Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418010961
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4418010961.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.

Adriany Némethovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci obžalovanej F. F., pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno h/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej F. F. proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 09.05.2019, sp. zn. 4T/127/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 17. októbra
2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaná
F. F., narodená XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom F. číslo XX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a za
nezisteniapriťažujúcichokolnostíuvedenýchv§37Trestnéhozákona)natrestodňatiaslobody1(jeden)
rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona s a výkon trestu odňatia slobody podmienečne o

d k l a d á .

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona s a u r č u j e skúšobná doba 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona s a u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci samosudcom rozsudkom zo dňa

XX.XX.XXXX, sp. zn. 4T/127/2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovanú F. F. (ďalej len
„obžalovaná“) za vinnú zo spáchania prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno
a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:dňa 25. septembra 2016 v čase o 13.00 hod. riadila motocykel značky M. CB evidenčného čísla NR XXX
AN po ceste č. XXX v úseku F. - F., kde pri odbočovaní na cestu č. XXXX a predchádzaní motocykla
značky V. V.-R1 evidenčného čísla M riadeného poškodenou D. Q., narodenou XX.XX.XXXX, bytom

A., I. č. 91X/XX, v rozpore s ustanovením § 4 odsek 1 písmena c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, nevenovala
dostatočnú pozornosť riadeniu motocykla a v rozpore s ustanovením § 15 odsek 3 tohto zákona podľa
ustanoveniaktoréhovodičnesmiepripredchádzaníohroziťaniobmedziťvodičavozidla,predktorésapo

predídení zaraďuje, narazila do motocykla značky V. V.-R1 evidenčného čísla HC XXX AF, čím spôsobila
poškodenej D. Q. trieštivú zlomeninu hlavičky ľavej ihlice (kosti ľavého predkolenia) a poškodenie -
roztrhnutie prostredného a bočného kosáčika (menisku) ľavého kolena s dobou liečenia a pracovnej
neschopnosti v trvaní XXX dní.

Za tento prečin uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanej podľa § 157 odsek 2

Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia poľahčujúcej
okolnosti uvedenej v § 36 písmeno j/, písmeno l/ Trestného zákona pri nezistení priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 Trestného zákona) trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, výkon ktorého podľa § 49
odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona
určil skúšobnú dobu osemnásť mesiacov. Súčasne podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona

uložil obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere osemnásť
mesiacov.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú D. Q., odkázal s jej nárokom na náhradu škody
na civilný proces.

Napadnutý rozsudok bol vyhlásený v neprítomnosti obžalovanej, pričom obhajcovi obžalovanej bol
oznámený vyhlásením v jeho prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom
dňa 09.05.2019, pričom tento ihneď na tomto pojednávaní, teda včas, podal odvolanie v mene
obžalovanej čo do výroku o treste.
Obžalovaná v písomnom odôvodnení podanom prostredníctvom zvoleného obhajcu zdôraznila, že v jej

prípade boli vytvorené podmienky na podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 216 Trestného
poriadku. Ak súd nebol toho názoru, mala zato, že bol vytvorený priestor pre aplikáciu mimoriadneho
zníženia trestu podľa § 39 Trestného zákona.
Namietala, že napriek tomu, že vedie riadny a usporiadaný život súd I. stupňa v jej prípade neaplikoval
ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu ani vo vzťahu k trestu zákazu činnosti. Uloženie trestu zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu považovala za prísne, pričom tento jej nebol uložený
ani na samej spodnej hranici v zmysle § 61 odsek 2 Trestného zákona, hoci sa pričinila o odstránenie
následkov ňou spáchaného trestného činu.
Poukázala na skutočnosť, že doposiaľ nespáchala žiaden trestný čin, ani priestupok, o čom svedčí aj jej
kartavodiča.Argumentovala,ženenachádzavysvetlenieprečojejboluloženýtrestzákazučinnostiviesť

v škále všetkých motorových vozidiel. Upriamila pozornosť na špecifiká motocykla, ktorého vedenie si
vyžaduje väčšiu mieru schopností aj opatrnosti v porovnaní s motorovým vozidlom.
Skonštatovala, že v konaní bolo preukázané, kde presne vykonáva prácu, pričom je nútená do nej
dochádzať autom, pretože ide o pozíciu recepčnej. Ak by sa musela presúvať do práce autobusovou
dopravou, výrazne by jej to skomplikovalo výkon práce, najmä nočných zmien. Medzi adresou jej

bydliska a miestom výkonu práce nie je dokonca ani priamy spoj.
Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhla, aby napadnutý rozsudok v časti výroku o
treste zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že napadnutý

rozsudok považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch a to i vrátane výroku o uloženom
treste. Napádaný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá nepovažovala za neprimeraný. Nad
rámec odôvodnenia súdu I. stupňa poznamenala, že tento trest bol uložený obžalovanej najmä z
dôvodu porušenia dôležitej povinnosti vyplývajúcej jej zo zákonných ustanovení uvedených v skutkovej
vete napadnutého rozsudku. Nestotožnila sa so selektovaním ukladania tohto trestu k jednému typu

motorového vozidla a to vzhľadom na porušenie dôležitej povinnosti. Odvolanie obžalovanej navrhla
ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu nad rámec písomného odôvodnenia
vrátane jeho dodatku, dal odvolaciemu súdu na zváženie prihliadnuť na ďalšie výrazné poľahčujúce
okolnosti u obžalovanej a to podľa § 36 písmeno k/, písmeno n/ Trestného zákona majúc za to, že obe

tieto poľahčujúce okolnosti sú u nej dané, nakoľko jednak spôsobenú škodu jednotlivým poškodeným
uhradila a to u poškodenej Q. minimálne sčasti, ktorá bola riadne preukázaná a tiež napomáhala svojím
priznaním orgánom činným v trestnom konaní. Poukázal na dĺžku času, ktorá uplynula od spáchania
skutku 3 roky, od ktorej doby do dnes obžalovaná jazdí na motorovom vozidle a nedopustila sa žiadneho
protiprávneho konania a ani priestupku a to ani v súvislosti s vedením motorového vozidla. Na zváženie

odvolacieho súdu ponechal, či v tomto prípade je nutnosť uloženia trestu zákazu činnosti. Vzhľadom
na uvedené navrhol zrušiť rozsudok súdu I. stupňa a ponechal na zváženie odvolacieho súdu uloženie
resp. neuloženie trestu zákazu činnosti.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí oľutovala svoje konanie. Na otázku predsedníčky senátu
obžalovaná uviedla, že vodičské oprávnenie na motorové vozidlo typu A má od svojich osemnástich

rokov, teda štyri roky. Odkázala na konečný návrh svojho obhajcu.

Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
preskúmal podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania,

ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je dôvodné vo vzťahu k
dôvodom týkajúcich sa výroku o treste jej uloženom.

Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého dôkazového
materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky

základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie uvedené v ustanovení § 119 odsek 1 Trestného
poriadku, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v
tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ustanovení Trestného

poriadku upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych
podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z
odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovanej a akými
právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní po vyhlásení obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutku a

splnení všetkých procesných podmienok ustanovenia § 257 odsek 5, odsek 6 Trestného poriadku prijal
vyhlásenie obžalovanej postupom podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku a vykonal dokazovanie
súvisiace s výrokom o treste. Súd I. stupňa z týchto dôvodov a z dôvodov uvedených v ustanovení §
317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal výlučne napadnutý výrok o uloženom treste.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku je len s časti týkajúcej sa výroku o treste v súlade s požiadavkami
ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, pretože súd prvého stupňa v ňom pokiaľ ide o
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j/, písmeno l/ Trestného zákona, ktorú obžalovanej
v prejednávanej veci dôvodne priznal, uviedol všetky skutočnosti a z akých dôvodov vzal v tomto
smere, ale aj z ostatných hľadísk určenia druhu trestu a jeho výmery (§ 34 odsek 4 Trestného zákona)

za dokázané, o ktoré dôkazy oprel tieto svoje zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, s ktorými sa aj odvolací súd stotožňuje a považujúc ich za opodstatnené a zákonu
zodpovedajúce na ne bez potreby ich pozmenenia alebo doplnenia.
V tomto kontexte odvolací súd poznamenáva, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného
zákona spočívajúca v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ

pomáhal tým orgánom, ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda orgánom činným v
trestnom konaní (§ 10 odsek 1 Trestného poriadku) a súdu (§ 10 odsek 2 Trestného poriadku).
To však neznamená, že páchateľ musí takto postupne napomáhať všetkým týmto orgánom. Aplikáciu
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona t.j., že páchateľ napomáhal príslušnýmorgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny -§ 257 Trestného poriadku (Zo súdnej praxe č. 1/2014 ).

Odvolací súd považuje za potrebné vytknúť súdu prvého stupňa, že obžalovanej nepriznal okrem
správne priznaných poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno j/, písmeno l/ Trestného zákona
aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona, hoci procesná situácia (vzhľadom na
prijaté vyhlásenie o vine obžalovanej)takýto postup umožňovala. Podľa právneho názoru odvolacieho
súdu obžalovaná svojím postojom k prejednávanej trestnej veci, ako aj učinením vyhlásenia o vine na

hlavnom pojednávaní významným spôsobom napomohla nielen orgánom činným v trestnom konaní, ale
aj súdu prvého stupňa objasniť trestnú činnosť a bez povšimnutia preto nemohol (avšak nechal) súd
prvého stupňa ponechať ani to, že tým aktívne prispela k výrazne rýchlejšiemu objasneniu a ukončeniu
trestnej veci jej meritórnym rozhodnutím, ergo významným spôsobom prispela k vytvoreniu možnosti
dosiahnuť rozhodnutie vo veci samej bez potreby vykonávania rozsiahleho dokazovania. Vzhľadom na
vyššie prezentované skutočnosti, odvolací súd vytýkané pochybenie súdu prvého stupňa napravil, keď

obžalovanej zistenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona priznal, čím „ocenil“
jej kritický postoj k vlastnej zažalovanej trestnej činnosti.

Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:

- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
(písmeno b/);
- ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona;
- ak je uložený trest neprimeraný (písmeno e/).

Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo
odsek 2 Trestného poriadku, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 § 321 Trestného poriadku
zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy
súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Vzhľadom na to, že odvolací súd považoval odvolanie obžalovanej za dôvodné a opodstatnené podľa
§ 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku, zrušil napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa vo výrokoch výrokoch o treste, pričom a za splnenia podmienok ustanovených
v § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom tak, že na
podklade súdom prvého stupňa zistených skutočností a okolností majúcich vplyv a význam pre určenie
druhu trestu a jeho výmery, avšak po ich zákonu zodpovedajúcom vyhodnotení obžalovanej uložil podľa
§ 157 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia

poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a za
nezistenia priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona) trest odňatia slobody na jeden
rok, ktorého výkon podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50
odsek 1 Trestného zákona určil obžalovanej skúšobnú dobu na jeden rok, čím odvolací súd odstránil
chyby(ktorénebolizávažné)ktorýchsasúdprvéhostupňadopustil.Zdôvoduexistencieužspomínaných

a významne zistených poľahčujúcich okolností, dospel odvolací súd k záveru aj o dôvodnosti uloženia
nižšej výmery trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na
jeden rok.

Pokiaľ obžalovaná namietala, že podľa jej názoru boli splnené podmienky na podmienečné zastavenie

trestného stíhania, takýto postup v prejednávanej trestnej veci nebol možný. Tento odklon od klasického
trestného konania možno využiť v trestných veciach, pri ktorých boli nielen splnené zákonné podmienky,
ale taký postup odôvodňovali aj konkrétne okolnosti za ktorých bol trestný čin spáchaný. V tomto
kontexte je potrebné zohľadniť aj osobu obžalovanej, ktorá získala vodičské povolenie na malýmotocykel v roku 2015, pričom prejednávaný skutok spáchala v roku 2016, teda bola vlastníčkou
vodičského oprávnenia len jeden rok. Komplexne vyhodnocujúc nielen závažnejšie okolnosti aj keď len
nedbanlivostného prečinu a osobu obžalovanej, ktorá v čase spáchania skutku zrejme nedisponovala

potrebnými zručnosťami na vedenie motocykla, takýto postup súdu by nebol správny.

K námietke obžalovanej o potrebe aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu, aj vo vzťahu
k trestu zákazu činnosti súdom I. stupňa, odvolací súd poznamenáva, že aj napriek existencii a
význame zistených poľahčujúcich okolností sa predmetná trestná vec nijakým spôsobom nevymyká

iným, obdobne prejednávaným trestným veciam. Obžalovanej sám odvolací súd uložil trest odňatia
slobody vo výmere jeden rok, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu jeden rok a trest
zákazu činnosti vo výmere jeden rok, pričom hlavný aj vedľajší trest zákazu činnosti z hľadiska ich
výmery sú uložené na samej spodnej hranici trestnej sadzby. Samá prevaha poľahčujúcich okolností
nadpriťažujúcimi(3:0)nemôžeautomatickyzakladaťaplikovanieinštitútumimoriadnehozníženiatrestu,
pretože na jeho aplikáciu musia byť splnené osobitné podmienky precizované v ustanovení § 39

Trestného zákona. Postup podľa § 39 Trestného zákona potom umožňuje riešiť situácie, keď trest
odňatia slobody uložený v rámci zákonnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a
keď dolná hranica tohto trestu stanovená v zákone by bola pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu
primeranejšieho trestu. Predmetné ustanovenie tak umožňuje tak uloženie trestu aj tým páchateľom, u
ktorýchbyuloženietrestuvrámcitrestnejsadzbynezodpovedalokonkrétnymokolnostiamprípadualebo

pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že
ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr.
osobné pomery páchateľa. Odvolací súd tak pri ukladaní hlavného aj vedľajšieho trestu zohľadnil všetky
kritéria pre ukladanie trestu, predovšetkým
bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovanej ako aj možnosť jej nápravy. Záverom odvolací
súd dodáva, že nevzhliadol dôvody na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody(ani trestu zákazu
činnosti), čím považoval námietky obžalovanej v tomto smere za bezpredmetné.

Uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na jeden

rok považoval odvolací súd za správne plne zodpovedajúce nielen závažnému následku na zdraví
poškodenej s dobou liečenia až 123 dní, ale aj porušeniu dôležitej povinnosti zo strany obžalovanej,
ktorá jej bola uložená zákonom. Aj napriek bezúhonnosti obžalovanej (nielen trestnoprávnej, ale aj
priestupkovej) bolo uloženie tohto trestu opodstatnené, pretože obžalovaná sa dopustila trestného
činu pri vedení motocykla, ktorý patrí medzi motorové vozidlá. Účelom takto uloženého trestu je

po dobu trvania jeho výkonu dočasne vyradiť obžalovanú z vedenia motorových vozidiel na úseku
cestnej premávky, pričom táto požiadavka osobitne vyvstala z okolností spáchania trestného činu a
spôsobeného následku. Ani reštriktívne uloženie trestu zákazu činnosti, ktorého predmetom by bol len
zákaz vedenia motocyklov by nesledovalo splnenie účelu trestu v prejednávanej veci. Pokiaľ obžalovaná
namietala, že uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý je absolútny bez akejkoľvek

možnej výnimky, jej objektívne spôsobí prekážky vykonávať jej prácu recepčnej, odvolací súd dospel k
záveru, že uloženie trestu zákazu činnosti obžalovanej nespôsobí prekážku, pre ktorú by nemohla taký
výkon práce realizovať. Na prácu recepčnej totiž nie je nevyhnutné vlastniť vodičské oprávnenie, ktoré
by obžalovanej zabezpečovalo zdroj jej obživy.

Odvolací súd mal za to, že nielen druh a výmera hlavného, ale aj druh a výmera vedľajšieho obžalovanej
v prejednávanej veci odvolacím súdom uloženého trestu, zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným
pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,
zistené tri poľahčujúce a nezistená žiadna priťažujúca okolnosť, osoba obžalovanej, jej pomery a
možnosti jej nápravy), a preto je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného

zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu
spoločnosti pred obžalovanou tak, že jej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky
na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a
zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravnýprostriedok.