Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6Csp/212/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917208971
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7917208971.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika, s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČ: 24785199, právne
zastúpený: JUDr. Jiří Šmíd, usadený euroadvokát, ŠMÍDA, advokátní kancelář, s.r.o., Svornosti 43, 821
09 Bratislava, proti žalovanému: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. O. XXX/XXX, G., v konaní o
zaplatenie sumy 462,90 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 462,85 Eur spolu so zákonným úrokom z
omeškania vo výške 5,25% ročne z istiny 204,90 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanoužaloboudomáhaluloženiapovinnosti,ktorýmbysúduložilžalovanémupovinnosť
zaplatiť mu sumu vo výške 409,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy
istiny 204,90 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že
žalovaný a právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial s.r.o. so sídlom Mlynské nivy 49,
Bratislava uzavreli dňa 06.04.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere 568567023. Na základe tejto zmluvy
poskytol právny predchodca žalovanému bezúčelový úver vo výške 300 Eur. Žalovaný sa zaviazal úver

splácať v týždenných splátkach po dobu 60 splátok pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň
po uzavretí zmluvy, t.j. 13.04.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 31.05.2014. Súčasne so zmluvou
žalovaný uzavrel zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá zahŕňala výber splátok každý týždeň v
hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného obchodného zástupcu spoločnosti Provident a to na
žalovanom určenom mieste. Za túto službu sa zaviazal žalovaný uhradiť sumu vo fixnej výške 154,50
Eur, ktorú sa zaviazal splácať v celkovom počte 60 splátok, pričom splátky boli splatné spoločne so
splátkami úveru. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil 95,10 Eur. Na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Provident na žalobcu.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 26.09.2017 spolu s prílohami a všeobecným
poučením pre spotrebiteľa nevyjadril.

3. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP), súd
na prejednanie sporu nariadi pojednávania. Pojednávanie (v spotrebiteľských sporoch) nie je potrebné

nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 Eur.4.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. V predmetnom konaní bolo predmetom konania zaplatenie sumy 462,90 Eur, išlo o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, rozhodol súd spor podľa
§ 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 02.02.2018.

6. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd sa oboznámil so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
zmluvy o zabezpečení splátok úveru, výpisom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky,

predžalobnou výzvou a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 06.04.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 568567023, na základe ktorej spoločnosť Provident poskytla žalovanému spotrebiteľský úver v sume
300 Eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 22,38%, RPMN vo výške 70,38%, priemerná RPMN

vo výške 47,29%. Celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť predstavovala sumu 403,50
Eura. Žalovaný podľa zmluvy bol povinný spotrebiteľský úver splácať v 60 týždenných splátkach s
výškou splátky 6,73 Eura. V ten istý deň t.j. 06.04.2013 uzatvoril pôvodný žalobca so žalovaným zmluvu
o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej sa poskytovateľ zaviazal zákazníkovi, t.j. žalovanému za
odmenu počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti

určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy
č. 568567023. Prevzatie peňažnej hotovosti podľa tejto zmluvy sa uskutoční v mieste trvalého pobytu
zákazníka alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán.
Žalovaný ako zákazník sa zaviazal za poskytnutie služby zaplatiť poskytovateľovi celkovú odmenu vo
výške 154,50 Eur a to v 60 týždenných pravidelných splátkach po 2,57 Eura a poslednú splátku splatiť

vo výške 2,87 Eur. Odmena bola dohodnutá tak, že je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky. Žalovaný
celkovo uhradil 334,80 Eura.

9. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 spoločnosť Provident Financial s.r.o.
postúpila pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Listom zo dňa 16.12.2016 právny predchodca žalobcu

oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Žalobca listom zo dňa 19.04.2017 vyzval žalovaného k
úhrade vyčísleného dlhu vo výške 466,74 Eur a to najneskôr do 27.04.2017.

10. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

11. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

15. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto
vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

16. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola
na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými

ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za
to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Ďalej mal súd za preukázané, že právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 300 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať
v 60 týždenných splátkach po 6,73 Eur. Celkom mal takto uhradiť 403,50 Eur. Spolu so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v ten istý deň žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril zmluvu o

zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej bolo poskytovanie služby právnym predchodcom žalobcu,
ktorá spočívala v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru. Za túto
službu mal žalovaný zaplatiť celkovú odmenu 154,50 Eur.

18. Vychádzajúc zo skutkových zistení a citovaných ustanovení zákona, považoval súd žalobu za

dôvodnú v celom rozsahu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu obsahuje všetky
všeobecné aj osobitné náležitosti ktoré sa na ňu vzťahujú podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom v času jej uzavretia. Pokiaľ ide o sumu vo výške 206 Eur predstavujúcu odmenu za
poskytnutie služby podľa ods. 1 zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súd túto porovnal s odplatou
požadovanou v obdobných prípadoch u bankových subjektov a zistil, že odplata v prípade žalobcu je

síce vyššia, avšak k uvedenému súd považuje za potrebné poznamenať, že žalobca je nebankovou
spoločnosťou, pričom z úradnej činnosti je známe, že nebankové spoločnosti sa stávajú zmluvnými
partnermi osôb, ktoré nie sú úspešní so žiadosťou o úver v bankách. Vstupné parametre bonity sú tu
pre žiadateľov o úver oveľa miernejšie ako u bánk, čím sa však pre veriteľa zvyšuje riziko návratnosti
poskytnutých prostriedkov. Za toto riziko sa naopak dlžník musí podriadiť vyššiemu spoplatneniu daných

služieb a to aj napriek tomu, že cena nimi poskytovaných plnení a služieb je vyššia ako u bánk. Práve
preto nie je možné uvažovať v tom zmysle, že odmena, ktorú si stanovil žalobca ako jednu zložku odplaty
za poskytnutie úveru, mala byť v porovnaní s poplatkom resp. poplatkami bánk, v neprijateľnej výške.

19. Uzavretím zmluvy o zabezpečení splátok úveru podľa čl. I., ods. 1.1 sa žalobca zaviazal žalovanému,

teda zákazníkovi za odmenu pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí hotovosti určenej
na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č.
568567023. Prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na
inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Súd je toho názoru,
že odmena dohoda určená dohodu strán je primeraná a v súlade s dobrými mravmi. V plnej miere

zodpovedá náročnosti toho, že okrem iného obchodný zástupca sa spravidla 60-krát musí dostaviť
do miesta určeného žalovaným za účelom plnenia zmluvy o zabezpečení splátok úvere, z čoho
prirodzene vznikajú žalobcovi aj značné náklady spočívajúce predovšetkým v cestovných nákladoch a
amortizácií, rovnako tak aj náklady súvisiace so stratou času a zabezpečovaním úhrad osobám, ktorétieto činnosti v mene žalobcu vykonávajú. Žalobca tak žalovanému poskytoval reálne a ekonomicky
náročné protiplnenie, ktoré ale žalobca dokázal racionalizovať na pre spotrebiteľov primeranú výšku.

20. Žalovaný doposiaľ uhradil len časť svojho záväzku a to v sume 95,10 Eur. Táto čiastka bola v súlade
so zákonom a v prospech spotrebiteľa započítaná na istinu a následne na náklady spojené s úverom.
Žalovaný súčasnému veriteľovi neuhradil na danú pohľadávku žiadnu sumu. Žalobca tak uplatňuje istinu
204,90 Eur (pôvodná istina vo výške 300 Eur ponížená o platby žalovaného 95,10 Eur), náklady spojené
s úverom vo výške 258 Eur a úrok z omeškania z istiny vo výške 204,90 Eur od 17.12.2016.

21. Keďže žalobca súdu listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť svojho nároku, splnil si tak dôkaznú
povinnosť uloženú v ust. § 154 CSP, preto súd jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Súčasťou
žalobného návrhu neboli také nároky, ktoré by súd, vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho
vzťahumedzižalobcomažalovaným,nemoholpriznať.Súdpretozaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovi
sumu 462,90 Eur. V konaní zostal žalovaný nečinný, k žalobe ani k listinným dôkazom predloženým

žalobcom sa nevyjadril, preto základom pre rozhodnutie súdu bol žalobcom tvrdený skutkový stav.

22. Keďže sa žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd
aj na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy istiny 204,90 Eur vo výške 5,25% ročne od 17.12.2016
do zaplatenia, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení

s nariadením vlády.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že
má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 CSP

súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.