Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115011121
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7115011121.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Bc. Milana Husťáka a JUDr. Zuzany Homzovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. októbra
2019, v trestnej veci obžalovaného E. U.É., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3
písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3.4.2019,
sp. zn. 5T/46/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného E. U..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného E. U. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v M. dňa 16.10.2013 v čase okolo 14.00 hod. na ul. V. Č.. XX, vo vchode obytného bloku pri

vzájomnom verbálnom a fyzickom konflikte s poškodeným Y. U., tomuto spôsobil údermi a kopancami
zranenia a to pomliaždenie tváre, okolia ľavého oka vľavo s krvnou podliatinou, vpáčenú zlomeninu
jarmovo-čeľustného komplexu vľavo s posunutím úlomkov, trieštivú zlomeninu prednej steny čeľuste a
spodiny očnice s poškodením podočnicového nervu vľavo prejavujúce sa poruchou citlivosti kože v jeho
inervačnej oblasti, početné drobné odreniny na tvári a pomliaždenie ľavého bedra s dobou liečenia od
16.10.2013 do 10.12.2013.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3, § 36
písm. j) a § 56 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere tristo eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Y. U., nar. XX. U.
XXXX, bytom M., V.D. Č.. XX, škodu vo výške 1.610,- eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný E. U. prostredníctvom
svojho obhajcu. Takto podané odvolanie odôvodnil tým, že okresný súd vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci a nesprávne sa právne vysporiadal a nesprávne vec právne posúdil, keď
svoje rozhodnutie ustálil na základe právneho názoru, ktorý vyslovil krajský súd vo svojom zrušujúcom
uznesení z 19.12.2018, sp. zn. 4To/59/2018. Okresný súd pri úvahe o vine a treste nevyvodil zo
skutkového stavu správny záver. Opísanie skutku tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku sa
nezakladá na pravde, v rámci konania toto nebolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal, z ktorého
bol uznaný za vinného a nebolo preukázané, že sa tento skutok stal, resp., že je trestným činom.Má za to, že nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, kde
sa vyžaduje preukázanie spôsobenia ublíženia na zdraví. Obligatórnym znakom charakterizujúcim
objektívnu stránku každého trestného činu je okrem konania a následku aj príčinný vzťah medzi

konaním a následkom tzv. kauzálny nexus. Domnieva sa, že okresný súd nesprávne posúdil vec a s
touto sa nesprávne vysporiadal, pretože v celom konaní nebolo jednoznačne preukázané, aby jeho
konaním došlo k následku, ktorý je popísaný v skutkovej vete v obžalobe, a ktorý má zakladať záver
o ublížení na zdraví. Jediným dôkazom, na základe ktorého je možné konštatovať, že spáchal skutok
uvedený v obžalobe je výpoveď poškodeného. Ani opätovné prepočutie znalca z odboru zdravotníctva

nepreukázalo tú skutočnosť, že by zranenia, ktorými trpel poškodený mu spôsobil, resp. že by boli v
príčinnej súvislosti s jeho konaním.

Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie
a rozhodnutie.

Okresný prokurátor sa vyjadril k odvolaniu obžalovaného tak, že rozsudok okresného súdu považuje za
správny a zákonný v otázke viny aj trestu, čo reflektuje doposiaľ vykonané dokazovanie.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní v zmysle intencií ostatne zrušujúceho uznesenia krajského
súdu zo dňa 19.12.2018, sp. zn. 4To/59/2018 uznal obžalovaného E. U. za vinného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., pretože inému úmyselne ublížil na zdraví a čin

spáchal závažnejším spôsobom konania.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd tento záver oprel o výpoveď
poškodeného Y. U., ktorý v rámci svojej výpovedi uviedol, že kritického dňa bol vonku so svojím
psíkom, a keď vchádzali do bloku, tak zabuchol za sebou vchodové dvere. Vtedy vošiel do vchodu

obžalovaný, ktorý mu nadával, že mu zatvoril dvere pred nosom. Potom si vzájomne nadávali a napokon
ho obžalovaný udrel, a keď padal, tak on obžalovaného niekde zachytil a spadli spolu na chodbe. On
keď ležal na zemi, obžalovaný sa postavil a zavolal svojim rodičom, pričom pribehol jeho otec, ktorý ho
párkrát kopol. Potom niekto zavolal policajtov.

Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia,
ako aj z jeho doplnenia, ktoré vypracoval znalec MUDr. K. F., PhD., vyplynul záver, že u poškodeného
boli zistené pri prvotnom vyšetrení dňa 16.10.2013 početné drobné odreniny, opuch, malá krvná
podliatina, tlaková bolestivosť v oblasti ľavej jarmovej kosti, stav po krvácaní z nosa a tlaková citlivosť
nad veľkým chocholom ľavého bedrového kĺbu. Iné zranenia zaznamenané neboli. Boli vykonané aj

röntgenologické vyšetrenia lebky a panvy, kde ošetrujúci lekár uzavrel, že traumatické zmeny, čiže
úrazové zmeny, nepozoruje. Diagnosticky záver bol pomliaždenie hlavy v okolí ľavého oka, odreniny
tváre a pomliaždenie ľavého bedrového kĺbu. Pri kontrolnom vyšetrení dňa 18.10.2013 iné diagnózy
ošetrujúci lekár neuviedol. Následne dňa 25.10.2013 bol poškodený znovu vyšetrený na tej istej
chirurgickej ambulancii, kde už bola zistená zlomenina dolnej a bočnej časti očnice, bol odoslaný na

stomatochirurgickú kliniku, kde bol dňa 27.10.2013 prijatý a urobené špeciálne röntgenové snímky, kde
saskonštatovalo,žeupoškodenéhoideozlomeninutvárovejajarmovejkostivľavosvpáčenímúlomkov,
zlomeninu bázy očnice vľavo spodného okraja očnice vľavo, poškodenie podočnicového nervu vľavo. Z
uvedeného dôvodu bol poškodený dňa 28.10. operovaný, chirurgicky ošetrený pomocou osem dierkovej
dlahy, čiže táto zlomenina bola spojená kovovým materiálom, kovovou platničkou. Hospitalizovaný bol

do 4.11.2013. Znalec zároveň uviedol, že všetky zranenia, ktoré boli zistené u poškodeného, teda
vrátane zranení zistených dňa 25.10.2013, nemuseli nutne vzniknúť v jeden deň, v jeden moment.
Zranenia, ktoré boli zistené u poškodeného až dňa 25.10.2013 mohli vzniknúť aj v iný deň ako dňa
16.10.2013,resp.takátomožnosťsanedávylúčiť,vzhľadomnačasovýodstupdeväťdní.Vdoplňujúcom
dokazovaní nariadenom odvolacím súdom znalec zotrval na záveroch svojho posudku. Ďalej uviedol,

že podaná medikamentózna liečba poškodenému mohla utlmiť bolestivosť v tvárovej oblasti. Napriek
uvedenému však k zdiagnostikovaniu najzávažnejšieho zranenia poškodeného došlo až po deviatich
dňoch. Príčinnú súvislosť medzi incidentom obvineného a poškodeného a predmetným zranením nie je
možné jednoznačne a bez pochybností stanoviť.Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, ktorý vypracoval
znalec MUDr. Y. B., CSc., vyplynul záver, je veľmi pravdepodobné, hraničiace s istotou, že všetky

poranenia poškodeného vznikli pri incidente dňa 16.10.2013. Znalec pri svojom výsluchu na hlavnom
pojednávaní dňa 14. marca 2018 jednoznačne uviedol, že okrem klinických príznakov o zlomenine
svedčila aj vyhotovená snímka, na ktorej znalec videl predmetné zlomeniny.

ZodpovedeO.M.-Š.R..F..,1.súkromnejnemocnice,napodnetpoškodenéhonaprešetreniesprávnosti

postupu na čl. 229 vyplýva, že charakter poranenia hlavy v danom konkrétnom prípade neumožňoval
priamo v deň vzniku úrazu rozpoznať fraktúru tváre, a to ani za pomoci najnovších poznatkov lekárskej
vedy. Je však nepochybné, že fraktúra tváre, ktorá bola následne rozpoznaná, bola v priamej príčinnej
súvislosti s úrazom zo dňa 16.10.2013. Príčinou skutočnosti, že ju nebolo možné vidieť a určiť v deň
vykonania RTG snímkov dňa 16.10.2013 je to, že miesto zlomenia časti tváre je zreteľné až po určitom
čase, ako prirodzený dôsledok porušenia štruktúry kosti, čoho dôsledok je odvápnenie a s tým súvisiace

zvýraznenie lomnej čiary.

Nemožno prehliadnuť ani závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Mgr. G. G., Klinická
psychológia detí a Klinická psychológia dospelých vo vzťahu k zhodnoteniu osobnosti poškodeného
Y.X. U. a E. U. so zameraním na prejavy agresivity a jej štrukturálne uspôsobenie, z ktorých záverov

vyplýva, že u Y. U. nie je výskyt agresívnych vlastností. Je však všeobecne v medziľudskom styku
značne nepríjemný, direktívny, autoritatívny, neberie ohľad na pocity a potreby iných. Neboli u neho
zistené sklony k radikálnym agresívnym formám jednania, je skôr konfrontačný, direktívny, má sklon
kumulovať vnútorný tlak s následnými afektívnymi ťažkosťami. U E. U. bol zistený výrazne zvýšený
výskyt agresívnych, morbídnych, poškodených odpovedí v projektívnych testoch, ako aj kresebných

technikách - agresivita je výraznou črtou osobnosti, vzhľadom k vyššiemu intelektu dosahuje skôr
kauzálne premyslených, pasívno agresívnych foriem (povýšeneckosť, arogancia, provokovanie ...).

Krajský súd po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu sa s týmto záverom okresného súdu
stotožnil.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuvsúladesustanovením§168ods.1Tr.por.okresnýsúdrozviedol,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Výsledky vykonaného dokazovania umožňujú bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že
poškodený utrpel kritického dňa zranenia, a to pomliaždenie tváre, okolia ľavého oka vľavo s krvnou
podliatinou, vpáčenú zlomeninu jarmovo-čeľustného komplexu vľavo s posunutím úlomkov, trieštivú
zlomeninuprednejstenyčeľusteaspodinyočnicespoškodenímpodočnicovéhonervuvľavoprejavujúce
sa poruchou citlivosti kože v jeho inervačnej oblasti, početné drobné odreniny na tvári a pomliaždenie

ľavého bedra s dobou liečenia od 16.10.2013 do 10.12.2013.

Správne postupoval okresný súd, keď neuveril tvrdeniu obžalovaného ako malo dôjsť k spáchaniu
predmetného skutku. Obhajoba obžalovaného sa javí aj krajskému súdu ako účelová, v snahe sa zbaviť
trestnej zodpovednosti.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a keďže so závermi okresného súdu sa stotožňuje, tak na ne
ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa aj pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu
obžalovanému. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prvého stupňa správne aplikoval relevantné
ustanovenia hmotného práva. K odôvodneniu výroku o treste urobenému okresným súdom krajskýsúd nemá čo dodať, nakoľko okresný súd aj uloženie trestu obžalovanému odôvodnil dostatočným
spôsobom. Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie

účeluTrestnéhozákona.Týmjeurčenáajjehofunkciavtýchsmeroch,vktorýchmápôsobiťzákon,t.j.na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Podľa názoru krajského súdu uložený peňažný trest vo výmere 300,- eur a pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov bude
v dostatočnej miere plniť svoj účel stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný
zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým
vtom,abysatrestnéčinybuďvôbecnepáchali,alebopáchalivčonajmenšejmiere.Ochranaspoločnosti

pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne,
a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má
uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej
činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu

je namierený Trestný zákon, a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu
občanov spoločnosti.

Z hľadiska týchto úvah možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí
jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy

v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti,
štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Krajský súd nezistil pochybenie okresného súdu ani v adhéznom konaní, keď podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Y. U. spôsobenú škodu.

Keďže krajský súd nezistil dôvody pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, odvolanie obžalovaného
považoval za nedôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.