Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 27, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314210755
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4314210755.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou
kanceláriou Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti povinnej: Z.
T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, M., o vymoženie sumy 228,- € s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 14Er/577/2014-40 zo dňa 30.05.2017, takto

r o z h o d o l :

1. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 14Er/577/2014-40 zo dňa 30.05.2017 p o t v
r d z u j e.

2. Povinná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči oprávnenému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že exekúciu zastavuje a o trovách exekúcie
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na §243 f, § 243h ods. 1, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm.
m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) , § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len "zákon o spotrebiteľských úveroch") a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený ako veriteľ uzavrel s povinnou ako dlžníkom dňa 23.08.2011
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník zabezpečili tento svoj
záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) zmenkou vystavenou povinnou ako dlžníkom dňa 23.08.2011. Súd

prvej inštancie po preštudovaní súdneho spisu, kópie zmenky a rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR
04900/13, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom, mal za preukázané, že žalobca - oprávnený
a žalované - povinná zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) zmenkou vystavenou
dňa 23.08.2011, kde žalovaný - povinná vystupuje ako vystaviteľ a žalobca - oprávnený ako remitent.
Súd prvej inštancie konštatoval, že povinná ako dlžník mala v čase uzavretia zmluvy o úvere a v
čase vystavenia zmenky postavenie spotrebiteľa. Uvedeným konaním oprávnený ako veriteľ porušil

ustanovenie § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase vystavenie zmenky.
Povinná ako fyzická osoba nekonala pri uzavretí vyššie uvedenej zmluvy o úvere v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedených skutočností má súd
za preukázané, že povinná má v predmetnom konaní postavenie spotrebiteľa. Dodal, že v konaní, v
ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie nebolo možné prihliadnuť

na ustanovenie § 17 ods. 3 zákon o spotrebiteľských úveroch.4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že
skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnej následne poskytnutý úver aj využitým oprávnený neskúma,
nakoľko to je pre neho už nepodstatná informácia. Povinná ako dlžník nemá voči oprávnenému

informačnú povinnosť, aby preukazovala skutočné použitie finančných prostriedkov. Uviedol, že zmluvu
o úvere nemožno v predmetnej veci považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákon o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko bola uzatvorená pre výkon povolania a v dôsledku toho povinná nie
je spotrebiteľom v zmysle definície spotrebiteľa. Oprávnený pri poskytovaní úveru vychádzal z vyhlásení
povinnej, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania, pričom povinná túto skutočnosť potvrdila svojim

osobitným podpisom v zmluve o úvere. Povinná nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu
zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa a v prípade oprávneného treba akceptovať jeho dobrú
vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Oprávnený dodal, že povinná v Zmluve o
úvere a všeobecných podmienkach poskytnutia úveru zároveň vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s
obsahom zmluvy. V zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadnuť na
okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom.

Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu uložená takáto
procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku, ako je od 01.01.2016 stanovená, je vo vzťahu
k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany
práv nadobudnutých v dobrej viere. Zmenkový nárok nie je akcesorický od zmluvného záväzku a je vo
vzťahu k nemo abstraktný, teda nie je ovplyvnený kauzou zmluvného vzťahu. Inou by bola situácia, keby

sa uplatnil nárok zo zmluvy, vtedy by sa na zmenku prihliadalo. Uviedol ďalej, že doterajšia judikatúra
nepripúšťala ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou
s takým následkom, aby ex offo umožnila dlžníkovi uplatňovať jeho nárok na náhradu škody. Záverom
preto uviedol, že ak súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva
zo zmenky.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného
sporového poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 12.09.2014 súd prvej inštancie vydal poverenie č. 5402
123823, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského
úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, Bratislava, vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
Dňa 21.01.2016 doručil oprávnený súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v

súlade s ustanovením § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej ako "Exekučný poriadok") a ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Dňa 03.02.2016
postúpil súdny exekútor podanie oprávneného súdu prvej inštancie.

7. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

10. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

11. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto
zákona odkladajú.12. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

13. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

14. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

15. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo
zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

16. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na

1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

18. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §

387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že povinná ako fyzická
osoba nekonala pri uzavretí zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti a preto mala povinná v predmetnom konaní postavenie spotrebiteľa. Zmluva o
úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorená štandardným
formulárovýmsystémom.Vust.§52ods.1OZjestanovené,žespotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z úverovej zmluvy a z výpisu
oprávneného z obchodného registra je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá

pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore
povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa, a to i napriek tomu,
že v predmetnej zmluve o úvere dlžník (povinná) prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na
výkon podnikania. Odvolací súd dodáva, že uvedené nepostačuje na vyvodenie záveru, že daná zmluva
nie je spotrebiteľská, keďže veriteľ musí preukázať opodstatnenosť poukazu úveru na výkon povolania

a súvis poskytovaného úveru s podnikaním povinnej. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na
ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne posúdil povinnú
ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne
aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

21. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v predmetnej veci oprávnený ako veriteľ uzavrel s povinnou ako
dlžníkom zmluvu o úvere, pričom tento záväzok (zmluvu o úvere) zabezpečili zmenkou vystavenou
povinným ako dlžníkom, kde žalovaná - povinná vystupuje ako vystaviteľ a žalobca - oprávnenýako remitent. Povinný ako dlžník mal v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky
postavenie spotrebiteľa. Z uvedeného jednoznačne vyplýva a nie je sporné, že oprávnený ako veriteľ
porušil ustanovenie § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase vystavenie zmenky.

22. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa § 255 ods. 1 CPS, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnej povinnej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu voči oprávnenému. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku
na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia bude
rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).