Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 26, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116214040
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116214040.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: U. W. G., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. Š. X, H. D., t.č. Ú. H. N. N. B. Ú. H. N. R. X. K., L. X, C., zastúpený advokátom:
JUDr. Ing. Mikuláš Práznovszky, CSc., Bočná 26, Nové Zámky, proti žalovanému: A.. S. K., K. G., K.
K.Í. E. XX, R., P.: XX XXX XXX, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o zaplatenie 2.292,50 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.6.2016 sa žalobca domáha zaplatenia sumy 2.292,50 € spolu s

úrokmi z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 751,96 € od 24.8.2013 do zaplatenia a zo sumy
1.510,54 € od 28.8.2013 do zaplatenia z dôvodu, že po doručení upovedomenia o začatí exekúcie
zaplatil dňa 23.8.20136 švagor žalobcu v hotovosti za povinného na účet exekútora - žalovaného sumu
12.376,46 €. V ten istý deň 23.8.2013 švagor žalobcu telefonicky oznámil žalovanému, že pohľadávku
oprávneného a trovy exekúcie uhradil namiesto žalobcu/povinného. Osoba, s ktorou žalobca (správne
švagor žalobcu) telefonoval, mu pri tejto príležitosti oznámila, že má zaplatiť ešte 1.510,54 €, lebo
pohľadávkuoprávnenéhoatrovyexekúciezaplatil15.deňpodoručeníupovedomeniaozačatíexekúcie,

teda jeden deň po lehote 14 dní určenej v upovedomení o začatí exekúcie. Dňa 27.8.2013 švagor
žalobcu zaplatil žalovanému v hotovosti na jeho účet sumu 1.510,54 €. Dňa 26.10.23015 žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal žalovanému list, v ktorom ho žiadal o vyjadrenie k
štyrom otázkam ohľadne legitimity postupu v exekučnom konaní. Žalovaný na list nereagoval. Exekútor
nesprávne v upovedomení uviedol výšku istiny o 670,97 € viac, nakoľko do istiny započítal aj úrok z
omeškania, pričom v exekučnom titule, ktorým je rozsudok v trestnej veci mu táto povinnosť nebola
uložená. Z toho dôvodu žalovaný nesprávne vyčíslil aj trovy exekúcie v upovedomení vyššie o 80,99 €.

Exekútor si dodatočne vymienil i zaplatenie trov exekúcie 1.510,54 € s odôvodnením, že pohľadávka
bola zaplatená v 15. deň po doručení upovedomenia o exekúcii. Úrok z omeškania si uplatnil od
nasledujúceho dňa po zaplatení.
Navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe a výsluchom švagra žalobcu a
výsluchom žalovaného.

2.Žalovanýcestousvojhozástupcunamietolnedostatoksvojejpasívnejvecnejlegitimácievčastinároku
na vydanie úrokov z omeškania, nakoľko žalobca tieto vyplatil oprávnenému a teda sa bezdôvodne
neobohatil. Žalobca dobrovoľne zaplatil úroky z omeškania z istiny, nakoľko si povinnosť, ktorá mu
bola uložená vykonateľným rozsudok nesplnil a teda plnil dobrovoľne v súlade s hmotným právom.Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania, nakoľko žalobca vedel o dôvode a výške úhrady, ktorá bola
zrealizovaná inou osobou, ktorú na to zmocnil od 27.8.2013 a žalobu podal na súd dňa 15.6.2016, teda
po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. Žalobca nezaplatil v exekučnom konaní v lehote vymáhanú

pohľadávku a ani nepodal námietky voči trovám exekúcie. pohľadávku zaplatil po uplynutí lehoty.
Žalovaný po uplynutí lehoty na podanie námietok a na zaplatenie pohľadávky v tejto lehote, vyčíslil
odmenu exekútora v zmysle vyhlášky. Žalobca nevyužil v exekučnom konaní opravné prostriedky a
podanou žalobou obchádza procesné lehoty na prieskum upovedomenia o začatí exekučného konania
v zmysle Exekučného poriadku. Nezrušené upovedomenie o začatí exekučného konania je platné a

považuje s za správne a záväzné, a to do času jeho zrušenia alebo zmeny. Žalobca svoju argumentáciu
postavil na právnom predpoklade, že nesprávnym úradným postupom žalovaného, ktorý vyústil v
rámci exekučného konania do vydania rozhodnutia došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu. Tento
predpoklad je v rozpore s ustálenou judikatúrou (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 2Cdo 129/97, rozsudok sp. zn. 25Cdo 430/2000) keďže ak bolo vo veci vydané rozhodnutie, nie
je možný postup, ktorý mu predchádzal a v obsahu vydaného rozhodnutia sa odrazil, hodnotiť ako

nesprávny úradný postup a tento predpoklad nezodpovedá princípu prezumpcie správnosti rozhodnutí,
podľa ktorého súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia
vydaného v inom konaní.
Nemal návrhy na doplnenie dokazovania okrem listín pripojených k vyjadreniu.

3. Súd zaslal vyjadrenie žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie, doplnenie skutkových
tvrdení a označenie dôkazov spolu s poučením o zákonnej koncentrácii konania.

4. Žalobca po doručení vyjadrenia žalovaného v podaní zo dňa 25.7.2017 doručenom súdu 27.7.2017
uviedol, že s obsahom vyjadrenia žalovaného nesúhlasí a zotrval na podanej žalobe. Napriek výzve
súdu a poučení o zákonnej koncentrácii konania nedoplnil skutkové tvrdenia a ani nenavrhol doplniť
dokazovanie.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobu, písomnými vyjadreniami strán sporu,
pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 1T/23/2010 zo dňa 27.12.2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 3To/42/2012 zo dňa 6.11.2012 uznaný vinným zo spáchania
obzvlášť závažného zločinu podvodu a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní sedem a pol roka.
ZároveňmusúduložilpovinnosťnahradiťškodupoškodenejSlovenskejrepublikekonajúcejSlovenským
pozemkovým fondom vo výške 10.290,11 €. Dňa 29.7.2013 začalo exekučné konanie u žalovaného na

základe poverenia súdu.

7. Dňa 29.7.2013 bol žalovanému doručený návrh oprávneného na vymoženie istiny 10.290,11 € a úroku
z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 10.290,11 € od 7.11.2012 do zaplatenia.

8. Z upovedomenia o začatí exekúcie č.k. G. XXXX/XX-X zo dňa 5.8.2013 súd zistil, že na základe
poverenia Okresného súdu Nitra č. XXXX*XXXXXX zo dňa 2.8.2013 začalo exekučné konanie, žalovaný
začal vymáhať pohľadávku vo výške 10.290,11 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne

od 7.11.2012 zo sumy 10.290,11 € do zaplatenia v prospech oprávneného Slovenský pozemkový
fond. Vyčíslil vymáhanú suma spolu s trovami exekúcie ku dňu 5.8.2013 vo výške 12.376,46 €. V
upovedomení vyzval žalovaný povinného/žalobcu k uspokojeniu pohľadávky oprávneného do 14 dní od
doručenia upovedomenia, inak vydá exekučný príkaz a vyčíslil predbežné trovy exekúcie navýšené na
celkovú vymáhanú sumu 13.831,05 €. V závere poučil povinného/žalobcu, že v rovnakej lehote 14 dní

od doručenia upovedomenia môže vzniesť námietky proti exekúcii.9. Upovedomenie bolo doručené žalobcovi dňa 8.8.2013, čo nie je sporné. Švagor žalobcu Q. R. dňa
23.8.2013 zaplatil v hotovosti na účet žalovaného sumu 12.376,46 € a dňa 27.8.2013 sumu 1.510,54 €.

10. Z ukončenia exekúcie zo dňa 5.9.2013 súd zistil, že žalovaný oznámil oprávnenému, že mu poukázal
na jeho účet vymoženú istinu 10.290,11 € a úroky z omeškania 716,12 € v dvoch splátkach a to dňa
26.8.2013 sumu 9.506,49 € a dňa 28.8.2013 sumu 1.499,74 €.

11. Zo žiadosti žalobcu o vyjadrenie adresovanej žalovanému dňa 26.10.2015 súd zistil, že žiadal:
a) aby mu oznámil na základe akého titulu požadoval od žalobcu zaplatenie úrokov z omeškania,
b) na základe akého právneho predpisu určil lehotu 14 dní na zaplatenie vymáhanej pohľadávky pod
hrozbou navýšenia trov exekúcie,
c) na základe akého titulu od povinného prostredníctvom jeho švagra vyžadoval a následne prijal sumu

1.510,54 €,
d) aký procesný úkon vykonal za účelom vymoženia 1.510,54 €.

12. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný nepreukázal začatie plynutia

subjektívnej premlčacej lehoty dňom 27.8.2013. Nepoprel právo oprávneného na zaplatenie úrokov z
omeškania, ktoré aj v exekúcii zaplatil. Namietol, že žalovaný nemal na ich zaplatenie vykonateľný titul. V
časti zaplatených úrokov z omeškania uviedol, že je irelevantné ich postúpenie oprávnenému z hľadiska
bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorý sa obohatil. Ďalej uviedol, že všeobecné popretie tvrdení
žalovaného sa vzťahovalo aj na jeho námietku, že jeho švagor plnil namiesto žalobcu na základe jeho

splnomocnenia. Poprel, že mal švagor splnomocnenie žalobcu. Švagor mohol plniť aj na vlastný podnet,
pričom sa o dlhu žalobcu mohol od žalobcu dozvedieť.

13. Právny zástupca žalovaného uviedol, že v zmysle § 32 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka (Ďalej len „OZ“) veta prvá, práva a povinnosti vznikajú priamo splnomocniteľovi, ak v jeho
mene koná splnomocnenec v medziach oprávnenia. Ak by švagor žalobcu plnil bez splnomocnenia
žalobcu platí, že konal vo vlastnom mene a v takom prípade nie je žalobca vôbec aktívne vecne
legitimovaný na podanie žalovaného nároku. Aktívne vecne legitimovaným by bol švagor, ktorý plnil
žalovanému.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadrenia a listinnými dôkazmi zo spisu a
nevykonallendvanavrhnutédôkazyzdôvodunadbytočnostiapotrebyodročeniapojednávania.Výsluch
žalovaného, nakoľko sa písomne vo veci vyjadril cestou svojho právneho zástupcu a v konaní nebolo

tvrdené, že by priamo s ním žalobca, alebo jeho švagor komunikoval. Súd zamietol aj návrh na výsluch
svedka - švagra žalobcu, ktorého navrhol vypočuť žalobca v žalobe. Na pojednávaní právny zástupca
žalobcu poprel vlastné skutkové tvrdenia uvedené v žalobe ohľadne splnomocnenia svedka na úhradu
vymáhanej pohľadávky. Na toto popretie vlastných skutkových tvrdení súd neprihliadol, nakoľko žalobca
malmožnosťpoprieťskutkovétvrdeniažalovaného,bolosvojomprávepoučenýavyzvanýnavyjadrenie

v lehote 15 dní od doručenia výzvy. V lehote, ktorá uplynula dňa 25.7.2018, žiadne skutkové tvrdenia
neuviedol. Žalovaný skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a pripojených listinných dôkazoch nepoprel a
preto výsluch svedka - švagra je nadbytočný.

15. Podľa § 31 ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení platnom od 1.4.2017, exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v
súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka.
Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s
činnosťou podľa tohto zákona.
V zmysle § 32 ods. 1 OZ, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že
koná vo vlastnom mene.V zmysle § 32 ods. 2 OZ, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia
zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi,
ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe

osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.
V zmysle § 33 ods. 1 OZ, ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva,
je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe,
s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení
oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

V zmysle § 33 ods. 2 OZ, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za
splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám,
ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ
neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa
konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho
konaním.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri

roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

16. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že po doručení upovedomenia o začatí exekúcie zaplatil

žalovanému v upovedomení vyčíslené úroky z omeškania (vo výške 670,97 € dňa 23.8.2013), pričom
medzi stranami nebolo sporné, že neexistoval vykonateľný titul na ich vymáhanie. V nadväznosti
na vymáhané úroky z omeškania uviedol, že odmena za výkon exekučnej činnosti presiahla sumu
zodpovedajúcu právnemu predpisu, na ktorú žalovanému vznikol nárok (80,99 € zaplatená dňa
23.8.2013) a že si nesprávne vyčíslil odmenu vo výške 1.510,54 € zaplatenú dňa 27.8.2013 za úhradu

vymáhanej pohľadávky po určenej lehote. Predmetom konania je teda náhrada škody, ktorá vznikla
žalobcovi v exekučnom konaní činnosťou žalovaného.

17. Najskôr sa súd zaoberal otázkou, či je žalovaný pasívne vecne legitimovaný. Najvyšší súd SR a

následne všeobecné súdy v rámci Slovenskej republiky už pred nadobudnutím účinnosti právnej úpravy
zodpovednosti exekútora za škodu podľa znenia § 31 Exekučného poriadku od 1.4.2017 vychádzali
z toho, že exekučný poriadok ani zákon č. 514/2003 Z.z. priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť
zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich. Za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu zodpovedá vedľa štátu rovnako

sám exekútor za podmienok ustanovených v čase podania žaloby § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.
Bolo len na žalobcovi či si náhradu škody uplatní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. alebo či nárok bude
uplatňovať priamo od súdneho exekútora podľa ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (porovnaj
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 289/2008, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 75/2015,
3Cdo 129/2015 z 22.6.2016). Vzhľadom na vývoj rozhodovacej činnosti súdov a právnej úpravy, ktorá

upravuje zodpovednosť exekútora za škodu, súd dospel k záveru, že žalovaný je pasívne, vecne
legitimovaný pri uplatnení nároku z titulu škody, ktorú žalobca utrpel v dôsledku porušenia povinností
zo strany žalovaného ako súdneho exekútora (vymožením úrokov z omeškania bez právneho dôvodu
a nesprávne vyčíslená výška odmeny).

18. Po vyriešení otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaného sa súd ďalej zaoberal aktívnou vecnou
legitimáciu žalobcu.
Žalobca v žalobe uviedol, že prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 8.8.2013 a jeho švagor dňa
23.8.2013 zaplatil v hotovosti za žalobcu na účet žalovaného sumu 12.376,46 €. V ten istý deň švagor

oznámil žalovanému, že pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie uhradil namiesto žalobcu. Pri tomto
rozhovore bol švagor vyzvaný žalovaným na doplatenie odmeny exekútora vo výške 1.510,54 €, pretože
zaplatil pohľadávku po uplynutí lehoty 14 dní po doručení upovedomenia. Švagor žalobcu zaplatil tútosumu dňa 27.8.2013. Z pripojenej žiadosti žalobcu zo dňa 26.10.2015 tiež vyplýva vedomosť žalobcu,
že od neho cestou jeho švagra žiadal žalovaný a následne aj prijal sumu 1.510,54 €.
Žalovaný uvedené skutkové tvrdenia žiadnym spôsobom nepoprel a pri svojom prvom úkone vzniesol

námietku premlčania, ktorú aj zdôvodnil. Následne bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie a doplnenie
skutkových tvrdení v lehote stanovenej súdom a bol poučený o koncentrácii konania. Svoje právo
nevyužil, len všeobecne poprel tvrdenia žalovaného.
Súd považuje za preukázané, že žalobca vedel od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie dňa
8.8.2013 aká čiastka je od neho vymáhaná, z akého dôvodu, v akej lehote má byť uhradená. Je

nesporné, že za žalovaného plnil jeho švagor dňa 23.8.2013 a po oznámení výšky nedoplatku na
odmene exekútora doplatil odmenu dňa 27.8.2013. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
až na pojednávaní prvýkrát uviedol, že švagor konal bez plnej moci žalovaného, čím poprel vlastné
skutkové tvrdenia uvedené v žalobe. Ak by aj švagor žalobcu prekročil splnomocnenie, alebo konal
bez splnomocnenia, žalobca minimálne ku dňu 26.10.2015 (výzva čl. 15) vedel, že za neho plnil jeho
švagor a bol povinný bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti žalovaného, ak nechcel

byť týmito úkonmi viazaný. Pokiaľ tak neurobil platí, že prekročenie splnomocnenia schválil (§ 33 ods. 1
OZ). Žalobca je teda aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. V opačnom prípade, ak by žalobca
neschválil úkony svojho švagra, bol by nimi viazaný švagor a žalobca by nemal aktívnu legitimáciu na
podanie žaloby (§ 33 ods. 2 OZ), čo je dôvod na zamietnutie žaloby.

19. Ďalej sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania. V zmysle § 106 ods. 1 OZ, subjektívna
premlčacia doba začne plynúť dňom, keď sa poškodený dozvie o škode, teda zistí skutkové okolnosti, z
ktorých možno odvodiť vznik majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, teda okolnosti, z ktorých možno
odvodiť vznik jeho majetkovej ujmy a o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia objektívnej

premlčacej doby podľa§ 106 ods. 2 OZ je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pojem udalosť, z
ktorej škoda vznikla zahŕňa nielen protiprávny úkon, či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli k vzniku
škody, ale najmä vznik škody samej. Túto udalosť nemožno stotožňovať len so škodnou udalosťou,
keďže v takom prípade by objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť skôr ako ku škode na majetku
vôbec došlo, prípadne škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by

nemusela vzniknúť vôbec. Subjektívna a objektívna doba môžu začať plynúť naraz, v takom prípade
dôjde k premlčaniu uplynutím subjektívnej doby. V danom prípade žalobcovi škoda vznikla zaplatením
žalovanej istiny, pričom ako je vyššie uvedené, žalovaný vedel od doručenia upovedomenia o začatí
exekúciedňa8.8.2013akáčiastkajeodnehovymáhaná,zakéhodôvodu,vakejlehotemábyťuhradená
a aké sú následky jej neuhradenia v stanovenej lehote. Za žalovaného plnil jeho švagor na základe

splnomocnenia dňa 23.8.2013 a po oznámení výšky nedoplatku na odmene exekútora dňa 23.8.2013
doplatil odmenu dňa 27.8.2013. Nakoľko na základe plnej moci nadobudol práva priamo žalobca
(splnomocniteľ) od tohto okamihu začala plynula dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na
náhradu škody a zároveň i objektívna premlčacia doba. Žaloba bola doručená súdu dňa 15.6.2016 t.j.
po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 23.8.2015 a 27.8.2015, preto

súd žalobu zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

22. Pokiaľ ide o ustanovenie § 257 CSP, toto upravuje moderačné právo súdu, pričom podľa dôvodovej
správy k uvedenému ustanoveniu, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má
vykladať prísne reštriktívne, a teda uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne,keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Súd
má za to, že zo strany žalobcu neboli produkované žiadne také dôvody hodné osobitného zreteľa,
žiadne výnimočné okolnosti veci alebo na strane žalobcu, ktoré by odôvodňovali použitie citovaného

ustanovenia. Samotná skutočnosť, že žalobca je v konaní oslobodený od súdnych poplatkov (nakoľko
mu bola CPP poskytnutá bezplatná právna pomoc) a že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody
takýmtodôvodomnieje.SúdpritompoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSR,ktorývuznesenízo
dňa 31.03.2010, sp. zn. 1 M Obdo V/19/2008 uviedol, že „samotná skutočnosť, že žalobca ako poplatník
boloslobodenýodsúdnehopoplatku,nezakladádôvodprepoužitieustanovenia§150OSP(pozn.súdu:

teraz § 257 CSP).“

23. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne
postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalovanému, pričom ani žalobca
takéto dôvody neuviedol, rozhodol o trovách konania spôsobom uvedeným vo výroku II. rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).