Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115209653
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115209653.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: F. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., Q. XXX/X,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Cimrák, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, proti
odporkyni: K. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U., Q. XXX/X, t. č. bytom Q., T. X/XX, zast. JUDr.
Máriou Jakubíkovou, advokátkou v Nitre, Fr. Mojtu 43, o vrátenie daru, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. 10. 2015 č. k. 12C/196/2015-47 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie vo veci samej z a s t a v u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r
u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala voči
odporkynivráteniadaruatospoluvlastníckehopodieluv1knehnuteľnostiamvkat.úz.H.U.,zapísaných

na LV č. XXX ako rodinný dom, súp. č. XXX postavený na parc. č. 785/55, parc. č. 785/55 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 452 m2 a parc. č. 785/40 - záhrady o výmere 636 m2. Navrhovateľke uložil
povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 669,44 eura do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku do rúk jej právnej zástupkyne.
Pri svojom rozhodovaní vyšiel zo zistenia, že darovacou zmluvou uzatvorenou dňa 14. 11. 2002
navrhovateľka darovala odporkyni spoluvlastnícky podiel vo výške 1 k nehnuteľnostiam v kat. úz. H. U.

zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. 785/55 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 452 m2 a naj
postavenom rodinnom dome súp. č. XXX a parc. č. 785/40 - záhrady o výmere 636 m2, pričom v
prospechnavrhovateľkybolozriadenéivecnébremenoatoprávodoživotnéhobývaniaaužívaniatýchto
nehnuteľností. Navrhovateľka výzvou zo dňa 30. 03. 2015 vyzvala odporkyňu na vrátenie daru z dôvodu,
že odporkyňa sa správa voči nej v hrubom rozpore s dobrými mravmi s tým, že bližšie nehnuteľnosti
nešpecifikovala a podrobnejšie sa k správaniu odporkyne nevyjadrila a tiež nepreukázala, či výzva bola

odporkyni doručená. Právne svoje rozhodnutie oprel o ust. § 630 OZ a v tejto súvislosti poukázal i na
to, že domáhanie sa vrátenia daru je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu,
aby obdarovaný vrátil dar, pričom z výzvy musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu smeruje, z akého
dôvodu a čoho sa ten kto ju robí domáha. Návrh navrhovateľky zamietol poukazujúc na to, že petit
návrhu nie je formulovaný správne, keď navrhovateľka sa návrhom domáhala vrátenia daru, pričom
účinky darovacej zmluvy sa platným odvolaním daru zrušili dňom doručenia výzvy odporkyni, a týmto

momentom sa obnovilo i vlastnícke právo navrhovateľky. Právny vzťah z darovania takto zanikol priamo
zo zákona dňom doručenia výzvy a za situácie, že odporkyňa odmietla dar dobrovoľne navrhovateľke
odovzdať a prepísať v katastri nehnuteľností, potom navrhovateľka mohla na súde podať žalobu len o
určenie jej vlastníckeho práva k daru podľa § 80 písm. c/ OSP. Ďalej tiež argumentoval, že rozhodnutie
súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho
práva darcu do katastra nehnuteľností s tým, že ak ide o nehnuteľnosť, je možné v prípadoch, keď

obdarovaný nehnuteľnou vecou ďalej disponuje, a napriek výzve darca ju užíva, podať žalobu na
vypratanie nehnuteľností. V tej súvislosti poukázal aj na rovnaký právny názor o vadnosti žalobnéhopetitu vyslovený Krajským súdom v Nitre v rozhodnutí sp. zn. 6Co/107/2013. O trovách konania rozhodol
podľa 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov
právnehozastúpeniaza 2úkonyprávnejpomoci(prípravaaprevzatiezastúpenia,účasťnapojednávaní

dňa 14. 10. 2015) po 270,53 eura, režijného paušálu 2 x 8,39 eura a 20 % dane z pridanej hodnoty, t.
j. celkom vo výške 669,44 eura. Pri určení hodnoty jedného úkonu právnej služby vychádzal z hodnoty
daru v sume 11.414,22 eura podľa znaleckého posudku Ing. Y. č. 179/2002 zo dňa 24. 10. 2002 podľa
notárskej zápisnice JUDr. Jánoškovej.
Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla navrhovateľka domáhajúc sa ním jeho zrušenia a

vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, v prípade potvrdenia rozsudku vo
veci samej navrhla v časti výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a odporkyni
náhradu trov konania nepriznať. Rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej označila za arbitrárny a
založený na nesprávnych skutkových zisteniach. Mala tiež za to, že nevykonaním navrhnutých dôkazov
jej súd odňal možnosť konať pred súdom. Považovala za nesprávne tvrdenie súdu, že účinky darovacej
zmluvy sa platným odvolaním daru zrušili dňom doručenia výzvy na vrátenie daru, keď podľa ustanovení

zák. č. 165/1995 Z. z. (Katastrálneho zákona), až povolením vkladu by sa stala vlastníčkou sporných
nehnuteľností, číže deklaratórnym účinkom vkladového konania a nie konštitutívnym doručením výzvy
na vrátenie daru. Poukázala tiež na to, že vo svojom návrhu zo dňa 08. 04. 2015 sa domáhala vrátenia
daru špecifikovaného v notárskej zápisnici spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jany Jánoškovej, čím
dostatočne špecifikovala predmet vrátenia daru, napriek tomu ju súd prvého stupňa vyzval na doplnenie

návrhuvtomtosmere.Nerealizovaltaksvojupoučovaciupovinnosťpodľa§5ods.1OSPaanipovinnosť
uviesť svoj právny názor podľa § 100 ods. 1 OSP už aj s ohľadom na to, že nedisponuje kvalifikovaným
právnym vzdelaním a ani právnym zástupcom z radov advokátov. Tým narušil princíp rovností zbraní
judikovaný štrasburskými orgánmi o ochrane práva. Mala za to, že pokiaľ by súd vykonal dokazovanie v
smere ňou navrhovanom, bolo by preukázané, či odporkyňa nehnuteľnosť užíva alebo ju už vypratala a

mohol tak vysloviť svoj právny názor, ktorú zo žalôb by mala uplatniť, eventuálne zmeniť znenie petitu.
Nestotožnila sa tiež s výrokom rozsudku v časti uloženia jej povinnosti nahradiť trovy konania odporkyni
vo výške 669,44 eura z dôvodu, že pokiaľ by súd prvého stupňa zistil úplne skutkový stav veci, mal by za
preukázané, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa na jej oslobodenie od povinnosti platenia
trov konania. V tejto súvislosti poukázala na to, že trpí závažnými ochoreniami - vysoký krvný tlak a

cukrovka, ktoré aj v nadväznosti na jej vysoký vek jej neumožňujú nájsť si stály príjem. Z tohto dôvodu je
osobou poberajúcou starobný a vdovský dôchodok vo výške 356,30 eura mesačne, náklady spojené s
liečbou jej ochorení predstavujú výdavok asi 50 eur mesačne, pričom nedisponuje žiadnym hnuteľných
alebo nehnuteľným majetkom ani finančnou hotovosťou na úhradu trov konania. Povinnosť zaplatiť
náhradu trov konania odporkyni by znamenala pre ňu tak existenčné problémy a naviac je potrebné

zobrať do úvahy aj okolnosti, za ktorých návrh vo veci samej podala, keď využila svoje právo ako
poslednú možnosť obrany pre opakujúce sa hrubé správanie odporkyne, jej fyzické ataky a psychický
nátlak voči nej. Naviac, odporkyňa si tým, že je zastúpená Centrom právnej pomoci nebude znášať trovy
konania v prípade výnimočného nepriznania práva na náhradu trov konania, čo jej nespôsobí žiadnu
ujmu. Poukazujúc na tieto skutočnosti, ako i na to, že prvostupňový súd arbitrárne jej žalobný návrh

zamietol dôvodila, že je dôvod pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP pre nepriznanie náhrady trov konania
odporkyni. Súčasťou odvolania odporkyne bolo i jej návrh na priznanie jej oslobodenia od platenia
súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 OSP z dôvodov jej finančných a sociálnych pomerov a pretože
v danom konaní nejde o svojvoľné alebo bezúspešné bránenie práva.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdiť ako vecne správny. Poukázala na to, že pôvodný návrh dňa 08. 04. 2015 na výzvu
súdu navrhovateľka doplnila a špecifikovala, pričom skutočnosť, že navrhovateľka sa rozhodla na súde
vystupovať sama bez právneho zástupcu bolo jej slobodné rozhodnutie a nespôsobilo to narušenie
princípu rovnosti zbraní. Dôvodila, že súd nemôže a nemá povinnosť nahradzovať úlohu advokátov a
že súd prvého stupňa pred vyhlásením rozsudku oboznámil účastníkov s ust. § 120 ods. 4 OSP a

naviac nie je zákonom stanovená povinnosť súdu informovať účastníkov konania ako sa mu javí daná
vec. Mala za to, že žalobný petit mal byť uvedený podľa ust. § 80 písm. c/ OSP ako petit určovací, aby
rozhodnutie súdu bolo aj vykonateľné, a keďže aj po doplnení navrhovateľkou žalobný petit bol vadný,
súd mu nemohol vyhovieť. V opačnom prípade by súd si ako predbežnú otázku vyriešil, či boli splnené
podmienky pre vrátenie daru podľa § 630 OZ. Okrem toho navrhovateľka v návrhu uvádzala skutočnosti,

ktoré sa nezakladali na pravde a krivo ju obvinila z fyzického napádania a slovných vyhrážok. Právne
naopak, bola to navrhovateľka, ktorá sa nevedela zmieriť s tým, že si našla nového partnera a neustále
ju slovne napádala a vyvolávala hádky a konflikty. V súvislosti so žiadosťou navrhovateľky o oslobodenie
od súdnych poplatkov poukázala na skutočnosť, že navrhovateľka, ak by bola v zlej finančnej situáciiako uvádza, mohla požiadať na začiatku konania Centrum právnej pomoci o poskytnutie bezplatnej
právnej pomoci, čo neučinila a aj vo veci odvolania proti rozsudku sa opätovne obrátila na renomovanú
advokátsku kanceláriu. V súčasnosti sa situácia zmenila, pretože s bývalým manželom Y.. uzavrela

dohodu o vyporiadaní BSM a kúpnu zmluvu dňa 18. 11. 2015 ohľadom sporných nehnuteľností, z
ktorého dôvodu po povolení vkladu vlastníckeho práva sa stane žalobný návrh navrhovateľky celkom
bezpredmetný.
Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 15. 01. 2016 navrhovateľka zobrala svoje
odvolanie v časti týkajúcej sa veci samej , t. j. smerujúcemu voči výroku o zamietnutí návrhu späť a

naďalej zotrvala len na odvolaní smerujúcemu voči výroku o trovách konania.
Podľa § 207 ods. 2 OSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal
odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa§207ods.3OSP,aksaodvolanieoktoromnebolorozhodnuté,vzalospäť,odvolacísúdodvolacie
konanie zastaví.
Podľa § 222 ods. 1 OSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia

nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.
Späťvzatie odvolania je výlučný dispozitívny úkon účastníka konania, pri ktorom odvolací súd
nerozhoduje o pripustené späťvzatia odvolania a odvolacie konanie iba zastaví.

V danom prípade navrhovateľka písomným podaním zo dňa 14. 01. 2016 bez akúkoľvek pochybnosť
prejavila svoju vôľu a vzala svoje odvolanie vo veci samej späť, a preto odvolací súd odvolacie konanie
v tejto časti v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou zastavil.
Následne odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľky proti výroku o trovách konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.

2 OSP a dospel k záveru, že jej odvolanie je dôvodné.
Rozhodovanie o náhrade trov konania, v ktorom sa premieta zásada zodpovednosti za výsledok
občianskoprávneho(sporového)konania,oktorýprípadvsúdenejveciide,jeupravenévust.§142OSP.
Základnýmmerítkomprenároknanáhradutrovjemieraúspechuvoveciatentotrebachápaťvzávislosti
od výsledku súdneho sporu v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane

účastníkov konania znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci, a vydá
rozsudok v súlade s navrhovaným petitom. Pokiaľ teda účastník má plný úspech vo veci, má právo na
náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva (§ 142
ods. 1 OSP). V prípade, že mal úspech len čiastočný, náhrada trov konania bude pomerne rozdelená
alebo v prípade, že úspech a neúspech sú vyvážené, vysloví súd, že žiadny z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 OSP). Určité odchýlky od týchto zásad pripúšťa ust. § 142 ods. 3 OSP
podľa ktorého, ak účastník mal vo veci neúspech len v pomerene nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o
výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, môže mu súd priznať plnú náhradu
trov konania. Výnimku z práva na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti reprezentuje ust. §
143 OSP, podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti

navrhovateľovi,aksvojimsprávanímnedalpríčinunapodanienávrhunazačatiekonaniaatiežust.§150
OSP. Ostatne uvedené ustanovenie rozlišuje dva prípady, kde zákonodarca ponecháva na úvahe súdu
za splnenie zákonných podmienok, či v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania neprizná
alebo túto primerane zníži. Takáto situácia nastane, pokiaľ súd zistí dôvody hodné osobitného zreteľa
(ods. 1), alebo ak ide o drobný spor a trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke (ods. 2).

Podľa ustálenej súdnej praxe aplikácia ust. § 150 ods. 1 OSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď
sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi, avšak súd
dospeje k záveru, že sú to dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania úspešnému
účastníkovi celkom alebo z časti neprizná. Súdna prax v tejto súvislosti zastáva názor, že musí ísť

o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený. Úvaha súdu, či ide o
výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať okolnostiam
konkrétneho prípadu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd
bežne prihliada jednak na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania,
ako aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku a na postoj účastníkov v priebehu konania. Pri

rozhodovaní súdu o tom, či sú splnené podmienky ust. § 150 ods. 1 OSP pre nepriznanie (úplné, či
čiastočné) náhrady trov konania úspešnému účastníkovi je potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých
sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa, boli preukázané a to zo všetkých aspektov, ktoré
sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. Nepriznanie náhrady trov konania preto musízodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby
sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania.

Vsúdenejvecinietsporuotom,žepredmetomkonaniabolnávrhnavrhovateľky,ktorýmsaododporkyne
domáhala vrátenia daru a to spoluvlastníckeho podielu v 1 k ňou špecifikovaným nehnuteľnostiam v
kat. úz. H. U. zapísaných na LV č. XXX. Preskúmavaným rozsudkom bol návrh navrhovateľky v celom
rozsahu zamietnutý, čo znamená, že odporkyňa mala v konaní plný úspech, čím bol v zásade daný
dôvod pri rozhodovaní o náhrade trov konania pre aplikáciu ust. § 142 ods. 1 OSP a teda pre priznanie

odporkyni náhrady trov konania potrebných na účelné bránenie jej práva proti v konaní neúspešnej
navrhovateľke. Takto postupoval i súd prvého stupňa, ktorý o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 OSP a vzhľadom na úspech odporkyne v konaní jej priznal náhradu trov konania vo výške 669,44 eura,
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, pričom špecifikoval i úkony právnej služby, náhradu hotových
výdavkov a rovnako tak osvetlil i ako dospel k výške odmeny za 1 úkon právnej služby. So správnosťou
tohto rozhodnutia by sa však bolo možné stotožniť len za situácie, pokiaľ by na strane navrhovateľky

neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré navrhovateľka vo svojom odvolaní sa i osobitne
odvoláva,umožňujúcesúduaplikovaťjehomoderačnéprávoanáhradutrovkonaniacelkomalebosčasti
odporkyni nepriznať.

Za situácie, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania neposudzoval vec i z hľadiska

aplikácie ust. § 150 ods. 1 OSP, pričom odvolací súd by svoje prípadné rozhodnutie „nečakane“
založil na iných právnych záveroch, než súd prvého stupňa, v skutočnosti by tým odporkyni odňal
právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. Tým by porušil právo
odporkyne na spravodlivý proces, keďže až z rozhodnutia odvolacieho súdu by sa odporkyňa dozvedela,
že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver zo skutočností, ktoré dosiaľ neboli súdom prvého stupňa

hodnotené. K novým právnym záverom by sa tak účastníci konania nemali možnosť vyjadriť, keďže
z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa sa nejavili významnými. K požiadavke
dôsledného rešpektovania ústavného princípu spravodlivého procesu preto odvolací súd mohol učiniť
zadosť iba kasačným rozhodnutím.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej
časti týkajúcej sa trov konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne
rozhodnúť o náhrade trov konania vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP) za súčasného
zváženia aplikácie ust. § 150 ods. 1 OSP na daný prípad a po náležitom posúdení s tým súvisiacich

skutkových okolností uvádzaných navrhovateľkou v jej odvolaní. Prv však súd prvého stupňa rozhodne
i o návrhu navrhovateľky na priznanie jej oslobodenia od súdnych poplatkov obsiahnutom v odvolaní
navrhovateľky.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.