Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17C/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918202675
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7918202675.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Východoslovenská

distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanému: K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. R. 0, v konaní o zaplatenie 769,94 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 769,94 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.06.2018 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu 769,94 Eur a nahradiť mu trovy konania za zaplatený súdny poplatok. Žalobu odôvodnil
najmä tými skutočnosťami, že dňa 27.09.2016 bola u žalovaného vykonaná kontrola odberného

miesta (odberného zariadenia) I. G. č. XXX/X, R. F.. Vykonanou kontrolou bol na odbernom mieste
zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Žalovaný
pri neoprávnenom odbere elektriny elektrinu odoberal a je povinný uhradiť vzniknutú škodu. Doba
trvania neoprávneného odberu od 28.03.2016 do 27.09.2016 bola určená podľa vyhlášky Ministerstva
hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny. Žalobca si voči žalovanému v rámci zodpovednosti za škodu
spôsobenú neoprávneným odberom uplatnil sumu 563,58 Eur, ktorá mu bola vyúčtovaná faktúrou č.

8200322631 zo dňa 04.10.2016 s lehotou splatnosti 18.10.2016. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa
24.11.2016 dohodu o uznaní a splácaní dlhu, pričom žalovaný do podania žaloby uhradil škodu vo výške
480 Eur.

2. Z registra obyvateľov súd zistil, že adresou pobytu žalovaného je obec X. na L.. Žalovanému preto súd
doručoval žalobu spolu s prílohami zákonným spôsobom podľa § 116 ods. 2 CSP a ostané dokumenty
podľa ustanovenia § 106 ods. 1 písm. a) CSP.

3. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP), súd
na prejednanie sporu nariadi pojednávania. Pojednávanie (v spotrebiteľských sporoch) nie je potrebné
nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 Eur.

4.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.5. V predmetnom konaní bolo predmetom konania zaplatenie sumy 769,94 Eur, išlo o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, rozhodol súd spor podľa
§ 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 19.11.2018.

6. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd sa oboznámil so žalobným návrhom a jeho prílohami a zistil nasledovný skutkový stav tak, ako

je uvedené v bode 1. odôvodnenia.

8. Faktúrou č. 8200322631 splatnou dňa 18.10.2016 vyfakturoval žalobca žalovanému za škodu
spôsobenú neoprávneným odberom elektriny sumu 1.249,94 Eur.

9. Zo zápisu o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 27.09.2016 vyplýva, že pri kontrole OM bolo

zistené, že medzi elektromerovým rozvádzačom a hlavnou domovou skriňou bola urobená v zemi T
odbočka, z ktorej bola napojená časť elektrickej inštalácie domu mimo merania a istenia. Výpočet škody
bol vykonaný podľa vyhlášky č. 292/2012 Z. z., počet dní trvania neoprávneného odberu bol určený za
posledných šesť mesiacov, t. j. od 28.03.2016 do 27.09.2016, celkom 183 dní.

10. Z dohody o uznaní a splácaní dlhu zo dňa 24.11.2016 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
vyplýva, že účastníci tejto dohody sa dohodli na vysporiadaní dlhu tak, že dlžník uhradí svoj dlh formou
19-nástich splátok po 60 Eur a 20-tej v sume 49,84 Eur.

11. Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber

elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore
s touto zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,

3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy
a distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný určenýmmeradlom,naktoromboloporušenézabezpečenieprotineoprávnenej
manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo
určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej
výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na

základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto
odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie
elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

12. Podľa § 46 ods. 2 cit. zákona, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu

odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
podľa § 95ods.1písm.i).

13. Podľa § 1 ods. 1, 2 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v znení platnom ku dňu zistenia
neoprávneného odberu, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením
celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou
neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku

Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:
a)
jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely
pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b)

najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k
neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny

v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c)
ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým
rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového
fondu podľa osobitného predpisu.

14. Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením
dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny, (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov
5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania
neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa

nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo
odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní (ods.
4 cit. zákona). Podľa ods. 5 cit. zákona, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné
elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi
fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené

na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a)
menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia
dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b)

na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c)
za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje sa
za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.

15. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník),
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. S poukazom na takto zistený skutkový stav a citovanú právnu úpravu súd dospel k záveru, že
je daná zodpovednosť žalovaného na náhradu škody vo výške, ktorú si voči nemu uplatnil žalobca

za neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste Pri štadióne 520/5, Kráľovský Chlmec.
Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je : 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3.
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť
je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie.
Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže

zodpovednostizbaviťpreukázanímtoho,žeškodunezavinil.Ozavinenieškodcuidevtedy,akmumožno
pričítať jeho protiprávne konanie.

17. Na základe uvedeného súd uzatvára, že žalovaný v súlade s ust. § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil žalobcovi v zmysle § 46 zákona č. 251/2012 Z. z.

je žalobcovi povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Spôsobenie škody žalobcovi neoprávneným
odberom elektrickej energie je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou
škodou.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu
v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v pomere 100 % proti
žalovanej. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ichvýške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.