Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 8C/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317206139
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4317206139.10

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou v právnej veci žalobcu: H. M., nar.
XX.X.XXXX, Y. X, XXX XX N. 1, zast.: JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s.r.o., Panenská 24, 811
03 Bratislava, proti žalovanej: N. T., nar. X.X.XXXX, T. M. X, XXX XX N. X, zast.: JUDr. Ildikó Osvaldová,
advokátsosídlomMlynskénámestie2238,93401Levice,ozaplatenie2.000eurspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2000 eur spolu s úrokom z omeškania 5,15% ročne

zo sumy 500 eur od 26.6.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy
500 eur odo dňa 26.7.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 500
eur odo dňa 26.08.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 500 eur
odo dňa 26.09.2014 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 150 eur vždy
do 25-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
neuhradením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane zročným celý zvyšok dlhu.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. O výške trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa cestou svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 22.03.2017 a upravenou
dňa 28.04.2017 domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť 2000 eur s príslušenstvom a

nahradiť mu trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.06.2013 uzatvoril so žalovanou v
podstavení nájomcu v zmysle ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka Nájomnú zmluvu, v zmysle
ktorej bolo účelom nájmu užívanie
predmetu nájmu za účelom bývania žalovanej spolu s matkou C. T., rod. G.. V zmysle článku XI.
Nájomnej zmluvy bola žalovaná povinná počas doby
podnájmuuhrádzaťžalobcovinájomné.Mesačnénájomnébolozmluvnýmistranamidohodnuténasumu

vo výške 1000 eur, pričom zmluvné strany sa dohodli, že všetky náklady za služby spojené s užívaním
predmetu nájmu bude hradiť žalovaná. Nakoľko predmet nájomnej zmluvy bol žalovanou užívaný len z
časti, prišlo k medzi žalobcom a žalovanou k ústnej dohode, predmetom ktorej bolo zníženie nájomného
zo sumy 1000 eur na sumu 500 eur mesačne. Žalovaná si povinnosť uhradiť žalobcovi nájomné v
zmysle článku XI. Nájomnej zmluvy v spojení s dohodou o znížení nájomného, v mesiacoch júl, august,
september a október roku 2014 nesplnila.

2. Žalobca označil a predložil nájomnú zmluvu zo dňa 31.07.2013.

3. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom dňa 19.05.2017, č. k. 8C/24/2017-23 voči ktorému
v zákonnej lehote dňa 07.06.2017 podala žalovaná odpor, v ktorom neuznala celú žalovanú pohľadávku.
Uviedla, že dňa 31.07.2013 uzatvorila so žalobcom nájomnú zmluvu, v zmysle ktorej bola povinná

uhrádzať v dobe nájme nájomné vo výške 1000 eur, ktoré bolo na základe ústnej dohody znížené
na sumu 500 eur. V zmysle č.l. IX. Nájomnej zmluvy bola povinná uhradiť v deň podpisu nájomnejzmluvy prenajímateľovi depozit vo výške 1000 eur, ktoré môže prenajímateľ použiť aj na úhradu
nezaplateného splatného nájomného. Depozit prenajímateľovi v deň podpisu zmluvy uhradila. Tento
depozitpriukončenínájomnejzmluvynebolžalovanejvrátenýapretožalobcabolpovinnýsihozapočítať

na nezaplatené nájomné. Uplatnený úrok z omeškania je nesprávne počítaný, nakoľko jednotlivé úhrady
nájomného boli splatné vždy k 25-temu dňu v mesiaci za mesiac nasledujúci a nie jednorazovo k
25.06.2014. Uznesením č.k. 8C/24/2017-31zo dňa 09.06.2017 súd platobný rozkaz zo dňa 19.05.2017
v celom rozsahu podľa § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( „ďalej len
CSP“).

4. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení k odporu žalovanej doručenom súdu dňa 16.10.2017
uviedol, že žalobca si v súdnom konaní uplatnil peňažnú pohľadávku spočívajúcu v nezaplatenom
nájomnom za kalendárny mesiac júl až október 2014, tzn. za 4 mesiace vo výške 500 eur za jeden
kalendárny mesiac a teda spolu vo výške 2000eur. Depozit vo výške 1000 eur bol spotrebovaný na
úhradu dlžného nájomného za obdobie predchádzajúce obdobiu, za ktoré si žalobca uplatnil peňažnú

pohľadávku. V mesiacoch júl až október bol depozit spotrebovaný. Žalobca nie je schopný objektívne
preukázať neexistenciu právne relevantnej skutočnosti a teda nezaplatenie nájomného, preto žiadal,
aby žalovaná predložila potvrdenie o výške a čase plnenia nájomného za každý kalendárny mesiac
trvania nájomného vzťahu.

5. Súd na prejedanie veci nariadil pojednávanie na deň 06.04.2018. Pred otvorením pojednávania
žalovaná uznala nárok žalobcu, avšak chcela uzavrieť dohodu o možnom splátkovom kalendári. Súd
určil nový termín pojednávania na deň 05.06.2018. Pred otvorením
pojednávania právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalovaná uznáva istinu len vo výške 1000 eur a
žiada z dôvodu finančnej situácie o splátkový kalendár. Súd určil termín pojednávania na 16.10.2019.

Právna zástupkyňa žalovanej doručila súdu dňa 21.06.2018 vyjadrenie, v ktorom navrhla splácanie v
mesačných splátkach vo výške 100 eur a pripojila doklady preukazujúce opodstatnenosť tohto návrhu:
potvrdenie sociálnej poisťovne, zmluvu o splátkovom úvere, kalkuláciu preddavkov na úhradu nákladov
spojených s užívaním bytu, ZSE platby za elektrinu, Quatro pôžička, poistná zmluva - životné poistenie.

6. Súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 16.10.2018 za prítomnosti právnych zástupcov
strán sporu. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe. Poukázal
na skutočnosť, že žalovaná uznala uplatnenú pohľadávku žalobcu v celom rozsahu, neskôr v polovici.
Rozhodnou skutočnosťou je, že žalovaná poprela uplatnenú pohľadávku už v odpore proti platobnému
rozkazu. Napriek tomu, že došlo k tomuto popretiu žalovaná neuviedla vlastné tvrdenia o rozhodnej

skutočnosti a preto mal za to, že toto popretie je podľa § 151 ods. 2 CSP neúčinné. Uviedol, že
nájomné za sporné obdobie zaplatené nebolo a zaplatený depozit bol spotrebovaný už za obdobie
nájomného vzťahu, ktoré predchádza mesiacom júl a október 2014. Podľa neho nie je objektívne
možné, preukázať neexistenciu určitej skutočnosti teda žalobca nie je schopný preukázať neplatenie
nájomného za obdobie predchádzajúce v rozhodnému obdobiu. Dôkazné bremeno v tomto zaťažuje

žalovanú, avšak z dôkazov predložených a označených žalovanou nevyplýva skutkové zistenie, že
nájomné za obdobie spred mesiaca júl až október 2014 bolo riadne a včas zaplatené v celom rozsahu
na základe čoho nebolo dôvodné a možné uplatniť resp. uspokojiť peňažnú pohľadávku žalobcu na
nájomné zaplateného depozitu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že podaná žaloba je
dôvodná. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní pokladala žalobu za nedôvodnú. Uviedla, že za

mesiac júl a august 2014 nájomné uhradené bolo a za obdobie september a október 2014 hoci zaplatené
nájomné nebolo, bolo vyplatené s poukazom na depozit, ktorý bol zložený pri uzavretí nájomnej zmluvy.
Preto žiadal žalobu zamietnuť. Na pojednávaní súd vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby
v znení: Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2000 eur spolu s úrokom z omeškania
5,15% ročne zo sumy 500 eur odo dňa 26.6.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15%

ročne zo sumy 500 eur odo dňa 26.7.2014 do zaplatenia, a úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne
zo sumy 500 eur odo dňa 26.08.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo
sumy 500 eur odo dňa 26.09.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
a nahradiť trovy konania. Súd vypočul svedkyňu C. T. a určil termín pojednávania na deň 22.01.2019.

7. Súd pokračoval v pojednávaní dňa 22.01.2019 za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu
a žalovanej. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že si nepamätá kedy sa nasťahovala, bývala tam s
priateľom a s maminou. Niekedy v lete sa s priateľom odsťahovala a jej mama tam zostala bývať ešte
dva mesiace. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 100 eur mesačne, tak že 500 eur platila žalovaná a500 eur platila jej mama a to v hotovosti k rukám pani M. v jej kancelárii. Žalovaná vyplatila nájomné
naposledy za mesiac jún a august
2014 a depozit vo výške 1000 eur bol použitý na nájomné za júl a august 2014 za druhú stranu, t.j.

za jej mamu. K ukončeniu nájomného vzťahu žalovanej došlo ústnou dohodou s pani M. s tým, že jej
to oznámila niekedy v lete. Dohoda jej mamy a pani M. bola taká, že v septembri a októbri tam budú
bývať spolu jej mama a pani M. a jej mama nemusí platiť nájomné. Voči žalobcovi neeviduje dlžné
nájomné. Za každý mesiac trvania nájmu zaplatila nájomné. Vrátenie depozitu si od žalobcu neuplatnila.
Spor chcela uzavrieť mimosúdne, keďže s to nepodarilo neuznáva žalovaný dlh. Prenajímateľom podľa

nájomnej zmluvy bol žalobca, avšak komunikáciu aj platenie nájmu riešila s jeho matkou X. M. u ktorej
rok pracovala. Nebola pred podaním žaloby vyzvaná na zaplatenie nájomného a depozit jej vrátený
nebol. Pred sporným obdobím dlh na nájomnom nemala. Súd právnych zástupcov strán sporu vyzval
podľa § 150 ods. 2 CSP na doplnenie ďalších skutkových zistení a odročil pojednávanie na 16.04.2019.

8. Právny zástupca žalobcu zaslal súdu dňa 08.02.2019 vyjadrenie, v ktorom poukázal na skutočnosť,

že žalovaná bola s platením nájomného na základe nájomnej zmluvy pravidelne v omeškaní. Nakoľko
za mesiac jún 2014 nebolo nájomné zaplatené, strany sporu sa dohodli o použití zábezpeky na úhradu
nájomného za príslušný kalendárny mesiac - jún 2014. Súčasne sa dohodli na znížení nájomného
zo sumy 1000 eur mesačne na sumu 500 eur mesačne a to z dôvodu neustáleho a opakovaného
platenia nájomného po lehote splatnosti, z dôvodu zníženia rozsahu užívania rodinného domu na jedno

poschodie a zu dôvodu nepriaznivej finančnej situácie žalovanej. Žalobca žalovanej vystavil potvrdenie
o zaplatení nájomného. Za kalendárny mesiac júl až október nájomné uhradené nebolo, na základe čoho
nebolo vystavené ani potvrdenie o zaplatení. Vzhľadom na uznanie dlhu žalovanou dňa 06.04.2018,
následné uznanie dlhu v 50% dňa 05.06.2018 a až následné spochybnenia a vyjadrenia žalovanej tieto
podľa neho vyznievajú tendenčne a účelovo so záujmom vyhnúť sa povinnosti splniť si svoj záväzok

voči žalobcovi, trval na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadal priznať trovy konania.

9.Právnazástupkyňažalovanejvpodanídoručenomsúdudňa13.03.2019spochybnilatvrdeniažalobcu
o platení nájomného po lehote splatnosti. Uviedla, že žalovaná uhrádzala žalobcovi nájomné vždy v
hotovosti k rukám matky žalobcu bez vystavenia akéhokoľvek potvrdenia o zaplatení a ak žalobca

tvrdí opak, nehovorí pravdu. Nájomné za obdobie mesiacov júl až august 2014 žalovaná zaplatila v
celom rozsahu avšak bez potvrdenia o zaplatení, čoho si je vedomý aj žalobca, ktorý túto skutočnosť
len zneužíva. K mimosúdnej dohode medzi stranami sporu nedošlo z dôvodu, že sa nedohodli na
výške splátok. Žalovaná bola ochotná pristúpiť k mimosúdnej dohode napriek skutočnosti, že jej dlh na
nájomnom nevznikol titulom hospodárnosti konania a titulom nemožnosti zabezpečiť svedkyňu. Žiadala

žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 16.04.2019 uviedol, že s ohľadom na
doposiaľ vykonané dokazovanie, má za to, že je preukázaná dôvodnosť žaloby.

Žiadal aby súd v prípade ak žalovanej povolí splácať dlh v splátkach prihliadol na to, že nájomné
bola splatné v roku 2014. V záverečnej reči poukázal na to, že žalovaná v odpore proti platobnému
rozkazu sa nevyjadrila k peňažnej pohľadávke vo výške 1000 eura vo vzťahu k ostávajúcej časti uviedla,
že žalobca si bol povinný pohľadávku započítať z depozitu. Mal za to že skutkové tvrdenia vo výške

1000 eur tak neboli žalovanou popreté. Žalobca depozit použil na zaplatenie nájomného nájomného za
predchádzajúce obdobie - jún 2014. Mal za to, že zo strany žalovanej tak nedošlo k popretiu skutkových
tvrdení a je podľa § 151 ods. 2 CSP je právne neúčinné a tvrdenia strán sporu sú zhodné. Na neskoršie
popretia žalovanej súd neprihliada. Poukázal na závažné rozpory v tvrdení svedkyne. Mal za to, že
postup a tvrdenia žalovanej sú zjavným zneužitím práva, ktoré nepožíva právnu ochranu.

11. právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní konanom dňa 16.04.2019 mala za to, že žalobca
nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, neuniesol dôkazné bremeno. Skutkové tvrdenia žalobcu
ohľadom pravidelných meškania s platbami nájomného zo strany žalovanej, ako aj jednotlivé potvrdenia
o platbách nájomného pred sporným obdobím mali byť zo strany žalobcu vystavené ako aj údajný

dôvod zníženia nájomného medzi stranami sporu na základe údajnej zlej fin .situácie žalovaného a
s pravidelným meškaním platenia za nájomné a taktiež depozit ktorý mal byť podľa tvrdení žalobcu
spotrebovaný za jún 2014 žalobca v predmetnom konaní nepreukázal. S prihliadnutím na tieto
skutočnosti mala za to, že žalobca sa snažil bezdôvodne obohatiť na úkor žalovanej a využiť túskutočnosť o ktorej mal jasnú vedomosť, že medzi žalobcom a žalovanou nedochádzalo k plateniu
nájomného na základe akéhokoľvek potvrdenia ale v hotovosti k rukám žalobcu resp. matky žalobcu
pani M.. Z týchto dôvodov navrhla, aby súd žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania priznal a v

prípade ak by súd čo i len sčasti žalobe vyhovel v tom prípade, aby prihliadol na fin. situáciu žalovanej
a umožnil plniť v primeraných splátkach.

12. Súd na pojednávaní dňa 16.04.2019 vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
založenými v spise stranami sporu prečítaním, oboznámením sa s celým ďalším obsahom spisu,

výsluchom svedkyne, výsluchom žalovanej, prednesmi právnych zástupcov strán sporu zistil tento
skutkový a právny stav:

13. Dňa 31.07.2013 uzavrel žalobca ako prenajímateľ so žalovanou ako nájomcom nájomnú zmluvu,
predmetom ktorej bol nájom rodinného domu so súpisným č. XXXX, priľahlé nádvoria a záhrada o
celkovej výmere XXX m2, nachádzajúcich sa na ul. XX.Y. Č..XX, N.. Podľa č.l. III. účelom nájmu bolo

užívanie predmetu nájmu za účelom bývania nájomcu spolu smatkou C.M. T., rod. G.. Nájomná zmluva
bola uzavretá v zmysle čl. X zmluvy na dobu neurčitú. V zmysle článku XI. Zmluvy bola dohodnutá
výška mesačného nájmu 1000 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na základe ústnej dohody
došlo k zníženiu výšky nájmu na sumu 500 eur mesačne, pričom žalobca žalobou požaduje zaplatenie
nájomného vo výške 500 eur mesačne za obdobie júl - október 2014. Medzi stranami sporu nebolo

sporné, že žalovaná uhradila pri podpise zmluvy depozit v zmysle č.l.

XI. Článku zmluvy vo výške 1000 eur. Žalobca tvrdil, že depozit bol započítaný na nájomné za jún 2014
vo výške 1000 eur. Žalovaná v odpore zo dňa 05.06.2017 v bode III. poprela celú žalovanú pohľadávku.

14. Z výpovede svedkyne C. T. na pojednávaní dňa 16.10.2018 sa zistilo, že je matkou žalovanej, pozná
aj žalobcu, je to syn jej dobrej priateľky. Nebola si vedomá dlhu žalovanej na nájomnom. Uviedla, že
s matkou žalobcu sa ústne dohodla, že za mesiac septembra október 2014 nemusí platiť nájomné.
Žalovaná v období september a október 2014 tam nebývala. Nájomné bolo uhrádzané k rukám matky
žalobcu v hotovosti. Ja som osobne chodila za ňou do kancelárie a osobne som jej v hotovosti peniaze

odovzdala. Za sporné obdobie september október nie z dôvodu ústnej dohody medzi nami, že toto
nájomné vtedy platiť netreba. Medzi svedkyňou a matkou žalobcu pani M. bola ústna dohoda, že potom
čo sa žalovaná v lete odtiaľ odsťahovala som tam zostala bývať svedkyňa a od septembra sa tam
nasťahovala pani M. ako kamarátky sa dohodli, že tam budú spolu bývať a nemusí jej platiť nájomné.
Svedkyňa sa tam zdržiavala do konca októbra, kedy odsťahovala do W. A. k priateľovi. Nájomné

osobne uhrádzala matke žalobcu v hotovosti, bez dokladu potvrdenia či podpisu, nakoľko jej dôverovala,
nepovažovala som to za dôležité. Depozit vrátený nebol. K ukončeniu nájmu došlo ústnou dohodou tak,
že sa koncom októbra začiatkom novembra 2014 odsťahovala k priateľovi do Nových Zámkov, ale k
písomnému ukončeniu nájomnej zmluvy nedošlo. Uviedla, že nevie preukázať právny titul hotovostných
úhrad do rúk X. M., Nájomné bolo dohodnuté v sume 1000 eur tak, že 500 eur platila žalovaná a 500

eur platila svedkyňa. K zníženiu výšky nájomného došlo z dôvodu, že žalovaná sa odsťahovala, ostala
tam bývať sama svedkyňa a od septembra sa do domu nasťahovala aj pani M. a preto sa dohodli, že
už platiť nájomné netreba.

15. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

17. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenie dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

19. Podľa § 150 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.20. Podľa Čl. 15 ods. 1, 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotísúd podľa svojej úvahy v súlade

s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

21. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Žalobca odvodzuje svoj žalobný nárok z nájomnej zmluvy zo dňa 31.07.2013 a ústneho dodatku k
zmluve o znížení výšky nájomného na sumu 500 eur mesačne, ktoré požaduje od žalovanej za obdobie
od júla 2014 do októbra 2014.

23. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi nimi bola platne uzavretá nájomná zmluva dňa
31.07.2013, ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú a predmetom ktorej bolo bol nájom rodinného domu s

dohodnutým nájomného vo výške 1000 eur. Tiež nebolo sporné, že došlo k ústnej dohode podľa ktorej
sa výška nájomného znížila na sumu 500 eur. Žalovaná v odpore dlh poprela, pred prvým pojednávaním
uznala svoj dlh na nájomnom a žiadala o mimosúdnu dohodu, ohľadom možnosti jeho splácania v
splátkach. Žalovaná svoju procesnú obranu založila na tvrdení, že žalobca mal na úhradu nájomného
započítať depozit vo výške 1000 eur, uhradený pri podpise zmluvy. Svedkyňa C. T. tvrdila, že žalovaná

sa v lete 2014 odsťahovala a ona sa dohodla s matkou žalobcu, že za september a október 2014 nie
je potrebné platiť nájomné.

24. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v rámci konania neboli
preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.

Okruh skutočností, ktoré strana musí preukázať zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť
na sporný vzťah aplikovaná. Ak sa teda žalobca domáhala zaplatenia nájmu za obdobie júl - október
2014 titulom nájomnej zmluvy zo dňa 31.07.2013 nesie dôkazné bremeno o tvrdení, že so žalovanou
uzavrel nájomnú zmluvu a že žalovaná porušila podmienky predmetnej nájomnej zmluvy. Uzavretie
nájomnej zmluvy a existencia nájomného vzťahu nebola zo strany žalovanej popretá. Nájomná zmluva

je nominátnym zmluvným tipom, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku. Predstavuje dvojstranný
konsenzuálny právny úkon, ktorý kreuje právny vzťah medzi nájomcom a prenajímateľom a vymedzuje
ich vzájomné práva a povinnosti. Pre každú nájomnú zmluvu je charakteristické užívanie veci a branie
úžitkov, dočasnosť, určenie predmetu veci a odplatnosť. Esenciálnymi náležitosťami nájomnej zmluvy
sú najmä špecifikácia predmetu nájmu, dĺžka trvania nájmu a výška nájomného.

25. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú

súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola
nepravdivá.

26. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Žalobca

preukázal trvanie nájomného vzťahu v zmysle nájomnej zmluvy uzavretej dňa 31.07.2013. Žalovaná
sa procesne bránila tým, že došlo k zníženiu sumy nájomného na sumu 500 eur mesačne, ktoré za
júl a august mal žalobca uhradené z depozitu 1000 eur zaplateného pri podpise nájomnej zmluvy.
Žalovaná sa mala v lete 2014 z predmetu nájmu odsťahovať. Svedkyňa C. T. potvrdila, že žalovaná sa
v lete 2014 odsťahovala a že svedkyňa sa s matkou žalobcu ústne dohodla, že za mesiace september

a október 2014 niej e potrebné nájom uhrádzať. K ukončeniu nájmu došlo ústnou dohodou, keď sa
svedkyňa v októbri 2014 z predmetu nájmu odsťahovala. Súd vyhodnotil obranu žalovanej za účelovú
s cieľom vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti zo zmluvy o nájme zo dňa 31.07.2013 platiť nájomné.
Žalovaná súdu nepredložila žiaden relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, že nájomné za
sporné obdobie júl - október 2014 uhradila, resp. nepreukázala existenciu dohody o zániku nájomného

vzťahu. Súd svedkyňu C. T. vyhodnotil ako nedôveryhodnú a na jej výpoveď neprihliadol. Súd mal
za to, že je v rodinnom vzťahu so žalovanou a hoci príbuzenský pomer sám o sebe neznamená, že
svedok je automaticky nedôveryhodný, súd však hodnotí dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti
a v prejednávanom prípade je svedkyňa najbližším príbuzným žalovanej - jej matkou a súčasne bolaužívateľkoupredmetunájmuatedamalanielenpríbuzenskýpomersožalovanou,aleajužívalapredmet
nájmu. V prípade, ak by žalovaná jej výpoveď podložila ďalším relevantným dôkazom, súd by mohol jej
výpoveď považovať za dôveryhodnú, čo však žalovaná neurobila. Súd poukazuje na to, že v zmluvnom

vzťahu v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 31.07.2013 bola žalovaná so žalobcom. Matka žalovanej ani
matka žalobcu neboli zmluvnými stranami a preto im zo zmluvy žiadne práva a povinnosti nevznikli a ak
aj existovali nejaké dohody medzi matkami strán sporu sú právne irelevantné. Podstatné je, že žalovaná
nepredložila ani nenavrhla vykonať žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že k ukončeniu nájmu došlo
v júni 2014 resp. že by si svoj záväzok platiť nájomné do októbra 2014 splnila. Teda žalovaná síce

skutkové tvrdenia žalobcu poprela, avšak neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia. Preto súd rozhodol tak,
že je povinná zaplatiť žalobcovi nájomné za obdobie jún - október 2014 vo výške 500 eur mesačne,
spolu 2000 eur.

27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29.Podľa§3ods.1NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.účinnéhokudňuuzavretiazmluvy,výškaúrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s platbou nájomného za mesiac júl, august, október,
november a nájomné bolo splatné v zmysle č.l. IX nájomnej zmluvy k 25- dňu v mesiaci súd ju zaviazal
na úhradu úroku z omeškania 5,15% ročne zo sumy 500 eur od 26.6.2014 do zaplatenia, úroku z

omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 500 eur odo dňa 26.7.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 5,15% ročne zo sumy 500 eur odo dňa 26.08.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo
výške 5,15% ročne zo sumy 500 eur odo dňa 26.09.2014 do zaplatenia, keďže ho žalobca vyčíslil v
súlade s vyššie cit. zákonnými ustanoveniami. Vzhľadom na finančnú situáciu žalovanej, keďže je na
rodičovskej dovolenke a jediným jej príjmom je rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur mesačne, súd

žalovanejpovolilsplatiťdlhspríslušenstvomvpravidelnýchmesačnýchsplátkachpo150eurvždydo25-
tehodňavmesiacipočnúcprávoplatnosťoutohtorozsudku,stým,ženezaplatenímčoilenjednejsplátky
sa stane splatným celý zvyšok dlhu. Výšku splátok súd považoval za primeranú, žalovaná preukázala
svoju snahe splatiť dlh v splátkach už pri možnom mimosúdnom riešení sporu. Teda súd mal za to, že
mesačná splátka určená súdom v sume 150 eur mesačne bude primeraná pre žalovanú a žalobcu nijako

nepoškodí ani neznevýhodní vzhľadom na výšku dlhu a dobu jeho splácania..

31. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že priznal plne procesne úspešnému žalobcovi

voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Leviciach písomne.V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.