Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/118/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114227539
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7114227539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v spore žalobkyne: W. T., O.. XX.X.XXXX, Z. V.
V. X, XXX XX M., právne zastúpená Advokátska kancelária Hopferova, s.r.o., so sídlom Bajzova 2, 040
01 Košice, proti žalovanému: D. W., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. U. X, XXX XX M., právne zastúpený JUDr.
Matej Molčan, Garbiarska 14, 040 01 Košice, o zaplatenie 16.900 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 38C/43/2015-347 z 3.12.2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.
Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok

I.). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10.11.2014 domáhala voči žalovanému
zaplateniasumy16.900€súrokomzomeškaniavovýške9,05%ročnezosumy 16.900€od10.11.2014
do zaplatenia titulom pôžičky a náhrady trov konania, keď tvrdila, že so žalovaným do roku 2013
viedla spoločný partnerský život a napriek tomu, že neuzatvorili manželstvo, žili v spoločnej domácnosti.

Potom ako si žalovaný našiel inú partnerku, vzťah ukončili, avšak vzhľadom na okolnosti naďalej bývali
v spoločnej domácnosti, aj keď hospodárili každý samostatne. Ešte počas spoločného partnerského
života žalovaný sa rozhodol zrekonštruovať byt, v ktorom bývali. V tom čase zomreli rodičia žalobkyne
a brat F. T. jej mal podľa ich vzájomnej dohody vyplatiť finančné prostriedky z dedičstva. Uviedla, že
so žalovaným uzatvorili ústnu zmluvu o pôžičke s tým, že finančné prostriedky, ktoré boli predmetom
dedičstva, jej brat F. T. bude vo viacerých častiach vyplácať priamo žalovanému na jeho účet, na účel
rekonštrukcie. Na základe toho brat žalobkyne na účet žalovaného vyplatil dňa 10.11.20111 sumu 1.000

€, dňa 16.12.2011 sumu 400 €, dňa 25.12.2011 sumu 500 €, dňa 24.1.2012 sumu 500 €, dňa 23.2.2012
sumu 5.500 €, dňa 14.5.2012 sumu 500 €, dňa 17.5.2012 sumu 500 €, dňa 6.6.2012 suma vo výške
8.000 €. Uvedené sumy boli poukázané na účet, ktorého vlastníkom je žalovaný, celkovo bola pripísaná
suma 16.900 €.
Okresný súd Košice I vydal dňa 10.7.2015 Platobný rozkaz (č.k. 38C/43/2015-26), voči ktorému dňa
11.1.2016 žalovaný podal odpor.
Žalovaný tvrdil, že uvedené peniaze boli použité žalovaným na rekonštrukciu bytu v jeho vlastníctve,

uviedol, že žalobkyňa po väčšinu svojho života aktívne nepracovala, poberala štátne sociálne
dávky, počas spoločného spolužitia bývala v jeho byte a mala rovnako dispozičné oprávnenie k účtu
žalovaného, z ktorého tieto prostriedky postupne sama aj spotrebovala. O pohyboch na účte žalovaný
poskytol ako dôkaz výpisy z bankového účtu. Podľa jeho tvrdení, žalobkyňa sama vyberala peniaze,pričom ich používala na uhrádzanie bežných potrieb spoločnej domácnosti (potraviny, drogéria, čistiace
prostriedky, lieky), ďalej úhradu potrieb spoločného syna, nákup ošatenia a iných osobných vecí pre
seba ako aj nákup vybavenia a spotrebičov do domácnosti, v ktorej žila so žalovaným, ktoré si ale

po odchode zo spoločnej domácnosti so sebou aj odniesla. Okrem toho zo spoločnej domácnosti
žalobkyňa odniesla aj značnú časť vecí, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného. O nákupoch
žalobkyne žalovaný poskytol pokladničné bločky, faktúry na meno žalobkyne, ktorými preukazuje, že
samotná žalobkyňa spotrebovala väčšinu finančných prostriedkov, ktoré im daroval brat. Uviedol, že
ostatné doklady preukazujúce výdavky žalobkyne hradené z týchto peňažných prostriedkov žalobkyňa

vzala alebo zničila, keď opúšťala spoločnú domácnosť. Na účet žalovaného rovnako bola zasielaná
aj jeho mzda, prostriedky z účtu sa používali na financovanie bežných potrieb strán sporu, vrátane
nákladov na bývanie, ako aj bežných potrieb syna. V predložených výpisov z účtov žalovaný zvýraznil
transakcie, z ktorých je podľa jeho názoru zrejmé, že išlo o náklady na osobné potreby žalobkyne, ako
nákup dámskeho oblečenia, platby kartou v obchodoch v Košiciach v čase okolo obeda, resp. výbery z
bankomatov v Košiciach v pracovnom čase žalovaného. Tieto transakcie nemohol uskutočniť žalovaný,

keďže bol buď na misii v Afganistane, alebo bol v práci na vojenskom útvare v Trebišove a teda nemohol
platiť kartou či vyberať hotovosť z bankomatov v Košiciach. Okrem toho boli peniaze použité aj na
spoločnú dovolenku so synom v Turecku a v Chorvátsku. Uviedol, že žalobkyňa z peňazí podporovala
aj sesternicu U. P. a R. E..
Na rekonštrukciu nepotreboval žiadne prostriedky žalobkyne a ani jej brata, pretože počas misie v

Afganistane mal solídny príjem a finančne ho podporili jeho rodičia a sestra, ktorá mu poskytla 2.500 €
na prestavbu kuchyne a výmenu bezpečnostných dverí. Matka mu poskytla 30.000,- Sk a následne 400
€ na rekonštrukciu detskej izby a otec mu poskytol celkovo prostriedky v hodnote 3.500 €.
Súd citujúc § 34, § 37, § 454, § 457 O.z. a dôvodil, že podľa § 628 ods. 1 a 2 Obč.zák., darovacou
zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak
nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov
plnenie primeraného väčšieho množstva alebo veci lepšej akosti, spravidla toho istého druhu (§ 658
ods.1 O.z.).

Z dôvodu námietky premlčania podľa § 107 Obč.zák. dôvodil súd prvej inštancie, že v konaní nebolo
sporné, že brat žalobkyne titulom vyporiadania dedičstva po rodičoch poskytol žalobkyni finančné
prostriedky na účet žalovaného, nakoľko žalobkyňa nemala vlastný účet v banke a v čase uhrádzania
finančných prostriedkov žila v jednej domácnosti so žalovaným. Výška takto uhradených finančných
prostriedkov zo strany brata žalobkyne na účet žalovaného po čiastkach predstavovala v súhrne sumu

16.900 €, pričom výška týchto finančných prostriedkov zo strany žalovaného nie je sporná.
Vkonaníbolospornétvrdeniežalobkyne,žefinančnéprostriedky,ktorézískalaakodedičstvoodbratana
účet žalovaného, požičala žalovanému ako pôžičku vo výške 16.900 € na rekonštrukciu bytu či splatenie
motorového vozidla.
V konaní bolo taktiež sporné a nebolo preukázané, kto čerpal prostriedky poukázané na účet žalovaného

bratomžalobkynezúčtužalovaného,arovnakoto,žefinančnéprostriedkypoukázanébratomžalobkyne
na účet žalovaného použil výlučne žalovaný.
V spore nebolo tvrdené a teda ani preukazované, že by brat žalobkyne v mene žalobkyne previedol
peniaze žalovanému titulom pôžičky. Práve naopak, brat žalobkyne v čestnom prehlásení uviedol, že
peniaze previedol sestre na účet žalovaného, pretože sestra nemala účet zriadený.

V konaní žalobkyňa uviedla, že nevie uviesť výšku ceny za rekonštrukciu bytu, napriek tomu dodala,
že na rekonštrukciu boli spotrebované všetky jej peniaze.
Žalovaný uviedol, že na rekonštrukciu si zobral aj úver z dňa 24.7.2013, s čerpaním od 10.9.2013, čo
potvrdilaajsvedkyňa paniP.,keďuviedla,žeimnechcelidať20.000€,pretonavzájombolispoludlžníkmi
svojich úverov. Žalovaný predložil predmetnú úverovú zmluvu.

V spore nie je sporné, že k účtu žalovaného mala žalobkyňa dispozičné oprávnenie od 13.9.2010
do 28.10.2013 a bankou boli k účtu vydané dve platobné karty, žalobkyňa však tvrdila, že s kartou
nedisponovala, peniaze vyberala spolu so žalovaným, pod jeho dohľadom a s jeho súhlasom, a to vo
výške rodičovských dávok a toho, čo zarobila predajom obnosených vecí.
Keďže je nesporné, že žalobkyňa mala dispozičné oprávnenie k účtu, vedela zistiť stav na účte, s ktorým

hospodárila resp. ak aj nehospodárila, mohla v banke ako disponent požiadať o výpis z účtu, preto podľa
názoru súdu k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo
najneskôr, keď sa prostriedky prevedené obratom na účte žalovaného vyčerpali (k 31.8.2012 je podľa
výpisu z účtu konečný stav na účte mínusový). V tej chvíli žalobkyňa zistila, že došlo k bezdôvodnémuobohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku, súd považoval vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku za dôvodnú (uplynutie
dvojročnej subjektívnej lehoty dňa 31.8.2014), pričom reagujúc na námietku žalobkyne (že ide o výkon

práva v rozpore s dobrými mravmi), súd konštatuje, že podľa názoru súdu nejde o výkon práva v rozpore
s dobrými mravmi, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalovaný použil prostriedky
žalobkyne na rekonštrukciu či uspokojenie vlastných potrieb, na účet prichádzali aj prostriedky z
jeho závislej činnosti, peniaze z úverov. Súd na námietku premlčania prihliadol, pretože za rovnakej
situácie, pri podaní žaloby žalovaným, aj žalobkyňa ako žalovaná by mohla uplatniť námietku premlčania

(naplnenie § 107 ods. 3 Obč.zák.).
Súd uplatnený nárok posudzoval aj z hľadiska vzniku záväzkovoprávneho vzťahu z titulu zmluvy o
pôžičke, darovacej zmluva či inej inominátnej zmluvy. Pri posúdení nároku žalobkyne ako vzniknutého
z porušenia platnej zmluvy (zmluvy o pôžičke, darovacej, prípadne inominátnej), súd považoval za
nepreukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke, darovacej zmluvy, či inej zmluvy, keďže ako vyplynulo z
vykonaného dokazovania, každá zo strán mala vôľu uzatvoriť iný právny úkon, preto súd nárok posúdil

ako vzniknutý z bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa uviedla, že poskytnutie peňazí považovala
za pôžičku, žalovaný za dar, dokonca od brata obom. Súd sa domnieva, že vzhľadom na tvrdenie
žalovaného, že neuzatvoril zmluvu o pôžičke, vôľa pri uzatváraní zmluvy nebola daná, a preto nárok
posudzoval ako vzniknutý z bezdôvodného obohatenia, plnením z neplatného právneho úkonu (pre
rozpor s § 37 Obč.zák.). Aj samotná žalobkyňa uviedla, že pri uzatvorení zmluvy nebol nikto prítomný.

Ona žiadala, aby na ňu žalovaný prepísal časť bytu, ale žalovaný nesúhlasil, no napriek tomu
žalovanému peniaze naďalej požičiavala.
Len na doplnenie súd uviedol: Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po poukázaní peňazí na účet
žalovaného (bratom žalobkyne) dochádzalo k ich čerpaniu, a to ako vyplýva z výpisu z účtu, oboma
kartami zriadenými k účtu. Súdu žalobkyňa nepreukázala použitie konkrétnych prostriedkov vo výške

16.900 € práve na rekonštrukciu, resp. potreby iba žalovaného. Pričom z výsluchu pani P. vyplynulo,
že rodina u nej bývala počas rekonštrukcie, a to až že 1-4/2013, keďže ich byt sa rekonštruoval, avšak
peniaze zaslané bratom, ktoré sú predmetom tohto sporu boli, poukázané na účet už v novembri 2011 až
júni 2012, pričom boli okamžite spotrebované. Nebolo preukázané, napríklad výpismi z účtov, prípadne
inakdokladmi,ževrozhodnomobdobísatietopeniazepoužilinarekonštrukciučivyplateniemotorového

vozidla patriaceho žalovanému, z čoho by vyplýval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a
vzhľadom k tomu, že z výpisu z účtu z 5/2012 vyplýva zostatok finančných prostriedkov 25,67 € a
potom nejaké prostriedky od brata došli opäť na účet, pričom k 8/2012 je konečný stav účtu - 880,87
€, ako aj 9/2012 a ďalšie mesiace, čiže bezpochyby najneskôr vtedy sa žalovaný najneskôr obohatil
použitím prostriedkov žalobkyne, pričom žalobkyňa ako disponent s účtom sa o tom v rovnakom čase

musela dozvedieť, preto sa jej potenciálny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčal už
pred podaním žaloby na súd. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, svedkyňa p. P. vypovedala, že o dohode
počula sprostredkovane od súrodencov. Svedkovia F. T. R. P.. B. vypovedali, že osobne sa zúčastnili,
keď žalovaný uviedol, že časť bytu prepíše na žalobkyňu, alebo vráti peniaze. Súd uvádza, že žalobkyňa
v konaní uviedla, že pri uzatvorení zmluvy o pôžičke nebol nikto prítomný a aj samotný žalovaný potvrdil,

že v minulosti sa rozhodol darovať časť bytu žalovanej, následne však od zmluvy odstúpil a žiadnu
zmluvu o pôžičke neuzavrel, nič jej nesľúbil čo sa týka vrátenia peňazí.
Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepostupoval podľa § 257 CSP (podľa ktorého výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa), nakoľko v
prejednávanej veci súd takéto dôvody hodné osobitného zreteľa nevzhliadol, ani žalobkyňa na ne v

konaní nepoukázala.
O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

3. V podanom odvolaní (doručenom protistrane a založenom na č.l. 373-378) žiadala žalobkyňa

nasledovné:
Príslušný súd predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že uplatnený nárok posúdil ako nárok vzniknutý
z bezdôvodného obohatenia, ako plnenie z neplatného právneho úkonu. Súd prihliadol na námietku
premlčania a uviedol, že podľa názoru súdu došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia najneskôr,
keď sa prostriedky prevedené bratom na účte žalovaného vyčerpali (k 31.08.2012 bol podľa výpisu

z účtu konečný stav na účte mínusový). Zastáva názor, že v tejto chvíli žalobkyňa zistila, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Podľa názoru súdu nejde o výkon práv
v rozpore s dobrými mravmi, keďže údajne z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný
použil prostriedky žalobkyne na rekonštrukciu, či uspokojenie vlastných potrieb. Má za to, že nebolounesené dôkazné bremeno pokiaľ ide o to, že prostriedky využil výlučne žalovaný alebo boli využité
na rekonštrukciu, či splatenie jeho motorového vozidla. Súd sa domnieva, že peniaze žalobkyne
a žalovaného sa zmiešali, pri výberoch nebolo unesené dôkazné bremeno, preto nárok žalobkyne

považuje za nepreukázaný.
Uplatnený nárok bol posudzovaný aj z titulu zmluvy o pôžičke, darovacej zmluvy, či inej inominátnej
zmluvy. Súd považoval za nepreukázané uzavretie niektorej zo zmlúv. Každá zo strán mala údajne
vôľu uzatvoriť iný právny úkon, preto súd nárok posúdil ako vzniknutý z bezdôvodného obohatenia. Na
strane žalovaného nebola vôľa uzatvoriť zmluvu o pôžičke. Z výpisov z účtov malo byť preukázané, že s

účtom disponovala aj žalobkyňa, preskúmaním štruktúry výpisov z účtov, pri nákupoch v rôznom čase,
najmä v Košiciach, aj doobeda, podľa súdu neobstoja tvrdenia žalobkyne. Tiež súd uviedol v odôvodnení
svojho rozhodnutia, že pokiaľ by aj bolo pravdou, že žalobkyňa nedisponovala kartou k účtu žalovaného,
peniaze si vyberala pod dohľadom žalovaného a so súhlasom žalovaného a nepovažovala za podozrivé
takéto správanie žalovaného vo vzťahu a k peniazom, či nepodpísaniu pripravenej darovacej zmluvy z
4.11.2011 v partnerskom vzťahu, naďalej jej to vyhovovalo a dokonca poskytla žalovanému v dôvere

ďalšie peniaze, súd konštatoval, že právo patrí bdelým.
Na strane žalobkyne nebola vôľa uzavrieť darovaciu zmluvu takisto ako ani na strane brata žalobkyne.
Súd mal za preukázané, že po poukázaní peňazí na účet žalovaného (bratom žalobkyne) malo
dochádzať k ich čerpaniu, oboma kartami zriadenými k účtu. Má za to, že nebolo preukázané, že v
rozhodnom období sa prostriedky použili na rekonštrukciu či vyplatenie motorového vozidla patriaceho

žalovanému, z čoho by vyplýval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Má za to, že právo
žalobkyne sa premlčalo už pred podaním žaloby na súd. Pokiaľ ide o výpovede svedkov p. P. počula o
dohode len sprostredkovane. F. T. R. P. B. vypovedali, že osobne sa zúčastnili, keď žalovaný uviedol, že
časť bytu prepíše alebo vráti peniaze. Žalobkyňa v konaní uviedla, že pri uzatvorení zmluvy o pôžičke
nebol nikto prítomný, pričom žalovaný aj sám uviedol, že časť bytu prepíše na žalobkyňu v minulosti,

následne však od zmluvy odstúpil a žiadnu zmluvu o pôžičke neuzavrel, nič žalobkyni údajne nesľúbil
čo sa týka vrátenia peňazí.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti a o trovách
konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 262 v spojení s ust. § 255 ods.1 CSP.
S napádaným rozhodnutím a jeho odôvodnením súdom prvej inštancie, sa nie je možné stotožniť.

Rozsudok Okresného súdu Košice I považujem za nesprávny z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, zároveň sa domnieva, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a v neposlednom rade
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v zmysle ust. §

365 ods. 1 písm. b), d), f), e) a h) CSP.
Mala za to, že v tomto prípade došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom, podľa môjho
názoru uplatnený nárok nemôže byť posúdený ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z
konania jednoznačne vyplynulo a bolo potvrdené výpoveďami svedkov (F. T., U. P., P. B.), že žalovaný
sa ústne zaviazal vrátiť mi požičané finančné prostriedky, respektíve na mňa ako protihodnotu prepísať

časť bytu. Napriek svedeckým výpovediam si súd osvojil tvrdenia žalovaného, že mi nič nesľúbil, čo
sa týka vrátenia peňazí, na základe čoho konštatoval, že žalovaný neuzatvoril zmluvu o pôžičke, lebo
jeho vôľa pri uzatváraní zmluvy nebola daná. Ako inak si potom vysvetliť tvrdenia žalovaného a to pred
svedkami, že mi prostriedky vráti, alebo na mňa prepíše časť bytu, ako prejav jeho vôle?
Aj pokiaľ by sa jednalo o nárok z bezdôvodného obohatenia, s čím sa však nestotožňujem, súd

sa podľa môjho názoru mylne vysporiadal s určením začiatku plynutia premlčacej doby na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia dochádza
ku kombinácii subjektívnej dvojročnej a objektívnej trojročnej premlčacej lehoty. Plynutie týchto
lehôt je komplementárne. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty závisí od nadobudnutia
vedomosti oprávneného subjektu zákonom predpokladaných skutočností. Oprávneným subjektom

je stále poškodený a práve na jeho osobu je viazaná požiadavka, aby nadobudol subjektívnu
vedomosť o definovaných skutočnostiach. Nie je možné opomenúť, že zákon vyžaduje dokonanie
stavu vedomia poškodeného reálnym nadobudnutím vedomosti o definovaných skutočnostiach. Začatie
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je viazané na preukázateľnú vedomosť poškodeného o dvoch
skutočnostiachatovedomosťoškode(poškodenýmusínadobudnúťsubjektívnuvedomosťokonkrétnej

majetkovej ujme) a vedomosť o osobe, ktorá za škodu zodpovedá.
Súd na strane 13 v 27. odseku odôvodnenia rozsudku zo dňa 3.12.2018 uvádza, že podľa názoru súdu
k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo najneskôr, keď sa prostriedky prevedené mojim bratom na
účet žalovaného vyčerpali. S uvedeným názorom súdu sa však nemôžem stotožniť. Aj kebyže somv rozhodnom období bola disponentom účtu žalovaného, disponent s účtom má právo len na vklady,
výbery a prevody k účtu majiteľa. V konaní nebolo nijako preukázané, že som mala umožnené žiadať
si výpisy z účtu žalovaného (túto možnosť musí majiteľ účtu disponentovi povoliť), a už vôbec nebolo

preukázané, že by som si výpis aj žiadala a dostala ho. V tomto prípade teda súd prvej inštancie
vychádza len z hypotézy, ale nie z vykonaného dokazovania.
V žiadnom prípade som sa nemohla ku dňu, ktorý uvádza súd, teda ku dňu 31.8.2012 dozvedieť o
škode, konkrétnej majetkovej ujme. So žalovaným sme ukončili náš partnerský vzťah až približne v
druhej polovici roka 2013, do toho času sme žili v spoločnej domácnosti a starali sme sa o naše

maloleté dieťa s výnimkami obdobia, keď bol žalovaný pracovne odcestovaný. V rozhodnom období
sme spolu žili a mne bolo prisľúbené zo strany žalovaného, že spoluvlastnícky podiel vo výške 54 k bytu
na ulici Y. H., M. prepíše na moju osobu respektíve, že mi vráti poskytnuté finančné prostriedky. Súd
sa podľa môjho názoru dostatočne nevysporiadal so svedeckými výpoveďami môjho brata F. T., ktorý
jednoznačne uviedol, že bol prítomný pri osobnom rozhovore so žalovaným, ktorý mi povedal, že ak mu
poskytnem peniaze, tak na mňa prepíše časť bytu a tiež bol osobne svedkom toho ako som žiadala od

žalovaného vrátenie poskytnutých peňazí. Aj sám brat sa so žalovaným stretol s úmyslom mimosúdne
sa s ním dohodnúť, aby mi vrátil poskytnuté finančné prostriedky. K týmto skutočnostiam sa v rámci
svojej svedeckej výpovede jednoznačne vyjadrila aj svedkyňa B., ktorá bola osobne prítomná, keď mi
žalovaný sľúbil, že bude na mňa napíše byt, alebo mi vráti peniaze.
Súd opakovane v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na to, že som poskytovala žalovanému ďalšie

peniaze, aj keď som videla správanie žalovaného vo vzťahu k peniazom a nepodpísaniu pripravenej
darovacejzmluvy.Súdvôbecneprihliadalnaskutočnosť,ževrozhodnomobdobísomžilasožalovaným,
udržiavali sme partnerský vzťah, vychovávali sme spoločné maloleté dieťa. Aj svedkyňa p. B. potvrdila,
že žalovaný prisľúbil, že mi vráti prostriedky, alebo na mňa napíše byt, že ma neopustí, že by mi nič
zlé neurobil, že máme spoločného syna, že ma nebude okrádať. Ku dňu 31.8.2012 som nemohla mať

žiadnu vedomosť o vzniku škody, keďže naďalej som udržiavala vzťah so žalovaným, ktorý ma neustále
uisťoval v tom, že mi predmetné prostriedky vráti resp. mi ich kompenzuje prepísaním časti bytu do
môjho vlastníctva.
Nemohlo sa v žiadnom prípade jednať o darovanie prostriedkov od môjho brata žalovanému resp.
nám obom. Brat nebol oprávnený k tomu, aby tieto prostriedky žalovanému daroval, keďže oprávnenou

nakladať a disponovať s predmetnými finančnými prostriedkami som bola ja, keďže sa jednalo o moje
finančné prostriedky, ktoré mi patrili z titulu vyporiadania dedičstva na základe dohody medzi mnou a
bratom. V konaní bola riadne predložená predmetná dohoda uzatvorená medzi mnou a mojím bratom
o vyporiadaní dedičstva. Aj pokiaľ tento nárok nevznikol priamo na základe rozhodnutia vydanom v
dedičskom konaní, nárok vznikol na základe uzatvorenia písomnej zmluvy, ktorá bola platná a účinná.

Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ako
som poukázala už v predchádzajúcom bode odvolania súd, sa nesprávne vysporiadal so svedeckými
výpoveďami, podľa môjho názoru by sa dalo povedať, že sa s nimi nevysporiadal takmer vôbec.
V odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 15 sa súd obmedzil len na konštatovanie, že p. P.
vypovedala, že o dohode počula sprostredkovane, svedkovia F. T. R. P.. B. vypovedali, že osobne sa

zúčastnili, keď žalovaný uviedol, že časť bytu prepíše na mňa, alebo mi vráti prostriedky.
Súd sa tiež dostatočne nevysporiadal s predloženými výpismi z účtov a tvrdeniami tykajúcimi sa
postupnosti vkladania mojich prostriedkov od môjho brata na účet žalovaného a ich následného
spotrebovávania priamo žalovaným, čo výslovne vyplýva z výpisov z účtu vedeného na meno D. W.. Dňa
23.2.2012 mal žalovaný na účte zostatok vo výške 35,71 €, následne mu bola poukázaná čiastka 5.500

€ od môjho brata a následne hneď na to uhradil splátky vo výške l.438,20 € a splátku vo výške 1.646,20
€. Pokiaľ by neboli na účet žalovaného poukázané moje prostriedky od môjho brata, nemal by žalovaný
z čoho predmetné splátky uhradiť s prihliadnutím na zostatok na účte, pričom v danom období neboli
na účet žalovaného pripísané žiadne iné platby. Rovnako dňa 14.5.2012 bola poukázaná suma 500 €
z účtu môjho brata na účet žalovaného, následne na to z uvedenej sumy žalovaný uskutočnil platby,

dňa 15.5.2012 označené vo výpisoch z účtu jeho menom, ktoré by nebol mohol uskutočniť, keď by som
mu prostredníctvom brata neposkytla svoje finančné prostriedky, vzhľadom na zostatok na účte pred
touto transakciou vo výške 84,05 €. Dňa 6.6.2012 bola na účet žalovaného poukázaná čiastka vo výške
8.000 € z mojich finančných prostriedkov, prostredníctvom môjho brata, pričom upriamujem pozornosť
na zostatok na účte žalovaného ku dňu 6.6.2012, pred touto transakciou, a to - 959,62 €. Žalovaný

na účte nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami, z poskytnutej sumy následne uhrádzal všetky
výdavky, či už splátku, leasing. Súd vôbec neobjasnil, ako v tejto časti mohlo dôjsť k zmiešavaniu.
Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 15, odsek 27., uviedol, že v minulosti sa žalovaný
rozhodolmidarovaťčasťbytu,následnevšakodzmluvyodstúpil.Sámžalovanývrámcisvojejsvedeckejvýpovedi uviedol, že bol so mnou dohodnutý na vrátení peňazí formou prevodu časti bytu, ale že sa
rozhodol od toho odstúpiť. Uvedené vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 22.9.2016
čas 1:14:00. Žalovaný sám potvrdil, že som mu tieto finančné prostriedky požičala, pričom svojvoľne sa

rozhodol predmetné prostriedky mi nevrátiť a ani prepísať časť bytu.
Na jednej strane síce súd konštatuje, čo odznelo v rámci konania a aké dôkazy boli vykonané, mám
však za to, že z nich vyvodil nesprávne závery. Jednak pokiaľ ide o výpovede svedkov, súd v tejto časti
jednoznačne uviedol, že svedkovia dosvedčili prísľub žalovaného, že časť bytu prepíše na mňa alebo
vráti peniaze. Pričom sa uvedenými tvrdeniami ďalej nezaoberal a nevyvodil z nich žiadne závery. Tiež

sa nezaoberal tým, že žalovaný sa svojvoľne rozhodol odstúpiť od zmluvy, ktorou chcel na mňa prepísať
časť bytu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mi nie je dostatočne zrejmé akými logickými úvahami súd dospel k
záveru, ktorý uviedol v napadnutom rozsudku. Súd sa podľa môjho názoru dostatočne nevysporiadal so
všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo a na ich základe dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

Súd takisto odmietol vykonať dôkaz - výsluch svedkyne B., ktorá ešte bola spôsobilá sa bližšie vyjadriť k
titulu poskytnutia prostriedkov - zmluve o pôžičke. V nadväznosti na vyššie uvedené si dovolím poukázať
na skutočnosť, že celé dokazovanie vykonal predchádzajúci sudca rozhodujúci vo veci - nový sudca
pridelený vo veci vykonal len pojednávanie 19.10.2018 a pojednávanie, na ktorom rozhodol - 3.12.2018,
pričom na týchto pojednávaniach už neboli vykonané žiadne výsluchy svedkov a okrem oboznámenia

výberového listu banky a potvrdenia Quatro car ani k vykonaniu nijakého iného dôkazu. Na pojednávaní
dňa 19.10.2018 súd oboznámil predbežné posúdenie veci, na základe tohto som navrhla a zabezpečila
hneď na ďalšom pojednávaní výsluch svedkyne B., aby osvedčila titul, ktorý súd nemal za preukázaný.
Napriek tomu, že som účasť svedkyne riadne zabezpečila, súd dôkaz odmietol vykonať, napriek tomu,
že by si to nevyžadovalo ďalšie pojednávanie. Svedkyňu B. do pojednávacej miestnosti jednoducho

nezavolal. Tým nevykonal navrhnuté dôkazy, čo možno hodnotiť aj ako nesprávny procesný postup
súdu, zároveň nielenže súd navrhnutý dôkaz nevykonal, túto skutočnosť ani nespomenul v napadnutom
rozsudku,nevykonaniedôkazužiadnymspôsobomneodôvodnil.Vnapadnutomrozsudkusanespomína
ani navrhnutý dôkaz ani dôvody jeho nevykonania.
V tomto smere považuje napadnutý rozsudok aj za nedostatočne odôvodnený. V zmysle ust. § 220 ods.

2 zákona č. 160/201 5 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“): „V odôvodnení rozsudku súd
uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich

vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé“.
Civilnýsporovýporiadokurčujezákladnéobsahovénáležitostiakvalitatívnepožiadavkynaodôvodnenie
rozsudku. V rámci odôvodnenia má súd posúdiť čiastkové skutkové tvrdenia strán a vyhodnotiť ich. Súd
má uviesť, ktoré skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné a ustáliť, ktoré sporné tvrdenia sú rozhodné

ako podklad na jeho konečné rozhodnutie. Uvedie, ktoré z rozhodných skutkových okolností preukázané
boli a ktoré nie. Pokiaľ si súd nevyjasní jednotlivé čiastkové zistenia, ktoré sú preukázané, resp.
nepreukázané jednotlivými dôkaznými prostriedkami, prejavuje sa absencia tohto postupu navonok v
uvedení tzv. súborného zistenia skutkového stavu, keď sa opíše skutkový stav ako celok, bez toho, aby
bolo zrejmé ako jednotlivé skutkové okolnosti posúdil. Súčasťou odôvodnenia má byť nevyhnutne aj

vyhodnotenie dôkaznej situácie. Obsahom hodnotenia dôkazov je aj opísanie úvahy súdu o tom, ktorý
z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si
odporujú alebo sa vylučujú. Má uviesť, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu.
Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd má vysvetliť, akým spôsobom a z akých dôvodov
dospel ku konkrétnym rozhodnutiam. Z odôvodnenia má byť zrejmá zákonnosť, opodstatnenosť a

spravodlivosť rozhodnutia. Z odôvodnenia sa má strana dozvedieť o dôvodoch prijatia alebo odmietnutia
jej argumentu. Súd má jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti si dovolím uviesť, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je dostatočne
odôvodnený, čo zakladá aj dôvod na podanie odvolania v zmysle ust. § 365 ods. 1, písm. d) CSP.

Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je zásahom do práva na spravodlivý proces zakotveného v čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej
rozhodovacej činnosti konštatuje, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je tzv. inou vadou v konaní.Na uvedenú skutočnosť poukazujú napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. R 111/1998, 3
Cdo 249/2008, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo 138/2010 a ďalšie.
Tiež musím konštatovať, že nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia je

postup, ktorý odníma účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Následkom nedostatku riadneho
odôvodnenia rozhodnutia je aj jeho nepreskúmateľnosť, čo konštatuje Najvyšší súd vo svojom
rozhodnutí, pod sp.zn. ObdoV/10/2012. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia treba považovať za porušenie
práva účastníka na spravodlivý súdny proces, čo napĺňa znaky odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. §
365 ods. 1 písm. b) CSP (podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Obdo/32/2013). V rámci súdneho

konania má byť garantovaná právna istota, čo je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Ak sa
spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý
má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považujem za zmätočné a nepreskúmateľné aj v časti týkajúcej sa
odovzdania prostriedkov, keďže na jednak súd na strane 14 napadnutého rozsudku uvádza, že nemal

preukázané, ako a čím došlo k odovzdaniu peňazí žalovanému, na druhej strane však zdôrazňujem, že
hneď na strane 12 napadnutého rozsudku v odseku 26 uvádza, že nebolo sporné, že môj brat titulom
vyporiadania dedičstva po rodičoch poskytol moje finančné prostriedky na účet žalovaného a výška takto
uhradených prostriedkov v súhrnnej sume 16.900 € tiež nebola sporná. Dovoľujem si len upresniť, že
pokiaľ išlo o peniaze odovzdané z rúčky do rúčky, tieto neboli predmetom konania, totiž môj brat požičal

žalovanému istý obnos finančných prostriedkov aj v hotovosti. Pri tých, ktoré boli poukázané na účet a
boli predmetom tohto konania, nebol spôsob odovzdania ako ani výška sporná.
V neposlednom rade si dovolím reagovať aj na kompenzačnú námietku, ktorú uplatnil žalovaný, ten
žiadnym spôsobom nezdokladoval sumu, ktorú si v priebehu konania uplatnil tým titulom, že som mala
zničiť zariadenie bytu a jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde. V rozhodnom období mali kľúče od

bytu aj rodičia žalovaného, ktorí byt navštevovali kedykoľvek podľa vlastného uváženia, napriek tomu,
že som tam naďalej bývala aj s maloletým synom, umožnili obhliadku bytu realitnou kanceláriou, bez
toho, aby ma vopred aspoň informovali. Pokiaľ ide o jednotlivé hnuteľné veci: chladničku som dostala
darom od mojej tety, umývačka riadu bola v mojom vlastníctve. Po mojom nútenom odchode z bytu s
našim maloletým synom bol byt v poriadku bez akejkoľvek spôsobenej škody.

V rámci podávaného odvolania podávam odvolanie aj voči výroku o trovách konania. O trovách konania
súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. V prípade ak by súd vyhovel mnou podanému odvolaniu samozrejme si uplatňujem
nárok na náhradu trov konania.
Pokiaľ by sa však odvolací súd nestotožnil s dôvodmi odvolania mám za to, že je potrebné prihliadať

na celkové okolnosti tohto prípadu a v zmysle ust. § 257 CSP prihliadnuť na dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Ust. § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok, zo zásady zodpovednosti
za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by
mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú

stranusporu,ktorábyinakmalaprávonanáhradutrovkonania.Predpokladomjehopoužitiajeexistencia
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane sporu. Dôvod
hodný osobitného zreteľa, je daný tiež charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie.
Priznanie žalovanému nároku na náhradu trov konania, by mohlo mať pre mňa neodvrátiteľné následky,
keďže s prihliadnutím na moju majetkovú situáciu, by mohlo viesť až k nútenému výkonu rozhodnutia.

Dôvody hodné osobitného zreteľa vidím jednak v majetkových, sociálnych, zárobkových ako aj iných
pomeroch strán konania.
Pokiaľ ide o majetkové, sociálne a zárobkové pomery som slobodná matka s príjmom cca 400 €
mesačne. Bývam s maloletým v jednoizbovom byte, za ktorý uhrádzam celkovú sumu vo výške 250 €.
Zo svojho príjmu uhrádzam všetky ostatné výdavky mňa a maloletého pričom otec - žalovaný prispieva

súdom určeným výživným na výživu maloletého sumou 100 €, čo je suma minimálna na výživu 13
ročného dieťaťa. Dokonca otec podal aj návrh na zníženie výživného, ktorý však bol právoplatne
zamietnutý.
Na zastupovanie v tomto konaní mi bola priznaná právna pomoc a bola mi určená advokátka
Centrom právnej pomoci, v konaní som bola oslobodená od súdnych poplatkov. Nedisponujem žiadnymi

úsporami, ktoré by som mohla využiť na náhradu trov konania protistrany. Nevlastním ani motorové
vozidlo, ani žiadnu nehnuteľný majetok.Jej príjmy nepostačujú ani na úhradu nevyhnutných výdavkov spojených jednak s bývaním, ktoré som
špecifikovalavyššie,aleajďalších,ktorévynakladámnastravu,hygienicképomôckyaďalšieexistenčné
potreby mňa a maloletého syna, ktorý bol rozhodnutím súdu zverený do mojej osobnej starostlivosti.

Čo sa týka iných pomerov je podľa môjho názoru potrebné poukázať na dôvody vzniku tohto sporu, ktorý
bol zapríčinený tým, že žalovaný napriek svojim prísľubom, mi svojvoľne nevrátil poskytnuté finančné
prostriedky a v tomto súdnom konaní dokonca odmieta pripustiť skutočnosť, že som mu tieto prostriedky
požičalaaonmisľúbilichvrátiť,čopotvrdiliajsvedkovia.Zároveňvkonaníbolonesporné,žeprostriedky
boli žalovanému na jeho účet uhradené po častiach v súhrne vo výške 16.900 €. Zároveň bolo doložené

písomnou zmluvou komu predmetné prostriedky patrili. Konanie žalovaného považujem za rozporné s
dobrými mravmi, čo je podľa môjho názoru tiež dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Žalovaný
napriek svojim prísľubom ma s maloletým vyhodil z bytu, kde sme bývali, pričom si dokonca ešte začal
pomer s mojou najlepšou kamarátkou.
Podanou žalobou som mala v úmysle domáhať sa ochrany svojich práv.
Domnievam sa, že súd sa napadnutým rozhodnutím dopustil neprimeranej tvrdosti voči mojej osobe

ako aj môjmu synovi. Jednak nedisponujem finančnými prostriedkami na úhradu trov konania, pričom
žalovaný si musí byť tejto skutočnosti už z predchádzajúcich konaní vedomý, na druhej strane pokiaľ by
som tieto prostriedky mala, bolo by efektívnejšie ich využitie na potreby nášho spoločného maloletého
dieťaťa so žalovaným. Žalovaný si však neuvedomuje aké sú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa,
ani sa s ním nestýka.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd rozhodol tak, že:
Zrušuje rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 3.12.2018 pod sp.zn. 38C/43/2015 a vec vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Prípadne alternatívne pokiaľ nevzhliadne odvolacie dôvody, aby zmenil výrok v časti náhrady trov
konania tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania neprizná.

4. Vo vyjadrení žalovaného (č.l. 388-492) navrhol tento potvrdiť rozsudok a priznať náhradu trov
odvolacieho konania.
Žalobkyňa podala odvolanie zo dňa 17.1.2019 voči rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3.12.2018
vydaného pod sp.zn. 38C/43/2015 z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), e) a h) zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku.
Žalovaný je presvedčený, že rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 3.12.2018 vydaný pod sp.zn.
38C/43/2015 nemá vady uvádzané žalobkyňou, a preto je vecne správny.
Žalovaný chce hneď na úvod uviesť, že žalobkyňa podala žalobu z titulu vrátenia pôžičky. V rámci
súdneho konania pred súdom prvej inštancie však žalobkyňa nepreukázala poskytnutie pôžičky

žalovanému.
Pôžička mala byť podľa tvrdení žalobkyne poskytnutá z finančných prostriedkov na účte žalovaného,
ku ktorému mala žalobkyňa zriadené dispozičné právo. Chceme zdôrazniť, že suma 16.900 € bola
na účet žalovaného poskytnutá bratom žalobkyne F. T. bezhotovostným prevodom. Táto skutočnosť
medzi stranami sporu nebola sporná a je preukázaná výpismi z účtu žalovaného. Brat žalobkyne

túto sumu neposkytol na účet žalovaného z dôvodu vyporiadania dedičstva po rodičoch žalobkyne,
pretože žalobkyňa sa vzdala dedičstva po svojich rodičoch. Uvedenú skutočnosť potvrdila žalobkyňa na
pojednávaní konajúcom sa dňa 22.9.2016 kde na otázku právneho zástupcu žalovaného či z osvedčenia
o dedičstve vyplýva povinnosť jej brata F. T. vyplatiť podiel žalobkyne uviedla, citujem: „Áno, po otcovej
smrti, ale takto sme sa dohodli len mimo dedičského konania, nie je to v rozhodnutí o dedičskom

konaní“ (Zápisnica z pojednávania zo dňa 22.9.2016, str. 4). Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že brat
žalobkyne poskytol sumu 16.900 € rozvrhnutú v splátkach dobrovoľne formou daru na účet žalovaného.
Žalovaný preukázal súdu, že k jeho účtu bolo zriadené dispozičné právo v prospech žalobkyne. Uvedenú
skutočnosť potvrdila aj žalobkyňa. Zároveň na základe dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa
disponovala platobnou kartou k predmetnému účtu s číslom karty XXXXXXxxxxxxXXXX. Z výpisov

bankového účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že v období, keď došlo k poskytnutiu
finančných prostriedkov bratom žalobkyne, žalobkyňa zrealizovala úhrady jej platobnou kartou alebo
výbery z účtu žalovaného v celkovej sume 17.367 €.
Je celkom zrejmé a v súlade s elementárnou logikou, že pokiaľ by aj boli všetky finančné prostriedky
poskytnuté bratom žalobkyne na účet žalovaného v sume 16.900 € výlučne v prospech žalobkyne tá

nebola schopná z tohto účtu skonzumovať v rozhodnom období sumu 17.367 €, a zároveň poskytnúť
žalovanému pôžičku v sume 16.900 €.
Zároveň chceme zdôrazniť, že zmluva o pôžičke v zmysle § 657 a násl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka je právny úkonom reálnym. Pôžička ako taká vzniká momentom prenechaniapeňazí dlžníkovi. V danom prípade však tento moment žalobkyňa nepreukázala. Finančné prostriedky
v sume 16.900 € sa dostali do dispozičnej sféry žalobkyne momentom pripísania na účet žalovaného.
Následne však neurobila žiaden úkon, ktorým by túto sumu poskytla žalovanému ako pôžičku.

Neoprávnenosť celého žalobného návrhu ako aj účelovosť tvrdení žalobkyne a ňou navrhnutých
dôkazov potvrdilo jej vyjadrenie na pojednávaní konajúcom sa dňa 3.12.2018 kde uviedla, že žalovaná
suma ako pôžička bola poskytnutá „z rúčky do rúčky“. Žalobkyňa však v rámci celého súdneho konania
vedeného pred súdom prvej inštancie nepreukázala výber žalovanej sumy z účtu žalovaného a následne
poskytnutie pôžičky žalovanému hotovostnou formou.

Opätovne chce žalovaný zdôrazniť, že žalobkyňa bola disponentom účtu žalovaného a teda jej patrili
stým súvisiace práva a to najmä právo vyberať z účtu žalovaného peňažné prostriedky, uhrádzať platby
platobnou kartou ktorá jej bola žalovaným poskytnutá a požadovať od banky výpisy z účtu. Žalobkyňa
sa o stave účtu žalovaného teda mohla informovať dvoma spôsobmi, a to vyžiadaním výpisu z účtu
v banke, alebo z potvrdenky o výbere hotovosti z bankomatu. Z výpovedí žalobkyne vyplýva, že tieto
výbery hotovosti realizovala, čo potvrdila aj vo svojom odvolaní zo dňa 17.1.2019. Argumentácia súdu v

rozsudku zo dňa 3.12.2018 ohľadom informovanosti žalobkyne o stave účtu je teda správna. Tvrdenia
žalobkyne v odvolaní zo dňa 17.1.2019, že ako disponent nemala právo požadovať výpisy z účtu v banke
sú len účelovým tvrdením bez reálneho základu.
Právne posúdenie bezdôvodného obohatenia a jeho premlčania súdom prvej inštancie uvedené na str.
13 a 14 (bod 27.) rozsudku zo dňa 3.12.2018 sú tak podľa názoru žalovaného správne.

V zmysle § 216 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku je súd viazaný žalobným
návrhom žalobcu. Okresný súd Košice I bol teda viazaný žalobným návrhom žalobkyne, ktorá žiadal od
žalovaného sumu 16.900 € z titulu vrátenia pôžičky. Súd prvej inštancie nad rámec § 216 ods. 1 CSP
sa vysporiadal vo svojom rozsudku zo dňa 3.12.2018 aj s prípadnými alternatívnymi petitmi žalobkyne,
ktorá však tieto nenavrhla.

Žalovaný má preto za to, že tu nie sú dôvody na odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. h) ako uvádza
žalobkyňa.
Vo vzťahu k námietke žalobkyne v odvolaní zo dňa 17.1.2019 na str. 7, že nebola vypočutá navrhovaná
svedkyňa pani B., chce žalovaný zdôrazniť, že žalobkyňa tento dôkaz navrhla opätovne (po vykonaní
dôkazu) na pojednávaní konajúcom sa dňa 19.10.2018. V zmysle § 153 ods. 1 CSP sú strany povinné

uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak
by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalobkyňa mohla tento dôkaz
navrhnúťužpripodanížalobyvovecisamej,t.j.4rokypredpojednávanímkonajúcimsadňa19.10.2018.
Zároveň žalovaný s odkazom na § 185 ods. 1 CSP má za to, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1

písm. e) CSP uvádzaný žalobkyňou v odvolaní zo dňa 17.1.2019 tak v danom prípade nie je daný.
Zároveň chce žalovaný zdôrazniť, že výsluch svedka P. B. súd prvej inštancie vykonal na návrh
žalobkyne o čom svedčí aj bod 18 na str. 8 a 9 rozsudku súdu zo dňa 3.12.2018. Návrh žalobkyne na
výsluch toho istého svedka na pojednávaní konajúcom sa dňa 19.10.2018 tak bol len duplicitný a podľa
názoru žalovaného v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania.

Žalobkyňa svojim odvolaním zo dňa 17.1.2019 napadla aj druhý výrok rozsudku týkajúci sa náhrady trov
súdneho konania. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov súdneho konania
v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný má za to, že v danom prípade na strane žalobkyne neexistujú
zákonné predpoklady podľa § 257 CSP.
Žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov v predmetnom súdnom konaní vedenom pod sp.zn.

38C/43/2015.
V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6 Obo 181/2007, 6Obo 103/2008, zo dňa
29.mája 2009, citujem: „Oslobodenie od platenia súdnych poplatkov neznamená súčasne aj zbavenie
zodpovednosti účastníka konania za výsledok sporového konania. To znamená, že v prípade, ak
účastník konania, ktorý bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov bude celkom, resp. čiastočne

neúspešný v konaní, bude za podmienok § 142 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. CSP) zaviazaný na
znášanie náhrady trov konania účastníkovi, ktorý v konaní mal celkom alebo čiastočný úspech“.
Podľa názoru žalovaného je skôr otázny nárok žalobkyne na oslobodenie od súdnych poplatkov a
priznanie bezplatnej právnej pomoci. Nárok na bezplatnú právnu pomoc a oslobodenie od súdnych
poplatkov vzniká ak žiadateľ okrem iného je v stave materiálnej núdze (jeho príjem nedosahuje 1,4

násobok sumy životného minima alebo je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke a
využívanie právnych služieb si nemôže zabezpečiť iným svojím majetkom). Žalobkyňa nepoberá dávky
v hmotnej núdzi. 1,4 násobok životného minima v období od 1.7.2018 do 30.6.2019 predstavuje sumu
287 €. Ako vyplýva z vyjadrenia žalobkyne na str. 10 odvolania zo dňa 17.1.2019 jej mesačný príjemčiní sumu cca. 400 €. Žalobkyňa zároveň tvrdí na str. 10 odvolania zo dňa 17.1.2019, že za bývanie
v jednoizbovom byte uhrádza mesačne sumu 250 €. V rámci súdneho konania vedeného pred súdom
prvej inštancie však žalobkyňa predložila ako dôkaz Dohodu o užívaní bytu uzavretú medzi žalobkyňou a

U. P. dňa 2.10.2016 z ktorej vyplýva, že náklady za bývanie v predmetnom byte žalobkyne sú mesačne v
sume 200 €. Žalovaný chce zdôrazniť okrem tohto rozdielu aj skutočnosť, či náklady na bývanie tvrdené
žalobkyňou sú reálne uhrádzané, keďže na strane prenajímateľa je jej sesternica a o úhrade žalobkyňa
nepredložila žiaden dôkaz.

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

6.Žalobkyňouuplatnenéodvolaciedôvodypodľa§205ods.2písm.a)vkonanídošlokvadámuvedeným
v § 221 ods.1 O. s. p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav písm. h) a písm. b) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci zodpovedajú odvolaciemu
dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri
dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku
ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím

dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania
predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada
konania,ktorámôžemaťvplyvnasprávnosťrozhodnutia,vkonkrétnomprípadenemusímaťzanásledok
vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol
iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného
predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť
sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP)
ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 CSP) alebo poučenia o

dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o
veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť
konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v
konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené
[§ 366, § 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania

nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť
vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach
riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p.

7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo

aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia a ani odvolací dôvod
nesprávneho právneho posúdenia nebol preukázaný.

8. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie v tomto spore.

9. Je treba doplniť, že dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP) a odvolací súd pristupoval k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016 na základe úpravy

prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP (platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti a keďže odvolanie bolo podané po 1.júli 2016 (vyjadrenie k odvolaniu dňa 29.7.2016
č.l. 121-122 spisu) podmienky prípustnosti odvolania posudzoval odvolací súd podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania.10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa o veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, pričom súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy.

11. V riešenej veci treba konštatovať, že súd nemá za povinnosť ani vykonávať dokazovanie, ak zistí,
že ide o premlčaný nárok. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený, t.j. žalobkyňa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jej úkor obohatil. Z obsahu spisu je zrejmé, že nepreukázala iný nárok než bezdôvodné obohatenie
žalobkyňa, pretože žiadnymi listinnými dokladmi nepreukázala, aby v rozhodnom období sa peniaze
pri rekonštrukcii bytu, či vyplatenie motorového vozidla, ktoré patrí žalovanému nepoužili na byt jemu

a z čoho by vyplýval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo z výpisu z účtu z 05/2012
jednoznačne plynie zostatok finančných prostriedkov 25,67 € a potom nejaké prostriedky mali údajne od
brata prísť na účet, pričom k 1.8.2012 jej konečný stav účtu 880,87 €, a to aj k 1.9.2012 a ďalšie mesiace,
čiže jednoznačne najneskôr vtedy sa žalovaný obohatil použitím prostriedkov žalobkyne (dlhodobo sa
poznali, pričom si aj dôverovali) a žalobkyňa ako disponent s účtom sa o tom v rovnakom čase mala

dozvedieť, pretože sa už vtedy nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie premlčal pred podaním
žaloby na súd.

12. Napokon svedkovia T. R. B. vypovedali, že sa osobne zúčastnili jednania, keď žalovaný uviedol, že
časť bytu prepíšu na žalobkyňu, aby jej vrátil peniaze (žalobkyňa však v konaní uviedla, že pri uzatvorení

zmluvy o pôžičke nebol nikto prítomný a samotný žalovaný potvrdil, že v minulosti sa rozhodol darovať
časť bytu žalovanej, následne však od zmluvy odstúpil a žiadnu zmluvu o pôžičke neuzavrel, čiže nejde
o nárok z pôžičky alebo zo zmluvy).

13. Žaloba bola podaná 10.11.2014 a keďže 31.8.2012 podľa výpisu z účtu tento účet už bol mínusový,

v tomto momente žalobkyňa musela zistiť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor
obohatil. Žalovaný vznesením námietky premlčania uplatneného nároku spôsobil, že nárok žalobkyne aj
keby bol preukázaný, pri prihliadnutí na námietku premlčania, pretože sa žalovaný premlčania dovolal,
nebolo možné premlčané právo priznať, tomu kto sa obohatil.

14. Z uvedených dôvodov pre stabilitu právnych vzťahov je podstatné v tomto spore, že súd prvej
inštanciesprávneprihliadolnabezdôvodnéobohatenieavznesenúnámietkupremlčania,keďvyhodnotil
dôkazy tak, že nešlo o žiadnu zmluvu o pôžičke, ani o darovaciu zmluvu, strany sporu neboli znalé práva
a každá zo strán mala vôľu uzatvoriť iný právny úkon, teda vznik uvedených právnych vzťahov zavinili
obaja a je treba poukázať, čo bolo vyjadrené aj vo výroku o trovách konania, že žalovaný si mal nájsť

priateľku a žalobkyňa bola nútená sa z predmetného bytu odsťahovať, keď spolu žili, čo je skutočnosťou
významnou pre právo na trovy konania.

15. Napokon konštatuje odvolací súd, že vznesená námietka premlčania nebola urobená v rozpore s
dobrými mravmi a to v súlade s ustálenou judikatúrou.

16. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie trovy odvolacieho konania úspešnej strane nepriznal,
pretože obidve strany sporu zavinili vznik tohto sporu, pričinili sa o to, že vzniklo bezdôvodné obohatenie
a súd prvej inštancie aj aplikoval viacero právnych predpisov, čo je výrazným dôvodom pre to, aby
odvolací súd nepriznal úspešnému žalovanému tieto trovy v odvolacom konaní.

17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.