Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319010156
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Vanko
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4319010156.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Vanka a členov senátu JUDr.
Zity Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci proti obžalovanému F. G., pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona
a iné, o odvolaní obžalovaného F. G. a prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice (ďalej len „okresný
prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Levice sp.zn. 4T/15/2019 zo dňa 15.07.2019, na verejnom

zasadnutí konanom v Nitre dňa 10. októbra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného F.
G. a odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný F. G. v bode 1. uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona

s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona a v bode 2 z prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
a/ Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že:

v bode 1

od presne nezistenej doby cca od roku 2015 do októbra 2018 v A. na ul. G. XXX/X, okres U. sa nevhodne
správal k svojej manželke O. G. a to tým spôsobom, že počas ich spolužitia ju bezdôvodne ponižoval,
pod vplyvom alkoholu ju opakovane fyzicky napádal, fackoval, ťahal za vlasy, kopal do rôznych častí
tela, pri útokoch na ňu kričal, že ju zabije, že ju hodí do studne, ktorú majú na dvore, a že si to odsedí,
v útokoch prestal až vtedy, keď bezvládne ležala na zemi, potom ju vyhnal z domu na dvor, že tam je

jej miesto, poškodená našla útočisko v pivnici alebo v zadnej izbe, kde bola nútená do rána prespať,
pričom takéto situácie sa pravidelne opakovali bez ohľadu na ročné obdobie, najčastejšie to bolo počas
víkendov, keď obžalovaný prichádzal z práce domov, po takýchto útokoch si poškodená brala často
dovolenku z práce, aby ľudia nevideli známky po útokoch jej manžela, na lekárskom ošetrení nikdy
nebola, lebo sa bála manžela, ktorý sa jej zakaždým vyhrážal, ž ak o tom niekomu povie, tak ju zabije,
zároveň ho ona musela prosiť o odpustenie, že bude dobrá a že ho bude poslúchať a bude robiť to, čo

on chce, takéto správanie u nej vyvolávalo strach a až keď sa manžel vyhrážal aj ich synovi s nožom v
ruke, že sa nemá starať do toho, ako sa on správa jeho matke, že on si môže robiť s ňou čo chce, po
tomto sa odhodlala opustiť spoločnú domácnosť a odsťahovala sa k rodičom, pričom takéto správanie
obvineného viedlo k traumatizácii osobnosti poškodenej a nesie znaky ťažkého príkoria,

v bode 2v presne nezistenom dni v mesiaci máj 2018 v A. v rodinnom dome na ul. G. č. XXX/X, okres U. potom,
čo jeho syn F. G. mu prišiel dohovoriť, aby prestal biť jeho matku, tento mu začal nadávať, päsťou udrel
po stole, potom sa postavil a vybral zo stojana na kuchynskej linke kuchynský nôž, ktorým sa zahnal na

syna a priložil mu ho k hrudi s tým, že mu povedal, že ak mu dal život, tak mu ho aj vezme, po čom O.
G. odsotila syna od manžela a povedala mu nech ujde, po čom odhodil F. G. nôž na zem a kričal, že čo
si to syn dovoľuje zastávať si mamu, že má odísť a on si bude robiť čo chce on, čím svojím agresívnym
chovaním vzbudil u F. G. mladšieho strach o svoj život.

Za to mu bol podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona zo zisteným poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písmenoj/Trestnéhozákonaapriťažujúcejokolnostipodľa§37písmenoh/Trestnéhozákonaspoužitím
§ 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona uložený
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.

Podľa § 38 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, na výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, zahlásil obžalovaný odvolanie do výroku o vine v bodoch
1 a 2 výrokovej časti rozsudku, ako aj do výroku o treste.

V zákonnej lehote podal odvolanie aj okresný prokurátor v neprospech obžalovaného do výroku o
uloženom treste, nakoľko tento považoval za neprimerane nízky.

Odvolanie písomne odôvodnil obžalovaný, jeho obhajca, aj prokurátor.

Prokurátor v dôvodoch odvolania podrobne opísal skutkový stav a poukazoval na skutočnosti,
ktoré sú v rozpore s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného zákona, najmä vo vzťahu k výške
uloženého trestu. Násilné správanie sa obžalovaného voči poškodenej bolo opakované, dlhodobé a
pravidelné a vyznačovalo sa vysokým stupňom agresivity a brutality, spočívajúcej v bití, kopaní a
vyhadzovaní poškodenej na dvor do mrazivého počasia. Následky takéhoto správania sa prejavili aj na

psychike poškodenej, na ktorej toto správanie zanechalo trvalé následky s odporúčaním psychologickej
intervencie. Obžalovaný sa konania dopúšťal pod vplyvom alkoholu a iba v dôsledku plánovania si
poškodenej prácu tak, aby sa obžalovanému vyhýbala, nedochádzalo k častejším a intenzívnejším
útokom.

S poukazom na uvedené skutočnosti považoval prokurátor uložený sedemročný trest odňatia slobody
za neprimerane nízky, pričom nemožno obísť ani skutočnosť, že obžalovanému bol ukladaný trest aj
za prečin nebezpečného vyhrážania voči svojmu synovi, a teda dopustil sa viacerých trestných činov.
O znížení možnosti nápravy obvineného svedčí aj skutočnosť, že obžalovaný počas výkonu väzby bol
disciplinárne potrestaný.

Navrhol preto, aby krajský súd postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku napadnutý rozsudok
zrušil vo výroku o treste a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov, so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí zástupca krajského prokurátora modifikoval dôvody odvolania v tom smere, že
okresný súd ukladal trest odňatia slobody s použitím § 41 odsek 2 Trestného zákona, teda v rámci
trestnej sadzby 7 - 20 rokov, a preto mu nemal pripočítať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/
Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov.

Odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajcaobžalovanéhovpísomnýchdôvodochvytkolsúdu,žerozhodolvovecinaprieknedostatočnému
zisteniu skutkového stavu. Obžalovaný od začiatku popiera spáchanie skutkov, ktoré sú mu kladené za
vinu a o to viac mali orgány činné v trestnom konaní vynaložiť viac úsilia pre zabezpečenie dôkazov k

zisteniuskutkovéhostavu.Sútulentvrdeniaprotitvrdeniuničímnepodložené.Nevierohodnosťvýpovedi
poškodenej spočíva v tom, že malo ísť o týranie po dlhú dobu a napriek tomu nikdy nikoho nepožiadala
o pomoc, neoznámila to ani polícií a nikto si toho ani nevšimol. Skutočnosti uvádzané poškodenými
sa vierohodne nepreukázali, všetko bolo vymyslené a koordinované s jediným zámerom - zaobstaraťpeňažnéprostriedkypresynaF.G.ml.atopredajomrodinnéhodomuspríslušenstvomvbezpodielovom
spoluvlastníctve obžalovaného.

Za účelom odstránenia pretrvávajúcich pochybností o správnosti skutkových zistení navrhol vypočuť ako
svedka otca poškodenej O. G., u ktorého poškodený F. G. ml. dlhodobo býval, na objasnenie vzťahov
medzi ním a jeho vnukom ako aj k objasneniu vzťahov medzi poškodenými navzájom.

Ďalej navrhol vypočuť svedkov, ktorí žili v susedstve s obžalovaným a poškodenou na objasnenie ich

vzájomných vzťahov, a navrhol tiež vypracovať nový znalecký posudok z odboru psychológie, pretože
pribratá znalkyňa v konaní sa vôbec nezaoberala príkoriami a traumami poškodenej, ktoré si priniesla z
primárnej rodiny a neskúmala ani následky permanentného ataku jej syna, aby mu poskytovala peňažné
prostriedky.

V závere navrhol, aby krajský súd v zmysle § 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zrušil

napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie,
alternatívne dal na úvahu súdu, či nie je potrebné vec vrátiť prokurátorovi do prípravného konania na
došetrenie, keďže vec nie je náležite objasnená.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania podrobne opisuje spolužitie s poškodenou a poprel, že by

voči nej konal tak, ako sa mu kladie za vinu. Taktiež poukazoval na to, že poškodená zatajila skutočnosti
o svojom psychickom stave a o traumách, ktoré prežívala pri jej výchove s rodičmi. K psychickým
problémom ju dohnal aj ich syn F., ktorý od poškodenej neustále pýtal peniaze na uspokojenie svojich
potrieb ako boli kúpa auta a v neposlednom rada kúpa bytu. Pod takýmto tlakom psychického vydierania
bolo logické, že sa zrútila.

Nebolo ničím preukázané fyzické násilie, ani žiadna lekárska správa a o zranenia poškodená
neinformovala ani políciu.

Poškodená zatajila znalkyni, že pri jej psychických problémoch navštívila veštca a ich rodinný dom dala

vysvätiť katolíckemu farárovi, pretože sa jej mali zjavovať čierne postavy.

V ďalšej časti poukazoval na rozpory vo výpovediach poškodenej o spôsobe a počte fyzického
napádania z jeho strany. Poukazoval aj na priložené fotografie z ktorej nie je zrejmé, že by poškodená
bola fyzicky napádaná.

Ku skutku v bode 2 nebolo preukázané, že by použil kuchynský nôž, aj tu ide o tvrdenie proti tvrdeniu.
Poškodená a ich syn F. výpovede zmanipulovali voči nemu z dôvodu pomsty, z dôvodu jeho zotrvania v
rodinnom dome, z predaja ktorého chceli profitovať a získať finančné prostriedky na kúpu bytu pre syna.

K vyjadreniu znalkyne Mgr. Bielikovej k diagnóze poškodenej uviedol, že nie je možné, aby poškodená
pracovala vo svojom zamestnaní ako sprievodkyňa v kontakte s ľuďmi a pri takých nadčasových
hodinách, ktoré vykonávala. V jej zamestnaní absolvujú každé dva roky psychotesty a pri takých
odpracovaných rokoch neboli vyžiadané od zamestnávateľa.

Ďalším dôvodom odvolania obžalovaného je nepreukázanie nadmerného požívania alkoholu, ktoré sa
mu kladie za vinu. Nebol braný do úvahy posudok z práce od zamestnávateľa, kde pracoval ako zvárač
plynových prípojoch, jeho práca je dodnes v záruke, čo svedčí o tom, že nemohol požívať alkohol vo
zvýšenej miere.

Vytýka okresnému súdu tiež zohľadnenie toho, že poškodená mu v marci 2018 vybavovala „režinku“,
ktorá bola aj priložená do spisu, a súd na toto ako dôkaz neprihliadol. Na záver uviedol, že svoju
manželku netýral, a práve naopak sa jej snažil pomôcť, chodil poctivo do práce, aby zabezpečil rodinu.
K fackám spred niekoľkých rokov sa priznal, a nad tým vyslovil ľútosť.

Na verejnom zasadnutí vyjadril nesúhlas s takým vysokým trestom, nikdy nebol odsúdený a ani
postihnutý za priestupok. Doterajšia väzba je u neho postačujúca a mal by byť prepustený na slobodu.

S odvolaním prokurátora nesúhlasí.Krajský súd, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami, preskúmal v zmysle
§ 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolania obžalovaného a prokurátora
sú nedôvodné.

Ako vyplýva z obsahu spisu a z výsledkov vykonaného dokazovania v konaní pred súdom, okresný
súd postupoval zákonným spôsobom, vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil v zmysle § 2 odsek 12

Trestného poriadku a dospel aj k správnym právnym záverom.

Obžalovaný od začiatku trestného stíhania popiera akékoľvek zavinenie zo spáchania žalovaných
skutkov.

V bode 1 výrokovej časti napadnutého rozsudku spochybňoval hodnovernosť výpovede poškodenej

ako aj svedkov, ktorí nepriamo potvrdzovali jeho násilné správanie sa voči poškodenej. Dôkaznú
situáciu nemožno hodnotiť iba podľa názoru obžalovaného, že ide „o tvrdenie proti tvrdeniu“, pretože
obžalovaného neusvedčovala iba poškodená.

Poškodená podrobne opisovala násilné správanie sa obžalovaného voči nej počas víkendov, keď sa

po týždni vracal z práce. Dôvodom jeho násilného správania sa mali byť nezhody kvôli možnému
predaju domu a požívaniu alkoholických nápojov obžalovaným vo väčšom množstve. Agresivita
obžalovaného sa prejavovala práve v opitosti a poškodená aj podľa záverov znalkyne psychologičky by
si nebola schopná vymyslieť a tak podrobne opisovať udalosti, ktoré neprežila. Násilné správanie sa
obžalovaného trvalo po dlhšiu dobu, páchal ho voči svojej manželke - blízkej osobe.

Krajský súd sa v tejto časti plne stotožňuje so skutkovými zisteniami okresného súdu, ako aj s právnymi
závermi, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného
zákona, teda že ho páchal.

Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku nielen podrobne opísal priebeh vykonaného
dokazovania, ale aj podrobne odôvodnil vyhodnotenie dôkazov vo vzťahu k ustáleniu právnej kvalifikácie
skutkov obžalovaného, a na tieto dôvody krajský súd poukazuje.

Okresný súd vyhodnotil aj námietky obžalovaného uvádzané v odvolaní.

Krajský súd preto nevidí dôvod podrobnejšie vyhodnocovať dôvody odvolania, avšak nepovažoval
za potrebné preskúmavať obžalovaným uvádzané traumy poškodenej, ktoré si mala do manželstva
priniesť ešte s rodinného prostredia. Násilie, ktoré mal voči poškodenej vykonať bolo preukázané nielen
samotnou poškodenou, ale sprostredkovane aj ich synom a rodičmi poškodenej.

Skutočnosti, že poškodená neoznámila predchádzajúce násilie na polícií, prípadne sa nenechala ošetriť
lekárom, samy o sebe nespochybňujú hodnovernosť výpovede poškodenej, pretože táto aj vysvetľovala,
z akých dôvodov o tom nikomu nehovorila ako si zakrývala modriny a aj z akých dôvodov si radšej brala
službu práve počas víkendov, aby sa vyhla obžalovanému.

Krajský súd neprihliadal ani na tvrdenie obžalovaného k motivácii poškodenej a ich spoločného syna,
aby sa obžalovaného zbavili za účelom získania peňazí, resp. profitu z predaja domu. Rodinný dom
obžalovaného a poškodenej patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a bez jeho súhlasu by
v žiadnom prípade by nemohlo dôjsť k jeho predaju.

Znalkyňa Mgr. Bieliková vo svojom znaleckom posudku neurčovala diagnózu poškodenej a nebol
preukázanýanidôvodnato,abysúdvyžiadalpsychologickétestypoškodenejodzamestnávateľa.Práve
aj závery znaleckého posudku nepriamo potvrdzujú verziu poškodenej a na základe nich nemožno ani
jej hodnovernosť spochybňovať.

Závermi znalkyne sa okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku tiež podrobne zaoberal, vyjadroval
sa aj k emočnej nestabilite poškodenej, ktorú si nesie aj z primárnej rodiny, po opustení ktorej mala
byť opakovane vystavovaná negatívnym zážitkom, tak ako to opisovala vo svojich výpovediach. Aj vtejto časti poukazuje na podrobné odôvodnenie v napadnutom rozsudku, na ktoré v podrobnostiach
poukazuje.

Ku skutku v bode 2 výrokovej časti napadnutého rozsudku je dôkazná situácia podobná. Obžalovaný
poprel jeho spáchanie tak ako sa ho mal dopustiť či už v obžalobe, alebo v napadnutom rozsudku. Aj tu
nemožno súhlasiť s jeho obhajobou, že ide iba o tvrdenie proti tvrdeniu, a že sa dohodla poškodená s
ich synom na spoločnej výpovedi proti nemu. Obaja svedkovia popísali priebeh konfliktu obžalovaného
s jeho synom F.. Syn prišiel obžalovanému vytknúť prečo bije jeho matku, aby tak nekonal, a následne

došlo k vyhrážaniu sa obžalovaného voči poškodenému aj priložením noža na hruď poškodeného.

Okresný súd aj v tejto časti vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, podrobne opísal priebeh
skutkového deja a aj odôvodnil, prečo konanie obžalovaného v tomto prípade kvalifikoval ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a § 127

odsek 4 Trestného zákona, pretože obžalovaný skutok spáchal nožom, teda so zbraňou a na synovi
teda voči blízkej osobe.

Neboli zistené žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že by sa poškodená so synom dohodli na
vykonštruovaní celého prípadu v úmysle poškodiť obžalovanému, že by takto konali obaja z nejakej

pomsty.

Námietky obžalovaného boli už aj prvostupňovým súdom vyhodnotené zákonným spôsobom, okresný
súd uvádzal z akých dôvodov dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa tohto skutku dopustil
spôsobom uvedenom v bode 2 výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Krajský súd ani v tejto časti nezistil pochybenia okresného súdu. V podrobnostiach poukazuje na dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že nebolo preukázané jeho nadmerné požívanie alkoholických nápojov,

v tejto časti poukazuje krajský súd na závery znalca MUDr. Eduarda Višňovského, ktorý v znaleckom
posudku u obžalovaného zistil, prosté alkoholové opitosti s poruchami správania sa s nadužívaním
alkoholu bez potvrdenia, že by obžalovaný bol od alkoholu závislý.

K dôvodom odvolania vypracovaných obhajcom obžalovaného je potrebné uviesť, že krajský súd

nepovažoval za potrebné vypočuť otca poškodenej na vzťah so svojim vnukom, pretože tieto skutočnosti
priamo nesúvisia so skutkami obžalovaného.

Vzhľadom na to, že poškodená zatajovala násilné správanie sa obžalovaného, zakrývala si rany, nikomu
o tom nehovorila, nie je dôvod ani na vypočúvanie svedkov, ktorí žijú v susedstve obžalovaného a

poškodenej.

Krajský súd nepovažuje za potrebné ani nové znalecké dokazovanie z odboru psychológie na zisťovanie
príkorí a tráum poškodenej, ktoré si mala do manželstva priniesť z primárnej rodiny, pretože táto
skutočnosť nemohla mať vplyv na úmyselné násilné konanie obžalovaného voči poškodenej, najmä ak

sám tvrdí, že tento stav mal byť ešte pred uzavretím ich manželstva. Za nedôvodné považoval krajský
súd aj skúmanie následkov permanentného ataku syna na poškodenú kvôli poskytovaniu peňažných
prostriedkov.

Z uvedených dôvodov považoval krajský súd napadnutý rozsudok do výroku o vine a právnej kvalifikácií

skutkov obžalovaného za zákonný a odvolanie obžalovaného za nedôvodné.

Pri vyhodnocovaní dôvodov odvolania, ktoré podal prokurátor v neprospech obžalovaného do nízkej
výmery trestu odňatia slobody, krajský súd sa plne stotožňuje so závermi a dôvodmi okresného súdu.

Je síce pravdou, že pri aplikácií § 41 odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladal trest odňatia
slobody v rámci trestnej sadzby od 7 - 20 rokov, pretože obžalovanému bol ukladaný trest za jeden
zločin a za jeden prečin, avšak aj podľa názoru krajského súdu uložený trest odňatia slobody vo výmere
7 rokov, teda na dolnej hranici trestnej sadzby spĺňa kritéria § 34 odsek 4 Trestného zákona.Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí správne vytkol okresnému súdu, že pri ukladaní
trestu podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona nie je možné pripočítať obžalovanému aj priťažujúcu

okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona. Toto pochybenie okresného súdu však nemal žiaden
pozitívny ani negatívny vplyv, či už na kvalifikáciu konania obžalovaného, alebo na druh a výmeru trestu
a preto podľa názoru krajského súdu nebolo potrebné toho pochybenie napravovať rušením výroku o
treste.

Pokiaľ prokurátor poukazuje najmä na agresívne, opakované, násilné správanie sa obžalovaného voči
poškodenej, ktoré trvalo po dlhší čas, tak tieto skutočnosti sú už zohľadnené pri právnej kvalifikácií
skutku obžalovaného a teda aj v základnej trestnej sadzbe.

Okresný súd správne prihliadol v prospech obžalovaného na to, že u neho ide o osobu doteraz
bezúhonnú, ktorá sa nedopúšťala trestnej činnosti, a ani priestupkov. Podľa hodnotenia zamestnávateľa

pracuje medzi veľmi dobrých a zodpovedných pracovníkov, v práci nepožíva alkoholické nápoje a nie
je ani agresívny.

Manželstvo obžalovaného a poškodenej je právoplatne rozvedené, v podstate zanikli okolnosti a dôvody
ich vzájomných nezhôd a majetkové vysporiadanie bude záležitosťou buď ich vzájomnej dohody, alebo

vysporiadaním v civilnom konaní.

Disciplinárny trest, ktorý bol obžalovanému uložený počas výkonu väzby nemôže mať v tomto prípade
taký vplyv, aby bolo obžalovanému potrebné uložiť prísnejší trest odňatia slobody, a aby bolo možné
uložený trest v trvaní 7 rokov považovať za neprimeraný navrhovanému trestu odňatia slobody v trvaní

9 rokov z dôvodov podaného odvolania prokurátorom v neprospech obžalovaného.

Okresný súd správne rozhodol v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona aj o zaradení
obžalovaného na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, a preto krajský súd aj
odvolanie prokurátora považoval za nedôvodné a zamietol ho v zmysle výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.