Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32Csp/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117208625
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117208625.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti žalovaným: 1. P. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom M. XX/XX, N., 2. G. O., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX/XX, N., právne zastúpení: Advokátska
kancelária Prachová & Partners, s.r.o., Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 50 491 300, o zaplatenie
32.401,08 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1./ a 2./ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 30.578,- eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným zo sumy 29.611,70 eur od 23.08.2016 do
10.11.2016, zo sumy 29.421,70 eur od 11.11.2016 do 12.12.2016, zo sumy 29.251,70 eur od 13.12.2016

do 11.01.2017 a zo sumy 29.041,70 eur od 12.01.2017 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach
po 810,-eur, a to vždy do 28. dňa v mesiaci až do úplného splatenia dlhu pod následkom straty výhody
splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Prvá splátka bude splatná 28. deň nasledujúceho
mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1./ a 2./ v rozsahu
83,3%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 32.401,80 eur spolu so zmluvným
úrokom vo výške 5,49 % počítaným zo sumy 29.092,80 eur od 01.03.2017 do zaplatenia, ako aj úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30.754,10 eur od 01.03.2017 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

2. Súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k žalobe. Žalovaní sa vyjadrili podaním doručeným súdu
03.10.2017 tak, že namietli uplatnenie poplatkov vo výške 125,- eur, ako aj poplatku za poskytnutie úveru
vo výške 360,- eur. Ďalej žalovaní namietali, že žalobca nemá nárok na úrok z poskytnutého úveru po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úverovej pohľadávky, preto žalovaní neuznávali žalobcom uplatnený
nárok v sume 839,36 eur.

3. Žalobca sa vyjadril k podaniu žalovaných tak, že výška poplatku bola uvedená v čl.VIII bod 8.1 zmluvy,

pričom ďalšie poplatky boli špcifikované v bode 8.7, 8.9, 8.10. Ďalej uviedol, že má za to, že oprávnene v
súlade s právnymi predpismi si uplatnil úroky z úveru aj po splatnosti, pričom argumentoval výhodnejším
postavením dlžníka v prípade neplatenia úveru, ako v prípade jeho riadneho splácania. Žalobca má zato, že takáto právna úprava by neprimerane a neodôvodnene zvýhodňovala dlžníkov v omeškaní, proti
riadne platiacim osobám.

4. Súd nariadil pojednávanie na deň 26.04.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca a dostavil sa strana
žalovaná.Žalobcažiadal ospravedlniťsvojuneprítomnosťasúhlasilsrozhodnutímvjehoneprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa žalobou č.l. 1-2, zmluvou o úvere č.l. 3-8, všeobecnými
obchodnými podmienkami č.l. 8-12, amortizačnou tabuľkou č.l. 13-14, oznámením o mimoriadnej

splatnosti č.l. 15, 17,18,19 doručenkou č.l. 16,17,18,19, výpisom z čerpania a splácania úveru č.l.
20-21,vyjadrením žalovaných 34-35, prílohami č.l. 36-47, vyjadrením žalobcu č.l. 52, prílohami k
podaniu č.l. 55-57, ako aj vyjadrím žalovanej strany na pojednávaní. .

6. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 07.01.2015 uzatvoril žalobca a žalovaní zmluvu o úvere
č.XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver, ktorý mali

žalovaní splatiť v súlade s úverovou zmluvou mesačnými splátkami vo výške 182,79 eur, z ktorej
suma 137,25 eur predstavovala úrok medziúveru (5,49% ročne) a suma 45,54 eur vklad na účet
stavebného sporenia. Žalovaní porušili zmluvné povinnosti, a preto žalobca listom zo dňa 28.07.2016
vyzval žalovaných na doplatenia splátok, pričom ich upozornil, že ak tieto nebudú zaplatené, žalobca
pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Žalobca dňa 22.08.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť

úveru, pričom po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bola preúčtovaná suma na účte stavebného
sporenia vo výške 337,20 eur na poskytnutý medziúver vo výške 30000,- eur. Žalobca ďalej uvedenú
sumu úročil úrokom vo výške 5,49%. Od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti boli vykonané úhrady vo
výške 570,- eur, ktoré žalobca započítal na istinu. Žalobca si uplatňuje istinu v sume 29.092,80 eur,
úroky do splatnosti v sume 1.536,30 eur, nezaplatené poplatky v sume 125,- eur, úroky po splatnosti vo

výške 839,36 eur do 28.02.2017 a úroky z omeškania po splatnosti vo výške 807,62 eur do 28.02.2017,
ako aj úroky z úveru vo výške 5,49 % ročne zo sumy 29.092,80 eur od 01.03.2017 a úroky z omeškania
5% ročne zo sumy 30.754,10 eur od 01.03.2017.

7. Žalovaní sa vo vyjadrení na pojednávaní, pridržiavali doterajších podaní, zároveň k veci uviedli, že sú

si vedomí istej dlžnej sumy, nie však sumy, ako sa uvádza v žalobe. Poukázali najmä na poplatky vo
výške 125 eur, ktoré považujú za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z dôvodu, že úverová zmluva
je zmluva spotrebiteľskou a v zmysle judikatúry sa považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj
ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať poplatok už pri poskytnutí úveru.
Zároveň rozporovali sumu uplatňovanú žalobcom za zaslanie 10 upomienok vo výške 150 eur , pričom

mali za to, že uvedené konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň, neuznali nárok žalobcu v
časti zmluvných úrokov vo výške 839,36 eur. Žiadali možnosť splniť dlh v splátkach vo výške 137,25 eur,
a to tak, ako bolo mes. splátky pri poskytnutí úveru, v opačnom prípade máme za to, že uvedená dlžná
suma by mala pre nich likvidačné následky. Zároveň uviedli, že v obdobnom konaní s rovnakými
stranami sporu na tunajšom súde súd povolil žalovaným splácanie dlžnej sumy v splátkach.

8. Z obsahu Čl. III zmluvy č.l. 4 plynie, že úver je určený na modernizáciu a obnovu bytu, rodinného
domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich.

9. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov platných a účinných v čase

vzniku zmluvy.

10. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

12. Podľa § 52 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia
zmluvy(ďalejlen„Občianskyzákonník“),spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané

17. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

19. Podľa § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., Spotrebiteľským úverom nie je úver,

ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba
nehnuteľnosti,

21. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

22. Podľa § 502 ods. 1 OBZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia

zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

23. Podľa § 503 ods. 1 až 3 OBZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, záväzok platiť úroky
je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých

peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase,
keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné
aj úroky z tejto splátky. (2)
Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je

povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. (3)

24. Podľa § 506 OBZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac
než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy
odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

25. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.26. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (platného v čase vzniku
omeškania), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a

účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru,
že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol žalovaným

peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazali žalovaní dohodnutým spôsobom vrátiť. Najskôr je potrebné
uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere nespadá pod
úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko ide o úver, ktorého účelom bolo zachovanie
vlastníckych práv ak nehnuteľnostiam, a preto súd n a tento zmluvný vzťah neaplikoval ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. s výnimkou ustanovenia uvedeného v ods. 19 odôvodnenia. Súd však aplikoval
na vzájomný vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere

je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie
uvedené, aplikoval súd tak ustanovenia Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka (§
52 a nasl.), v časti, kde je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca a žalovaní uzavreli úverovú zmluvu, na základe, ktorej
vyplatil žalobca žalovaným úver vo výške 30.000,- eur, ktorí sa žalovaní zaviazali splácať v mesačných

splátkach po 137,25 eur spolu so splátkou sporenia vo výške 45,54 eur. Súd konštatuje, že uvedené
nebolo medzi stranami sporné, ako ani skutočnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, uplatnenia úrokov
z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti a úrokov z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.
Spornými medzi stranami bolo uplatnenie poplatkov za upomienky, poplatku za poskytnutie úveru, ako
aj uplatnenie úrokov z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky.

Súd po preskúmaní žaloby dospel k nasledovným záverom. Súd poplatok za poskytnutie úveru posúdil
ako prijateľnú obchodnú podmienky, nakoľko má za to, že každý poskytovateľ úveru má náklady
spojené so spracovaním obchodného prípadu, ktoré sú jednak v odmene pracovníkov, ale v prakticky
zabezpečovaní celej činnosti žalobcu a teda nemožno povedať, že žalobca získal uvedenú hodnotu bez
ničoho. Súd má ďalej za to, že uvedené je o to viac aktuálne v dobe, kedy výrazne klesli úrokové sadzby

z úverov určených na bývanie, a kde teda žalobcovi klesli možnosti tvorenia zisku, oproti dobe, kedy bolo
vydané ostatné rozhodnutie, ktoré žalovaní predložili v súdnom konaní. V konečnom dôsledku žalovaní
získali protihodnotu za tento poplatok, a to úver o ktorý žiadali. Súd má vzhľadom na uvedené za to, že
nárok za zaplatenie poplatku z úveru je zo strany žalobcu dôvodný.
Druhým sporným uplatneným nárokom boli úroky z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

Súd má za to, že doba splatnosti úrokov sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný zákonník
rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, od spôsobu splatenia istiny úveru, t.
j. jednorázovo alebo v splátkach. Celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr so zaplatením
poslednej splátky úveru. Úroky do doby vrátenia peňažných prostriedkov je dlžník povinný zaplatiť len
v prípade, ak dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve

(§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka). Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka
sú úroky splatné najneskôr do doby splatnosti úveru, avšak už nie po splatnosti úveru. Podľa zákonom
stanovenej úpravy splatnosti úrokov podľa obchodného práva, ako aj občianskeho práva (§ 658 ods.1
Občianskeho zákonníka), úroky sú splatné najneskôr spolu s istinou. Veriteľ nie je oprávnený žiadať
od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Z uvedenej zákonnej úpravy

nevyplýva, že po vyhlásení celého úveru za splatný sa ďalej úročí istina úveru do zaplatenia (do vrátenia
peňažných prostriedkov prislúchajú úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou
splatnosti podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka). Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného
úroku, ktorý je odplatou za užívanie peňažných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby
splatnosti (veriteľ neposkytuje peňažné prostriedky po lehote splatnosti). Na základe uvedeného je

nárok žalobcu na zaplatenie úroku opodstatnený len do 22.08.2016. Súd súčasne uvádza, že uvedené
posúdenie vychádza z ustálenej súdnej praxe (rozhodovacej činnosti súdov) (viď. napr. ÚS IV. 476/2012
z 18.9.2012, R 59/1998, Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 4Obo 143/1998, ktorý
vo svojom rozhodnutí konštatoval, že „Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté úroky z
poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní

a musí platiť úroky z omeškania“ (rovnako viď rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn. 6Co587/2015
z 28.9. 2015 a rozsudok Krajského súdu Trnava sp.zn. 23Co/749/2014 zo dňa 26.01.2016. Vzhľadom
na uvedené súd priznal žalobcovi len úroky z úveru do splatnosti pohľadávky.Súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky, a to zo zmluvy o medziúvere,
ktoré si žalobca uplatnil celkovo v počte 4 x 15,- eur. Bolo preukázané, že takéto poplatky boli v zmluve
uvedené, avšak ide o predtlačenú formulárovú zmluvu, ktorú žalovaní nemohli nijako ovplyvniť, a preto

súd na uvedené poplatky nahliadal, ako na neprijateľné zmluvné podmienky dojednaná v neprospech
spotrebiteľa, keďže títo nemohli do obsahu zmluvy v tejto časti nijako zasiahnuť takúto dohodu vylúčiť.
Súd posúdil dohodu o upomienkach podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná pre rozpor so zákonom, pre jej jednostrannú formuláciu a
zvyhodňovanie veriteľa. Žalobca nepreukázal ani skutočné výdavky na uvedenú službu. Z pohľadu súdu

takátoupomienkajenepochybneurčitýmnástrojomžalobcuakodosiahnuťbezsúdnehokonaniaúhradu
dlžnýchzáväzkovžalovanými.Súčasnesúddospelkzáveru,žeupomienkavtakejtoformemácharakter
zmluvnej pokuty, ktorá nebola individuálne dojednaná. Žalobca nepreukázal, že by mu vznikli nejaké
náklady, s odosielaním upomienok, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
Súd však už rovnako nenahliadal na poplatky za individuálne riešenie omeškaných splátok vo výške
15,- eur, ktoré si vyžadovali vedomú činnosť žalobcu, rovnako ako poplatok za zmenu splátkového plánu

vo výške 20,- eur, ktorú v konaní preukázal žalobca, ako aj to, že reálne prišlo k zmene splátkového
kalendára. Súd v tejto časti žalobe vyhovel ako dôvodnej. Vzhľadom na rozsah upomínacej činnosti
žalobcu súd dospel k záveru, že dôvodné sú aj predžalobné upomienky, ktoré boli riadne dohodnuté
a dávali možnosť dlžníkovi reagovať práve dohodou, snahou o zmenu splátkového kalendára, a ktoré
reálne dávali možnosť dlžníkovi úver zachrániť. Vzhľadom na uvedené súd považoval tieto zmluvné

podmienky za prijateľné, a poplatky riadne vyúčtované, preto žalobe v tejto časti taktiež vyhovel.
Súd k uplatneniu úrokov z omeškania konštatuje, že tieto považoval za dôvodné v časti od vzniku
omeškania žalovaných s plnením peňažného dlhu, t.j. od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu t.j.
do 22.08.2016, a od 23.08.2016 do zaplatenia po zohľadnení jednotlivých úhrad žalovaných v troch
platbách po 190,- eur dňa 10.11.2016 dňa 12.12.2016 a 11.01.2017. Súd žalobcovi nepriznal úroky z

omeškania z jednotlivých splátok, nakoľko tieto splátky predstavujú len sumu úrokov z úveru, ako ani z
vyčíslených a priznaných úrokov z úveru, pričom úroky z omeškania sa nepriznávajú z úrokov z úveru,
nakoľko ide o príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ: „Príslušenstvom pohľadávky sú úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením“, a nárok na úroky z
omeškaniazúrokovzúveruneplyniezožiadnehoprávnehopredpisu.Vzhľadomnauvedené,akžalobca

nemá na takéto plnenie právny nárok. Uvedený názor je súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe a bol
uvedený už v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 Obdo 4/94 zo dňa 29.03.1995. Súd
súčasne uvádza, že úroky z omeškania priznal v uplatnenej percentuálnej sadzbe v súlade s predpismi
občianskeho práva. Preto súd priznal úroky po odpočítaní jednotlivých súm úhrad, ako bolo uvedené
vyššie.

Z takto zisteného stavu mal súd teda preukázanú dôvodnosť nároku žalobcu v časti o zaplatenie sumy
úveru 30.000,- eur, spolu s uplatnenými úrokmi vo výške 1.536,30 eur, ktoré boli uplatnené dôvodne
a správne vypočítané, žalovanými nerozporované, po odpočítaní sumy 337,20 eur, ako aj úhrad vo
výške 570,- eur a odpočítaní nepriznaných upomienok vo výške 4x15,- eur, tj. žalobcovi bola priznaná
suma 30.569,10 eur. Súd súčasne priznal úroky z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným zo sumy

29.602,80 eur od 23.08.2016 do 10.11.2016, zo sumy 29.412,80 eur od 11.11.2016 do 12.12.2016, zo
sumy29.222,80eurod13.12.2016do11.01.2017azosumy29.032,80eurod12.01.2017dozaplatenia.
Súd konštatuje, že pri výpočte priznanej sumy urobil chybu vo výpočte, pričom v dôsledku nej uviedol
priznanú sumu 30.578,- eur Súd konštatuje, že pri výpočte priznanej sumy urobil chybu vo výpočte,
pričom v dôsledku nej uviedol priznanú sumu 578,- eur, pričom táto chyba sa následne opakovala aj pri

priznávaní úrokov z omeškania, ktoré priznal vo výške 5 % ročne počítaným zo sumy 29.611,70 eur od
23.08.2016 do 10.11.2016, zo sumy 29.421,70 eur od 11.11.2016 do 12.12.2016, zo sumy 29.251,70
eur od 13.12.2016 do 11.01.2017 a zo sumy 29.041,70 eur od 12.01.2017 do zaplatenia. Vzhľadom
na to, že ide o výpočtovú chybu súd k rozsudku vydá opravné uznesenie. Súd vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti žalobe vo vyššie uvedenej časti vyhovel a žalovaných zaviazal zaplatiť žalobcovi

sumu 30.569,10 eur. spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne počítanými: zo sumy 29.602,80
eur od 23.08.2016 do 10.11.2016, zo sumy 29.412,80 eur od 11.11.2016 do 12.12.2016, zo sumy
29.222,80 eur od 13.12.2016 do 11.01.2017 a zo sumy 29.032,80 eur od 12.01.2017 do zaplatenia a vo
zvyšku žalobu (v časti úrokov z omeškania po splatnosti( v časti uplatnených poplatkov za 4 upomienky
a úrokov z omeškania zo splátok úveru, ktoré boli úrokom) ako nedôvodnú zamietol.

28. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.29.Podľa§232ods.4 zákonač.160/2015Z.z.,aksúduložilpovinnosťplniťopakujúcesaavbudúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za

následok splatnosť celého plnenia.

30. Žalovaní požiadali o možnosť plniť dlh v splátkach. Súd konštatuje, že z obsahu ich vyjadrenia,
kde tvrdili, že nemajú prostriedky na zaplatenie jednorázovo (zo strany žalobcu uvedené nebolo
rozporované), ako aj vzhľadom na obsah preukázané iné súdne konanie, (kde boli zaviazaní zaplatiť

inú pohľadávku), súd umožnil žalovaným splniť dlh žalobcovi v splátkach po 810,- eur, vychádzajúc z
ustálenej súdnej praxe, že záväzok musí byť splatený najneskôr do 36 mesiacov. Splátky sú umožnené
pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Súd umožnil
žalovaným plniť dlh v splátkach aj keď má pochybnosti o ich schopnosti plniť tento dlh, pričom však
žalovaným nemohol určiť nimi požadovanú splátku 137,25 eur.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení
tak, že nárok na ich náhradu by mala žalobca ako účastník úspešnejší v konaní, žalobcovi bola

priznaná suma 30.569,10 eur (istina 29.032,80 eur + úroky 1536,30 eur) spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 2443,44 (vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozsudku) t.j. suma celkom 33012,54 eur. Žalobca
sa však domáhal zaplatenia sumy 32.401,08 eur (suma súčtu istiny, úrokov z úveru a úrokov z
omeškania uvedená v žalobe) + úrokov z úveru vo výške 1777,83 eur (vyčíslené ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia) a úrokov z úveru v sume 1846,61 eur (vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozhodnutia), t.j.

suma celkom 36.025,52 eur. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu
91,64 % (33.012,54 eur : 36.025,52 eur x 100) a úspech žalovaných v rozsahu 8,36 %, čistý úspech
žalobcu 83,28% (vypočítané ako 91,64 %- 8,36% úspech žalovaných= 83,28% čistý úspech žalobcu).
Súd vzhľadom na uvedené priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,28 %. Súd
konštatuje, že výpočtová chyba uvedená v ods. 27 sa prejavila aj pri výpočte náhrady trov konania, kde

súd vzal pôvodne v úvahu chybný výpočtový základ 30.578,- eur. Aj v tejto časti bude vydané opravné
uznesenie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).