Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/243/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818202734
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7818202734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň

JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobkyne M. Z., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Č.
F. XXX, zastúpenej Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom Šafárikova 8, Rožňava, proti žalovanej
MINIHOTOVOST SE, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 043
55 211, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava zo dňa 16.4.2019 č.k. 9Csp/75/2018-99

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 478 € s úrokom z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od 4.12.2018
až do zaplatenia a priznal žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením
žalobkyne zo zmluvy o úvere č. 505801 uzavretej stranami sporu dňa 14.8.2017, na základe ktorej bola
žalobkyni požičaná istina vo výške 450 € na obdobie 28 dní s dohodnutým poplatkom za poskytnutie

úveru 128 €, ktorý úver mala vrátiť do 11.9.2017 v celkovej výške 1.028 €. Právne vec posudzoval podľa
Článku 6 bod 1. písm. a/, b/ a bod 2. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo
17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rím I.), zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 39, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka (OZ)
o platnosti právnych úkonov a spotrebiteľských zmluvách, § 451, § 456, § 457 OZ o bezdôvodnom
obohatení , § 1, § 9, § 24 a § 24b zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch
a pôžičkách (ďalej zákon č. 129/2010 Z.z.) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a stotožnil sa

s tvrdeniami žalobkyne, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 14.8.2017 je neplatnou podľa
§ 39 OZ pre rozpor so zákonom z dôvodu, že žalovaný poskytoval na území Slovenskej republiky
spotrebiteľské úvery v postavení tzv. iného veriteľa bez toho, aby na vykonávanie tejto činnosti mal
povolenie Národnej Banky Slovenska, ako to vyžadovala zákonná úprava v § 24b zákona č. 129/2010
Z.z. vzťahujúca sa na právne pomery strán. Bez právneho významu tak bola obrana žalovaného, že
je zapísaný v zozname subjektov finančného trhu vedeného Českou národnou bankou na základe
zákona č. 257/ 2016 Sb. o spotřebitelském úvěru, ak podľa Článku 6 bod 1. písm. a/ a b/ a bod

2. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (Rím I.), na záväzkový vzťah sa
aplikovali ustanovenia právneho poriadku obvyklého pobytu žalobkyne ako spotrebiteľa. O skutočnosti,
že žalovaný podniká bez povolenia Národnej banky SR mal nepochybne vedomosť z oznámenia a
upozornenia NBS zo dňa 9.8.2018. Po zistení, že žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky vovýške 450 € a z neplatnej zmluvy žalovanému poukázala sumu 928 €, titulom vydania bezdôvodného
obohatenia uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 478 €, keď z neplatnej zmluvy mal
žalovaný nárok iba na vrátenie toho, čo skutočne žalobkyni poskytol. Zohľadňujúc, že žalovaný ani po

doručení žaloby predstavujúcej výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia toto žalobkyni nepoukázal,
v súlade s § 517 ods. 1,2 OZ uložil žalovanému povinnosť na úhradu úrokov z omeškania odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby vo výške vyplývajúcej z nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia OZ. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (CSP) prihliadajúc na plný procesný úspech na strane žalobkyne, ktorej vznikol

nárok na náhradu trov proti neúspešnej strane sporu v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (h). Navrhoval, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil

mu vec na opätovné konanie.

4. Žalovaný v odvolaní zopakoval skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, že dňa 14.8.2017 uzatvoril so
žalovanou zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol sumu 450 €, ktorá mala vrátiť v lehote do
11.9.2017 vo výške 1.028 €. V ďalšom konštatoval, že „žalobný nárok vyjadrený v petite vyplýva zo

skutkového odôvodnenia žaloby, a určuje o čom má súd vo veci konať a rozhodnúť. Je výlučne na vôli
žalobcu, ako si nárok uplatní, z akých skutkových okolností vyvodzuje nárok“. Uviedol, že „žalovaný si
uplatnil nárok v návrhu na začatie rozhodcovského konania tak, ako to vymedzil v žalobnom návrhu teda
v nižšom rozsahu, než mu zo zmluvy o úvere prislúcha“. Následne poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 1ObdoV/13/2005, z ktorého odôvodnenia citoval, že „pohľadávka nepochybne môže

existovať bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu iného orgánu alebo bez ohľadu na to,
či to dlžník uznáva alebo nie. Právo na plnenie vzniká spravidla z právnych úkonov a súdne rozhodnutie
až následne deklaruje existenciu príslušného právneho úkonu, a to aj s príslušenstvom, keď úroky sa
prisudzujú odo dňa, keď je dlžník v omeškaní“.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu hodnotila námietky žalovaného ako nerelevantné, zopakovala, že
jej nárok vychádza z neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď žalovaný nedisponoval oprávnením
na poskytovanie spotrebiteľských úverov a zmluva ním predložená ani neobsahovala náležitosti
vyžadované zákonnou úpravou. Zdôraznila, že nemožno zistiť, ž čoho žalobca usudzuje, že z jej strany
došlo k uplatneniu nižšieho nároku, než je v skutočnosti patrí. Žiadala o vrátenie finančných prostriedkov

zodpovedajúcich rozdielu medzi finančnou čiastkou poskytnutou je žalovaným a platbami jej uhradenými
uplatňujúci tiež nárok na úroky z omeškania. Navrhovala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť.

6. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné. Rozsudok je vecne

správny, z ktorých dôvodov ho odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9. októbra 2019 o 10.45 hod.
v pojednávacej miestnosti č. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods.1,

3 CSP.

9. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.10. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP spočívajúci v nesprávnom
právnom posúdení veci je naplnený chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ku ktorej
dochádza vtedy, keď súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

11. Odvolateľom tvrdené odvolacie dôvody neboli naplnené. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných
hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie
a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, v súlade so zmyslom a účelom
aplikovanej zákonnej úpravy, rozsudok je úplne a presvedčivo odôvodnený spĺňajúci náležitosti § 220
CSP.

12. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.2
CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd doplňuje:

13. Tak, ako na to správne poukazoval súd prvej inštancie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
č. 593/2008 (ES) (Rím I.) v Článku 6 bod. 1 písm. a/ a b/ a bod. 2 jednoznačne konštatuje, že zmluva
uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu
spotrebiteľa, keď voľba iného rozhodného práva nemôže zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktoré poskytujú
ustanovenia krajiny jeho obvyklého pobytu, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou. Niet pochýb,

že takýmito ustanoveniami je aj § 20, § 24b zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý sa uplatňuje aj na tzv.
iných veriteľov, postavenie ktorého subjektu mal vzhľadom na povahu úveru žalovaný (§ 2 písm. c
zákonač.129/2010Z.z.).Uvedenéustanoveniaobsahujekogentnýzákazposkytovaniaúverov,pôžičiek
spotrebiteľom veriteľmi v rámci ich podnikania, bez povolenia alebo nad rozsah povolenia udeleného
Národnou bankou Slovenska. Oznámením Národnej banky Slovenska bolo potvrdené, že spoločnosť

žalovaného takýmto povolením nedisponuje, teda akékoľvek uzatváranie zmlúv so spotrebiteľmi na
území Slovenskej republiky znamenalo konanie v rozpore so zákonom a na základe toho založené
záväzkové vzťahy sú neplatné podľa § 39 OZ v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z.

14. Na súde prvej inštancie nebol sporný a žalovaným spochybňovaný rozsah nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia, keď oproti sume poskytnutých finančných prostriedkov v rozsahu 450 €
žalobkyňa plnila žalovanému 928 €. Zo žiadnych skutkových tvrdení žalobkyne nemožno vyvodiť, aby
žiadala niečo iné, alebo v nižšom rozsahu, ako to mylne uvádzal žalovaný v odvolaní. Z neplatnej
zmluvy sú strany sporu povinné si vzájomne vrátiť všetko, čo podľa nej dostali (§ 451, § 457 OZ). To
znamená, že žalovanému patrí právo na vrátenie sumy finančných prostriedkov poskytnutých žalobkyni,

nad uvedený rozsah, teda vo výške 478 €, mu vznikla povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia
z neplatného právneho úkonu. Žalovaný, ktorý nereagoval na výzvu (žalobu) na vydanie bezdôvodného
obohatenia, je v omeškaní s vrátením finančného dlhu, preto súd správne priznal žalobkyni aj nárok na
úrokyzomeškania,ododňanasledujúcehopodoručenížaloby,odktoréhočasupreukázateľnežalovaný
získal vedomosť o výške a povahe jeho záväzku. Úroky z omeškania boli priznané v súlade s úpravou §

3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď výška úrokov zodpovedá hodnote diskontnej sadzby ECB platnej
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo v danom prípade činí 5% z dlžnej sumy ročne.

15. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by spochybnili zákonnosť a vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, preto bol tento v celom rozsahu potvrdený v súlade s § 387 ods. 1 CSP.

Zákonu zodpovedajúce je tiež rozhodnutie o náhrade trov prvoinštančného konania, vychádzajúce z
rešpektovania zásady zodpovednosti strán sporu za procesný výsledok konania podľa § 255 CSP.

16. V súlade s § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania,
keď procesne neúspešný odvolateľ nemá právo na náhradu trov a žalobkyňa, ktorá je úspešnou stranou

sporu v odvolacom konaní, má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).