Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 21, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/122/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201928
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7816201928.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudcom JUDr. Petrom Vrbjarom, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.

r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej B.U. I., narodená
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX I. M., v konaní o zaplatenie 80,54 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti známeho úroku vo výške 266,09 Eur, známeho úroku vo výške 16,09 Eur, poplatku
vo výške 208,97 Eur, poplatku za upomienku vo výške 10,00 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 33,00 Eur,
úroku vo výške 39,15% ročne zo sumy 80,54 Eur od 26.08.2015 do zaplatenia a trovy mediačného
konania vo výške 201,97 Eur z a m i e t a.

II. Stranám sporu súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie istiny vo výške 80,54 Eur, známeho úroku vo výške 266,09 Eur, známeho úroku vo výške
16,09 Eur, poplatku vo výške 208,97 Eur, poplatku za upomienky vo výške 10,00 Eur, zmluvnú pokutu
vo výške 33,00 Eur, úrok vo výške 39,15% ročne zo sumy 80,54 Eur od 26.08.2015 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 80,54 Eur od 26.08.2015 do zaplatenia a trovy mediačného
konaniavovýške201,97Euratrovysúdnehokonania,pozostávajúcejzozaplatenéhosúdnehopoplatku
vo výške 17,00 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 63,64 Eur.

2. Okresný súd Rožňava rozsudkom pod sp. zn. 11C/122/2016-67 z 27.01.2017 výrokom I. žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 80,54 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku. II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. Stranám sporu súd právo na náhradu
trov konania nepriznal.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní došlo k
vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. tým, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne
odôvodnil, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, že dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
4. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 3Co/164/2017 z 19.4.2018 zrušil rozsudok vo výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Súd po vrátení veci v zrušujúcej časti opätovne nariadil pojednávanie na ktorom sa žalobca
nezúčastnil, súhlasil však s pojednávaním a rozhodnutím vo veci bez jeho účasti. Na pojednávaní

súd opätovne vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v spise, a to všeobecnými podmienky
poskytnutia spotrebiteľského úveru, dohodou o plnení v splátkach, zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
vyjadrením žalovanej k žalobe, vyčíslením splátok a pokút.6. Súd posúdil nárok ako občianskoprávny a zmluvu ako spotrebiteľskú, preto na predmetnú vec
aplikoval ustanovenia OZ, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
platného a účinného ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy.

7. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav je potrebné právne kvalifikovať tento vzťah ako
vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným na spotrebiteľskej zmluve, keďže táto spĺňa definičné
znaky označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa ( osobu ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvynekonávrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti)adodávateľa(ktorý
je osobou ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.
9. Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí
obsahovať tieto náležitosti: a) Druh spotrebiteľského úveru b) Obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo veriteľa c) Adresu predávajúceho , na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť
d) Meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa e) Identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo
k tovaru alebo k službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo

služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomu tovaru alebo službe spotrebiteľom f) Dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru , celkovú
výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie g) Celkovú
výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúceho jeho čerpanie h) Opis tovaru
alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje i) Úrokovú sadzbu spotrebiteľského

úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie j) Ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť , vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov k) Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia l) Právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky podľa ods. 5 , ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
m) Súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov , ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny n) Prípadné poplatky

zavedeniejednéhoaleboviacerýchúčtov,naktorýchsazaznamenávajúplatobnétransakcieačerpania
o) Úrokovú sadzbu , ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob
jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy p) Upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania
spotrebiteľského úveru q) Veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie r) Výšku poplatkov hradených
spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe s) Informácie o právach podľa § 15 a podmienky

ich uplatnenie t) Právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takomto
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia a výšky poplatku za splatenie úveru pred lehotou
splatnosti podľa § 16 u) Spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v) Informáciu o
možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere w) Právo na odstúpenie od
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť a ďalšie podmienky jeho

vykonania vrátanie informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3 ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu x) Názov a adresu príslušného
kontrolného orgánu podľa § 23 y) Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok, platnou priemernou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po
zverejnení priemernej hodnoty RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota RPMN na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
10. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov , ak

Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
11. Ust. § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým,že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy ako aj písomnej formy postihuje
neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy.
12. Súd preto pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom

o spotrebiteľských úveroch pričom dospel k tomu záveru, že predmetná zmluva neobsahuje žiadnu z
vyššie citovaných náležitostí podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o úvere je
uvedené iba to, že veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 350,-Eur a dlžník sa zaväzuje
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o 346,-Eur, teda celkove 696,-Eur v jednej splátke po 696,-Eur do
25.05.2014. Žiadne iné náležitosti táto zmluva neobsahuje, okrem vyhlásenia o RPMN 39,20%.

13. Vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré má obsahovať podľa § 9 ods. 2
písm. a) až y) cit. zákona, s poukazom na §11ods.1písm.a) zákona o spotrebiteľských úveroch platného
a účinného ku dňu uzavretia zmluvy, súd predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda
žalovaná je povinná vrátiť výšku skutočne poskytnutých finančných prostriedkov, resp. rozdiel medzi
tým, čo jej žalobca poskytol a čo vrátila. Zmluva bola uzatvorená 25.05.2013, pričom úrok z omeškania
od 01.02.2013 podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. je o 5%-nych bodov vyšší než základná úroková

sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Súd preskúmal dohodnuté úroky z úveru a zistil, že tieto sú podľa názoru súdu v hrubom rozpore
s dobrými mravmi, nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb (na webovom sídle
Národnej banky Slovenska: ) poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v

rozhodujúcomobdobí(t.j.kudňu25.05.2013,kedybolauzavretáúverovázmluva)vkategóriiNovéúvery
pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do jedného roka, činila úroková sadzba
hodnotu 8,12% ročne. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 39,20%, čo je zjavne v rozpore
s dobrými mravmi. Vzhľadom na to sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch poskytnutý úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov, pretože odporuje dobrým mravom a

zásadám poctivého obchodného styku.
15. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo
svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania
dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ,
bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie

je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú
všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo
zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.
16. K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd
Slovenskej republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon

priečiaci sa dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý
je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch
vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy
komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúce
určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od

vedomia a vôle(zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá
vlastnú priamu platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú
právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru
konajúcich.
17. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
18. KrajskýsúdvPrešove,vprávnejvecisp.zn.3Co/114/2014,vktoromsavyjadrilajkvýškezmluvných
úrokov: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom

úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani

moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľav zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“.
19. Úroková miera dohodnutá medzi stranami konania prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto

dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase
poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novo poskytnuté spotrebiteľské úvery činila výšku 8,12%
a dohodnutá úroková miera medzi stranami konania činila výšku 39,20%, čo je takmer 5-násobok
obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období. Vzhľadom na
vyššie uvedené závery, súd považoval dohodu o výške úrokov obsiahnutú v poplatku za poskytnutý úver

za neplatnú, preto nárok žalobcu na zaplatenie 266,09 a 208,97 Eur s príslušenstvom zamietol.
20. Ďalej si žalobca v žalobnom návrhu uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 10,- Eur za upomienky,
zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur a sumy 201,97 Eur ako trovy mediačného konania.
21. Podľa žalobcu sám inicioval mediačné konanie pred Mediačným centrom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., z ktorého vznikli trovy a tieto má znášať žalovaná. Žalobca nepredložil
jediný dôkaz o pravdivosti svojich tvrdení. Neoznačil konanie spisovou značkou, nedoložil ani jeden

listinný dôkaz o existencii konania a taktiež neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti
výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky za upomienky, pretože nepredložil žiadne také
dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky.
22. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,

ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.
23. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
24. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať strany na nedostatočné dôkazy,

prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 CSP, ale aj
so zásadou rovnosti strán sporu. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporom konaní
založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení čl. 8 CSP. Sporové konanie
ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov.

Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov.
25. Žalobca v podanej žalobe popísal okolnosti, ktoré ho k podaniu žaloby viedli, opísal teda skutkový
dej. V žalobe uviedol aj skutočnosti, ktorými opísal skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok,
vymedzil predmet konania po skutkovej stráne, neuviedol však v žalobe všetky potrebné tvrdenia
a tvrdenia ktoré uviedol súdu nepreukázal. Neuvedenie potrebných skutkových tvrdení neznamená

vadu žaloby, pretože žalobca v žalobe popísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými vymedzil
predmet konania po stránke skutkovej a následne nebolo povinnosťou súdu vyzvať ho písomnou
výzvou na jej doplnenie. Jednoznačne žaloba obsahovala všeobecné náležitosti, opis rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Neobsahovala však všetky
potrebné (rozhodujúce) skutkové tvrdenia, o ktoré žalobca v konaní svoj peňažný nárok oprel a z ktorých

tento nárok vyvodil.
26. Aby mohol žalobca so svojou argumentáciou v sporovom konaní uspieť, musí k svojím skutkovým
tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru,
že má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu súd v zásade vždy
vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak žalobca potrebné dôkazy

nepredložil, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní uspieť. S
ohľadom na uvedené súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 10,- Eur za upomienky, zmluvnej pokuty vo
výške 33,- Eur a sumy 201,97 Eur ako trovy mediačného konania s príslušenstvom zamietol.
27. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo

bránením práva.
28. Výrokonáhradetrovkonaniajevsúladesustanovenie§255ods.1,2Civilnéhosporovéhoporiadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2

Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ods. 2 § 255 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v

lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.

Podľa§277ods.3CSPnávrhpodľaodsekov1a2môžežalovanýpodaťdo15dníodkedysaorozsudku
pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).