Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717207772
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717207772.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu J. F., M..X.X.XXXX, U. W. XXX/X, C., štátne občianstvo

Slovenská republika, práv. zast. U., P. &. U. P.. D..G.., B. XX, B., proti žalovanému G. C., W. XXX/XX,
C., I.: XX XXX XXX, práv. zast. T.. T. A., U.., J. B., M. XXA, B., v konaní o zaplatenie 3.341,22 eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške nároku
rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.7.2017 domáhala, aby zaviazal žalovaného uhradiť

jej za obmedzenie užívania pozemkov parc. registra „C“ č. 628/1 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 151 m2 a č. 628/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX L. F. B.. Ú.. C., G. C., v
okrese U., vedených na LV č. XXX P.umu 3.341,22 eur spolu s príslušenstvom. Zároveň si uplatnila
náhradu trov konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodila tým, že je vlastníčkou nehnuteľností, a to
pozemkov parciel registra „C“ č. XXX/X, XXX/X, XXX a XXX, F.V. v k. ú. C.. Na základe žiadosti jej
bolo listom Okresného úradu Prešov - odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 1.6.2015 oznámené, že
uvedeným nehnuteľnostiam bolo územným plánom G. C. uznesením č. 2/2010 pod bodom C1 zo dňa

18.2.2010 vyhláseným VZN č. 1/2010 priradené funkčné využitie a to parcele 628/2 plocha zelene a
ostatným parcelám plocha rodinných domov. Ďalej jej bolo oznámené, že na týchto nehnuteľnostiach
napriek ich funkčnému využitiu nie je možná podľa zák. 131/2010 Z. z. výstavba iných budov mimo
budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom z dôvodu, že tieto sa nachádzajú v ochrannom
pásme cintorína. Po tomto zistení listami zo dňa 14.7. a 28.7.2016 požiadala obec o úhradu náhrady
za obmedzenie užívania pozemkov, ktorá jej vyplýva zo zákona o pohrebníctve č. 131/2010 Z. z.
Obec jej žiadosti nevyhovela. Za účelom kvantifikácie náhrady za obmedzenie užívania pozemkov si

nechala spracovať znalecký posudok Ing. Angelou Bačovou, ktorým bola určená hodnota predmetných
pozemkov s obmedzením, teda so zohľadnením zákazu výstavby v znení jeho dodatku u parciel
zapísaných ako zastavené plochy a nádvoria (628/1 a 628/2) vo výške 3341,22 eur. Podľa ústavných
zásad každý vlastník má právo vlastniť majetok a vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme za primeranú náhradu. Rovnakej zásade
zodpovedá ust. § 128 OZ. Žalobkyni vzniklo právo na primeranú náhradu s poukazom na zák. č.
131/2010 Z. z., ktorý stanovil ochranné pásmo pohrebiska na 50 metrov od hranice pozemku pohrebiska

s uvedením obmedzení pre vlastníka pozemku.
Na preukázanie svojich tvrdení predložila listinné dôkazy a to výpis z LV, vyjadrenia Okresného úradu
Prešov,listyžalobcuažalovaného,znaleckýposudokajehododatok,prevádzkovýporiadokpohrebiska.Na pojednávaní ďalej uviedla, že vlastníkovi obmedzeného pozemku patrí náhrada, u ktorej nie je
uvedené žiadne obmedzenie, časové, osobné, na rozdiel od iných zákonov upravujúcich podobné
situácie. Výška obmedzenia bola určená znaleckým posudkom, vypočítaná objektívne a to, aká

bola medzi zmluvnými stranami dohoda pri predaji pozemkov, je irelevantné. Obec v jednom VZN
deklarovala ochranné pásmo cintorína, ďalším VZN priradila funkčné využitie predmetných pozemkov
ako plocha určená na stavbu rodinných domov. Pokiaľ sú VZN záväzné pre všetkých a ich neznalosť
neospravedlňuje, majú byť záväzné aj pre žalovaného . Dvoma VZN je upravená tá istá vec odlišne,
pričom územný plán musel byť zákonite vydaný neskôr ako vzniklo ochranné pásmo. Sama obec

netušila, čo s pozemkami. K rozsudkom, na ktoré sa žalovaný odvoláva, prípadne k rozhodnutiu KS
Žilina 8Co/212/2011, konštatovala , že tu ide o vecné bremeno podľa zákona o tepelnej energetike. Je to
odlišná situácia, kde súd konštatuje, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vzal na vedomie existenciu
tiarch spočívajúcich v obmedzeniach vlastníckeho práva. Pri takejto kúpe mal navrhovateľ vedomosť o
existencii zákonného vecného bremena. Takisto tu ide o úplne odlišnú situáciu, pretože zákon o tepelnej
energetike na rozdiel od zákona o pohrebníctve priamo v § 10 ustanovuje, že nárok na primeranú

náhradu možno uplatniť do 6 mesiacov, odkedy sa vlastník o uplatnení vecného bremena dozvedel, teda
určuje tam nejaké časové obdobie. Pokiaľ ide o rozsudok NS SR 7Cdo 26/2014, ide o vec podľa zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kde sa takisto uvádza, že žalobca nehnuteľnosť kupoval v
čase, keď na nej bytový dom už stál, čiže pritom vedel o tom, že nehnuteľnosť je zastavaná. Žalobca
nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosť v situácii, keď už vedel, že je obmedzené jej využitie. V oboch

rozsudkochjetedazvýraznenávedomosťoťarcheajeajdokázaná,čiužvýslovnedeklarovanávzmluve
alebo opticky zistiteľná. V tomto prípade však bola žalobkyňa samým žalovaným uvedená do omylu či už
kúpnou zmluvou, ktorou ju obec ubezpečuje , že na pozemkoch neviaznu žiadne ťarchy ani obmedzenia,
aleboužspomenutýmirozpornýmivšeobecnezáväznýminariadeniami.Žalovanýsavrozporesdobrými
mravmi vyhýba svojej zákonnej povinnosti. Došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva, ale náhrada nebola

vyplatená a to ani raz, ani prvému vlastníkovi, ani druhému vlastníkovi. Napriek tomu obmedzenie
stále trvá a bude trvať. Žalobkyňa nemôže stavať na pozemku a nemôže ho už objektívne ani predať
v nejakej rozumnej cene, nakoľko to obmedzenie už tam je. Utrpela stratu a obmedzenie, vyplývajúce
zo zákona, má byť za náhradu. To garantuje ústava SR. S princípom spravodlivosti je nežiaduce, aby
bolo vykonané obmedzenie bez poskytnutej náhrady. Pokiaľ má byť táto náhrada jednorazová, a má sa

vyplatiť vlastníkovi jednému, nebola doposiaľ vyplatená nikomu. Zákon predpokladá najprv dohodu o
náhrade. Až po neúspešných rokovaniach s obcou môže žiadateľovi začať plynúť premlčacia lehota,
nakoľko by mohlo dôjsť k špekulatívnym konaniam povinného, ktorými by sa snažil predlžovať tieto
rokovania a tým by mohol dosiahnuť premlčanie nároku. K premlčaniu práva nedošlo a keby aj súd
bol toho názoru, že došlo, nemal by prihliadať na túto námietku premlčania, pretože jej vznesenie je

v rozpore s dobrýrmi mravmi. V ďalších písomných podaniach poukázala na rozhodnutie KS Žilina
č.k. 5Co 202/2013, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1022/2014 ako aj rozhodnutie KS Bratislava sp.
zn. 6Co 117/2012. Neuznala obranu žalovaného vo vznesenej námietke premlčania z dôvodu, že v
danom prípade zákon predpokladá uplatnenie práva najprv u povinnej osoby s odkazom na ust. § 102
OZ. Lehota na uplatnenie nároku na náhradu je lehotou pre uplatnenie nároku voči povinnej osobe.

Na uplatnenie žaloby na súde v prípade nevyhovenia nároku zo strany povinnej osoby potom plynie
všeobecná 3-ročná premlčacia doba. Žalobkyňa si svoj nárok uplatnila prvýkrát listom zo dňa 14.7.2016,
preto k premlčania nároku by mohlo dôjsť najskôr 14.7.2019. Navyše, podľa nej, sa nemôže premlčať
právo z vecného bremena resp. obmedzenia, ktoré stále trvá. Tu poukázala na uznesenie NS SR sp.
zn. 6Cdo 173/2011. Nevyhnutnosť riešenia konfliktu medzi právnou istotou a spravodlivosťou vyžadujú

konkrétne okolnosti danej veci. Parcelu 28/2 kupovala od žalovaného, ktorý ju neupozornil na vadu
prevádzanej nehnuteľnosti. V kúpnej zmluve dokonca prehlásil, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne
ťarchy ani vecné bremená. Tým ju v rozpore s dobrými mravmi uviedol do omylu a vyhýba sa povinnosti
stanovenej zákonom.

2.Žalobkyňa ako strana v konaní vo svojom výsluchu uviedla, že je obyvateľkou obce C. a spolu s
manželom býva u rodičov. Strýko L. Š. bol vlastníkom parciel XXX J. XXX, ktoré sa nachádzajú v
bezprostrednom susedstve cintorína a nehnuteľnosti oddeľuje oplotenie cintorína. Strýko nehnuteľnosti
nadobudol v rámci dedičského konania niekedy v 90-tych rokoch. Nehnuteľnosti od strýka odkúpili s
manželom v roku 2011, teda parcely č. XXX, XXX, J. XXX/X za účelom výstavby rodinného domu.

Parcela XXX/X F. čase odkúpenia bola vo vlastníctve obce, a jej kúpou chceli predísť situácii, aby nebola
odpredaná inej osobe, ktorá by mohla na parcele zriadiť napríklad parkovacie miesto. Podľa jej názoru
sa jednalo o výhodný pozemok skoro v centre obce. Iniciátorom uzavretia kúpnej zmluvy s obcou boli
obaja s manželom. Účel kúpy v žiadosti jej poradil kolega a neprikladala mu vážnejší význam. V roku2012 sa na stavebnom úrade vo Svite informovala na podmienky možnosti výstavby rodinného domu
na daných pozemkoch s tým , tieto sú územným plánom obce určené na výstavbu. Ešte v rovnaký
deň jej pracovníčka oznámila, že výstavba na daných parcelách rodinného domu nie je možná kvôli

ochrannému pásmu cintorína. Prijatím zákona z roku 2005 bola povolená výnimka z ochranného pásma
spočívajúcavtom,žesanevyžadujeprepohrebiskázriadenéprednadobudnutímúčinnostitohtozákona
ochranné pásmo 50 metrov. Toto ustanovenie zákona obec zverejnila na výveske miestneho cintorína
a oznam tam bol v čase, kedy nehnuteľnosti kupovali. V roku 2013 mali s manželom vážne zdravotné
problémy, preto nebol čas na riešenie týchto majetkových vecí. V roku 2015 navštívili Krajský stavebný

úrad, kde im bolo oznámené, že hoci pozemok podľa územného plánu obce je určený na výstavbu, táto
výstavba nie je možná z dôvodu ochranného pásma cintorína. Týmto oznámením jej definitívne bolo
znemožnené realizovať výstavbu, pretože všetky parcely sa nachádzajú v ochrannom pásme cintorína.
V súčasnej dobe predstavujú záhradu, aj keď ich spôsob využitia je naďalej uvedený ako v pôvodnom
zápise. Stodola už tam nestojí. Poprela tvrdenie protistrany, že odpredajom obecného pozemku došlo
k zhodnoteniu nehnuteľnosti, pretože prístup na nehnuteľnosti je aj z vedľajšej parcely 630.

3.Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa
na tvrdenie o zámere, na ktorý pozemky kupovala, nepredložila žiadny dôkaz. Samotný zámer je
pre právne posúdenie nároku irelevantný. Právny predpis účinný v čase kúpy pozemkov zakazoval
v ochrannom pásme cintorína stavbu iných budov s výnimkou tých, ktoré boli schválené územným

plánom obce pred 1.11.2005. V čase nadobudnutia pozemkov tieto boli v ochrannom pásme cintorína,
ktorý existuje na tomto mieste od nepamäti, žalovaný ho nezriaďoval územným plánom ani inak. V
čase kúpy nehnuteľností tieto už mali zákonné obmedzenia ich využitia. Platný zákon neumožňoval
na nich stavať rodinný dom a územný plán obce žalobkyni neprivodil obmedzenia. Chýba základný
zákonný predpoklad zodpovednosti žalovaného za uplatnený nárok a príčinná súvislosť medzi konaním

žalovaného a schváleným územným plánom obce. Územný plán bol zverejnený na webovej stránke
obce ako aj na úradnej tabuli obce. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania nároku s odôvodnením,
žežalobkyňasamohlaprvýrazdozvedieťoobmedzenízúzemnéhoplánuobce,ktorýbolschválenýdňa
2.10.2010 a zverejnený na úradnej tabuli obce. O obmedzení sa pri primeranej miere opatrnosti mohla
dozvedieť už pri kúpe predmetných pozemkov v roku 2011 a 2012. Nárok sa premlčal v subjektívnej

premlčacej lehote 2 rokov, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po kúpe predmetných pozemkov a
uplynula tak dňa 21.7.2013 resp. 6.12.2014, prípadne v objektívnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá
začala plynúť dňom schválenia územného plánu 18.2.2010.
V ďalšom podaní zo dňa 21.12.2017 žalovaný ďalej uviedol, že primeraná náhrada za obmedzenie
užívania pozemku nemá charakter opakujúceho sa plnenia, ale jednorázovej náhrady, ktorá jednak

nebola predmetom konania a jednak prináleží iba tomu, kto je vlastníkom pozemku v čase, kedy zo
zákona k takémuto obmedzeniu užívania pozemkov došlo. Z povahy veci potom vyplýva, že právo na
náhradu za pozemky v ochrannom pásme neprechádza na toho, kto nadobudol pozemok, na ktorom
je v čase jeho nadobudnutia cintorín už zriadený a užívanie týchto pozemkov už bolo obmedzené
ochranným pásmom. Nový nadobúdateľ sa preto nemôže domáhať náhrady za obmedzenie svojho

vlastníckeho práva, pretože vlastnícke právo k pozemkom tvoriace ochranné pásmo nikdy nenadobudol
vplnomrozsahuatotonadobudolzaťaženéobmedzenímužívaniapozemkovvyplývajúcehozexistencie
ochranného pásma zriadeného zákonom ešte pred jeho nadobudnutím (KS BA/6Co/117/2012). Zákon
o pohrebníctve nestanovuje lehotu, v ktorej musí uplatniť oprávnená osoba u zriaďovateľa cintorína
svoj nárok, ani lehotu, v ktorej musí dôjsť k dohode so zriaďovateľom, preto sa pre účely posúdenia

premlčania uplatnia všeobecné premlčacie lehoty, nie ust. § 102 OZ. V opačnom prípade by sa nárok
na náhradu javil nepremlčateľný. Na preukázanie svojich tvrdení predložil kúpnu zmluvu.
Na pojednávaní ďalej uviedol, že ochranné pásma predstavujú zákonné vecné bremená a teda zasahujú
do vlastníckeho práva. V zmysle ústavných limitov vlastníkovi patrí náhrada. Priznanie tejto náhrady
je však limitované. Limit spočíva v proporcionalite, na jednej strane verejný záujem, teda zriadenie

pohrebiska a jeho ochrana a na druhej strane súkromný záujem vlastníka. Verejný záujem a súkromný
záujem musia byť v rovnováhe. Rovnováhu možno vidieť v 3 rovinách, a to:
1./ subjekt, ktorý je oprávnený na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva. Týmto je jednoznačne
osoba,ktorábolavlastníkompozemkov,kedyzákonnévecnébremenovzniklo.Zákonnévecnébremeno
vzniklo v konkrétnom prípade 1.11.2005, účinnosťou prvého zákona o pohrebníctve , kedy bol

vlastníkom dotknutých parciel jednak obec, a jednak iný právny predchodca žalobkyne. Žalobkyňa
nadobudla pozemky v roku 2011 a 2012, teda v čase , keď zákonné vecné bremená už existovali 6
alebo 7 rokov. Podľa ustálenej judikatúry patrí náhrada vlastníkovi a to prvému v poradí, ktorému je na
pozemku zriadené zákonné vecné bremeno účinnosťou zákona. Žalobkyňa sa síce dovolala odlišnéhorozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo 1022/2014, ide však o časť vytrhnutú z kontextu. Súd v danej veci
nerozhodol meritórne, iba vrátil vec súdu I. stupňa na nové konanie s konštatovaním, že nižšie súdy
majú skúmať proporcionalitu medzi verejným záujmom a súkromným záujmom n ochranu vl. práva.

U žalobkyne nie sú splnené žiadne podmienky, z ktorých by vyplývalo, že zásah do jej vlastníckeho
práva je neproporcionálny - neprimeraný. Ochranné pásmo k dotknutým pozemkom vzniklo vyše 10
rokov predtým, než žalobkyňa požiadala obec o náhradu. Náhradu navyše žiadala v roku 2016, teda
po 5 rokoch, odkedy tieto pozemky kúpila. Na jednej strane sa žalobkyňa dovoláva dobrých mravov, na
strane druhej, náhradu za obmedzenie vl. práv požaduje vo vyššej výške než nehnuteľnosti kupovala od

obce. Žalobkyňa žiadala pozemky odpredať za účelom zcelenia parciel, nie výstavby rodinného domu.
Navyše obec odpredala žalobkyni parcelu tak, že jej umožnila prístup k jej zvyšným dvom parcelám v
jej vlastníctve, tzn. zhodnotila jej zvyšné dve nehnuteľnosti.
2./lehota, v ktorej možno náhradu priznať. Žalobkyňa uviedla, že niet žiadnych časových obmedzení
na priznanie nároku, v žalobe sa však jednoznačne stotožňuje s názorom žalovaného, že nárok na
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podlieha premlčaniu. Spornou je iba otázka začatia plynutia

premlčacej lehoty, kedy sa žalobca dovoláva ust. § 102 OZ. Ide však o zamieňanie inštitútu preklúzie
a premlčania. Nárok žalobkyne sa premlčal 1.11.2008, t. j. uplynutím 3 rokov od účinnosti zákona o
pohrebníctve. Dané právo si mohli uplatniť právni predchodcovia žalobkyne v lehote 3 rokov. Žalobkyňa
už kupovala pozemky zaťažené záložným právom. Žalobkyni samotnej neplynula žiadna lehota na
uplatnenie si práva. Išlo o zákonné vecné bremeno, ktoré sa spravidla do katastra nehnuteľnosti ani

nezapisuje. Žalobkyňa je dlhoročnou obyvateľkou obce Lučivná, tzn., že vedela, že pozemok je v
susedstve pohrebiska.
3./výška uplatneného plnenia. Náhrada nemôže byť neproporcionálna, čiže obmedzenie vlastníckeho
práva nemôže predstavovať 13,98 eur/m2, keď celé vl. právo bolo nadobudnuté za 10 eur/m2.
Žalobkyňa nie je aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho

práva k pozemkom. Ku žiadnemu obmedzeniu vlastníckeho práva nedošlo, kupovala pozemky už
zaťažené zákonnými vecnými bremenami, neutrpela žiadnu stratu. U žalobkyne nie je naplnená žiadna
skutočnosť, ktorá by odôvodňovala, že nepriznanie nároku za nútené obmedzenie vl. práva je v rozpore
so všeobecne ponímanou spravodlivosťou. Žalobkyňa na viacerých miestach poukazuje na konanie s
dobrými mravmi obce, pričom nie je zrejmé, v čom to konanie v rozpore s dobrými mravmi má spočívať.

Požadovaná náhrada je zjavne neprimeraná, vyššia, ako celá nadobúdacia cena nehnuteľností. Obec
nekoná v rozpore s dobrými mravmi.

4.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, a to vypočutím žalobkyne,
oboznámením listinných dôkazov a to výpisu z LV, vyjadrenia Okresného úradu Prešov, listov žalobcu a

žalovaného, znaleckého posudku a jeho dodatku, kúpnej zmluvy, prevádzkového poriadku pohrebiska,
zistil nasledovný skutkový stav:

5.Žalobkyňa je podľa výpisu LV č. XXX B.. Ú.. C. vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľností a to
parciel 628/1 o výmere 151 m2 - zastavané plochy a nádvoria, XXX/X G. F.L. XX L. - S. U. J. M.,

XXX G. F. XXX L. - G. U. J. XXX G. F. XXX L. - G. U.. Titulom nadobudnutia boli kúpne zmluvy, vklad
ktorých bol povolený dňa 20.7.2011 a 5.12.20212. Listom zo dňa 1.6.2015 Okresný úrad Prešov, odbor
výstavby a bytovej politiky žalobkyni na základe jej listu zo dňa 28.5.2015 oznámil územnoplánovaciu
informáciu, podľa ktorej na parcelách číslo B. XXX/X, XXX J. XXX F. B.. Ú.. C. aj napriek tomu, že
parcely sú ako plochy rodinných domov - stav, nie je možné na nich výstavba, lebo sa nachádzajú v

ochrannom pásme cintorína. List ďalej obsahuje údaj, že parcele 628/2 bola všeobecne záväzným
nariadením č. 1/2009 priradené funkčné využitie plocha zelene. Listami zo dňa 14.7.2016 a 28.7.2016
žalobkyňavyzvalažalovanéhonaúhradunáhradyzaobmedzenieužívaniapozemkovstým,ževzmysle
schválenej územnoplánovacej dokumentácie bolo parcele č. 628/2 priradené funkčné využitie plocha
zelene a parc. č. 628/1 plocha rodinných domov - stav. Žalobkyňa pozemky nadobudla so zámerom

výstavby rodinného domu. Tieto sa nachádzajú v ochrannom pásme pohrebiska a teda nie je na nich
povolené umiestňovať iné stavby než tie, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. Týmto
dochádza k obmedzeniu práva užívať predmetné pozemky, čím vzniká zákonný nárok na primeranú
náhradu za toto obmedzenie. Žalobkyňa si z dôvodu obmedzenia vlastníckeho práva spočívajúceho v
nemožnosti výstavby rodinného domu uplatňuje náhradu vo výške priemernej trhovej ceny pozemku za

zastavanéplochyanádvoria,celkom vovýške6.692,-eur(239m2x28,-eur/1m2). Pohľadávkužiadala
uhradiť v lehote 7 dní s tým, že v opačnom prípade dôjde k bezodkladnému začatiu rokovania s klientkou
o výške náhrady za obmedzenie užívania pozemkov. Vo výzve na úhradu zo dňa 28.7.2016 žalobkyňa
tiež cituje vyjadrenie Okresného úradu Prešov. Listom zo dňa 26.7.2016 obec žalobkyni oznámila,že neeviduje žiadosť žalobkyne o výstavbu rodinného domu resp. o vydanie stavebného povolenia.
Poukazuje na zák. č. 470/2005 Z. z. o pohrebníctve a územný plán obce C. schválený dňa 18.2.2010,
ku ktorému dotknuté osoby k predmetným parcelám nedali žiadne pripomienky. V čase nadobudnutia

vlastníckeho práva k pozemkom parciel XXX/X, XXX/X bol územný plán obce schválený a zverejnený na
internetovej schránke Obce Lučivná. Žalobkyňa pred kúpou nehnuteľností nežiadala obec o vyjadrenie,
či na uvedených parcelách bude možná výstavba rodinného domu. V čase nadobudnutia pozemkov bolo
ochranné pásmo známe, zrejmé, a vymedzené územným plánom. Obec ju preto ničím neobmedzila, ani
neuviedla do omylu pri kupovaní pozemkov, že tieto budú na výstavbu rodinného domu vhodné. V liste

zo dňa 10.8.2016 obec ďalej uviedla, že predchádzajúci vlastník nehnuteľností žalobkyňu neupozornil
na nevhodnosť pozemku na výstavbu rodinného domu, čím ju uviedol do omylu.
Podľa predloženého prevádzkového poriadku pohrebiska, jeho zriaďovateľom je Obec Lučivná, ktorý je
rovnako aj prevádzkovateľom. Tento bol schválený úradom dňa 26.10.2012.

6.Kúpnou zmluvou zo dňa 6.9.2012 Obec Lučivná odpredala kupujúcej J. F. U. F. B.. Ú.. C. U.. Č.. XXX/X

o výmere 88 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, ktorá parcela bola odčlenená od parcely
B. Č.. XXXX/XXX - R. U. S. G. F. XXX L. za kúpnu cenu 880,- eur.

7.Dňa 28.4.2017 S. I.. J. Q. na základe žiadosti žalobkyne spracovala znalecký posudok vo veci
stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov v zastavanom území Obce Lučivná a to parciel B. K. XXX/

X, XXX/X, XXX J. XXX B.. Ú.. C. v znení doplnenia č. 1. Podľa záveru znalkyne všeobecná hodnota
parciel bola 39.500,- eur a všeobecná hodnota parciel s uplatnením redukujúceho faktora 27.600,- eur.
Primeraná náhrada za obmedzenie užívania pozemkov bola vyčíslená na 11.900,- eur.

Podľa § 3 O.z.

(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby
nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Podľa § 100 O.z.
(1)Právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej(§101až110).Napremlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté

ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 O.z., Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 102 O.z., Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína
plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.
Podľa § 111O.z., Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 16 ods. 8,9, zákona č. 470/2005 Z.z.

(8) Ochranné pásmo pohrebiska je 50 m; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať ani umiestňovať
budovy.
(9) Vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania
pozemku. Náklady spojené s technickými úpravami v ochrannom pásme a náhrady za obmedzenie
užívania pozemku v ochrannom pásme uhrádza zriaďovateľ pohrebiska. Ak sa vlastník pozemku v

ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd.

Podľa § 33 ods. 4,5, uvedeného zákona
(4) Šírka ochranného pásma pohrebiska 50 m sa nevyžaduje pre pohrebiská zriadené pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Ak má pohrebisko dom smútku bez chladiaceho zariadenia,

prevádzkovateľ pohrebiska je povinný do troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zabezpečiť vybavenie domu smútku chladiacim zariadením.(5) Prevádzkovateľ pohrebnej služby, prevádzkovateľ krematória a prevádzkovateľ pohrebiska sú
povinní upraviť prevádzkový poriadok podľa tohto zákona a vyžiadať si jeho schválenie úradom 2)
najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 15 ods. 7,8 zákona č. 131/2010 Z.z.
(7)Ochrannépásmopohrebiskaje50modhranicepozemkupohrebiska;vochrannompásmesanesmú
povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom.
(8) Vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania

pozemku. Náklady spojené s technickými úpravami v ochrannom pásme a náhrady za obmedzenie
užívania pozemku v ochrannom pásme uhrádza zriaďovateľ pohrebiska; ak sa vlastník pozemku v
ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd.

Podľa § 35 uvedeného zákona
(1) Regionálne úrady verejného zdravotníctva a obce v konaní o právach, právom chránených záujmoch

alebo povinnostiach fyzických osôb - podnikateľov, právnických osôb a fyzických osôb postupujú podľa
všeobecného predpisu o správnom konaní, 42) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Všeobecné ustanovenia o správnom konaní sa nevzťahujú na
a) rozhodovanie o žiadosti o exhumáciu ľudských ostatkov pred uplynutím tlecej doby podľa § 19 ods.
7 písm. b),

b) schválenie prevádzkového poriadku obcou podľa § 17 ods. 5 písm. a),
c) vyjadrenie regionálneho úradu verejného zdravotníctva podľa § 19 ods. 8 písm. a),
d) podnet podľa § 23 ods. 2.

(3) Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, použijú sa na občianskoprávne vzťahy ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

Podľa § 36 ods. 3 uvedeného zákona
V ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli
schválené v územných plánoch pred 1. novembrom 2005 alebo boli schválené v územnom konaní

rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 1. novembrom 2005. Budovy postavené v ochrannom
pásme do 50 m od pohrebiska pred 1. novembrom 2005 zostanú zachované.

8.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že
žaloba nie je dôvodná. Žalobkyňa je aktívne legitimovanou osobou na uplatnenie primeranej finančnej

náhrady ako právny nástupca pôvodného vlastníka nehnuteľností, ktorému právo na primeranú náhradu
za obmedzenie vlastníctva vzniklo nadobudnutím účinnosti zákona č. 131/2010 Z.z. Žalovaný je
pasívne legitimovaný ako zriaďovateľ pohrebiska. Ak v priebehu konania toto spochybnil, na základe
argumentácie žalobcu predložením prevádzkového poriadku pohrebiska a domu smútku obce C. od
tejto obrany upustil. Podľa ústavných zásad každý vlastník má právo vlastniť majetok a vyvlastnenie

alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme
za primeranú náhradu. Rovnakej zásade zodpovedá ust. § 128 OZ.
9.V konaní voči uplatnenému nároku vzniesol žalovaný hmotnoprávnu námietku a to námietku
premlčania. Zásada hospodárnosti konania vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní
vznesenú námietku premlčania , pretože v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu

vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie, napr. výšky
bezdôvodného obohatenia, škody a podobne (viď napr. R 29/1983). Základným účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili
svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej
dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a

im zodpovedajúcim povinnostiam. Premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone
pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva oprávneného účastníka, lebo
premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže ho však súd priznať, ak povinný pred súdom vznesie
námietku premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá i naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu
nevymáhateľným. Počiatok premlčacej doby v občianskoprávnych vzťahoch je všeobecne (objektívne)

určený § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčacia doba začína bežať odo dňa, kedy
právo mohlo byť vykonané po prvý raz. Takto vymedzený počiatok je vymedzený objektívne, nezávisle
na poškodenom. Beh premlčacej doby začne odo dňa, kedy by si mohol všeobecne právo uplatniť
každý, teda, kedy by mohol podať žalobu (actio nata), pričom nie je rozhodujúce, či daný subjekt bolv situácii, ktorá mu uplatnenie práva znemožňovala (nevedel o práve, výkon práva mu znemožňovala
choroba a pod.). Ide o objektívne určený počiatok behu premlčacej doby, ktorý sa odvíja od právnych
skutočností, prípadne udalostí, ktorých vznik či existencia sú nezávislé od úrovne vedomia (znalostí)

oprávneného účastníka zodpovednostného vzťahu. Nárok vo forme náhrady peňažného plnenia za
zákonnéobmedzenieužívaniapozemkujeprávomajetkovejpovahy,ktorépodliehapremlčaniuvzmysle
§ 100 a nasl. OZ, pričom nie je osobitná úprava ohľadom dĺžky premlčacej doby, preto platí všeobecná
premlčacia doba v trvaní 3 rokov, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Finančná
náhrada za vznik vecného bremena je náhradou jednorázovou (rozhodnutie NS SR 7Cdo 26/2014, nález

ÚS č. IV 227/2012).
10.V danom prípade žalovaný námietku premlčania nároku odôvodnil tým, že účinnosťou zákona
č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve 1.11.2005. sa vlastník pozemku, ktorý predstavuje ochranné pásmo
pohrebiska , mohol prvýkrát domáhať práva náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom
pásme voči zriaďovateľovi pohrebiska. Všeobecná premlčacia doba na uplatnenie práva vlastníkovi
uplynula 1.1.2008 a žiadny ďalší vlastník nie je vecne legitimovaný na uplatnenie takéhoto práva,

alternatívne v podaní zo dňa 26.10.2017. Súd sa s argumentáciou žalovaného poukazúcou na zákon
470/2005 Z.z. nestotožnil. Vzhľadom k ust. § 33 ods.4,5 uvedeného zákona zákon síce v ochrannom
pásme pohrebiska 50 m zakázal povoľovať a umiestňovať budovy, no šírku ochranného pásma
pohrebiska 50 m nevyžadoval pre pohrebiská zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Z
uvedeného dôvodu ak žalovaný VZN z mesiaca február 2010 sporné parcely zahrnul v územnom

pláne na výstavbu rodinných domov, VZN nebolo v rozpore so zákonom. Až dňom 1.1.2011 účinnosťou
nového zákona 131/2010 Z.z. šírka ochranného pásma 50,- m bola stanovená bez výnimiek tak u
starších pohrebísť, ako aj novozriaďovaných pohrebísk s tým, že v danom ochrannom pásme sa
nepripúšťa umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. Podľa
zákona 131/2010 Z. z. o pohrebníctve mohol sa vlastník pozemku, ktorý predstavuje ochranné pásmo

pohrebiska , domáhať práva náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme voči
zriaďovateľovi pohrebiska prvýkrát dňom účinnosti zákona 1.1.2011. Pôvodní vlastníci toto právo od.
1.1.2011 neuplatnili a žalobkyňa, ktorá nadobudla podľa LV č. 919 k. ú. Lučivná vlastnícke právo k
sporným parcelám kúpnymi zmluvami od súkromnej osoby a žalovaného, vklad ktorých bol povolený
dňa 20.7.2011 a 5.12.2012 v čase plynutia premlčacej doby, si toto právo včas do 1.1.2014, neuplatnila.

Voči žalovanému ako osobe povinnej sa domáhala finančnej náhrady až listami zo dňa 14.7. 2016 a
28.7. 2016, súdnou žalobou dňa 14.7. 2017. Právo žalobkyne na finančnú náhradu sa premlčalo dňom
1.1.2014. Nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že o možnosti uplatniť si nárok na finančnú náhradu
sa žalobca dozvedel až z listu Okresného úradu Prešov zo dňa 1.6.2015 a premlčacia doba začala
plynúť až po márnej výzve a neúspešnom uplatnení si práva voči žalovanému s odkazom na ust. § 15

ods. 8 zákona č. 131/2010. Podľa názoru súdu zákon neukladá povinnosť oprávnenému uplatniť si nárok
najskôr u povinného v stanovenej prekluzívnej lehote, od ktorej potom začína plynúť lehota premlčacia.
Takáto prekluzívna lehota nie je v zákone uvedená. To má za následok, že právo v danom prípade sa
čo do základu a výšky malo uplatniť odo dňa účinnosti zákona 131/2010 Z.z. za podmienok a v lehotách
podľa ust. 101,- O.z. u povinného a pri nedohode o výške primeranej náhrady , návrhom na súd. V liste

Okresného úradu naviac parcela 628/2, ktorú mal zakúpiť žalobca od žalovaného, nie je uvedená ako
parcela, ktorá by sa mala nachádzať v ochrannom pásme a teda za ktorú by patrila primeraná náhrada.
11.Ako už bolo vyššie uvedené, premlčanie ako zákonnom stanovený inštitút slúži k naplneniu zásady
právnejistoty,pretožesvojoupodstatoutaktiežbrániotváraniuspornýchotázokpouplynutíneprimeranej
doby a núti nositeľov práv, aby si svoje nároky uplatňovali v dobách stanovených zákonom. Na druhej

strane široko koncipované ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby výkon práva
a povinnosti vyplývajúcich z občiansko- právnych vzťahov, ktorým môže byť aj vznesenie námietky
premlčania práva, nebol v rozpore s dobrými mravmi. Stret týchto dvoch ustanovení je potrebné vykladať
tak, že samotné vznesenie námietky premlčania určitého práva nie je výkonom práva v rozpore s
dobrýmimravmi,pretožeexistenciuauplatňovanienámietkypremlčaniavobčiansko-právnychprávnych

vzťahoch predpokladá a stanovuje samotný zákon, ktorý takýto postup odobruje. Dobrým mravom
zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút
premlčania je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo
zákona premlčuje.
12.V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákona nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom
treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich
mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi
treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielenosoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky
rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť
vykonáva. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia

musí byť primeraná vzhľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý (nesmie ísť o tzv.šikanózny výkon
práva) a musí byť v súlade s dobrými mravmi. Osobitnou sankciou v prípade výkonu práva v rozpore s
podmienkami uvedenými v § 3 ods.1 OZ je odopretie právnej ochrany, čo znamená, že nebude možné
takýto výkon procesnými prostriedkami vymáhať. Neposkytnutie právnej ochrany nemá za následok
zmenu alebo zánik tohto práva, len zánik ochrany. V zmysle § 3 ods.1 OZ nepostačuje akýkoľvek rozpor

sdobrýmimravmi,aletentozásahmusíbyťtakejintenzityavážnosti,ktorájevdemokratickejspoločnosti
neakceptovateľná. Ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho
hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania
práva žalovaným, uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka. /Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 41/2012/.

13.Zásah do princípu právnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania musí byť
odôvodnený vždy individuálnymi okolnosťami prípadu vo výnimočnej intenzite. (uznesenie Najvyššieho
súdu ČR z 31. augusta 2004, sp. zn. 25 Cdo 2648/2003) Vzhľadom na uvedené, postup súdu podľa ust.
§ 3 O.z. má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, a to vtedy, ak vznesenie námietky
premlčania je výrazom zneužitia práva na neprospech toho účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej

doby nezavinil a voči ktorému by nepriznanie jeho nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby
bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a
dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom
dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy
hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv.

šikanózny výkon práva).
14.Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobkyňa si uplatnila právo na primeranú náhradu za parcelu 628/1
o výmere 151 m2, odkúpenú od je príbuzného L. Š. a parcelu 628/2 o výmere 88 m2 odkúpenú od
žalovaného. Iba k uvedenej parcele prichádza do úvahy posudzovanie otázky dobrých mravov v konaní
žalovaného pri jej odpredaji, ktorý v bode V zmluvy prehlásil, že ručí za právny stav nehnuteľnosti,

jeho výlučné vlastníctvo a vyhlasuj, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená a
iné ťarchy. Konanie v rozpore s dobrými mravmi žalovaný poprel s tým, že žalobkyňa v žiadosti o
odkúpenie pozemku neuviedla účel výstavby, na ktorý mieni pozemok využiť. Ak žalovaný uvedením
bezbremennosti uviedol žalobkyňu do omylu v tom, že na pozemku nebude môcť realizovať výstavbu,
tátomalamožnosťpodľaust.§49aO.z.odzmluvyodstúpiť.Intenzitakonaniažalovanéhovnesprávnom

tvrdení v kúpnej zmluve nezodpovedá takej výnimočnosti, aby súd odoprel právo žalovanému uplatniť
námietku premlčania. Ako je už vyššie uvedené, v liste Okresného úradu naviac parcela 628/2, ktorú mal
zakúpiť žalobca od žalovaného, nie je uvedená ako parcela, ktorá by sa mala nachádzať v ochrannom
pásme a teda za ktorú by patrila primeraná náhrada. Rovnako intenzita konania žalovaného vo vydaní
navzájom rozporných všeobecných nariadení obce v roku 2010 s prihliadnutím k účinnosti zákona

131/2010 Z.z. dňom 1.1.2011 nezodpovedá takej výnimočnosti, aby súd odoprel právo žalovanému
uplatniť námietku premlčania aj vo vzťahu k parcele 628/1.
15. Vzhľadom k zamietnutiu žaloby z dôvodu vznesenej námietky premlčania sa súd osobitne
nezaoberal obranou žalovaného v uplatnení zásady proporcionality a primeranosti uplatnenej náhrady.

16.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a 262 CSP a žalovanému ako úspešnej strane priznal
nárok na trovy konania v rozsahu 100 %. O výške trov súd prvej inštancie rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde

vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený

súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.