Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 17, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/247/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917212409
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7917212409.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. S., H.. X.X.XXXX, R. C.
Q. XXX/XX, S., o zaplatenie 1.799,77 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trebišov č.k. 15Csp/313/2017-114 z 28.3.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi sumu 1.799,77 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil mu povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške bude rozhodnuté osobitným
uznesením po právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.799,77 eur s 28% ročným
úrokom z omeškania od 1.8.2017 do zaplatenia titulom nepovoleného prečerpania účtu a náhrady trov
konania.

3. Vychádzal zo zistenia, že 8.4.2014 žalobca so žalovaným ako majiteľom účtu uzavreli Zmluvu o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 7193750001, na základe ktorej žalobca
pre žalovaného zriadil a viedol účet č. K.. Dňa 13.12.2014 strany sporu uzavreli Zmluvou o povolenom
prečerpaní na účte do výšky limitu 600,- eur. Na základe žiadosti o zmenu služby povolené prečerpanie
zo dňa 9.1.2015, a následnej žiadosti zo dňa 12.2.2015 sa zmenil limit povoleného prečerpania na
sumu 1.000,- eur. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 1.12.2014 do 31.7.2017 súd

zistil, že žalovaný porušil podmienky uzatvorenej zmluvy, dostal sa do nepovoleného debetu vo výške
1.799,77 eur. Žalobca z uvedeného dôvodu zatvoril účet žalovaného č. K. a o tejto skutočnosti informoval
žalovaného posledným výpisom z účtu. Vzhľadom k tomu, že účet je možné uzatvoriť len v prípade, ak
je na ňom nulový zostatok, žalobca vykonal dňa 31.7.2017 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy
debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Z predloženého výpisu
z účtu žalovaného vyplýva, že ku dňu 31.7.2017 nastalo vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu vo výške
žalovanej istiny (len interná transakcia banky).

4.Poprávnomposúdenívecipodľa§708,§709ods.1,§497,§502ods.1,§365vetaprváObchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 OZ, § 1 ods. 1,2, § 9
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. vychádzajúc z vykonaného dokazovaniadospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný v časti žalovanej istiny. Nárok žalobcu
posúdil ako nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Za nesporné považoval, že žalobca na základe
uzavretej zmluvy zriadil a viedol pre žalovaného účet a na základe uzavretej zmluvy a žiadosti mu povolil

prečerpanie až do výšky 1.000,- eur. Nebola spornou ani skutočnosť, že žalovaný porušil dohodnuté
podmienky banky a so svojim účtom sa dostal do nepovoleného debetu. Za dôvodnú považoval žalobu o
zaplatenie 1.799,77 eur, predstavujúcej neuhradený zostatok nepovoleného prečerpania. Vychádzajúc
z § 3 ods. 1 a § 39 OZ posudzoval platnosť právneho úkonu a dospel k záveru, že výšku úroku 28%
vzhľadom na priemernú úrokovú sadzbu obchodných bánk v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. k 8.4.2014,

ktorá bola najvyššej výške 10,59 % považoval dohodu o výške úroku o nepovolenom prečerpaní v
prejednávanom úverovom vzťahu za absolútne neplatný právny úkon. Dohodnuté úroky prevyšovali
priemernú cenu úverov poskytovaných bankami v rozhodnom období o viac ako 164 %. Z uvedených
dôvodov nárok žalobcu na úrok z nepovoleného prečerpania vo výške 28% ročne ako nedôvodný
zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Úspešnému žalobcovi priznal nárok na
plnú náhradu trov konania, keďže mal v spore úspech v časti žalovanej istiny s tým, že o výške
bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Nevyhovel žiadosti žalovaného uhradiť dlh v
splátkachberúcdoúvahyvýškužalovanejsumy.Malzato,žesúčasnásituáciažalovanémuneumožňuje

určiť takú výšku splátok, ktoré by zaručili, že dlžná suma bude vyrovnaná v priebehu jedného roka, ako
to je v rozhodovacej činnosti súdov obvyklé.

6. Rozsudok vo výroku, ktorým žaloba bola zamietnutá napadol včas podaným odvolaním žalobca z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. Navrhol rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmeniť,

žalovaného zaviazať zaplatiť mu aj úrok vo výške 28% z nezaplatenej sumy 1.799,77 eur od 1.8.2017 do
zaplatenia a náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti
dohody o výške úroku pri nepovolenom prečerpaní z dôvodu, že prevyšujú priemernú cenu úverov
poskytovaných bankami v rozhodnom období o viac ako 164 %. Rozsudok považoval v napadnutej časti
za nesprávny. Poukázal na to, že úrok za užívanie prostriedkov z prekročenia je odplatou za poskytnutie

finančných prostriedkov, teda cenou poskytnutého úveru. V zmysle § la ods. 2 Nar. vl. SR č. 87/1995
Z.z., ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo
o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100,- eur, je najvyššia
prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30% ročne. Citujúc §
25 zák. č. 129/2010 Z.z. a § 18 cit. zák. mal za to, že na daný nárok si uplatnil z titulu prekročenia, ktoré

upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa § 18 ods. 1 tohto zákona postačuje,
ak veriteľ' informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Výšku úrokových sadzieb
zverejňuje v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne vývesky, ale aj historické. Mal za to,
že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na svojom webovom sídle a v pobočkách splnil povinnosť v
zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon podľa neho nevyžaduje uvedenie úrokovej

sadzby v zmluve o účte. Z uvedeného podľa neho jasne vyplýva, že ide o úrokovú sadzbu a jeho výška
je v súlade s Nar. vl. č. 87/1995 Z.z..

7. Odvolanie žalobcu bolo žalovanému v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. doručené 15.6.2018.

8. Krajský súd v Košiciach pred rozhodnutím o odvolaní vyzval strany sporu v zmysle § 382 C.s.p., aby
sa písomne vyjadrili k možnému použitiu ust. § 1 ods. 4 a § 18 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri
rozhodovaní v tomto spore, ktoré sa vzťahuje na danú vec a ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo
použité s tým, že bude skúmať možnosť použitia § 18 zák. č. 129/2010 Z.z. pri zohľadnení ust. § 1 ods.

4 cit. zák.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyššie uvedenej výzve uviedol, že predmetom konania na základe odvolania
sa stal výlučne nárok na príslušenstvo z prekročenia
(nepovoleného debetu) pričom zrušením úverového rámca na bežnom účte žalovaného a neuhradením

dlhu vzniknutého na bežnom účte sa dlh - záporný zostatok na účte - dostal do režimu prekročenia,
t.j., nepovoleného debetného zostatku, z tohto dôvodu má za to, že na nárok, ktorý zostal predmetom
konania, nie je potrebné ani možné aplikovať ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. upravujúce náležitosti
zmluvy o povolenom prečerpaní, ktorá však už nie je titulom nároku, ktorý zostal predmetom konania. Ajz týchto dôvodov mal za to, že na posúdenie nároku, ktorý zostal predmetom konania je správne použiť
ust. § 18 zák. č. 129/2010 Z.z. Po citácii § 18 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. konštatoval, že zmluva o
účte teda pre vznik nároku na úrok z prekročenia v zmysle zákona nemusí ako obligatórnu náležitosť

obsahovať údaj o výške úroku. Postačuje, aby ako veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu
o úrokovej sadzbe. Zdôrazňoval, že zverejňuje VOP ako i výšku úrokových sadzieb v Úrokovej výveske
na web stránke, a to nielen aktuálne, ale i historické. Žalovaný bol teda informovaný o výške úrokovej
sadzby Prekročenia vo Výveske úrokových sadzieb, o rozsahu svojho prekročenia bol informovaný v
poštou doručovaných výpisoch z účtu a možnosti vzniku prekročenia bol informovaný v znení VOP

upresňujúcimi a vysvetľujúcimi ustanoveniami ohľadom nepovoleného debetného zostatku. Požiadavka
zákona teda bola splnená. K primeranosti úrokovej sadzby úroku z prekročenia uviedol, že ide o úrok
z úveru, ktorý nebol dohodnutý zmluvne a dlžník ho teda čerpá bez zmluvného titulu. Nemožno preto
prekročenie porovnať s úvermi splatnými nad 5 rokov. Namietal, že súd neuviedol žiadne konkrétne
trhové relácie, o ktoré by opieral svoje právne závery. V tejto súvislosti poukazoval na ust. § 53 ods.
6 OZ, § 1 ods. 4 vyhl. č. 87/1995, poukazoval na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.4.2012,

uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/l0/2018-154 zo 14.06.2018, Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. lCo/247/2017 z 12.6.2018 a 1Co/317/2017 zo 17.10.2018, ako aj 1Co/86/2018 z
5.12.2018. Napokon uvádzal, že z priloženej štatistiky NBS, uvádzajúcej priemerné (nie najvyššie)
úrokové sadzby prečerpania účtu (zo štatistiky nie je zrejmé, či ide o povolené prečerpania), v danom
období mesiac 4/2016 a nasl., priemerná úroková sadzba obdobných úverov bola v rozpätí 13,7 %

až 14,24 % ročne. Vzhľadom na to podľa neho v danom konaní jednoznačne sadzba uplatneného
úroku v danom konaní teda jednoznačne neprimerane neprevyšuje najvyššiu úrokovú sadzbu trhovo
porovnateľných úverových produktov, keďže prevyšuje priemernú sadzbu dvojnásobne. K vyjadreniu
pripojil úrokové miery úverov za obdobie január 2016 až september 2017.

10. Žalovaný sa k výzve, ktorú si v odbernej lehote neprevzal, nevyjadril.

11. Krajský súd ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné vyhovieť.

12. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené nebol napadnutý odvolaním, stal sa právoplatným,
preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok, ktorým

bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a výrok o trovách konania (ďalej len „rozsudok“).

13. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.7.2019 o 10.30 hod., v

pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené dňa 11.7.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

15. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
191 C.s.p. ( do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo.

17. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení

dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čomalo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p. (do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale

nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že aj keď súd vec čiastočne nesprávne právne posúdil, uvedená
skutočnosťnemalazanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,pretoževsporevecnesprávnerozhodol.

20. Podľa § 1 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý

sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ust. § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a)
až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 16, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, §
20 až § 23 a § 25 až § 27.

21. Z cit. zák. ust. vyplýva, že na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania sa nevzťahuje ust.

§ 18 zák. č. 129/2010 Z.z..

22. V danom prípade žalobca odôvodňoval svoj nárok práve s poukazom na ust. § 18 zák. č. 129/2010
Z.z. tvrdiac, že zmluva o účte teda pre vznik nároku na úrok z prekročenia nemusí ako obligatórnu
náležitosť obsahovať údaj o výške úroku. Vzhľadom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu (§ 9 ods. 1 zák. č. 12/2010 Z.z.) aj výška úrokov musí byť uvedená priamo v zmluve.
Žalobca však nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku vo výške 28% v spotrebiteľskej zmluve,
ani v zmluve o povolenom prečerpaní na účte.

23. Z dokazovania bolo nepochybne zistené, že samotná zmluva neupravuje konkrétne aké odplaty

za služby by bol žalovaný, a za akých podmienok, povinný platiť. Táto iba odkazuje na sadzobník a
Všeobecné obchodné podmienky. Úrokové sadzby produktov, ani Všeobecné obchodné podmienky
neboli individuálne dojednané medzi stranami sporu a nespĺňajú kritérium písomného uzavretia zmluvy,
nejedná sa preto o platné dojednanie.

24. Pokiaľ žalobca argumentoval ust. § 18 zák. č. 129/2010 Z.z. podľa záveru odvolacieho súdu dané
ust.nemožnoaplikovaťvpredmetnomsporevzhľadomnato,ževzmysle§1ods.4zák.č.129/2010Z.z.
ustanovenie§18tohtozákonanemožnouplatniťnaspotrebiteľskýúverformoupovolenéhoprečerpania.
V danom prípade medzi stranami sporu došlo k uzavretiu úveru o povolenom prečerpaní a žalobcom
uplatnený nárok sa až po zrušení úverového rámca na bežnom účte žalovaného následne dostal do

režimu prekročenia, pričom po zrušení úverového rámca žalovaný z účtu nečerpal finančné prostriedky.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a súvisiacom
výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, trovy
odvolacieho konania mu však preukázateľne nevznikli, neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).