Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Csp/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117200327
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117200327.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobkyne: G. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, G., zastúpená Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., so
sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a. s. , so sídlom
Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmlúv o úvere, takto

r o z h o d o l :

I.Súdurčuje,žeúveryposkytnuténazákladeZmluvyoOTPREFINANCEXPRESEč.XXX/XXXX/XXSU
zo dňa 11.04.2014 a Zmluvy o OTP REFINANC EXPRESE č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 24.06.2014,
uzatvorených medzi žalobkyňou a žalovanou, sú bezúročné a bezpoplatkové.

II. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.01.2017 sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný nemá právo
žiadať ju o platenie úrokov a poplatkov. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa mala a má postavenie
spotrebiteľa. Žalovaný má postavenie podnikateľa - dodávateľa, ktorý konal a koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ uzatvorili Zmluvu o OTP
REFINANC EXPRESE č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 11.04.2014 ( ďalej aj „Zmluva č. XXX") a Zmluvy

o OTP REFINANC EXPRESE č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 24.06.2014 ( ďalej aj „Zmluva č. XXX").
Z obsahu zmlúv je zrejmé, že každá úverová zmluva je typickou štandardnou zmluvou, bola vopred
navrhnutá dodávateľom, pri ktorých dlžník nemá možnosť ovplyvniť obsah a znie, prípadne navrhnúť
doplnenie či iné úpravy. Žalovaný ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým
spôsobom ovplyvniť s výnimkou tých zmluvných náležitostí, ktoré odzrkadľujú požiadavky a podmienky
vo vzťahu k výške úveru, splatnosť úveru a pod. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje povinné

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom každá takáto zmluva musí obsahovať údaje: RPMN
a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a iné zmluvné dojednania. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že obe úverové zmluvy neobsahujú pravdivý údaj o výške RPMN a v každej úverovej
zmluve absentuje výška splátok istiny, splátok úrokov a splátok iných poplatkov. V oboch úverových
zmluvách v článku IV. je uvedená tabuľka s poradím splátok, výšky splátok a termínom splatnosti,
avšak priamo dané ustanovenie obsahuje vyjadrenie, že ide o splátky zahrňujúce splátku istiny aj úroku,
bez ich rozlíšenia. Žalobkyňa upozornila žalovaného dňa 08.11.2016 na vadnosť úverových zmlúv s

návrhom na mimosúdne riešenie veci v tom smere, že splatí zvyšok nesplatenej istiny úverov v pôvodnej
lehote splatnosti bez úroku a poplatkov, žalovaný tento návrh odmietol. Zároveň napriek opakovaným,
aj písomným, výzvam žalovaný neposkytol žalobkyni amortizačnú tabuľku, pričom vo svojej odpovedi
uvádzal, že ide o právo žalovaného. Následne poukázala na vybrané ustanovenia zmlúv o úvere, konkr.článok X bod 2 inkorporačná doložka obchodných podmienok, článok X bod 8 rozhodcovská doložka,
článok IX dohoda o zrážkach zo mzdy, článok VII bod 2 písm. e) právo vyhlásiť úver za predčasne
splatný, článok VI bod 2 pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, článok V bod 3 dojednaná

možnosť banky zmeniť poplatky , článok V bod 2, písm. a), d) právo banky na úhradu poplatkov za
plnenia, ktoré sú v záujme banky bez prospechu spotrebiteľa - ktoré by bolo možné považovať za
neprijateľné zmluvné podmienky s poukazom na povinnosť súdu skúmať nekalosť zmluvných dojednaní.
V závere poukázala na to, že spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na určení, že úver mu
poskytnutý je úverom, ktorý je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva

o spotrebiteľskom úvere trpí vadami, obsahuje neprijateľné podmienky a nemá predpísané zákonné
náležitosti, pričom vyjadrenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je osobitným druhom sankcie pre
veriteľa, ktorý pochybil pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným súd elektronicky dňa 12.04.2017 s
doplnením v listinnej podobe dňa 18.04.2017, v ktorom uviedol, že podľa čl. I. Zmluvy č. XXX bol úver

poskytnutý vo výške 4100 €, splatný v 119 mesačných splátkach, s výškou 68,67 € (splátka č. 1 - č.
118) resp. 66,16 € (splátka č. 119); RPMN podľa Zmluvy č. XXX je vo výške 17,53% ( článok I bod 4).
Podľa čl. I. Zmluvy č. XXX bol úver poskytnutý vo výške 12. 740 €, splatný v 119 mesačných splátkach,
s výškou 188,69 € (splátka č.1 - č.118) resp. 188 € (splátka č.1 119); RPMN podľa Zmluvy č. XXX je
vo výške 13,76% (článok I bod Zmluvy č. XXX). RPMN v úverových zmluvách bola v oboch prípadoch u

žalovaného vypočítaná prostredníctvom systému žalovaného na základe parametrov uvedených v čl. I
bode 4. ÚZ, v súlade s metodikou, ktorú v danej dobe žalovaný pre výpočet RPMN používal. Do výpočtu
sú zahrnuté pravidelné anuitné splátky a úroky za obdobie predpokladaného čerpania (podľa zmluvne
dohodnutých dátumov). Žiadne pravidelné ani dopredu známe poplatky pri týchto úveroch neboli, takže
ani nevstupovali do výpočtu. Preto má žalovaný za to, že výpočet RPMN v úverových zmluvách je

správny a nedošlo k chybe pri jeho výpočte. Žalobca v žalobe ani neuvádza, v čom je RPMN nesprávne
(resp. ako by malo byť podľa žalobcu správne). Pri overení RPMN cez tri rôzne verejne prístupné zdroje
je zrejmé, že RPMN uvedená v zmluvách je vyššia ako RPMN zistená cez verejne prístupné zdroje.
Pri porovnaní s výpočtami cez verejne prístupné zdroje je RPMN v zmluvách na prospech žalobkyne,
žalobkyňa zaplatí za poskytnuté úvery ešte menej ako deklarujú úverové zmluvy. K údajom o výške,

počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uviedol, že tieto sú uvedené v článku IV bod
1 oboch zmlúv, a to konkrétne informácia o výške splátok je uvedená v 2. stĺpci tabuľky v čl. IV. bode
1 oboch zmlúv, informácia o počte splátok je uvedená v 1. stĺpci tabuľky v čl. IV bode 1 oboch zmlúv,
informácia o termínoch splátok je uvedená v 3. stĺpci tabuľky v čl. IV. bode 1 oboch zmlúv. Žalobca ako
dlžník v prospech žalovaného nerealizuje osobitne splátku istiny a splátku úrokov (ako tomu býva napr. v

prípade úverov pre korporátnych klientov - t. j.- právnické osoby, kde a istina a úroky splácajú osobitnými
splátkami v rôznych výškach, s rôznou splatnosťou), a takisto žalobca ako dlžník nespláca osobitnou
splátkou s osobitnou platnosťou pravidelné mesačné poplatky, ale žalobca ako dlžník mesačne realizuje
len 1 anuitnú splátku, ktorá splátka zahŕňa splátku istiny aj splátku úrokov (viď čl. IV bod 1); úverová
zmluva obsahuje dohodu o amortizácii istiny v zmysle § 9 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch

(čl. IV. bod 1 úverových zmlúv, z ktorého vyplýva, že istina pohľadávky sa spláca postupne), v prípade
potreby dlžníka získať prehľad o aktuálnej výške pohľadávky žalovaný poskytuje bezplatne a kedykoľvek
počas trvania úverových zmlúv na požiadanie klientov výpis vo forme amortizačnej tabuľky (čl. IV
bod 9. úverových zmlúv), úver poskytnutý podľa úverových zmlúv nemá rôzne úrokové sadzby, ale je
úročený len jednou úrokovou sadzbou, a preto sa zákonná povinnosť o uvedení „prípadného poradia", v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia na úverové zmluvy nevzťahuje. Žalobkyne tvrdenie,
že žalovaný je povinný v úverových zmluvách uvádzať konkrétnu výšku úroku a istiny v rámci každej
mesačnej anuitnej splátky tak nemá oporu v platných právnych predpisoch. Následne poukázal na výrok
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vydaného vo veci č. C -42/145 Home

Credit Slovakia, a. s. proti N. Z., podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa
majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice
bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok

23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez
úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľaposúdiť rozsah svojho záväzku. K amortizačnej tabuľke uviedol, že nemá informáciu, o tom, či žalobkyňa
požiadala o amortizačnú tabuľku a či jej bola alebo nebola poskytnutá, ešte preveruje a dodatočne túto
informáciu súdu poskytne. Záverom sa vyjadruje k údajne neprijateľným podmienkam, pričom uvádza,

že ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „Občiansky zákonník")
bolo prijaté s účinnosťou od 01.04.2015, teda po uzatvorení oboch úverových zmlúv. Úprava nemá
prechodné ustanovenie a preto je potrebné analogicky použiť § 879p Občianskeho zákonník. Preto
sú zmluvy uzatvorené podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis, podľa obchodného
zákonníka ako lex generalis a za súčasného použitia právnej úpravy ochrany spotrebiteľa Občianskeho

zákonníka a zákonov v oblasti na ochranu spotrebiteľa. K rozhodcovskej doložke uviedol, že nevymáha
voči žalobkyni žiaden nárok v rozhodcovskom konaní, nároky voči spotrebiteľom po prijatí zákona č.
335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní si uplatňuje cestou príslušného súdu SR.
Má za to, že rozhodcovská doložka vzhľadom na platnú a účinnú úpravu k dátumu uzavretia oboch
úverových zmlúv nepredstavuje neprijateľnú podmienku. K Dohode o zrážkach zo mzdy v úverovej
zmluve č. XXX uviedol, že zákaz zabezpečenia záväzkov spotrebiteľa dohodu o zrážkach zo mzdy,

ktorá je súčasťou inej listiny/zmluvy, platí od 01.05.2014 (účinnosť § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa)m, preto má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy mohla byť uzavretá
platne. Výška pohľadávky a rozsah zrážok sú uvedené v článku IX bodu 1 zmluvy č. XXX. K právu na
vyhlásenie predčasnej splatnosti uvedeného v článku VII bod 2 písm. e) úverových zmlúv má za to,
že sa vzájomne nevylučuje s § 53 ods. 3 a § 565 Občianskeho zákonníka, je potrebné článok zmlúv

vnímať v kontexte s celým článkom, keď bod 1 upravuje, čo sa považuje za podstatné porušenie
zmluvných povinností dlžníka a bod 2 článku upravuje rôzne možné následky podstatného porušenia
povinností. Občiansky zákonník nevylučuje, aby žalovaný ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť aj
z iného dôvodu ako je nesplácanie splátok, kým § 565 Občianskeho zákonníka upravuje vyhlásenie
predčasnej splatnosti len pre nesplnenie niektorej zo splátok, nie z iných dôvodov. Napadnutý článok

VI bod 2 úverových zmlúv hodnotí za súladný a poukazuje na to, že žalobkyňa bližšie neuviedla,
prečo tento článok považuje za neprijateľnú podmienku. K možnosti meniť zmluvné poplatky za vopred
zmluvnedohodnutýchpodmienokpoukázalnaustanovenie§5ods.1písm.c)zákonaospotrebiteľských
úveroch. Dohodu o poplatkoch podľa článku 5 bod 2 písm. a) a d) úverových zmlúv nepovažuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, a keďže žalobkyňa oba úvery vyčerpala, poplatok podľa písm. d) ani

neprichádza do úvahy.

3. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 05.06.2017 v súlade s § 167 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „C.s.p.") doplnila ďalšie skutočnosti
napreukázaniesvojichtvrdení.Uviedla,žejednouználežitostíjesprávneuvedenávýškaRPMN,pričom

zmluva o úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, ak absentuje údaj o PRMN alebo je uvedený
nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Súdna prax dovodila, že ak je RPMN uvedená v inej výške, aj
v prospech spotrebiteľa, jedná sa o skutočnosť, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedené
RPMN v správne vypočítanej výške. V takom prípade je možné hovoriť o tom, že zmluva neobsahuje
podstatnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. K obrane žalovaného

k chýbajúcemu rozpisu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uviedla, že Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/E 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/1 02/EHS - je sekundárnym prameňom práva, nie je možný priamy účinok v horizontálnych vzťahoch,
takže priama aplikácia smernice prichádza teda do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský štát,
resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene. Nevýhody, ktoré fyzickým a právnickým osobám vyplývajú

z nemožnosti priamej aplikácie smernice v súkromnoprávnych sporoch, môžu byť vykompenzované
aj prostredníctvom konania proti štátu o náhradu škody spôsobenej porušením komunitárneho práva,
presnejšie porušenie povinnosti včasnej, úplnej a správnej transpozície smernice. Vnútroštátne súdy
v konštantnej judikatúre potvrdenej aj Najvyšším súdom SR potvrdili, že výklad zákona je taký, že sa
vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úverov. Akékoľvek jednostranné

vyhlásenia žalobcu ako spotrebiteľa a dlžníka, ktoré by boli obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve,
je potrebné považovať za neprijateľné zmluvné dojednanie, nakoľko prenáša dôkazné bremeno na
spotrebiteľa, a pritom je to veriteľ (dodávateľ), ktorý má takúto zákonnú povinnosť K neprijateľnosti
jednotlivých zmluvných dojednaní a podmienok tak, ako sú uvedené v žalobe požiadala súd, ak by to
považoval za potrebné, ex offo ako neprijateľné posúdiť.

4. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 28.06.2017 v súlade s § 167 ods. 4 C.s.p. zotrval na
prechádzajúcom vyjadrení k žalobe, pripojil parametre zadávané do systému pri výpočte RPMN k
obom úverovým zmluvám a uviedol, že rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016predstavuje relevantné výkladové pravidlo vo vzťahu k § 9 ods. 1 písm. l) zákona o spotrebiteľských
úveroch, keďže uvedené ustanovenie má svoj pôvod práve v európskej legislatíve.

5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po prednese žaloby a vyjadrení a vyjadrenia
žalovaného k prednesu vykonal dokazovanie zmluvou o úvere č. XXX a č. XXX, amortizačnými
tabuľkami, prehľadom úhrad žalobkyňou, štandardnými informáciami o spotrebiteľskom úvere zo dňa
11.04.2014 a zo dňa 24.06.2014, informáciami o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej
hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov zo dňa 11.04.2014 a zo dňa 24.06.2014, dokladmi o

úhradách, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci.

6.Právnyzástupcažalobkynenapojednávaníuviedol,žezmluvač.XXX/XXXX/XXSÚobsahujevčlánku
2dohoduozrážkachzomzdyazároveňpriemernúhodnotuRPMNvovýške13,34%.Avšaktútohodnotu
považujeme za nesprávnu, nakoľko sa týka ostatných spotrebiteľských úverov vo výške viac ako 6.500

eur,pričomprespotrebiteľskéúverysozabezpečenímvovýškeviacako6.500eurjeuvedenápriemerná
hodnota RPMN v zmysle súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za IV. štvrťrok 2013 vo výške 11,76 %, pričom vychádzame z údajov NBS. V dôsledku toho v
predmetnej zmluve absentuje ďalšia zákonná náležitosť, priemerná hodnota RPMN. Na pojednávaní zo
dňa 23.03.2018 právny zástupca uviedol, že tak ako jedna, tak aj druhá úverová zmluva trpí obsahovými

nedostatkami v zmysle § 9 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch a to najmä, ani v jednej z týchto
zmlúv nie je uvedený druh spotrebiteľského úveru, adresa predávajúceho, kde spotrebiteľ môže uplatniť
reklamáciualebosťažnosťaanivýška,početatermínsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Rovnakov
obidvoch úverových zmluvách je nesprávne vypočítaná hodnota RPMN. K chýbajúcej náležitosti adresy
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť si nie je vedomý, že by

zmluva č. XXX/XXXX/XXSU a zmluva č.XXX/XXXX/XXSU obsahovala informáciu, že spotrebiteľ môže
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a preto ani uvedenú adresu predávajúceho. V rámci záverečnej
reči právny zástupca žalobkyne predniesol, že výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch je podľa nášho právneho názoru jednoznačný. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať výšku jednotlivých splátok istiny, úroku a iných poplatkov, počet splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Toto predmetné ustanovenie
je písané jasne a jednoznačne, pričom výklad tohto ustanovenia, ktorý prezentuje žalovaná je podľa ich
názoru výklad contra legem a výklad, ktorým dochádza k porušeniu zásady právnej istoty ako jednej
zo základných zásad CSP. Takýto výklad nepripúšťa ani samotný Súdny dvor EÚ. Pokiaľ teda žalovaná
uvádza, že je možné toto zákonné ustanovenie vykladať eurokonformne na základe uvedeného má za

to, že to možné nie je, že v tomto prípade nie je možné využiť nepriamy účinok smernice. Predmetné
zmluvyospotrebiteľskýchúverochneobsahujúaniadresu,naktorejmôžespotrebiteľuplatniťreklamáciu
alebo sťažnosť. V prvom rade účelom tejto normy je spotrebiteľovi jednoznačne určiť miesto, na ktorom
je oprávnený podať reklamáciu alebo prípadnú sťažnosť a to najmä s ohľadom na tú skutočnosť, že
žalovaná má okrem sídla spoločnosti desiatky pobočiek v rámci celého územia SR. Povinnosť žalovanej

uvádzať v spotrebiteľských zmluvách túto adresu je v zákone o SÚ od 11.06.2010. Žalovaná, ktorá sa
nachádza na finančnom trhu viac ako 20 rokov, musela byť s touto povinnosťou oboznámená, minimálne
oboznámená byť mala.

7. Žalovaný sa počas konania písomne vyjadril, že v prípade potreby verifikácie správnosti RPMN v

zmluvách o úvere zo strany súdu navrhuje, aby v tejto veci súd ustanovil súdneho znalca, pretože
predpokladá, že ani v prípade dodania prepočtu nebude možné ustáliť, či je tento výpočet správny.
Poukázal na zákon č. 279/2017 Z. z. zo dňa 12.01.2017, ktorý s účinnosťou od 01.05.2018 novelizuje
§ 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch tak, že slová „a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov" sa nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a", keď táto novelizácia v zmysle dôvodovej

správy zohľadňuje závery rozsudku Súdneho dvora európskej únie z 09.11.2016 vo veci C-42/15 a v
nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V písomnom podaní zo dňa 09.03.2018 žalovaný uviedol,
že záver o neexistencii povinnosti veriteľa uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere amortizačnú
tabuľku konštatovala aj Národná banka Slovenska v dokumente Informácia odboru ochrany finančných

spotrebiteľov NBS z 18.04.2017. Amortizačná tabuľka nie je ani nemôže byť obligatórnou náležitosťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v dôsledku kogentnosti príslušných ustanovení Smernice, keď nejde
o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Z úverových zmlúv je obsah a rozsah záväzkov žalobcu úplne jednoznačný. V rámci záverečnej rečižalovaný poukázal na potrebu eurokonformného výkladu § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktorý bol potvrdený aj uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017, ktoré bolo
prijaté aj s poukazom na právnu jednotnosť v rozhodovaní súdov SR. ČoO sa týka namietaného

neuvedenia adresy, na podanie sťažnosti alebo reklamácie má za to, že v oboch úverových zmluvách je
uvedená adresa žalovaného a podľa ich názoru je samozrejmé, že táto adresa je adresou pre podanie
sťažnosti alebo reklamácie. Skutočne nemávajú v praxi problém s tým, že by niektorí spotrebitelia
nevedeli alebo nerozumeli, na akú adresu sa môžu obrátiť so sťažnosťou alebo reklamáciou. Majú za
to, že pre priemerného spotrebiteľa je to zrejmé.

8.Zamortizačnýchtabuliekdoručenýchžalovanýmdňa28.11.2017vyplýva,žekposkytnutémuúveruvo
výške4.100,-€nazákladezmluvyoúvereč.XXXvdeňsplatnostisplátkydňa20.08.2014privýškeistiny
4.100,-€ pripadala zo splátky na istinu sumu 14,34 €, na úrok suma 54,33,-€, zostatok nesplatenej istiny
4.085,66 €. Žalovaný predložil rozpis splátok k úveru od 20.08.2014 do 20.06.2024. K poskytnutému
úveru vo výške 12.740,- € na základe zmluvy o úvere č. XXX v deň splatnosti splátky dňa 10.06.2014

pri výške istiny 12.740,-€ pripadala zo splátky na istinu sumu 53,96 €, na úrok suma 134,73,-€, zostatok
nesplatenej istiny 12.686,04 €. Žalovaný predložil rozpis splátok k úveru od 10.06.2014 do 10.04.2024.

9. Z prehľadu úhrad zrealizovaných zo strany žalobkyne k zmluve o úvere č. XXX/XXXX/XXSU,
predloženého žalovaným v priebehu konania vyplýva, že pri úvere v celkovej výške 12.740 € žalobkyňa

ku dňu 07.09.2017 uhradila 5.881,32 €, z toho na istinu 1.808,24 €, na úrok 3.866,40 €, na úrok z
omeškania 6,68 €, na poplatky 200,-€.

10. Z prehľadu úhrad zrealizovaných zo strany žalobkyne k zmluve o úvere č. XXX/XXXX/XXSU,
predloženého žalovaným v priebehu konania vyplýva, že pri úvere v celkovej výške 4.100 € žalobkyňa ku

dňu 10.10.2017 uhradila 2.864,78 €, z toho na istinu 639,99 €, na úrok 2.022,67 €, na úrok z omeškania
2,12 €, na poplatky 200,-€.

11. Zo štandardných informácií o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.04.2014 v spojení s informáciami
o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov zo

dňa 11.04.2014 vyplývajú okrem iného tieto údaje: druh spotrebiteľského úveru klasický bezúčelový
spotrebiteľský úver splácaný rovnomernými mesačnými anuitnými splátkami, úver vo výške 12.740,-€
s počtom splátok 119, úroková sadzba 12,69 %, výška mesačnej splátky 188,69 €, RPMN 13,76 %,
priemerná hodnota RPMN (v informáciách nečitateľná) 13,34%. Doba trvania zmluvy do 10.04.2024,
frekvencia splátok 10.deň v mesiaci, celková čiastka, ktorú bude spotrebiteľ musieť zaplatiť 22.588,15 €.

12. Zo štandardných informácií o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.06.2014 v spojení s informáciami
o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov zo
dňa 24.06.2014 vyplývajú okrem iného tieto údaje: druh spotrebiteľského úveru klasický bezúčelový
spotrebiteľský úver splácaný rovnomernými mesačnými anuitnými splátkami, úver vo výške 4.100,-€

s počtom splátok 119, úroková sadzba 15,90 %, výška mesačnej splátky 68,67 €, RPMN 17,51 %,
priemerná hodnota RPMN (v informáciách nečitateľná) 17,94%. Doba trvania zmluvy do 20.06.2024,
frekvencia splátok 20.deň v mesiaci, celková čiastka, ktorú bude spotrebiteľ musieť zaplatiť 8.220,81 €.

13. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 22Csp/7/2017 - 198 zo dňa 21.02.2018 súd pripustil zmenu

žalobného návrhu.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
ku dňu uzavretia oboch úverových zmlúv (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.16. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu.

17. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať musí obsahovať tieto
náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

18. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §
9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

19. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisovvzneníneskoršíchpredpisov

(ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa"), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

21. Zhodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že podaná žaloba je dôvodná.
Žalobkyňavymedzenávzmluváchidentifikačnýmiúdajmifyzickejosobyuzatvorilaobezmluvyoúveroch

ako dlžníčka a žalovaný uzatvoril zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé
aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je poskytovanie úverov, ako
veriteľ.Ztohtodôvodusažalovanýpovažujezadodávateľa. Zobsahuzmlúvnevyplýva,žebyžalobkyňa
pri ich uzatváraní konala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto sa
považuje za spotrebiteľa. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi stranami z uzavretej zmluvy súd posúdil

ako vzťah spotrebiteľský v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetom zmlúv bolo dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru a záväzok dlžníčky ako spotrebiteľa poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V oboch
zmluvách je riadne vymedzený druh úveru ako klasický účelový spotrebiteľský úver. Žalovaný poskytol
žalobkyniúveryvsume12.740,-€dňa11.04.2014avsume4.100,-€dňa24.06.2014,ktorésažalobkyňa

zaviazala uhradiť v oboch zmluvách 119 mesačnými anuitnými splátkami, vo výške 188,69 € pri zmluve
č. XXX/XXXX/XXSU. a vo výške 68,67 € pri zmluve č. XXX/XXXX/XXSU. Celková čiastka, ktorú musí
dlžníčka zaplatiť pri oboch úveroch, bola riadne uvedená v článkoch I. bod 5 zmlúv.

22. Pri preskúmaní obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy o úvere súd došiel k záveru,

že obe zmluvy o úveroch neobsahujú zákonom stanovené náležitosti vyžadované aj v čase vzniku
záväzkového vzťahu a to náležitosť podľa § 9 od. 2 písm. c) a písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch, t. j. neuvedenie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania.

23. K absencii adresy, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť: zákon o
spotrebiteľských úveroch jednoznačne odlišuje obsahové náležitosti zmluvy, keď podľa § 9 ods. 2 písm.b) vyžaduje identifikáciu veriteľa v rozsahu uvedenia obchodného mena, sídla a identifikačného čísla
veriteľa ak ide o právnickú osobu a podľa písm. c) vyžaduje adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Pokiaľ teda v oboch úverových zmluvách je v záhlaví

vymedzenie „banky" ako veriteľa a vymedzenie „dlžníka", ide o údaje identifikujúce veriteľa v zmysle § 9
ods. 2 písm. b) citovaného zákona. V zmluve sa ale nenachádza špecifická obligatórna náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. c) citovaného zákona a to označenie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť rozhodne nemôže byť nahradená identifikačnými
údajmi veriteľa ako zmluvnej strany, ktoré sa musia nachádzať v akejkoľvek zmluve. Žalobkyňa uviedla,

že žalovaný jej ku dňu podania žaloby (10.01.2017) neposkytol tzv. amortizačnú tabuľku. Súd predložila
písomne podanú žiadosť o vyhotovenie a poskytnutie amortizačnej tabuľky zo dňa 19.12.2016, ktorú
podľa holograficky napísanej poznámky na žiadosti podala a bola prevzatá riaditeľom pobočky dňa
22.12.2016, z odtlačku pečiatky prijatia žiadosti nie je zrejmé, ktorá pobočka žiadosť prijala. Žalovaný
vo vyjadrení k žalobe 18.04.2017 uviedol, že informáciu, či žalobkyňa požiadala o amortizačnú tabuľku a
či jej bola poskytnutá, preverí, keďže nevie, ktorá z jeho pobočiek žiadosť žalobkyne prijala a potvrdila a

nevie túto informáciu interne v rámci banky verifikovať. Amortizačnú tabuľku následne žalovaný doručil
súdu dňa 28.11.2017 bez uvedenia informácie, či amortizačná tabuľka bola žalobkyni na základe jej
žiadosti poskytnutá príp. kedy bola žiadosť žalobkyne a ktorou pobočkou z akej adresy vybavená. Zo
záverečnejrečižalovanéhovyplynulo,žepovažujezasamozrejmé,žeadresažalovanéhojeadresoupre
podanie sťažnosti alebo reklamácie, keď má za to, že pre priemerného spotrebiteľa je to zrejmé. K tomu

súd uvádza, že v takom prípade malo byť pre žalovaného rovnako zrejmé bezplatné vybavenie žiadosti
žalobkyne o poskytnutie amortizačnej tabuľky, a to v primeranom čase zodpovedajúcom vybaveniu
jednoduchej žiadosti spotrebiteľa zákonom predvídanej. Ďalej súd uvádza, že v zmluvách o úvere
je identifikovaný žalovaný veriteľ údajmi totožnými z výpisu z obchodného registra ako OTP Banka
Slovensko, a. s., sídlo: Štúrova ul. 5, 913 54 Bratislava. Následne je v záhlaví oboch zmlúv uvedené

zastúpenie banky ako veriteľa riaditeľom pobočky OTP Banka Slovensko, a. s., Žarnova 5, Trnava a
bankárom špecialistom I., s adresou Žarnova 5, Trnava. Obe úverové zmluvy sú podpísané zástupcami
banky, t. j. v zastúpení poverenými zamestnancami pobočky. Po oboznámení sa s úverovými zmluvami
s prihliadnutím na záhlavie úverových zmlúv nie je ani súdu zrejmé, na ktorej adrese žalovaného mala
žalobkyňa podať žiadosť o výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, resp. na ktorej adrese dodávateľa

služby môže spotrebiteľ uplatniť svoje právo reklamácie, sťažnosti a prečo prípadne nie je žiadosť
spotrebiteľa o výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky vybavený bezodkladne. Záverom súd uvádza,
že uloženie povinnosti uviesť adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
pod ktorú možno subsumovať aj podanú žiadosť o výpis z účtu, ukladal už zákon č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o

Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v § 4 ods. 2 písm. e), v znení účinnom
od 14.06.2001, preto neobstojí ignorovanie tejto zrozumiteľne a určito vyjadrenej zákonnej náležitosti
žalovaným.

24. K žalobkyňou namietanej absencii výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov:

z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úverové zmluvy tieto rozčlenenia splátok úveru tak, aby bolo
zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, aká úrok a prípadne iné poplatky,
neobsahuje. Zákonom stanovené členenie a označenie jednotlivých zložiek úveru nie je svojvoľné.
Predstavuje prehľadné vymedzenie, aby sa dlžník ako spotrebiteľ dokázal zorientovať v ponuke a
zároveň aby nebolo možné, že si veriteľ bude voči nemu uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá

právo. Absenciu vybraných náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
nesankcionuje zákon neplatnosťou, ale poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu v tom, že ak nie je
niektorý z týchto údajov v písmene a) až k) a v písmene r) až y) uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z ustálenej rozhodovacej činnosti súdnych autorít vyplýva,
že účelom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými

relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere
dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia
sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch
spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Nepostačuje a nie je v súlade
s citovaným ustanovením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či jednoduchým aritmetickým

výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny úverovej splátky
aj splátku úrokov a poplatkov v neznámej výške. Jeho účelom je zabezpečiť pre spotrebiteľa možnosť
vykonať si kontrolu splácania úveru z jeho strany v rámci plnenia svojich zmluvných povinností tak, aby
spotrebiteľ mal možnosť kontrolovať stav svojho nesplateného úveru podľa týchto položiek. Primárnemuúčelu právnej úpravy spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa, jeho ochrana)
potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone, v čase vzniku zmluvného vzťahu, slovami „výška,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" viaže ku každej z tam uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru majúce sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine tak i k úrokom a
tiež prípadne k iným poplatkom. Je nepostačujúce uvedenie „len celkovej výšky splátky", v splátke by
mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov a iných
prípadných nárokov (teda aká časť takto určenej splátky bude pripadať na splácanie istiny, aká časť na

splácanie úrokov a aká časť na splácanie prípadných poplatkov a ďalších nákladov).

25. Ako uviedol aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 23Co/294/2017 zo dňa 23.04.2018, je
pravdou, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálne v
konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a
ktorý súvisí s konaním žalobcu proti N. Z. súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice

2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto
smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za

ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na
prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho
účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade
platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,

v ktorom stoja proti sebe jednotlivci. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec
pre realizáciu povinností súladného výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená,
že tieto metódy môžu viesť k akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor
už sám stanovil medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu.
Súdny dvor tieto medze prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 4.7.2006 keď

uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní
relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä
právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti
zákonu) vnútroštátneho práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.6.2005, C-268/06 z 15.4.2008). Vzhľadom
na explicitné znenie zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov

by súdy, ak by vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie
splátoknasplátkyistinyaúrokovainýchpoplatkov,prípadnevotázke,kedyjezmluvaoúverebezúročná
bez poplatkov doslova „zlomili" vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou
(čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok
nepriamy, takýto postup nie je možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby

bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ novelizovať zosúladiť s textom
Smernice,inak bybolaporušenázásadaprávnejistoty(výkladomcontralegem).Následkomcitovaného
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od 1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č.
279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza, že vzhľadom na toto rozhodnutie
sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom frekvencia. Je teda evidentné,

že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať sporné ustanovenie zákona o
spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona len z dôvodu, aby vyhovel
požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný pri posudzovaní zmlúv
uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu retroaktivity). Podstatným
je, že znenie zákona č. 129/2010 Z.z. v dotknutom ustanovení sa dostalo do konfliktu so smernicou (na

čo poukazuje aj žalobca a s čím sa odvolací súd stotožňuje), čo sa zistilo až po rozsudku Súdneho
dvoraEÚ.Eurokomfornývýkladnemôženahradiťzneniezákonaasprávnenatakútosituáciuzareagoval
zákonodarca a prijal novelu sporného ustanovenia

26. Bolo preto povinnosťou žalovaného v úverových zmluvách jednoznačne a zrozumiteľne uviesť

adresu, na ktorej sa môže spotrebiteľ domáhať svojho práva reklamáciou alebo sťažnosťou a
uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbamispotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, tak ako mu táto povinnosť vyplývala zo zákona účinného
v čase uzavretia úverových zmlúv.

27. Keďže Zmluva o OTP REFINANC EXPRESE č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 11.04.2014 a Zmluva
o OTP REFINANC EXPRESE č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 24.06.2014, uzavreté medzi stranami
neobsahujútietoobligatórnenáležitosti,predmetnéúverysúdvyhodnotilakobezúročnéabezpoplatkov.
Pri skúmaní možnej neprijateľnosti zmluvných podmienok došiel súd k záveru, že žalobkyňou určené
ustanovenia zmlúv nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, keď súd umožnil žalovanému vyjadriť sa k napádaným článkom úverových
zmlúv a s argumentáciou žalovaného sa stotožnil (nemožnosť retroaktívnej aplikácie hmotnoprávnych
ustanovení) príp. k naplneniu týchto článkov žalovaným nedošlo (rozhodcovská doložka).

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď plne úspešnej
žalobkyni priznal nárok voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší

súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.