Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/139/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115200499
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115200499.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234
176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11,
pobočka kancelárie so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: S. A., nar.
XX. XX. XXXX, bytom J., K. XXXX/XX, zast. JUDr. Luciou Lehmanovou, advokátkou, so sídlom Nitra,
Fr. Mojtu 43, o zaplatenie 1.136,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 27. apríla 2018 č. k. 8C/6/2015-83 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14. mája

2019 č. k. 8C/6/2015-128 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaná má nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 34,
§ 37 ods. 1, § 39, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, 6, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2,
§ 457, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. d), g) h) l),

§ 9 ods. 1, 2, 6, § 11 ods. 1 a zistil, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 19. 07. 2012 úverovú
zmluvu č. 6207022386 formou vyplnenia predtlačeného formulára. Predmetom úverovej zmluvy bolo
poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru s výškou kreditného limitu úverového rámca 320 eur.
Výška mesačnej splátky bola stanovená na 4% z dlžnej čiastky, ročná úroková sadzba bola v zmluve
uvedená dvomi údajmi a to vo výške 26,28% a 11,88%, priemerná hodnota úverovej miery pre kreditné
karty nebola vyplnená a RPMN v zmluve tiež nebola uvedená. Ďalej bolo v zmluve uvedené, že termín
splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20. dňu v mesiaci. V dolnej časti formulárovej zmluvy pod čiarou je

drobným nečitateľným písmom uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové
podmienky a klient svojim podpisom potvrdzuje, že je s nimi oboznámený a že všetky ustanovenia
sú mu zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Taktiež je
uvedené, že spoločnosť a klient podpismi úverovej zmluvy zároveň uzatvárajú zmluvu o platobných
službách v rozsahu uvedenom v hlave 4 úverových podmienok, že klient žiada vyznačením krížiku,
aby vzájomné spory zo zmluvy o platobných službách boli rozhodované v rozhodcovskom konaní
stálym rozhodcovským súdom, klient podpisom úverovej zmluvy súhlasí, že úhrada za poistenie bude

zaúčtovaná na ťarchu úverového účtu klienta každý mesiac po prvom čerpaní úveru a že sa oboznámil
s obsahom poistnej zmluvy. Zároveň je uvedené, že klient podpisom úverovej zmluvy potvrdzuje, že
prevzal jej neoddeliteľnú súčasť a to úverové podmienky s kódom ITK 112, informáciu o výške RPMN
a celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom, sadzobník poplatkov a odmien a pravidlá programu odmienpre Clubcard kreditnú kartu a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Úverová zmluva bola podpísaná dňa
19. 07. 2012 žalovanou a v mene žalobcu ju podpísal vyhotoviteľ zmluvy označený ako splnomocnený
zástupca. Súčasťou zmluvy teda boli úverové podmienky a ďalšie dokumenty, v ktorých boli upravené

ďalšie dôležité podmienky tohto zmluvného vzťahu. Úverové podmienky obsahujú dojednania týkajúce
sa uzatvorenia zmluvy, čerpania revolvingového úveru, podmienok splácania úveru, sankcií, ukončenia
úverovej zmluvy a ďalšie. Podmienky splácania úveru upravené v Hlave V. úverových podmienok
stanovujú, že v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, príslušná časť úverovej
istiny, poplatky a prípadné sankcie. Príslušná časť úverovej istiny je závislá na výške poplatkov, úrokov

a prípadne ďalších záväzkov vzniknutých na základe úverovej zmluvy v príslušnom zúčtovacom období.
Úročí sa istina vrátane čiastok k nej prirastených, pričom na základe týchto úverových podmienok
sa účastníci zmluvy dohodli na prirastaní úrokov úhrady za poistenie k istine a to aj pre obdobie od
zosplatnenia úveru do jeho úplného vrátenia. Ďalej upravujú, že klient je povinný hradiť poplatky za
poskytované služby, ktorých výška je daná sadzobníkom poplatkov, pričom veriteľ je oprávnený tento
sadzobník jednostranne meniť. Výška mesačnej splátky je stanovená ako percentuálna časť nesplatenej

dlžnej čiastky (t.j. výška vyčerpaného nesplateného úveru spolu s dlžnými poplatkami a dlžnými úrokmi,
príp. sankciami) k poslednému dňu zúčtovacieho obdobia. V úverových podmienkach bolo dojednané
aj oprávnenie veriteľa meniť výšku splátky stanovenú ako určité percento z dlžnej čiastky, a to zmenou
tohto percenta a zmenou splátkového minima. V sadzobníku poplatkov a odmien je uvedený poplatok
za vedenie účtu vo výške 1,63 eura, úroková sadzba pre vyčerpanú čiastku nižšiu ako 1.000 eur

pre bezhotovostné transakcie nezaradené do splátkových programov vo výške 26,28% p. a., úroková
sadzba pre vyčerpanú čiastku vyššiu ako 1.000 eur pre bezhotovostné transakcie nezaradené do
splátkových programov vo výške 11,88% p. a., úroková sadzba pre transakcie zaradené do splátkových
programov vo výške od 7,08% do 25,08 % p. a., poplatok za výber z bankomatu v SR a v zahraničí, výška
mesačnej splátky, poistné a doplnkové služby. Žalovaná úver čerpala prvýkrát dňa 19. 07. 2012 vo výške

14,44 eura a 18,84 eura, následne prostredníctvom kreditnej karty čerpala postupne rôzne finančné
čiastky, pričom celkovo vyčerpala sumu 1.012,64 eura. Titulom splácania úveru uhradila spolu sumu
124,29 eura naposledy dňa 16. 01. 2013 vo výške 100 eur a ďalšie splátky už neuhrádzala. Nakoľko sa
žalovaná dostala do omeškania s úhradou splátok, žalobca ukončil zmluvný vzťah a dňa 28. 05. 2013
vyzval žalovanú k splateniu celého úveru vo výške 1.136,77 eura v lehote 15 dní od odoslania tejto výzvy

s tým, že ak dlžnú čiastku v uvedenom termíne nezaplatí, pristúpi k jej vymáhaniu. Dlh pozostával z
istiny vo výške 947,94 eura, úroku vo výške 143,89 eura a poplatkov s tým spojených v celkovej výške
44,94 eura. Žalovaná na túto výzvu nereagovala.

1.2. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 19. 07. 2012 strany sporu podpísali

úverovú zmluvu formou vopred predtlačeného a pripraveného formulára, ktorého obsah žalovaná
ako spotrebiteľ nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Súčasťou zmluvy mali byť aj úverové
podmienky s kódom ITK 112, pravidlá programu odmien pre Clubcard kreditnú kartu, sadzobník
poplatkov a odmien, ktorých obsah bol taktiež vopred daný veriteľom a žalovaná ho nemohla ovplyvniť.
Uvedená zmluva má spotrebiteľský charakter, a preto ju súd posudzoval nielen v súlade so všeobecnými

ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi náležitosti právnych úkonov a ustanoveniami
Občianskeho zákonníka upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy, ale najmä v súlade so zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré kladú prísnejšie
kritériá na náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere práve z dôvodu ochrany záujmov spotrebiteľa.
Účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť

spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú, aby bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske
dôsledky uzatvorenia zmluvy.
Súd s poukazom na citované ustanovenia podrobil úverovú zmluvu sudcovskej kontrole a dospel k
záveru, že z obsahu formulára označeného ako úverová zmluva vyplýva iba to, kto je účastníkom

tohto zmluvného vzťahu a to, že ide o poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru s výškou
kreditného limitu 320 eur, výškou mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky a s termínom splatnosti splátky
k 20. dňu v mesiaci. Z ďalších nevyplnených údajov, napr. priemerná hodnota úrokovej miery, ako aj
nejasne vyplnených údajov napr. ročná úroková sadzba 26,28%, 11,88%, resp. z ďalších nečitateľných
dojednaní uvedených pod čiarou, priemerne rozumovo zdatný spotrebiteľ nemôže vedieť, na aké

povinnosti súvisiace s poskytnutým úverom sa touto zmluvou vlastne zaviazal a už vôbec nemohol pred
vstupom do spotrebiteľského vzťahu zohľadniť všetky podmienky poskytnutia tohto úveru a uskutočniť
tak najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Z predloženej úverovej zmluvy súd
zistil, že neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnostiúveru, neobsahuje výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a ako z jednotlivej mesačnej splátky bude platená časť na

istinu, časť na úrok, časť na ďalšie poplatky účtované žalobcom. V zmluve je uvedený len údaj o výške
splátky 4% z dlžnej čiastky, pričom až z úverových podmienok je zrejmé, že splátka v sebe zahŕňa časť
istiny, úroky, poplatky a prípadné sankcie a pod. Súd je toho názoru, že aj keď ide o revolvingový úver,
mal žalobca v zmluve uviesť minimálne dobu trvania zmluvy spôsobom zrozumiteľným a definujúcim
ukončenie zmluvy napríklad slovným vyjadrením, t.j. uviesť dobu trvania a termín konečnej splatnosti

ako dobu poslednej splátky, resp. dátum poslednej splátky. Zmluva obsahuje uvedenie výšky úverového
rámca 320 eur, avšak žalobca v žalobe tvrdí, že žalovanej bol poskytnutý úverový rámec 1.010 eur, čo
odôvodnil tým, že dňa 25. 08. 2012 jej bolo ponúknuté navýšenie úverového rámca na čiastku 1.010
eur, ktorú ponuku využila a dňa 25. 08. 2012 jej bol navýšený úverový rámec na celkovú čiastku 1.010
eur, avšak na toto tvrdenie neboli predložené doklady (napr. návrh novej výšky úverového rámca), čiže
táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Ročná úroková sadzba v zmluve síce uvedená

je, avšak dvomi údajmi a to 26,28% a 11,88% a iba cez odkaz na hviezdičku je definované, že táto
úroková sadzba je v závislosti na výške vyčerpanej čiastky, viď sadzobník. Sadzobník je pritom iba
súčasťou informatívneho dokumentu označeného ako Pravidlá programu odmien pre Clubcard kreditnú
kartu. Uvedenie dvoch údajov ročnej úrokovej sadzby v úverovej zmluve považuje súd pre spotrebiteľa
za neurčité a nejasné. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere nemala

vedomosť a nemohla pochopiť, akou ročnou úrokovou sadzbou sa bude spravovať tento záväzkovo-
právny vzťah, a teda, aký úrok jej bude žalobca účtovať, pretože odkaz na sadzobník poplatkov nemôže
súd považovať za platné dojednanie úrokovej sadzby, pričom navyše aj v sadzobníku je úroková sadzba
stanovená rôzne a prevyšuje ďaleko priemerné úrokové miery z úverov bankových inštitúcií v danom
období. Takto duplicitne uvedený údaj o výške úroku je dojednaný v rozpore s dobrými mravmi a súd ho

nemôže považovať za platný. Za podstatné pre posúdenie platnosti úverovej zmluvy však súd považuje
tú skutočnosť, že všetky podrobnosti o dôležitých podmienkach úverovej zmluvy sa nenachádzajú v
zmluve, ale sú obsiahnuté v úverových podmienkach a sadzobníku poplatkov a odmien. Podpisom
úverovej zmluvy sa spotrebiteľ zaviazal aj na povinnosti vyplývajúce z úverových podmienok, čo vyplýva
z textu v dolnej časti ÚZ, avšak s ohľadom na veľkosť písma, ktoré sa voľným okom vôbec nedá prečítať,

mal súd za to, že spotrebiteľ podpísal úverovú zmluvu bez toho, aby si bol vedomý, že sa ňou zaviazal
aj na ďalšie povinnosti upravené v úverových podmienkach. Takéto konanie veriteľa, ktorý použitím
nečitateľného písma vedome znemožnil spotrebiteľovi zistiť, že podpisom zmluvy na seba nepreberá
iba záväzky, ktoré sú uvedené priamo v zmluve, ale aj záväzky vyplývajúce z úverových podmienok a
sadzobníka poplatkov a odmien, ktorými má byť viazaný, súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku,

pretože navodzuje pocit nedôležitosti tejto časti zmluvy, hoci práve v dokumentoch, ktoré majú byť
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sú obsiahnuté dôležité údaje pre spotrebiteľa, poskytujúce informácie,
na základe ktorých by mohol posúdiť a zvážiť, či vôbec chce úverovú zmluvu za daných podmienok
uzavrieť. Taktopripravenáformulárovázmluvaodpútavapozornosťspotrebiteľaodďalšíchdokumentov,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a na ktoré sa podpisom úverovej zmluvy zaväzuje. Zo strany

veriteľa išlo o konanie, prostredníctvom ktorého chcel docieliť podpísanie úverovej zmluvy zo strany
spotrebiteľa bez toho, aby venoval náležitú pozornosť obsahu týchto dokumentov, a to najmä úverovým
podmienkam, ktoré obsahujú vo viacerých ustanoveniach neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(napr. predčasné zosplatnenie úveru na základe príliš široko formulovaných dôvodov, jednostranná

zmena úrokovej sadzby a RPMN bez dôvodu dohodnutého v zmluve, jednostranná zmena sadzobníka
poplatkov, jednostranná zmena výšky splátky, zmena úverových zmluvných podmienok v nadväznosti
na zmenu právnych predpisov, v záujme zlepšenia kvality poskytovaných služieb klientom a s ohľadom
na obchodné ciele spoločnosti, fikcia doručenia pri výpovedi alebo odstúpení od zmluvy. Takéto konanie
veriteľa, ktorý časť úverovej zmluvy, odkazujúcu na ďalšie pre spotrebiteľa dôležité dokumenty, tvoriace

súčasť zmluvy, umiestnil pod čiaru a použil celkom iné písmo, voľným okom nečitateľné, nemôže
požívať súdnu ochranu. Vzhľadom na uvedené, keďže sa spotrebiteľ pri podpise zmluvy objektívne
nemohol oboznámiť s touto časťou zmluvy, a teda nemohol vedieť, že sa zaväzuje aj na podmienky
upravené v ďalších dokumentoch, nepovažoval súd úverové podmienky, sadzobník poplatkov a odmien
a iné záväzky upravené v informačných dokumentoch za súčasť zmluvy, a preto dospel k záveru, že

podpisom úverovej zmluvy nedošlo aj k dohode o zmluvných podmienkach upravených v úverových
podmienkach a v ostatných dokumentoch. Ak teda mal záväzkový vzťah medzi stranami konania
vzniknúť iba na základe úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 19. 07. 2012, pričom za jej súčasť nemožno
z dôvodu vyššie uvedeného považovať úverové podmienky, informáciu o výške RPMN a celkovejčiastky splatnej spotrebiteľom, pravidlá programu odmien pre Clubcard kreditnú kartu a Sadzobník
poplatkovaodmien,potomjepotrebnékonštatovať,žepredloženálistinaoznačenáakoÚverovázmluva
neobsahuje všetky podstatné náležitosti, keď v nej nie je uvedený dátum splatnosti prvej splátky, ani

údaj o konečnej splatnosti úveru a údaje, ktoré v zmluve uvedené sú, t. j. výška mesačnej splátky a
ročná úroková sadzba sú uvedené tak nejasne a neurčito, že spôsobujú celkovú zmätočnosť zmluvy,
v dôsledku čoho možno konštatovať, že revolvingový úver nebol presne, exaktne a zrozumiteľne
dohodnutý. Zmluvné podmienky možno považovať za sformulované jasne a zrozumiteľne, iba ak sú pre
spotrebiteľa zrozumiteľné, nielen z gramatického hľadiska, ale musia transparentne opisovať konkrétne

fungovanie úverového mechanizmu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných
kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z nich pre neho vyplývajú. Úverová zmluva nepochybne
takto sformulovaná nie je. Neuvedenie obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve ustanovených v §
9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch za stavu, že sa vady predmetnej zmluvy dotýkajú aj jej
esenciálnych náležitostí (napr. chýbajúce riadne dojednanie úroku), berúc zreteľ aj na spotrebiteľskú
povahu a zmätočný obsah právneho úkonu, ako aj vedomé nekalé konanie veriteľa, robia celú zmluvu

z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, obchádzania zákona a rozporu s dobrými mravmi, s
poukazom na § 37 a 39 OZ neplatnou. Nakoľko súd vyhodnotil úverovú zmluvu ako úkon, ktorý nespĺňa
náležitosti platne uzatvorenej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, pričom medzi stranami konania
došlo k plneniu, nastupuje inštitút vydania bezdôvodného obohatenia, na základe ktorého je s poukazom
na § 457 OZ každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa neplatnej zmluvy dostal.

V konaní bolo preukázané, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový revolvingový úver
s výškou kreditného limitu úverového rámca 320 eur, ktorý mal byť údajne zvýšený na 1.010 eur. Z
prehľadu čerpania úveru súd zistil, že žalovaná vyčerpala spolu 1.012,64 eura a vrátila iba 124,29 eura,
čím na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 888,35 eura, ktorá suma predstavuje
rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a vrátenou sumou. Na strane žalobcu tak vznikol

nárok na vrátenie tejto sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia. S poukazom na § 107 ods. 1
OZ sa žalobca svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol domáhať v lehote dvoch
rokov, od kedy sa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil. V
danom prípade, keďže úverová zmluva je absolútne neplatná, čoho si žalobca, ktorý zmluvu pripravoval
auzatváral,muselbyťvedomýužokamihomjejuzatvorenia,vznikolmunároknavydaniebezdôvodného

obohatenia vo výške súm zodpovedajúcich postupnému čerpaniu úveru zo strany žalovanej, najneskôr
však odo dňa nasledujúceho po poslednom čerpaní, t.j. od 18. 09. 2012 (posledné čerpanie žalovaná
vykonala dňa 17. 09. 2012), pričom žalobu na súd podal až dňa 13. 01. 2015, teda po uplynutí premlčacej
doby, kedy právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo už premlčané. Vzhľadom k tomu, že
žalovaná sa premlčania dovolala, nebolo možno premlčané právo veriteľovi priznať, a preto súd žalobu

zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP a žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorá bude vyčíslená v samostatnom rozhodnutí.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonomstanovenejlehotežalobcaodvolanie,odôvodniac
ho tým, že konajúci súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a jeho rozhodnutie vychádza taktiež z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v konaní
poukázal na jednotlivé špecifiká uvedeného typu úveru, t.j. revolvingového, uzavretého medzi žalobcom
a žalovanou dňa 19. 07. 2012. Držiteľ revolvingového úveru má k dispozícii finančné prostriedky vo
výške dohodnutého úverového rámca. S každou uhradenou mesačnou splátkou žalovaná sporí čiastku,
ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať, čo znamená, že pokiaľ klient pravidelne úver splácal,

jeho úverový rámec sa obnovoval a mohol ďalej čerpať finančné prostriedky. Z toho dôvodu žalovaná
mohla a aj čerpala peňažnú sumu presahujúcu dohodnutý úverový rámec, čo zreteľne vyplýva z
predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad. S poukazom na vyššie uvedené, v súvislosti k súdom
uvádzanej absencii údaju o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, žalobca uviedol,
že zmluva č. 6207022386 je uzatvorená na dobu neurčitú, a preto nie je možné v úverovej zmluve určiť

presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ukončenie zmluvy je uvedené v úverových
zmluvných podmienkach, konkrétne v hlave 4 v § 8 v znení: „Rámcová zmluva sa uzatvára na dobu
neurčitú. Zmluvné strany sú oprávnené rámcovú zmluvu vypovedať. Dátum splatnosti jednotlivých
splátok je presne stanovený v úverovej zmluve a to vždy k 20. dňu v mesiaci. Poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15, ktorý jednoznačne vyjadril, že článok 10

ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva
o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Vzhľadom
na charakter revolvingového úveru, žalobca zastáva názor, že pri danom type úveru nie je možnéstanoviť ani splátkový kalendár s rozkladom splátok vopred, nakoľko klient má stanovený úverový rámec
a je len na jeho rozhodnutí, koľko z neho mesačne na svoju spotrebu vyčerpá. Poukázal na rozsudok
Súdneho dvor EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09. 11. 2016, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo

dňa 30. 11. 2016 sp. zn. 3Co/344/2015, rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 5Csp/6/2017 a
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 02. 2018 v konaní sp. zn. 3 Cdo/146/2017, v ktorom sa súd
vyjadril, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho,
aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. K úrokovej sadzbe žalobca uviedol, že
duálne určenie úrokovej sadzby v úverovej zmluve je z dôvodu, že žalobca ako veriteľ pri poskytovaní

revolvingového úveru nemôže dopredu vedieť, aké čiastky bude žalovaný ako spotrebiteľ čerpať. Priamo
v úverovej zmluve pri úrokovej sadzbe je odkaz na to, že výška úrokovej sadzby závisí od výšky
vyčerpanej čiastky, viď. sadzobník. Podľa názoru žalobcu, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
nemusia byť nutne uvedené v jednom dokumente, za predpokladu, ak tieto náležitosti sú vyhotovené
písomne v inom dokumente alebo zachytené na inom trvalom nosiči a zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje jednoznačný a presný odkaz na tieto písomnosti alebo iné trvalé nosiče (v danom prípade

odkaznaúverovézmluvnépodmienkyasadzobník).Uvedenýprávnynázoržalobcujevúplnomsúlades
rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15. V zmluve je vzhľadom k uvedenému
jasne uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit
Slovakia, a. s. Dolu podpísaný klient svojim podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s ÚP, že sú
mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť

viazaný týmito podmienkami. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že zmluva obsahuje
jednoznačné a presné odkazy na úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.
s., resp. ďalšie písomné dokumenty alebo iné trvalé nosiče, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,
pričom žalovaná svojim podpisom potvrdila ich prevzatie. Pokiaľ ide o súdom namietanú veľkosť písma
v úverovej zmluve, žalobca bol toho názoru, že pre bežných užívateľov bez poškodenia zraku sú tak

úverová zmluva, ako aj úverové zmluvné podmienky štandardne čitateľné, bez použitia akéhokoľvek
zväčšovacieho zariadenia. Rovnako poukázal na skutočnosť, že veľkosť písma začalo upravovať až
nariadenie vlády č. 141/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov. Toto nariadenie bolo schválené dňa 28. 05. 2014, pričom účinnosť nastala až od 01. 01. 2015.

Žalobca je toho názoru, že na základe uvedených skutočností dostatočne preukázal, že zmluva o úvere
spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu. Pokiaľ konajúci súd bol aj toho názoru, že uvedená
zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z. z., absencia
podstatných náležitosti sa sankcionuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch bezúročnosťou a bezpoplatnosťou poskytnutého úveru, a nie jeho neplatnosťou. Takisto, pokiaľ

súd považoval niektoré ustanovenia úverových podmienok za neplatné, nespôsobuje to neplatnosť celej
zmluvy, ale len predmetných ustanovení. V predmetnom rozsudku sa súd absolútne nezaoberal otázkou
zosplatnenia predmetného úveru. Otázka zosplatnenia je v tomto smere podstatná pre posúdenie
začiatku plynutia premlčacej doby. Žalobca nepovažuje žalovanú sumu za premlčanú, nakoľko si ju
uplatnil v lehote troch rokov od zosplatnenia úveru. Súd v tomto smere, vzhľadom k tomu, že nebral

do úvahy zosplatnenie, vychádzal pri určení plynutia premlčacej lehoty z úhrady poslednej splátky zo
strany žalovanej. V tomto smere ale žalobca poukazuje na to, že možnosť splatnosti úveru bola medzi
žalobcom a žalovaným riadne dohodnutá, a to v hl. 8 § 2 úverových zmluvných podmienok, ktoré tvorili
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Z toho dôvodu, začiatok plynutia premlčacej doby sa mal posudzovať od
zosplatnenia poskytnutého úveru, ktoré bolo vykonané v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. K zosplatneniu úveru došlo dňa 28. 05.2013 a návrh na vydanie platobného rozkazu bol
zo dňa 09. 12. 2014, teda žalovaná suma nie je premlčaná. Rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo
k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej, nakoľko z čerpaného úveru vo výške 1.012,64 eura
uhradila len 124,29 eura, čo nepredstavuje ani úhradu samotnej istiny úveru. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a priznal žalobcovi náhradu
trov konania.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol dostatok právnych záverov k tomu, prečo považuje úverovú zmluvu za neplatnú.

Neuvedenie presného dátumu jednotlivých splátok, či absencia presného rozpisu jednotlivých splátok
je len časť dôvodov pre vyslovenie neplatnosti celej úverovej zmluvy. Aj keby sme prijali za správnu
argumentáciu žalobcu, nemení to nič na skutočnosti, že úverová zmluva je natoľko zmätočná a nejasná,
obsahuje množstvo nejasných a nezrozumiteľných podmienok aj v úvodných ustanoveniach, pričomniektoré obligatórne náležitosti naopak v zmluve úplne absentujú, že ju treba považovať ako celok
za neplatnú v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 a § 39 OZ. Zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ bez
právneho vzdelania, a navyše, v priebehu niekoľkých minút, kedy bola príslušným pracovníkom poučená

o základných podmienkach úveru a pre ňu bolo dôležité, že dostáva úver do výšky 320 eur, ktorý si môže
čerpať a dopĺňať do tejto výšky. Pri uzatváraní zmluvy nemala faktickú možnosť preštudovať si všetky
úverové podmienky a sadzobníky, ktoré aj keby mala dostatok času, nemala možnosť ich pochopiť,
vzhľadom na ich formuláciu a obsahovú rozsiahlosť. Zo zmluvy si bežný občan a možno ani právne
vzdelaný človek nedokáže určiť celkové náklady spojené s úverom. Nie je možné určiť, či je úver pre ňu

výhodný alebo nie, ak nie je v zmluve uvedená ani RPMN. Žalovaná sa pritom ohradzuje tým, že tento
údaj nie je možné pri takomto type úveru vyjadriť, no v úverových podmienkach hlava 16 § 1 je uvedené,
že žalobca môže meniť výšku úrokovej sadzby a RPMN. Ak teda žalobca môže počas platnosti zmluvy
meniť tieto veličiny, musí byť schopný ich aj určiť, a teda aj uviesť v zmluve, aby mal spotrebiteľ možnosť
zvážiť výhodnosť ponúkanej zmluvy. V zmluve sú navyše uvedené dve rôzne úrokové sadzby aj napriek
tomu, že zo sadzobníka poplatkov a odmien vyplýva, že ak je výška jej úverového rámca 320 eur a túto

čiastku nemôže prekročiť, úroková sadzba môže byť len vo výške 26,28% p. a. Uvádzanie dvoch údajov
o výške úrokovej sadzby, ak je dopredu zrejmé, akou úrokovou sadzbou sa bude riadiť jej zmluva, len
dosvedčuje skutočnosť, že sa jedná o vopred vyplnenú formulárovú zmluvu, bez možnosti akejkoľvek
dohody na jej podstatných náležitostiach. Žiadna z obligatórnych náležitostí zmluvy nie je individuálne
dojednaná, a keďže sú podľa nej tieto ustanovenia zmluvy celkom nejednoznačné a nezrozumiteľné,

spôsobujú absolútnu neplatnosť celého právneho úkonu. Žalobca síce vo vyjadrení vysvetľuje, ako sa
určuje výška mesačnej splátky, no len zo samotného znenia zmluvy, kde sú uvedené dokopy tri údaje
vyjadrené v percentách, nie je zrejmé, akým kľúčom sa bude určovať výška splátky a kedy, na základe
akej úrokovej sadzby sa bude úročiť. Ako dôkaz nejasnej formulácie zmluvných podmienok poukázala
na žalobcom predložený priebeh čerpania úveru, z ktorého vyplýva, že do 09. 08. 2012 vyčerpala sumu

311,89 eura, pričom výška prvej splátky bola stanovená na sumu 12 eur. 4% zo sumy 311,89 eura
predstavujú čiastku 12,48 eura, zo sumy 320 eur predstavujú 4% sumu 12,80 eura, a preto nie je
zrejmé, ako dospel žalobca k výške splátky 12 eur, ktorá je nižšia ako 4% z dlžnej sumy a evidentne
v nej nie sú zohľadnené žiadne úroky, ani poplatky za čerpanie úveru. Pokiaľ ide o ďalšie podstatné
náležitosti zmluvy, ktoré sú obsiahnuté v ďalších dokumentoch, ako je samotná úverová zmluva, t.

j. v úverových podmienkach, či sadzobníku poplatkov a odmien, má za to, že ich rozsiahly obsah a
skutočnosť, že nie sú súčasťou jednej zmluvy, ktorú spotrebiteľ podpisuje a s ktorou ako jedinou má
možnosť sa reálne oboznámiť pre jej pomerne zjednodušený formulárový charakter, sú pre rozpor s
ust. § 39 OZ neplatné. Poukázala na rozhodnutie Národnej banky Slovenska č. NBS1-000-006-680 zo
dňa 12. 06. 2017, ktoré odkazuje na množstvo neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách,

ktoré používal žalobca a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Jedná sa obsahovo o tie isté podmienky, ktoré sú obsiahnuté aj v jej
úverovej zmluve. Ak by prijala aj názor žalobcu za správny v tom, že úverové podmienky a sadzobník
poplatkov a odmien je súčasťou úverovej zmluvy, vyššie uvedené príklady neprijateľných podmienok
spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi žalobcom a žalovanou a takýto úkon nemôže

požívať ochranu minimálne pre rozpor s dobrými mravmi. Nesúhlasila s názorom žalobcu, že úverová
zmluva by sa mala pri absencii podstatných náležitostí považovať len za bezúročnú a bez poplatkov,
nakoľko celý úkon je pre rozpor s ust. § 37 ods. 1 a § 39 OZ neplatný. Z uvedeného dôvodu je potrebné
platby, ktoré z úveru čerpala, považovať za bezdôvodné obohatenie a s ohľadom na to prihliadať aj na
premlčacie doby. Ak by sa odvolací súd s týmto názorom nestotožnil, poukázala na to, že čerpanie

úveru jej malo byť navýšené na sumu 1.010 eur a to bez jej vedomia, a jednak na základe ustanovenia,
ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Je toho názoru, že minimálne v tejto časti sa jedná o
neplatný úkon, keďže v zmysle úverovej zmluvy sa zaviazala len k čerpaniu úveru do limitu 320 eur.
Vo zvyšnej časti nedošlo k podpísaniu žiadnej písomnej zmluvy, a preto minimálne pri čiastke nad
320 eur sa jedná o plnenie poskytnuté jej bez právneho dôvodu - bezdôvodné obohatenie. Ak by sa

odvolací súd nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a neprijal by závery o neplatnosti celej
úverovej zmluvy a plynutí premlčacej doby s ohľadom na inštitút bezdôvodného obohatenia, žiadala,
aby v prípade, že ju súd zaviaže k úhrade akejkoľvek čiastky, aby jej bolo umožnené túto sumu splatiť
v splátkach. Momentálne je na materskej dovolenke s dvojročnou dcérou a jej jediným príjmom je
rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Je rozvedená a z prvého manželstva má pätnásťročného syna,

ktorý žije vo Viedni, kde navštevuje školu. S partnerom býva v jednej domácnosti. Žiadny majetok, či už
hnuteľný alebo nehnuteľný, nevlastní.4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379a§380ods.1CSP),prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávaniasverejnýmvyhlásením
rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5.Žalobcasapodanoužaloboudomáhal,abysúdzaviazalžalovanúzaplatiťmu1.136,77eura,vyčíslený
úrok z omeškania v sume 145,07 eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.136,77
euraod20.12.2014dozaplateniaatrovykonania,natomskutkovomzáklade,žesožalovanouuzatvoril

dňa 19. 07. 2012 úverovú zmluvu č. 6207022386, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového
úveru. Keďže žalovaná bola s úhradou jej záväzku v omeškaní, žalobca vyzval žalovanú na splatenie
celého zostatku úveru, ktorého sa domáha podanou žalobou.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP), tak

aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia
odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen
rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje
výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy.

Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené.

8. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

9. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

10. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, v rozsahu a z dôvodov
uvádzaných v odvolaní, dospel k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v otázke rozhodujúcej
pre posúdenie danej veci - v otázke, či je predmetná úverová zmluva neplatná správne právne posúdil,
pričom s väčšinou argumentácie súdu prvej inštancie sa aj odvolací súd stotožňuje, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že dňa 19. 07. 2012 bola medzi stranami
uzavretá úverová zmluva, pričom malo ísť o bezúčelový revolvingový úver s výškou kreditného limitu(úverového rámca) 320 eur. Okrem výšky úverového rámca zmluva obsahuje výšku mesačnej splátky
4% z dlžnej čiastky a úrokovú sadzbu určenú dvomi údajmi, 26,28% a 11,88%, pričom je tam tiež
hviezdička, odkazujúca na malý text v dolnej časti zmluvy. V dolnej časti zmluvy je malým písmom, pre

čitateľa s priemerným zrakom nečitateľným písmom, uvedený odkaz na úverové podmienky, poistnú
zmluvu a prehlásenie o tom, že žalovaná prevzala ÚP s kódom ITK112 informácie o výške RPMN a
celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, sadzobník poplatkov a odmien a pravidlá programu odmien pre
Clubcard. Hviezdička pri dvoch údajoch úveru je v tejto časti odkaz na to, že výška úroku je v závislosti
na výške vyčerpanej čiastky. Vychádzajúc z uvedeného, rovnako ako súd prvej inštancie, odvolací súd

posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako neplatnú pre jej neurčitosť, keď zo samotnej zmluvy je zrejmá
len výška úverového rámca a výška mesačnej splátky, a keďže dolná časť zmluvy je napísaná tak
malým písmom, že je nečitateľná, cez takýto odkaz nemožno potom vychádzať ani z ostatných listín, na
ktoré zmluva odkazuje, aj keď tie už sú napísané čitateľným písmom. Z uvedeného je potom zrejmé, že
žalovaná v čase uzavretia zmluvy nemala vedomosti, za akých zmluvných podmienok úverovú zmluvu
uzaviera, úverová zmluva neobsahovala ani určitou formou vyjadrenú výšku úroku, ktorý by mala z

úveru platiť, preto sa odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie, priklonil k záveru o tom, že v danej
veci nemožno hovoriť len o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu náležitostí zmluvy o
úvere (napr. RPMN), ale celú úverovú zmluvu (s úverovým rámcom 320 eur) je potrebné považovať
za neplatnú podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka pre jej neurčitosť a rozpor s dobrými mravmi z
dôvodu vedomého nekalého postupu žalobcu pri uzatváraní zmluvy a nárok z tejto neplatnej zmluvy

voči žalovanej posúdiť titulom bezdôvodného obohatenia.

17. Čo sa týka uzavretia úverovej zmluvy s úverovým rámcom na sumu 1.010 eur (teda nad sumu 320
eur do 1.010 eur), je potrené uviesť, že v tejto časti žalobca v konaní nepreukázal, že by medzi stranami
došlo k navýšeniu úverového rámca na sumu 1.010 eur, pričom žalobca navýšenie úverového rámca v

konaní odôvodnil len tým, že vzhľadom k tomu, že žalovaná dlh pravidelne splácala, bolo jej dňa 25. 07.
2012 ponúknuté navýšenie úverového rámca na sumu 1.010 eur, pričom žalovaná túto ponuku využila.
Keďže úverová zmluva bola medzi stranami uzavretá dňa 19. 07. 2012, v mesiaci august 2012 ešte
nebolo možné hovoriť o tom, že žalovaná by dlh pravidelne splácala (v tom čase zaplatila len jednu
splátku dňa 23. 08. 2012 v sume 12 eur) a žalobca v konaní žiadny doklad o tom, že by žalovaná prijala

návrh žalobcu na zvýšenie úverového rámca na sumu 1.010 eur nepredložil. Nad úverový rámec v sume
320 eur teda žalobca poskytol žalovanej peňažné plnenie bez uzavretej zmluvy, teda bez právneho
dôvodu, a preto aj v tejto časti ide o plnenie z bezdôvodného obohatenia.

18. Čo sa týka toho, či možno zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov, ak neobsahuje

členenie splátok na istinu a úroky rezonuje v rozhodnutiach tak súdov prvej inštancie, ako aj odvolacích
súdov, pričom ich rozhodovacia činnosť je v tejto otázke rozdielna. Touto otázkou sa vo svojich
rozhodnutiach zaoberal už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo
56/2018 zo dňa 17. apríla 2018 uviedol, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. je
potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné

vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Svoj záver argumentačne
odôvodnil tým, že v úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. sa uvádza, že
„predložený návrh Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení

smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude
slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva, čo prispeje k posilneniu
dôvery a právnej istoty spotrebiteľov a poskytovateľov spotrebiteľských úverov najmä pri cezhraničných
transakciách“. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy k ustanoveniu § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. sa zdôrazňuje zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má dostatočné

množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a
podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška
a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane
čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný, v akých
termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné
poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Od dodávateľov nemožno v zmluvách
uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanejamortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).
Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“
či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné

dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy
k zákonu č. 129/2010 Z. z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby
zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj
iné poplatky. Paragraf 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. nestanovuje požiadavku odlišnú od

toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice. Uvedené rozhodnutie obsahuje i poukaz
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017, v ktorom najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého
predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
Rovnaký názor zaujal Najvyšší súd SR aj v rozhodnutiach sp. zn. 3 Cdo 126/2018 z 24. júla 2018, sp. zn.
6 Cdo 113/2018 z 30. júla 2019 a sp. zn. 3Cdo 102/2018 z 19. septembra 2019. V týchto rozhodnutiach

najvyšší súd gramatickým a eurokonformným výkladom dospel k záveru, že predmetné ustanovenie je
potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala presné
vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená číselné vyjadrenie toho, aká časť každej
jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.

19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

21. So záverom súdu prvej inštancie o tom, že v zmluve absentujú jej náležitosti, ktoré zmluva
mala mať, a to výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a tiež termín trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
termín konečnej splatnosti, sa odvolací súd nestotožňuje, avšak toto nič nemení na správnom závere
súdu prvej inštancie, keď žalobu zamietol, keď vzhľadom k námietke premlčania, vznesenej žalovanou
na pojednávaní dňa 27. 04. 2018, sa následne zaoberal premlčaním predmetného nároku a aplikoval

naň ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd správne vyhodnotil nárok žalobcu na
predmetné plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, správne ustálil, že nárok žalobcu je premlčaný,
a preto sa už nemusel zaoberať otázkou zosplatenenia úveru. Z uvedených dôvodov odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).