Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116225099
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116225099.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o. so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. nám.
XXXXX/XX, O. - V. O., o zaplatenie 24.958,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Nitra č.k. 12Csp/117/2016-88 zo dňa 22.11.2017 v znení jeho opravného uznesenia
č.k. 12Csp/117/2016 - 136 zo dňa 08.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 24.958,23 eura,

úrok vo výške 1.647,24 eura, úrok z omeškania vo výške 1.836,75 eura, sumu 175,- eur, úrok z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 24.958,23 eura od 02.08.2016 do zaplatenia, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1,2,5, § 54 ods. 1,2, § 517

ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995, § 1 ods. 1,2, § 9 ods. 1,2, § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe
čoho mal za preukázané, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 11.05.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvereč.621079, nazákladektorejžalobcaposkytolžalovanejúvervovýške25.000,-eur,ktorúsumusa
žalovaná zaviazala zaplatiť v 108 mesačných splátkach po 362,31 eura s termínom konečnej splatnosti
úveru dňa 25.05.2024. Žalovaná úver riadne nesplácala, preto žalobca vyhlásil ku dňu 12.02.2016

predčasnú splatnosť úveru.

3. Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských úveroch. Na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že žalobný nárok je čiastočne dôvodný, pretože došlo k riadnemu a platnému uzatvoreniu
zmluvy o úvere. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre nesplácanie úveru v dohodnutých

splátkach. Súd mal za preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 25.000,- eur, žalovaná
prestala dohodnuté splátky úveru uhrádzať, zaplatila len jednu splátku. Dlžná istina ku dňu predčasného
zosplatnenia úveru predstavovala nesplatenú časť úveru - istinu vo výške 24.958,23 eura. Uviedol,
že žalobca tiež požadoval zaplatenie úrokov vo výške 1.647,24 eura, úrokov z omeškania vo výške
1.836,75 eura, poplatkov vo výške 20,- eur, poistného vo výške 175,- eur. Súd prvej inštancie svojím
rozhodnutím uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24.958,23 eura, úrok vo výške 1.647,24

eura, úrok z omeškania vo výške 1.836,75 eura, sumu 175,- eur, úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 24.958,23 eura od 02.08.2016 do zaplatenia. Zároveň priznal žalobcovi aj nárok naúrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 24.958,23 eura - z istiny od 02.08.2016
do zaplatenia, pričom za počiatok omeškania považoval deň nasledujúci po dni dokedy bol úrok z
omeškania vyčíslený v sume 1.836,75 eura. Výška úroku z omeškania bola v súlade s nariadením

vlády č. 87/1995 Z.z. Súd však žalobcovi nepriznal nárok na úrok vo výške 10,49 % ročne zo sumy
24.958,23 eura od 02.08.2016 do zaplatenia a v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď si
žalobca uplatňoval zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, v zmysle ktorého dohodnuté
úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Uviedol,

že od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako
aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ďalej
súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 20,- eur uplatňovanej titulom poplatkov za upomienku.
Zastal názor, že v tomto prípade sa jedná o neplatné zmluvné dojednania, pretože uvedený poplatok bol
zjednanývrozporespožiadavkoudobrýchmravov,naujmuspotrebiteľovi,zakladáznačnúnerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán. Uviedol, že poplatok slúži len žalobcovi na úhradu jeho
administratívy a nie je zaň žalovanej poskytovaná žiadna služba. Uzavrel, že v zmysle ustanovení §
37 OZ je tak dojednanie o uvedenom poplatku neplatné a účtovanie takéhoto poplatku je v rozpore s
dobrými mravmi podľa ustanovení § 3 OZ. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované
zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

4. Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku o trovách konania podal
v zákonnej lehote odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 10,49 % ročne zo sumy
24.958,23 eura od 02.08.2016 do zaplatenia a poplatok vo výške 20,- eur. Zároveň si uplatnil proti

žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Poukázal
na znenie článku 7 ods. 1. písm. j) zmluvy o úvere, v zmysle ktorého sa žalovaná zaviazala zaplatiť
dohodnuté úroky a úroky z omeškania z nesplatených peňažných prostriedkov, ako pred, tak aj po
splatnosti úveru. Zdôraznil, že v zmluve o úvere je explicitne vyjadrená povinnosť žalovanej ako dlžníka
zaplatiť úroky z nesplateného úveru odo dňa jeho prvého čerpania až do dňa jeho skutočného zaplatenia

v súlade s ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka. K argumentácii súdu, ktorá sa opierala o
unesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.07.2000, sp. zn. 4Obo/143/1998 publikované v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 43/2000, uviedol, že Najvyšší súd SR sa v tomto konaní ako odvolací súd,
nezaoberal prípustnosťou paralelného úročenia istiny úverovej pohľadávky popri úrokoch z omeškania.
Práve naopak, predmetom tohto konania bolo právne posúdenie, či veriteľovi možno priznať úroky z

omeškania pri omeškaní dlžníka so splatením zmluvných úrokov, kde Najvyšší súd dospel k pozitívnemu
záveru. V tejto súvislosti uviedol, že argumentácia súdu sa tak nesprávne opiera o s meritom veci
nesúvisiace rozhodnutie. Simultánne úročenie pohľadávky po splatnosti peňažného záväzku úrokom
z omeškania a súčasne úrokom podľa § 502 ObZ nie je zákonom vylúčené. Zastal názor, že súd
prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že protiprávny stav vyvolala žalovaná svojím nezodpovedným

správaním,ktoréhoprirodzenýmnásledkomjesankcia.Keďžekuhradeniupohľadávkyžalobcunedošlo,
žalobca uplatnil voči žalovanej jediný sankčný mechanizmus v podobe tzv. straty výhody splátok,
a to predčasným zosplatnením úveru. Zdôraznil, že inštitút úroku je v právnej doktríne SR a ČR
dlhodobo interpretovaný ako cena za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov. Preto má dlžník
zásadne platiť tento úrok na skutočnú dobu užívania bez ohľadu na termín splatnosti úveru, t.j. do

doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi. Uviedol, že predčasným zosplatnením úveru v dôsledku
porušenia povinností žalovanou tak paradoxne dochádza k jej ekonomicky výhodnejšiemu postaveniu,
keď namiesto povinnosti zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky vo výške 10,49% popri úrokoch
z omeškania, je žalovaná povinná zaplatiť iba úrok z omeškania. Zastal názor, že je neprijateľné, aby
bol dlžník po zjavnom porušení povinnosti ekonomicky a právne zvýhodnený. V súvislosti s rozhodnutím

súdu o trovách konania poukázal na to, že mu bola ku dňu vyhlásenia rozsudku priznaná peňažná suma
spolu vo výške 30.266,36 eura, t.j. procesný úspech žalobcu vo veci predstavuje 89,73%. Napriek tomu
mu však súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania vzhľadom na pomer úspechu vo
veci. Právne závery súdu považoval za zjavne arbitrárne, v dôsledku čoho zasahujú do jeho základného
práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces a práva vlastniť majetok.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie
odvolania(§359,362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti§363CSP,viazanýdôvodmiarozsahomodvolania (§ 379, § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách

konania, je potrebné podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP zrušiť vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810 00
Bratislavaakopôvodnýžalobcasapodanoužaloboudomáhala,abysúdzaviazalžalovanúnazaplatenie

sumy 24.958,23 eura ako nezaplatenej istiny úveru, úroku vo výške 1.647,24 eura, poplatku vo výške
20,- eur, úroku vo výške 10,49 % p.a. zo sumy 24.958,23 eura od 02.08.2016 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 24.958,23 od 02.08.2016 do zaplatenia, peňažnú sumu vo
výške 175,- eur. Pôvodný žalobca uviedol, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
621079,nazákladektorejjejboliposkytnutéfinančnéprostriedkyvsume25.000,-eur,ktorésazaviazala
splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Žalovaná dohodnuté splátky pravidelne a včas neplatila,

preto listom zo dňa 26.01.2016 rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovanú na
predčasné splatenie úveru v lehote do 11.02.2016. Žalovaná svoj dlh nezaplatila. Dňa 09.08.2017 bol
súdu prvej inštancie doručený návrh na rozhodnutie o procesnom nástupníctve, o ktorom súd rozhodol
uznesením č. 12Csp/117/2016-67 zo dňa 16.08.2017 tak, že v konaní sp. zn. 12Csp/117/2016 pokračuje
so spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, Žilina v postavení žalobcu.

Súd prvej inštancie následne rozhodol vo veci samej tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

7. Predmetom preskúmania napadnutého rozsudku v dôsledku odvolania žalobcu bol zamietajúci výrok
v časti žalovaného úroku z úveru a úrokov z omeškania. Po prejednaní veci dospel odvolací súd
k záveru, že odvolanie žalobcu proti zamietajúcemu výroku je dôvodne podané. Odvolací súd sa

nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalobcovi patria po splatnosti úveru iba úroky
z omeškania a nie aj úrok z úveru. Je nepochybné, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená
úverová zmluva v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má povahu tzv. absolútneho
obchodu. Zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku

dňu uzatvorenia zmluvy. V danom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená písomná úverová
zmluva, ktorej platnosť nebola spochybnená. Pre určenie zmluvných práv a povinností je potrebné
vychádzať najmä z obsahu úverovej zmluvy, ktorá upravuje práva a povinnosti zmluvných strán vo
vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov, napr. úrokov z úveru. Nepochybne však jednotlivé
zmluvné podmienky podliehajú súdnej kontrole z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Obsahom záväzku

dlžníkaniejevrátiťlenposkytnutépeňažnéprostriedky,aleajúroky,ktorénemožnostotožňovaťsúrokmi
zomeškania.Zmluvnýúrokzúverujenárokom,naktorýnemávplyvaniomeškaniedlžníka,ktorénavyše
zakladá vznik nových sankčných záväzkov. Okrem iného odvolací súd poukazuje na znenie článku 7
ods. 1 písm. j) zmluvy o úvere, v zmysle ktorého sa žalovaná zaviazala zaplatiť dohodnuté úroky a úroky
z omeškania z nesplatených peňažných prostriedkov, ako pred, tak aj po splatnosti úveru.

8. V tejto veci splatnosť úveru vyhlásil žalobca z dôvodu neplnenia povinnosti žalovanej ako
dlžníka riadne poskytnutý úver splácať. Ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník
nebol povinný platiť úroky, potom by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) a za poskytnutie
finančných prostriedkov by už dlžník neplatil žiadnu sumu. Predčasná splatnosť úveru je sankciou

za porušenie povinností dlžníka. Odvolací súd poukazuje na to, že úroky dohodnuté pri poskytnutí
úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iný právny
predpis neustanovuje, za akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené
nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa
úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej

faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho
záväzku, pretože istinu v zjednanej lehote splatnosti veriteľovi nevráti. Tomuto záveru zodpovedá i to,
ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z
omeškania. Zmluvné úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej
zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí

až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na rozdiel od toho úroky z
omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania so splatením istiny a veriteľ ich môže požadovať,
i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 OZ). Pritom platí, že môžu existovať popri sebe (obdobne aj
uznesenie NS ČR 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.08.2014).10. Odvolací súd dodáva, že nepriznanie úrokov po realizácii oprávnenia veriteľa na zosplatnenie
úveru z dôvodov porušovania povinnosti dlžníkom nie je odstránením nerovnováhy medzi spotrebiteľom

a dodávateľom (poskytovateľom úveru), ale dostáva poskytovateľa úveru do horšieho postavenia,
aké mal pred využitím oprávnenia na "zosplatnenie úveru". Naopak porušenie povinnosti dlžníka z
úverovej zmluvy vedúce k realizácii oprávnenia veriteľa od zmluvy odstúpiť alebo úver zosplatniť ho
dostáva do výhodnejšieho postavenia (nemusí ďalej veriteľovi plniť úroky), keď si vlastne dlžníci zlepšia
"porušovaním povinnosti" svoje postavenie v úverovom vzťahu.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP
zrušil v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vec podľa § 391 ods. 2 CSP
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa bude opätovne zaoberať
vecou samou v rozsahu zrušenia a opätovne rozhodne a toto svoje rozhodnutie riadne odôvodní,
pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V

novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov prvoinštančného konania, vrátane trov
odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).