Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/163/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217210615
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1217210615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov

senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti É.: Y., U.. XX.XX.XXXX K. M., U.. XX.X.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova č. 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: R..
K. É., U.. XX.XX.XXXX, R.: E. XX, R., zastúpená: VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom: Sliezska 9,
Bratislava a otca Á. É., U.. XX.XX.XXXX, R.: L. G. XXXX/X, N. E., zastúpený: JUDr. Ildikó Ulekovou,
advokátkou, so sídlom: Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda, o zvýšenie výživného, na odvolanie
otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. apríla 2018, č. k. 59P/11/2018- 139, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. apríla 2018, č. k. 59P/11/2018- 139,
potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 30.04.2018, č. k. 59P/11/2018-139, zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca k maloletej Y. É., U. XX.XX.XXXX zo sumy 150,- eur na sumu 180,- eur mesačne,
a vyživovaciu povinnosť otca k maloletej M. É., U. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur na sumu 150,-
eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od

02.06.2017. Zročné výživné na maloletú Y. za obdobie od 02.06.2017 do 30.04.2018 v sume 328,- eur a
zročné výživné na maloletú M. za obdobie od 02.06.2017 do 30.04.2018 v sume 546,48 eur otcovi uložil
povinnosť zaplatiť do 31.08.2018. Týmto rozsudkom zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda, zo dňa 03.03.2016, č.k. 7P/82/2014-165 v časti o výške výživného na maloleté deti. Vo zvyšku
súd prvej inštancie návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa
02.06.2017 žiadala matka maloletých detí zvýšenie výživného na maloletú Y. zo sumy 150,- eur na
sumu 250,- eur mesačne, a na maloletú M. zo sumy 100,- eur na sumu 250,- eur mesačne. Matka
svoj návrh odôvodnila tým, že odo dňa rozvodu sa situácia v oblasti zabezpečovania potrieb maloletých
detí výrazným spôsobom zmenila. Do času rozvodu bývali rodičia a maloleté deti v rodinnom dome v
DunajskejStrede.Zrodinnéhodomusamatkamuselapodvplyvompsychickéhonátlakuotcamaloletých
detí vysťahovať aj deťmi a od jesene 2016 býva v Bratislave, kde náklady na život sú vyššie. Medzi

rodičmi maloletých detí je komunikácia nemožná a na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa
bývalí manželia nevedia dohodnúť. V súčasnej dobe býva v spoločnom rodinnom dome otec maloletých
detí. Matka uviedla, že býva spolu s deťmi v Bratislave, v Ružinove. Byt jej bol darovaný zo strany jej
rodiny a je jeho výlučnou vlastníčkou. Rodinný dom v Dunajskej Strede a pozemok vlastnia obidvajarodičia, ako bezpodieloví spoluvlastníci o veľkosti podielu 3 a samotný otec maloletých detí je výlučným
vlastníkom 1 daných nehnuteľností. Matka ďalej uviedla, že v čase rozvodového konania pre pokoj v
rodine a psychické týranie bola uzavretá rodičovská dohoda. Otec maloletých detí nie je ochotný nad

rámec svojej vyživovacej povinnosti platiť alebo akokoľvek inak vypomáhať s vyživovacou povinnosťou
voči svojim deťom. Matka je od 01.11.2016 zamestnaná, ako asistentka predaja v Rakúsku v Pandorfe,
s mesačným čistým príjmom vo výške 770,- eur. Okrem uvedeného má matka príjem z výživného na deti
v sume 250,- eur a poberá rodinné prídavky vo výške 47,- eur. Matka vyčíslila svoje výdavky vo výške
583,- eur (z toho: nájom bytu 104,- eur, elektrina 16,- eur, strava 170,- eur, pohonné hmoty 80,- eur,

mobil 49,- eur, káblová televízia a internet 30,- eur, iné, drogéria, ošatenie, obuv, lieky, vitamíny 50,- eur,
splátka úveru 84,- eur). Mesačné výdavky na maloletú Y. vyčíslila vo výške 445,70 eur (z toho: strava
180,- eur, strava v škole 30,- eur, družina 13,- eur, poistenie v škole 2,70 eur, školské potreby 15,- eur,
kurz angličtiny 9,- eur, výtvarný krúžok 8,- eur, rodičovský príspevok 5,- eur, podujatia v škole 3,- eur,
krúžokklavír15,-eur,MHDelektričenka13,-eur,knihyaučebnice15,-eur,liekyazdravotnástarostlivosť
15,- eur, drogéria 10,- eur, nájom 40,- eur, uskladnenie pupočníkovej krvi 3,- eur, ošatenie 69,- eur) a

na maloletú M. vo výške 386,- eur ( z toho: strava 150,- eur, školské potreby 15,- eur, škôlka 25,- eur,
podujatia v škôlke 3,- eur, tanečný krúžok 4,- eur, krúžok korčuľovania 4,- eur, krúžok klavír 15,- eur,
škôlka v prírode 4,- eur, rodičovský príspevok 5,- eur, MHD električenka 13,- eur, knihy a učebnice 15,-
eur, lieky a zdravotná starostlivosť 10,- eur, drogéria 10,- eur, nájom 40,- eur, uskladnenie pupočníkovej
krvi 3,- eur, ošatenie 68,- eur). Matka ďalej uviedla, že maloleté deti nemajú zdravotné problémy, ktoré

by vyžadovali zvýšené náklady na lekárov a lieky, avšak maloletá Y. nosí okuliare z dôvodu zhoršeného
zraku. Aj maloletej M. bolo rovnako diagnostikované zhoršenie zraku a bude potrebné, aby aj ona nosila
okuliare.Vdôsledkudlhodobýchvyššíchvýdavkov,ktorénevedelapokryť,bolanútenávziaťsispotrebný
bezúčelový úver vo výške 4.000,- eur na dobu 5 rokov s výškou splátky 84,27 eur. Otec maloletých
detí obýva rodinný dom v Dunajskej Strede a odmieta pristúpiť k zmysluplnému konsenzu ohľadom

vyplatenia matky maloletých detí z ich spoločného rodinného domu, hoci celé roky aj z vlastných zdrojov
financovala prestavbu rodinného domu aj splácanie hypotéky. Otec má obchodný podiel v spoločnosti
MOON s.r.o., o veľkosti 1 spolu s ďalším spoločníkom. Používa motorové vozidlo Mitsubishi Outlander,
ktoré si zakúpil z prostriedkov z predaja motorových vozidiel, ktoré boli zakúpené počas manželstva a to
aj kúpnej ceny za vozidlo, ktoré dostala matka maloletých detí darom v čase spokojného manželstva na

narodeniny. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Styk otca s deťmi sa realizuje každý druhý víkend, a podľa
dohody cez prázdniny. Napriek žiadostiam z jej strany, otec odmietol prispieť na niektoré mimoškolské
aktivity alebo tábory dcér.

3. Otec s návrhom nesúhlasil, vo svojom vyjadrení uviedol, že má trvajúci vzťah so svojou priateľkou,

ktorá býva dlhodobo v prenajatom obecnom byte v Jahodnej, k jeho pravidelným mesačným výdavkov
patrí: 40,- eur elektrina, 117,- eur plyn, 8,58 eur voda, 10,26 eur televízia, 16,76 eur internet, 4,64 eur
RTVS, 4,32 eur daň z nehnuteľnosti, 8,58 eur poistenie domu, 2,21 eur daň za komunálny odpad, 150,-
eur výživné pre maloletú Y., 100,- eur výživné na maloletú M., splátky spoločného hypotekárneho úveru
vo výške 185,68 eur a 75,99 eur mesačne. Otec ďalej poukázal na niektoré vysoké výdavky na maloleté

deti, ktoré vyčíslila matka (napríklad výdavky na stravu, oblečenie, krúžky), ktoré ničím nepreukázala.

4. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1 až 4,
§ 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení
neskorších predpisov. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že

rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 03.03.2016, č.k. 7P/82/2014-165, právoplatným
dňa 14.03.2016 a vykonateľným dňa 16.04.2016, súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol a
schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli na čas po rozvode maloleté deti Y. K. M. zverené do
osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletých detí sú oprávnení
obaja rodičia. Otec sa zároveň v predmetnej dohode zaviazal prispievať na výživu maloletej Y. sumou

150,- eur mesačne a na maloletú M. sumou 100,- eur mesačne, zároveň bol upravený styk otca s
maloletými deťmi. Súd prvej inštancie mal ďalej preukázaný priemerný mesačný príjem otca za obdobie
01/2018 - 02/2018 vo výške cca 403,18 eur a za obdobie 01/2017 - 12/2017 vo výške 374,11 eur.
Za zdaňovacie obdobie rok 2017 úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov otca zo závislej činnosti
predstavoval 5.220,- eur a z daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby súd prvej inštancie

mal preukázané, že spoločnosť MOON, s.r.o. za zdaňovacie obdobie za rok 2016 vykázala kladný
výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 3.438,38 eur (zisk) a za zdaňovacie obdobie za rok
2017 vykázala kladný výsledok hospodárenia pred zdanením 1.218,20 eur (zisk). Matka je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti - R. Č.. X, na E. XX, H. R., okres Bratislava II, obec Bratislava - Ružinov. Obajarodičia sú vlastníkmi 1 podielu - rodinného domu postaveného na parcele č. XXXX/XXX, E. Č. XXXX, v
obci Dunajská Streda, okres Dunajská Streda. Matka je od 01.11.2016 zamestnaná na čiastočný úväzok
v spoločnosti WOLFORD AG, Rakúska republika, ako asistentka predaja s mesačným hrubým príjmom

920,- eur. Brutto príjem matky za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 predstavoval sumu 15.240,72
eur. Čistý príjem matky za 01/2018 predstavoval sumu 808,72 eur mesačne. Z doloženého prehľadu
mesačných výdavkov matky súd prvej inštancie zistil, že výška mesačných nákladov na maloletú Y.
predstavuje sumu 416,70 eur (z toho: 80,- eur bývanie, 130,- eur strava mimo školy, 20,- eur strava v
škole, 6,- eur ZRPŠ a triedny fond, 8,- eur školské potreby, 2,- učebnica AJ, 13,- eur škola v prírode, 12,-

eur klavír, 6,- eur plávanie, 8,60 eur výtvarná, 13,- eur družina, 15,- eur lieky, 10,- eur drogéria, 60,- eur
ošatenie, 16,60 eur okuliare, 13,- eur MHD, 3,5 eur pupočníková krv) a na maloletú M. vo výške 404,50
eur (z toho: 80,- eur bývanie, 130,- eur strava mimo školy, 20,- eur strava v škole, 12,- eur ZRPŠ, 10,-
školské potreby, 2,- eur učebnice AJ, 13,- eur škola v prírode, 12,- eur klavír, 6,- eur plávanie, 8,50 eur
tanečná, 13,- eur družina, 15,- eur lieky, 10,- eur drogéria, 60,- eur ošatenie, 13,- eur MHD). Matka vo
svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že sa rozviedla v roku 2016, kedy bývala v rodinnom dome v

Dunajskej Strede. Po ukončení školského roka sa presťahovala do Bratislavy do 2 izbového bytu, ktorý
zdedila po starej matke, kde mesačné náklady predstavujú 184,- eur nájom, 20,- eur elektrina. V čase
posledného rozhodnutia maloletá M. chodila do škôlky, avšak tento školský rok nastúpila do školy, čím
vzrástli výdavky na družinu, stravu a pod. Maloleté deti rastú, náklady sa neustále zvyšujú, a taktiež
deti začali navštevovať ZUŠ. Matkin mesačný čistý príjem predstavuje sumu cca 900,- eur. Okrem 2-

izbového bytu má v BSM rodinný dom v Dunajskej Strede. Žiadne ďalšie nehnuteľnosti ani hnuteľné veci
väčšej hodnoty nevlastní. Matka ďalej vlastní motorové vozidlo značky Seat Ibiza, rok výroby 2007 na
kúpu ktorého si vzala úver, kde mesačne platí 80,- eur. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní okrem
iného uviedol, že výživné, ako mu bolo určené súdom platí, nad rámec toho kupuje ošatenie, školské
pomôcky a pod. Jeho mesačný čistý príjem predstavuje 500,- eur, z čoho platí aj pobyt deťom, keď

sú u neho. Podľa jeho názoru matkou vyčíslené výdavky na maloleté deti sú prehnané, predovšetkým
v časti ošatenia a stravy. Ako pravidelné mesačné výdavky uviedol: 40,- eur elektrina, 117,- eur plyn,
8,58 eur voda, 10,26 eur TV, 16,76 eur internet, 4,64 eur RTVS, 4,25 eur daň z nehnuteľnosti, 8,50 eur
poistné, 2,16 eur komunálny odpad. Ďalej platí výživné na maloletú Eszter 150,- eur a maloletú Lauru
100,- eur, hypotekárny úver na dom 185,- eur, ďalší úver 75,- eur. Finančne mu vypomáha jeho matka.

Pracujeakografikaobčaszarobíniečoajpomimocca100,-euraž150,-eurmesačne.Okremrodinného
domu, ktorý je v BSM a na polovicu ktorého je hypotéka, ktorú on spláca a motocykla (skúter) nevlastní
žiadne ďalšie nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Otec ďalej uviedol, že vzhľadom na jeho
zdravotný stav môže vykonávať iba túto prácu, na jedno oko vôbec nevidí, má problémy s chrbticou,
čo vyžaduje sedavé práce a určité práce nemôže vôbec vykonávať, má modrú knižku a preukaz ZŤP.

V spoločnej domácnosti nežije s nikým.

5. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletých
detí (pričom mladšie dieťa nastúpilo do školy) navrhuje zvýšenie na staršiu dcéru na sumu 200,- eur a
na mladšiu dcéru na sumu 150,- eur.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že vyživovacia povinnosť otca bola naposledy upravená v roku 2016 a
to rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 03.03.2016, č.k. 7P/82/2014-165, ktorým súd
schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej Y. sumou
150,- eur mesačne a na maloletú M. sumou 100,- eur mesačne. Matka podala návrh na zvýšenie

výživnéhonasúddňa02.06.2017,čojeviacako1rokodposlednejúpravy.Oprotiobdobiu,vktorombolo
výživné na maloleté deti naposledy stanovené, došlo k nárastu potrieb maloletých detí, maloletá Y. bude
mať 10 rokov a maloletá M. nastúpila do školy. Taktiež narástli náklady v súvislosti s fyzickým vekom
maloletých detí - ošatenie, obuv, záujmovo-kultúrne a rekreačno-športové potreby. Zároveň súd prvej
inštancie zohľadnil skutočnosť, že s fyzickým vekom detí sú spojené vyššie výdavky osobnej potreby,

ako náklady na stravu, ošatenie, trávenie voľného času, školské učebnice nevyhnuté pre štúdium a
pod. Matka pracuje ako asistentka predaja vo firme WOLFORD AG, Rakúska republika, kde dosahuje
mesačne čistý príjem vo výške 900,- eur. Býva v 2 izbovom byte v Bratislave, ktorý zdedila po starej
matke, kde mesačné náklady predstavujú 184,- eur nájom, 20,- eur elektrina. Okrem toho vlastní rodinný
dom v Dunajskej Strede, ktorý je v BSM, motorové vozidlo značky Seat Ibiza, rok výroby 2007, na kúpu

ktorého si vzala úver s mesačnou splátkou 80,- eur. Mesačné náklady na maloletú Y. vyčíslila vo výške
416,70 eur a na maloletú M. vo výške 404,50 eur.7.Súdprvejinštanciepoukázalnato,žeprizvýšenívýživnéhovychádzalnielenzpotriebmaloletýchdetí,
ale i z možností, schopností, ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu
pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného, od ktorej uplynul viac ako 1 rok. Vyhodnotil,

že k zmene pomerov došlo na strane maloletých detí a sčasti na strane matky, ktorá sa presťahovala
do Bratislavy, kde sú náklady na život podstatne vyššie, ako v iných častiach Slovenska. Súd prvej
inštancie konštatoval, že z rozsudku (ako ani z obsahu súdneho spisu), ktorý upravuje vyživovaciu
povinnosť otca z roku 2016, nie je možné jednoznačne zistiť, aké príjmy dosahovali obaja rodičia v
minulosti, pretože uzavreli rodičovskú dohodu a súd nemusel vykonávať rozsiahle dokazovanie, pričom

ich terajšie príjmy sa od poslednej úpravy výživného nezmenili, čo mal súd prvej inštancie potvrdené z
ich súčasných výpovedí. V čase posledného rozhodnutia maloletá M. chodila do škôlky, avšak v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie nastúpila do školy, čím vzrástli výdavky na družinu, stravu, školské
pomôcky a pod. Obe maloleté deti sú zdravé, nemajú zdravotné problémy, ktoré by vyžadovali zvýšené
náklady na lekárov a lieky, avšak maloletá Y. nosí okuliare z dôvodu zhoršeného zraku a taktiež maloletej
M. bolo rovnako diagnostikované zhoršenie zraku a bude potrebné, aby aj ona nosila okuliare. Súd

prvej inštancie nevyhovel návrhu matke v plnom rozsahu a nezvýšil výživné na sumu, ktorú pôvodne
požadovala, pretože bolo potrebné prihliadať nielen na zvýšené náklady na zabezpečenie životných
potrieb maloletých detí, ale aj na príjem otca a jeho zdravotný stav. Otec prejavil ochotu dobrovoľne
prispievať na krúžky, takže by malo byť v jeho možnostiach prispievať aj na takto zvýšené výživné.

8.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,ževýživnénamaloletúY.vsume180,-eurmesačneanamaloletú
M. v sumu 150,- eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám detí a po zohľadnení dôvodnosti
vyčíslených výdavkov otca, mal súd za to, že príjem otca, jeho možnosti a schopnosti, ako i majetkové
pomery, plne odôvodňujú zvýšenie výživného o sumu 30,- eur mesačne na maloletú Y. a o sumu 50,-
eur mesačne na maloletú M.. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na to, že niektoré výdavky

na maloleté deti považoval za neprimerane vysoké (výdavky na stravu) a nakoľko podľa názoru súdu
prvej inštancie nebolo možné hodnoverným spôsobom preukázať výšku odôvodnených výdavkov na
stravu, v tejto súvislosti poukázal na štatistické údaje, podľa ktorých je v Slovenskej republike výdavok
za potraviny na člena domácnosti cca 80,- eur priemerne mesačne. Rovnako za neprimerané považoval
súd prvej inštancie aj výdavky na oblečenie a obuv vo výške 60,- eur mesačne, na každé z maloletých

detí. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

9.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalotecodvolanie,nakoľkopovažuje rozhodnutiezanesprávne
s poukazom na § 62 ods. 1 CMP a § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Odvolateľ je toho názoru, že súd prvej

inštancie nedostatočne a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, resp. neúplne zistil skutkový stav, v
dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nesprávne. Otec namieta, že jeho možnosti neodôvodňujú zvýšenie
výživného, pričom je toho názoru, že takéto zvýšenie neodôvodňujú ani okolnosti na strane detí, hlavne
vo vzťahu k staršej dcére. Navrhuje odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.
k. 59P/11/2018-139 a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť v celom rozsahu. Pokiaľ by sa však

odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že sú dané dôvody na zvýšenie výživného na
strane maloletých detí, otec navrhuje, aby zvýšenie výživného odvolací súd určil v nižšej sume, ako je
obsiahnuté v napadnutom rozsudku, platenie zvýšeného výživného spätne od podania návrhu nepriznal,
tzn. aby prípadné zvýšenie priznal len od rozhodnutia vo veci samej, príp. aby spätne priznanú sumu
povolil splácať s rozvrhom na čo najdlhšiu možnú dobu. Otec v odvolaní argumentuje, že matka svoj

návrh podložila neprimerane vysokými nákladmi na obe deti, pričom túto skutočnosť zohľadnil aj súd
prvejinštancie,ktorývodôvodnenísvojhorozsudkujednoznačnevyslovil,ženiektorévýdavkypovažoval
za neprimerane vysoké. Otec je toho názoru, že v danom prípade vôbec nejde o zvýšenie výživného
titulom odôvodnených potrieb maloletých, ale o osobnú pomstu ich matky. Nesúhlasí s rozhodnutím
súdu, ktorý mu zvýšil výživné o rovných 80,- eur mesačne. Uviedol, že na konci pojednávania navrhol,

že pokiaľ matka potrebuje na jednotlivé krúžky peniaze, rád prispeje, pokiaľ to bude v jeho silách, resp.
skôr povedal, že skúsi zabezpečiť, aby tieto krúžky mohli byť zaplatené za pomoci jeho rodiny, ak by
ich sám zabezpečiť nevedel (klavír 120 eur x 2 ročne, výtvarný krúžok/tanec 37,50 eur x 2 ročne, čo
predstavuje cca 30 eur mesačne, ak by na krúžky matka vôbec neprispela, ktoré by otec možno vedel
ešte financovať). Namieta však, že súd prvej inštancie toto jeho vyhlásenie považoval za priznanie

ďalších finančných možností na jeho strane, ktorým zároveň odôvodnil aj zvýšenie výživného. Konajúci
súd toto jeho vyhlásenie teda zrejme nesprávne vyhodnotil, nakoľko v jeho možnostiach nie je zaplatiť
mesačne o 80,- eur viac a už vôbec nie zaplatiť tomu zodpovedajúcu sumu spätne ku dňu podania
návrhu. Otec v odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu, v zmysle ktorého by mala maťjeho bývalá manželka rovnaké príjmové možnosti, ako mala v čase rozvodu, tzn. že by sa nezmenila
od tej doby jej finančná situácia k lepšiemu. Jeho bývalá manželka zarábala v čase rozvodu okolo 500,-
eur, kým v súčasnosti súd prvej inštancie ustálil jej zárobok na sumu 900,- eur. Treba však poukázať aj

na to, že za túto sumu pracuje len 3 dni v týždni. Jej preukázateľné náklady sú vo výške celkovo 284,-
eur (a to aj zohľadnením 80,- eur na jej úver, ktorý si údajne zobrala na kúpu auta, ktorá by však pri
určovaní výšky výživného nemala mať relevanciu). Okrem toho dostáva ešte 250,- eur výživné, príp.
aj prídavky na dieťa z Rakúska, avšak súd vo vzťahu k tejto otázke nevykonal žiadne dokazovanie, to
všetko napriek tomu, že otec túto okolnosť spomenul vo svojom vyjadrení zo dňa 28.03.2018. Ďalej sa

otec vyjadroval ku skutočnostiam v súvislosti s vyporiadaním BSM.

10. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že tak, ako v čase rozvodového konania,
ani teraz nezodpovedá výživné, ktoré uhrádza otec na maloleté deti, ich skutočným odôvodneným
potrebám a ani možnostiam otca. Matka poukazuje na skutočnosť, že k výraznému zníženiu oficiálne
deklarovaného príjmu otca došlo práve v čase rozvodového konania, a preto má za to, že ako konateľ

a spoločník spoločnosti si znížil svoju mzdu v čase rozvodového konania práve z dôvodu, aby nemusel
platiťvýživnévovýške,ktorábyzabezpečilapotrebymaloletýchdetí.Tvrdeniaotca,žemumusífinančné
vypomáhať mama, ktorá je dôchodkyňou, považuje matka za účelové a zavádzajúce. Naproti tomu
matka nikdy svoje príjmy ani výdavky neskresľovala. Má za to, že zvýšenie výživného na maloleté deti
reflektuje ich odôvodnené potreby a súčasný stav veci a s poukazom na príjmy a výdavky matky, ako aj

nevyhnutných výdavkov na maloleté deti je nutné zmeniť predchádzajúceho rozhodnutie súdu, a preto
trvá na jeho zvýšení. Náklady na výživu maloletých delí, ktoré matka uviedla, sú primerané veku a
záujmom detí. Matka má záujem o zvýšenie výživného nie z dôvodu osobnej pomsty, ako to prezentuje
otec, ale z dôvodu, aby boli zabezpečené všetky potreby maloletých detí pre ich zdravý a všestranný
vývoj a má za to, že toto by malo byť rovnako záujmom otca maloletých detí. Navrhuje, aby odvolací

súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 59P/11/2018-139 zo dňa 30.04.2018.

11. Otec v reakcii na vyjadrenie matky uviedol, že tvrdenie matky, že k výraznému zníženiu oficiálne
deklarovaného príjmu došlo u otca práve v čase rozvodového konania, nie je ničím nepodložené,
ide o účelové tvrdenie, ktoré sa nezakladá na pravde, a podľa názoru otca takéto tvrdenie je celkom

irelevantné, z hľadiska tohto konania, nakoľko súd skúma finančné možnosti, ktoré existujú u otca
v súčasnosti. Otec sám podľa najlepšieho vedomia preukázal svoje finančné možnosti podopreté
relevantnými dôkazmi, odmieta akékoľvek naznačovanie zo strany bývalej manželky o tom, že by to
nemalo byť tak, ako to súdu prezentoval.

12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie.
Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť a doplniť
nasledovné. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu
je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke

duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a
to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob
prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov
odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam,

skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia
a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo
skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav,
spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych

možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi
odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí
zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej
úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnenéaj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby,
ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré
vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež

súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j.
od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané,
je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky
svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu

na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie
čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu
výživného, prípade pri rozhodovaní o znížení výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti
potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom
povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov
- skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v

čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe
úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov,
či ide zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine a ust. §
121 Civilného mimosporového poriadku dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie
pomerov na strane maloletých, ako aj na strane jej rodičov v čase od poslednej úpravy, s pomermi
existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci. Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové
závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Je nepochybné v

danej veci, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 7P/82/2014-165 zo dňa 03.03.206, právoplatné dňa 14.03.2016 a to na maloletú Y.r vo výške
150,- eur a na maloletú M. vo výške 100,- eur. Od poslednej úpravy nastala zmena pomerov, tak ako
skonštatoval súd prvej inštancie a to na strane maloletej Y. nástupom na základnú školu, u oboch
maloletých a matky aj tým, že po rozvode sa presťahovali do Bratislavy, kde sú vyššie náklady na život

a v neposlednom rade i nárastom potrieb na maloleté uplynutím vyše roka od posledného rozhodnutia.
Súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení výživného primerane k týmto zmenám. Súd prvej inštancie,
ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, pri rozhodnutí o zvýšení výživného zohľadnil otcove možnosti
a schopnosti a jeho zdravotný stav. V opačnom prípade, by bolo vzhľadom na oprávnené náklady na
maloleté dôvodné aj vyššie výživné, ako bolo stanovené. Otec spochybňoval v odvolaní niektoré matkou

uvádzané náklady, avšak odvolací súd musí konštatovať, že náklady uvádzané matkou sa nejavia byť
nadhodnotené, vychádzajúc len z veku maloletých, z cien služieb a tovarov a z toho, že oprávnenými
nákladmi nie sú len náklady na stravu, ošatenie a hygienu, ale aj náklady súvisiace so vzdelaním,
záujmovou činnosťou, keď obe maloleté navštevujú základnú umeleckú školu, voľnočasovými aktivitami,
a nákladmi na zdravotnú starostlivosť, keď obe maloleté nosia okuliare. V danom prípade je potrebné

prihliadnuť i k tomu, že matka si plní vyživovaciu povinnosť aj výkonom osobnej starostlivosti o maloleté.
Otec namieta v odvolaní, že súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie, keď nezistil, či sú
matke vyplácané rodinné prídavky na deti Rakúskou republikou, keď má výkon práce v Rakúsku.
Odvolací súd k tejto námietke konštatuje, že síce súd prvej inštancie túto skutočnosť nepreveroval, ale aj
keby bolo zistené poberanie prídavku z Rakúskej republiky, nemalo by to vplyv na správnosť rozhodnutia

o zvýšení výživného otcovi o sumu 30,- eur mesačne na maloletú Y. a o 50,- eur mesačne na maloletú
M.. Otca by nezbavovala jeho vyživovacej povinnosti v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho možnostiam a
schopnostiam a oprávneným nákladom na maloleté deti ani skutočnosť, že matka poberá prídavky na
deti z Rakúska. Predmetné prídavky z Rakúska nie sú v takej výške, že by znamenali výrazné zvýšenie
životnej úrovne matky a schopnosť matky lepšie zabezpečiť všetky oprávnené náklady na maloleté.

Výživné určené otcovi aj po zvýšení predstavuje sumu, ktorá je u maloletej Y.r iba o 85,- eur a u maloletej
M. o 55,- eur vyššia, ako je stanovená suma životného minima na nezaopatrené dieťa zákonom č.
601/2003 Z.z. o životnom minime v spojení s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
č.183/2019Z.z..Aksinapríkladsumu180,-eur,ktorúmáprispievaťotecnavýživumaloletejY.vydelíme
počtom dní v mesiaci dostaneme sumu 6,- eur na deň, čo je suma, ktorá pokryje skutočne len základné

nevyhnutné výdavky na stravu a ošatenie. Nemožno teda prijať záver, ako konštatuje otec, že by išlo
o sumy výživného neprimerane vysoké a nezodpovedajúce oprávneným nákladom na maloleté. Otec
namieta, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho tvrdenie, že sa bude snažiť prispieť na krúžky
detí nad rámec doteraz určeného výživného. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že zo zápisnicez pojednávania zo dňa 30.04.2018 vyplýva, že otec uviedol, že keď ho matka osloví, aby prispel na
krúžky, ošatenie a pod., tak sa bude snažiť prispieť. Ďalej uviedol, že súd by mal návrh matky zamietnuť
s tým, že je ochotný zaplatiť to, čo ponúkol, napr. krúžky. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že keď

otec tvrdí, že by bol schopný prispieť na krúžky maloletých nad rámec pôvodne určeného výživného, je
potom v jeho možnostiach platiť vyššie výživné. Odvolací súd však zároveň konštatuje, že aj keby otec
svoje vyjadrenie myslel tak, že by bol ochotný prispieť, ak na to bude mať, resp. za pomoci rodinných
príslušníkov, nemalo by to vplyv na nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o zvýšení výživného a
to už s poukazom na vyššie uvedené dôvody. Otec žiadal odvolací súd, aby zmenil rozhodnutie a priznal

nižšie zvýšenie a to od rozhodnutia súdu a nie od podania návrhu a v prípade, ak určí odvolací súd
zročné výživné, toto uložil platiť v splátkach. Odvolací súd v súvislosti s týmto návrhom otca, uvádza, že
súd prvej inštancie postupoval správne, keď zvýšil výživné od podania návrhu na súd, t.j. od 02.06.2017,
nakoľko zmena pomerov, ktorá bola skonštatovaná v rozhodnutí nastala, respektíve tu bola už v čase
podanianávrhunazvýšenievýživnéhonasúd.Odvolacísúdzdôrazňuje,žeumožneniepovinnémuplatiť
zročné výživné v splátkach je výnimkou a nie pravidlom, je možné takto rozhodnúť len v prípade, kde

sú k tomu dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď uložil
otcovi povinnosť zročné výživné uhradiť jednorázovo, nakoľko tu neboli na jeho strane také okolnosti,
ktoré by použitie tejto výnimky odôvodňovali.

15. Odvolacím súdom bolo zistené, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil

skutočný stav potrebný na rozhodnutie, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami a v rámci
odôvodnenia svojho rozsudku sa s nimi riadne vysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny ( § 387 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku).

16. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý
argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr.
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej
republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I.
ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo
8/2008).

17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).