Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 20, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617204425
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1617204425.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
IČO: 31 575 951, so sídlom: Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: T. M., N.. XX.XX.XXXX, A.: K. XX,
D.S. M., o zaplatenie 1.823,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu voči rozsudku Okresného
Malacky, č.k. 27Csp/312/2017-86 zo dňa 25.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo

výške 1 823,60 Eur, úrok vo výške 54,93 Eur a úrok z omeškania vo výške 1,40 Eur, úroky z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1 823,60 Eur od 28.02.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 54,93 Eur od 28.02.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovanému súd povolil priznanú sumu uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 50,-
Eur mesačne, vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody
splátok s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatný celý dlh. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. Žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 2, §
53 ods. 9, § 497, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ a d/, § 9 ods.
2, § 11 ods. 1 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy a vecne tým, že Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.04.2017
domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 1 823,60 Eur, úroku vo výške 54,93 Eur, úrokov z omeškania
vo výške 1,40 Eur, úrokov vo výške 11,50% ročne z istiny 1 823,599999999999 Eur od 28.02.2017

do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 823,60 Eur od 28.02.2017 do
zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 54,93 Eur od 28.02.2017 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.07.2015 uzavrel so žalovaným Úverovú zmluvu
č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo
výške 2000,- Eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných
splátkach. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil zmluvné povinnosti, prestal uhrádzať
jednotlivé splátky riadne a včas a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol

o predčasnej splatnosti úveru dňa 27.02.2017, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť
predčasného zosplatnenia druhou upomienkou zo dňa 27.12.2016. Žalovaný po zosplatnení úveru do
dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu.3. Predmetom konania bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. Žalobca bol od
uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa, predmetná zmluva o úvere
je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože

pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda
na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu
uvedenýzávervyplývazoskutočnosti,žetzv.spotrebiteľskézmluvy nepredstavujúosobitnýzmluvnýtyp
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka

je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastník je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a
teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).

4.Uzavretúzmluvusúdzároveňpodriadilajpodprávnyrežimzákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských

úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na
účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaný má s poukazom na
§ 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalobcom tvrdené, a
teda ani preukazované, že žalovanému bola pôžička poskytnutá na výkon zamestnania, povolania resp.

podnikania a žalobca má s poukazom na § 2 písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do
právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol posúdený súdom ako

spotrebiteľský a podradený pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. súd podrobil uzavretú zmluvu súdnej
kontrole v otázke splnenia zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na tom základe
súd zistil, že zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom. Žalovaný mal dostatočné
množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere uvádza celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce

čerpanie úveru (v zmluve je zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého
spotrebiteľského úveru). Predmetná zmluva o úvere upravuje výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Pri posúdení náležitosti predmetnej zmluvy sa súd riadil eurokonformným
výkladom a bral do úvahy čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, podľa

ktorého zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

6. Žalobca úver zosplatnil dňa 27.02.2017 po tom, ako žalovaný bol v omeškaní so splátkami úveru, a

k splateniu dlžného zostatku ho vyzval do 09.03.2017. Z prehľadu splátok vyplýva, že dlžná istina ku
dňu zosplatnenia bola vo výške 1 823,60 Eur, zmluvný úrok vo výške 54,93 Eur a úrok z omeškania vo
výške 1,40 Eur. V tejto časti súd žalobe vyhovel.

7. Žalobca si uplatnil úrok vo výške 11,50% ročne zo sumy 1 823,60 Eur od 28.02.2017 do zaplatenia.

Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný
úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV 476/2012 z
18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa
ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je
povinný platiť iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia

predčasnejsplatnostistým,ženásledneužprávonadohodnutýúrokzúverunevzniká,ibaprávonaúrok
z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v
podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
stranami sporu. S poukazom na vyššie uvedené súd priznal titulom zmluvného úroku sumu 170,31 Eur,
čo predstavuje úrok ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti. Vo zvyšku uplatnených zmluvných úrokov

z úveru súd žalobu zamietol.

8. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 10Co/136/2017, v ktorom
odvolací súd uviedol: „Úrok z úveru predstavuje cenu peňazí z zmysle ceny obetovanej príležitostiveriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk a práve
absentujúci zisk pokrýva veriteľovi úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného
záväzku. Súdny dvor výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách stanovil zásadne pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa
od dispozitívnych noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-415/11, AZIZ), keď „Článok 3
ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „značná nerovnováha ku škode
spotrebiteľa“ treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v
prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere,

je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie
zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. ... na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek
požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad)", treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ,
ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento
spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní". Zákonodarca opakovane
pristúpil k regulácii úverových vzťahov a oficiálne sa kritizuje nadmerný nárast zadlženia obyvateľstva

z úverových vzťahov, keď z dôvodovej správy k novele nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., vykonanej nar.
vl. č. 586/2008 Z. z. vyplýva, že „Cieľom predkladaného návrhu je docieliť vyváženú právnu úpravu v
oblasti sankcií, a tak zamedziť jednej z foriem úžerných praktík v spotrebiteľských veciach. Reaguje sa
na sofistikovanejšie a oveľa nebezpečnejšie úžerné praktiky, pri ktorých sa síce nedojednáva vysoký
úrok za poskytnutie peňažných prostriedkov, ale cez množstvo zmluvných pokút a iných sankcií sa

ospravedlňuje neprimeraný nárast výšky pohľadávky. Podľa článku 8 Smernice Rady 93/13/EHS z
05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, môžu štáty prijať prísnejšie
opatrenia za účelom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Navrhovaná právna
úprava bez ujmy pre dodávateľa zabezpečuje jednoduchšie, ale predovšetkým jednotnejšie pravidlá pri
sankciách spojených s porušením záväzku spotrebiteľa, keď spotrebiteľské vzťahy nesmú byť zdrojom

neprimeraných ziskov...". Je nepochybné, že za úver možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj
obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon teda umožňuje dodávateľovi na
určitú dobu (do splatnosti), podľa jeho predstáv, poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od
začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo
zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť,

avšak niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť
úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie
finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom)
alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta) s tým, že uvedenej dispozície zákona sa evidentne dotýka
dohoda o úrokoch po splatnosti, popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách, pričom

ak evidentne táto dohodnutá konštrukcia indikuje neprimeraný nárast dlhu, zákonite nastupuje otázka
povinnosti vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody (úrokov popri úrokoch z omeškania a
ďalších sankciách. Podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, že taký odklon od dispozície právnej
normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania, či iných sankciách, je v neprospech žalovanej.
Ak by takejto dohody nebolo, zákon by umožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti sankcie úroky z

omeškania pri pomerne novom pravidle o administratívnom strope na celkové sankcie zakotvenom v
§ 3a nar. vlády 87/1995 Z. z.. Je evidentné, že úroky popri úrokoch z omeškania, sú nielen odklonom
od zákona v neprospech žalovaného, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému
pravidlu v ust. § 3a ods. 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z.. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej
povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať

jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny z čoho vyplýva, že rozdiel stavu výhody splátok
a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá
povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca
a za tento stav nedostatku a úverovania, patrí veriteľovi úrok, pričom jednorazovým zosplatnením

vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav
založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru s tým, že s protiprávnym stavom
sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy.
Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom

lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej
zmluvy. Je nutné zároveň uviesť, že úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek
inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu
narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnostinavyšujúcenuzaužívaniefinančnýchprostriedkovzaobdobiedodohodnutejalebopredčasnevyvolanej
doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania, čím dochádza k obchádzaniu
inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov dohoda, podľa
ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti
pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode
spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré
chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.“

9. Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania
a to vo výške 5% ročne zo sumy istiny 1 823,60 Eur od 28.02.2017 do zaplatenia a vo výške 5% ročne
zo sumy úrokov 54,93 Eur od 28.02.2017 do zaplatenia, nakoľko žalobca uplatnil úroky z omeškania
od 28.02.2017 súd ich priznal od tohto dňa. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB vo
výške 0 %. Po zvýšení o 5% v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. výška úrokov z omeškania,

na ktorú má žalobca nárok potom predstavovala 5 % ročne.

10. Žalovaný požiadal o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach po 20-30 Eur mesačne, nakoľko je
nezamestnanýafinančnásituáciamuneumožňujesplácaťdlhvovyššejvýške.Vzhľadomnapredložené
doklady zo strany žalovaného preukazujúce jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery, zistenia súdu

z príslušných registrov, že žalovaný je nezamestnaný a vzhľadom na výšku priznanej sumy 1.823,60 Eur
(bez príslušenstva) súd žalovanému určil, že priznanú sumu bude uhrádzať v splátkach po 50,- Eur do
20. dňa v mesiaci. V danom prípade bude istina priznanej sumy uhradená pri výške povolených splátok
do 3 rokov, čo súd vyhodnotil ako primeranú a súdnou praxou zaužívanú dobu a má za to, že splátky v
takejto výške nezasiahnu neprimeraným spôsobom do práv žalobcu. Na ochranu žalobcu súd navyše

povolilsplátkypodhrozboustratyvýhodysplátok,atotak,žeakčoilenjednusplátkužalovanýnezaplatí,
má žalobca právo domáhať sa zaplatenia celého dlhu naraz, nakoľko sa stane splatným celý dlh.

11. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rozsahu zamietnutej časti a rozsahu, v ktorom
súd povolil žalovanému splácať dlh v splátkach vo výške 50 eur podal odvolanie žalobca, ktorý žiada

odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu zmenil a žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. h/
a f/ C.s.p. Ohľadom nárok na zaplatenie úroku aj po zosplatnení úveru uvádza, že strany si dohodli
dobu trvania nároku na zmluvné úroky až do splatenia úveru, teda žalobca má nárok na zaplatenie
úroku až do vrátenia finančných prostriedkov. V tomto smere žalobca poukazuje na § 502 ods. 1,

§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, komentár IURA EDITION. Z ust. § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných
peňažných prostriedkov, čo potvrdzuje aj § 16 ods. 1 spotrebiteľského zákona. Z uvedeného vyplýva,
že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi nemá oporu v právnych predpisoch. Žalobca ďalej
poukazuje na § 497 Obchodného zákonníka, vychádzajúc z tohto ustanovenia, obsahom záväzku

dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s
úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru,
dlžník ich je povinný platiť od okamihu Ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia,
a to ČI už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie
dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný

vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje, v zmysle § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v
omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je
veriteľ oprávnený' od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Pokiaľ ide
o aplikáciu § 506 Obchodného zákonníka, toto ustanovenie upravuje špecifický prípad odstúpenia od
zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac

než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Toto odstúpenie nespôsobuje
zánik záväzku ex tunc. Ako to vyplýva priamo z dikcie ustanovenia, naďalej trvá právo veriteľa, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny
inštitút určený na ochranu veriteľa, a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho
postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinností

dlžníka. Základnou zásadou spotrebiteľského práva je ochrana pred neprijateľnými podmienkami, to
však neznamená vylúčenie aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa pri neplnení si povinností dlžníka.
Teda, odstúpením od zmluvy v zmysle § 506 Obchodného zákonníka zmluva od počiatku nezanikla a
naďalej trvá právo veriteľa, a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka, vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmiz úveru. Tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania. Ďalej žalobca poukazuje
na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici čk. 43Co/23/2017-92 zo dňa 29.11.2017, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici čk. 43Co/28/2017-94 zo dňa 27.2.2018 a rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici čk. 43Co/7/2018 zo dňa 31.5.2018 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
čk. 43Co/29/2018 z 16.8.2018 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici čk. 43Co/21/2018 zo dňa
27.9.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Co/37/2018-185 z 20.12.2018, rozsudok
Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/193/2017-88 zo dňa 07.12.2017, uznesenie Krajského súdu v Nitre
č.k. 7Co/366/2017-84 zo dňa 30.11.2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/138/2017-83

z 27.03.2018, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12Co/116/2017 z 19.06.2018, rozsudok
Krajského súdu v Bratislave 3Co/108/2017 z 29.05.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k.
11Co/36/2018-115 zo dňa 13.09.2018, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/346/2017 zo dňa
28.09.2018, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/256/2018-134 zo dňa 28.12.2018,
uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 12Co/4/2018-103 z 11.12.2018, rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave č.k. 16Co/240/2018-136 z 27.11.2018, ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012 a ďalšie súdu

známe rozhodnutia. V súvislosti s povolením žalovanému splácať dlh v splátkach žalobca má za to,
že súd priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach po 50 Eur postupoval v rozpore so zákonom.
Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej.
Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti, bol teda žalovaný touto
formou za porušenie zmluvy „odmenený". Pri určení mesačnej splátky vo výške 50 Eur bude žalovaný

splácať iba istinu viac než 3 roky. Takéto rozhodnutie súdu by bolo motiváciou pre klientov banky, aby
porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú možnosť
splácať dlh v splátkach. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade
so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. Nie je možné
prihliadnuť len na finančnú situáciu žalovaného, pretože žalobca má nepochybne právo, aby mu jeho

pohľadávkabolazaplatenávprimeranejlehoteajepotrebnérešpektovaťzásaduspravodlivostiuvedenú
v čl. 2 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorej ochrana ohrozených a porušených práv a právom chránených
záujmom musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právo žalobcu
nemôže byť porušené len preto, že žalovaný berie na seba záväzky v takej výške, že zjavne nie
je schopný plniť ich. Žalobca má za to, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej

pohľadávky,pretoželehotanasplateniepohľadávkysapredĺžiladotakejmiery,žesatýmpoprelsamotný
účelsúdnehokonaniaatakétorozhodnutienevediekodstráneniuprávnejneistoty.Hľadiskamipreúvahu
súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok, bude najmä -
osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného v konaní,
prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých

splátok v prípade ich nedodržania, dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy
stým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa ... V opačnom prípade by
došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch strán sporu v smere' faktického popretia právoplatne
priznaných práv či možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (rozsudok NS SR
7Cdo/116/2012 z 18.3.2013). Vzhľadom na čas od podania žaloby na súd mal žalovaný možnosť

prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohol priebežne peňažný dlh splácať
aspoň v akej takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam. Žalovaný v priebehu
súdneho konania neprejavil žiadnu snahu svoj záväzok aspoň čiastočne plniť. Žalobca má za to, že
v danom prípade nie sú naplnené odôvodnené dôvody pre priznanie plnenia v splátkach, zohľadňujúc
výšku dlhu, ako aj ľahostajný prístup žalovaného k plneniu si svojich zmluvných povinností. Žalovaný

dlhodobo ľahostajne pristupoval k plneniu si zmluvných povinností. Ide o skutočnosti, ktoré sú v rozpore
s povolením splátok. Oprávnenie súdu priznať plnenie v splátkach je výnimočné oprávnenie a každá
takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu dlžníka, ktorá však nesmie neprimerane zasahovať
do právoplatne priznaných práv veriteľa. Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných
nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu

práva na súdnu ochranu veriteľa a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho
vzťahu. Súdna judikatúra zdôrazňuje, že súd pripúšťajúci možnosť zaplatenia dlhu v splátkach musí
presvedčivo zdôvodniť záver (vzhľadom k povahe prejednávanej veci k priznanému nároku, k osobným
pomerom účastníkov a vzhľadom na plnenie si zmluvných povinností zo strany žalovaného) určiť
splnenie dlhu v splátkach. Žalobca je toho názoru, že pri rozhodovaní o určení výšky splátok je potrebné

právne ochraňovať obe strany sporu, a zabezpečiť aj reálne splnenie priznaného plnenia. uvedenom
žalobca opätovne poukazuje aj na aktuálnu judikatúru, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Trnave
čk. 24Co/322/2016-85 zo dňa 1.3.2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave čk. 8Co/116/2017-64 zo
dňa 30.1.2018, uznesenie Krajského súdu v Trnave čk. 23co/392/2017-77 z 28.5.2018.12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania
podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p.

a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v ním napadnutej časti rozsudku
súdu prvej inštancie nie je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia

opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

14. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho

rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

15. V súvislosti s nepriznaním nároku na úrok po zosplatnení úveru poukazuje odvolací súd na to, že
splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa

iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.
Úrokpretopredstavujejednoduchopovedanécenupeňazívzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,
ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk
pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento
stavtzv.výhodysplátokjeobvyklýaodnepamätijustifikujenárokdodávateľanaúrokyakocenudočasne

obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť

celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu

peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,

kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd

takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto
zmenujustifikoval,podporilbynielenhrubúnadvláduveriteľa,alezároveňbypodporovalajstavvktorom

veriteľniejenútenývymáhaťsvojupohľadávkuaodplatnéúrokymumajúnahradiťstavjehopotenciálnej
nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie
veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu
na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí
k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením

vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak sprotiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,
a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky

patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná
od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods.
1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom
stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných

plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4
písm. k) Občianskeho zákonníka (porovnaj s rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp.
zn. 6Co/190/2014).

16. Ohľadne umožnenia žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach odvolací súd poukazuje na to,
že súd prvej inštancie v konaní dostatočne skúmal situáciu strán sporu a špecifiká danej veci na to, či
môže poskytnúť žalovanému na splatenie dlžnej čiastky výhodu splátok. Hľadiskami pre úvahu súdu,
či môže žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška
priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku,

možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či
by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo
v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé. V prejednávanej právnej veci je
žalovanému uložená povinnosť plnenia 1.823,60 eur s príslušenstvom, žalovaný v konaní predloženými
dokladmipreukázal,žejehomajetkové,zárobkovéaosobnépomerymuneumožňujúsplatenieplatobnej

povinnosti jednorázovo. Počas konania žalovaný nenamietal svoj dlh, nevyhýbal sa súdnemu konaniu a
prejavilsnahusplatiťžalobcovisvojdlh,načosúdprvejinštanciepriumožnenísplateniadlhuvsplátkach
aj prihliadol. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí taktiež vzal na zreteľ aj výšku priznaného dlhu
a osobu žalobcu, keďže je nepravdepodobné, že by priznanie výhody splátok žalovanému žalobcu
ohrozilo, resp. by mu mohla vzniknúť týmto spôsobom škoda.

17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.

v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods.
2 CSP).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).