Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 20, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1T/1/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4099899152
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4099899152.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti obžalovanému M. G. a spol., pre trestný
čin trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1, odsek 4 Trestného
zákona číslo 140/1961 Zb., na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 20. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

obžalovaní:

M. G., narodený XX.XX.XXXX Z., trvale bytom T. XX

O. G., narodený XX.XX.XXXX v D., trvale bytom Z. O.,
D. X

V. V., narodený XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., C. XX

P. A., narodený XX.XX.XXXX v R., trvale bytom N.

- W., C. XXXX/XX

s ú v i n n í , ž e :

obžalovaní M. G., O. G. a V. V.

1/
po vzájomnej dohode a súčinnosti s ďalšími nezistenými osobami, obžalovaný M. G. z poverenia
svojho zamestnávateľa, živnostníka - autodopravou M. G., narodeného XX. T. XXXX so sídlom H.
XX, dňa 23. októbra 1997, v poisťovacej akciovej spoločnosti UNION v Nitre uzavrel zmluvu o
poistení zodpovednosti medzinárodného cestného prepravcu za tovar prepravovaný na dopravných
prostriedkoch - nákladnom motorovom vozidle typu U. XXX.XXX, štátnej poznávacej značky (ďalej v

texte len „ŠPZ“), U. XX-XX s návesom typu N. PV XX/XX ŠPZ LV XX-XX, na ktoré dňa 31. októbra
1997 v objekte obchodnej spoločnosti F. spol. s r. o. na H. ulici č. XX v R. O. nechal naložiť tovar -
dámske čižmičky model 425 v počte 1152 párov, model 426 B v počte 1440 párov a model 446 v počte
756 párov, v celkovej cene 121 608,- USD, ktorý na základe zmluvy s touto obchodnou spoločnosťou
ako predávajúcim prevzal na prepravu pre kupujúceho v Ruskej federácii, tieto dopravné prostriedky s
naloženýmtovaromnechalnajprvzaparkovaťvobjekteLesnéhozávoduvobciČifáreavtenistýdeň asi

o 21.00 hod. s nimi odišiel do Bratislavy, kde podľa pokynov vydávaných mu prostredníctvom mobilného
telefónu obžalovanými O. G. a V. V., ktorí zaisťovali odpredaj tohto tovaru inému kupujúcemu, najprv
zastavil na čerpacej stanici SLOVNAFT a potom v sprievode nezisteného muža, ktorý si do vozidla
prisadol, odišiel do objektu živnostníčky V. H. na A. ul. č. 2, N. a tovar tam nechal zložiť. S prázdnou
súpravou označených dopravných prostriedkov odišiel na parkovisko pri autostráde neďaleko obce
R., odkiaľ ho obžalovaní O. G. a V. V. odviezli do miesta jeho trvalého bydliska, poskytli mu peňažnú

hotovosť 30.000,-- Sk ako preddavok na jeho podiel na výnose z predaja takto získaného tovaru, načodňa 1. novembra 1997 obžalovaný M. G. oznámil polícii odcudzenie súpravy označených dopravných
prostriedkov spolu s tovarom z objektu Lesného závodu v Čifároch a následne si obchodná spoločnosť
F. spol. s.r.o. R. O., uplatnila poistné plnenie z takejto poistnej udalosti zo svojho zmluvného vzťahu

voči poisťovacej a. s. UNION, svojim spoločným konaním spôsobili škodu a to na cestných dopravných
prostriedkoch ich vlastníkovi M. G., nar. XX. T. XXXX, bytom H. č. XX spolu najmenej vo výške 380.000,--
Sk (12 613, 68 €) a na prepravovanom tovare obchodnej spoločnosti F. spol. s. r. o. so sídlom v R.
O. najmenej vo výške 4.973.313,- Sk (165 083,76 €), z ktorej časť vo výške 72.615,82 Sk predstavuje
hodnotu vráteného tovaru a časť vo výške 3.970.729,-- Sk bola uhradená poisťovacou a. s. Union so

sídlom v Bratislave,

obžalovaný P. A.
2/
dňa 31.10.1997 v neskorých večerných hodinách po dohode s obžalovanými M. G., O. G. a V.

V. sprostredkovanej ďalšími nezistenými osobami, umožnil a zabezpečil vyloženie a uskladnenie
dámskych čižmičiek model 425 v počte 1 152 párov, model 426 B v počte 1 440 párov a model 446 v
počte 756 párov v hodnote najmenej 4.973.313,60 Sk, ktoré si v tento deň konaním uvedeným v bode
1/ ku škode obchodnej spoločnosti F. spol. s. r. o. so sídlom v R. O. títo obžalovaní privlastnili, v objekte
živnostníčky V. H. na A. ulici č. X, kde tento tovar prechovával až do 4.11.1997 do večerných hodín,

kedy ho vydal ďalším nezisteným osobám a sám od nich prijal a ponechal si najmenej 60 párov tejto
obuvi v hodnote najmenej 72.615,82 Sk (2 410,40 €), ako odmenu za skladovania a takto učinil napriek
tomu, že z účtovných a colných dokladov, ktoré mu obžalovaný M. G. predložil na nahliadnutie vedel,
že tento nie je oprávnený takýmto spôsobom s tovarom nakladať.

t e d a :

obžalovaní M. G., O. G. a V. V.

v bode 1/
spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatili tým, že uviedli iného do omylu
a spôsobili takým činom škodu veľkého rozsahu
obžalovaný P. A.
v bode 2/

ukryl, na seba a iného previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou.

t ý m s p á c h a l i :

obžalovaní M. G., O. G. a V. V.
v bode 1/
trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 zákona číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v
znení zákona číslo 100/1996 Zb. (ďalej len Trestný zákon) k § 250 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

obžalovaný P. A.
v bode 2/
trestný čin podielnictva podľa § 251 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

P. M. G.:
Podľa § 250 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 40 odsek 1, odsek 5 písmeno c/ Trestného zákona

na trest odňatia slobody 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 58 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá a podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 3(tri) roky.Obžalovaný O. G.:
Podľa § 250 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 40 odsek 1, odsek 5 písmeno c/ Trestného zákona
na trest odňatia slobody 2 (dva) roky.

Podľa § 58 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá a podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 5(päť) rokov.

Obžalovaný V. V.:

Podľa § 250 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 40 odsek 1, odsek 5 písmeno c/ Trestného zákona
na trest odňatia slobody 2 (dva) roky.
Podľa § 58 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá a podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 5(päť) rokov.

Obžalovaný P. A.:

Podľa § 251 odsek 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody 1(jeden) rok.
Podľa § 58 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá a podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 2 (dva) roky.

Podľa § 228 odsek 1 Trestného poriadku účinného do 01.01.2006 (ďalej len Trestný poriadok) sa

obžalovaní M. G., O. G. a V. V. zaväzujú spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenej Union poisťovacia
a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 29/A škodu vo výške 131 804, 04 € (3 970 728,58 Sk).

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby krajského prokurátora, krajský súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie na
hlavnom pojednávaní prečítaním výpovede obžalovaného M. G., výsluchom obžalovaných V. V., O.

G. a P. A., výsluchom svedkov, prečítaním znaleckých posudkov, prečítaním výpovedí svedkov, ako aj
oboznámením ďalšieho, na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu, pričom z výsledkov vykonaného
dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný M. G. sa na hlavných pojednávaniach nezúčastnil, tieto sa za splnenia podmienok

ustanovenia § 202 odsek 2, 4 Trestného poriadku vykonali v jeho neprítomnosti a postupom podľa § 207
ods. 2 Tr. por. boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania, v ktorých uviedol, že sa zoznámil
s osobou menom H., a tento mu koncom roka 1996 resp. začiatkom roka 1997 navrhol, že by mohli
ukradnúť tovar z jeho kamióna, na ktorom jazdil spoločne s V. C., pričom majiteľom firmy s nákladnou
prepravou bol jeho otec M. G. starší. H. na neho naliehal, presviedčal ho a na jar v roku 1997 ho H.

zoznámil v obci Dudince s osobou menou W., ktorý ho tiež utvrdzoval v krádeži s tým, že tovar by
mu ukradli a v Rusku na polícii by dostal potvrdenie o krádeži, pričom ho nahovárali aj na poistenie
voči krádeži. Opätovne, pri ďalšej návšteve, mu H. predstavil osoby V. a O., ktorí mu oznámili, že majú
kontakty na ruskú stranu a že mu všetko vybavia. V priebehu leta sa mu ozvali V. a O. s tým, či z krádeže
niečo bude. Keďže im povedal, že nie, znova ho kontaktovali a navrhli mu, aby šiel do poisťovne UNION

v Nitre a tam mu tovar vozený do Ruska poistia. Povedali mu, že pokiaľ by boli problémy, majú známeho,
ktorý sa volá G. a ten to v poisťovni vybaví. V mesiaci október vybavil poistenie tovaru do Ruska a to
v poisťovni UNION v Nitre na Štefánikovej ulici, formou predbežnej dohody. V. s O. ho presviedčali, že
akcia nenesie riziko a v podstate sa mu v určitom smere vyhrážali, že do akcie je zapojených mnoho
ľudí, aj Rusi, že nemôže odskočiť, že sa mu môže všeličo stať, má deti a podobne. Povedali mu, že

má čakať. Dňa 30.10.1997 sa mu ozval telefonicky L.. B. a povedal mu, že má pre neho prepravu a
povedal mu, aby mu zaslal faxom objednávky. Dňa 31.10.1997 v skorých ranných hodinách obdržal z
firmy F. fax a to objednávku na odvoz tovaru do Ruska, s vodičom C. naložili v Zlatých Moravciach tovar
a vodič C. po naložení tovaru prišiel s kamiónom do Vrábel a odovzdal mu doklady ku kontrole. Tovar bol
naložený a riadne zapečatený colníkom. Prikázal C., aby tovar odstavil v obci Čifáre v objekte Lesného

závodu. V Nitre sa následne stretol s V. a O., ktorým odovzdal jeden pár topánok zakúpených v Zlatých
Moravciach, ktoré prevážal a to podľa ich pokynu a kópiu faktúry od tovaru. Po dohode s nimi išiel domov
a čakal. Asi o 20.30 hod. sa mu ozvali s tým, aby prišiel na čerpaciu stanicu do Vrábel, odstavil si auto,
sadol si k nim do auta a šiel s nimi do Čifár a ešte sa s nimi rozprávala v Čifároch aj jedna pani. Prišiel
k svojmu kamiónu, a odišiel s ním podľa pokynov V. a O. na Bratislavu a cez mobil mu prikázali prísť na

benzínovú pumpu Slovnaft, ktorá je na začiatku Bratislavy. Tam na neho čakali, do vozidla sa mu posadilneznámy muž. Tento ho navigoval do skladového priestoru, kde vyložili tovar asi štyria chlapi, pričom
plombu z colnice zhodil vedľa nákladného auta a druhú odhodil neďaleko. Už vtedy mal v úmysle túto
vec oznámiť. Počas tohto bol v telefonickom spojení s V. a O., ktorí mu prikázali, aby im dal k telefónu

L., ktorý hovoril zrejme ruským prízvukom. Títo mu súčasne prikázali, aby šiel s kamiónom smerom na
Brno a tam ho nechal odstavený, on však nesúhlasil a povedal, že pôjde smerom na Nitru a oni s tým
súhlasili. Cestou ich videl na pumpe OMV, na konci Bratislavy, kde sa nezastavil. Auto mal nechať na
parkovisku Zeleneč a mali pre neho prísť V. a O.. Títo tam prišli, avšak začali sa čudne správať, s tým,
že peniaze za tovar nedostali a že mu ich dajú v nedeľu, t.j. 2.11.1997. Ešte telefonovali aj G. a pýtali

sa ho, čo majú urobiť. V. s O. mu povedali, že by mali dostať 40% z ceny, ktorá je uvedené na faktúre a
ešte 100.000,-Sk. Následne mu vyplatili 30.000,-Sk s tým, že sú to výlohy. Dňa 1.11.1997 mu telefonoval
vodič C., že kamión v Čifároch nie je, a po jeho príchode do Čifár, oznámil na OO PZ vo Vrábľoch krádež
kamióna aj s tovarom. Následne sa stretol s V. a O., ktorí mu tvrdili, že peniaze nie sú, a budú neskôr.
Dňa 3.11.1997 v poisťovni UNION v Nitre nahlásil udalosť a to krádež tovaru aj kamiónu. Vo fotoalbume
v osobách V. a O. spoznal obžalovaných V. V. a O. G.. Osobu P. A. nepozná. Pri vzájomnej konfrontácii

s obžalovanými V. V. a O. G. zotrval na svojich výpovediach.

Obžalovaný O. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, skutok spáchať
nemohol, nikoho z týchto ľudí nepozná a preto nechápe, ako sa mohol s obžalovaným A. na niečom
dohodnúť, nepozná ani osobu V. H. a nechápe, prečo táto nezavolala políciu, keď zistila, že tovar má ísť

do Ruska. Podľa neho firma F. urobila poisťovací podvod, pretože nechápe ako mohla poisťovňa firme
F. niečo vyplatiť, keď neboli dodržané podmienky poistenia. K výpovediam obžalovaného G. uviedol,
že z nich je zrejmé, že klame a nechápe, ako mohol byť 2 roky vo väzbe na základe výpovede, ktorá
nie je ničím podložená. Vo svojich výpovediach v prípravnom konaní taktiež poprel spáchanie skutku,
uviedol, že pozná tak obžalovaného G. ako i V. a nikdy nenahováral obžalovaného G., aby odcudzil

nejaký kamión a dňa 31.10.1997 bol s manželkou a deťmi páliť sviečky v Nitre na cintoríne. Nepozná
sa ani s H. A. ani s M. S. a ani s osobami A. a M. G. a nepozná nikoho z firmy F.. Obžalovaný M. G. to
na neho tvrdí z toho dôvodu, že mu obžalovaný V. požičal peniaze, ktoré mu nevrátil.

Obžalovaný V. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že výpoveď obžalovaného G. sa nezakladá na

pravde, doposiaľ nie sú vyžiadané záznamy z bezpečnostných kamier na benzínových čerpadlách, kde
sa mali stretnúť. G. požičal dvakrát 30.000,-Sk, doposiaľ mu ich nevrátil a za to bol G. aj odsúdený v
trestnom konaní. V čase spáchania skutku už peniaze od G. pýtal aj s G. a taktiež mu povedal, že pôjde
na políciu. Poukázal na hrubé porušenie poistných podmienok zo strany firmy F., napriek porušeniu
týchto podmienok, bolo poistenie vyplatené. Poukázal na výpoveď svedka M. G., ktorý vypovedal o

podobných praktikách firmy F.. S M. G. sa zoznámil v obci Dudince, kde opravoval jednu chatu, nikdy
sa s G. nerozprávali o kamiónoch, iba o autách, ktoré si doniesol a chcel ich opraviť. Nikoho vo firme F.
nepoznal a ani nevedel o firme I. N.. V čase skutku sa nachádzal vo Zvolene. K výpovedi obžalovaného
M. G. uviedol, že táto je pravdivá len v tej časti, ktorá sa týka poisťovacích podmienok spoločnosti
UNION. Vo svojich výpovediach v prípravnom konaní taktiež poprel spáchanie skutku, dňa 31.10.1997

sa nachádzal mimo Nitry a asi 4-5 dní u U. G. vo Zvolene, toto mu môže dosvedčiť aj jeho brat O. V. a
O. P.. Navyše túto skutočnosť overoval aj sudca, ktorý ho bral do väzby.

Obžalovaný P. A. vo svoje výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že po telefonickom dohovore s
pánom S. zo dňa 30.10.1997 uskladnil u pani H. tovar. Kamión prišiel asi o 22.30 hod., sedel v kancelárii

v sklade u pani H., vystúpili z neho tri osoby a S. mu potvrdil, a to telefonicky, že je to ten kamión a
že je tam potrebné na dva až tri dni zložiť topánky. Rozprával sa s osobou, ktorá s kamiónu vystúpila,
ktorý s ním komunikoval slovensko-rusky, dal mu do ruky faktúru o tovare, pričom to bol originál faktúry
a bolo tam napísané, že sa jedná o čižmičky, koľko kusov a podobne. Dohodol sa s touto osobou, že
si nechá faktúru a za uskladnenie si bude účtovať 3.000,-Sk za deň. Opätovne si sadol do kancelárie a

tieto osoby tovar vyložili do skladu. Postupne v priebehu troch až štyroch dní si tovar odvážali postupne,
on bol vždy pritom. Tovar doniesol ťahač s návesom a pre tovar prišla súprava, t.j. auto s prívesom a
tovar chceli naložiť. Požadoval od nich peniaze za skladovanie, avšak uviedli mu, že peniaze nemajú a
preto mu tam nechali asi 10 kartónov tovaru. Asi po troch dňoch mu volali policajti z Nitry a žiadali ho,
aby sa dostavil, pretože skladníci povedali, že tovar tam doniesol on. Tovar si v sklade pani H. mohol

uskladňovať na základe predchádzajúceho dohovoru s ňou, aj v minulosti tam mal uskladnený tovar. Až
na polícii sa dozvedel, že S. je nesvojprávny. Cíti sa nevinný, obžalovaných nepozná, z tohto nič nemal,
iba bol v mínuse, pretože H. musel zaplatiť za skladné. Na otázky uviedol, že osoby vykladajúce tovarnepozná, nevie ich popísať, nevie aké boli evidenčné čísla vozidiel. V čase, keď disponoval s tovarom,
z ničoho nevyplývalo, že ide o odcudzený tovar, celý čas mal k dispozícii originál faktúry.

Svedkyňa V. H. vo svojej výpovedi uviedla, že s obžalovaným A. mala veľmi dobré vzťahy, mohol prísť
do jej skladu kedykoľvek a vedeli to všetci je zamestnanci. Pokiaľ ide o tento skutok, o tomto nevedela,
nebola v sklade a dozvedela sa až v pondelok ráno od A., že tam bol vyložený kamión s krabicami,
údajne sa im mal pokaziť kamión. Zmluvu o uskladnený spísala s A., ktorý jej predložil faktúru o tovare.
Stávalo sa, že A. si u nej uskladňoval tovar a to aj tovar na predaj, nakoľko vymáhal peniaze pre nejaké

firmy. Tovar bol odvezený preč a to postupne, konkrétne pri tom nebola a až o nejaké 2 až 3 dni, tam prišli
policajti. Skladné nebolo vyplatené, nechali tam 7 až 8 kartónov tovaru, asi to boli čižmy. Ohľadne tohto
tovaru komunikovala len s A., nikoho iného tam nevidela, bol to veľký sklad a musela si ísť po svojej
robote. Vo svojich výpovediach v prípravnom konaní uviedla, že dňa 2.11.1997 jej telefonoval strážnik
M. T., ktorý si pýtal súhlas na otvorenie brány pre P. A., že si ide pre tovar, povedala mu, aby počkal,
že sa tam príde skladník F. S. a jej dcéra. Od nich sa dozvedela, že v sklade sú krabice a sú v nich

čižmičky a že ich tam priniesol P. A.. Následne sa jej A. ospravedlnil, že o tovare jej nepovedal, neukázal
jej ani doklad o tovare. Je pravdou, že A. viackrát dovolila uskladniť si v jej sklade tovar. K rozporom
vo výpovediach ohľadne faktúry o tovare uviedla, že je možné, že vo výpovedi niečo zmenila, avšak je
po troch infarktoch, jej zdravotný stav nie je dobrý a podstata jej výpovedí, je tá istá. Pri vykladaní ani
odvážaní tovaru nebola.

Svedok F. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si toho veľa nepamätá, pracoval ako skladový robotník
u pani H., dostal príkaz na naloženie tovaru do kamiónu, myslí si, že od A.. Vo svojich výpovediach
v prípravnom konaní uviedol, že dňa 2.11.1997 zistil spoločne s dcérou H., že v sklade sa nachádza
väčšie množstvo kartónov, v ktorých boli uložené škatule s dámskymi čižmami, nevie, ako sa tam tovar

dostal, strážnik T. mu povedal, že topánky si prevzal aj A.. Dňa 4. alebo 5.11. 1997 si prišli s P. A. asi
traja chlapi kartóny s čižmami vziať a odviezli ho na nákladom motorovom vozidle s prívesom. O pár dní
prišli príslušníci polície a zostávajúce kartóny im H. vydala.

Svedok M. F. vo svoje výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 23.10.1997 prišiel do poisťovne

UNIONpánG.stým,žechceuzatvoriťzmluvunapolroka,ževezieprvýkrátobuvdoSovietskehozväzu.
Dohodli sa na poistnej zmluve, na druhý deň sa poistná zmluva podpísala, zaplatil poistné asi 22.000,--
Sk, išlo o poistenie dopravcu za škodu za prepravovaný tovar, išlo konkrétne o poškodenie a odcudzenie
tovaru. Asi o 2 týždne na pobočke v Nitre ohlásil, že mu bol odcudzený tovar. Poistnú udalosť neprijímal
on, ale jeho kolega. Vo svojich výpovediach v prípravnom konaní vypovedal podstatne zhodne.

Svedkovia O. V. a U. G. vo svojich výpovediach v podstate zhodne uviedli, že v čase spáchania skutku
sa obžalovaný V. V. nachádzal vo Zvolene a to v ich spoločnosti.

Svedkyňa I. Y. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná

podľa § 211 ods. 2 písm. b/ Tr. por. uviedla, že dňa 31.10.1997 počula z objektu Lesnej správy v Čifároch
asi o 21.00 hod. odchádzať kamión, toto usúdila podľa zvuku motora, pretože tam často parkovali
nákladné motorové vozidlá. Na druhý deň prišiel za ňou pán V. C. a pýtal sa, či nevie, kde je kamión, kto
s ním odišiel, telefonoval od nej M. G. ml., ktorý prišiel k nej za pánom C. a potom spolu zavolali políciu.

Svedok M. G. sa k danému skutku nevedel vyjadriť, on bol vypočúvaný k inému prípadu, keď ich firma
nedodala tovar firmy F. určený do Ruska, avšak nebola to pravda. Domnieva sa, že v tejto veci ide o
obdobný prípad, keď poisťovňa UNION neoprávnene vyplatila poistenie spoločnosti F., hoci tovar bol
dodaný. Ďalej sa vyjadril k spolupráci svojej firmy s firmou F., ohľadne problémov s naložením kamiónu
tovarom, v rozpore s tým, čo bolo deklarované.

Svedok A. G. vo svojej výpovedi ku skutku uviesť nič nevedel, vyjadroval sa k prípadu, keď on mal
zadržaný kamión v Rusku s tovarom od firmy F., mal s touto firmou zlé skúsenosti a viackrát už pre ňu
nerobil. Vyložil tovar ako obyčajne naložený na Slovensku, a odberateľ tvrdil, že tovar bol zle vyložený.
Myslí si, že išlo o podvod, ale nevie to dokázať. Pokiaľ tvrdil, že F. mala dobré prepojenie na UNION,

vychádzal z toho, že poisťovňa im všetko preplácala a on musel čakať viac rokov.

Svedok L. R. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že si to už nepamätá, vie že tam išlo
o nejaké čínske botasky alebo topánky, pozná obžalovaného V. V., ktorý od neho kupoval dovezenéauto. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že v období októbra a novembra 1997 bol
obžalovaný V. v dielni firmy V. H. Y. - T. a ponúkal na predaj dámske čižmičky a tiež sa na to pýtal aj
M. S.. K rozporom vo svojich výpovediach uviedol, že si tieto skutočnosti nepamätá. Vo svojej výpovedi

na hlavnom pojednávaní dňa 9.12.2002, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, potvrdil, že
skutočnosti, ktoré sa nachádzajú v jeho výpovedi z prípravného konania, skutočne vypovedal a to i
vrátane okolností o čižmičkách.

Svedok M. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá o čo v tejto veci

ide, vie že bol vypovedať ohľadne predaja topánok alebo tenisiek, mal ich predávať obžalovaný V.,
obžalovaného pozná zvidenia, chodil k nim do bazáru kupovať nejaké autá. Na otázky uviedol, že si
nespomína, že by niekto v bazáre predával topánky alebo inú obuv a obžalovaný ponúkal nejakým
zamestnancom v jeho bazáre tenisky. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že v októbri
alebo v novembri 1997 sa počas telefonátov obžalovaný V. dotazoval o tom, či nepozná niekoho, kto
robí s topánkami, pretože majú za kamión topánok a jeden večer v mesiaci november 1997 prišiel aj

v spoločnosti s jedným mužom do bazáru a priniesol fotku dámskej čižmičky na vrchnej časti krabice
z obuvi a uviedol, že to je tá obuv, ktorú majú na predaj. On mu v tomto nepomohol a ani čižmičky si
nezakúpil. K rozporom vo svojich výpovediach uviedol, že vyšetrovateľ ho držal na výsluchu a snažil
sa ho presvedčiť, že v aute boli čižmy a že ich kúpili jeho zamestnanci. On nič o kamióne nehovoril.
Vyšetrovateľ mu hovoril, že predávali čižmy a museli ich mať teda za nákladné auto, on odpovedal, že

možno, ale on o tom nevie. Výpoveď si prečítal, nechcel urobiť nikomu zle, ale vyšetrovateľ ho stále
presviedčal.

Svedok S. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že kontroloval kamión firmy F. vo veci
vývozu, kontroloval doklady a robil aj čiastočnú fyzickú kontrolu, t.j., že otvoril pár krabíc a kontroloval

tovar a zistil, že sa tam nachádza obuv, ktorá bola deklarovaná v colných dokladoch a na faktúre.
Následne kamión zaplomboval, tento bol zaplachtovaný, dával tam jednu alebo dve plomby a následne
kamiónodišiel.Dokladytýkajúcesakamiónabolivdvochvyhotoveniach,jednyzostalinacolnejpobočke
a jedny sa odovzdali šoférovi. Firma F. vyvážala do Ruska obuv a to asi 3 kamióny týždenne. Nikdy
nemal pri preclievaní s touto firmou problémy. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol v podstate

zhodné skutočnosti a okrem toho uviedol, že pri colnej kontrole bol prítomný vodič kamiónu, hodnota
tovaru - dámskych čižiem bola asi 4.500.000,-Sk a colnú kontrolu vykonal dňa 31.10.1997, na uzávery
dal 2 colné plomby a uzavrel ich plombovacími kliešťami s číslom 6165/03.

Svedok L.. M. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vo firme F. mal na starosti

naloženie tovaru, jeho odclenie a vystavenie dokladov, naloženie tohto kamióna prebehlo štandardne a
spomína si na to, že na druhý deň niekto volal, že kamión bol ukradnutý z objektu Lesného závodu v
Čifároch. Pri nakladaní tohto tovaru bol syn pána G. ešte s nejakým človekom. Nikdy sa nestalo, že ich
tovar by bol vyložený u nesprávneho odberateľa. Stal sa prípad, že tovar odobral bývalý zamestnanec
odberateľa a stalo sa to pánovi G.. Uviedol, že obžalovaného V. nepozná a obžalovaného G. pozná

iba z nakladania tovaru. K otázkam poistenia sa vyjadriť nevedel, nemal žiaden kontakt na poisťovňu.
Nemohlo sa stať, že by boli naložené iné množstvá tovaru, ako boli deklarované, na kontrolu chodili aj
colníci. Kontrolu nakladania tovaru robili traja ľudia a to colník, majster pri vyskladnení tovaru a prvý
bol on.

Svedok M. O. vo svoje výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pre poisťovňu UNION poisťoval
firmu F. a jednal s L.. S., uviedol, že si spomína na to, že došlo k odcudzeniu jedného alebo viacerých
kamiónov a malo to súvisieť s pánom G.. V prípade firmy F. išlo o hromadnú zmluvu poistenia zásielky,
nepoisťovali každú konkrétnu prepravu, bola to hromadná zmluva a klient prihlasoval každú zásielku do
poistenia, bolo na to tlačivo, do ktorého sa vpisovalo odkiaľ a kam tovar ide, jeho hodnota, komodita a

priložila sa k tomu faktúra. Poistnú udalosť on nelikvidoval. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní sa
bližšie vyjadril k výške poistného plnenia.

Svedok V. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol raz vypočutý na polícii, poznal
sa s pánom G. a spomína si na to, že bol v Dudinciach u kamaráta C. s G. a od tej doby s ním nebol,

nevie, čo tam vybavoval a uviedol, že ďalších obžalovaných nepozná. Vo svojej výpovedi v prípravnom
konaní, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná postupom podľa § 211 ods. 2 písm. b/ Tr. por.
uviedol, že v podniku W. v W. majiteľa, ktorého dobre pozná, W. C., sa stretol so známymi C., menom
V. a O., rozprávali sa spolu pri stole, a to aj s G. o tom, že tento robí prepravu kamiónov. G. spomenul,že by potreboval furmanky, ktoré by viac vynášali a jeden z týchto dvoch, teda V. alebo O., mu povedali,
že by niečo vedeli zabezpečiť. Potom sa už medzi sebou zhovárali a on sa rozprával s C.. Od tohto
obdobia nikoho z nich nevidel. V. a O. prišli do W. na aute zn. Mercedes tmavohnedej farby a s G. si

vymieňali telefónne čísla. O krádeži tovaru z G. auta sa medzi sebou nebavili. Následne vo fotoalbume,
predloženom vyšetrovateľom, spoznal jednu z osôb, ktoré označil ako V. a O. a to obžalovaného V. V..
Na otázky uviedol, že počas výsluchu na polícii nebol nikým psychicky ani fyzicky ovplyvňovaný.

Svedok L.. G. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 1994 až 1999 bol

ekonómom firmy F., v roku 1997 sa od firmy orientoval do Ruska, odbyt zabezpečoval L.. B., kamióny
L.. F. a jeho úlohou bolo dostať peniaze z Ruska na ich účet. Nevie sa vyjadriť k samotnej nakládke
tovaru, ani akým spôsobom sa obžalovaní nakontaktovali na firmu F.. O krádeži daného kamiónu sa
dozvedel od L.. F. a bližšie k danému nevie nie uviesť. Peniaze z poistnej udalosti si uplatnili v poisťovni.
Na otázky uviedol, že asi v dvoch prípadoch sa stalo v Moskve, že pánovi G. vykradli kamión, nikdy
sa nestalo, že by nezodpovedalo deklarované množstvo tovaru jeho skutočnému množstvu. Priamo v

areáli firmy bol colný priestor, mali aj colný sklad a pri nakladaní tovaru bol vždy colník. Nevie o takom
prípade, že by poisťovňa UNION neoprávnene vyplatila firme F. poistné plnenie. Vo svojej výpovedi v
prípravnom konaní uviedol, že dňa 31.10.1997 bol v ich podniku naložený kamión prepravnej firmy M.
G. a boli v ňom naložené zimné dámske čižmy v počte 3.348 párov, t.j. v podstate plný kamión aj s
prívesom. Všetky tieto topánky mali k danému dňu cenu 4.043.344,40 Sk. Všetko ohľadne prepravy

tovaru zabezpečoval L.. B..

Svedok W. C. vo svojej výpovedi, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná postupom podľa § 211
ods. 1 Tr. por., uviedol, že začiatkom leta 1997 prišiel do jeho krčmy W. v W. H. A. z Levíc a s ním jeden
muž, bavili sa o rôznych veciach týkajúcich sa možnosti prepravy nejakého tovaru a bolo mu povedané,

že tento neznámy muž, je vodičom kamiónu. Asi o 2 mesiace na to tam znova prišiel H. aj s týmto
mužom a následne tam prišiel aj V. V. a O. G. a H. ich medzi sebou navzájom predstavil a taktiež sa
bavili o vyťažení kamiónu. V krčme sa zdržali asi jeden a pol hodiny. Práve šofér kamiónu žiadal V. a O.
o vyťaženie kamiónu, žiadny nátlak zo strany V. a O. na tohto šoféra si nevšimol.

Svedok V. C. vo svojej výpovedi, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná postupom podľa § 211
ods. 1 Tr. por., uviedol skutočnosti týkajúce sa naloženia kamiónu M. G. ml. dňa 31.10.1997 vo firme
F. s.r.o. v R. O., malo ísť o kratóny s krabicami s dámskymi čižmami a k odstaveniu kamióna v objekte
Lesného závodu v obci Čifáre. Taktiež uviedol, že po naložení kamiónu dostal inštrukcie od L.. B. z firmy
F. ohľadne dopravy tovaru. Dňa 01.11.1997 zistil, že kamión sa na mieste, kde ho odstavil, t.j. v objekte

tohto závodu, nenachádza, od pani Y. zistil, že videla kamión dňa 31.10.1997 medzi 20.00 hod. a 21.00
hod. odchádzať. Následne sa spojil s obžalovaným M. G. a spoločne telefonovali od pani Y. na políciu do
Vrábeľ. Išlo o nákladné motorové vozidlo zn. U., ŠPZ: U. XX-XX s prívesom ŠPZ: LV XX-XX, pričom do
tohto motorového vozidla dňa 31.10.1997 asi o 07.30 hod. založil tachografický krúžok s počiatočným
stavom kilometrov 499122.

Svedkyňa I. P. vo svojej výpovedi, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná postupom podľa § 211
ods. 1 Tr. por., uviedla, že koncom mesiaca októbra 1997, pred pálením sviečok, prišiel k nej domov do
Zvolena O. V. aj s jeho bratom V. V. a to na vozidle zn. Mercedes, asi o 22.00 hod. z jej bytu odišiel V.
V. k U. G.. Videla jeho vozidlo stáť pred vchodom G.. Kedy odišiel zo Zvolena uviesť nevedela.

Svedok M. S. vo svojej výpovedi, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná postupom podľa § 211
ods. 2 písm. a/ Tr. por., uviedol, že od roku 1984 je nesvojprávny a na otázky vyšetrovateľa uviedol, že je
možné, že akéhosi pána požiadal o zabezpečenia skladových priestorov, pretože mal telefonát z Prahy
od jeho známych, nevie od koho, že budú potrebovať skladové priestory. Tomuto pánovi telefonoval,

pretože ho mal na vizitke. Osoby menom M. G., V. V. a O. G. nepozná.

Svedok O. U. vo svojej výpovedi, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná postupom podľa § 211
ods. 2 písm. a/ Tr. por., potvrdil skutočnosť, že dňa 31.10.1997 počas jeho služby strážnika vo S. E.T.E.
v N. na ulici A. asi o 22.00 hod. P. A. uskladnil tovar, ktorý bol privezený vozidlom zn. LIAZ s prívesom,

boli tam ešte dvaja alebo traja muži a vodič kamiónu. Komunikoval iba s P. A., ktorý mu oznámil, že tovar
je zložený v sklade. Videl, že v poslednej skladovej miestnosti sú uložené veľké kartónové krabice. A.
mu oznámil, že tovar tam musí byť 2 až 3 dni a medzitým sa spojil s majiteľkou skladu s pani H.. Priďalšej jeho službe dňa 05. alebo 06.11.1997 sa tieto kartónové krabice s tovarom už nenachádzali. Na
hlavnom pojednávaní dňa 03.10.2005 spomedzi obžalovaných spoznal iba obžalovaného A..

Svedok M. T. vo svojej výpovedi, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná postupom podľa § 211
ods. 2 písm. a/ Tr. por., uviedol, že dňa 02.11.1997 počas jeho služby strážnika vo S. na ulici A. mu A.
povedal, že prídu dvaja muži pre dve krabice s tovarom, ktorý bol zložený v sklade. On od neho žiadal,
aby zatelefonoval majiteľke skladu, pani H. a nech sa s ňou dohodne. Z telefonátu pochopil, že došlo
k ostrejšej výmene názorov, avšak súhlasila s tým. Pre tento tovar prišli dvaja muži dňa 02.11.1997 asi

o 20.45 hod.. Zobrali si malé krabice s obuvou. Tohto dňa asi o 22.30 hod. si opätovne A. zo skladu
vyniesol niekoľko krabíc s obuvou. Na základe telefonického pokynu od pani H. mal príkaz A. vpustiť
do skladu, avšak nie ďalšie osoby.

Svedkyňa O. O. vo svojej výpovedi, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná postupom podľa §
211 ods. 2 písm. a/ Tr. por., uviedla, že dňa 31.10.1997 v obci Čifáre, kde býva, asi o 20.00 až 21.00

hod. videla na ulici pred jej domom stáť auto tmavšej farby, tmavohnedej metalízy, farbu však dobre
nerozoznala, pretože bola tma. V aute sedeli dve osoby mužského pohlavia. Videla to preto, že k autu
podišla, nakoľko čakala svojho brata. Následne videla ako auto odišlo smerom na Mochovce a otočilo
sa pri dome, kde bývajú lesáci. V priestore lesného závodu vídava stáť kamión, ktorý patrí nejakému
pánovi G..

Svedok H. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 09.12.2002, ktorá bola prečítaná
postupom podľa § 211 ods. 1 Tr. por. uviedol, že od V. V. kúpil 2 páry čínskych botasiek, iný tovar od
neho nekúpil a za jeho prítomnosti neponúkal zamestnancom autobazáru žiadne čižmičky.

Z výpovedí svedkov L.. L. S., A. T., M. H., C. S., L.. M. O., W. G., S. H., A. G., F. O., V. O., M. Z., O.
V., M. G., L.. H. A., M. T., G. Y., L. R., O. T., D. A., Z. G., V. A., L.. M. Y., S. F., L. O., L.. L. M. a M. V.
neboli zistené žiadne skutočnosti týkajúce sa skutku.

Z prečítaného znaleckého posudku znalca O.. O. S. krajský súd zistil, že svedok M. S. pred 31.10.1997

trpel duševnou chorobou a to paranoidnou schizofreidnou formou, ide o trvalú poruchu s bludmi, s
počínajúcim defektom osobnosti a pre túto nebol schopný správne reprodukovať a vnímať udalosti a
aj v čase vypracovania posudku, t.j. 08.10.1998 trpel vyššie uvedenou duševnou poruchou, pričom
rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 09.03.1993, sp. zn. 6Nc 521/91, ktorý sa nachádza
v spisovom materiály na č.l. 45-47, bol na základe danej diagnózy svedok pozbavený spôsobilosti k

právnym úkonom.

Z prečítaných znaleckých posudkov a výpovede znalca L.. M. S., krajský súd zistil, že všeobecná
hodnota vrátane DPH nákladného motorového vozidla zn. U. 110.054 EČ: U. XX-XX bola ku dňu
31.10.1997 220.000,-Sk a všeobecná hodnota vrátane DPH automobilového valníkového prívesu typ

N. PV XX.XX-LCT ŠPZ: LV XX-XX bola ku dňu 30.11.1997 160.000,-Sk.

Z prečítaných listinných dôkazov boli zistené tieto podstatné skutočnosti: zo zápisnice o vydaní veci z
13.11.1997 vyplýva, že V. H. vydala 60 párov dámskych čižiem v kartónových krabiciach nachádzajúcich
sa vo veľkosklade, v Bratislave na ulici A. č. X a k tejto zápisnici je priložená aj fotodokumentácia,

z úradného záznamu napísaného dňa 13.11.1997 vyplýva nájdenie colnej plomby pod ev. č. 6165/03
nájdenej v objekte tohto skladu pred nakladacou rampou, zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo
07.11.1997 vyplýva nájdenie nákladného motorového vozidla zn. LIAZ 110.45 s prívesom EČ: U. XX XX
a LV XX-XX a to na D-61 v km 52 na parkovisku Zeleneč I smer Horná Streda.
Z listinných dôkazov a to konkrétne faktúr a príslušných colných dokladov vyplývajú skutočnosti ohľadne

množstva a hodnoty tovaru naloženého v predmetnom kamióne dňa 31.10.1997 v objekte spoločnosti
F. s.r.o. R. O..

Krajský súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v súhrne v zmysle § 2 ods. 6 Tr. por. a dospel k
nasledovným záverom:

Skutkový stav, ktorý ustálil súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní je v podstate zhodný
so stavom popísaným v obžalobe krajského prokurátora a taktiež krajský súd dospel k záveru, že skutky
spáchali obžalovaní.Spáchanie skutku v bode 1/ rozsudku je preukázané predovšetkým výpoveďou obžalovaného M. G.,
výpoveďou svedka V. C. ako vodiča kamiónu, výpoveďami svedkov a to strážnikov v areály objektu
S. I. majiteľky V. H.. Z týchto dôkazov je preukázané, že dňa 31.10.1997 obžalovaný M. G. odišiel s

nákladným motorovým vozidlom uvedeným v skutkovej vete rozsudku, v ktorom sa nachádzal tovar
naložený v spoločnosti F. spol. s r . o. R. O. určený na prepravu do Ruskej federácie a s týmto motorovým
vozidlom sa pohyboval podľa pokynov obžalovaných O. G. a V. V. spôsobom uvedeným v skutkovej vete
napadnutéhorozsudkuaumožnilvyloženietovaruztohtovozidlaneznámymiadoposiaľnestotožnenými
osobami v objekte živnostníčky V. H. v Bratislave na ulici A. č. 2. Po tomto motorové vozidlo nechal

odstavené neďaleko obce Zeleneč a dňa 01.11.1997 nahlásil polícii odcudzenie tohto motorového
vozidla aj spolu s tovarom.
ÚčasťobžalovanýchO.G.aV.V.naspáchanítohtoskutkuaichzavineniejebezdôvodnýchpochybností
preukázané predovšetkým výpoveďou obžalovaného M. G. a v tomto smere poukazuje krajský súd na
opakované a pomerne podrobné popísanie všetkých okolností spáchania skutku za účasti obžalovaných
V. a G. a na skutočnosť, že jeho výpovedi zodpovedajú a korešpondujú ďalšie vykonané dôkazy a to

najmä vyššie popísané dôkazy a to zápisnice o ohliadke miesta činu tak z miesta nálezu motorového
vozidla, z miesta nálezu zvyšnej časti odcudzeného tovaru v objekte veľkoskladu, z miesta nálezu
colnej uzávery, z vyhodnotenia tachografického kotúča motorového vozidla a v neposlednom rade
svedeckými výpoveďami jednak strážnikov v objekte veľkoskladu a taktiež W. C. a V. A., ktorí vypovedali
o vzájomnom stretnutí obžalovaného M. G. a obžalovaných G. a V.. Ďalším dôkazom podporujúcim

tvrdenie obžalovaného M. G. je aj výpoveď svedka M. S. z prípravného konania, v ktorej uviedol, že
obžalovaný V. V. zisťoval u neho záujem o predaj dámskej zimnej obuvi - čižiem, o ktorej uviedol, že jej
má za kamión a ukazoval aj fotku tejto obuvi. Zmenu svojej výpovede na hlavnom pojednávaní vysvetlil
nátlakom zo strany vyšetrovateľa, čo však krajský súd považoval za účelové tvrdenie.
Skutočnosť, že odcudzený kamión bol naložený tovarom - dámskou zimnou obuvou a v hodnote

uvedenej v skutkovej vete napadnutého rozsudku, je preukázané jednak výpoveďami svedka L.. B., L..
S., S. A. a V. C. a v neposlednom rade aj listinnými dôkazmi.

Týmito dôkazmi je v dostatočnej miere vyvrátená aj obrana obžalovaného V. V., že dňa 31.10.1997 sa
nenachádzal na mieste skutku, a taktiež obrana obžalovaného O. G., že výpoveď obžalovaného M. G.

je motivovaná jeho existujúcim dlhom voči obžalovanému V. V. a tým, že tento dlh obžalovaní V. V. a
O. G. od neho vymáhali, jednak danou výpoveďou sa obžalovaný M. G. nevyvinil zo svojho záväzku
voči obžalovanému V. V., čo preukazuje aj odcudzujúci rozsudok Okresného súdu Nitra a jednak nie je
logické, prečo by takto konal aj voči obžalovanému O. G., keď žiadny dlh vo vzťahu k nemu nemal.

Tohto konania sa obžalovaní M. G., O. G. a V. V. dopustili tým, že spoločným konaním sa na
škodu cudzieho majetku obohatili tým, že uviedli iného do omylu a spôsobili takým činom škodu
veľkého rozsahu a naplnili tak všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č.
100/1996 Zb. a to konaním vykazujúcim priamy úmysel podľa § 4 písm. a/ Tr. zák..

Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného P. A., z doposiaľ vykonaných dôkazov, a to najmä z výpovede
tohto obžalovaného, z výpovede svedkov M. T., O. U., V. H. a obžalovaného M. G., zo skutočnosti,
že obžalovaný pri vykladaní mal k dispozíci faktúru patriacu k tovaru, skutočnosti, že uskladnenie
tovaru zabezpečoval po telefonáte svedka S., osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony pre

duševné ochorenie, skutočnosti, že tovar bol privezený v neskorých večerných hodinách a bez jasného
zabezpečenia odmeny za odskladnenie tovaru a skutočnosti, že namiesto uhradenia skladného si
ponechal ako protihodnotu niekoľko kartónov dámskej obuvi, časť tovaru si odniesol, je bez dôvodných
pochybností preukázané, že ukryl a na seba a iného previedol vec získanú trestným činom. Pričom práve
z vyššie uvedených skutočností obžalovaný musel vedieť, že nenakladal s tovarom legálne získaným.

Týmto konaním sa obžalovaný dopustil trestného činu podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
účinného do 01.01.2006 a to konaním vykazujúcim priamy úmysel podľa § 4 písm. a/ Tr. zák..

Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaných v zmysle § 3 odsek 4 Tr. zák. je určovaný
predovšetkým záujmom štátu na ochrane vlastníctva a rozsahom takto vzniknutej škody.

Z hľadiska osobných pomerov obžalovaných bolo zistené, že obžalovaní M. G. a V. V. neboli súdne
trestaní a na obžalovaného O. G. sa hľadí akoby nebol súdne trestaný a obžalovaný P. A. má v registri
trestov jeden záznam a to odsúdenie Okresného súdu Ostrava z 01.09.1982, sp. zn. 5T 236/1982 ato pre pokus trestného činu znásilnenia a vydierania podľa § 8 ods. 1 k § 241 ods. 1 a § 235 ods.
1 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 a bol mu uložený trest odňatia slobody 50 mesiacov so zaradením
do I. nápravnovýchovnej skupiny. V ostatných prípadoch sa na obžalovaného P. A. hľadí, akoby nebol

odsúdený.

Krajský súd po zhodnotení všetkých určujúcich kritérií vo vzťahu k druhu a výmeru trestu a jeho účelu
tak, ako sú uvedené v § 23 odsek 1 Tr. zák., § 31 odsek 1 Tr. zák. dospel k nasledovným záverom:
Pokiaľ ide o tresty ukladané obžalovaným M. G., O. G. a V. V., krajský súd pri ukladaní trestu u

všetkých troch obžalovaných prihliadol na dĺžku trestného konania a teda dĺžku času, ktorá uplynula
od spáchania skutku. Primeranosť dĺžky konania je judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len súd) posudzovaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, s prihliadnutím ku kritériám
zakotveným v judikatúre Súdu akými sú zložitosť prípadu, chovanie sťažovateľa, chovanie štátnych
orgánov a podobne. V žiadnom z rozhodnutí súdu nie je síce konkretizovaná dĺžka doby, ktorú je možné
považovať za primeranú. Je neprijateľné zastavenie trestného stíhania z dôvodov prieťahov v konaní,

avšak neprimeranosť dĺžky trestného konania sa môže prejaviť v zmiernení trestu.
Z týchto dôvodov preto krajský súd, vzhľadom na neprimeranú dĺžku trestného konania v danej veci,
keď od spáchania skutku uplynulo 16 rokov a z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že dané
prieťahy nespôsobili svojím konaním obžalovaní, dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody
obžalovaným v rámci zákonnej výmery, t.j. 5-12 rokov by bolo pre obžalovaných neprimerane prísne a

najmä by nesplnilo svoj účel ani z hľadiska generálnej a ani individuálnej prevencie.
Preto krajský súd pri ukladaní trestu obžalovaným M. G., O. G. a V. V. postupoval podľa § 40 odsek
1, odsek 5 písmeno c/ Trestného poriadku a uložil obžalovaným tresty pod dolnú trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom a to § 250 odsek 4 Trestného zákona.
Priukladanítrestujednotlivýmobžalovanýmprihliadolnaosobyobžalovanýchavprípadeobžalovaného

M. G. najmä na skutočnosť, že svojím postojom pomohol orgánom činným v trestnom konaní odhaliť
trestnú činnosť a prispel k usvedčeniu ostatných páchateľov trestnej činnosti tým, že sa k spáchaniu
trestnej činnosti priznal a preto v jeho prípade prihliadol na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 33
písmeno g/, ch/, i/, j/ Trestného zákona a uložil mu trest v nižšej výmere ako obžalovaným V. a G.,
t.j. trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú

dobu 3 roky. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených poľahčujúcich okolností u obžalovaných V. a G.,
uložil týmto obžalovaným trest odňatia slobody na 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu 5 rokov.
V prípade trestu ukladanému obžalovanému P. A., tomuto nebolo možné ukladať trest ako obzvlášť
nebezpečnému recidivistovi a to vzhľadom na absenciu podmienok uvedených v § 41 odsek 1 Trestného

zákona, keďže v prípade kvalifikácie konania obžalovaného A. ako trestného činu podielnictva podľa
§ 251 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona nejde o obzvlášť závažný úmyselný trestný čin. Preto
tomuto obžalovanému uložil trest podľa § 251 odsek 1 Trestného zákona, pri zohľadnení dĺžky času,
ktorá uplynula od spáchania skutku a uložil mu trest odňatia slobody 1 rok s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, t.j. v polovici trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom,

vzhľadom na jeho odsúdenie Okresným súdom Ostrava.

Takto uložené tresty obžalovaným považoval krajský súd za primerané a zodpovedajúce zákonu.

Za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 228 odsek 1 Trestného poriadku zaviazal

obžalovanýchM.G.,V.V.aO.G.knáhradeškodyspôsobenejichkonanímpoisťovniUNIONpoisťovacej
a.s. Bratislava vo výške 131.804,04 Eur, ktorá bola poškodenou riadne a včas uplatnená, jej dôvodnosť
a výška riadne preukázaná a za ktorú obžalovaní zodpovedajú v zmysle § 420 odsek 1 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 dní od
doručenia jeho odpisu na Najvyšší súd SR cestou
podpísaného súdu.