy za 80,00 Eur, keď si ich môže kúpiť za 50,00 Eur.
Bližšie sa tiež vyjadril, že pervitín kupovaný od obžalovaného V. konzumoval spolu so svedkom Š. a aj
ho predával ďalej svedkom E. T., L. V., I. Q., Y. Š., H. M., U. V., C. M. a L. Y.. Bližšie sa vyjadril aj k obsahu
jednotlivých zvukových nahrávok s obžalovaným V. tak, že ich obsahom bol len predaj pervitínu jeho

osobe obžalovaným V., pričom výrazom „full“ mal na mysli celý „kubík“ pervitínu; výrazom „pajda“ mal na
mysli 50,00 Eur, za ktorý si kupoval od obžalovaného 8 dielikov; výrazom „naložené“ mal na mysli, aby
mu obžalovaný predal viac pervitínu a vyjadril sa tiež, že niekedy bol tento pervitín mokrý a že bol až ako
drť. Takisto vysvetlil aj obsah zvukovej nahrávky zo dňa 19.10.2016 (č. l. 1382) tak, že muži vystupujúci
pod prezývkami „V.“ a „M. sa prezentovali ako díleri drog, ale v skutočnosti konzumentom nepredávali

drogy,aleniečoinéaztohtodôvodukonzumentiužnemalizáujemvšeobecnekupovaťdrogyvšeobecne
a že obžalovaný V. predával drogy aj za pílu či flexibrúsku. Vo vzťahu k zvukovej nahrávke zo dňa
15.11.2016 sa zas vyjadril, že vtedy nemal vedomosť o tom, že obžalovaný V. je na liečení a povedal
mu to až samotný tento obžalovaný. Zdôraznil teda, že pokiaľ sa obžalovaný V. nemohol dostaviť na
stretnutie, tak od nikoho iného v mene obžalovaného V. nekupoval pervitín a teda pokiaľ mal vedomosť,

že obžalovaný V. nebude v práci, tak si dopredu od neho zabezpečil väčšie množstvo pervitínu aj na
druhý deň.

Svedok Š.K. Y., švagor obžalovaného V. a strýko obžalovanej V., ako v prípravnom konaní, tak aj na
hlavnom pojednávaní odmietol vo veci vypovedať.

Svedkyňa L. V., manželka obžalovaného V. a matka obžalovanej V., totožne ako predchádzajúci svedok
využila svoje zákonné právo a vo veci odmietla vypovedať.

Z výpovede svedka N. H. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že oboch obžalovaných osobne nepozná,

pričom obžalovanú V. poznal len z videnia a o obžalovanom V. sa domnieval, že je starostom obce Č..
Nemal takisto vedomosť o tom, že by v tejto obci dochádzalo k drogovej trestnej činnosti. Vyjadril sa
tiež, že svedkovi Y. S. požičal svoj občiansky preukaz za účelom aktivovania telefónnej karty M. Y.,
avšak nemal vedomosť k akému telefónnemu číslu sa vzťahovala táto karta a poprel takisto, že by svoje
telefónne číslo XXXX XXX XXX požičal svedkovi Y. S., keďže mu nepožičal ani svoj mobilný telefón a

ani svoju SIM kartu, ktorú mal uloženú v tomto telefóne. Vyjadril sa aj k obsahu zvukovej nahrávky č. 328
zo dňa 15.09.2016, keďže v prípravnom konaní dňa 07.06.2017 uviedol, že na tejto zvukovej nahrávke
spoznal hlas svedka Y. S. a v tejto súvislosti potvrdil, že vyššie uvedené telefónne číslo potom používal
už len svedok Y. S..

Podľa svedeckej výpovede svedka K.. S. T. na hlavnom pojednávaní, tento svedok oboch obžalovaných
nepoznal, pričom v roku 2016 žil v spoločnej domácnosti ešte so svojím synom S. T. ml., avšak v
zahraničí a na územie Slovenskej republiky sa vrátil v marci roku 2017. Tvrdil, že nejaká osoba jeho
synovi S. T. ml. poskytla telefónne číslo buď na osobu samotného obžalovaného V., alebo skôr na jeho
syna z dôvodu, že jeho syn mal záujem si prostredníctvom týchto osôb zabezpečiť kanalizáciu pri jeho

rodinnom dome a domnieval sa, že jeho syn neskôr aj asi dvakrát telefonoval buď priamo s obžalovaným
V., alebo skôr s jeho synom, avšak nakoniec si jeho syn zabezpečil kanalizáciu k svojmu rodinnému
domu prostredníctvom susedy. Poprel však, že by jeho syn bol užívateľom akýchkoľvek drog z dôvodu,že sa v minulosti nachádzal na území cudzieho štátu v prostredí maloletých užívateľov týchto omamných
a psychotropných látok a teda by príznaky užívania týchto látok na svojom synovi postrehol.

Svedok K.. Y. L. na hlavnom pojednávaní podrobne rozviedol, že obžalovaného V. pozná asi 10 až 12
rokov, obžalovanú V. však vôbec nepoznal. Vyjadril domnienku, že podľa jeho názoru bol obžalovaný V.
zadržaný v súvislosti s predmetným trestným stíhaním z dôvodu, že sa stal starostom obce Č.. Bližšie sa
vyjadril, že v júli či v auguste roku 2016 bol oslovený neznámymi príslušníkmi PZ, ktorí mu oznámili, že
by „bolo dobré“, keby sa obžalovaný V. neujal funkcie starostu obce Č.. Tento svedok bližšie vysvetlil, že

pánH.U.;ktorýsaspolusobžalovanýmV.uchádzalofunkciustarostuobceČ.,muoznámil;že„tomohlo
dopadnúť ináč“, keby sa obžalovaný V. nestal starostom, pričom tento rozhovor mal s pánom U. už v
čase,keďbolobžalovanýV.užstarostomtejtoobce.Tentosvedoktakistovyjadrildomnienku,žetonebol
samotný pán U., ktorý nemal záujem, aby sa obžalovaný nestal starostom, ale že za týmto kandidátom
na funkciu starostu stála iná osoba. Vyjadril sa takisto, že o drogovej trestnej činnosti či už obžalovaných
V. alebo pôvodne obvineného, svedka Č. nemal vedomosť, aj keď zas mal vedomosť o tom, že sa v

rozhodnom období uvedenom v obžalobe v obci Č. predávali drogy. Samostatne tento svedok vysvetlil
aj obsah jedného telefonického hovoru s obžalovaným V., pri ktorom sa ho tento obžalovaný opýtal
„ako to dopadlo,“ tak, že vystupoval v pozícii sprostredkovateľa medzi obžalovaným V. na jednej strane
a pánom U. na strane druhej. Potvrdil, že v uvedenom období, celkovo však už viac ako 10 rokov;
používal telefónne číslo registrované na jeho spoločnosť L., s.r.o., W. L., Vranov nad Topľou a to č. XXXX

XXX XXX. Bližšie sa vyjadril k svojmu stretnutiu s obžalovaným V. v novembri roku 2016 tak, že počas
hospitalizácie obžalovaného V. v nemocnici vo U. Q. sa s ním stretol pravdepodobne na benzínovej
pumpe buď v Poprade alebo v Prešove. Bližšie rozviedol, že raz sa s týmto obžalovaným stretol na
benzínovej pumpe na odbočke smerom do centra Popradu a druhýkrát sa s ním stretol na benzínovej
pumpeL.privjazdedomestaPrešova,nadiaľnici,vblízkostiObceY.Š..Predsamotnýmischôdzkamisa

s týmto obžalovaným najprv na nich dohodol telefonicky a tvrdil, že obsahom ich vtedajších rozhovorov
boli bežné veci, pričom sa aj domnieval, že pri jednom z týchto stretnutí požičal obžalovanému aj nejaké
finančnéprostriedky.OnvzápätípokračovalvcestedoBratislavyaobžalovanýsapravdepodobnevracal
z liečenia vo U. Q. domov na priepustku. K obsahu zvukovej nahrávky č. 7076 zo dňa 17.11.2016 (č. l.
447); kedy z telefonického rozhovoru medzi týmto svedkom a obžalovaným V. vyplynulo, že niečo malo

záležať na obžalovanom a že neskôr sa s ním o tom mal porozprávať; sa svedok vyjadril, že obžalovaný
mal porozmýšľať nad vzdaním sa svojej funkcie starostu z dôvodu vtedajšieho nátlaku na jeho osobu.
K zvukovej nahrávke č. 7126 zo dňa 18.11.2016 o 12:28 hod., kedy mu telefonoval obžalovaný a k
nasledujúcej zvukovej nahrávke č. 7134 zo dňa 18.11.2016 o 13:14 hod (č. l. 448, 449), z ktorých
vyplývalo, že sa mal s obžalovaným V. stretnúť na nejakej benzínovej pumpe smerom na Prešov pri Y. Š.

sa vyjadril, že dôvod tohto ich stretnutia nasledujúceho dňa po telefonickom hovore zo dňa 17.11.2016
bol ten, že mal záujem požiadať obžalovaného V. o sprostredkovanie stretnutia so splnomocnencom
pre Rómske komunity, keďže v tom období plánoval výstavbu komunitných centier pre rómske etnikum.
K okolnostiam; že zo zabezpečených listinných dôkazov vyplnilo, že obžalovaný sa s ním stretol dňa
18.11.2016 o 13:14 hod. a ihneď po tejto schôdzke, v ten istý deň v čase o 14:15 hod. telefonoval svojej

manželke, svedkyni L. V. a dcére, obžalovanej H. V. a v týchto telefonických hovoroch sa pred nimi
vyjadril, že bol s niekým na káve, že treba „všetko vyhodiť von“ a že majú zmeniť telefónne čísla, pričom z
týchtotelefonickýchhovorochtohtoobžalovanéhosobomajehoblízkymipríbuznýmibolotakistozrejmé,
že obžalovaný V. bol vyľakaný; sa tento svedok vyjadril tak, že nepozná príčinu vtedajšieho strachu
obžalovaného, avšak zároveň poprel, aby vtedy obžalovanému oznámil, aby „niečo vyhodil.“ Poprel

takisto, že by v čase tejto schôdzky s obžalovaným V. mal vedomosť o tom, že telefonické hovory tohto
obžalovaného sú odpočúvané príslušníkmi polície a poprel tiež, že by takúto skutočnosť vtedy oznámil
tomuto obžalovanému. K obsahu zvukovej nahrávky č. 6918 ešte zo dňa 16.11.2016 (č. l. 446) obsahom
ktorej bolo jeho vyjadrenie vo vzťahu k obžalovanému V.; že sa ešte „neskôr porozprávajú,“ vysvetlil
tak, že obžalovaný od neho vtedy zisťoval, či sa stretol s pánom H. U. a to z dôvodu ujatia sa funkcie

starostu obce týmto obžalovaným.

Svedok L. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že oboch obžalovaných nepozná a nepamätal si aké
telefónne číslo používal v roku 2016. K obsahu zvukovej nahrávky č. 2478 zo dňa 04.10.2016 (č. l.
1377, zväzok 6 vyšetrovacieho spisu) sa vyjadril tak, že táto mu bola prehratá na príslušnom policajnom

orgáne, avšak on na nej nespoznal svoj hlas. K skutočnosti, že účastnícka telefónna stanica, z ktorej bol
realizovaný tento hovor, bola evidovaná na jeho meno, zas uviedol, že svoj mobilný telefón v októbri roku
2016 požičiaval aj iným osobám, napríklad počas svojho ubytovania na ubytovni v Prahe, ale zároveňpripustil, že je nepravdepodobné, aby osoba zdržiavajúca sa v Prahe, v Českej republike, chcela od
„niekoho niečo,“ kto sa zdržiaval v Č. a to tak, aby to „niečo“ doniesol ihneď.

Z výpovede svedka Y. Y. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný V. ho niekedy v roku 2008 či
roku 2009 oslovil ako člena hudobnej skupiny V., aby sa zúčastnil jeho rodinnej oslavy; neskôr asi v roku
2014 či roku 2015 opakovane hral ako člen tohto hudobného zoskupenia na jednej oslave organizovanej
týmto obžalovaným pre jeho matku či svokru v obci U., okr. Michalovce a neskôr opätovne s tou istou
hudobnou skupinou sa zúčastnil aj dvoch akcií organizovaných týmto obžalovaným pri príležitosti jeho

kandidatúry na funkciu starostu obce Č.. Obžalovanú V. pritom nepoznal. Vyjadril sa ďalej, že aj v
čase svojho výsluchu ako aj v roku 2016 používal telefónne číslo XXXX XXX XXX. K obsahu zvukovej
nahrávky č. 6869 zo dňa 15.11.2016 o 20:24 hod. (č. l. 416 ako aj zväzok 4 vyšetrovacieho spisu - č.
l. 1417), medzi telefónnou stanicou registrovanou na jeho meno a obžalovaným V., zo znenia ktorej
vyplývalo, že „nevie nič,“ že je tu „nafta,“ pričom obžalovaný V. uviedol, že „končí so všetkým“ a že „ju
chce predávať po štyridsať“ sa vyjadril, že tento rozhovor sa týkal nafty a že výraz „štyridsať“ znamenalo,

že túto pohonnú hmotu chce obžalovaný V. predávať asi za štyridsať centov. Tento svedok totiž ďalej
uviedol, že obžalovaný V. mu daroval asi 10 či 15 litrov nafty do jeho motorového vozidla, keď pre
tohto obžalovaného so svojou hudobnou skupinou hral na jednej akcii organizovanej pri príležitosti jeho
kandidatúry na funkciu starostu. Domnieval sa teda, že obžalovaný V. mal vtedy záujem predávať naftu
za0,40Eur,avšaknevedelvysvetliťďalšievyjadrenieobžalovanéhoV.pritomtotelefonickomrozhovore,

že „so všetkým končí a nemôže nič robiť.“

Svedok R. L., druh obžalovanej V. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že nemal vedomosť o nejakej drogovej
trestnej činnosti obžalovanej V., ako aj obžalovaného V.. Poprel takisto, že by spolu so svojou družkou,
obžalovanouV.odovzdalnejakejosobenejakýpredmetprizáhradnomcentreW.voVranovenadTopľou.

Vo vzťahu k vyjadreniu jedného zo svedkov, že obžalovaná V. mu raz doniesla cigaretovú krabičku, ktorá
obsahovala drogu s tým, že na dané miesto ju priviezol jej manžel či druh v motorovom vozidle, v ktorom
sa nachádzali aj maloleté deti; sa vyjadril, že takto odviezol svoju družku, obžalovanú V., na miesto
v blízkosti spoločnosti N. Vranov s.r.o. v meste Vranov nad Topľou, na ktorom jeho družka odovzdala
jeden, či dva kartóny cigariet svedkovi Y. Š. a to celkovo asi dvakrát či trikrát, pričom raz to bolo aj

pravdepodobne pri predajni L. K., na parkovisku smerom na mestskú časť Č.. Vyjadril sa, že svedka
Š. poznal z ich predchádzajúcich spoločných pracovných aktivít a tento svedok chodil aj do obce Č.
z dôvodu, že mal odtiaľ priateľku. Bližšie sa vyjadril aj k jednému stretnutiu so svedkom Š. v čase,
keď obžalovaný V. už bol vo výkone väzby tak, že sa stretol s ním pri jednej jeho brigáde v mestskej
časti N. a vtedy mu mal svedok Š. povedať, že bol na neho vyvíjaný nátlak zo strany príslušníkov

PZ, aby vypovedal, že obžalovaná V. mu predávala drogy, pritom tento svedok mal pred ním poprieť
pravdivosť takejto svojej výpovede tvrdiac, že obžalovanú V. ani nepozná. Vyjadril sa tiež, že obžalovaná
V. predávala svedkovi Š. jeden kartón cigariet za 10,00 Eur či za 15,00 Eur, avšak nevedel vysvetliť
dôvod, prečo by táto obžalovaná tieto cigarety vážila, pričom tiež tvrdil, že tieto cigarety bolo cítiť za
naftou, keďže sa mali prevážať v nádržiach tejto pohonnej hmoty. K zvukovej nahrávke č. 4079 zo

dňa 21.10.2016 o 12:16 hod. (č. l. 1387, zväzok 4 vyšetrovacieho spisu), z obsahu ktorej vyplývalo, že
obžalovaná V. má na pokyn obžalovaného V. prísť k predajni W. a uvedené miesto stretnutia mal poznať
tento svedok s uvedením jeho prezývky „V.,“ tento svedok uviedol, že nemal vedomosť o tom, kde sa
uvedené záhradné centrum nachádza. Opakovane sa svedok vyjadril, že nemal vedomosť o obsahu
vzájomných rozhovorov medzi obžalovaným V. a obžalovanou V..

Svedok T. F. na hlavnom pojednávaní odmietol vo veci vypovedať; a tak bola v konaní pred súdom
oboznámená jeho výpoveď z prípravného konania, kedy uviedol; že v auguste či v septembri roku
2016, asi raz alebo dvakrát, telefonicky kontaktoval zo svojho mobilného telefónu obžalovaného V. so
záujmomokúpupervitínu,keďževedel,žetentoobžalovanýhoponúkanapredaj.Potomtotelefonátesa

stretol s obžalovaným na mieste, na ktoré si už nevedel spomenúť, na ktorom mu obžalovaný odovzdal
jednorazovú dávku pervitínu, za ktorú mu on zaplatil 20,00 Eur alebo 30,00 Eur a to v oboch prípadoch.
Uvedený pervitín bol zabalený v papieri, bolo ho malé množstvo, ktoré zodpovedalo jednej dávke a
teda predstavovalo asi tri až štyri centimetre dlhú čiaru. Uvedený pervitín vdýchol do nosa a po takomto
jeho užití bol nabudený. Nemal pritom vedomosť o drogovej trestnej činnosti obžalovanej V. a ani osoby

vystupujúcej pod prezývkou „V..“ Zároveň boli na hlavnom pojednávaní pri oboznamovaní výpovede
tohto svedka z prípravného konania prečítané aj písomné prepisy zvukových nahrávok telefonických
hovorov medzi obžalovaným V., či obžalovanou V. na jednej strane a telefónnou stanicou registrovanou
na meno J. F..Z výpovede svedka R. C., ktorý takisto na hlavnom pojednávaní vo veci odmietol vypovedať, z
prípravného konania, ktorá výpoveď bola takisto v konaní pred súdom oboznámená, vyplýva; že tento

bol a je zamestnaný ako U. M. a obžalovaného V. poznal už niekoľko rokov. Niekedy v druhej polovici
roku 2016 sa stretol s jedným známym, ktorého meno nechcel uviesť, z Trebišova, na čerpacej stanici
L. vo Vranove nad Topľou, ktorý ho požiadal, aby sa dostavil za obžalovaným V. do Č. a od tohto
zobral drogy. Keďže tento jeho známy mal vybitý mobilný telefón, poskytol mu svoj mobilný telefón
a z tohto zatelefonoval obžalovanému V., s ktorým sa dohodol, že tento svedok má zájsť za jeho

dcérou, ktorá býva v rodinnom dome po ľavej strane osady v obci Č.. Keď vtedy prišiel k tomuto
rodinnému domu, zaklopal na dvere, z domu vyšla nejaká mladá žena, ktorej povedal, že mu má
„niečo dať.“ Táto mladá žena mu vzápätí na to odovzdala škatuľku zápaliek, ktorá bola prelepená
páskou. Zdôraznil, že tejto mladej žene vtedy nedal žiadne peniaze a škatuľku zápaliek ihneď odniesol
svojmu známemu na čerpaciu stanicu, ktorý túto škatuľku pred ním otvoril a vtedy uvidel, že sa v nej
nachádzal prášok žltej farby, ináč bola táto škatuľka poloprázdna. Vyjadril presvedčenie, že určite sa tam

nachádzala nejaká droga, avšak nevedel uviesť o akú presne návykovú látku išlo. Mal pritom vedomosť
o tom, že obžalovaný Y. V. predáva drogy. Ďalej vypovedal, že v novembri 2016 mu raz zatelefonoval
obžalovaný V., ktorý sa ho opýtal, či vie zohnať kupujúceho na väčšie množstvo drogy, pričom vtedy mu
obžalovaný oznámil, že on sa nachádza v kúpeľoch vo U. Q. a drogu môže predať jeho dcéra alebo
jeho švagor, ktorého nepoznal. Túto skutočnosť oznámil jednému známemu z Prešova, ktorého meno

opätovne neuviedol, ktorý za ním prišiel asi o dva dni a spolu išli do rodinného domu, kde bývala dcéra
obžalovanéhoV..Dveretohtorodinnéhodomumuvšakvtedyniktoneotváral,takistosamuniktoneozval
ani na jeho volanie na mobilný telefón, ktorého telefónne číslo mu zaslal obžalovaný V. do SMS správy.
Keďže dvere tohto domu vtedy nikto neotvoril, odišiel spolu s týmto svojím známym odtiaľ preč. Ešte
v mesiaci októbri 2016 mu mal takisto zatelefonovať obžalovaný V. s tým, že má prísť k predajni W.,

nachádzajúcejsavmestskejčastiM.voVranovenadTopľou,kammumalobžalovanýV.priniesťbalíček,
ktorý mal on vzápätí niekomu odovzdať, pričom meno tejto osoby opätovne neuviedol. Približne desať
minút po jeho príchode k tejto predajni W., na dané miesto prišlo osobné motorové vozidlo zn. Škoda
Felícia, z ktorého vystúpil mladý Róm, pričom vo vozidle sedela ešte aj nejaká mladá Rómka, oboch však
nepoznal. Tento Róm pristúpil k jeho vozidlu a do rúk mu vložil dve igelitové vrecká s nejakou látkou,

pričom podľa jeho názoru v prípade tejto neznámej látky išlo opätovne o nejakú drogu. Z uvedeného
dôvodu sa opýtal tohto neznámeho muža, čo to má znamenať, avšak tieto vrecká od neho neprezval,
otočil sa a odišiel z uvedeného miesta preč. Nemal pritom vedomosť, že vtedy mal od obžalovaného
V. prebrať nejaké drogy. Na záver svojej výpovede zdôraznil, že on neužíval žiadne drogy, ale mal
vedomosť o tom, že obžalovaný V. drogy predáva.

Zároveň boli na hlavnom pojednávaní oboznámené celé písomné prepisy zvukových nahrávok medzi
obžalovaným V., či obžalovanou V. na jednej strane a telefónnou stanicou registrovanou na meno X.
L., ako aj na meno R. C..

Z výpovede svedka R. V. z prípravného konania; keďže tento takisto vo veci odmietol na hlavnom
pojednávaní vypovedať a z tohto dôvodu bola preto jeho výpoveď z prípravného konania v konaní pred
súdom prečítaná; vyplýva, že s obžalovaným V. sa stretol asi dvakrát a to raz pri predajni W. vo Vranove
nad Topľou a raz na cestnej komunikácii vedúcej v smere na obec Č.. Poukázal na to, že viackrát
sa s týmto obžalovaným stretol svedok, pôvodne obvinený R. Č. s prezývkou „V.,“ ktorý sa s týmto

obžalovaným aj opakovane rozprával v jeho prítomnosti, pričom telefónne číslo na obžalovaného V. mal
práve od svedka Č.. S obžalovaným V. sa teda celkovo osobne stretol asi dvakrát, aj pri predajni W., a to
za účelom nákupu pervitínu. Tento pervitín v obidvoch prípadoch od obžalovaného V. kúpil pre vlastnú
potrebu, pričom za jednu dávku zaplatil 70,00 Eur. Vo vzťahu k zvukovej nahrávke zo dňa 29.09.2016
v čase o 16:51 hod., z obsahu ktorej vyplývalo; že s obžalovaným sa vtedy dohodol na stretnutí na

parkovisku „Pri W.“ s tým, že od neho „niečo chce“, na čo mu obžalovaný V. odpovedal, že to bude „za
70,“ sa vyjadril; že pri tomto rozhovore od obžalovaného V. požadoval „kubík“ pervitínu, čo zodpovedalo
desiatim dielikom na striekačke, čo je menej ako jeden gram a to za 70,00 Eur. Túto dávku pervitínu mu
pritom vtedy obžalovaný aj priniesol. Po ukončení svojho drogového obchodného vzťahu s obžalovaným
V., začal kupovať pervitín od svedka R. Č. s prezývkou „V.,“ ktorého vtedy poznal už asi tri roky. Vyjadril

sa, že dávku pervitínu zadováženú už od svedka Č. užíval raz za týždeň a túto dávku drogu si od tohto
svedka kupoval za sumu 20,00 Eur či 30,00 Eur.Z výpovede svedka Y. V. ml., syna obžalovaného V. a brata obžalovanej V., na hlavnom pojednávaní
súd zistil, že svedka Š. poznal, keďže tento svedok ešte v roku 2012 či roku 2013 kupoval od pána Ľ. M.
drogy. Vyjadril sa ďalej, že obžalovaný V., jeho otec, bol vzatý do väzby v marci 2017 a pravdepodobne

niekedy v auguste 2017 spolu so svojím strýkom Š. Y., švagrom - svedkom L. (druhom obžalovanej
V.) a so strýkom U. Y. vykonávali zemné práce u suseda svedka Š. v mestskej časti N.. Keď svedok
Š. vtedy uvidel, že sa nachádzajú pri tomto dome jeho suseda, pristúpil k ním a povedal im, že polícia
na neho pri jeho výpovedi na policajnom orgáne vyvíjala nátlak za účelom dosiahnutia jeho výpovede
v neprospech obžalovaného V. pod hrozbou, že v opačnom prípade bude tento svedok obmedzený

na osobnej slobode. Vo vzťahu k svojmu miestu bydliska sa tento svedok vyjadril, že naďalej žije v
domácnosti svojho otca, obžalovaného V., v rodinnom dome súp. č. XXX v obci Č., avšak počas jeho
zadržania nebol prítomný v tomto obydlí, keďže sa prechodne zdržiava aj u svojej priateľky v obci A..
Nemal však vedomosť o tom, či obžalovaného V. niekto navštevoval v období septembra 2016 až marca
2017.Vyjadrilsatiež,žeobžalovanáV.poznalasvedkaŠ.,nestretávalasavšaksnímanemalvedomosť
o tom, že by svedok Š. navštevoval obžalovanú V.Ú.. Dopočul sa od svojho otca, obžalovaného V., keď

ho navštívil už vo výkone väzby, že od neho nejaké osoby požadovali drogy, pričom svojho otca navštívil
vo väzbe asi 10-krát až 12 -krát. Poprel, že by obžalovaná V. odovzdávala nejaké veci iným osobám
na pokyn svojho otca, obžalovaného V., avšak mal vedomosť zas o tom, že táto obžalovaná nejakým
osobám predávala cigarety, ktoré predtým kúpila od inej osoby a tieto cigarety mali pochádzať z Ukrajiny.

V konaní pred súdom bola vykonaná aj konfrontácia medzi svedkom Š. a svedkom Y. V. ml. Pri tomto
úkone pred súdom sa obe konfrontované osoby vyjadrovali k okolnostiam ich spoločného stretnutia v
mestskej časti Vranova nad Topľou - N., pri ktorom mu mal, podľa vyjadrenia svedka V. ml., svedok Š.
oznámiť, že bol donucovaný zo strany príslušníkov polície vypovedať v neprospech jeho otca. Svedok Š.
si na uvedené stretnutie so svedkom Y. V. ml. pri tejto konfrontácii najprv nespomenul a po pripomenutí

svedkom V. ml. tomuto svedkovi, že vtedy pracovali u jeho suseda T. Q., sa svedok Š. na toto stretnutie
rozpamätal a tvrdil, že sa uskutočnilo asi tri mesiace, či štyri mesiace pred touto konfrontáciou na súde
dňa 29.06.2018. Svedok Š. tak pripustil, že sa vtedy svedkovi V. ml. mohol prihovoriť, ale nepamätal si,
že by sa s týmto svedkom výslovne rozprával. Poprel však tvrdenie svedka V. ml., že by ho príslušníci
polície donucovali k výpovedi v neprospech obžalovaného V. st. a vyjadril sa, že pred jeho výsluchom

v prípravnom konaní po neho osobne prišli príslušníci PZ, vzali ho do svojho služobného vozidla a
odviezli ho týmto vozidlom na miesto výsluchu. Opakovane teda poprel tvrdenia svedka V. ml., že by bol
donucovaný príslušníkmi polície k výpovedi v neprospech obžalovaného V.. Vo vzťahu k svedkovi L. sa
vyjadril, že tento svedok bol takisto prítomný pri vykonávaní týchto zemných prác v mestskej časti N..

Z výpovede svedka K. A. z prípravného konania; ktorého účasť na hlavnom pojednávaní sa opakovane
nepodarilo zabezpečiť, keďže sa zdržiaval na neznámom mieste a z tohto dôvodu bola prečítaná jeho
výpoveď z prípravného konania; súd zistil, že tento svedok bolo užívateľom pervitínu. S obžalovaným
V. sa stretol asi trikrát alebo štyrikrát, keď mu tento obžalovaný predal jednorazovú dávku pervitínu za
sumu 10,00 Eur, pričom pri tomto predaji boli prítomní len oni dvaja. Túto látku konzumoval vdýchnutím

do nosa a po jej užití mal zvýšenú energiu. Poprel, že by mu niekedy pervitín predali obžalovaná V. či
svedok Č.. Samotnú kúpu pervitínu od obžalovaného V. opísal tak, že najprv sa obaja telefonicky dohodli
na stretnutí v meste Vranov nad Topľou, napríklad pri H. (L. H. T.) a k samotnému odovzdaniu tejto drogy
došlo v motorovom vozidle tohto obžalovaného. V telefonickej komunikácii pritom obaja nepoužívali
výraz pervitín, ale o tejto návykovej látke sa on aj obžalovaný V. vyjadrovali neurčito. Vypovedal ďalej, že

v období od septembra do decembra 2016 používal telefónne číslo XXXX XXX XXX a uvedené telefónne
číslo používal aj na kontaktovanie sa s obžalovaným V.. K zvukovej nahrávke č. 175; obsahujúcej
telefonický hovor účastníkov zo dňa 14.09.2016 (č. l. 405), sa vyjadril tak; že ide o rozhovor medzi ním a
obžalovaným V. a predmetom ich vtedajšieho rozhovoru bol pervitín, avšak v tomto prípade k stretnutiu
nakoniec nedošlo. Opätovne zdôraznil, že pri predávaní mu pervitínu obžalovaným V. nebola prítomná

žiadna iná osoba. Jednorazovou dávkou tejto drogy pritom myslel jeden dielik na striekačke. Vyjadril
sa, že pervitín je biela kryštalická látka, pričom v mladšom veku čítal články o uvedenej psychotropnej
látke. Poukázal tiež na to, že v prípade požitia pervitínu zadovažovaného od obžalovaného V., mal vždy
euforickýpocit.Nazáversvojejvýpovedeuviedol,žepervitínprestalkonzumovaťasišesťmesiacovpred
svojím výsluchom v prípravnom konaní dňa 25.04.2017, dôvodiac, že si našiel dobré zamestnanie, ako

aj priateľku. Zároveň bola na hlavnom pojednávaní oboznámená pri prečítaní tejto svedeckej výpovede
svedka aj vyššie uvedená zvuková nahrávka č. 175 zo dňa 14.09.2016.Znalec Ing. H. Q., PhD., ktorý vo veci vypracoval v prípravnom konaní znalecký posudok z odboru
elektrotechniky č. 41/2017, na hlavnom pojednávaní zotrval na tomto znaleckom posudku. Pri svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že na znalecké preskúmanie mu bolo poskytnutých

17 predmetov, z ktorých nie všetky boli vhodné na znalecké skúmanie. Konkrétne sa vyjadril, že na
predmete č. 1 - mobilný telefón iPhone striebornej farby so SIM kartou bolo možné preskúmať len správy,
hovory a kontakty nachádzajúce sa na tejto SIM karte. Predmet č. 2 - mobilný telefón zn. SONY čiernej
farby, bez zadného krytu, SIM karty a mikro SD karty nemohol byť predmetom znaleckého skúmania,
keďže bol zablokovaný. Mobilný telefón SONY Experia čiernej farby (predmet č. 3), mobilný telefón

HUAWEI čiernej farby (predmet č. 4), notebook čiernej farby zn. COMPAQ CQ 58 (predmet č. 5), USB
kľúč KINGSTONE DT 101 G2 16 GB (predmet č. 6) boli vhodné na znalecké skúmanie. Mobilný telefón
zn. Nokia čiernej farby s klávesnicou model RM 970 (predmet č. 7), mobilný telefón zn. SONY ERICSON
Experiabielejfarby(predmetč.8),mobilnýtelefónzn.SONYčiernejfarby(premetč.9),nebolivhodnéna
znalecké skúmanie. V prípade mobilného telefónu zn. Nokia čiernej farby (predmet č. 10) bola vykonaná
len analýza zálohy SIM karty, keďže tento mobilný telefón bol poškodený. Totožne aj v mobilnom telefóne

zn. ALCATEL modrosivej farby (predmet č. 11) bola možná len analýza SIM karty, pričom analýza
samotného telefónu dodaného bez batérii nebola možná. Mobilný telefón zn. SAMSUNG šedej farby
(predmet č. 12) bol celkovo vhodný na znalecké skúmanie. Z mobilného telefónu BLACKBERRY BOLD
bielej farby (predmet č. 13) bola vykonaná forénzna záloha nachádzajúca sa v prílohe znaleckého
posudku a jednotlivé hovory z neho len v počte dvoch boli zadokumentované formou fotografie na strane

43 tohto znaleckého posudku. Z tabletu zn. SAMSUNG bielej farby (predmet č. 14) bola vykonaná len
záloha a analýza mikro SD karty, ktorá sa v tomto tablete nachádzala a samotný tablet nebol podrobený
znaleckému skúmaniu, keďže nebol poskytnutý grafický vzor na jeho odblokovanie. Mobilný telefón zn.
HUAWEI Y560-L01 (predmet č. 15) bol vhodný na znalecké skúmanie, okrem priloženej SIM karty, ku
ktorej nebol poskytnutý ani PIN kód, ani PUK kód. V prípade USB modemu zn. HUAWEI E1752 (predmet

č. 16) bola vykonaná len záloha SIM karty, keďže samotný modem nemal vlastný obsah. Mobilný telefón
zn. NOKIA 301.1, bez SIM karty a mikro SD karty ( predmet č. 17 ) bol vhodný na znalecké skúmanie.
Znalec zdôraznil, že analýza samotných hovorov ním nebola vykonaná, keďže takáto úloha mu nebola
zadaná a zisťoval len výskyt kľúčových slov pri jednotlivých formách komunikácie, ktoré zaznamenal v
preskúmavaných predmetoch. V jednotlivých predmetoch skúmania zistil pritom prítomnosť kľúčových

slov atoslová„bandaska“vpredmeteč.3(mobilnýtelefónzn.SONYEpxeriačiernejfarby)avpredmete
č. 5 (notebook čiernej farby zn. COMPAQ CQ 58), výraz „bandurky“ boli zas nájdené v predmetoch č.
3, 4 a 5; výraz marihuana zas v predmetoch č. 5 a 12; výraz „full“ v predmetoch č. 1, 3, 4, 5, 10, 11,
12, 13, 14, 15, 16 a 17; slovo káva v predmetoch č. 3, 4, 5, 12 a 15; slovo „V.“ v predmete č. 4, 5 a 12;
slovo kubík v predmete č. 5; slovo „nafta“ v predmete č. 3, 4 a 5; slovo „veci“ v predmete č. 5, 12, 14,

15; slovo „zemiaky“ v predmete č. 5 a samotné slovo „pervitín“ nebolo nájdené v jednotlivých zaistených
predmetoch. Uviedol, že uvedené kľúčové slová boli uvedené aj v internetových prehliadačoch, avšak
samotná analýza komunikácie nebola na týchto predmetoch vykonaná.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj svedecké výpovede svedkov obsiahnuté v II. zväzku

príslušného vyšetrovacieho spisu a to svedkov, ktorí zo spáchania drogovej trestnej činnosti usvedčovali
predovšetkým svedka, pôvodne obvineného Č. a to konkrétne svedkov Q., T., Š., Č., V., T., M., Q., V.,
E., Y., M., V., Š., J., L., G., M., K., J., E. Č., M., V. a E. H..

Zo znaleckého posudku z odboru psychológie znalkyne PhDr. Č. súd zistil, že rozumový potenciál

obžalovaného Y. V. dosahuje úroveň stredného pásma priemeru, jeho schopnosti sú disproporčne
rozdelené v prospech performačnej zložky. Výsledky znaleckého vyšetrenia svedčia pritom pre jeho
dobrú schopnosť analýzy a postihovania vzťahov ako aj pre dobré pojmotvorné usudzovanie, avšak
zároveň aj pre slabšiu koncentráciu pozornosti ako aj počtový úsudok, ale takisto je tento obžalovaný
po intelektovej stránke vyspelý. Osobnosť obžalovaného je diferencovaná, egocentrická, emočne menej

stabilná so zníženou frustračnou toleranciou. Emotivita tohto obžalovaného je menej diferencovaná a
horšie prispôsobivá, miestami odbrzdená pri abreakcii nadmerného napätia. Tento obžalovaný má sklon
ku konfliktným vzťahom, brzdový mechanizmus jeho osobnosti je málo pružný, voči silným afektom sa
javí byť neúčinný a obžalovaný sa tak ľahko dostáva do rozrušenia a zlosti, nerozmyslene hovorí hrozby,
je podráždený. Na základe toho podľa názoru znalkyne môže u tohto obžalovaného občas dochádzať

k agresívnym reakciám ( ak sa cíti frustrovaný), ktoré sú snahou o dosiahnutie vytýčeného cieľa. Tento
obžalovaný má záujem o komunikáciu, o nadväzovanie a udržiavanie kontaktov, v interpersonálnej
oblasti prevažuje direktivita, dominancia a manipulácia. Osobnosť obžalovaného je pritom emočne
nestabilná s narcistickými rysmi, iné zjavné zmeny či poruchy u neho znalkyňa nezistila. Obžalovaný jeosobnosťou dominantnou a direktívnou, aktívnou, emočne nevyrovnanou s tendenciou k organizovaniu,
príp. k manipulovaniu ostatných a sebapresadeniu sa. Je dynamický a energický, priebojný, rozhodný,
orientovaný na dosiahnutie vytýčených cieľov a kompenzáciu neúspechov. Materiálne hodnoty u

tohto obžalovaného pravdepodobne prevažujú nad morálnymi či duchovnými. Obžalovaný má pritom
schopnosť správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Sklony k pseudológii ani ku
konfabulácii neboli u obžalovaného týmto znaleckým dokazovaním preukázané. Znaleckým vyšetrením
však znalkyňa zistila, že obžalovaný V. má sklony javiť sa v lepšom svetle a vzhľadom k osobnostnej
štruktúre nevylúčila skresľovanie skutočností vo svoj prospech, ktoré nemusí byť na vedomej úrovni.

Účelové skresľovanie skutočností je pritom podľa názoru znalkyne u tohto obžalovaného takisto možné.
Z psychologického hľadiska, pričom obžalovaný spáchanie trestného činu popiera, bol motiváciou ku
konaniu ( ak k nemu došlo) osobný zisk a prospech v podobe finančného obohatenia. Prognóza
prevýchovy u obžalovaného bude podľa vyjadrenia tejto znalkyne vzhľadom k jeho osobnosti závislá
od viacerých okolností a to od schopností sebauplatnenia, vyrovnania sa s frustráciou z objektívnych
ťažkostí a predovšetkým od schopností korektívnej skúsenosti. Uloženie ochranného opatrenia sa z

psychologického hľadiska nejaví byť účinné.
Podľa výsledkov znaleckého vyšetrenia obžalovanej H. V. z odboru psychológie vykonaného takisto
znalkyňou PhDr. Č. súd zistil, že intelektové schopnosti tejto obžalovanej sú na úrovni dolného
pásma priemeru. Štruktúra schopností tejto obžalovanej je vo všeobecnosti vyrovnaná a je bez
znakov organických zmien. Názorovo výkonová a slovno abstraktná zložka sú u tejto obžalovanej

proporčne rozvinuté, pričom intelektuálne ambície a všeobecný rozhľad sa u nej javia ako mierne
slabšie; koncentrácia pozornosti, počtový úsudok, abstraktné a pojmové usudzovanie sa zas javia ako
silnejšie miesto v štruktúre schopností tejto obžalovanej. Osobnosť obžalovanej je zúžená, vyrovnane
socializovaná s rysmi závislosti, prispôsobivá, skôr nevýrazná s primeraným vnútorným prežívaním.
Mentálne brzdy osobnosti tejto obžalovanej sú silné so sklonom k neflexibilite a k stereotypnému

riešeniu problémov a jej mentálny výkon nebýva ovplyvnený emocionálnymi výzvami. Usmerňovanie
správania a vnútorná rovnováha správania sú adekvátne. Celková kvalita reakcií u obžalovanej je
dobrá a jej schopnosť správne vnímať realitu zachovalá. Myslenie obžalovanej je prevažne konkrétne,
obsahovo málo pestré, pričom u nej prevládajú konvenčné obsahy. Adaptačný potenciál obžalovanej
je dobrý, drobné ťažkosti naznačujú skôr anxietu, prípadne potláčanie akčných tendencií. Vyšetrením

u obžalovanej nezistila táto znalkyňa signifikantné zmeny ani prítomnosť psychickej poruchy. U
obžalovanej však znalkyňa skonštatovala osobnosť s rysmi závislosti. Osobnosť obžalovanej ďalej táto
znalkyňa vyhodnotila ako málo priebojnú, nepresadzujúcu sa, pričom jej agresivita je potlačená na
úkor asertivity a zvlášť dôležité sú pre ňu korektné vzťahy k autorite ( k rodičom ). Obžalovaná je
senzitívna, skôr intuitívna a femínna, prijíma vedenie. V sociálnych vzťahoch figuruje vyrovnane, so

silnou tendenciou viazať sa, s citlivosťou pre myšlienky a priania okolia, s ochotou ku komunikácii.
Záujmy a zdroje radosti sú málo diferencované a zážitky úzke. Dynamika obžalovanej je nevýrazná,
celková motivovanosť bez napätí či ašpirácií, podnikavosť znížená. Obžalovaná je orientovaná výrazne
na rodinu v širšom zmysle, nie je citlivá k morálnym výzvam. Po charakterovej stránke je obžalovaná
zodpovedná, spoľahlivá, prispôsobivá, tolerantná a podporujúca so silným pocitom prináležitosti k rodine

a sebapresahu. Mnestické schopnosti tejto obžalovanej sú v strednom pásme priemeru, obžalovaná
je schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti s istotou a to aj z hľadiska
dlhodobej pamäti a je schopná efektívne využiť spracované informácie. U tejto obžalovanej znalkyňa
takisto nezistila sklony k pseudológii ani ku konfabulácii. U obžalovanej je však pritom snaha javiť sa v
lepšom svetle v zmysle sociálnej naivity, sociálnej žiadúcnosti, nakoľko sú pre ňu dôležité bezkonfliktné

a korektné vzťahy s okolím. Skresľovanie skutočností vo svoj prospech je pritom u tejto obžalovanej
možné. Na základe výsledkov tohto znaleckého vyšetrenia je pravdepodobná u obžalovanej snaha
poprieť, resp. bagatelizovať konanie, ktoré sa jej kladie za vinu a znalkyňa nevylúčila ani účelové
skresľovanie skutočností. Obžalovaná pritom pri znaleckom vyšetrení poprela spáchanie skutku, pričom
podľanázorutejtoznalkynemotívomtakéhotojejkonania(aksatakstalo)bolpravdepodobnesilnýpocit

príslušnosti k svojej rodine, citová naviazanosť na rodičovské osoby a snaha vyhovieť svojmu otcovi,
ktorého inštrukcie pravdepodobne bez kritického uváženia prijíma a bez výhrad akceptuje. Prognózu
prevýchovy tejto obžalovanej znalkyňa vyhodnotila ako priaznivú, pričom uloženie jej ochranného
opatrenia z psychologického hľadiska nepovažovala za potrebné.

Zo znaleckého dokazovania z odboru psychológie, premietnutého do znaleckého posudku opätovne
tej istej znalkyne PhDr. Č. na pôvodne obvineného, svedka R. Č., vyplýva, že intelektové schopnosti
tohto svedka sú v pásme širšieho priemeru, sú disproporčne rozložené v prospech performačnej zložky.
Tento svedok podáva podľa znalkyne dobrý výkon v oblasti logického úsudku, analyticko syntetickýchschopností a abstrakcie, naopak miestami slabší logický výkon svedčí pre nízke intelektuálne ambície,
málo stimulácie a nízke vzdelanie. Osobnosť tohto svedka je nevyvážená, komponovaná, nezrelá,
emočne nestabilná, v prístupe k podnetom z vonkajšieho sveta aktívna, v názoroch zásadová, s

navonok menej intenzívnymi emočnými prejavmi v bežných situáciách. Vo všeobecnosti je osobnosť
tohto svedka dynamická, energická, obsahy myslenia sú menej konvenčné. Výkon tohto svedka je
účinný, jeho sebariadenie je nízke, to znamená, že tento zlyháva pri dosahovaní zmysluplných cieľov, je
tak menej spoľahlivý. U svedka znalkyňa pritom skonštatovala emočne nestabilnú poruchu osobnosti,
iné deviácie a zmeny psychického charakteru nezistila. Charakter osobnosti tohto svedka opísala v

dimenziách nízkej vyrovnanosti a spoľahlivosti, neprispôsobovania správania dosiahnutia cieľa, menej
rozvinutej empatie, súcitu, pokory. Tento svedok sa skôr orientuje na získanie výhody a oportunizmu.
Jeho sebahodnotenie opísala znalkyňa ako málo stabilné. Tento svedok je pritom orientovaný na
vlastný prospech, ktorému svoje postoje prispôsobuje. Pamäťové schopnosti tohto svedka sú oslabené
na úroveň nízkeho priemeru. Výkon v pamäťovom teste zameranom na schopnosť uskladňovať a
vybavovať si špecifické informácie, znalosti a spomienky, je v porovnaní s intelektovou výbavou mierne

znížený, pričom však toto zníženie nie je forenzne významné vzhľadom k predmetným skutočnostiam.
Vyšetrením u tohto svedka znalkyňa nezistila prítomnosť fabulačných, konfabulačných tendencií a ani
sklon k pseudológii. Vyšetrením táto znalkyňa takisto nezistila u tohto svedka vedomú snahu javiť sa v
lepšom svetle ani snahu vedome skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Nevylúčila však skreslenie
skutočností vplyvom emócií, zvýšenej subjektivity. V situáciách vyšetrenia zaujíma tento svedok obranný

postoj, v popredí je jeho snaha o neprezradenie podstatného a únikové stratégie. Svedok sa pritom k
spáchaniu trestného činu pred znalkyňou nevyjadroval, avšak po psychologickej stránke je spáchanie
trestného činu (ak sa tak stalo) pravdepodobné z dôvodu osobného prospechu, naplnenia vlastných
potrieb a zároveň ignoráciou spoločenských noriem. Vzhľadom k popísanej štruktúre osobnosti svedka,
ktorá ho predisponuje k energickému a menej rozvážnemu konaniu, k aktivite a k podceňovaniu rizika

je pozitívna prognóza prevýchovy tohto svedka podmienená jeho abstinenciou od návykových látok.
Pravdepodobnosť jeho pozitívnej prognózy bude zvyšovať i vhodné sociálne prostredie. Ochranné
opatrenie v zmysle ochranného liečenia ambulantnou formou sa javilo aj tejto znalkyni, keďže na tohto
svedka bol pôvodne vypracovaný aj znalecký posudok z odvetvia psychiatrie, ako účelné.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológie PhDr. L., PhD. na svedka Š. zas vyplýva, že tento svedok
sa pred touto znalkyňou vyjadril podrobne a detailne k okolnostiam samotného prejednávaného skutku.
Znaleckým vyšetrením bola u tohto svedka zistená celková úroveň intelektových schopností osobnosti
svedka aktuálne v pásme podpriemeru (i vzhľadom na predpokladanú premorbídnu intelektovú úroveň,
hereditárnu záťaž a dosiahnuté vzdelanie), t. z. nejde o taký mentálny deficit na podklade organického

poškodenia mozgu (CNS), ktorý by dosahoval až forenzne - psychologicky významnejšiu hĺbku. U
svedka bola pritom preukázaná vyššia úroveň praktickej zložky rozumových schopností. Celkovo
bola znaleckým vyšetrením u tohto svedka preukázaná patologická osobnostná štruktúra a to práve
toxikomanickej charakteropatie, bez znakov inej závažnej osobnostnej patológie, t. z. jeho osobnosť
vykazuje deviácie psychologického charakteru v štruktúre osobnosti vzhľadom na doposiaľ trvajúce

požívanie omamných a psychotropných látok týmto svedkom. Znalkyňa sa takisto podrobne vyjadrila aj k
osobnosti tohto svedka v oblasti afektivity, sociability, správania sa, adaptability ako aj v oblasti záujmov,
v ktorej prevažuje u svedka aktívny záujem o hudbu. Znalkyňa sa pritom ďalej vyjadrila, že u tohto
svedka možno predpokladať blokovanie a zúženie motivačného poľa na úzky okruh hodnôt a cieľov,
ktoré súvisia s obstarávaním drogy. Droga sa tak mení za bežné hodnoty, je v hierarchii hodnôt vysoko

pravdepodobne primárna, hoci pritom svedok prezentuje vyznávanie hodnôt religiózneho charakteru.
Svedok bol pritom podľa názoru tejto znalkyne v minulosti ako aj v čase znaleckého vyšetrenie
schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité skutočnosti. Vo všeobecnosti, v obvyklom
stave ( toxicky nezmeneného vedomia) tomuto svedkovi uvedené schopnosti dostatočne kvalitne z
forenzne- psychologického hľadiska umožňujú jeho rozumové a pamäťové schopnosti, osobnostná

výbava a to i napriek závislosti tohto svedka na psychoaktívnych látkach. Vo všeobecnosti u tohto
svedka neboli zistené sklony ku pseudológii alebo ku konfabulácii. Vierohodnosť tohto svedka nesie
podľa vyjadrenia tejto znalkyne znaky skôr vyššej špecifickej vierohodnosti. Vysoko pravdepodobne
absentuje u tohto svedka v tejto trestnej veci tzv. motív krivého obvinenia. Jeho celkový psychický stav
a osobnostné charakteristiky mu aktuálne umožňujú dostatočné porozumenie kontextu vyšetrovania

a nedeterminujú forenzne - psychologicky významnejšie negatívne jeho výpovede. Psychologicky
zrozumiteľnou motiváciou u tohto svedka sa javí ochrana jeho osoby ako závislého. U tohto svedka
znalkyňa nezistila v predmetnej trestnej veci snahu poškodiť alebo prilepšiť iným osobám.Vo veci bolo vypracované predbežné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice,
týkajúce sa identifikovania látok a to ako látky nájdenej vo fajke zaistenej u svedka, pôvodne
obvineného R.. Č. tak aj v ponožke zaistenej pri domovej prehliadke rodinného domu č. XXX v obci

Č. obývaného obžalovaným Y.. V.. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
PZ Košice, odvetvie kriminalistickej toxikológie ČES:PPZ-KEU-KE-EX-2017/792 súd zistil, že biela
ponožka zaistená pri domovej prehliadke rodinného domu obžalovaného V. obsahovala zmes neznámej
kryštalickej látky ružovej a bielej farby o celkovej hmotnosti 55,57 g, v ktorej nebola zistená prítomnosť
omamných apsychotropnýchlátok,aleišloozmessoli(NaCl-ružovejfarby)asódybikarbóny(NaHCO3

- bielej farby).

Súčasťou vyšetrovacieho spisu boli aj prepisy zvukových nahrávok rozhovorov obžalovaného V., či
aj svedka Č. s ďalšími účastníkmi telekomunikačnej prevádzky, vrátane prekladov niektorých týchto
hovorov z rómskeho jazyka do slovenského jazyka s krycími názvami L., C. a Y..

V prípravnom konaní boli zabezpečené a na hlavnom pojednávaní oboznámené aj zápisnica o vykonaní
domovej prehliadky ako aj jej opis s príslušnou fotodokumentáciou u obžalovaného Y. V. v rodinnom
dome č. XXX v Obci Č.; zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov a to konkrétne
osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia striebornej farby EČV: U.-XXXBX, s opisom a s
príslušnou fotodokumentáciou; zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov a to

budovy Obecného úradu v Č., Č. č. XX s opisom a s príslušnou fotodokumentáciou; zápisnica o vykonaní
prehliadky iných priestorov alebo pozemkov a to bývalej budovy Obecného úradu v Č., Č. č. XX s opisom
a s príslušnou fotodokumentáciou; zápisnica o vykonaní domovej prehliadky s opisom a s príslušnou
fotodokumentáciou u svedka, pôvodne obvineného R. Č. v rodinnom dome vo Vranove nad Topľou na
Ul. N. č. XXXX/XXB; zápisnica o vykonaní domovej prehliadky u obžalovanej H. V. v rodinnom dome v

Obci Č. č. XXX s opisom a s príslušnou fotodokumentáciou; zápisnica o vykonaní osobnej prehliadky u
obžalovaného V.; zápisnica o vykonaní osobnej prehliadky u svedka (už právoplatne odsúdeného) Č.;
zápisnica o vykonaní osobnej prehliadky u obžalovanej H. V. s opisom. V nadväznosti na zápisnice o
vykonaných prehliadkach tela u obžalovaného V., svedka T. F., obžalovanej H. V., svedka R. V., svedka
- pôvodne obvineného R. Č. ako aj svedka Y. Š. boli v prípravnom konaní zabezpečené aj výsledky

toxikologických vyšetrení u obžalovaného V., svedka Č., obžalovanej V., svedka T. F., svedka Y. Š. a
svedka R. V. s tým, že obaja obžalovaní mali negatívne výsledky na prítomnosť zakázaných látok, u
svedka Č. bola zistená prítomnosť metamfetamínu, amfetamínu a THC a u svedkov T. F., Y. Š. a R. V.
bola zas zistená prítomnosť metamfetamínu a amfetamínu, iné látky v ich moči zistené neboli.

Obsahom IV. a V. vyšetrovacieho zväzku, ktoré boli takisto oboznámené na hlavnom pojednávaní, boli
doslovné prepisy hovorov v akcii Y. medzi svedkom, už právoplatne odsúdeným Č. a inými osobami,
prepisy záznamov zo sledovania toho svedka ako aj prepisy SMS správ ako aj záznamy telefonických
hovorov svedkov Š., C., Y. F., Y. F. a svedka, už odsúdeného Č., ako aj iných svedkov.

V prípravnom konaní boli zabezpečené aj správy rôznych štátnych orgánov a inštitúcii na obžalovaného
Y. V. a na obžalovanú H. V..

V konaní pred súdom boli predložené aj jednotlivé doličné a zaistené veci zaistené pri domových
prehliadkach u obžalovaného V. a to konkrétne USB kľúč čiernej farby zn. Kingston DT101 G2 16GB,

notebook čiernej farby zn. COMPAQ CQ58 so zdrojom, mobilný telefón zn. IPHONE striebornej fary
s puzdrom, mobilný telefón zn. SONY bez zadného krytu a bez SIM karty, mobilný telefón zn. SONY
EXPERIA čiernej farby, mobilný telefón zn. HUAWEI čiernej farby CEO197, ponožka a nespotrebovaná
zmes soli a sódy bikarbóny ako aj 6 ks uzatvárateľných sáčkov. V prípade obžalovanej V. zas boli
pri domovej prehliadke jej obydlia zaistené mobilný telefón zn. HUAWEI Y560-L01 so SIM kartou

M.- Y. č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX-XJ, USB Modem zn. HUAWEI E1752 so SIM kartou M. - Y. č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXX-XL ako aj ďalší mobilný telefón zn. NOKIA 301.1 bez SIM karty, IMEI :
XXXXXX/XX/XXXXXX/X.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval

súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný Y. V. ako aj obžalovaná H. V. sa dopustili skutku tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaného Y. V. zo spáchania žalovaného
skutku usvedčuje predovšetkým výpoveď svedka Y. Š. a pôvodného spoluobvineného, svedka R. Č.,
ako aj výpovede svedkov R. V., T. F., K. A. a R. C. z prípravného konania, v kontexte a v súladeso zabezpečenými zvukovými nahrávkami rozhovorov medzi týmto obžalovaným a vyššie uvedenými
svedkami, prípadne aj následných telefonických rozhovorov tohto obžalovaného s obžalovanou V..
Obžalovanú H. V. zas zo spáchania žalovaného skutku usvedčuje predovšetkým svedecká výpoveď

svedka Y. Š. a jej podiel na žalovanej trestnej činnosti vykonávanej na základe pokynov obžalovaného
Y. V. vo výraznej miere preukazujú aj záznamy telekomunikačnej prevádzky obsahujúce komunikáciu
medzi ňou a jej otcom, spoluobžalovaným V.. Podpornými dôkazmi pri ustálení viny oboch obžalovaných
podľa názoru súdu boli aj zabezpečené znalecké posudky z odboru psychológie nielen na osoby
samotných obžalovaných, ale predovšetkým na osoby rozhodujúcim spôsobom usvedčujúcich týchto

obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti a to na svedka Š. a na svedka, pôvodne obvineného, R.
Č., z ktorých vyplýva, že v prípade týchto svedkov sa nezistili také črty osobnosti, ktoré by nasvedčovali
ich snahe uškodiť obžalovaným v tejto trestnej veci, alebo, že by sa osoby týchto svedkov vyznačovali
sklonmi ku konfabulácii, či sklonmi vypovedať nepravdivo.

Obžalovaný V., ktorý v podstate od začiatku trestného stíhania voči svojej osobe, spáchanie trestnej

činnosti popieral, na svoju obranu uvádzal predovšetkým tú skutočnosť, že ho v období medzi augustom,
či pravdepodobne skôr septembrom až novembrom roku 2016, začali telefonicky kontaktovať rôzni ľudia
s požiadavkou, aby im predal pervitínu, tvrdiac mu pritom, že nejaká osoba mužského pohlavia z obce Č.
imtakútopsychotropnúlátkupredávavjehomene.SamotnýobžalovanýV.M.otižužprisvojomvýsluchu
o ďalšom trvaní väzby v konaní pred súdom pripustil, že od septembra do novembra roku 2016 „niečo

predával,“ avšak tvrdil, že išlo o zmes vytvorenú zmiešaním kryštálového cukru či soli s naftou, pričom
viacerým osobám mal takúto zmes predať až po predchádzajúcom uschnutí takto vytvorenej zmesi. Za
účelové a nelogické pritom súd považoval tvrdenie obžalovaného, že so záujmom striasť sa takýchto
záujemcov o túto drogu im nakoniec predal zmes vytvorenú zmiešaním cukru či soli s naftou za sumu
10,00 Eur či 20,00 Eur. Za nevieryhodnú pritom súd považoval aj časť výpovede obžalovaného, že po

opakovanom predaji takejto vlastnoručne vyrobenej zmesi ho títo záujemcovia o kúpu pervitínu prestali
navštevovať, keďže samotný svedok Č. vypovedal, že od obžalovaného si nepretržite kupoval túto látku,
že sám si neprestal zadovažovať túto drogu od obžalovaného V. a to aj kvôli tomu, že túto psychotropnú
látkusizabezpečovalnielenzdôvodujejosobnéhoužitia,aleajsozámeromjejnáslednéhopredajainým
osobám. Svedok Č. sa pritom ďalej vyjadril, že v novembri roku 2016, po svojom návrate z krátkodobého

pobytu na území Fínskej republiky, sa mu už s obžalovaným V. nepodarilo telefonicky spojiť, pričom
neskôr sa mal dozvedieť, že tento obžalovaný už nepredáva túto psychotropnú látku z dôvodu, že bol
úspešný vo voľbách na funkciu starostu obce Č.. Totožne aj svedok Š. vypovedal, že od obžalovaného
V. mal naďalej záujem si kupovať túto návykovú látku a že s obžalovaným V. sa mu za týmto účelom už
opakovane nepodarilo skontaktovať po jeho výhre vo voľbách na funkciu starostu obce. Obaja vyššie

uvedení svedkovia teda potvrdili, že od obžalovaného V. si opakovane kupovali pervitín a že to bol práve
samotný obžalovaný, s ktorým sa im už neskôr, pravdepodobne niekedy v priebehu novembra roku
2016, už nepodarilo telefonicky spojiť za účelom ďalšieho odplatného poskytnutia im pervitínu.

Obžalovaná V. takisto na hlavnom pojednávaní, pričom v prípravnom konaní využila svoje zákonné

právo a vo veci odmietla vypovedať, poprela, že by na pokyn svojho otca, obžalovaného V. uschovávala
v ňou obývanom rodinnom dome súp. č. XXX v obci Č., pričom jej rodičia mali užívať rodičovský rodinný
dom súp. č. XXX v tej istej obci, nejaké omamné či psychotropné látky. Vyjadrila sa, že obžalovaný V. sa
jej zdôveril s tým, že z dôvodu jeho úspešnej kandidatúry na funkciu starostu obce Č. začal byť neskôr
trestne stíhaný pre drogovú trestnú činnosť. Táto obžalovaná takisto vylúčila, že by ju navštevovali iné

osoby alebo že by sa s nejakými ľuďmi stretávala na rôznych miestach za účelom predaja im pervitínu
po predchádzajúcom udelení jej takéhoto pokynu obžalovaným V. dôvodiac aj tým, že nie je držiteľkou
vodičského oprávania. Táto obžalovaná na druhej strane potvrdila, že sa poznala so svedkom Š., keďže
tento mal v minulosti kupovať drogy od p. M. z tej istej obce, ktorý bol jej vzdialeným príbuzným a tento
svedok mal mať aj priateľku z tejto obce, ale dôrazne poprela, že by tomuto svedkovi niekedy predala

či odovzdala nejaké drogy. Ostatných svedkov a to konkrétne svedka T. F. a svedka R. C. nemala
podľa svojho vyjadrenia poznať. Podľa svojho udania sa však stretla so svedkom Y. F.; pripustila, že
aj so svedkom Y. F., avšak svedka T. H. nemala poznať a týchto svedkov sama označovala výrazom
„zemiakári,“ keďže títo mali predávať zemiaky obyvateľom obce Č.Č.. Opakovane vo svojej výpovedi
táto obžalovaná uvádzala, že jej príjem v rozhodnom období uvedenom v skutkovej vete obžaloby

ako nezamestnanej pozostával len zo štátnych sociálnych dávok v sume od 380,00 eur do 400,00
eur; neskôr uvádzala, že až do výšky 440,00 eur; pričom výrazne ju mal finančne podporovať jej otec,
obžalovaný V. a to mesačne sumou do 200,00 eur, avšak okrem toho jej ešte pravidelne minimálne
raz mesačne zabezpečoval väčší nákup potravín z vlastných finančných prostriedkov a takisto ju akoaj jej dve mal. deti občas obdaroval oblečením. Z vystupovania obžalovanej na hlavnom pojednávaní,
ako aj z oboznámených zvukových nahrávok rozhovorov medzi ňou a obžalovaným V., z jej vlastného
opisu vzájomného vzťahu s obžalovaným V., ako aj zo zabezpečeného znaleckého posudku z odboru

psychológie na túto obžalovanú pritom jednoznačne vyplýva výrazná závislosť ako aj naviazanosť, a to
či už finančná tak aj citová, na osobu obžalovaného V. ako jej otca a táto obžalovaná sa aj výslovne
vyjadrila, že by pravdepodobne splnila akýkoľvek pokyn svojho otca, keďže sa domnievala, že tento by
nemal záujem jej uškodiť. Táto obžalovaná tak opakovane negovala, že by na základe príkazov svojho
otca, obžalovaného V. odovzdávala nejakým osobám pervitín a že by vo svojej vtedajšej domácnosti

uchovávala nejaké psychotropné látky. Táto obžalovaná sa pritom vyjadrila aj k osobe svedka K.. L., s
ktorým sa mal obžalovaný V. stretnúť v novembri roku 2016 počas svojho liečebného pobytu vo U. Q..

Konanie kladené obžalovanému V. za vinu v podanej obžalobe mal súd pritom v rozhodujúcej miere
za preukázané predovšetkým výpoveďami svedka R. Č. a svedka Y. Š., ktorí obaja vytvárali prvú
skupinu svedkov a ktorí usvedčovali zo spáchania tejto trestnej činnosti predovšetkým obžalovaného

V. a svedok Š. aj obžalovanú V.. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal aj na svedecké výpovede
druhej skupiny svedkov pozostávajúcej zo svedkov V., F., A. a C. z prípravného konania, ktoré síce boli
vykonané pred vznesením obvinenia obom obžalovaným, ale tieto svedecké výpovede neboli jedinými
usvedčujúcimi dôkazmi preukazujúcimi vinu obžalovaného V. vo vzťahu k týmto svedkom, ale tieto
svedecké výpovede súd zohľadnil v kontexte s ďalšími svedeckými výpoveďami, predovšetkým svedka

Č. ako aj so zabezpečenými zvukovými nahrávkami. Títo vyššie uvedení svedkovia totiž v priebehu
trestného konania v prvotných svojich výpovediach tvrdili, že nielenže mali vedomosť o drogovej trestnej
činnosti obžalovaného V., príp. aj obžalovanej V., ale opísali aj spôsob nákupu pervitínu či už od
obžalovaného V., resp. aj od obžalovanej V., avšak pri svojej ďalšej výpovedi v prípravnom konaní
ako aj na hlavnom pojednávaní využili svoje zákonné právo a vo veci odmietli vypovedať s výnimkou

svedka A., ktorého účasť sa na hlavnom pojednávaní pre jeho dlhodobý pobyt na neznámom mieste
ani nepodarilo zabezpečiť. Do tretej skupiny svedkov zas patrili výpovede svedkov Y. F., Y.E. F. a T. H.,
ktorí zas na hlavnom pojednávaní výslovne nevedeli uviesť okolnosti preukazujúce spáchanie drogovej
trestnej činnosti niektorým z obžalovaných. Ďalšiu skupinu svedkov, teda štvrtú, tvorili svedkovia Y.
S., L. S., R. Y., N. H., K.. S. T. a Y. Y., ktorí väčšinou podľa svojho vyjadrenia ani osobne nepoznali

obžalovaného V. a obžalovanú V. s výnimkou svedka Y.; ktorý vypovedal, že sa mal opakovane
stretnúť len s obžalovaným V. a to buď pri rodinných oslavách tohto obžalovaného, či v súvislosti s
pohostením organizovaným týmto obžalovaným pri príležitosti jeho zvolenia do funkcie starostu obce
Č.. Títo svedkovia však k drogovej trestnej činnosti oboch obžalovaných nevedeli nič uviesť, neprišli
priamodostykusdrogovoutrestnoučinnosťoutýchtoobžalovaných,drogyodobžalovanýchnekupovali,

ani si od týchto obžalovaných drogy ani iným spôsobom nezadovážili. Piatu skupinu svedkov tvorili
zas rodinní príslušníci oboch obžalovaných, ktorí boli vo veľmi blízkom pokrvnom, či príbuzenskom
pomere s oboma obžalovanými, pričom z nich svedok Y. V. ml. bol navrhnutý obhajobou až v konaní
pred súdom nad rámec podanej obžaloby. Svedok Y. (švagor obžalovaného V. a strýko obžalovanej
V.) a svedkyňa L. V. (manželka obžalovaného V. a matka obžalovanej V.), ktorí obaja boli vypočutí aj

pred vyšetrovateľom PZ, ako v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred súdom využili svoje zákonné
oprávnenie a vo veci odmietli vypovedať. Z tejto skupiny svedkov však vo veci v konaní pred súdom
vypovedal svedok L. (druh obžalovanej V. a teda zať obžalovaného V.), ktorý pôvodne v prípravnom
konaní odmietol vo veci vypovedať a syn obžalovaného V., teda aj brat obžalovanej V., vyššie uvedený
svedok Y. V. ml., ktorý nebol v prípravnom konaní vypočutý a ktorý sa na hlavnom pojednávaní podrobil,

na návrh obhajoby, aj konfrontácii so svedkom Y. Š., predmetom ktorej bolo predovšetkým vzájomné
stretnutie týchto svedkov v mestskej časti Vranova nad Topľou, v N., ktoré sa uskutočnilo až v období
po vzatí do väzby obžalovaného V. ako aj nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka nad obžalovanou V. za súčasného uloženia jej povinnosti zákazu vycestovania do zahraničia a
predovšetkým nariadenia kontroly jej pohybu a pobytu technickými prostriedkami. Táto skupina svedkov

však k veci neuviedla nič, čo by mohlo prispieť k preukázaniu drogovej trestnej činnosti niektorým z
obžalovaných nad rámec, ktorý vyplynul z ďalšieho dokazovania a títo pochopiteľne negovali, že by mali
vedomosť o akejkoľvek takejto nezákonnej činnosti oboch obžalovaných, pričom vo výpovediach týchto
svedkov dominuje podľa názoru súdu predovšetkým snaha obom týmto obžalovaným pomôcť vyviniť
sa z následkov ich trestnoprávnej zodpovednosti. Z uvedeného dôvodu sa v ďalšom odôvodnení tohto

rozsudku, s výnimkou úkonu konfrontácie svedka Y.. V. ml. so svedkom Š., súd touto skupinou svedkov
už nezaoberal.Pre samotným vyhodnotením výpovede svedka Č. je však potrebné v súvislosti s námietkou obhajoby
týkajúcej sa vypočutia toho svedka, ktorý pôvodne vo veci vystupoval v postavení spoluobvineného,
uviesť, že ihneď na začiatku hlavného pojednávania dňa 20.12.2017 sa prokurátor ako aj obžalovaný Č.

a jeho obhajca vyjadrili, že majú záujem konať o dohode o vine a treste. Z uvedeného dôvodu bola preto
uvedená trestná vec tohto pôvodne obvineného Č. vylúčená na samostatné konanie, ktoré bolo vedené
na tunajšom súde pod sp. zn. 12T/127/2017 na podklade uznesenia o tomto vylúčení nachádzajúceho
sa v zápisnici o hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2017. Od uvedeného momentu tak bola trestná vec
obvineného Č., aj keď pôvodne bola na neho podaná obžaloba spolu s ďalšími spolupáchateľmi,

obžalovanýmV.aobžalovanouV.,vedenásamostatne.Vtrestnejvecivedenejnatunajšomsúdepodsp.
zn. 12T/127/2017 bola pritom na verejnom zasadnutí dňa 23.05.2018 schválená dohoda o vine a treste
medzi týmto obvineným a prokurátorom, teda uvedené trestné stíhanie vedené voči tomuto obvinenému
bolo aj právoplatne skončené. Samotný obvinený R. Č. už v postavení svedka bol tak vypočutý na
hlavnom pojednávaní dňa 28.03.2018, po riadnom zákonnom poučení a to vrátane jeho práva vo veci
odmietnuť vypovedať podľa ustanovenia § 130 ods. 2 Trestného poriadku, keďže sa voči nemu v danej

veci viedlo trestné stíhanie pôvodne ako voči obvinenému. Tento pôvodne obvinený, svedok Č. pritom
nevyužil svoje zákonné právo odmietnuť vo veci vypovedať len z toho dôvodu, že vo veci pôvodne
vystupoval v procesnom postavení obvineného a to spolu s ďalšími obžalovanými V. a V. a tento vo
veci vypovedal súvisle a plynulo k predmetu prejednávaného skutku. Výpoveď tohto svedka v postavení
obvineného z prípravného konania tak ani nebolo potrebné oboznamovať na hlavnom pojednávaní. Z

vyššie uvedeného dôvodu teda námietku obhajoby týkajúcu sa procesného postupu súdu, keď v ďalšom
konaní bol pôvodne obvinený Č. vypočutý v postavení svedka už v čase, keď sa voči nemu viedlo
samostatné konanie, považoval súd za nedôvodnú.

Svedok R. Č. najprv vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uvádzal, že s obžalovaným V. sa

stretol približne mesiac po svojom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ku ktorému došlo
dňa 27.07.2016. Tento svedok ďalej vypovedal, že v období tesne po tomto svojom prepustení z
nápravnovýchovného zariadenia sa dozvedel o o tom, že obžalovaný V. predáva pervitín. Svedok Č.
sa pritom v tom čase, teda asi mesiac po tomto svojom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,
prvýkrát stretol s týmto obžalovaným v herni na autobusovej stanici vo Vranove nad Topľou a pri

tomto ich spoločnom stretnutí sa mal tento svedok zároveň s obžalovaným dohodnúť na pravidelných
dodávkach mu pervitínu a to v hodnote 60,00 Eur či 70,00 Eur za jeden „kubík“ pervitínu, čo podľa
vyjadreniatohtosvedkazodpovedaloasidesiatimjednorázovýmdávkam,ktorévtomčaseužíval.Vtejto
súvislostijepotrebnéuviesť,žerovnakoakosvedokŠ.,ajtentosvedoktakistopodľasvojhoudaniazačal
konzumovať pervitín v čase približne deväťmesačného pracovného pobytu na území Českej republiky

po jeho prepustení ešte z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody na podklade amnestie
prezidenta republiky dňa 02.01.2013, na území ktorej sa zdržiaval až do svojho návratu na územie
Slovenskej republiky tesne pred Vianočnými sviatkami v roku 2013 a tam sa mal stať pravidelným
užívateľom pervitínu vo frekvencii asi dvakrát do týždňa. Obdobne tiež ako ďalší rozhodujúci svedok Y.
Š., aj tento svedok uvádzal, že po takomto svojom návrate v mieste svojho ďalšieho zdržiavania sa, teda

v okrese Vranov nad Topľou, nemal možnosť získať na ďalšie svoje užívanie túto psychotropnú látku.
Svedok Č. pritom samotnú kúpu uvedenej drogy od obžalovaného V. opísal tak, že po predchádzajúcom
telefonickom dohovore s obžalovaným V., sa s týmto obžalovaným stretol na vopred určenom mieste, či
už v obci Č., ale aj v meste Vranov nad Topľou a to konkrétne pri záhradnom centre W., pri obchodných
domoch M. či V. ako aj na benzínových pumpách L. či L. v tomto meste. Pri uvedených schôdzkach,

pričom na miesto týchto stretnutí svedka Č. dopravovali na motorových vozidlách rôzne iné osoby, mená
ktorých tento svedok neuvádzal, tento svedok nasadol do osobného motorového vozidla obžalovaného,
vktoromobžalovanémuV.odovzdalvopreddohodnutúfinančnúčiastkuaobžalovanýV.muzasposkytol
vopred dohodnuté množstvo tejto psychotropnej látky. Svedok Č. sa pritom ďalej vyjadril, že zo začiatku
kupoval od obžalovaného V. uvedený pervitín len pre svoju osobnú potrebu, ale približne od septembra

roku 2016 do novembra roku 2016, si začal od obžalovaného V. zadovažovať už väčšie množstvo tejto
psychotropnej látky aj za účelom jej ďalšieho predaja iným osobám. Tento svedok takisto zdôraznil, že
celkovo si od obžalovaného V. kúpil tento pervitín asi 30-krát až 50-krát, pričom s týmto obžalovaným
sa z dôvodu predaja mu tejto psychotropnej látky stretával prevažne skoro každý deň a v období, keď
túto drogu už aj sám predával ďalším jej užívateľom, približne aj dvakrát či trikrát za deň. Svedok Č.

po oboznámení sa na hlavnom pojednávaní s obsahom zvukových nahrávok obsahujúcich telefonické
hovory medzi ním a obžalovaným V. z priebehu mesiaca septembra až novembra roku 2016, ako aj
so záznamami neprijatých hovorov a takisto SMS správ s týmto obžalovaným ešte z priebehu roku
2014, ako aj z roku 2015 a to predovšetkým k obsahu jednej SMS správy zo dňa 08.06.2015, v ktorejtento svedok oznámil obžalovanému, že „Daj vedieť, lebo chlapci vo Vranove nad Topľou zomierajú
a vo Vranove je muka“ potvrdil, že predmetom tejto konkrétnej SMS komunikácie bola jeho snaha
zabezpečiť si uvedenú drogu. Tento svedok tak nakoniec pripustil, oproti svojej súvislej výpovedi na

hlavnom pojednávaní, že s obžalovaným V. sa stretával aj pred svojím výkonom ďalšieho trestu odňatia
slobody, z ktorého mal byť prepustený po uplynutí jedného roka dňa 27.07.2016, a to približne od
polovice roku 2014, teda od júna či júla roku 2014, až do svojho nástupu do výkonu ďalšieho trestu
odňatia slobody dňa 27.07.2015. V uvedenom období pritom hodnota pervitínu zadovažovaného od
obžalovaného V. bola podľa vyjadrenia tohto svedka vyššia a pohybovala sa na úrovni 80,00 Eur až

90,00 Eur za jeden „kubík“ tejto návykovej látky. Tento svedok ako pri svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní, tak aj pri svojej konfrontácii so svedkom Š. uviedol, že s obžalovaným V. ho v podstate
zoznámil svedok Š. v priebehu roku 2014, pričom s týmto svedkom zo začiatku spoločne kupovali
pervitínodobžalovanéhoV.tak,žesinajehozaobstaranienajprvposkladalifinančnéprostriedkyaurčité
množstvo z takto zabezpečeného pervitínu mu potom odovzdal svedok Š.. Podľa vyjadrenia svedka Č.
sa však neskôr svedok Š. v dôsledku nadmerného užívania tejto psychotropnej látky stal nespoľahlivým

atiežajkvôlisvojmuľahšiemuprístupuktejtodroge,začalodobžalovanéhoV.nakonieckupovaťpervitín
samostatne a to od júna, júla či od augusta roku 2014. V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že neskôr
sa vzájomný priateľský vzťah medzi svedkom Č. a svedkom Š. narušil aj z toho dôvodu, že svedok Š. mal
mať partnerský vzťah so sestrou svedka Č., ktorá neskôr otehotnela, pričom svedok Š. sa nepovažoval
za otca jej očakávaného dieťa a nakoniec tak medzi sebou títo svedkovia úplne prerušili akýkoľvek

kontakt. Svedok Č. sa takisto vyjadril aj ku kvalite ním kupovaného pervitínu od obžalovaného V. ako
aj k jeho účinkom na jeho psychiku v tom zmysle, že po užití tejto látky zaobstaranej od obžalovaného
V. nespal, táto látka mala na neho povzbudzujúci účinok, teda mal zvýšenú energiu, celkovo sa tak cítil
svieži a nepociťoval ani hlad.

Svedok Č.E. pritom usvedčoval obžalovaného V. nielen z predaja pervitínu jeho osobe ako aj svedkovi
Š., ale aj z poskytovania tejto drogy obžalovaným V. svedkovi F. a svedkovi C.. Tento svedok síce
podľa svojho vyjadrenia nebol priamo prítomný počas toho, ako obžalovaný V. aj týmto dvom svedkom
predával za istý finančný obnos pervitín, na druhej strane je potrebné poukázať na to, že svedok Č.
jednoznačne tvrdil, že svedka C. stretával ihneď po ukončení svojho stretnutia s obžalovaným V. a to

len za účelom zadováženia si predmetnej psychotropnej látky od neho a že sa domnieval, že svedok C.
nielenže kupoval pervitín od obžalovaného V., ale ho aj ďalej predával ďalším osobám, pričom poukázal
aj na to, že tento svedok vykonával zamestnanie taxikára. Svedok Č. pritom zdôraznil, že užívanie tejto
psychotropnej látky si na svedkovi C. všimol aj podľa jeho vonkajších telesných prejavov a to vzhľadom
na svoje vlastné skúsenosti s konzumáciou tejto látky. Zároveň svedok Č. vo svojej výpovedi spomenul

aj jednu udalosť, keď sa od svojho kamaráta, ktorého neidentifikoval, dozvedel, že svedok C. im má
priniesť pervitín zadovážený od obžalovaného V., avšak on sa vtedy rozhodol, že túto látku si kúpi priamo
od obžalovaného V. sám a to lacnejšie a keď si takto vtedy dojednal kúpu tejto drogy s obžalovaným
V., tento obžalovaný mu oznámil, že túto dávku drogy mal pripravenú pre inú osobu, ktorej ju nakoniec
odmietol poskytnúť a namiesto toho túto látku predal jemu.

Tento svedok sa pritom nevedel vyjadriť, či pervitín predávala iným osobám, či už samostatne alebo
na pokyn obžalovaného V., aj obžalovaná V., dôvodiac, že s touto obžalovanou sa prvýkrát stretol až
po svojom zadržaní príslušníkmi PZ a vzápätí pri svojom výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie
tunajšieho súdu pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby. Tento svedok dokonca ďalej uviedol, že pokiaľ

mal dopredu vedomosť o tom, že od obžalovaného V. si v určitom čase nebude môcť kúpiť potrebnú
dávku drogy, tak si vopred zabezpečil dostatočné množstvo tejto návykovej látky a vyjadril sa napokon,
že ani nemal vedomosť o tom, v obžalovaný V. sa v novembri roku 2016 zúčastnil nejakého liečebného
programu mimo územia Vranova nad Topľou.

Svedok Š. zas vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní podrobne, zrozumiteľne a presvedčivo
popísal spôsob a priebeh kúpy tejto drogy od obžalovaného V. ako aj od obžalovanej V. v období
nedosiahnuteľnosti obžalovaného V.. Tento svedok, nezávisle a totožne s výpoveďou pôvodného
obvineného, svedka Č., uviedol, že síce obžalovaného V. poznal dlhodobo, ale z dôvodu zadovažovania
si od neho pervitínu sa s ním začal stretávať asi až pred štyrmi rokmi od jeho prvého výsluchu v konaní

pred súdom dňa 20.12.2017. V tomto smere je rozhodujúce aj vyjadrenie tohto svedka, že obžalovaný V.
mu ako prvý sám navrhol stretnutie, na ktorom mu prvýkrát sám ponúkol túto drogu na tzv. „ochutnávku,“
teda bez úhrady hodnoty tejto dávky, pričom na tejto schôdzke sa s obžalovaným V. už aj rovno dohodol
na pravidelnom predaji mu tejto psychotropnej látky a to v množstve jedného „kubíka“ za sumu 70,00Eur až 80,00 Eur, pričom takéto množstvo podľa vyjadrenia tohto svedka mu postačovalo asi na dobu
štyroch až piatich dní. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že údaje uvádzané týmto svedkom týkajúce
sa hodnoty pervitínu za určité množstvo tejto drogy sa úplne zhodujú s výpoveďou svedka Č. a takto

sa tento svedok vyjadril nezávislé, teda bez znalostí výpovede svedka Č., pričom svedok Č. v celom
priebehu prípravného konania vystupoval v postavení obvineného. Tento svedok, totožne ako svedok
Č., sa stal užívateľom pervitínu ešte v období predchádzajúcemu obdobiu, keď mu tento začal predávať
obžalovaný V.. Svedok Š. výslovne vypovedal, že v čase svojho pracovného pobytu na území Českej
republiky, približne pred 10-timi rokmi od konania prvého hlavného pojednávania v tejto trestnej veci,

uskutočneného dňa 20.12.2017, či vo veku 22 rokov, teda vychádzajúc z takéhoto ustáleného časového
obdobiasvedkomvrozpätírokov2004až2007,prvýkrátužiltútopsychotropnúlátkuaposvojomnávrate
na územie Slovenskej republiky tiež ako svedok Č. nevedel získať prístup k tejto látke. Tento svedok
tak totožne ako svedok Č. mal už s užívaním pervitínu predchádzajúcu skúsenosť, teda ešte v období
predchádzajúcemu jej zadovažovaniu si ho od obžalovaného V..

Tento svedok sa takisto ako svedok Č. vyjadril aj ku kvalite ním užívanej látky, k jej konzistencii ako aj k
farbe,ktorúsipredtýmkúpilodobžalovanéhoV.tak,žev obdobíposlednéhorokazadovažovaniasitejto
psychotropnej látky od obžalovaného V. a to pred výhrou obžalovaného vo voľbách na funkciu starostu
obce Č., uvedená látka už na neho nemala rovnaké účinky ako droga, ktorú si od tohto obžalovaného
zabezpečoval predtým. Tento svedok ďalej opísal, že táto návyková látka poskytnutá mu obžalovaným

V. bola buď bielej alebo žltej farby, pričom takisto uviedol, že niekedy podľa jeho názoru bola kvalitná
táto látka aj vedy, keď mala žltú farbu a niekedy podľa jeho vyjadrenia bola nekvalitná aj tá droga, ktorá
bola bielej farby a doplnil aj to, že drogu ochutnal len vtedy, keď bola bielej farby a táto mala horkú
chuť. Zhodne s výpoveďou svedka Č. aj tento svedok uviedol, že na označenie pervitínu v komunikácii
s obžalovaným V. používal výraz „bandaska,“ čo zodpovedalo množstvu jedného „kubíka“ tejto látky,

či výraz „nafta“ a svedok Č. v tejto súvislosti doplnil, že niekedy používal na označenie pervitínu ešte
aj výraz „veci.“ Svedok Š. ďalej vypovedal, že nepriaznivé účinky tejto drogy pociťoval v poslednom
období jej zadovažovania si od obžalovaného V. a tieto sa prejavovali tak, že po užití tejto látky pociťoval
bolesti hlavy a brucha, celkovo bol unavený, cítil sa zle a ihneď aj zaspal, pričom pervitín má všeobecne
podľa jeho vyjadrenia na organizmus človeka povzbudzujúce účinky, ktoré tak neumožňujú, aby sa po

užití takejto látky mohol jej konzument ihneď uložiť na nočný odpočinok. Tento svedok pritom obdobie
posledného zadovažovania si tejto látky od obžalovaného V. ohraničil obdobím začiatku kandidatúry
tohto obžalovaného až po obdobie výhry obžalovaného vo voľbách na funkciu starostu obce Č., teda
v niekedy v druhej polovici roku 2016 a z vyjadrenia obžalovaného bolo zas zrejmé, že obdobie jeho
kandidatúry sa začalo niekedy v mesiaci august, či september roku 2016, že tento vyhral uvedené voľby

v novembri roku 2016 a funkcie starostu príslušnej obce sa ujal dňa 06.12.2016. Tento svedok sa ďalej
vyjadril, že v období od novembra či od decembra roku 2016, pričom obžalovaný V. bol vzatý do väzby
až dňa 28.03.2017, bol tento obžalovaný nedostupný, teda sa s ním nedokázal telefonicky spojiť za
účelom ďalšieho predaja mu uvedenej látky. Svedok Š. pritom ďalej doplnil aj tú okolnosť, že aj aróma
látky kupovanej od obžalovaného V. bola neskôr odlišná a nevedel sa tak jednoznačne vyjadriť k tomu,

či v tom období podľa jeho udania približne dvoch rokov od konania jeho výsluchu pred súdom dňa
20.12.2017, teda ešte v roku 2015, bola táto látka pervítinom. Svedok ďalej vypovedal, že túto látku si
od obžalovaného V. kupoval približne raz či dvakrát do týždňa.

Svedok Š., na rozdiel od výpovede svedka Č.E., zas nemal vedomosť o tom, či obžalovaný V. uvedenú

psychotropnú látku predával okrem neho aj iným osobám. Svedok Š. pritom, keďže túto skutočnosť
najprv neuviedol vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, pri vykonanej konfrontácii so svedkom Č.
potvrdil vyjadrenie tohto svedka o tom, že spočiatku konzumovali túto psychotropnú látku predávanú im
obžalovaným V. spoločne a to takým spôsobom, že najprv svedok Š. zavolal obžalovanému V. a prejavil
záujem o kúpu pervitínu, potom si spolu so svedkom Č. na kúpu tejto drogy zložili peňažné prostriedky

a vzápätí na to obaja spolu odišli za obžalovaným V. na vopred dohodnuté miesto stretnutia, väčšinou
podľa vyjadrenia svedka Č. v obci Č. na cestnú komunikáciu vedúcu na obec Y., tam si od obžalovaného
V. uvedenú látku kúpili za vopred zloženú finančnú hotovosť a túto drogu počas svojej spoločnej cesty
na mestskú časť N., niekedy aj priamo v osobnom motorovom vozidle skonzumovali. Svedok Š. pritom
výslovne nevylúčil ani tvrdenie svedka Č., že príčinou ukončeniu takéhoto ich spoločného nákupu tejto

látky od obžalovaného V. bola tá skutočnosť, že sa u neho výrazne začala prejavovať závislosť na tejto
psychotropnej látke, ale zároveň doplnil aj ďalší dôvod a to, že v tom čase už nemal dostatok finančných
prostriedkov na kúpu tejto látky. Tento svedok potvrdil aj ďalšie vyjadrenie svedka Č. vysvetľujúce príčinuprerušenia ich vzájomného priateľského vzťahu a to, že k tomu došlo po ukončení partnerského vzťahu
svedka Š. so sestrou svedka Č. na podnet svedka Š. z dôvodu otehotnenia tejto sestry svedka Č..

Svedok Š.; oproti výpovedi svedka Č., ktorý výslovne poprel, že by niekedy prevzal drogy aj od
obžalovanej V. dôvodiac, že v prípade predchádzajúcej vedomosti o nezdržiavaní sa obžalovaného V.
v mieste jeho bydliska, si vopred od tohto obžalovaného zabezpečil dostatočné zásoby tejto látky na
predpokladanú dobu nedostupnosti obžalovaného V.; zas výslovne potvrdil, že obžalovaná V. mu asi v
troch či štyroch prípadoch odovzdala pervitín v priesvitnom vrecku a tejto aj odovzdal peniaze. Tento

svedok pritom podrobnejšie opísal, že s obžalovanou V. sa stretol teda asi trikrát až štyrikrát prevažne vo
VranovenadTopľouatoniekedyvblízkostitamojšiehopriemyselnéhoparkuakoajútulkuprepsov,razaj
pri predajni L. K. ako aj na iných miestach prevažne vo Vranove nad Topľou. Samotné stretnutie svedka
Š. s obžalovanou V. sa však uskutočnilo až po predchádzajúcom telefonickom rozhovore tohto svedka
s obžalovaným V., ktorý mu uviedol, že z dôvodu svojej hospitalizácie sa nezdržiava v mieste svojho
trvalého bydliska a na naliehanie tohto svedka mu nakoniec oznámil, že sa najprv dohodne so svojou

dcérou, obžalovanou V., ktorú vzápätí na to aj poslal za týmto svedkom na vopred dohodnuté miesto a
ktorej mal dať podľa vyjadrenia svedka Š. inštrukcie, pokiaľ ide o množstvo ako aj cenu psychotropnej
látky, ktorú mu má odovzdať. Obžalovaná V. mu pritom pri takýchto stretnutiach aj odovzdala drogu
v igelitovom vrecku a on jej za ňu poskytol vopred dohodnutú finančnú čiastku. Svedok Š. pritom
poukázal na to, a to v súvislosti s obhajobnými tvrdeniami obžalovanej V., že táto nie je držiteľkou

vodičského oprávnenia, že túto na vopred určené miesto stretnutia dopravoval jej druh, teda svedok L.,
na motorovom vozidle, v ktorom sa nachádzali aj nejaké mal. deti. Absolútne nevieryhodne a napokon
aj nelogicky vyznieva tvrdenie obžalovanej V., že so svedkom Š. sa síce dvakrát či trikrát stretla, ale bolo
to za účelom odovzdania mu cigariet ukrajinskej pôvodu. Táto obžalovaná však nevedela dôveryhodne
objasniť tú okolnosť, že takémuto stretnutiu so svedkom Š. predchádzal jej telefonický rozhovor s

obžalovaným V., ktorý jej udelil pokyn, aby niečo „ navážila“ a odniesla to na vopred dohodnuté miesto,
pričom je nelogické, aby táto obžalovaná vážila cigarety a prípadne aj tabak, ktorý následne odovzdala
svedkovi Š.. Nemožno opomenúť aj tú skutočnosť, že obžalovaná V. vôbec vo svojej súvislej výpovedi
na hlavnom pojednávaní neuvádzala, že by sa v tom období stretávala so svedkom Š. a že by mu
odovzdalanejaképredmetyatoajnavýslovnúotázkusúdu,čiodovzdávalavšeobecnenejakýmosobám

nejaké predmety na pokyn obžalovaného V.. Svedok Š., ktorý v konaní pred súdom potvrdil, že aj v
čase konania svojich opakovaných výsluchoch v tomto štádiu trestného stíhania naďalej užíva pervitín,
vôbec v priebehu celého tohto trestného stíhania neuviedol, že by si od obžalovaného V. alebo od
obžalovanej V., prípadne aj na pokyn obžalovaného V., zadovažoval cigarety. Výpoveď tohto svedka,
ako už bolo vyššie uvedené, je pritom nielen vnútorne konzistentná a presvedčivá, ale aj v súlade

s výpoveďou svedka Č.. V neposlednom rade pritom nemožno opomenúť aj zabezpečené prepisy
zvukových nahrávok rozhovorov medzi obžalovaným V. a svedkom Š. na jednej strane a obžalovaným
V. a obžalovanou V. na strane druhej, z obsahu ktorých mal súd takisto za preukázané, že obžalovaný
V. počas svojho zdržiavania sa mimo miesta svojho trvalého bydliska udeľoval obžalovanej V. ako svojej
dcére pokyny smerujúce k odovzdaniu pervitínu svedkovi Š. touto obžalovanou.

V prípade svedka Š. sa zas súd musel zaoberať aj tou závažnou skutočnosťou, keďže vykonaným
dokazovaním bolo takisto preukázané, že tento svedok sa podrobil liečbe zo závislosti od omamných
a psychotropných látok a to aj ústavne v Psychiatrickej nemocnici v Y. - L. v období od 29.06.2014
do 04.08.2014, a to z hľadiska prípadného naplnenia kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného

trestného činu v zmysle ustanovenia § 172 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaným V.. Tento
svedok sa pritom v konaní pred súdom výslovne vyjadril, že takejto ústavnej liečbe sa podrobil v
období letných školských prázdnin, teda v priebehu mesiaca júla až augusta roku 2014, teda v trvaní
dvoch mesiacov a obdobie tejto svojej liečby si zapamätal, keďže tento svedok si na mnohé časové
údaje už nespomínal, z toho dôvodu, že ihneď po ukončení tejto hospitalizácie sa zamestnal na

poľnohospodárskom družstve. Tento svedok sa pritom ďalej vyjadril, že po ukončení takejto ústavnej
liečby sa naďalej liečil ambulantne u psychiatra. Zo zabezpečenej správy Psychiatrickej nemocnice v
Y. - L. pritom vyplýva, že tento svedok bol hospitalizovaný z dôvodu závislosti na pervitíne, užívania
marihuany, toxickej psychózy a bola u neho zistená aj mentálna subnorma, ako aj emočne nestabilná
porucha osobnosti a to konkrétne v období od 29.06.2014 do 04.08.2014. Zo správy zabezpečenej až v

konaní pred súdom od psychiatričky MUDr. L. súd zas zistil, že tento svedok je vedený v jej ambulancii
od 12.08.2014, teda v podstate ihneď po ukončení jeho hospitalizácie vo vyššie uvedenej psychiatrickej
nemocniciatoajzdôvoduvyššieuvedenýchdiagnóz,avšaknaposledymalnavštíviťjejambulanciuešte
v apríli roku 2016. Vo vzťahu k svojmu ďalšiemu užívaniu predmetnej psychotropnej látky po ukončeníhospitalizácie sa pritom svedok Š. vyjadril tak, že po absolvovaní tejto ústavnej liečby začal opätovne
užívať pervitín asi po dvoch či troch mesiacoch abstinovania od tejto látky po ukončení svojej ústavnej
liečby. Svedok Š. sa pritom na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k tomu, či o jeho liečbe zo závislosti

na návykových látok mal vedomosť obžalovaný V. vyjadril v tom zmysle, že obžalovaný V. mohol mať
vedomosť o jeho ústavnej liečbe z predmetnej závislosti, a to z toho dôvodu, že obyvatelia mestskej časti
Vranova nad Topľou, N., mali vedomosť o takejto jeho hospitalizácii od jeho rodičov. Tento svedok si
pritom na hlavnom pojednávaní výslovne nevedel spomenúť, či obžalovanému V. priamo oznámil, že sa
liečil zo svojej závislosti na omamných a psychotropných látkach. V prípravnom konaní dňa 18.08.2017

pritom tento svedok uviedol, že o svojej liečbe zo závislosti od omamných a psychotropných látkach
informoval priamo obžalovanému V. ihneď pri ich prvom spoločnom stretnutí po ukončení tejto jeho
hospitalizácie v psychiatrickej nemocnici, avšak poukázal zároveň na to, že obžalovaný V. mal už o tejto
skutočnostivtomčasevedomosť,avšakprisvojejkonfrontáciisobžalovanýmV.vykonaneještevkonaní
pred orgánmi činnými v trestnom konaní dňa 08.09.2017, sa už tento svedok nevedel jednoznačne
vyjadriť, či obžalovanému V. túto závažnú skutočnosť oznámil alebo nie. Svedok Š. sa pritom ani na

hlavnom pojednávaní nevedel s jednoznačnou istotou vyjadriť k tomu, či obžalovanému V. sám oznámil,
že sa podrobil liečbe zo závislosti od omamných a psychotropných látok. Tento svedok takisto nevedel
vierohodne vysvetliť, akým spôsobom by sa obžalovaný V. mohol o tejto závažnej skutočnosti dozvedieť
aj iným spôsobom ako priamo od neho, keďže len všeobecne uviedol, že sa to mohol dozvedieť od jeho
susedov, teda obyvateľov mestskej časti N., ktorí to zas mali vedieť od jeho rodičov, na žiadosť ktorých

uvedené ústavné liečenie aj absolvoval. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať predovšetkým na tú
významnú skutočnosť, že zo znenia ustanovenia § 172 ods. 2 písm. b) Trestného zákona však vyplýva,
že páchateľ naplní túto kvalifikovanú skutkovú podstatu žalovaného trestného činu len v tom prípade,
ak poskytuje nejakú návykovú a teda zakázanú látku osobe, ktorá sa aktuálne lieči z drogovej závislosti.
Bez ohľadu teda na tú skutočnosť; že svedok Š. si opätovne začal kupovať drogy od obžalovaného V. po

dvoch či troch mesiacov po ukončení svojej hospitalizácie v psychiatrickej nemocnici; tú okolnosť, že by
tento obžalovaný mal vedomosť o jeho ďalšej, už ambulantnej liečbe, či už z výpovede svedka Š. alebo
aj z iných dôkazov, súd nemal za preukázanú. Tento svedok podľa svojho vyjadrenia nemal výslovne
oznámiťobžalovanémuV.,žesapodrobujeďalšejambulantnejliečbeaanizinýchdôkazovnemalsúdza
preukázané, že by aj v čase ďalšieho predaja tejto drogy obžalovaným V. svedkovi Š. tento obžalovaný

mal vedomosť o tom, že svedok sa po ukončení ústavnej liečby zo závislosti na pervitíne podrobuje
naďalej takejto liečbe ambulantnou formou. Túto skutočnosť nielenže výslovne neuviedol svedok Š., ale
túto skutočnosť nemal súd za preukázanú ani z iných dôkazov.

Tento svedok sa pritom podrobil aj konfrontácii so svedkom Y. V. ml., teda synom obžalovaného V. a

bratom obžalovanej V., pri ktorej si spomenul na stretnutie s týmto svedkom v mestskej časti mesta
Vranov nad Topľou, v N., kde mal svedok Y. V. ml. s ďalšími svojimi rodinnými príslušníkmi pracovať
na nejakej zákazke. Svedok Š. však poprel tvrdenie tohto svedka, že by sa mu mal vtedy zdôveriť,
že pri jeho výpovedi v prípravnom konaní bol na jeho osobu vyvíjaný nátlak zo strany príslušných
orgánov činných v trestnom konaní. V tejto súvislosti súd poznamenáva; že svedok Š. bol v prípravnom

konaní vypočutý opakovane ; dvakrát v priebehu toho istého dňa 29.03.2017, pričom raz vo veci v
tento deň odmietol vypovedať a raz vo veci súvisle vypovedal, pričom oba tieto výsluchy sa vykonali
až po vznesení obvinenia obžalovanému V., ako aj obžalovanej V. a takisto bol vypočutý ešte dňa
18.08.2017, teda v podstate k veci súvisle vypovedal celkovo dvakrát; že pri jeho výpovedi okrem
samotnej vypočúvajúcej osoby boli prítomní aj ďalší príslušník PZ ako aj dvaja obhajcovia a pri ďalšej

jeho výpovedi dňa 18.08.2017 boli síce títo celkovo traja obhajcovia vyrozumení o tomto jeho výsluchu,
avšak výsluch tohto svedka bol vykonaný len v prítomnosti vypočúvajúceho vyšetrovateľa PZ ako aj
ďalšieho príslušníka PZ. Vo všetkých týchto zápisniciach o výpovediach tohto svedka pritom nie je
žiadna námietka, či už k forme alebo k obsahu zápisnice, dokonca k okolnostiam akéhokoľvek nátlaku
tohto svedka k jeho výpovedi. Skutočnosť, že tento svedok bývajúci v meste Vranov nad Topľou bol

na svoj výsluch do mesta Prešov dopravený príslušníkmi PZ a po ukončení jeho výsluchu opätovne
odvezený do miesta jeho bydliska príslušníkmi PZ a ktorý aj podľa svojho vlastného vyjadrenia najprv
odmietol vo veci vypovedať, pričom neskôr sa rozhodol z vlastnej vôle vo veci vypovedať, nepreukazuje
nijakým spôsobom, že by na tohto svedka bol zo strany policajných orgánov vyvíjaný akýkoľvek nátlak
alebo, že by tento svedok vypovedal pod nejakou hrozbou. Samotný svedok pripustil, že už v minulosti

bol opakovane vypočúvaný v postaví svedka v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou dvoch iných
osôb, pričom v jednom prípade vo veci odmietol vypovedať a na skutočnosť, či v druhej trestnej veci
vypovedal alebo nie, si zas už nepamätal, pričom v tomto smere podľa názoru súdu nie je vylúčená
ani tá možnosť, že svedok v prípade prechádzajúcich výpovedí v iných trestných konaniach bol vdomnienke, že by mohol byť prípadne takisto trestne stíhaný za obchod s drogami, avšak v tomto
konaní, uvedomujúc si svoje procesné postavenie svedka, sa asi pravdepodobne po vlastnom uvážení
rozhodol vo veci vypovedať. Svedok Š. pritom na svojej výpovedi vykonanej v prípravnom konaní zotrval

aj na hlavnom pojednávaní, avšak sám sa hneď na úvod svojej výpovedi v konaní pred súdom vyjadril,
že namiesto súvislej výpovedi bude radšej odpovedať na otázky položené mu jednotlivými stranami
v konaní. Neuvedenie niektorých okolností svedkom v jeho výpovedi, napríklad aj pokiaľ ide o jeho
stretnutie so svedkom V. ml. v mestskej časti N., možno pripísať uplynutiu dlhšieho časového úseku od
tohto stretnutia ako aj okolnosti, že takémuto stretnutiu samotný svedok Š. nemusel prikladať význam,

čo má nesporne takisto vplyv na schopnosť svedka zapamätať si tú - ktorú udalosť, pokiaľ pre neho
samotného nie je dôležitá. Rozhodujúca je však tá skutočnosť, že svedok Š. si pri vykonanej konfrontácii
so svedkom V. ml. na uvedené stretnutie spomenul, avšak dôrazne poprel, že by oznámil svedkovi
V. ml., že by bol na neho pri jeho výpovedi v prípravnom konaní vyvíjaný nejaký nátlak. Svedok Š. si
pritom ani nespomínal, že by vôbec so svedkom Y.. V. ml. pri tejto príležitosti rozprával a pamätal si len
na to, že svedok V. ml. spolu s ďalšími svojimi príbuznými pracoval u jeho suseda. Takéto vyjadrenia

svedka V. ml. o oznámení mu nátlaku príslušníkov PZ svedkom Š. pri jeho výpovedi v prípravnom konaní
súd tak považoval za nevieryhodné a prednesené so zámerom vyviniť otca tohto svedka, obžalovaného
V. ako aj jeho sestru, obžalovanú V., z následkov z ich trestnoprávnej zodpovednosti za žalovaný
trestný čin uvedomujúc si predovšetkým hrozbu vysokého trestu, ktorý im obom hrozil v prípade uznania
im viny a po zvážení všetkých vyššie uvedených okolností tak súd dospel k záveru, že hodnoverná

je výpoveď svedka Š.K.. Z vykonaného dokazovania je takisto zrejmé, že medzi obžalovaným V.,
prípadne aj medzi obžalovanou V. a svedkom Š. bol len vzťah založený na kúpe a predaji pervitínu
a nebol zaznamenaný ani žiaden konflikt medzi nimi navzájom, na základe ktorého by tento svedok
mohol mať prípadne motív jednému alebo obom obžalovaným uškodiť. Takisto vykonaným znaleckým
dokazovaním z odboru psychológie na tohto svedka nebolo zistené, že by sa u tohto svedka objavovali

sklony ku pseudológii alebo ku konfabulácii, nebola u neho zistená snaha prilepšiť alebo naopak
poškodiť nejakej osobe, pričom tento svedok si podľa vyjadrenia znalkyne uvedomuje celkový kontext
vyšetrovanej trestnej veci. U tohto svedka však pochopiteľne z dôvodu dlhodobého užívania omamných
a psychotropných látok sa prejavuje podľa znalkyne patologická osobnostná štruktúra a to v podobe
toxikomanickej charektoropatie, čo znamená, že jeho osobnosť vykazuje deviácie psychologického

charakteru v štruktúre osobnosti. Takáto pozmenená osobnosť svedka však neznižuje jeho schopnosť
správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti.

Obžalovanému V. a obžalovanej V. sa podanou obžalobou kládlo takisto za vinu, že predmetné drogy
predával obžalovaný V. aj ostatným svedkom tvoriacim druhú skupinu svedkov a to R. V.I., T. F., K. A. a

R. C., a obžalovaná V. zas mala tieto drogy predávať z tejto skupiny svedkov R. C. a T. F., ktorí, ako už
bolo vyššie spomenuté, na hlavnom pojednávaní odmietli vo veci vypovedať. Súd nakoniec výpovede
týchto svedkov z prípravného konania zo dňa 28.03.2017 a v prípade svedka F. aj zo dňa 29.03.2017,
teda s výnimkou tejto výpovede svedka F. zo dňa 29.03.2017, ešte pred vznesením obvinenia obom
obžalovaným, oboznámil. Súd takéto svoje rozhodnutie oprel o ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej

aj výpovede svedkov vykonané pred vznesením obvinenia, pokiaľ takéto ich výpovede nie sú jediným
usvedčujúcim dôkazom spáchania trestnej činnosti obžalovaných vo vzťahu k týmto svedkom, tak ako
sa kládlo za vinu v predmetnej trestnej veci podanou obžalobou obom obžalovaným, možno predniesť aj
v konaní pred súdom. K procesnej použiteľnosti výpovedí svedkov F., C., V. a A. z prípravného konania
v konaní pred súdom súd poukazuje predovšetkým na to, že výpovede týchto svedkov boli prečítané na

hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 263 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého zápisnica
o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odmietnuť vypovedať podľa § 130
Trestného poriadku, možno prečítať za predpokladu, že bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka,
o svojom práve odmietnuť vypovedať riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva, ak
bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. Všetci vyššie uvedení

svedkovia boli pritom pred svojím výsluchom v prípravnom konaní poučení aj v zmysle ustanovenia §
130 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj podľa ods. 2 tohto ustanovenia a vzali na vedomie aj následky
krivého obvinenia, ako aj nepravdivej svedeckej výpovede podľa § 345, § 346 Trestného zákona. V
závere zápisníc o výpovedi týchto svedkov je poznámka, že títo svedkovia vypovedali dobrovoľne, bez
nátlaku, že zápisnica im bola pred podpisom predložená na prečítanie, že obsah tejto zápisnice súhlasí

s ich výpoveďou a že nežiadajú jej opravu ani doplnenie. Uvedené zápisnice sú pritom podpísané
konkrétnymi vypočúvajúcimi osobami, ďalším prítomným príslušníkom PZ, ako aj osobou samotného
svedka. V zápisniciach týchto svedkov nie je zaznamená žiadna námietka, či už k obsahu alebo k
forme týchto zápisníc a súd tak nezistil také závažné okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že byobsah výpovedí týchto svedkov nebol v súlade s tým, ako bola ich výpoveď zaznamená v zápisnici. V
súvislosti s týmito svedkami je takisto potrebné zdôrazniť, že z obsahu zaznamenaných uskutočnených
telefonických rozhovorov medzi obžalovaným V. na jednej strane a telefónnou stanicou registrovanou

na meno J. F., v prípade svedka T. F.; či telefonickej komunikácie medzi obžalovaným V. a telefónnou
stanicou registrovanou na meno X. L. a takouto stanicou registrovanou na meno svedka R. C., v
prípade svedka R. C.; teda z takto zabezpečenej komunikácie medzi týmito osobami, je možné dospieť
k jednoznačnému záveru, že predmetom ich telefonátov bola kúpa, či predaj drog, pričom tieto osoby
na označenie pervitínu používali pochopiteľne iné výrazy. Svedok F.Í. pri jednom telefonickom hovore

zo dňa 12.11.2016 od obžalovaného V. zisťoval, či je „nafta“ a tento svedok takto komunikujúc s
obžalovanýmV.žiadalodtohtoobžalovaného„niečozatridsať,“pričomobžalovanýmunatooznámil,že
je na liečení a takúto látku mu môže odovzdať jeho dcéra. Nasledujúca komunikácia medzi obžalovaným
V.aobžalovanouV.akoajnáslednákomunikáciamedziobžalovanýmV.asvedkomF.takistonaznačuje,
že svedok F. si mal prevziať od obžalovanej V. „niečo za osemdesiat v sáčiku.“ Z obsahu telefonickej
komunikácie zo dňa 21.10., 26.10., 31.10., 04.11. a 07.11.2016 a zo dňa 16.11.2016 a 18.11.2016

medzi obžalovaným V. a telefónnou stanicou registrovanou na meno X. L., v prípade telefonátov zo
dňa 16.11.2016 a 18.11.2016 telefónnou stanicou registrovanou priamo na osobu svedka C., takisto
vyplýva, že obžalovaný V. osobu, s ktorou vtedy rozprával oslovoval „ R.,“ pričom obžalovaný V. vzápätí
po ukončení telefonického rozhovoru s touto osobou, zatelefonoval svojej dcére, obžalovanej V., ktorej
dal pokyn, že príde „ taxikár“ a tomuto má odovzdať „ niečo“ najprv za „desať a pol“ pri obchodnom centre

W. vo Vranove nad Topľou. Zo záznamov monitorovaných telefonických rozhovorov obžalovaného V. už
zo dňa 16.11.2016 a predovšetkým zo dňa 18.11.2016, ktorému predchádzal, či po ktorom nasledoval
telefonický rozhovor obžalovaného V. s obžalovanou H. V. a so svedkyňou L. V. vyplýva, že obžalovaný
V. sa mal stretnúť so svedkom K.. L. a na to obžalovaný oznámil svedkovi C. že „všetko padá,“ pričom
z obsahu tohto jeho telefonického hovoru zo dňa 16.11.2016 s týmto svedkom takisto vyplýva, že

obžalovaný V. sa mal v tom čase zdržiavať vo U. Q.. V prípade svedka T. F. ako aj svedka R. C.
pritom súd svoj záver o tom, že aj títo svedkovia si kupovali túto psychotropnú látku od obžalovaného
V., oprel predovšetkým o výpoveď svedka Č., ktorý jednoznačne potvrdil, že títo svedkovia takisto
kupovali drogy od obžalovaného V.. Svedok Č. nebol síce podľa svojho vyjadrenia osobne prítomný
pri odovzdávaní pervitínu týmto svedkom obžalovaným V., avšak tento svedok, a to predovšetkým vo

vzťahu k svedkovi C. jednoznačne trval na tom, že tohto svedka stretával ihneď po tom, ako si sám
kúpil drogy od obžalovaného V. a zároveň na tomto svedkovi spozoroval aj vonkajšie prejavy užívania
tejto psychotropnej látky podľa vlastných prejavov. Svedok Č. takisto ďalej spontánne spomenul jednu
udalosť, pri ktorej mu mal bližšie neurčený kamarát raz oznámiť, že svedok C. im obom predá pervitín
zadovážený pred tým od obžalovaného V. za sumu 80,00 Eur, avšak keďže svedok Č. mal záujem získať

túto psychotropnú látku od samotného obžalovaného V. lacnejšie a to za sumu 50,00 Eur a z tohto
dôvodu si tak nakoniec vtedy kúpil túto drogu priamo od obžalovaného V., pričom obžalovaný mu pri
tomtopredajiajoznámil,žemášťastieažeuvedenémnožstvopervitínubolourčenépreinúosobu,ktorej
nakoniec odmietol poskytnúť tento pervitín a teda obžalovaný namiesto tejto inej osoby vtedy predal túto
návykovú látku jemu. Zároveň aj samotný obžalovaný V. pri svojej výpovedi potvrdil, že nejakú látku

predal ako svedkovi T. F. tak aj svedkovi R. C., ale ako počas celej svojej výpovede v konaní pred súdom
trval na tom, že išlo o zmes vytvorenú zmiešaním soli, či kryštálového cukru s benzínom, či naftou.
Svedok R. C. pritom vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že v jednom prípade v druhej
polovici roku 2016 mu pervitín mala poskytnúť dcéra obžalovaného V., obžalovaná V., pre jedného jeho,
bližšie neurčeného známeho z M.; niekedy potom v novembri roku 2016 počas pobytu obžalovaného V.

na liečení vo U. Q. mu mala opätovne odovzdať pervitín obžalovaná V., avšak vtedy dvere jej obydlia
mu nikto neotvoril a poslednýkrát malo dôjsť k odovzdaniu mu nejakých dvoch igelitových vrecúšok s
obsahomneznámejlátky,avšaknepochybnepodľajehonázorunejakejdrogy,pripredajniW.voVranove
nad Topľou a to po jeho predchádzajúcom telefonickom dohovore s obžalovaným V. a tieto vrecúška
mu mal odovzdať nejaký neznámy muž rómskej etnickej príslušnosti, avšak on vtedy tieto vrecúška

neprevzal. Totožne aj svedok T. F. v prípravnom konaní vypovedal, že v jednom či v dvoch prípadoch
v auguste či v septembri roku 2016 si od obžalovaného V. kúpil jednorázovú dávku pervitínu pre svoju
osobnú potrebu za sumu 20,00 Eur či 30,00 Eur, ktorú užil vdýchnutím do nosa a po takejto aplikácii tejto
látky mal vždy zvýšenú energiu. Tento svedok pritom pri svojej neskoršej výpovedi v nasledujúci deň
po svojom prvotnom vypočutí, ktorá výpoveď nebola pritom oboznámená v konaní pred súdom, si už

výslovne nevedel spomenúť, či túto látku mu predal priamo obžalovaný V. alebo jeho dcéra, obžalovaná
V., avšak pri tejto svojej neskoršej výpovedi zo dňa 29.03.2017 výslovne vylúčil, aby poznal obžalovanú
V.. Tento svedok pritom aj dňa 03.04.2017 podľa výsledkov toxikologického vyšetrenia mal vo svojom
moči prítomný amfetamín a metamfetamín. Svedok R. V. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní zasuviedol, že od obžalovaného V. kúpil pervitín asi dvakrát a to pri záhradnom centre W. vo Vranove nad
Topľou za sumu 70,00 Eur a to za jeden „kubík,“ čo podľa tvrdenia tohto svedka zodpovedalo desiatim
dielikom na injekčnej striekačke, teda množstvo tejto drogy nezodpovedalo ani jednému gramu s tým, že

opakovane sa s obžalovaným V. stretával svedok, pôvodne obvinený Č. a neskôr si túto drogu už začal
kupovať od svedka, pôvodne obvineného, Č.. V prípade tohto svedka je potrebné opätovne poukázať
aj na výsledok jeho toxikologického vyšetrenia zo dňa 03.04.2017, pri ktorom v jeho moči bola takisto
zistená prítomnosť amfetamínu a metamfetamínu. Posledným v tejto skupine svedkov bol pritom svedok
K. A., ktorý bol vypočutý už v štádiu po vznesení obvinenia obom obžalovaným v prípravnom konaní

a ktorého účasť sa opakovane nepodarila zabezpečiť na hlavnom pojednávaní, keďže tento svedok
sa mal zdržiavať na neznámom mieste, v zahraničí a teda jeho výpoveď z prípravného konania bola
oboznámená na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku.
Tento svedok tak v prípravnom konaní vypovedal, že od obžalovaného V. si celkovo trikrát či štyrikrát
kúpil jednorázovú dávku pervitínu za sumu 10,00 Eur, ktorý vdýchol do nosa, pričom zdôraznil, že vždy
po užití tejto látky mal euforický pocit. Samotnej kúpe tejto návykovej látky od obžalovaného V. pritom

predchádzal jeho telefonický dohovor s týmto obžalovaným a k odovzdaniu mu tejto návykovej látky
obžalovaným došlo zvyčajne v meste Vranov nad Topľou, napr. pri budove H.-X. - starý dom potravín,
a to v motorovom vozidle tohto obžalovaného. Tento svedok sa takisto vyjadril aj k zvukovej nahrávke
č. 175 zo dňa 14.09.2016 tak, že išlo o telefonický rozhovor medzi ním a obžalovaným V., pri ktorom sa
dohodli na spoločnom stretnutí za účelom predaja mu pervitínu, nakoniec sa však uvedené stretnutie

neuskutočnilo.

Zohľadniac tak všetky vyššie uvedené skutočnosti tak súd dospel k jednoznačnému záveru, že
obžalovaný V. poskytoval za finančné prostriedky pervitín aj svedkom C., F., V. a A.Á., pričom súd ako
bolo už vyššie spomenuté, takýto záver učinil nielen na základe výpovedí týchto svedkov z prípravného

konania, ale aj na podklade zabezpečenej telefonickej komunikácie medzi obžalovaným V. na jednej
strane a týmito svedkami na strane druhej, z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva, že predmetom ich
komunikácie bol predaj tejto psychotropnej látky a v prípade svedka F. a svedka V. súd ako podporný
dôkaz posúdil aj výsledky ich toxikologických vyšetrení a v prípade svedka C. a svedka F. sa zas
súd oprel predovšetkým o výpoveď svedka Č.; pričom podľa presvedčenia súdu všetky tieto dôkazy vo

svojom súhrnne vytvárali ucelenú reťaz navzájom sa podporujúcich dôkazov. V prípade obžalovanej
V. však nebolo vykonaným dokazovaním výslovne preukázaný jej predaj tejto návykovej látky týmto
svedkom. Odhliadnuc od tvrdenia svedka C., že v jednom prípade mu mala odovzdať túto látku
aj obžalovaná V. pre jedného jeho známeho a prípadný predaj pervitínu touto obžalovanou tomuto
svedkovi či aj ostatným vyššie uvedeným svedkom bolo možné čiastočne oprieť len o zvukové nahrávky

telefonických rozhovorov medzi ňou a obžalovaným V., či o zvukové nahrávky týchto rozhovorov
medzi obžalovaným V. a týmito svedkami, pričom ostatní svedkovia sa vo svojich výpovediach ani
nezmienili o tom, že by im niekedy túto drogu odovzdala priamo obžalovaná V., bolo podľa názoru súdu
nepostačujúce na vyvodenie jednoznačného záveru o tom, že by obžalovaná V. aj svedkom C. a F.
poskytovala, prípadne aj na pokyn svojho otca, obžalovaného V., túto psychotropnú látku.

Vychádzajúc zo skutkovej vety obžaloby, obaja obžalovaní mali predmetný pervitín predávať aj tretej
skupine svedkov a to tak, že obžalovaný V. mal tento pervitín predávať aj svedkom Y. F., Y. F. a T. H.
a obžalovaná V. zas mala túto drogu odovzdávať z tejto skupiny svedkov len svedkovi Y. F., pričom
svedkovia F. boli súrodencami a svedok H. bol vo vzťahu k obom týmto svedkom ich strýkom. Všetci

títo svedkovia pochádzajúci z obce F., vychádzajúc nielen z vyjadrení obžalovaných V. a V., ale aj z
tvrdení samotných týchto svedkov, poznali osoby obžalovaných a to z toho dôvodu, že v mieste trvalého
bydliska oboch obžalovaných v obci Č. títo svedkovia predávali zemiaky.

Svedok Y. F. na hlavnom pojednávaní najprv tvrdil, že obžalovaný V. mu nepredával žiadne drogy. Tento

svedok v konaní pred súdom však nakoniec potvrdil, že v troch prípadoch mu odovzdala látku, ktorú on
považoval za pervitín, nejaká neznáma osoba v obci Č., pričom však v prípravnom konaní uvádzal, že
mu dvakrát predal neznámu látku, ktorú on považoval za túto drogu, obžalovaný V.. Ako v prípravnom
konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní však tento svedok uviedol, že zmes; ktorú on považoval za
pervitín a ktorú si pred tým kúpil či už od obžalovaného V., tak ako to uvádzal v prípravnom konaní alebo

od neznámej osoby, čo zas tvrdil na hlavnom pojednávaní; nebola podľa jeho názoru touto návykovou
látkou. Teda výrazným rozporom vo výpovedi tohto svedka bola tá skutočnosť, že v prípravnom konaní
tento svedok uvádzal, že od obžalovaného V. si kúpil dvakrát látku, ktorú považoval za pervitín a na
hlavnom pojednávaní zas tvrdil, že si takúto zmes kúpil už trikrát a to nie od obžalovaného V., ale odneznámej osoby. Totožne v oboch štádiách tohto trestného konania tento svedok síce uviedol, že podľa
jeho presvedčenia nešlo o pervitín, avšak v prípravnom konaní tento svedok uvádzal, že obžalovaný V.
mu predal cukor; naproti tomu v konaní pred súdom zas tvrdil, že išlo o soľ, pričom sám správne opísal

rozdiel medzi týmito látkami. Svedok Y. F. po vyzvaní na odstránenie vyššie uvedeného zásadného
rozporu; keďže v prípravnom konaní tvrdil, že obžalovaný V. mu dvakrát predal cukor a na hlavnom
pojednávaní zas uvádzal, že mu neznáma osoba a to celkovo trikrát zas poskytla soľ; uvádzal, že bol
k svojej výpovedi donucovaný vyšetrovateľom PZ a pociťoval dôvodnú obavu, keďže v tejto veci bol
zadržaný aj jeho brat, svedok Y. F.. Tento svedok však nevedel hodnoverne vysvetliť tú skutočnosť, že

pokiaľ by ho vyšetrovateľ PZ nútil k výpovedi v neprospech obžalovaného V., či ho nútil aj k identifikácii
látky, ktorú mal nakoniec kúpiť od obžalovaného V., keďže v prípravnom konaní uviedol, že to bol cukor
a naproti tomu v konaní pred súdom zas vypovedal, že išlo o soľ, avšak na druhej strane dostatočným
spôsobom opísal rozdiel v chuti týchto dvoch odlišných látok. Súd túto časť výpovede tohto svedka tak
vyhodnotil ako mimoriadne nevieryhodnú a zavádzajúcu, keďže nelogicky vyznieva jeho tvrdenie, že by
ho vyšetrovateľ PZ nútil k identifikácii látky, ktorú si mal podľa svojho vyjadrenia v prípravnom konaní

vtedy kúpiť od obžalovaného V. a ktorú on považoval za pervitín. Tento svedok pritom v prípravnom
konaní takisto pôvodne tvrdil, že pervitín pri telefonickej komunikácii s obžalovaným V. označoval
výrazom „zemiaky,“ či „bandurky,“ prípadne „toto;“ pri ďalšej svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa
25.04.2017 však už tento svedok uvádzal, že predmetom telefonických rozhovoroch s obžalovaným V.
bol naozaj predaj zemiakov, aj keď pripustil, že v jednom takomto prípade označenie „zemiaky“ použil v

skutočnosti na pervitín. Svedok Y. F. však na začiatku svojej výpovede na hlavnom pojednávaní vôbec
neuvádzal, že by obžalovanému V. predával zemiaky. Zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti je
tak zrejmé, že tento svedok v prípravnom konaní uvádzal, že obžalovaný V. mu dvakrát predal nejakú
látku, ktorú on považoval za pervitín a na hlavnom pojednávaní zas uvádzal, že mu trikrát takúto látku
predala neznáma osoba. Na hlavnom pojednávaní však nakoniec tento svedok pripustil, po oboznámení

obsahu jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 25.04.2017 a v nadväznosti na to k zabezpečeným
zvukovým nahrávkam, predovšetkým zo dňa 16.09.2016 ako aj zo dňa 20.09.2016, že pri telefonickej
komunikáciizodňa16.09.2016sadomnieval,ževtedytelefonovalsobžalovanýmV.anakoniecpripustil,
že s týmto obžalovaným sa skontaktoval za účelom predaja mu pervitínu. Tento svedok pritom ako v
konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po užití

tejto látky sa necítil dobre a bolela ho hlava. V súvislosti s týmto svedkom, ale aj so svedkami Y. F. a T.
H. je však potrebné poukázať na tú významnú skutočnosť, že títo svedkovia neboli predtým užívateľmi
pervitínu a teda nemali dostatok osobných skúseností, čiže nepoznali už predtým účinok pervitínu ako
psychotropnej látky na svoj organizmus tak, ako to vo svojej výpovedi opísali svedok Š. a svedok Č.,
ktorí boli pred začiatkom kúpy tejto látky od obžalovaného V., resp. od obžalovanej V., už konzumentmi

tejto drogy. Za takejto situácie teda súd; zvlášť v prípade svedka Y. F., ktorý napokon potvrdil svoju
telefonickú komunikáciu s obžalovaným V. za účelom predaja mu pervitínu, aj keď na druhej strane v
zásade poprel, že by mu nejakú látku, ktorú on považoval za pervitín predal priamo obžalovaný V. alebo
obžalovaná V.; nemal za výslovne preukázané, že by obžalovaný V. svedkovi Y. F. predal naozaj pervitín
ako psychotropnú látku, ktorej predaj je nelegálny. V tejto súvislosti je potrebné poukázať predovšetkým

na výpoveď svedka Š., ktorý potvrdil, že v období, keď mal obžalovaný V. poskytnúť svedkovi Y. F.
neznámu látku a to niekedy v letných mesiacoch roku 2016 ako tvrdil svedok Š. alebo v septembri
roku 2016, vychádzajúc zas z ich telefonickej komunikácie, už látka odovzdávaná mu obžalovaným V.
nemala na neho účinok vyskytujúci sa bežne pri užití pervitínu a teda nemožno vylúčiť, že obžalovaný V.;
uvedomujúc si, že svedok Y. F., na rozdiel od svedka Š. ako aj od svedka Č., ktorí mali predchádzajúcu

skúsenosť s užívaním tejto látky; tomuto svedkovi naozaj ponúkol na predaj zmes soli či kryštalického
cukru zmiešaného s naftou, resp. s benzínom, ako tvrdil obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní; a to uvedomujúc si neznalosť účinkov pervitínu na ľudský organizmus svedkom Y. F..
Svedok Y. F. zas v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 29.03.2017 jednoznačne potvrdil, že
raz od obžalovaného V. kúpil látku, ktorú považoval za pervitín za sumu 40,00 eur; keďže zistil od

svojho brata, svedka Y. F., ktorý takúto látku mal priniesť do ich spoločne obývanej domácnosti, že
obžalovaný V. takúto drogu predáva. Pravdivosť tejto svojej výpovede z prípravného konania zo dňa
29.03.2017, zas poprel pri svojej ďalšej výpovedi dňa 07.06.2017 vykonanej na jeho podnet, kedy zas
tvrdil, že síce raz kúpil nejakú látku, ktorú on považoval za pervitín; avšak pri tejto svojej výpovedi už
nevedel jednoznačne označiť osobu, od ktorej prevzal takúto látku a teda, či išlo o obžalovaného V.. K

obsahu zvukových nahrávok obsahujúcich telefonické rozhovory medzi ním a obžalovaným V. zo dňa
16.09.2016, či aj zo dňa 06.10.2016, sa zas tento svedok najprv vyjadril, že ich predmetom bol skutočný
záujem obžalovaného V. predať mu zemiaky. Na hlavnom pojednávaní však tento svedok výslovne
poprel, že by vôbec niekedy kúpil od nejakej osoby, vrátane obžalovaného V. a obžalovanej V., pervitína tvrdil, že túto psychotropnú látku ani nikdy neužil. Tento svedok napokon po oboznámení sa s jeho
výpoveďou z prípravného konania zo dňa 07.06.2017 potvrdil, že iba raz mu nejaká osoba ponechala na
lavičke v obci R. W. M. nejakú látku, že on na tú istú lavičku položil sumu 20,00 Eur či 30,00 Eur a na to

odišiel preč, avšak nevedel sa jednoznačne vyjadriť, či mu túto látku predal obžalovaný V.. Tento svedok
sa však výslovne vyjadril, že táto látka na neho nemala žiaden účinok, že po jej užití ihneď zaspal, pričom
mal už pred tým vedomosť o tom, že po užití tejto drogy nemôže ihneď zaspať. Domnieval sa teda,
že v danom prípade tak nešlo o nejakú návykovú látku, ale išlo o soľ či cukor, keďže to malo horkú či
slanú chuť. K obsahu už vyššie uvedených zvukových nahrávok zabezpečených v prípravnom konaní

opakovane tento svedok uvádzal, že predmetom telefonickej komunikácie medzi ním a obžalovaným V.
bol zamýšľaný predaj zemiakov mu obžalovaným V. a to v množstve jednej tony za sumu 50,00 Eur a
výslovne poprel, že by predmetom týchto telefonických rozhovorov bola jeho snaha získať pervitín od
obžalovaného V.. Svedok T. H. takisto ako vyššie uvedení jeho rodinní príslušníci potvrdil, že si síce
raz kúpil látku, ktorú považoval za pervitín a to za sumu 10,00 Eur, ale poprel, že by mu túto látku
poskytol obžalovaný V., dôvodiac, že takto pôvodne vypovedal v prípravnom konaní dňa 29.03.2017

označujúc obžalovaného prezývkou „L.“ z dôvodu, že mu takúto prezývku oznámil príslušník PZ. Tento
svedok sa však vyjadril, že táto látka nebola pervitínom, ale chutila ako soľ či sóda a že na neho nemala
žiaden účinok, preto ju aj ihneď po užití vypľul z úst. Vyjadril sa, že neskôr sa spolu so svedkom Y. F.
rozhodol zmeniť svoju pôvodnú výpoveď vykonanú v prípravnom konaní, keďže na obsah svojej prvotnej
výpovede si už nepamätal.

Zhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti tak svedok Y. F. síce na hlavnom pojednávaní potvrdil,
že v jednom prípade si síce kúpil látku, ktorú považoval za pervitín a za ktorú zaplatil sumu 20,00 Eur
či 30,00 Eur; avšak na druhej strane poprel, že by niekedy kúpil pervitín priamo od obžalovaného V. či
od obžalovanej V.. Svedok T. H. zas najprv v prípravnom konaní dňa 29.03.2017 potvrdil, že si v dvoch
prípadoch kúpil od osoby vystupujúcou pod prezývkou „L.,“ pervitín a to na neosvetlenej križovatke na

cestnej komunikácii v obci Č. v smere na obec R. W. M. v blízkosti autobusovej zastávky a to raz za
sumu 10,00 Eur a raz za sumu 20,00 Eur, pričom po užití tejto látky sa cítil zle. Pri svojej opätovnej
výpovedi v prípravnom konaní dňa 07.06.2017 ako aj na hlavnom pojednávaní, obdobne ako svedkovia
Y. F. a Y. F., tento svedok pozmenil výrazným spôsobom svoju pôvodnú výpoveď v tom zmysle, že v
dvoch prípadoch si od neznámej osoby po predchádzajúcom telefonickom dohovore kúpil látku, ktorú

považoval za pervitín, ktorú mu táto neznáma osoba odovzdala na neosvetlenej križovatke v obci R. W.
M. za sumu 10,00 Eur a túto mu odovzdala táto osoba zo svojho motorového vozidla, avšak opätovne
zdôraznil, že táto látka nebola pervitínom, ale pravdepodobne soľou. Tento svedok sa aj v prípravnom
konaní podrobne vyjadril k obsahu zvukových nahrávok zo dňa 25.09.2016 a zo dňa 06.10.2016 tak,
že jeden hlas na týchto záznamoch by mohol patriť svedkovi Y. F. a v tejto súvislosti zdôraznil tiež, že

tento biely prášok si kúpil od neznámeho muža dvakrát, avšak nevedel sa jednoznačne vyjadriť, či išlo o
osobu obžalovaného V.. Neskôr svedok H. na tejto svojej pozmenenej výpovedi z prípravného konania
zo dňa 07.06.2017 v podstate zotrval aj na hlavnom pojednávaní zdôrazňujúc, že obžalovaného V. ako
aj obžalovanú V. prvýkrát uvidel až na predmetnom hlavnom pojednávaní, dôvodiac tiež, že predtým
nemal vedomosť o tom, že by jeho synovci, teda svedkovia Y. F. a Y. F. boli konzumentmi pervitínu.

Súd, aj keď sa domnieva, že je vysoko pravdepodobné, že aj vyššie uvedení svedkovia a to
predovšetkým svedok Y. F., si zabezpečovali pervitín od obžalovaného V., z výsluchov týchto svedkov
v priebehu trestného stíhania ani zo záznamov uskutočnenej telefonickej prevádzky medzi nimi a
obžalovaným V. nemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom, keďže to nemal súd za dostatočne
preukázané a ani zadokumentované, napr. prípadnými vykonanými osobnými prehliadkami u týchto

svedkov či prípadne aj ich toxikologickými vyšetreniami, že by obžalovaný V., prípadne aj obžalovaná
V. predávali drogy aj tejto tretej skupine svedkov.
Ostatní vypočutí svedkovia a to svedkovia Y. S., R. Y., N. H., K.. T., L. S. a Y. Y. nemali vedomosť
o drogovej trestnej činnosti kladenej za vinu podanou obžalobou obom obžalovaným. Všetci vyššie
uvedení svedkovia boli pritom vypočutí ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní z

dôvodu, že zo zabezpečenej telefonickej komunikácie medzi telefónnymi stanicami vedenými buď
priamo na ich osoby alebo na ich najbližších rodinných príslušníkov boli uskutočnené telefonické
rozhovory s obžalovaným V., z obsahu ktorých vyplývalo, že predmetom týchto rozhovorov mohol byť
následný predaj predmetnej psychotropnej látky týmto účastníkom telefonickej prevádzky obžalovaným
V.. Všetci vyššie uvedení svedkovia však popreli, že by či už v minulosti alebo v rozhodnom období

roku 2014 až novembra 2016 užívali nejaké omamné a psychotropné látky, vrátane pervitínu, a nemali
vedomosť ani o tom, že by takúto látku predával či už obžalovaný V. alebo obžalovaná V. a dôrazne
negovali, že by si od týchto obžalovaných takúto látku niekedy zadovážili.Svedok Y. S. podľa svojej výpovede v konaní pred súdom stretol obžalovaného V. pri vyhotovovaní
obrazových - zvukových záznamov rodinných osláv tohto obžalovaného a neskôr aj pri spoločenských
podujatiach organizovaných týmto obžalovaným počas jeho kandidatúry za starostu obce Č.E., pričom

obžalovanúV.stretolpodľasvojhoudanialenjedenkrátpriprvejrodinnejoslave,naktorejsatiežprvýkrát
stretol s obžalovaným V., avšak túto obžalovanú už viackrát nestretol. Tento svedok pritom síce poznal
svedkov Y. F., Y. F. a T. H., avšak nemal vedomosť ani o tom, že by sa v obci Č. predávali drogy
a takisto poprel, že by mu osobne niekto v tejto obci ponúkol na predaj pervitín. Svedok R. Y. zas
podľa svojho vyjadrenia na hlavnom pojednávaní osobne nepoznal obžalovaného V. a ani obžalovanú

V. a tvrdil, že svoj mobilný telefón s telefónnym číslom XXXX XXX XXX požičiaval aj svojím bližšie
neurčeným kamarátom. Svedok N. H. zas tvrdil, že svedkovi Y. S. požičal svoj občiansky preukaz za
účelom aktivovania si telefónnej karty Tesco mobile, avšak dôrazne poprel, že by tomuto svedkovi
poskytol či už priamo svoj mobilný telefón alebo prípadne SIM kartu k tomuto mobilnému telefónu.
Svedok K.. S. T. vo svojej výpovedi pred súdom zas uviedol, že v priebehu roku 2016 až do marca
roku 2017 spolu so svojou manželkou a so synom S. T. ml. žil mimo územia Slovenskej republiky a

dôrazne zas vyvrátil, že by prípadne jeho syn, ktorý v roku 2016 mal 30 rokov, bol užívateľom akejkoľvek
omamnej či psychotropnej látky, keďže v minulosti sa jeho rodina zdržiavala na území cudzieho štátu
v prostredí, kde sa bežne stretával s maloletými narkomanmi a teda by rozpoznal vonkajšie prejavy
užívania nejakej návykovej látky na svojom synovi. Svedok L. S. nepoznal ani jedného z obžalovaných
a na hlavnom pojednávaní sa vyjadril aj k obsahu jednej zvukovej nahrávky telefonického rozhovoru č.

2478 zo dňa 04.10.2016 uskutočneného na účastníckej telefónnej stanici registrovanej na jeho osobu
tak, že na tejto nespoznal svoj hlas. Svedok Y. Y. podľa svojho vyjadrenia na hlavnom pojednávaní zas
obžalovaného V. spoznal pri tej príležitosti, že ako člen hudobného zoskupenia sa zúčastnil rôznych
spoločenských podujatí či rodinných osláv, ktorých sa zúčastnil alebo ktoré neskôr už aj organizoval
obžalovaný V., pričom obžalovanú V. pri týchto podujatiach ani nespoznal. Tento svedok sa k obsahu

zvukovej nahrávky č. 6869 zo dňa 15.11.2016; z obsahu ktorej vyplývalo, že obžalovaný chce ukončiť
svoju činnosť, že má záujem, aby tento svedok našiel nejakú osobu, ktorá by mala záujem kúpiť
túto „naftu“ a že tento obžalovaný ponúka na predaj túto „naftu za štyridsať,“ čiže zo znenia tejto
nahrávky vyplývalo, že obžalovaný V. požadoval od druhého účastníka tejto telefonickej komunikácie
používajúceho telefónne číslo registrované na meno tohto svedka, aby zohnal nejakú osobu, ktorá by

od neho kúpila „naftu“ za štyridsať z dôvodu, že už so „všetkým končí;“ vyjadril tak, že pri podujatiach
organizovaných obžalovaným V. pri príležitosti jeho kandidatúry na funkciu starostu obce Č. mu tento
obžalovaný zadarmo poskytol túto pohonnú hmotu a že pri tomto rozhovore mu tak obžalovaný V.
ponúkal na predaj naftu za sumu 0,40 Eur.
Vykonaným dokazovaním bolo takisto preukázané, že po predchádzajúcom stretnutí obžalovaného V.

so svedkom K.. L. po ukončení liečebného pobytu tohto obžalovaného vo U. Q., pravdepodobne na
benzínovejpumpevblízkostimestaPrešov,došlozostranyobžalovanéhoV.nielenkzmenetelefónnych
čísiel, ktoré dovtedy používal, ale obžalovaný V. aj udelil pokyn obžalovanej V. na zničenie zásob
pervitínu uskladnených ako v jeho domácnosti, tak aj v obydlí užívanom touto obžalovanou. Obaja
vyššie uvedení aktéri tejto schôdzky zhodne potvrdili, že v čase liečebného pobytu obžalovaného V.

vo U. Q. sa stretli. Obžalovaný pritom tvrdil, že išlo o ich náhodné stretnutie, pri ktorom mu svedok K..
L. zablahoželal k víťazstvu vo voľbách na funkciu starostu obce Č.. Svedok K.. L. zas tvrdil, že išlo
o vopred dohodnuté stretnutie, pričom v novembri roku 2016 sa mal stretnúť s obžalovaným celkovo
dvakrát a že v uvedenom čase vystupoval v postavení sprostredkovateľa medzi týmto obžalovaným
ako starostom obce a p. H. U., zástupcom starostu obce Č., ktorý mal však záujem prevziať funkciu

starostu tejto obce namiesto obžalovaného V.. Z obsahu telefonickej komunikácie medzi obžalovaným
V. a týmto svedkom, ktorá predchádzala ich samotnému stretnutiu, ale predovšetkým z obsahu naň
nadväzujúcej telefonickej komunikácie medzi obžalovaným V. a obžalovanou V., ako aj medzi týmto
obžalovaným a jeho manželkou, svedkyňou L. V., je však zrejmé, že obžalovaný udelil obžalovanej
V. pri dvoch telefonických rozhovoroch dňa 18.11.2016, raz v čase o 14:17:02 hod. (IV. zväzok, č. l.

1426) a druhýkrát v čase o 14:35:43 hod. (IV. zväzok, č. l. 1429) pokyn, aby „ z domu vyhodila všetko
preč a odniesla to inam,“ pričom pri druhom telefonickom rozhovore obžalovaný V. zistil, že obžalovaná
V. jeho prvotný pokyn nesplnila, a preto jej opätovne zdôraznil, že takýto príkaz jej neudelil zo žartu.
Zároveň obžalovaný V. toho istého dňa v čase o 14:24:30 hod.(IV. zväzok, čl. 1428) telefonoval aj
so svojou manželkou, svedkyňou L. V., ktorej zas oznámil, že sa stretol so svedkom K.. L.Á., ktorý

mu mal „niečo povedať“ a že z tohto dôvodu musia ihneď po jeho príchode domov zmeniť svoje
telefónne čísla. Zo samotnej výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní pritom vyplýva, že tento
využíval na telefonickú komunikáciu nielen svoj mobilný telefón (telefónne číslo XXXX XXX XXX), ale
aj mobilný telefón svojej manželky (telefónne číslo XXXX XXX XXX). Z uvedenej časovej chronológietýchto udalostí je tak nesporné, že obžalovaný V. bezprostredne po svojom stretnutí sa so svedkom K..
L. dňa 18.11.2016, ešte pred samotným svojím príchodom z liečebného pobytu vo U. Q. do obce Č.,
telefonicky udelil inštrukcie dcére, obžalovanej V. na zničenie všetkých zásob pervitínu, ako aj zároveň

prostredníctvom svojho mobilného telefónu oznámil manželke, svedkyni L. V., že po jeho príchode do
domácnosti ihneď zmenia svoje telefónne čísla, ktoré doposiaľ užívali. Z vyššie uvedeného stretnutia
obžalovaného V. a svedka K.. L. zo dňa 18.11.2016 možno tak vyvodiť odôvodnený záver, že obžalovaný
mohol byť týmto svedkom upozornený na záujem príslušných policajných orgánov o jeho nezákonný
obchod s drogami ako aj na prípadné odpočúvanie jeho telefonickej komunikácie týmito policajnými

orgánmi, pričom obžalovaný ihneď po ukončení tejto schôdzky so svedkom K.. L. aj vykonal vyššie
uvedené kroky za účelom zahladenia stôp páchania svojej trestnej činnosti. Takýto záver nepriamo
potvrdzuje už aj tá skutočnosť, že spôsob nasledujúcej telefonickej komunikácie obžalovaného V. už z
iného,nežzdoposiaľpoužívanýchtelefónnychčísiel,sdruhýmiúčastníkmitelekomunikačnejprevádzky,
bol výrazne odlišný ako do uvedeného dňa 18.11.2016. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať aj
na tú závažnú skutočnosť, že zo zabezpečených zvukových nahrávok je odôvodnený predpoklad, že

obžalovaný až do dňa 16.11.2016 udeľoval svojej dcére, obžalovanej V., pokyny poskytovať jednotlivým
konzumentom psychotropných látok pervitín. Z vyjadrení ako svedka Č., tak aj svedka Š. súd zistil, že
právevtomtoobdobí; tedavnovembriroku2016,pričomtentočasovýúdajuvádzaliobajatítosvedkovia
zhodne a nezávisle od seba a ohraničili ho obdobím kandidatúry až obdobím zvolenia obžalovaného
V. do funkcie starostu obce Č.; bol obžalovaný V. telefonicky nedosiahnuteľný a neskôr sa mali títo

svedkovia dozvedieť od iných, bližšie neurčených osôb, že obžalovaný V. už pervitín nepredáva. V tejto
súvislostiužlennaokrajjepotrebnépoznamenať,žeužsamotnéstretnutieobžalovanéhoV.sosvedkom
K.. L.Á. obaja títo aktéri opísali odlišne, keďže obžalovaný V. tvrdil, že išlo o náhodné stretnutie, pričom
takéto tvrdenie obžalovaného V. vylučuje nielen samotná zabezpečená telefonická komunikácia medzi
obžalovaným V. a svedkom K.. L., ale aj samotná výpoveď svedka K.. L., ktorá je pritom v zhode s

vyššie spomenutou telefonickou komunikáciou medzi týmito osobami; teda, že išlo o vopred dohodnutú
schôdzku a svedok K.. L. pritom aj doplnil, že s obžalovaným V. sa stretol v novembri roku 2016 celkovo
až dvakrát.
Pri ustálení záveru súdu, na podklade už vyššie uvedených úvah, o podiele obžalovanej V. na páchaní
predmetnej drogovej trestnej činnosti súd musel vo výraznej miere prihliadať nielen na svedeckú

výpoveď svedka Y. Š.; ktorý ako už bolo vyššie naznačené, jednoznačne uviedol, že v troch či v
štyroch prípadoch mu balíček s obsahom pervitínu odovzdala táto obžalovaná po jeho predchádzajúcom
telefonickomdohovoresobžalovanýmV.,ktorýsavtomčasenezdržiavalvmiestesvojhobydliskaateda
nemohol sám odovzdať takúto psychotropnú látku svedkovi Š.; ale predovšetkým aj na zabezpečené
zvukové nahrávky rozhovorov medzi ňou a obžalovaným V.; takisto aj na samotnú výpoveď tejto

obžalovanej ako aj zároveň závery znaleckého dokazovania z odboru psychológie na túto obžalovanú.
Predaj pervitínu svedkovi Š. obžalovanou V., okrem jeho samotnej výpovede, pritom preukazujú aj
viaceré zabezpečené prepisy telefonickej komunikácie medzi týmto svedkom a obžalovaným V. a
vzápätí medzi obžalovaným V. a obžalovanou V. a to napríklad zvukové nahrávky č. 6469, č. 6470,
č. 6473 zo dňa 11.11.2016, keď obžalovaný V., ktorý najprv oznámil svedkovi Š., že je na liečení vo

U. Q., udelil pokyn obžalovanej V. s tým, že má odovzdať pervitín svedkovi Š.; ktorého označoval
menom „ M.,“ pod ktorým tohto svedka poznala aj samotná obžalovaná V., ako to uviedla vo svojej
súvislej výpovedi na hlavnom pojednávaní; ktorému mala odovzdať „ jeden, nie viac“ za „50,00 Eur“
a miesto stretnutia dohodol s týmto svedkom obžalovaný V. pri obchodnom stredisku F. vo Vranove
nad Topľou. Aj samotná vo veci zabezpečená iná telefonická komunikácia medzi obžalovaným V. a

obžalovanou V. jednoznačne nasvedčuje tomu, že obžalovaný V. opakovane udeľoval obžalovanej V.
inštrukcie na odovzdanie tejto látky svedkovi Š.. Obžalovaná V. sa pritom pri svojej výpovedi opakovane
vyjadrila, že rozhodujúce slovo v jej primárnej rodine, za ktorú súčasť sa naďalej považuje, má jej otec,
obžalovaný V., ktorý jej v súvislosti s predmetným trestným stíhaním za túto drogovú trestnú činnosť
mal oznámiť, že dôvodom jeho trestného stíhania za ňu mala byť jeho úspešná kandidatúra na funkciu

starostu obce Č.. Táto obžalovaná sa takisto vyjadrila, že pravdepodobne by splnila akýkoľvek pokyn
svojho otca, obžalovaného V., keďže sa domnievala, že jeho zámerom by bolo jej pomôcť, a nie uškodiť.
Obžalovaná V. v zhode aj s výpoveďou obžalovaného V. na poslednom hlavnom pojednávaní uviedla,
že obžalovaný V. ju aj finančne podporoval sumou vo výške okolo 200,00 Eur a takisto jej pravidelne raz
mesačne zabezpečoval väčší nákup potravín do jej domácnosti pozostávajúcej aj z jej druha, svedka

L. a dvoch maloletých detí, ktorým ako aj jej samotnej mal obžalovaný V. občas darovať aj oblečenie.
Znalkyňa z odboru psychológie pri znaleckom vyšetrení tejto obžalovanej pritom zistila, že v osobnosti
tejto obžalovanej sa vyskytujú rysy závislosti, táto je prispôsobivá a celkovo jej osobnosť má sklony
k neflexiblite a k stereotypnému riešeniu problémov. V osobnosti obžalovanej je pritom podľa názoruznalkyne jej agresivita potlačená na úkor asertivity, pričom zvlášť dôležité sú pre ňu jej vzťahy k autorite
(k rodičom) a táto obžalovaná prijíma vedenie inej autority. Osobnosť obžalovanej je pritom citlivá pre
myšlienky a priania svojho okolia a má silný pocit prináležitosti k rodine a k sebapresahu. Znalkyňa

sa takisto vyjadrila, že u obžalovanej je prítomná snaha javiť sa v lepšom svetle v zmysle sociálnej
naivity, sociálnej žiadúcnosti a je pravdepodobná aj snaha popierať, resp. bagatelizovať konanie kladené
jej za vinu. U tejto obžalovanej pritom znalkyňa za prípadný motív jej konania označila silný pocit
príslušnosti k svojej primárnej rodine, citovanú naviazanosť na rodičovské osoby a snaha vyhovieť
svojmu otcovi (obžalovanému V.), ktorého inštrukcie pravdepodobne bez kritického uváženia prijíma

a bez výhrad akceptuje. V tejto súvislosti nemožno opomenúť predovšetkým už vyššie oboznámené
zvukové nahrávky rozhovorov medzi obžalovaným V. a obžalovanou V. zo dňa 18.11.2016, či už v čase
o 14:17 hod., ako aj v čase o 14:35 hod., obsah ktorých podľa názoru súdu zodpovedá aj záverom vyššie
uvedeného znaleckého dokazovania, pri ktorých obžalovaný V. upozornil svoju dcéru, obžalovanú V.,
aby splnila jeho pokyn a výslovne sa pri nich aj vyjadril, že táto obžalovaná si neuvedomuje závažnosť
vzniknutej situácie, keď jej už predtým prikázal, aby „všetko“ zničila, čo nasvedčuje aj ďalšiemu záveru

znalkyne z odboru psychológie, že táto obžalovaná je málo prispôsobivá, neflexibilná a teda sa možno
dôvodne domnievať, že všetky úkony pri tejto drogovej trestnej činnosti vykonávala táto obžalovaná na
pokyn svojho otca. V tejto súvislosti nemožno opomenúť nielen samotnú citovú naviazanosť obžalovanej
V. na obžalovaného V., ale aj jej evidentnú finančnú závislosť na ňom, keďže táto obžalovaná nebola
v rozhodnom období riadne zamestnaná a bola len poberateľkou jednotlivých štátnych sociálnych

dávok podľa svojho udania v celkovej sume 440,00 Eur a obžalovaný V. jej mal pravidelne mesačne
poskytovať sumu 200, 00 Eur. Za takejto situácie je len pochopiteľné, s ohľadom už aj na vyššie uvedenú
citovú náklonnosť ako aj finančnú závislosť obžalovanej V. na obžalovanom V., že táto obžalovaná by
pravdepodobne splnila akýkoľvek pokyn svojho otca, obžalovaného V.. Zo zabezpečených zvukových
nahrávok rozhovorov medzi týmito dvoma obžalovanými možno dospieť takisto k odôvodnenému

záveru, že obžalovaný V. mal zásoby pervitínu uskladnené aj v domácnosti tejto obžalovanej a tejto
obžalovanej aj udeľoval pokyny, aby odovzdala túto psychotropnú látku predovšetkým svedkovi Š.,
pričom z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nebolo možné jednoznačne ustáliť, že by
túto látku niekedy obžalovaná V. odovzdala aj svedkovi F., ktorý túto skutočnosť výslovne poprel už
v prípravnom konaní, ani svedkovi C., ktorý sa vyjadril, že len v jednom prípade mu odovzdala túto

látku pre jeho známeho z Trebišova táto obžalovaná, avšak okrem tohto jediného tvrdenia tohto svedka
takémuto záveru, že by obžalovaná V. pravidelne odovzdávala pervitín aj týmto dvom vyššie uvedeným
svedkom či prípadne aj svedkovi Y. F.Ž. z F. ako aj dvom bližšie nestotožneným osobám, nasvedčujú len
zabezpečené prepisy zvukových nahrávok rozhovorov medzi obžalovaným V. a obžalovanou V., ktoré
však nepredstavujú dostatočný podklad na vyvodenie záveru súdu, že túto návykovú látku obžalovaná

V. na pokyn obžalovaného V. poskytla aj týmto svedkom F. a C. a k takému istému záveru súd dospel,
ako už bol vyššie spomenuté, aj vo vzťahu k svedkovi Y. F., či prípadne iným dvom nestotožneným
osobám. Vzhľadom aj na výsledky domových prehliadok či už rodinného domu č. XXX, užívaného
obžalovaným V., alebo rodinného domu č. XXX v užívaní v tom čase obžalovanou V., obe obydlia v obci
Č.; pritom nemožno; opierajúc sa len o oboznámené zvukové nahrávky rozhovorov medzi obžalovaným

V. a obžalovanou V.; vyvodiť jednoznačný záver, že takúto návykovú látku, poskytovala obžalovaná V.
aj všetkým vyššie uvedeným svedkom, okrem svedka Š..
Zhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti mal tak súd za preukázané, že obžalovaný V. neoprávnene -
zakázaným spôsobom v zmysle ustanovenia § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona nakladal
s drogami a to vo vzťahu k týmto svedkom: a/ R. V., b/ Y. Š., c/ T. F., d/ K. A.Ň., d/ R. C. a vo

väčšom rozsahu; minimálne 30-krát, čo súd premietol aj do skutkovej vety tohto rozsudku, pričom podľa
vyjadrenia svedka Č. to mohlo byť až v 50-tich prípadoch; predal túto psychotropnú látku svedkovi e/ Č..
VprípadeobžalovanejV.zasbolodokazovanímvykonanýmnahlavnompojednávanípreukázanýpredaj
pervitínu len svedkovi Š. a to minimálne v troch prípadoch a nebolo tak výslovne preukázané, že by túto
látkutátoobžalovanániekedypredalaajsvedkomR.C.,T.F.,Y.F.,čiďalšímdvombližšienestotožneným

osobám, keďže k takémuto záveru súd nemohol dospieť na základe vykonaného dokazovania.
V nadväznosti na vyššie uvedené je tak nepochybné, že len v prípade obžalovaného V. bol naplnený
kvalifikačný znak uvedený v ustanovení § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona v nadväznosti na
ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona, teda, že tento trestný čin bol týmto obžalovaným spáchaný
„na viacerých osobách.“ U obžalovanej V. tak zas súd oproti obžalobnému návrhu, v súlade s výsledkami

dokazovania na hlavnom pojednávaní, nemal za preukázané z vyššie uvedených dôvodov, že by táto
predávala pervitín aj svedkom R. C., T. F., Y. F. a nejakým ďalším dvom nestotožneným osobám a z
tohto dôvodu táto obžalovaná teda svojím konaní nenaplnila aj kvalifikovanú skutkovú podstatu tohto
trestného činu v zmysle ustanovenia § 172 ods. 2 písm. c ) Trestného zákona.Pri posudzovaní naplnenia ďalšieho kvalifikačného znaku predmetnej skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu „po dlhší čas,“ počas ktorej dochádzalo k páchaniu danej trestnej činnosti, z
výpovedí svedkov vyjadrujúcich sa predovšetkým k odplatnému poskytovaniu im tejto návykovej látky

obžalovaným V. v konaní pred súdom, súd ustálil za relevantné obdobie, počas ktorého sa tento
obžalovaný dopúšťal tohto protizákonného konania, obdobie od presne nezisteného dňa roku 2014,
až do 16.11.2016. Z výpovede svedka Č. na hlavnom pojednávaní totiž vyplýva, že najprv si spolu so
svedkom Š. od obžalovaného V. zadovažovali pervitín a to od presne nezisteného dňa roku 2014 a
neskôr si ju už od neho kupoval samostatne; pričom dobu, keď si už iba sám kupoval túto drogu od

obžalovaného V. tento svedok ohraničil obdobím letných mesiacov, teda od júna, júla či augusta roku
2014, ako to uviedol pri svojej neskoršej výpovedi. Svedok Č. pritom zdôraznil, že pred rokom 2013
ešte nebol užívateľom akýchkoľvek drog a konzumovať pervitín začal až počas svojho deväťmesačného
pracovného pobytu na území Českej republiky, kde pracoval od svojho prepustenia z predchádzajúceho
výkonu trestu odňatia slobody dňa 02.01.2013 až do obdobia predchádzajúceho vianočným sviatkom
v roku 2013. Svedok Č. teda výslovne skonštatoval, že spolu so svedkom Š. začal kupovať drogy od

tohto obžalovaného od presne nezisteného dňa roku 2014, keďže okolnosť, že by ešte koncom roka
2013, keď sa už svedok Č. opätovne zdržiaval na území domovského štátu, si obaja títo svedkovia
už zadovažovali túto návykovú látku od obžalovaného V., nemal súd za preukázané, a samostatne
od tohto obžalovaného si začal svedok Č. kupovať pervitín od letných mesiacov roku 2014. Svedok
Š.; pravdepodobne však aj z dôvodu výraznejšej závislosti na predmetnej psychotropnej látke a s tým

súvisiacimi následkami; obdobie, počas ktorého si zadovažoval pervitín od obžalovaného V., ohraničil
dobou štyroch rokov od dátumu konania hlavného pojednávania dňa 20.12.2017, kedy bol prvýkrát
vypočutý v konaní pred súdom; teda rokom 2013, pričom z výpovede svedka Č. je zrejmé, že tento
svedok sa vrátil na územie Slovenskej republiky v decembri roku 2013. Svedok Š. takisto v inej časti
svojej výpovede uviedol, že konzumentom pervitínu sa stal, keď dovŕšil vek 22 rokov a zároveň aj

obdobím desiatich rokov pred konaním hlavného pojednávania dňa 20.12.2017, čo zodpovedá rozpätiu
rokov 2004 až 2007 a to počas svojho pracovného pobytu na území Českej republiky a že po návrate na
územie Slovenskej republiky nemal najprv prístup k tejto psychotropnej látke, čo takisto totožne uviedol
vo svojej výpovedi aj svedok Č.. Pri prvom svojom stretnutí s obžalovaným V.; ktoré sa malo podľa
vyjadrenia svedka Š. odohrať pred štyrmi rokmi od konania hlavného pojednávania dňa 20.12.2017,

teda niekedy v roku 2013, pričom tento svedok nevedel vôbec bližšie špecifikovať ani mesiac či ročné
obdobie, kedy sa prvýkrát stretol s obžalovaným V. za účelom predaja mu pervitínu; mu mal tento
obžalovaný ponúknuť, najprv na „ochutnávku“ túto psychotropnú látku. Zo svedeckých výpovedí oboch
vyššie uvedených svedkov; pričom svedok Č. jednoznačne určil obdobie roka 2014, kedy si začal
najprv spolu so svedkom Š. a neskôr už aj samostatne, teda až po svojom návrate z územia Českej

republiky koncom roku 2013, zadovažovať túto drogu od obžalovaného V.; súd ustálil, že obžalovaný
V. drogy predával vyššie uvedeným osobám svedkov minimálne od bližšie nezisteného dňa roku 2014,
aj keď pochopiteľne nemožno s istotou vylúčiť, že obžalovaný V. predával drogy svedkovi Š. už v
priebehu roku 2013. Z výpovede svedka Š. na hlavnom pojednávaní však mal súd za osvedčené, že
tento svedok nemá dostatočnú orientáciu v časových údajoch, na rozdiel od svedka Č., ktorý sa vedel

všeobecnejednoznačnejšievyjadrovaťkčasovýmobdobiam,vrátanezačiatkuobdobiatohtoodplatného
zadovažovania si pervitínu od obžalovaného V..
Pokiaľ ide o ukončenie predaja pervitínu obžalovaným V. jednotlivým osobám, súd vychádzal opätovne
predovšetkým z výpovede svedka Č., ako aj svedka Š., avšak zároveň vychádzal aj zo zabezpečených
zvukových nahrávok rozhovorov medzi obžalovaným V. a jednotlivými jeho zákazníkmi. Súd poukazuje

napríklad na jednu zvukovú nahrávku telefonickej komunikácie zo dňa 15.11.2016 v čase o 20:24 hod.,
keď obžalovaný V. ukončil telefonický rozhovor s osobou využívajúcou telefónnu stanicu registrovanú
na meno svedka Y. Y., že naftu predáva za „40“ ako aj na ďalšie zvukové nahrávky zachytávajúce zas
telefonické rozhovory tohto obžalovaného zo dňa 16.11.2016; jeden so svedkom C. v čase o 13:28 hod.,
na ktorý vzápätí nadväzoval telefonický hovor v čase o 13:30 hod., pri ktorom tento obžalovaný uviedol

obžalovanej V., že možno k nej príde taxikár, ktorý možno od nej „celé zoberie zo päťdesiat. Daj mu viac
“ daj mu dvadsať,“ a druhý telefonický hovor tohto obžalovaného zas so svedkom Š. toho istého dňa v
časeo18.28hod.,zobsahuktorýchjednoznačnevyplýva,žeeštevuvedenýdeň16.11.2016obžalovaný
V. predal túto psychotropnú látku obom týmto svedkom. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, už vyššie
uvedené stretnutie obžalovaného V. so svedkom K.. L. dňa 18.11.2016 v obedňajších hodinách, po

ktorom tento obžalovaný vykonal kroky za účelom zahladenia stôp preukazujúcich jeho predaj tejto
návykovej látky jej konzumentom a zároveň zmenil aj svoje telefónne čísla dovtedy využívaných na
telefonickú komunikáciu s týmito užívateľmi návykových látok.Vzhľadom na takto vyššie ustálené obdobie páchania tejto drogovej trestnej činnosti obžalovaným V.
tak súd ohraničil obdobie páchania predmetného trestného činu obdobím presne nezistené dňa roku
2014 až do 16.11.2016, čo je nesporne potrebné právne kvalifikovať ako páchanie tohto trestného

činu po dlhší čas, aj keď presné obdobie, ktoré už možno považovať za páchanie tohto trestného
činu po dlhší čas nebolo doposiaľ jednoznačne definované, či už samotným trestným zákonom alebo
rozhodovacou praxou. V súvislosti s obžalovaným V. je však potrebné poukázať na tú skutočnosť,
že súdna prax rozlišuje, ak je páchateľ takejto trestnej činnosti sám užívateľom nejakých omamných
a psychotropných látok a situáciu, ak páchateľ nie je konzumentom drogy. V prípade trestného činu

uvedeného v ustanovení § 172 ods. 1 písm. a), písm. d) Trestného zákona páchaného samotným
užívateľom danej drogy sa pritom vyžaduje dlhšie obdobie páchania tejto trestnej činnosti, než pokiaľ
by išlo o závislého užívateľa drog, dopúšťajúceho sa dílerstva v zmysle ustanovenia § 172 ods.
1 písm. c) Trestného zákona, pretože v tomto prípade je daná väčšia miera aktívneho konania
páchateľa smerujúceho „ do vonku, voči spoločnosti, voči ďalším osobám,“ ktoré konanie je už zo
svojej podstaty v rámci záujmu chráneného zákonom nebezpečnejšie, v porovnaní so „súkromným“

užívaním, výrobou či prechovávaním drog pred seba, kedy nebolo zistené dílerstvo drog. Uvedená
súdna prax sa však nevzťahuje na obžalovaného V., ktorý nebol závislým užívateľom žiadnej návykovej
látky. V danom prípade tak súd obdobie páchania predmetnej drogovej trestnej činnosti obžalovaným
V. po dobu viac ako dvoch rokov považoval za páchanie danej trestnej činnosti po dlhší čas a to
predovšetkým aj vzhľadom na vyššie uvedené úvahy súdu, že samotný obžalovaný V. nebol užívateľom

týchto návykových látok a nebol zároveň ani odkázaný len na samotný predaj drogy ich jednotlivým
konzumentom, keďže mal vykonávať aj inú pracovnú činnosť, čo nepochybne vo svojom súhrnne
ešte viac zvyšuje závažnosť jeho konania, pretože takúto látku predával počas vyššie uvedeného
dvojročného obdobia viacerým osobám.
V prípade obžalovanej V., mal však súd, nepriamo aj z výpovede svedka Š., ktorý sa však ako bolo

už vyššie uvedené, nedostatočne orientoval v časových údajov, ako aj zo zabezpečených prepisov
telefonických hovorov medzi obžalovaným V. a obžalovanou V. za osvedčené aj to, že táto obžalovaná
sa predmetnej trestnej činnosti dopúšťala najneskôr od 14.09.2016 do 16.11.2016. Je nepochybné,
že odpočúvanie telefonickej komunikácie obžalovaného V. s ostatnými účastníkmi tejto telefonickej
komunikácie bolo v zmysle ustanovenia § 115 Trestného poriadku uskutočňované na podklade príkazu

sudcu Okresného súdu v Prešove č. OS-PO-V-100-1/2016 sp. zn. Ntt 64/2016, zo dňa 13.09.2016
a to od obdobia od 13.09.2016 do 12.03.2017. Je takisto nepochybné, že obžalovaný V., ako už
bolo vyššie uvedené, po svojom stretnutí so svedkom K.. L. dňa 18.11.2016 zmenil doposiaľ ním
používané telefónne čísla a z jeho strany došlo aj k zmene spôsobu jeho telefonickej komunikácie s
ostatnými účastníkmi tejto prevádzky. Zo zabezpečených zvukových nahrávok teda vyplýva, že prvý

telefonický hovor medzi obžalovaným V. a obžalovanou V., z obsahu ktorého mohol súd vyvodiť záver,
že obžalovaný V. udelil pokyn obžalovanej V. na poskytnutie pervitínu nejakému konzumentovi drogy
bol zaznamenaný dňa 30.09.2016, nasledujúci hovor medzi týmito dvoma obžalovanými bol zo dňa
12.10.2016, keď obžalovaný V. prikázal obžalovanej V. „urob jedna desať do sáčiku,“ ďalšie telefonické
hovorymedziobomaobžalovanýmibolizodňa14.10.2016,dňa21.10.2016,dňa07.11.2016,opakovane

dňa 12.11.2016, dňa 14.11.2016, dňa 15.11.2016 a dňa 16.11.20165 a posledný zaznamenaný rozhovor
medzi nim bol, ako už bolo vyššie uvedené, zo dňa 18.11.2016, kedy obžalovaný V. opakovane dvakrát
zatelefonoval obžalovanej V., ktorej udelil pokyn, aby „všetko vyhodila.“ Z citovaných telefonických
hovorov predovšetkým medzi oboma obžalovanými, v nadväznosti na výpoveď svedka Š., ktorý
nevedel jednoznačne ustáliť obdobie, kedy mu predmetnú drogu poskytovala za obžalovaného V.

jeho dcéra, teda obžalovaná V., súd určil obdobie, keď uvedenú drogu táto obžalovaná odovzdávala
na pokyn svojho otca svedkovi Š., minimálne obdobím od 14.09.2016, kedy sa v podstate začalo
odpočúvanie telefonickej komunikácie obžalovaného V., ako aj u pôvodného obvineného, svedka Č.; do
dňa 17.11.2016, keďže je zrejmé, že od uvedeného obdobia, či už obžalovaný V. ako aj obžalovaná V.
prestali odplatne poskytovať svedkovi Š., svedkovi Č. či aj iným užívateľom, pervitín. Obdobie najneskôr

od 14.09.2016 do 16.11.2016, teda v podstate obdobie dvoch mesiacov, pritom nepochybne nemožno
považovať za dlhší čas, po ktorý by sa táto obžalovaná dopúšťala žalovanej trestnej činnosti.
V vzťahu k námietke obhajoby, že ako u obžalovaného Y. V. tak aj u obžalovanej V. neboli pri domovej
prehliadke zaistené žiadne omamné a psychotropné látky je potrebné uviesť, že Trestný poriadok v
žiadnom ustanovení neprikazuje obligatórne znalecky skúmať, či určitá látka má vlastnosti látky, ktorej

nepovolená držba je zakázaná - droga. Z ustálenej súdnej praxe síce vyplýva, že takéto zadržané látky
sú podrobované znaleckému skúmaniu. V danom prípade bola pri domovej prehliadke u obžalovaného
V. v rodinnom dome č. XXX v obci Č. zaistená zmes soli a sódy bikarbóny, čiže neboli priamo
zadržané také látky, ktorých držba je zakázaná. Takáto skutočnosť však sama osebe nespochybňuje tenzáver, že látku, ktorú obžalovaný V. a na základe jeho pokynov aj obžalovaná V. predávali konečným
užívateľom bol pervitín. V danom prípade z iných dôkazov, najmä z výpovedí „skúsených“ užívateľov
danej drogy, predovšetkým svedkov Č. a Š., bolo preukázané, že obžalovaný V. a v prípade svedka

Š. aj obžalovaná V. im predávali pervitín, radovo v mnoho desiatkach prípadov. Z týchto výpovedí
užívateľov jednoznačne vyplývala, že nebyť „kvality“ predávanej drogy, by si túto v takom veľkom
(opakovanom počte) nekupovali. V súvislosti s kvalitou samotnej tejto látky je potrebné uviesť, že svedok
Č. jednoznačne poprel, že by v látke kúpenej predtým od obžalovaného V. zacítil prímes benzínu, či
nafty a jednoznačne tvrdil, že v každom jednom prípade mu tento obžalovaný predal pervitín. Svedok Č.

teda jednoznačne vylúčil, že by v pervitíne obstaranom ním od obžalovaného V. zacítil naftu či prípadne
benzín, dôvodiac, že takúto prímes v tejto psychotropnej látke by určite rozpoznal. Tento svedok takisto
tvrdil, že ako pervitín, ktorý si predtým kupoval na území Českej republiky, tak aj pervitín zadovažovaný
od obžalovaného V. mal na neho rovnaké účinky. Nemožno pritom vyhodnotiť ako logické, aby si svedok
Č. ako aj svedok Š., ktorí deklarovali aj skoršie skúsenosti s užívaním tejto látky, opakovane a dlhodobo
kupovali od obžalovaného V. látku, ktorý by na nich nemala s pervitínom spojený účinok. Svedok Č.

pritom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdil, že pervitín zadovažovaný od obžalovaného
V. bol touto psychotropnou látkou, pričom sa vyjadril aj k farbe a k skupenstve tejto látky a totožne ako
ďalšísvedokŠ.satiežvyjadril,žetentobolväčšinoubielejfarbyaasivdvochčivtrochprípadochbolžltej
farby, kedy bol aj menej kvalitný, pričom sa však nevedel jednoznačne vyjadriť k prímesi, ktorá v týchto
prípadoch znižovala podľa jeho názoru kvalitu tejto psychotropnej látky, avšak napriek tomu trval na tom,

že aj v tomto prípade išlo o pervitín. Na druhej strane svedok Š. sa zas výslovne vyjadril, že v období
posledného roku zadovažovania si tejto látky od obžalovaného V., táto na neho nemala také účinky aké
sa vyskytujú pri užívaní pervitínu a takisto mu po skonzumovaní tejto látky bolo nevoľno, trpel bolesťami
hlavy ako aj bolesťami brucha, cítil sa ospalo a pociťoval aj iné obdobné ťažkosti. V súvislosti s touto
časťou výpovede svedka Š. je potrebné poznamenať, že nie je vylúčené a je dokonca pravdepodobné,

že v prípade, ak obžalovaný V. v istom časovom období nedisponoval danou látkou, keďže táto mu
nebola dodaná príslušným jeho dodávateľom, mohol predať svedkovi Š. zmes vytvorenú zlúčením soli či
cukru s naftou, príp. s benzínom a to so zámerom neprísť o tohto dlhoročného pravidelného „zákazníka“.
Táto skutočnosť však zároveň nevylučuje, že obžalovaný V. v iných prípadoch, okrem týchto ojedinelých
prípadochvobdobíustálenomtýmtosvedkom,ajsvedkoviŠ.predávalpervitín.Nemožnotedaprisvedčiť

názoru obžalovaného, že drogová trestná činnosť je v prípade ich predajcov preukázaná len v takom
prípade,akjeimtakátolátkazadržaná.Zvykonanéhodokazovaniajednoznačnevyplýva,žeobžalovaný
V. po dni 16.11.2016 ukončil svoju činnosť predajcu takejto látky, či už z dôvodu blížiaceho sa termínu
ujatia sa funkcie starostu obce, ako tvrdil tento obžalovaný alebo vzhľadom na upozornenie zo strany
svedka K.. L. alebo aj inej osoby na tú skutočnosť, že jeho telefonická komunikácia, ale aj iná činnosť,

je monitorovaná príslušnými policajnými orgánmi. Jednotliví svedkovia, vrátane rozhodujúceho svedka
Š. boli v prípravnom konaní po vznesení obvinenia obom obžalovaným ako aj na samotnom súdnom
konaní, a to nielen svedok Š., ale v postavení svedka už aj svedok Č., pôvodne obvinený v tejto trestnej
veci,podrobnevypočutívprítomnostiajobhajcovobžalovaných,kukvalitenimikupovanéhopervitínu,že
nemožno mať pochybnosti o ich vedomostnej spôsobilosti popísať kvalitu od obžalovaného V., prípadne

aj od obžalovanej V., kupovaného pervitínu. Títo svedkovia sa vyjadrovali podrobne nielen k fyzikálno-
chemickým vlastnostiam predmetnej drogy, ale aj k jej konkrétnym účinkom na ich organizmus.
K námietke obžalovaného, že svedkovi Č. a svedkovi Š. či aj iným osobám predával zmes vytvorenú
zmiešaním nafty s cukrom alebo so soľou, je ešte potrebné poznamenať, že samotný svedok Č. uviedol
pri svojej výpovedi v konaní pred súdom, že pervitín v telefonickej komunikácii s obžalovaným V. či

prípadne v SMS komunikácii označovali ako „nafta,“ či ako „veci.“ Svedok Č. ďalej uviedol, že na
označeniejedného„kubíka“pervitínupoužívalajvýrazy„bandaska“či„full“avýraz„pajda“zasoznačoval
50,00 Eur. Je tak nepochybné, že takéto slovné pomenovania sa môžu síce vzťahovať aj na predaj
pohonných hmôt, avšak nielenže svedok Č. netvrdil, že by si od tohto obžalovaného zadovažoval
pohonné hmoty, ale je potrebné poukázať predovšetkým na to, že svedok Č. sa dopravoval na vopred

dohodnuté miesta schôdzok s obžalovaným V. na motorových vozidlách iných osôb ako aj vozidlami
taxislužby z toho dôvodu, že tento svedok mal uloženú sankciu zákazu šoférovania motorových vozidiel.
Takútoargumentáciumožnovztiahnuťajnaosobyďalšíchsvedkov,keďžetakétotvrdenieobžalovaného
V. nemožno hodnotiť ako logické, aby si uvedené osoby svedkov Č., Š., C., F., A., V., pričom svedkovia
Š. a Č. aj viackrát deklarovali svoje skoršie skúsenosti s pervitínom, opakovane a dlhodobo kupovali

od tohto obžalovaného látku, ktorá by na nich nemala s pervitínom spojený účinok. Je pritom zvykom,
že predajcovia ako aj kupujúci takýchto psychotropných či iných omamných látok pri telefonickej či
inej svojej komunikácii skoro zásadne nepoužívajú skutočné pomenovanie tej - ktorej drogy, ale na jejoznačenie používajú rôzne slangové výrazy alebo výrazy bežne označujúce iné predmety ako napr.
veci, káva a podobne.
Zabezpečené telefonické hovory a sms správy medzi obžalovaným V. a obžalovanou V., či medzi

obžalovaným V. a jednotlivými druhými účastníkmi telefonickej prevádzky, ktoré boli oboznámené aj na
hlavnom pojednávaní priamo ich prehratím na technickom zariadení, súd pritom vo vzťahu k vyššie
uvedeným svedeckým výpovediam považoval za podporné dôkazy logicky dotvárajúce pomyselnú reťaz
do seba zapadajúcich dôkazov o drogovej trestnej činnosti či už obžalovaného V. ako aj obžalovanej V..
Obhajoba v súvislosti so zabezpečenými zvukovými nahrávkami pritom poukázala na tú skutočnosť,

že časť telefonickej komunikácie medzi obžalovaným V. a obžalovanou V. či medzi obžalovaným V. a
inými, často dostatočne neidentifikovanými účastníkmi tejto prevádzky, prebiehala v rómskom jazyku,
ktorý nie je oficiálne uznaným jazykom a že preklad z tohto „nárečia“ nebol zabezpečený odborne
spôsobilou osobou. K tejto obhajobnej námietke je potrebné poznamenať, že opatrením vyšetrovateľa
PZ zo dňa 28.06.2017 pod ČVS: KRP-23/1-VYS- PO-2017 bol týmto príslušníkom PZ v prípravnom
konaní do konania pribratý prekladateľ z tohto jazyka p. T.. L. Z., T..; ktorý, keďže v zozname tlmočníkov

a prekladateľov vypracovaný ministerstvom spravodlivosti nebol oficiálne ustanovený žiaden prekladateľ
či tlmočník z tohto jazyka, bol podľa predložených dokladov absolventom Katedry rómskej kultúry
na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a zároveň predložil aj Osvedčenie o znalosti rómskeho
jazyka vydané Štátnym pedagogickým ústavom, ktoré preukazuje, že vykonal skúšku z tohto jazyka
a týmto získal odbornú spôsobilosť na vyučovanie predmetu rómskeho jazyka a rómskej literatúry. Z

vyššie uvedeného je tak nesporné, že táto osoba spĺňala podmienky odbornej spôsobilosti na preklad
telefonických hovorov, ktoré prebiehali medzi jednotlivými účastníkmi telefonickej prevádzky v rómskom
jazyku a jeho doslovný preklad takýchto záznamov telekomunikačnej prevádzky sa nachádza v III.
vyšetrovacom zväzku pod č. l. 1097 - 1146. Už len na okraj je potrebné poznamenať, že tento prekladateľ
aj zložil sľub prekladateľa v zmysle ustanovenia § 5 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,

tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v tejto trestnej veci a bol
poučený aj o trestnoprávnych následkoch nepravdivého prekladateľského úkonu podľa ustanovenia §
347 Trestného zákona.
Obhajoba opakovane, už od počiatku nariadeného hlavného pojednávania namietala zákonnosť
vykonávania samotného prípravného konania, či už vo vzťahu k osobám obžalovaných ako aj k osobám

jednotlivých vypočutých svedkov. Vo vzťahu k obžalovaným bolo vytýkané obhajobou, že ich výpovede
ako zadržaných osôb boli vykonávané v neprítomnosti ich vtedy zvoleného obhajcu. V prípade svedkov
zasbolzostranyobhajobynamietanýpredovšetkýmspôsobdopravytýchtosvedkovnasamotnývýsluch
a v prípade svedka Š. zas aj tá okolnosť, že tento svedok vo veci dňa 29.03.2017 so začiatkom jeho
výsluchu v čase o 18.45 hod. najprv vo veci odmietol vypovedať a potom pri ďalšom svojom výsluchu

toho istého dňa so začiatkom o 19.50 hod. už vo veci vypovedal, je potrebné uviesť, že v zmysle
ustálenej súdnej judikatúry Najvyššieho súdu SR predmetom dokazovania v trestnom konaní (§ 119
od. 1 Trestného poriadku) sú okolnosti spáchania trestného činu a nie okolnosti jeho vyšetrovania.
Tie by mohli tvoriť samostatný skutok len v tom prípade, ak by pri vyšetrovaní došlo k zneužívaniu
právomoci verejného činiteľa, ktoré by bolo ako trestný čin predmetom samostatného trestného stíhania.

Z uvedeného dôvodu preto ani nie je možné prípadne vykonať napríklad výsluch vyšetrovateľa, resp.
príslušníka PZ ako svedka v tej istej veci, či už k obsahu, k spôsobu alebo k priebehu ním vykonaných
procesných úkonov vo veci, v ktorej pôsobili ako orgán činný v trestnom konaní, pretože takýto úkon
nemápovahuprocesnerelevantnéhoprocesnéhoúkonuapostavenieorgánučinnéhovtrestnomkonaní
v konkrétnej trestnej veci je nezlučiteľné s postavením svedka v nej, pretože o tom, akým spôsobom

prebiehal úkon trestného konania a aký je jeho obsah svedčí zápisnica o úkone, resp. iná listina
o zákonných náležitostiach tohto úkonu, v tomto prípade aj o upovedomení obhajcov o výsluchov
jednotlivých svedkov. Ak by takéto vypočúvané osoby potvrdili nezákonnosť svojho postupu, došlo by
z ich strany k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona. V súvislosti s obhajobným tvrdením obžalovaného V.,

že celé predmetné trestné stíhanie má bezprostredný súvis s jeho úspešnou kandidatúrou na funkciu
starostu obce Č., je potrebné poznamenať, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné začať
trestné stíhanie aj keď sa o skutočnostiach nasvedčujúcim spáchanie trestnej činnosti dozvedeli aj
inak ako z trestného oznámenia (§ 199 ods. 2 Trestného poriadku), keďže trestné konanie je vedené
zásadou oficiality, čo znamená, že tieto orgány sú povinné začať trestné stíhanie, ak sa akýmkoľvek

spôsobom dozvedeli o spáchaní nejakej trestnej činnosti. Súd teda v takomto prípade začatia trestného
stíhania ex offo neskúma motív jeho začatia, pričom v danom prípade z obsahu vyšetrovacieho spisu
vyplýva, že samotné trestné stíhanie bolo začaté na podnet Prezídia PZ, Národnej kriminálnej agentúry,
Národnej protidrogovej jednotky ako aj na podnet Odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstvaPZ vo Vranove nad Topľou, teda je zrejmé, že vyššie uvedené policajné orgány, ktoré sa zaoberajú
aj drogovou trestnou činnosťou, mali pri výkone svojej činnosti získať informácie o takejto nezákonnej
činnosti obžalovaných.

Obžalovaný V. tak svojím konaním, keď od bližšie neurčeného dňa v roku 2014 najneskôr do dňa
16.11.2016 si najprv nezisteným spôsobom zadovážil, vzápätí na to vo svojom rodinnom dome č.
XXX, ako aj v obydlí svojej dcéry, obžalovanej V., č. XXX v obci Č., prechovával a následne po
predchádzajúcom telefonickom dohovore s jednotlivými svedkami a to so svedkami V., F., A., C.,
a predovšetkým so svedkami Š. a Č., predával za sumu od 30,00 Eur do 70,00 Eur pervitín ako

psychotropnú látku zaradenú do II. skupiny týchto látok v zmysle príslušných právnych predpisov, po
objektívnestránkenaplnilskutkovúpodstatuobzvlášťzávažnéhozločinunedovolenejvýrobyomamných
a psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172
ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Tento obžalovaný naplnil aj kvalifikovanú
skutkovú podstatu žalovaného trestného činu a to závažnejším spôsobom konania tým, že uvedené
drogy predával viacerým osobám (§ 138 písm. j/ Trestného zákona) a zároveň aj tak, že sa ho dopúšťal

po dlhší čas (§ 138 písm. b/ Trestného zákona ).
V prípade obžalovanej V. mal však súd dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní za
preukázanú len tú skutočnosť, že po predchádzajúcom pokyne obžalovaného V., túto látku uskladňovala
vo svojom vtedajšom príbytku, následne odovzdala len svedkovi Š., a to počas nedostupnosti jej
otca - obžalovaného V. v domácom prostredí podľa jeho predchádzajúcich telefonických inštrukcií, v

počte najmenej trikrát, a to počas obdobia najneskôr od 14.09.2016 do 16.11.2016, teda dokazovaním
vykonaným na hlavnom pojednávaní bola preukázaná účasť tejto obžalovanej na predmetnej drogovej
trestnej činnosti len vo vzťahu k tomuto svedkovi. Vzhľadom na takéto výsledky dokazovania v konaní
pred súdom, keďže v prípade obžalovanej V. nebolo preukázané, že by drogy predávala viacerým
osobám, teda aj svedkom C., F., Y. F. a ďalším dvom bližšie nestotožneným osobám, preto súd konanie

tejto obžalovanej právne kvalifikoval len ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm.
d) Trestného zákona, keďže nebolo preukázané, že by sa táto obžalovaná dopúšťala drogovej trestnej
činnosti vo vzťahu k väčšiemu počtu svedkov či po dlhší čas.
Súd pritom v prípade oboch obžalovaných, pri zachovaní totožnosti skutku, upravil skutkovú vetu

uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda vypustil osoby svedkov, vo vzťahu ku ktorým sa
nepreukázal ich predaj pervitínu, či už obžalovaným V. - svedkovia Y. F., Y. F. a T. H. a v prípade
obžalovanej V. svedkom C., F., Y. F. a dvom nestotožneným osobám, keďže tieto skutočnosti sa
nepodarilo dokazovaním preukázať a zároveň niektoré okolnosti upresnil tak, aby táto skutková veta
rozsudku zodpovedala výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní v tom smere, že v prípade

obžalovaného V. doplnil, že svedkovi Č. tento obžalovaný predával pervitín samostatne najmenej od júla
roku 2014 do októbra roku 2016 v počte minimálne 30-krát a v prípade obžalovanej V. tak, že túto drogu
na pokyn svojho otca, obžalovaného V. odovzdala najmenej 3-krát svedkovi Š., keďže pôvodne bolo v
obžalobe uvedené, že mu ich predala najmenej jedenkrát.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).
Podľa vyjadrenia obce Č. obžalovaný V. žije spolu so svojou manželkou v obecnom nájomnom byte v
obci Č. súp. č. XXX. Od 05.12.2016 pritom obžalovaný vykonáva funkciu starostu tejto obce. Zástupcom
tejto obce je pritom hodnotený pozitívne.

Podľa správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov, sa tento
obžalovaný vo výkone väzby správa slušne a disciplinovane, pričom doposiaľ nebol disciplinárne
odmenený a ani disciplinárne potrestaný a pracovne zaradený nie je.

Z ústrednej evidencie priestupkov pritom súd zistil, že tento obžalovaný bol v minulosti už 20-krát
priestupkovo postihnutý a to vo všetkých prípadoch okrem jedného priestupku, za priestupky na úseku
cestnej premávky a mal aj jedno priestupkové postihnutie za priestupok proti majetku.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že tento obžalovaný bol doposiaľ už 5 krát súdne trestaný, pričom

v prípade prvých štyroch jeho odsúdení za rôznorodú trestnú činnosť a to ako za majetkovú, násilnú,
podvodnú ako aj za neplnenie si povinnej školskej dochádzky jeho mal. deťmi, sú už zahladené.
Naposledy bol pritom tento obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 10T/56/2014, zo dňa 04.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.02.2015 a toopätovne za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 od. 1 písm. b), ods. 3 písm. a)
Trestného zákona a to na trest povinnej práce v trvaní 150 hodín, ktorý obžalovaný doposiaľ nevykonal.

U obžalovaného V. súd zistil iba jednu priťažujúcu okolnosť a to, že bol v minulosti súdne trestaný v
zmysle ustanovenia § 37 písm. m) Trestného zákona a to napriek tomu, že v podstate u obžalovaného
ide len o jedno odsúdenie za inú trestnú činnosť ako v predmetnej trestnej veci. V tejto súvislosti je
nevyhnuté uviesť, že v prípade prvých štyroch odsúdení tohto obžalovaného, tieto bolo síce zahladené a
zároveň išlo o odsúdenia za inú trestnú činnosť ako v prejednávanom prípade, súd však dospel k záveru,

že v prípade doposiaľ už päťkrát súdne trestaného páchateľa je potrebné na túto závažnú skutočnosť
prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. m) Trestného zákona, aj keď
išlo o odsúdenia za inú trestnú činnosť ako v posudzovanom prípade. U obžalovaného súd nezistil
žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 Trestného zákona. Keďže obžalovaný bol v
minulosti opakovane súdne trestaný, aj keď za inú trestnú činnosť ako v prejednávanej trestnej veci
a štyri z týchto odsúdení sú už zahladené, pričom bol aj mnohokrát priestupkovo postihnutý, súd na

strane obžalovaného nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť aj v podobe vedenia riadneho života podľa § 36
písm. j) Trestného zákona. Na strane obžalovaného tak bol zistená prevaha priťažujúcich okolností pri
neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona.
Za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona je možné uložiť

trest odňatia slobody od 10 rokov do 15 rokov. Po úprave tejto trestnej sadzby v zmysle ustanovenia §
38 ods. 4 Trestného zákona, tak bolo potrebné tomuto obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v
rozpätí od 11 rokov a 8 mesiacov do 15 rokov.
Pri rozhodovaní súdu o určení konkrétnej výmery trestu odňatia slobody tomuto obžalovanému, keďže
iný trest ako nepodmienečný trest odňatia slobody ani neprichádzal do úvahy, v tomto rozpätí trestnej

sadzby trestu odňatia slobody, súd prihliadol na osobu obžalovaného, na možnosti jeho nápravy,
spôsob spáchania daného trestného činu ako aj jeho následky. V tejto súvislosti súd pritom zohľadnil
predovšetkým tú závažnú okolnosť, že obžalovaný, napriek existencii príjmu z riadnej pracovnej činnosti,
keďže tento podľa vlastného vyjadrenia dlhodobo vykonával stavebnú podnikateľskú činnosť a isté
obdobie mal prevádzkovať aj predajňu potravín ako aj pohostinské zariadenie, aj keď sa touto činnosťou

teda výslovne neživil, tak si touto nelegálnou činnosťou nepochybne aspoň zvyšoval svoju životnú
úroveň ako aj životnú úroveň najbližších členov svojej rodiny. Súd prihliadol takisto na ten závažný fakt,
že obžalovaný dlhodobo odplatne poskytoval túto psychotropnú látku pravdepodobne oveľa väčšiemu
počtuosôb,ajkeďdokazovanímvykonanýmnahlavnompojednávaníbolopreukázanéjejodovzdávanie
len svedkom uvedeným v skutkovej vete tohto rozsudku, avšak vzhľadom na zabezpečené telefónne

rozhovory tohto obžalovaného s ďalšími účastníkmi telefonickej komunikácie je možné sa dôvodne
domnievať, že túto látku poskytoval aj iným osobám, z ktorých sa mnohé ani nepodarilo jednoznačne
identifikovať. Rozhodujúca je aj tá ďalšia skutočnosť, že obžalovaný túto činnosť vykonával dlhodobo,
opakovane, aj keď vykonaným dokazovaním bolo opätovne jednoznačne ustálené len minimálne
obdobie od presne nezisteného dňa roku 2014 do 16.11.2016, aj keď nie je vylúčené, že pervitín

poskytoval obžalovaný jej užívateľom aj pred uvedenou dobou. Závažnou skutočnosťou je aj to, čo
napokon nepriamo uvádzal v podstate na svoju obranu aj samotný obžalovaný V., že v mnohých
prípadoch sa dílermi omamných a psychotropných látok stávajú ich samotní užívatelia, ktorí sú už od
nich závislí a to práve z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na ich zabezpečenie si ich pre
osobnú potrebu. Nemožno opomenúť aj ďalšiu závažnú okolnosť, že v mnohých prípadoch sa dopúšťajú

takejto drogovej trestnej činnosti osoby závislé od týchto látok, ktorí bez užitia konkrétnych drog majú
závažné abstinenčné príznaky a uvedené látky sa stávajú súčasťou ich metabolizmu. Obžalovaný si
pritom v danom prípade vytvoril vlastnú sieť odberateľov a užívateľov týchto drog, ktorým tieto drogy
predával, pričom nebolo ani preukázané, že by okrem jednej „ochutnávky“ vo vzťahu k svedkovi Š.,
tieto drogy poskytoval bezodplatne. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť aj na tvrdenia svedkov

Š. ako aj Č., ktorí sa konzumentmi pervitínu stali nezávisle od seba počas ich pracovného pobytu na
území Českej republiky a ktorí podľa svojho vyjadrenia po návrate na územie Slovenskej republiky
nemali možnosť získať túto psychotropnú látku, konkrétne na území mesta Vranov nad Topľou a obaja
zhodne, opätovne bez znalosti obsahu výpovede druhého svedka, uviedli, že túto látku im sám ako prvý
ponúkol obžalovaný V.. Svedok Č. dokonca vysvetlil obsah jednej svojej sms - správy zo dňa 08.06.2015

adresovanejobžalovanémuV.,vktorejpodľasvojhovyjadreniapoukázalnato,žeuviacerýchužívateľov
pervitínu mužského pohlavia vo Vranove nad Topľou, ktorých vtedy poznal, sa prejavujú abstinenčné
príznaky a že z tohto dôvodu nevyhnutne potrebujú užiť túto látku. Uvedený svedok vysvetlil ďalej aj
zmysel jedného svojho telefonického rozhovoru s obžalovaným V. zo dňa 19.10.2016 tak, že aj inédve osoby označené prezývkami v tomto telefonickom hovore sa prezentujú ako díleri drog na území
Vranova nad Topľou, avšak v skutočnosti tieto osoby nepredávali pervitín, ale niečo iné a z tohto
dôvodu všeobecne konzumenti drog nemali už záujem si ďalej kupovať drogy od akéhokoľvek dílera.

Zároveň svedok Č. poukázal takisto aj na tú okolnosť, že v prípade nedisponovania potrebnou finančnou
hotovosťou jednotlivými toxikomanmi, obžalovaný V. poskytoval užívateľom tejto drogy túto látku aj za
inéveci,prevažneelektronickézariadenia.Nemožnotiežopomenúťajtenzávažnýfaktor,žeobžalovaný
V. do tejto činnosti zainteresoval aj svoju dcéru, obžalovanú V., ktorá ako aj už bolo vyššie uvedené,
v tom čase bola emočne ako dcéra tohto obžalovaného, ale predovšetkým finančne odkázaná na

osobu tohto obžalovaného, keďže ako matka dvoch mal. detí mala príjem pozostávajúci len zo štátnych
sociálnych dávok. Nemožno takisto prehliadnuť aj ďalšiu významnú okolnosť, že tento obžalovaný
túto drogu predával svedkovi Š., ktorý sa aj liečil zo závislosti od tejto psychotropnej látky, aj keď to
súd nevyhodnotil z vyššie uvedených dôvodov ako okolnosť podmieňujúcu použitie prísnejšej trestnej
sadzby, teda kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. V prípade tohto obžalovaného
však zároveň nepochybne nešlo o užívateľa takýchto návykových látok a zároveň jej predaj nebol

jediným zdrojom obživy tohto obžalovaného, čo podľa názoru súdu nepochybne výrazným spôsobom
zvyšuje závažnosť tohto trestného činu. Všetky tieto vyššie uvedené okolnosti teda súd vyhodnotil ako
okolnosti svedčiace v neprospech tohto obžalovaného pri rozhodovaní súdu o konkrétnej výmere trestu
odňatia slobody. Na druhej strane však za okolnosť výrazne svedčiacu v prospech tohto obžalovaného
je potrené považovať samotnú prísnosť výmery trestu odňatia slobody určeného zákonodarcom u tohto

trestného činu. Zohľadniac tak všetky vyššie uvedené okolnosti dospel súd nakoniec k záveru, že
primeraným a adekvátnym u tohto obžalovaného je trest odňatia slobody na samej spodnej hranici už
zvýšenej trestnej sadzby a z tohto dôvodu tomuto obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní
11 rokov a 8 mesiacov.
V prípade obžalovanej V. súd zistil, že táto je z miesta svojho trvalého bydliska hodnotená tak, že býva

spolu so svojím druhom a s dvoma maloletými deťmi v rodinnom dome v Č. súp. č. XXX, ale trvalý
pobyt má naďalej evidovaný v rodičovskom rodinnom dome súp. č. XXX. Táto obžalovaná je pritom
nezamestnaná a zástupcom starostu obce je hodnotená kladne.
Táto obžalovaná nebola v minulosti súdne trestaná a ani priestupkovo postihnutá.
Obžalovanej pritom poľahčovalo, že pred spáchaním predmetného trestného činu viedla riadny život (§

36 písm. j/ Trestného zákona). Zároveň súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť u tejto obžalovanej
aj tú závažnú skutočnosť, že tohto skutku sa táto obžalovaná dopustila pod tlakom odkázanosti ako
aj podriadenosti vo vzťahu k obžalovanému V. (§ 36 písm. e/ Trestného zákona). Je nepochybné,
s ohľadom aj na zabezpečené výsledky znaleckého dokazovania z odboru psychológie na túto
obžalovanú, že táto je citovo naviazaná na osoby svojich rodičov a z nich predovšetkým na osobu

obžalovaného V. ako svojho otca, ktorého vedenie nekriticky prijíma a rešpektuje jeho pokyny, ktorý
sa zas v zmysle záverov znaleckého dokazovania z toho istého odboru vyznačuje autokratickým a
direktívnym správaním. U obžalovanej V. pritom podľa názoru súdu ide nielen o osobu citovo naviazanú
na osobu obžalovaného V. ako jej otca, ale zároveň aj o osobu predovšetkým finančne odkázanú na
tohto obžalovaného, keďže aj z výpovede obžalovanej V. na hlavnom pojednávaní v zhode s tvrdením

obžalovaného V. súd zistil, že obžalovaný V. jej pravidelne mesačne finančne prispieval sumou 200,00
eur a tejto ako aj jej dvom mal. deťom niekedy aj kupoval oblečenie či obuv. Nemožno v tejto súvislosti
opomenúť aj to, že je nesporné, že obžalovaná V. by sa nedopúšťala predmetnej trestnej činnosti, pokiaľ
by jej neudeľoval pokyny na predaj pervitínu svedkovi Š.K. samotný obžalovaný V., pričom, aj keď to
nebolo preukázané vykonaným dokazovaním, prípadne aj iným osobám, aj keď táto skutočnosť sama

- osebe pochopiteľne nemala vplyv na jej trestnoprávnu zodpovednosť, keďže táto obžalovaná je plne
trestne zodpovednou osobou. U obžalovanej pritom súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle
ustanovenia § 37 Trestného zákona.
Za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, ako bolo súdom právne posúdené

protiprávne konanie tejto obžalovanej v uvedenom rozhodnutí, možno jeho páchateľovi uložiť trest
odňatia slobody v trvaní od 3 rokov do 10 rokov. Po úprave tejto trestnej sadzby v zmysle ustanovenia §
38 ods. 3 Trestného zákona, tak bolo potrebné tejto obžalovanej ukladať trest odňatia slobody v rozpätí
od 3 rokov do 7 rokov a 8 mesiacov.
Pri určovaní konkrétneho druhu a výmery trestu tejto obžalovanej súd zohľadnil opätovne ako v prípade

obžalovaného V. viaceré okolnosti. V prejednávanej trestnej veci je potrebné poukázať predovšetkým
na tú závažnú okolnosť, že je nepochybné, že pokiaľ by sa takouto drogovou trestnou činnosťou
nezaoberal samotný obžalovaný V. a tejto obžalovanej by neudeľoval príkazy na odovzdanie pervitínu
minimálne svedkovi Š. v čase jeho nezdržiavania sa v obci Č., je nepochybné, že obžalovaná bysa samostatne predmetnej drogovej trestnej činnosti nedopúšťala a to nielen z hľadiska nemožnosti
samostatného zaobstarania si zásob pervitínu, ale s prihliadnutím aj na jej celkovú podriadenosť vo
vzťahu k autoritám a nekritické rešpektovanie svojich rodičov, predovšetkým obžalovaného V., ako

to bolo skonštatované v záveroch znaleckého posudku z odboru psychológie na túto obžalovanú.
Vykonaným dokazovaním bolo takisto preukázané, že táto obžalovaná sa na rozdiel od obžalovaného
V. tejto drogovej trestnej činnosti dopúšťala krátkodobo a to predovšetkým v prípade neprítomnosti
svojho otca v obci Č., v čase jeho liečebného pobytu mimo územia okresu Vranov nad Topľou, či
aj v prípade jeho nedosiahnuteľnosti z iných dôvodov. Na druhej strane nie je možné opomenúť tú

závažnú skutočnosť, že obžalovaná V. predávala pervitín svedkovi Š., ktorý sa aj podrobil liečbe
svojej závislosti na tejto látke, aj keď ako v prípade obžalovaného V. tak ani u tejto obžalovanej to
súd neposudzoval ako okolnosť podmieňujúcu použitie prísnejšej trestnej sadzby. Na druhej strane je
zrejmé, že táto obžalovaná okrem predpokladaného príjmu z tejto činnosti, opätovne v závislosti od
rozhodnutia obžalovaného V., ako to nasvedčujú niektoré zabezpečené zvukové nahrávky obsahujúce
ich telefonickú komunikáciu, táto obžalovaná nemala príjem z riadnej pracovnej činnosti, bola matkou

dvoch maloletých detí a ona ako aj jej druh, svedok L., zabezpečovali svoje ako aj životné potreby
svojich spoločných dvoch mal. detí viac - menej len zo štátnych sociálnych dávok, aj keď ich finančne
podporoval aj obžalovaný V.. Za rozhodujúci faktor pri rozhodovaní o konkrétnej výmere trestu odňatia
slobody ukladaného tejto obžalovanej, však súd považoval tú skutočnosť, že táto obžalovaná nebola
užívateľkou týchto zakázaných látok, nebol u nej zistený zhoršený zdravotný stav ako v prípade

obžalovaného V. a predovšetkým tú závažnú okolnosť, že trestnoprávna úprava Slovenskej republiky
trestne postihuje aj tzv. spotrebiteľskú držbu drogy, teda prechovávanie drogy pre svoju osobnú potrebu
konečnými užívateľmi, ktorá je právne sankcionovaná v ustanovení § 171 ods. 1 Trestného zákona
trestom odňatia slobody v trvaní až do troch rokov, prípadne trestom odňatia slobody až na 5 rokov, ak
sa jej páchateľ dopustí vo väčšom rozsahu (§ 171 ods. 2 Trestného zákona). Prechovávanie omamných

a psychotropných látok po akúkoľvek dobu v prípade tzv. dílerstva je zas upravené v ustanovení § 172
Trestného zákona a v základnej skutkovej podstate tohto zločinu je jej páchateľ trestne postihovaný
trestnou sadzbou trestu odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov až do 10 rokov. Takáto právna úprava
tak môže mať za následok, v závislosti aj od zisteného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
ako aj po prípadnom zohľadnení predchádzajúcich odsúdení toho - ktorého páchateľa či okolnosti

spáchania takýchto drogových skutkov počas plynutia skúšobnej doby či už podmienečného odsúdenia
alebo podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, v prípade jednotlivých páchateľov,
že užívatelia týchto drog by mohli byť v jednotlivých prípadoch potrestaní nepodmienečným trestom
odňatia slobody aj v trvaní viac ako 3 rokov. Pri posudzovaní okolností predmetného trestného činu
touto obžalovanou je tak nutné poukázať na to, že obžalovaná preukázateľne obchodovala s drogami

a že nebola konzumentkou pervitínu, či prípadne iných omamných alebo psychotropných látok. Podľa
odbornej verejnosti v oblasti drogovej problematiky ako aj podľa názoru súdu by nemali byť pritom
sankcionovaní ľudia za svoju slobodnú voľbu, či užijú nejakú látku alebo nie, ale na druhej strane
negatívne dôsledky trestnoprávneho postihu predovšetkým mladých užívateľov týchto drog v budúcnosti
v oblasti pracovného života, vrátane uvedeného záznamu v registri trestov, môžu dokonca prevažovať

nadmožnýmizdravotnýmikomplikáciamitýchtokonzumentovvbudúcnosti.Zatakejtosituácie,pokiaľby
bol tejto obžalovanej ukladaný trest odňatia slobody len v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom jeho
výkonu s probačným dohľadom, mohla by v nejednom prípade nastať situácia, že by táto obžalovaná
bola postihnutá menej závažným trestom ako prípadne nejaký konzument drogy, ktorý sa prípadne aj z
dôvodu vzniku závislosti na tejto látke mohol už v minulosti dostať do rozporu so zákonom a opätovne by

spáchaltentodrogovýtrestnýčin.Súdvzhľadomnavyššieuvedenúúvahudospelknázoru,žejepotrené
pri ukladaní trestu v prípade drogovej trestnej činnosti rozlišovať osoby toxikomanov, ktorí nepochybne aj
prípadným obchodovaním s drogami si zabezpečujú finančné prostriedky na ich neskoršie zadováženie
si na osobné užitie, od drogovej činnosti skutočných dílerov, ktorí sami nie sú či už užívateľmi alebo aj
osobami závislými od týchto látok, ale ich predajom konzumentom si predovšetkým zabezpečujú svoju

obživu alebo si týmto spôsobom zvyšujú svoju celkovú životnú úroveň. Zohľadniac tak všetky vyššie
uvedené okolnosti tak súd dospel k záveru, že obžalovanej V. je potrebné uložiť trest odňatia slobody
v trvaní štyroch rokov.
Súd dodáva, že takto uložené tresty odňatia slobody obom obžalovaným sú aj v súlade so zásadou, že
trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada

proporcionálnosti trestu), že je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým
je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti pred
páchateľmi trestnej činnosti, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a
prvokindividuálnejprevencie(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanom- potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa zas prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie na ostatných členov spoločnosti). Takto uložené tresty obom obžalovaným súčasne vyjadrujú
aj morálne odsúdenie obžalovaných (retribúcia) a zahŕňajú tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu

a zároveň vyjadrujú morálne odsúdenie páchateľov spoločnosťou.
Súd sa zaoberal aj možnosťou mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby (§ 39 ods. 1 Trestného zákona) u oboch obžalovaných, avšak
súd nezistil také pomery u týchto páchateľoch a už vôbec nie okolnosti prípadu, ktoré by takýto postup
umožňovali. Obžalovaná V. je síce matkou dvoch mal. detí, avšak vzhľadom aj na tú skutočnosť,

že žije spolu so svojím druhom, otcom týchto mal. detí a zároveň aj na pretrvávajúcu citovú väzbu
k svojej matke, inak manželke obžalovaného V., je tak nepochybné, že v prípade nariadenia jej
nepodmienečného trestu odňatia slobody by potrebnú starostlivosť o jej mal. deti mohli zabezpečiť
predovšetkým ich otec ako aj prípadne ich stará matka, teda matka tejto obžalovanej, svedkyňa L. V..
Obžalovaný V. síce poukazoval na svoje viaceré zdravotné ťažkosti a to konkrétne na astmu, na vysoký
krvný tlak, pričom v minulosti mal podľa svojho udania prekonať aj dva infarkty a v čase rozhodovania

súdu sa zas mal podrobiť operačnému zákroku za účelom odstránenia žlčníkových ako aj obličkových
kameňov, avšak na druhej strane je potrebné poukázať na to, že vyššie uvedené choroby predstavujú
také civilizačné ochorenia, ktoré sa bežne vyskytujú v mužskej populácii, s ohľadom aj na samotný vek
tohto obžalovaného, a nejde o tak závažné ochorenia, ktoré by prípadne bezprostredne ohrozovali život
a zdravie tohto obžalovaného a ktoré sú liečiteľné, resp. liečbou ovplyvniteľné. Súd takéto zdravotné

komplikácie tohto obžalovaného však nemohol považovať za také mimoriadne okolnosti týkajúce sa
pomerov páchateľa, na ktoré by bolo potrebné výrazne prihliadať pri rozhodovaní o druhu a výmere
trestu. V tejto súvislosti súd tiež poznamenáva, že ani samotná prísnosť zákonom stanovenej trestnej
sadzby nemôže byť sama osebe okolnosťou, ktorá by odôvodňovala uloženie trestu pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestne sadzby.

Obžalovaného V. súd pritom v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu na
výkontrestusostrednýmstupňomstráženia.Páchateliaobzvlášťzávažnýchzločinovsúsícezaraďovaní
v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia, avšak súd dospel k záveru, že tento obžalovaný doposiaľ nevykonával žiaden
nepodmienečný trest odňatia slobody, prihliadol zároveň aj na jeho vek, jeho zdravotný stav, zohľadniac

však zároveň aj závažnosť daného trestného činu ako aj mieru narušenia tohto páchateľa, že náprava
tohto obžalovaného bude lepšie zaručená v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovanú V. zas súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom na závažnosť páchania predmetnej trestnej
činnosti súd dospel k záveru, že obžalovanú V. bolo potrebné zaradiť do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia, ale zároveň do toho istého stupňa stráženia by nemohol súd
zaradiť aj obžalovaného V., ktorý sa v danej trestnej veci dopustil tohto trestného činu závažnejšou
formou približujúcej sa až k organizátorstvu a teda, pokiaľ by aj obžalovaného V. súd umiestnil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, obaja títo obžalovaní by teda vykonávali tento
trest za rovnakých podmienok, čo by podľa názoru súdu nezodpovedalo zásadám nielen ukladania

trestu, ale aj zásadám spôsobu výkonu tohto trestu. Z vyššie uvedených dôvodov bol preto obžalovaný
V. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, a nie do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia, čo v podstate umožňuje znenie ustanovenia § 48 ods. 4 Trestného zákona, keďže
je nepochybné, že obžalovaná V. nebola v minulosti súdne trestaná, na rozdiel od obžalovaného V. a
zároveň sa v oveľa menšej miere podieľala na páchaní predmetnej drogovej trestnej činnosti, aj pokiaľ

ide o dobu ako aj počte užívateľov, ktorým táto obžalovaná poskytovala drogy.
Obžalovanému V., keďže tohto súd odsudzoval za obzvlášť závažný zločin, súd obligatórne uložil aj
ochranný dohľad podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Trestného zákona. Za primeraný a adekvátny súd
pritom považoval tento ochranný dohad; s ohľadom na dobu páchania trestnej činnosti a počet osôb;
pomerne dlhšieho trvania a to po dobu 2 rokov a 6 mesiacov. Súd len poukazuje na to, že ochranný

dohľad spočíva v tom, že po výkone trestu odňatia slobody sa sleduje správanie sa odsúdeného a v
prípade obžalovaného V. súd uložil tento dohľad dlhšieho trvania z toho dôvodu, aby sa obžalovaný ani
v budúcnosti nedopúšťal takejto závažnej drogovej trestnej činnosti.
Obom obžalovaným bol uložený aj trest prepadnutia vecí opísaných vo výroku rozsudku, a to v
prípade obžalovaného V. USB kľúča, notebooku, viacerých mobilných telefónov, ako aj ponožky a 6 ks

uzatvárateľných igelitových vreciek (sáčkov) a v prípade obžalovanej V. zas takisto trest prepadnutia
dvoch mobilných telefónov a USB modemu, ktoré im obom boli zaistené pri domových prehliadkach,
nakoľko bolo nepochybné, že tieto predmety boli použité na spáchanie trestnej činnosti a že obaja
obžalovaní, predovšetkým však obžalovaný V., uvedené predmety a to prevažne mobilné telefóny,používali na komunikáciu s jednotlivými toxikomanmi a je potrebné opätovne zdôrazniť, že obžalovaní
sú dílermi, ktorí teda všetky tieto veci používali na neoprávnené nakladanie s drogami.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo
Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnenáosobaprenesprávnosťvýrokuozhabaníveci.Súdomprijatévyhlásenieobžalovaného,žeje

vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení

rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.