Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 8, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/366/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112229647
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112229647.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a
sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne: JUDr. Ingrid Kovalčuková,
správca konkurznej podstaty úpadcu: N. I. s.r.o., IČO: 36 698 598, so sídlom U. XX v M., sídlo
kancelárie správcu: X. XX, XXX XX M. - F. mesto, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Štefan Prevozňák s.r.o. so sídlom Kukučínova 108/23, 040 01 Košice - Juh, IČO: 47 232 439, proti

žalovanému Ing. U. N., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, XXX XX M., právne zastúpený: JUDr. Frederika
Birková, advokátka so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, o zaplatenie 1.979,91 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 24. marca 2015, č. k. 38C/119/2013-116

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a v súvisiacom výroku o trovách konania
a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.979,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne z tejto sumy od 17.10.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy
právneho zastúpenia vo výške 445,99 Eur na účet jej právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr.
Štefan Prevozňák s.r.o. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne, ktorá sa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 1.979,91
Eur s príslušenstvom, s odôvodnením, že Uznesením Okresného súdu Košice I zo 17. septembra
2012, č. k. 30K/3/2012, zverejneným 24. septembra 2012 v OV pod č.184/2012 na strane 92-94, bol
vyhlásený konkurz na majetok úpadcu CF I. s.r.o. a súčasne bola za správcu konkurznej podstaty
úpadcu ustanovená žalobkyňa. X. účtovných záznamov úpadcu žalobkyňa zistila, že žalovaný si ako

konateľ úpadcu výdavkovým dokladom č.V-0020/1 zo dňa 31.3.2012 vyplatil cestovné náklady vo výške
1.979,91 Eur, pričom tento výdaj s pokladňou úpadcu v prospech žalovaného nie je zdokladovaný
žiadnym relevantným dokladom preukazujúcim skutočné uskutočnenie pracovnej cesty. Žalobkyňa
opakovane vyzývala žalovaného o predloženie všetkých dokladov úpadcu, ktorými žalovaný disponuje,
naposledy 26.9.2012, na čo žalovaný dňa 1.10.2012 vyhlásil, že žiadnymi inými listinami týkajúcimi sa
úpadcu nedisponuje. Dňa 4.10.2012 žalobkyňa oznámila žalovanému, že výdavok z pokladne úpadcu

uskutočnený výdavkovým pokladničným dokladom č.V-0020/1 zo dňa 31.3.2012 považuje z vyššie
uvedených dôvodov za fiktívny a ukracujúci veriteľov úpadcu a požiadala žalovaného o vydanie tejto
sumy do konkurznej podstaty. Žalovaný 18.10.2012 oznámil, že tento nárok žalobkyne neuznáva.

3. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii, § 135a ods. 1 a ods. 5 posledná veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

(ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b), § 2 ods. 2, § 4 ods. 2, § 7 ods. 1, 5, 10, § 35
ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a mal za preukázané, že Okresný súd KošiceI. uznesením zo 17. septembra 2012, č. k. 30K/3/2012 (právoplatné 25.septembra 2012) rozhodol o
vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka CK I. s.r.o. U. XX v M. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil
L.. C. M., ktorá si v súlade s § X7 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii uplatnila

nárok voči žalovanému, čím mal súd preukázanú aktívnu legitimáciu žalobkyne. Žalovaný v spoločnosti
CK FENÍCIA s.r.o. v čase pred vyhlásením konkurzu pôsobil ako konateľ spoločnosti. Na žalovaného sa
teda vzťahuje právna úprava zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, nakoľko bol v zmysle
Obchodnéhozákonníkaosoboumenovanoudoorgánovprávnickejosoby[§1ods.2písm.b)citovaného
zákona]. Súd z predloženého výdavkového pokladničného dokladu pod č. 20/1 zo dňa 31.3.2012, ale

aj zo zhodných výpovedí účastníkov konania, mal preukázané, že spoločnosť CK I. s.r.o. vyplatila dňa
31.3.2012 žalovanému sumu 1.979,91 Eur za účelom „cestovné 3/2012“. Z účtovného programu, ktorý
používala spoločnosť, bolo zistené, že všetky výdavky za cestovné z pokladne úpadcu boli zaúčtované
len 5 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, t.j. 14.6.2012 a do účtovníctva úpadcu boli
zjavne vložené dodatočne, preto museli byť očíslované lomítkom a dodatkovým číslom, aby mohli byť
do pokladne pripnuté v neskoršom čase. Z uvedeného vyplýva, že pokladničný doklad označený „V-

0020/1“ zo dňa 31.3.2012, znejúci na čiastku 1.979,91 Eur, bol vyhotovený dodatočne, pred podaním
návrhu na konkurz. Tieto zistenia nenamietal ani samotný žalovaný.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nákladov v zmysle sporného výdavkového
dokladu pod č. 20/1 zo dňa 31.3.2012 svedčí ďalej skutočnosť, že v majetku spoločnosti bol evidovaný

osobný automobil HQ. pričom žalovaný bez preukázateľnej dohody so spoločnosťou mal použiť vlastné
motorové vozidlo RW. a to aj napriek tomu, že ho cesta so služobným vozidlom mohla po odpočte
DPH vyjsť „lacnejšie“. O nedôvodnosti nákladov zo sporného výdavkového dokladu pod č. 20/1 zo dňa
31.3.2012 svedčí aj zistenie, že v porovnaní s analýzou účtovania za uplynulé obdobie, spoločnosť
pri obdobnej činnosti v predošlých rokoch 2011, ani roku 2010, o takýchto služobných cestách vôbec

neúčtovala. Sporný výdavkový doklad pod č. 20/1 zo dňa 31.3.2012 vyznieva veľmi všeobecne a
povrchne z hľadiska jeho výpovednej hodnoty aj z dôvodu, že nie je krytý reálnymi dokladmi o ceste,
ako sú správy o vykonanej ceste, záznamy z rokovaní, vyúčtovanie stravy, vyúčtovanie ubytovania,
diaľničný poplatok, poplatok za parkovanie, suma havarijného poistenia, cena pohonných látok sa
dokladuje priloženým dokladom o nákupe pohonných látok ako ostatné vedľajšie výdavky, ktoré vznikli

v súvislosti s výkonom pracovnej cesty, ktoré musia byť presne vyúčtované z pobytu v zahraničí. Zákon
síce pripúšťa možnosť, že ak zamestnanec taký doklad nemá, môže zamestnávateľ v zmysle § 35
použiť cenu podľa vlastného zváženia, aj cenu obvyklú na trhu, ale je to pre potreby dokazovania
sťažená situácia. Toto riešenie by však prichádzalo do úvahy vtedy, keby súd vzal služobnú cestu
za skutočne zrealizovanú. Spornou otázkou bolo, či služobné zahraničné cesty vyúčtované v tomto

cestovnom prípade boli aj skutočne zrealizované. Žalovaný predložil súdu písomné potvrdenia od JUDr.
C. N., majiteľa bytu v P., ktorý mal potvrdiť, že žalovaný mal byť 14. marca 2012 v Prahe, ďalej od
generálneho riaditeľa spoločnosti X. DA T. zo XX. decembra 2014, ktorý na otázky žalovaného potvrdil,
že sa osobne v roku 2012 stretol so žalovaným pri jeho služobnej ceste do Grécka P., a to v dňoch od
27.3.2012 do 29.3.2012, kedy spolu s C.. U. N. chodili z P. autom do jednotlivých letovísk na obhliadku

ubytovacích zariadení a takisto od zástupcu spoločnosti Pobos tours z 15. decembra 2014, ktorý na
otázky žalovaného potvrdil, že sa osobne v roku 2012 stretol so žalovaným pri jeho služobnej ceste
do T. P., a to v dňoch 7.3.2012 do 12.3.2012, kedy spolu s Ing. U. N. chodili na obhliadku ubytovacích
zariadení. Z týchto písomných potvrdení však nebolo jednoznačne a nesporne preukázané, že žalovaný
sa v rozpätí od 7.3.2012 (21,00 h.) skutočne nachádzal na mieste cieľa Bulharsko - KITEN až do

11.3.2012, kedy mal cestu ukončiť, ani že od 13.3.2012 (15,10 h.) sa nachádzal v Prahe v Českej
republike až do 14.3.2012, a ani to, že od 27.3.2012 (od 00,20 h.) sa nachádzal v Grécku, PARALII
KATERINIaždo30.3.2012smotorovýmvozidlomRENAULTU.X.:KE-XXXDO,nakoľkotietopotvrdenia
boli spochybnené samotnými dotazovanými, keď napr. L.. N., ktorý síce toto potvrdenie podpísal, ale
nevedel, kto ho pripravil v tomto texte, teda kto ho spísal. Je potrebné poukázať na to, že tieto potvrdenia

potenciálnych obchodných partnerov boli žalovaným produkované v rámci jednotlivých súdnych konaní,
pričom ich žalovaný modifikuje podľa priebehu jednotlivých súdnych konaní, napr. v konaní pod sp. zn.
XXC/XX/XXXX ohľadom potvrdenia L.. N. súd konštatoval, že z neho nevyplýva, kedy bolo spísané a
kedy sa presne žalovaný v Prahe nachádzal, pričom už z potvrdenia JUDr. Capa v tomto konaní tieto
predtýmsúdomvytýkanénedostatkyboliodstránenéachýbajúceúdajebolidokoncazvýraznenétučným

písmom, čo všetko na ich dôveryhodnosti rozhodne nepridáva. Na dôveryhodnosti týchto potvrdení
rozhodne nepridáva ani to, že otázky boli vopred naformulované pre dotazované osoby žalovaným,
teda ide „len“ o odpovede na vopred naformulované otázky, bez akéhokoľvek osobného, upresňujúceho
vyjadrenia dotazovaných osôb. S ohľadom na zistené skutočnosti, ako aj s ohľadom na širšie okolnostiprípadu, t.j. že zaúčtovanie výdavkových pokladničných dokladov v celkovej čiastke 28.149,24 Eur
malo za následok nulový zostatok v pokladnici a teda bolo priamou príčinou úpadku spoločnosti a že
okrem sporného dokladu prejednávaného v tomto konaní žalovaný vyprodukoval ďalšie 4 problematické

pokladničné doklady (V-0011/2 zo dňa 31.1.2012 na čiastku 1.914,42 Eur, pokladničný doklad V-0015/1
zo dňa 29.2.2012 na čiastku 1.908,61 Eur, pokladničný doklad V-0026/2 zo dňa 30.4.2012 na čiastku
1.235,61 Eur a pokladničný doklad V-0040/1 zo dňa 31.5.2012 na čiastku 1.875,06 Eur) súd dospel k
záveru, že žalovaný v rámci výkonu svojej činnosti ako konateľ spoločnosti CK I. s.r.o. konal v rozpore
s § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, kedy tým, že si vyúčtoval fiktívne služobné cesty, nekonal s

primeranou odbornou starostlivosťou a súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, čím
spôsobil zmenšenie majetku spoločnosti pre konkurzných veriteľov, preto je povinný žalobkyni zaplatiť
sumu 1.908,61 Eur.

5. S poukázaním na ust. § 369 ods.1 ObZ (v znení od 15. januára 2009), ako aj § 563 a § 517 ods. 1
prvá veta, ods. 2 OZ, ako aj § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 586/2008 Z.z. (z 26.

novembra 2008) ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka súd za počiatok omeškania žalovaného
so zaplatením dlžnej sumy stanovil deň nasledujúci potom, ako ho o plnenie žalobkyňa požiadala, t.j.
od 17.10.2012. O výške úroku z omeškania 8,75% ročne súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, ktorá bola ku dňu 17.10.2012 vo výške 8,75% (0,75 - základná úroková sadzba ECB
+ 8 percentuálnych bodov). Nakoľko žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania vo výške 9% ročne od
31.3.2012 do zaplatenia, súd žalobu vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie o zaplatenie úrokov
z omeškania za obdobie od 31.3.2012 do 16.10.2012 a vo výške 0,25% ročne z dlžnej sumy za celé

žalované obdobie ako nedôvodnú zamietol.

6.Výrokotrováchkonaniasúdodôvodnilpodľaust.§137,§151ods.1,5prvávetaa§142ods.3zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, platného a účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“).
Vzhľadom na to, že žalobkyňa mala neúspech iba v pomerne nepatrnej časti (t.j. v úroku z omeškania

z dlžnej sumy), priznal súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške v sume 624,43 Eur
za právne zastúpenie podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný a to vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené

a v súvisiacom výroku o trovách konania a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutých
výrokoch zmenil a žalobu zamietol, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Odvolateľ nesúhlasí so záverom súdu, že jeho pracovné cesty boli fiktívne. Pre
vznik nároku na vyplatenie cestovnej náhrady je podľa názoru odvolateľa dôležité, či bola uskutočnená
pracovná cesta a či uplatnené náklady boli vynaložené. Poukázal na to, že konajúcemu súdu predložil

vyjadrenia obchodných partnerov, z ktorých bolo jednoznačne zrejmé, kde bol na služobnej ceste a za
akým účelom. Žalovaný si vo vyúčtovaní pracovnej cesty uplatnil iba náhrady za použitie motorového
vozidla. Priznáva, že v niektorých prípadoch účtovníctvo nebolo vedené v súlade so zákonom, preto
boli cestovné príkazy podané len 5 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, t.j. 14.6.2012
do účtovníctva, boli však podané ešte do vyhlásenia konkurzu. V odvolaní uviedol, že bol jediným

spoločníkom a konateľom úpadcu. Bol teda jedinou osobou, ktorá mohla rozhodnúť, akým dopravným
prostriedkom sa uskutoční pracovná cesta a podľa ust. § 35 ods. 1 zákona o cestovných náhradách
mohol rozhodnúť o poskytnutí náhrady v ním uznanej sume, ak neboli zdokladované skutočné výdavky.
Poukázal ďalej na to, že obchodný partner JUDr. Igor Cap, okrem svojho vyjadrenia, ktoré poskytol v
písomnej forme, bol vypočutý pred Okresným súdom Košice I v konaní pod sp. zn. 40C 92/2013, kde

uviedol,žežalovanýbolopakovanevprvompolroku2012vPrahezaúčelomprezretiabytu,ktorýmalbyť
poskytovaný úpadcovým klientom. Pre posúdenie skutočnosti, či žalovaný bol v Prahe, je irelevantné,
či si svedok pamätá, kto vyhotovoval písomnú podobu vyjadrenia, ktoré svedok podpísal a z ktorého
je zrejmé, že žalovaný bol v Prahe, najmä ak to potvrdil podpisom na predmetnom vyjadrení a tiež
výpoveďou v konaní pred súdom.

8. Žalovaný následne v podaní z 30. decembra 2015, doručenom odvolaciemu súdu osobne v ten istý
deň, predložil správu o výpovedi svedka U. X. z cestovnej kancelárie VASCO DE GAMA v Grécku
a svedka F. N. z cestovnej kancelárie I. tours G.. v V. pred svojimi národnými súdmi. Poukázal naskutočnosť,že19.novembra2015a27.novembra2015vypovedalijehopartnerivGréckuavBulharsku,
ktorí boli Okresným súdom v Košiciach dožiadaní, aby vypovedali ohľadne služobných ciest do Grécka
a do Bulharska, chce preto požiadať súd, aby sa touto skutočnosťou zaoberal aj v tejto prejednávanej

veci, pretože súd prvej inštancie sa výpoveďou svedkov nezaoberal, ale rozhodol na základe výpovede
správkyne, ktorá správu zo služobných ciest poprela aj napriek tomu, že zo strany žalovaného bola
predložená písomne správa potvrdená vlastnoručným podpisom partnera v Grécku a v Bulharsku. Preto
navrhuje nazretie do súdnych spisov, ktoré sú vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 40C
92/2013 a sp. zn. 40C 7/2013, kde obchodní partneri žalovaného z Grécka a z Bulharska vypovedali

ako svedkovia pred svojimi národnými súdmi. Žalovaný doplnil dôvody odvolania podaním z 2. februára
2016, ktoré bolo podané osobne na odvolacom súde 3. februára 2016, v ktorom opätovne poukázal
na nové skutočnosti, t.j. výsluch jeho obchodných partnerov pred ich národnými súdmi v Grécku a v
Bulharsku, ale aj čo sa týka spornej služobnej cesty do Prahy, táto podľa názoru žalovaného taktiež
nebola vyvrátená a pokiaľ mal súd pochybnosti o predloženom potvrdení od JUDr. Igora Capa, mal
možnosť vypočuť ho na pojednávaní k tejto služobnej ceste. Ďalej uviedol, že pokiaľ by sa aj vyskytli

nedostatky v zaúčtovaní všetkých troch sporných služobných ciest, to ešte neznamená, že ich fakticky
nevykonal, práve naopak, predloženými svedeckými výpoveďami svedkov z Bulharska a Grécka bolo
preukázané, že tieto cesty vykonal, a to isté ohľadne služobnej cesty do Prahy by mohol potvrdiť aj
svedok JUDr. Igor N.. Nedostatky vo vedení účtovníctva majú za následok len sankčný postih zo strany
príslušnej finančnej správy. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie. Zároveň k odvolaniu pripojil protokol, resp. zápisnicu z 27. novembra 2015
vyhotovenú pred Okresným súdom mesta Pomorie, Bulharská republika, vrátane overeného prekladu
zo 7. januára 2016. Zároveň pripojil správu o svedeckom výsluchu pred Okresným súdom Katerini v
Grécku, vrátane overeného prekladu tohto dokumentu.

9. K odvolaniu žalovaného a k doplneným dôvodom tohto odvolania podala písomné vyjadrenie
žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal jej náhradu
trov odvolacieho konania v sume 89,92 Eur. Vo vyjadrení uviedla, že žalovaným uplatnený odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., spočívajúci v nesprávnom postupe súdu pri hodnotení
výsledkov dokazovania, v danom prípade nie je naplnený. V nadväznosti na ust. § 132 a nasl. O.s.p.

podľa názoru žalobkyne odvolacím dôvodom podľa citovaného ustanovenia možno napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k
nemu súd dospel. Ak nie je teda možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je ani dôvod
na polemizovanie s jeho skutkovými závermi. Súd prvej inštancie náležite odôvodnil, prečo nepovažoval
dôkazy predložené v konaní žalovaným za dôveryhodné, a to v kontexte ako samotných dôkazov, tak

aj v kontexte ďalších okolností, ktoré vyšli za konania najavo, ako aj s ohľadom na to, čo v konaní
uviedli účastníci. Na týchto záveroch súdu nemôže podľa názoru žalobkyne nič zmeniť ani tá okolnosť,
že v iných konaniach boli vypočutí svedkovia F. N. (Bulharsko) a X. U. (Grécko) v rozsahu, ako ich
výpovede predložil žalovaný. V ďalšom obsahu podania sa žalobkyňa vyjadruje k zápisniciam o výsluchu
uvedených svedkov. Namieta dôveryhodnosť svedka X. U., konateľa spoločnosti X. DE T. z dôvodu,

že tento je blízkym priateľom žalovaného. Poukazuje na to, že túto spoločnosť niekoľkokrát oslovila
za účelom poskytnutia súčinnosti ohľadom zisťovania skutočného uskutočnenia platby za pokladne
úpadcu, ale uvedený subjekt ani jediný raz nereagoval na žiadnu z jej opakovaných výziev, ktoré mu boli
riadne doručené. Pokiaľ ide o zápisnicu o výsluchu svedka F. N. v V., žalobkyňa uviedla, že v účtovných
záznamochúpadcusanenachádzaanizmienkaoakejkoľvekspoluprácimedzitoutoosobouaúpadcom.

Ak bola nejaká spolupráca medzi ním a žalovaným, nesúvisela s podnikateľskou činnosťou úpadcu.

10. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu a k doplneniu odvolania podal písomné vyjadrenie žalovaný,
ktorý zotrval na svojich dôvodoch odvolania a tvrdenia žalobkyne popiera.

11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1).

12.Odvolacísúdpreskúmalodvolaniežalobcuspoluskonanímsúduprvejinštancievrámciodvolacieho
konania bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP

a dospel k záveru, že odvolanie je v konečnom dôsledku dôvodné.

13. Vychádzajúc z obsahu odvolania a jeho doplnenia, odvolací súd konštatuje, že rozsudok, okrem
výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý,nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavaný.

14. Po preskúmaní veci ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie je odvolací súd nútený konštatovať,
že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30. júna 2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia

správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto by rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal zo
stavu v čase svojho rozhodnutia, odvolací súd nemal čo vytknúť.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
d) O.s.p. t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP] za opodstatnený.

16. Žalovaný však v odvolacom konaní poukázal na nové skutočnosti - výsluch jeho obchodných
partnerov pred ich národnými súdmi v Grécku a v Bulharsku, konkrétne svedka U. X. z cestovnej
kancelárie VASCO DE GAMA v Grécku a svedka F. N. z cestovnej kancelárie I. tours G.. v Bulharsku

pred svojimi národnými súdmi v dňoch 19. novembra 2015 a 27. novembra 2015, ktorí boli Okresným
súdom Košice I dožiadaní, aby vypovedali ohľadne služobných ciest do Grécka a do V.. Preto navrhuje
nazretie do súdnych spisov, ktoré sú vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 40C 92/2013 a sp.
zn. 40C 7/2013, kde obchodní partneri žalovaného z Grécka a z Bulharska vypovedali ako svedkovia
pred svojimi národnými súdmi.

17. Podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP odvolanie možno odôvodniť tým, že zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené.

18. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené. Ide o nové doplnené ustanovenie v dôsledku nových inštitútov - prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany (§ 149 a nasl. CSP). Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v

odvolaní použiť, okrem iného, len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

19. Z odvolania a listín k odvolaniu pripojených, je zrejmé, že svedkovia Mauropoulos Vasilikos z
cestovnej kancelárie VASCO DE GAMA v Grécku a F. N. z cestovnej kancelárie I. tours G.. v V. pred

svojimi národnými súdmi vypovedali v dňoch 19. novembra 2015 a 27. novembra 2015, teda zjavne po
rozhodnutí súdu prvej inštancie o veci samej. Je preto nepochybné, že žalovaný uvedený dôkaz súdu
prvej inštancie nemohol predložiť do dňa jeho rozhodnutia o veci samej.

20. Uvedenú odvolaciu námietku preto považuje odvolací súd za opodstatnenú z dôvodov uvedených

v odvolaní žalobcu.

21. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389
ods. 1 písm. d) CSP a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

22. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorých sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.