Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 2, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/195/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204929
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1418204929.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Intrum
Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés,
Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: H. I.B., T.. X.X.XXXX, H. Y. XXX, o zaplatenie 942,18 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12.6.2019,
č.k. 8 Csp/251/2018-79, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalovanej sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
753,18 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 5.1.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok I), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II) a žalobcovi priznal voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,88 % (výrok III).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 524 ods.1,2, § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej „Občiansky zákonník“), § 1 ods.2, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods.2 písm. f/, § 11 ods.1 písm. b/

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy o pôžičke (ďalej
„zákon o spotrebiteľských úveroch“), keď mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že
právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., uzatvoril dňa 22.1.2015 so
žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a/ a b/ zákona o spotrebiteľských úveroch (pôvodný žalobca
poskytol žalovanej úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zároveň žalovaná nekonala v rámci

predmetu svojho podnikania alebo povolania). Konštatoval, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné (sprísnené) náležitosti ustanovené v § 9
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd prvej inštancie
zistil, že tomu tak nie je, a navyše zmluva bola písaná drobným, ťažko čitateľným písmom. Zmluva
zo dňa 22.1.2015 neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2
písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru je v zmluve
uvedený iba ako 04/2016, z ktorého sa nedá vyvodiť, ktorý deň mesiaca apríl roku 2016 je termínom

konečnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie odkázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava zo dňa
29.3.2018, sp. zn. 9Co/70/2017, s ktorým sa stotožnil a v odôvodnení ktorého je uvedené: „Ako vyplýva z
doslovného znenia predmetného ustanovenia, povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
termín konečnej splatnosti úveru. Pojem termín z jazykového hľadiska predstavuje presne určený (aleboprinajmenšom presne určiteľný) časový okamih, kedy nastane určitá skutočnosť. Pokiaľ zákon používa
pojem „termín“, znamená to, že zákonodarca mal na mysli presne určený alebo určiteľný čas. Zákonnej
požiadavke na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru najlepšie zodpovedá jeho vymedzenie

presným dátumom, t.j. uvedením dňa, mesiaca a roku konečnej splatnosti úveru. Akceptovateľné, hoci
nieoptimálne,jeivymedzeniekonečnejsplatnostiúveruurčitým,presneohraničenýmčasovýmúsekom,
napríklad 12 mesiacov alebo jeden rok odo dňa splatnosti prvej splátky a pod.“ V danom prípade táto
požiadavka splnená nie je, keď termín konečnej splatnosti je uvedený v zmluve ako 04/2016, a teda nie
je zrejmý (vypočítateľný) deň konečnej splatnosti úveru.

3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že v zmluve ďalej nie je uvedená ani doba trvania zmluvy v
rozpore s § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá je tiež nevyhnutnou náležitosťou,
a to z dôvodu informovanosti spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o jeho viazanosti zmluvou pri splnení
si povinností zo zmluvy. Pri väčšine zmlúv je tento okamih totožný s termínom konečnej splatnosti. V
danom prípade však spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nebol informovaný o dobe trvania zmluvy, ani o

konečnej splatnosti. Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje vyššie uvedené náležitosti (čo
i len jednu z nich), považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm.
b/ zákona o spotrebiteľských úveroch. V takom prípade má žalobca ako právny nástupca pohľadávky
právolennavrátenieskutočneposkytnutéhoplnenia,tedaposkytnutéhoúveru,nemáprávožiadaťúroky
z úveru, ani akékoľvek poplatky súvisiace s úverom. V konaní nebolo sporné (a bolo to preukázané

aj predloženými listinnými dôkazmi), že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver (istinu)
vo výške 1 394,10 eur, z čoho žalovaná uhradila sumu 640,92 eur. Žalovanej teda (s poukazom na
vyššie uvedené dôvody) vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 753,18 eur, t.j. rozdiel sumy poskytnutej
pôžičky a plnení žalovanej, spolu s úrokmi z omeškania (keďže sa žalovaná dostala do omeškania s
úhradou tejto sumy) v zákonnej výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. 5,05 % ročne odo dňa 5.1.2016 až do
zaplatenia, tak ako žiadal žalobou žalobca, keďže žalovaná už v tom čase bola v omeškaní so splatením
svojho splatného dlhu. Na základe uvedeného súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
2 C.s.p. tak, že žalobcovi ako v prevažnej časti úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 59,88 % (úspech žalobcu 79,94 % - úspech žalovanej 20,06 %) . V odôvodnení
rozhodnutia konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

5. Proti zamietajúcemu výroku rozhodnutia a súvisiacom výroku o trovách konania podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd v tejto časti rozhodnutie zmenil a zaviazal
žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 189 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. za obdobie
od 5.1.2016 do zaplatenia. Odvolanie odôvodnil § 365 ods.1 písm. h/ C.s.p. , keď názor súdu o tom, že

úverjetrebapovažovať zabezúročnýabezpoplatkovzdôvoduneuvedeniatermínu konečnejsplatnosti
úveru nie je správny a je v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako
právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle čl.7 ods.2 Ústavy SR prednosť
pred zákonom a zároveň je v rozpore s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ
zo dňa 9.11.23016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Y. H., ktorým sú slovenské

súdy viazané. K uvedeniu termínu konečnej splatnosti úveru uviedol, že splnenie zákonnej požiadavky
uvedením mesiac + rok ukončenia úverového vzťahu ( ako tomu bolo v danom prípade ) je dostatočne
určité a zrozumiteľné. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je preukázané dojednanie termínov
splatnosti úverových splátok a to v čl. 6, bod 6.1, 6.2 a 6.3 zmluvných podmienok dohodnutej úverovej
zmluvy. Žalovaná ako spotrebiteľ mala možnosť bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy a termíny

splatnosti všetkých splátok. Za daných okolností sa má čl. 10 ods.2 písm. h/ Smernice 2008/48/ES
vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania podaného žalobcom (§ 379 ,
§ 380 ods. 1, 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďžesa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru o nedôvodnosti podaného
odvolania.

8. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

9. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom odvolací súd upozorňuje, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

10. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil výlučne odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/
C.s.p., t.j. že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci .
V dôvodoch odvolania namietol právny názor prvoinštančného súdu o tom, že úver je treba
považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia termínu konečnej splatnosti úveru. K
citovanému odvolaciemu dôvodu treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

14. Súd prvej inštancie v danej veci správne ustálil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Následne správne skúmal, či táto zmluva spĺňa náležitosti vymedzené v § 9 citovaného zákona
a po vyhodnotení dokazovania dospel záveru, že predmetná zmluva je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. f/
zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu absencie údajov o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a aj termíne konečnej splatnosti , keď absencia čo i len jedného z nich spôsobuje, že úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za situácie, kedy odvolacie námietky odvolateľa nesmerovali
k prijatej úvahe o tom, že v uzavretej spotrebiteľskej zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy
(§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorý je sám osebe dôvodom, pre ktorý sa
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch),
mohol odvolací súd bez ďalšieho pristúpiť k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej

zamietajúcej časti.

15. V záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu však konštatuje, že záver
prijatý súdom prvej inštancie o tom, že zmluva v rozpore s § 9 ods.2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských
úveroch neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru (pri ktorej sa oprel o právny záver vyslovený v

rozhodnutíKrajskéhosúduvBratislavezodňa29.3.2018,sp.zn.9Co/70/2017)jesprávnyaodvolacísúd
sa s ním plne stotožňuje. Zdôrazňuje, že povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je (o.i.)
termín konečnej splatnosti úveru, ktorý z jazykového hľadiska predstavuje presne určený (alebo presne
určiteľný ) časový okamih, kedy táto skutočnosť nastane. Zákonnej požiadavke na uvedenie termínukonečnej splatnosti úveru najlepšie zodpovedá jeho vymedzenie presným dátumom, t.j. uvedením dňa,
mesiaca a roku konečnej splatnosti úveru. Systematickým výkladom ostatných ustanovení predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy spolu s informáciou, kedy bol úver reálne poskytnutý síce možno pri zohľadnení

dňa splatnosti prvej splátky a počtu mesačných splátok dospieť ku konkrétnemu dňu splatnosti úveru ,
avšak možnosť takéhoto výkladu ust. § 9 ods.2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch nepripúšťa.
Odvolací súd zdôrazňuje, že akékoľvek normy spotrebiteľského práva je potrebné vykladať vždy v
prospech spotrebiteľa, a práve vo vzťahu k dodávateľovi a jeho povinnostiam je potrebné dbať na
ich dôsledné plnenie.

16. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní poukazoval na eurokonformný výklad zákona o
spotrebiteľských úveroch argumentujúc pritom rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.23016 v
právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Y. H., ktorým sú slovenské súdy viazané, uvedené
rozhodnutie posudzovalo splnenie podmienok uvedených v § 9 ods.2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských
úveroch (teda povinnosť dodávateľa uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia).

17. K námietkam žalobcu poukazujúceho na výklad čl. 10 ods.2 písm. h/ Smernice 2008/48/ES odvolací

súd konštatuje, že otázkou sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru sa
zaoberal Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti P.T. (C -42/15) v ktorom
judikoval, že čl. 23 Smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský
štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky
náležitosti uvedené v čl. 10 ods.2 tejto smernice , táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere

bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor EÚ však vo svojom rozhodnutí nepodal výklad zákona o
spotrebiteľských úveroch, vykladal smernicu 2008/48/ES, ktorá nie je priamo aplikovateľným právnym
predpisom, naopak z povahy smernice ako prameňa práva vyplýva jej záväznosť len pre členské štáty
s ohľadom na ňou sledované ciele. Smernica nie je spôsobilá priamo založiť práva alebo povinnosti v

súkromnoprávnychvzťahochmedzisubjektmivčlenskýchštátoch.Smerniciammožnopriznaťvsporoch
medzi súkromnými osobami iba nepriamy účinok, ktorý spočíva vo výklade vnútroštátneho práva takým
spôsobom, aby bol čo najviac v súlade s dotknutou smernicou. Aj nepriamy účinok smerníc je však
obmedzený skutočnosťou, že súdy sú viazané zákonom a ich výklad záväzných normatívnych právnych
aktov nesmie byť contra legem, teda v rozpore s ich znením. Preto pokiaľ zákon explicitne uvádza,

že nedodržanie určitej zmluvnej náležitosti má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, súd ani eurokonformným výkladom tohto ustanovenia nemôže prísť k opačnému záveru.

18. V prípade absencie uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere
je zákonná sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru prípustná aj

vzhľadom na právny názor Súdneho dvora EÚ. Čl. 23 posledná veta smernice 2008/48/ES uvádza,
že ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. S odkazom na túto vetu Súdny
dvor EÚ zastal názor, že sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru pri nedodržaní
určitej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je opodstatnená, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej
neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Termín konečnej

splatnosti úveru je jednoznačne taká okolnosť, ktorá je významná pre schopnosť spotrebiteľa posúdiť
(rozpoznať) v celosti rozsah záväzku, do ktorého vstupuje.

19. S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania ( nenapadnutého odvolacími dôvodmi) podľa §

387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. zohľadňujúc plný úspech žalovanej v odvolacom konaní a skutočnosť,
že z obsahu spisu nevyplýva, že by jej trovy odvolacieho konania vznikli.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).