Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715209822
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8715209822.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: 1. W. R., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho vo A. I. č. XXX a 2. X. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo A. I. č. XXX, právne zast.
Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, na Nám. sv. Egídia č. 93 proti
žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, na ul. Karadžičovej č. 17 právne zast.
JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí č.
13, o zaplatenie sumy 40 000 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad
zo dňa 15.01.2019 č.k. 17C340/2015-289 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzujerozsudokvovýrokuouloženípovinnostižalovanémuzaplatiťžalobcoviv1.radesumu20000
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni
v 2. rade sumu 20 000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Mení rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi v 1. rade 5,05 %-ný
úrok z omeškania zo sumy 20 000 eur od 23.10.2015 do zaplatenia a vo výroku o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobkyni v 2. rade 5,05 %-ný úrok z omeškania zo sumy 20 000 eur od 23.10.2015

do zaplatenia tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

Žalobcom v 1. a 2. rade sa priznáva náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade
sumu 20 000 eur s 5,05 %-ným úrokom z omeškania od 23.10.2015 do zaplatenia a žalobkyni v 2. rade
sumu 20 000 eur s 5,05 %-ným úrokom z omeškania od 23.10.2015 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Žalobcom priznal náhradu trov konania v plnej výške.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej dňa 13.08.2012 došlo k
dopravnej nehode zavinenej U. B., vodičom osobného motorového vozidla značky B. S.. Pri dopravnej
nehode zomrel syn žalobcov W. R., narodený dňa XX.XX.XXXX.

3. Smrť syna žalobcov spôsobila veľmi vážny zásah do ich súkromného života. Žiadna z morálnych
foriem zadosťučinenia v tomto prípade nemôže byť postačujúca. Smrťou syna žalobcovia stratili

sociálne, morálne, citové puto vytvorené medzi nimi a nebohým W.om R.m. Nebohý W. R. žil so
žalobcami v spoločnej domácnosti, bol jediným žijúcim synom žalobcov po tom, čo žalobcom tragicky
pri požiari zahynul prvý syn vo veku 2,5 roka. Žalobcovia v dôsledku tragickej nehody stratili aj druhého
posledného syna. Nebohý W. R. ako už jediný syn mal byť oporou žalobcov v starobe. Žalobcovia odsmrti syna majú narušený celý život, nikdy sa so smrťou syna nedokážu zmieriť, ostali sami. Žalobcovia
stratili možnosť prijímať i prejavovať lásku, priazeň, dostávať oporu, porozumenie.

4. Protiprávnym konaním U. B. došlo k nenávratnej deštrukcii väzieb súkromného života žalobcov.
Následky zásahu nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou. Intenzitu zásahu do práv žalobcov
zvyšuje skutočnosť, že žalobcovia s nebohým synom žili v spoločnej domácnosti. Syn žalobcov zomrel
v mladom veku a jeho úmrtie bolo neočakávané, pričom žalobcovia už v minulosti v dôsledku tragickej
udalosti jedného syna stratili. Náhrada nemajetkovej ujmy môže u žalobcov prispieť k zmierneniu stavu

5. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy sa vychádzalo z kritérií vyplývajúcich z judikatúry súdov
Slovenskej republiky a Českej republiky. Nedá sa vytvoriť žiadna metodika, nejde o odborné medicínskej
posúdenie, ale o zváženie dopadu ujmy do osobnostnej sféry pozostalých.

6. Žalobcovia s nebohým W.om R.m mali veľmi pekný vzťah rodičov a syna. Žili v spoločnej domácnosti

a nebohý W. R. bol ich jediným synom po tom, čo žalobcom tragicky zahynul prvý syn vo veku 2 a pol
roka pri požiari. Žalobcovia počítali s tým, že nebohý W. R. bude ich oporou v starobe. Súd prihliadol na
vek nebohého W.a R. v čase dopravnej nehody 22 rokov i vek žalobcov v tom čase. Žalobca v 1. rade
mal 48 rokov a žalobkyňa v 2. rade 41 rokov. Ak by sa nestala dopravná nehoda, je predpoklad, že ešte
veľa rokov mohli žalobcovia žiť s nebohým W.om R.m. Nebohý W. R. zahynul príliš mladý.

7. Samotná ľútosť škodcu s prihliadnutím na zavinenie škodcu, neprimeraná a prekročená rýchlosť
jazdy a majetkové pomery škodcu neodôvodňujú priznanie nemajetkovej ujmy v nižšej výške ako bola
uplatnená.

8. K námietke žalovaného o prípadnom spoluzavinení nebohého W.a R., súd skonštatoval, že samotná
skutočnosť, podľa ktorej nebohý W. R. nebol v čase dopravnej nehody pripútaný bezpečnostným pásom
s prihliadnutím na všetky ostatné okolnosti, nemôže byť dôvodom na zníženie nemajetkovej ujmy. Ťažko
totiž možno s istotou tvrdiť, že v prípade pripútania sa bezpečnostným pásom by následky dopravnej
nehody boli s určitosťou v rozsahu nemajúcom za následok smrť W.a R..

9. S prihliadnutím na uvedené súd po zohľadnení všetkých okolností na strane žalobcov a nebohého
W.a R., ak aj škodcu, dospel k záveru, že uplatnená nemajetková ujma 20 000 eur pre každého zo
žalobcov v 1. a 2. rade je primeraná.

10. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v
zákonom stanovenej lehote žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalovanému bola uložená
povinnosť zaplatiť každému zo žalobcov sumu 10 000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti istiny a požadovaných úrokov žiadal žalobu zamietnuť. Ako dôvod uviedol,
že po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súdu prvej inštancie, ktorého vecná správnosť bola

potvrdená aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.10.2018, spornou zostala už
len výška náhrady nemajetkovej ujmy. Výška náhrady nemajetkovej ujmy je vecou úvahy súdu, ktorý
vychádza aj z judikatúry týkajúcej sa obdobných právnych vecí. Pri rozhodovaní sa žiadnym spôsobom
nezohľadnila nesporne preukázaná skutočnosť, podľa ktorej nebohý syn žalobcov v čase dopravnej
nehody nebol pripútaný bezpečnostným pásom, čím sám porušil právne predpisy upravujúce pravidlá

cestnej premávky a tiež čiastočne prispel k nezvratnému následku dopravnej nehody. Judikatúra
súdov je v obdobných prípadoch taká, že spoluzavinenie, resp. porušenie právnej povinnosti na strane
nebohého účastníka dopravnej nehody, ako aj skutočnosť, že nešlo o úmyselné konanie na strane
vodiča, musia mať vplyv na výšku požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy. Domnienky súdu prvej
inštancie, podľa ktorých ťažko možno s istotou tvrdiť, že v prípade pripútania pásom by následky

dopravnej nehody neboli také, že by mali za následok smrť syna žalobcov, sú v hypotetickej rovine
a nič nemenia na fakte o porušení zákonnej povinnosti nebohého. Podiel nebohého syna žalobcov
na škodovej udalosti spočívajúci v porušení zákonnej povinnosti v spojení so všeobecnou prevenčnou
povinnosťou mal byť konajúcim súdom zohľadnený pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy.

11. Charakter nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 13 ods. 2 a 3 Obč.
zákonníka je taký, že ho môže priznať len súd. V dôsledku uvedeného sa žalovaný s plnením tohto
záväzku nemohol dostať do omeškania od 23.10.2015, keď tento nárok bol priznaný až rozhodnutím
súdu z 15.01.2019. Rovnaké závery stabilne konštatuje aj súdna prax, podľa ktorej povinnosť zaplatiťnáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 Obč. zákonníka vzniká až na základe
súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a až uplynutím tejto doby určenej na splnenie
priznanej náhrady dochádza k omeškaniu dlžníka.

12. Žalobcovia navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

13. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380, § 381 CSP preskúmal rozsudok v napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že

odvolanie žalovaného je čiastočne opodstatnené.

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny záver, s výnimkou časti týkajúcej sa priznania žalobou požadovaného úroku z omeškania.

15. Vo vzťahu k výške náhrady nemajetkovej ujmy priznanej žalobcom je potrebné dodať, že táto je

primeraná. Smrť syna žalobcov spôsobil bez akýchkoľvek pochybností z nedbanlivosti U. B., za čo bol aj
právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 05.03.2013, č.k. 3T193/2012-134,
ktorým bola schválená dohoda o vine a treste uzatvorená medzi U.om B. a Okresnou prokuratúrou
Trebišov. Nebohý W. R. bol synom žalobcov, s ktorými až do svojej smrti žil v spoločnej domácnosti.
Žalobcovia prešli so svojim synom všetkými jeho životnými fázami, a to od prvých krokov, predškolského

obdobia, obdobia školskej výchovy až do dospelosti. Tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade s nebohým synom
žili dlhodobo v jednej domácnosti, trávili s ním spolu veľa času a boli naňho silne citovo naviazaní,
nakoľkoužvminulostiprišliojednéhosyna,ktorýtragickyzahynulpripožiarivoveku2apolroka,smrťou
syna došlo k nenávratnej strate milujúcej osoby a všetky plány do budúcnosti zostali v dôsledku straty
jedného mladého života navždy nenaplnené. K okolnostiam súvisiacim s prežívaním tragickej udalosti,

ktorá postihla rodinu žalobcov sa žalobcovia v rámci svojho výsluchu vyjadrili na pojednávaní konanom
dňa 10.11.2015. Výsluch žalobcov v 1. a 2. rade predstavuje podľa ust. § 195 CSP jeden z dôkazných
prostriedkov.

16. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

17. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný

právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

18. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo

nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania

dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

19. Žalobcovia dostatočným spôsobom v rámci svojho výsluchu preukázali aký negatívny vplyv mala
smrť syna na ich život. O pravdivosti týchto tvrdení žalobcov nemá pochybnosti ani odvolací súd.20. Závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo sú v zmysle ust. § 13 ods.
3 Obč. zákonníka určujúce pre stanovenie výšky náhrady súdom. Určenie tejto náhrady, ale nemôže byť
svojvoľné a ani ničím neobmedzené. V prejednávanej veci stanovená náhrada pri strate dieťaťa vo výške

20 000 eur pre každého zo žalobcov, podľa ustálenej súdnej praxe sa nedá považovať za neprimeranú.

21. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok vo výroku
o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 20 000 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 20 000 eur do

3 dní od právoplatnosti rozsudku ako vecne správny potvrdil.

22. Zároveň v súlade s ust. § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi v 1. rade 5,05 %-ný úrok z omeškania zo sumy 20 000 eur od 23.10.2015 do zaplatenia
a vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni v 2. rade 5,05 %-ný úrok z omeškania
zo sumy 20 000 eur od 23.10.205 do zaplatenia tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Povinnosť zaplatiť

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená
doba splnenia. Až uplynutím tejto doby určenej na splnenie priznanej náhrady dochádza k omeškaniu
dlžníka.

23. Zároveň úspešným žalobcom bola priznaná náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania

v rozsahu 100 % podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP s tým, že
o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie. V danom prípade predmetom konania boli
nároky žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výška uplatňovaných nárokov teda bez
akýchkoľvek pochybností závisela od úvahy súdu. Aj keď Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie
obdobné úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3 OSP, uvedené neznamená, aby nová právna úprava

vylučovala osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď
výška plnenia závisela od úvahy súdu. Pri uplatňovaní nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy bolo
povinnosťou žalobcov v žalobe uviesť ich požadovanú výšku. Z povahy týchto nárokov však vyplýva,
že presné stanovenie výšky plnenia je závislé od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom
prisúdená výška plnenia bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania, vrátane tarifnej

hodnoty pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade, že
strana je zastúpená advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. V sporovom konaní je kritérium
procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov, čomu zodpovedá aj systematické
začlenenie ustanovenia § 255 CSP. Podľa tohto kritéria, môže súd priznať náhradu trov konania v plnej
výške aj vtedy, ak súd prizná nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Ide o prípady, keď

výška nároku závisí od úvahy súdu.

24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).