Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109213919
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4109213919.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, právnej veci žalobcu: Q.. Q. S. Veterinárna
ošetrovňa, s miestom podnikania Hlohovec, Nitrianska 42, IČO: 34 304 649, zastúpený: JUDr. Daniel
Pavelka, advokát, so sídlom Hlohovec, Pribinova 46, proti žalovanej: Q.. U. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
K., Q. XXX/XX, zastúpená: JUDr. Peter Vačok, advokát so sídlom Bratislava, Vazovova 9/A, o zaplatenie
sumy 500,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
12C/60/2010-286 zo dňa 11. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od
žalovanej zaplatenia sumy 500,73 eura s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol s poukazom na
ust. § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci
samej. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 51, §488, § 491,
§ 494 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V dôvodoch uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal zaplatenia sumy 500,73 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 500,73 eura
od 03.06.2009 do zaplatenia , ktorá suma predstavuje jeho pohľadávku voči žalovanej ako neuhradenú

časť odmeny za poskytnutú veterinárnu starostlivosť a lieky šteňatám žalovanej v mesiaci marec a apríl
2009 . Za poskytnuté veterinárne vyšetrenie a podanie liekov si žalobca vyúčtoval v šiestich príjmových
pokladničných dokladoch spolu sumu 908,11 eura a žalovaná dňa 31.3.2009 uhradila z tejto sumy len
zálohu vo výške 407,18 eura a zvyšok sumy 500,73 eura si žalobca uplatňuje v tomto konaní.
1.2 Súd prvej inštancie na návrh žalobcu vydal platobný rozkaz č.k. 25Ro/98/200918 dňa 13.07.2009,
ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej pohľadávky a náhrady trov konania. Proti platobnému
rozkazu podala odpor žalovaná a namietala že v dôsledku konania žalobcu, ktorý nesprávne stanovil

diagnózu a poskytol nevhodnú liečbu i lieky, došlo k uhynutiu osem z deviatich šteniat. Žalobca
svojím konaním porušil povinnosť stanovenú pre vykonávanie veterinárnej starostlivosti súkromnými
veterinármi ustanovenú v § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 442/2004 Z.z. o o súkromných veterinárnych
lekároch a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a to vykonať
súkromnú veterinárnu činnosť odborne. Z uvedených dôvodov odmieta zaplatiť žalobcovi žalovanú
sumu. V dôsledku podaného odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu a súd vec prejednal .
1.3 Súd prvej inštancie o žalobe rozhodol prvý krát rozsudkom zo dňa 03.06.2013 č.k. 12C/60/2010-151

tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 500,73 eura s 9% úrokom z omeškania ročne
od 03.06.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. Vychádzal zo záveru, že žalobca preukázal
existenciu svojho nároku príjmovými dokladmi, ktoré preukazujú, že úkony vykonal a poskytol liečbu
a preto má nárok na ich úhradu. Zároveň konštatoval, že nebolo preukázané, že by žalobca vykonalsvoju veterinárnu činnosť neodborne a mal za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno keď
nepreukázala, že žalobca nevynaložil potrebnú starostlivosť na vyliečenie šteniat. Proti tomuto rozsudku
podala odvolanie žalovaná a o jej odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 31.03.2014

č.k. 7Co/207/2013-181 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. V dôvodoch svojho zrušujúceho uznesenia uviedol, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, keďže
z rozhodnutia nie je možné zistiť na základe akých dôkazov dospel k záveru, že liečebnú starostlivosť
poskytol žalobca riadne a že nezanedbal určenie správnej diagnózy, ak na znalecký posudok MVDr.
Juraja Rákossyho č. 99/12, ako na nepoužiteľný a nedôveryhodný neprihliadol, napriek tomu, že v

konaní nariadil znalecké dokazovanie a potom na tento znalecký posudok neprihliadol. Odvolací súd
uviedol, že ak súd zistil nepresnosti alebo chyby v znaleckom posudku mal vyzvať znalca na ich
odstránenie a pokiaľ účastníci konania znalecký posudok namietali, mal nariadiť výsluch znalca a na
pojednávaní sa zaoberať námietkami účastníkov k znaleckému posudku. Zároveň dodal, že žalovaná
ako účastníčka konania nenesie zodpovednosť za prípadne chyby znaleckého posudku, a pokiaľ sa v
konaní bránila tým, že náklady účtované žalobcom za poskytnuté služby sú neprimerane vysoké, súd sa

s touto obranou žalovanej mal riadne vysporiadať. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie mal zaoberať
tvrdením žalovanej, že liečebná starostlivosť bola žalobcom poskytnutá nesprávne a náklady na liečbu
uplatnené v tomto konaní sú neprimerané. Keďže v danom prípade ide o posúdenie odbornej otázky
správne súd postupoval, keď do konania pribral znalca. Na znalecký posudok však neprihliadol, no
v dôvodoch rozhodnutia vytkol žalobkyni, že neuniesla dôkazné bremeno keď nepreukázala, že úhyn

šteniat je v priamej súvislosti s konaním žalobcu.
1.4 Po zrušení a vrátení veci, súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, doplnil
dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia a o žalobe rozhodol napadnutým rozsudkom ( v
poradí druhým) tak, že žalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako súkromný
veterinárny lekár poskytoval v dňoch 30.3.2009-3.4.2009 veterinárnu starostlivosť šteňatám žalovanej,

pre zdravotné problémy. Šteniat bolo deväť, prežilo len jedno, ktoré nakoniec liečil iný veterinár,
zvyšných osem uhynulo. Celý priebeh ako žalobca pri liečbe postupoval je popísaný v príjmových
dokladoch zo dňa 30.3.2009-3.4.2009 kde sú uvedené úkony, ich počet a cena . Všetky príjmové
doklady sú žalovanou podpísané . Žalobca vyčíslil cenu za poskytnutú veterinárnu starostlivosť a
lieky vo výške 907,91 eura ( z príjmových dokladov vyplýva suma 908,11 eura) , žalovaná zaplatila

ako zálohu za veterinárne ošetrenie žalobcovi sumu 407,18 eura. Žalovaná zvyšnú sumu 500,73 eura
žalobcovi odmietla zaplatiť z dôvodu, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosť a v dôsledku
zle stanovenej diagnózy a nevhodnej liečby ako aj nevhodne podaných liekov, došlo k úhynu šteniat.
To, či úhyn šteniat je v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalobcu, je odbornou otázkou, ktorú súd
sám nebol oprávnený riešiť a preto na návrh žalovanej nariadil znalecké dokazovanie. Súd pribral

do konania znalca v odbore veterinárstvo odvetvie- choroby zvierat ,kynológia a chov koní, MVDr.
Juraja Rákossyho, ktorý vypracoval znalecký posudok č.99/2012 dňa 7.11.2012 . Žalobca nesúhlasil
s týmto posudkom a k jeho námietkam sa znalec písomne vyjadril a bol vypočutý aj na pojednávaní
dňa 15.04.2015. Zo znaleckého posudku vyplýva, že liečebný postup žalobcu nebol správny, pretože
nedokončil odborné stanovenie diagnózy, tá bola stanovená len na základe klinických príznakov a bez

adekvátnych testov nebolo možné stanoviť presnú diagnózu. Neboli urobené základné úkony ( výter,
odber krvi, neodobral vzorku, nedal urobiť antibiogram, nezmeral ani raz teplotu, nepodal účinnú látku,
ktorá by najlepšie zaberala, nepožiadať o laboratórne vyšetrenie, najlepší liek aký mohol použiť bol
Stagloban) a toto „nekonanie“ žalobcu je v priamej súvislosti s úhynom šteniat . Súd konštatoval, že o
tom, že liečba žalobcu zrejme nebola zvolená správne svedčí aj ten fakt, že prežilo len jedno šteňa , ktoré

žalobkyňa zaniesla inému veterinárovi- MVDr. Červenkovej a táto svedkyňa na pojednávaní uviedla, že
tak ako ona aj žalobca mal urobiť vyšetrenia a mohol zmeniť antibiotiká.
1.5 Súd poukázal na to, že v prípadoch poskytovania zdravotnej starostlivosti pripadá do úvahy
najmä zodpovednosť lekára za škodu na zdraví, pričom protiprávnosť má dve formy: protiprávne
konanie a protiprávne nekonanie, ak lekár bol povinný konať a nekonal, čo v tomto prípade potvrdil

aj znalec na pojednávaní, že úhyn šteniat je v priamej súvislosti s nekonaním žalobcu, pretože
žalobca nevykonal žiadne vyšetrenia, ktoré spomínal znalec ako sú odber krvi, výtery, neodobral vzorku,
neurobil antibiogram, kde by mal výsledok do 3 dní, podľa znalca po telefóne aj skôr, znalec opakovane
zdôrazňoval, že žalobca mal použiť iné lieky, najlepšie Stagloban alebo iné liečivo s rovnakou účinnou
látkou, tu platí sprísnená absolútna objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, ktorá je

uvedená v ustanovení § 421a OZ, kde podľa odseku 1 každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú
okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili.
Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Podľa ods.2 zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na
poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb. Z uvedenéhovyplýva, že nie je možné zbaviť sa zodpovednosti za škodu na zdraví, ktorá vznikla napríklad použitím
nesprávnych liekov. Keďže z takto doplneného dokazovania vykonaného hlavne výsluchom znalca
vyplýva, že úhyn šteniat je v priamej príčinnej súvislosti s nekonaním žalobcu, ktoré spočíva v

nevykonaní žiadnych vyšetrení a v aplikácii liekov, ktoré neviedli k vyliečeniu šteniat, súd žalobu žalobcu
zamietol.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že
súdu prvej inštancie uloží povinnosť zadať vykonanie kontrolného znaleckého posudku inému znalcovi

zapísanému v zozname znalcov, znaleckému ústavu, alebo znalcovi z ČR. Žalobca je toho názoru, že
na základe vykonaného dokazovania súd správne dospel k záveru, že žalobca poskytoval šteňatám
žalovanej veterinárnu starostlivosť v dňoch 30.03.2009 až 03.04.2009 (pričom dňa 03.04.2009 vykonal
len opakovanú kanyláciu 6-tich šteniat a na žiadosť žalovanej jej podal lieky na domáce liečenie). Z
vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, že by mal žalobca liečiť deväť šteniat žalovanej, z
ktorých malo prežiť len jedno, a ktoré mal liečiť iný veterinár. Sú to len subjektívne tvrdenia žalovanej,

ktoré žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. Počet šteniat, ktoré mala mať žalovaná v
predmetnom období nebol v konaní objektívne ustálený, takže nie je jasné, koľko ich v skutočnosti bolo.
Žalobca je toho názoru, že z jeho strany bola šteňatám žalovanej poskytnutá veterinárna starostlivosť
a podané lieky tak, ako je to uvedené v príjmových dokladoch vystavených za obdobie od 30.03.2009
do 03.04.2009, ktoré žalovaná vlastnoručne podpísala a ich správnosť potvrdila. S odkazom na počet

veterinárnych úkonov a množstvo podaných liekov, ktoré sú zachytené v príjmových dokladoch, ktoré
žalovaná vlastnoručným podpisom potvrdila, vykonal žalobca sumárne vyúčtovanie za poskytovanie
veterinárnej starostlivosti a lieky vo výške 907,91 eura, pričom žalovaná zaplatila žalobcovi len časť
jeho pohľadávky vo výške 407,18 eura. Neuhradený zostatok pohľadávky žalobca, ktorý je predmetom
žaloby tak predstavuje sumu 500,73 eura. Žalovaná odmietla pohľadávku žalobcu uspokojiť a súd

žalobu žalobcu zamietol s odôvodnením, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v
dôsledku zle stanovenej diagnózy, nevhodnej liečby a nevhodne podaných liekov malo dôjsť k úhynu
šteniat. Žalobca je toho názoru, že postup súdu, ktorým odmietol žalobcovi priznať nárok na zaplatenie
odplaty za jeho veterinárne výkony a dodané lieky s odôvodnením, že žalobca nemal postupovať s
odbornou starostlivosťou nemá žiadnu oporu v zákone. Najdôležitejšie je však to, že žalovaná v konaní

nevzniesla žiaden protinávrh resp. vzájomný návrh vo vzťahu k nároku uplatnenému zo strany žalobcu,
ktorý by mohol mať za následok nepriznanie nároku žalobcu ako takého alebo jeho časti. Ak žalovaná
takýto protinávrh alebo vzájomný návrh v konaní nevzniesla konal súd v rozpore so zákonom, najmä v
rozpore s ust. § 153 odsek 2 OSP, ak žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorá mu
preukázateľne vznikla, a to výhradne s poukazom na dodatočne v konaní prejavené subjektívne názory

žalovanej v tom smere, že žalobca nemal pri poskytovaní veterinárnej starostlivosti a dodávaní liekov
postupovať s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí síce výslovne
odkázal na aplikáciu ust. § 421a Občianskeho zákonníka, avšak ako je už uvedené, žalovaná vznik
škody nepreukázala, nevyčíslila jej výšku a takýto nárok si neuplatnila voči žalobcovi osobitným
ani vzájomným návrhom. Rozhodnutie, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie sumy s

poukazom na vznik škody žalovanej, ktorá nebola preukázaná ani čo do titulu, ani čo do výšky,
a ktorý nebol v konaní uplatnený je tak svojvoľné a nepreskúmateľné. Žalobca opakovane žiadal,
aby súd k znaleckému posudku pre jeho nulovú výpovednú hodnotu vôbec neprihliadal alebo aby
zadal vykonanie nového znaleckého posudku inému znalcovi. Súd prvej inštancie žiadosti žalobcu o
vyhotovenie nového znaleckého posudku iným znalcom nevyhovel s odkazom na tvrdenie, že MVDr.

Rákossy je jediným znalcom zapísaným v odbore veterinárstvo, preto možno vychádzať výhradne z jeho
znaleckého posudku. Táto argumentácia je však účelová a nepravdivá, pretože v zozname znalcov v
odbore veterinárstvo je zapísaných ďalších 6 osôb, pričom minimálne Prof. Ing. Imrich Beseda, Dr.Sc.
má identické zameranie ako MVDr. Rákossy. Žalobca ďalej uviedol, že ak sa odvolací súd stotožní s
názorom žalobcu, že výška jeho nároku bola riadne preukázaná (potvrdením príjmových dokladov zo

strany žalovanej) a v konaní nie je potrebné skúmať správnosť jeho postupu pri poskytovaní veterinárnej
starostlivosti šteňatám žalovanej, keďže žalovaná tieto nikdy nereklamovala a nedomáhala sa voči
žalobcovi náhrady škody, žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú k náhrade trov prvostupňového ako i odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Občiansky súdny poriadok bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutievydal dňa 11.11.2015 t. j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd, rozhodujúc o
odvolaní už za účinnosti nového procesného predpisu , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné
účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj
po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného
sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov
tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho

konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 CSP), a
princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1
CSP). Preto odvolací súd v rozhodovacom procese aplikoval už ustanovenia CSP.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie

žalobcubeznariadeniaodvolaciehopojednávania,keďženevzhliadoldôvodnanariadeniepojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. §
219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Keďže odvolací súd dospel k
tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom
rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté

v prvoinštančnom rozhodnutí.
6. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
8. Predmetom tohto sporového konania je žaloba o zaplatenie sumy 500,73 eura s príslušenstvom,

ktorú žalobca odôvodnil tým, že má voči žalovanej uvedenú pohľadávku , ktorá predstavuje nezaplatenú
úhradu za žalobcom poskytnutú veterinárnu starostlivosť a lieky trom šteňatám žalovanej v období
marec a apríl 2009. Svoj nárok oprel o príjmové pokladničné doklady podpísané žalovanou, v počte
6 kusov, v ktorých sú uvedené ním urobené výkony , ich počet a cena ako aj poskytnuté lieky, ich
množstvo a cena, spolu vo výške 907,91 eura. Príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 31.03.2009

žalobca preukazoval, že žalovaná mu zaplatila zálohu za veterinárne ošetrenie šteniat vo výške 407,18
eura, ale odmietla mu zaplatiť zvyšok vo výške 500,73 eura. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a v
rámci obrany namietala dôvodnosť žalovanej pohľadávky s poukazom na to, že žalobca nestanovil
správne diagnózu a preto aj poskytnutá liečba( úkony) a podané lieky, boli nevhodné , v dôsledku čoho
osem z deviatich šteniat uhynulo.

9. Súd prvej inštancie vzhľadom na obranu žalobkyne nariadil vo veci znalecké dokazovanie a tento
procesný postup súdu bol správny, keďže išlo o odbornú otázku. Zo závermi znaleckého posudku MVDr.
Juraja Rákossyho č. 99/2012 sa súd prvej inštancie po tom, čo bol znalec vypočutý k námietkam žalobcu
a aj sa k nim písomne vyjadril, stotožnil. Prijal záver, že liečba žalobcu bola neprofesionálna, zanedbaná
a s negatívnym výsledkom a preto fakturácia za úkony k takejto liečbe bola neadekvátna, fakturované

sumy nezodpovedajú reálnym nákladom.

10. Podľa § 488 Obč. zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo
na plnenie ( pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Žalobca si uplatňuje pohľadávku zo záväzkového vzťahu , ktorý vznikol medzi ním ako súkromným

veterinárom a žalovanou na základe ústnej dohody o poskytnutí veterinárnej starostlivosti., ide teda
o zmluvný typ, ktorý nie je upravený v ôsmej časti Občianskeho zákonníka ako pomenovaná zmluva,
ale ide o zmluvný typ upravený v osobitnom zákone ( zákon o súkromných veterinárnych lekároch).
Žalobca je súkromný veterinárny lekár , ktorého práva a povinnosti sú upravené zákonom č. 442/2004
Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov SR a o zmene a doplnení

zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov( v znení zákona č. 39/2007 Z.z., 99/2008 Z.z.).
12. Predmetom úpravy tohto zákona sú okrem iného aj práva a povinnosti súkromných veterinárnych
lekárov ( § 1 písm.b/ ). Súkromný veterinárny lekár okrem povinností uvedených v osobitnom predpise( §12 zák. č. 488/2002 Z.zt. v znení zák. č 472/2003 Z.z) je povinný vykonávať súkromnú veterinárnu
činnosť odborne, v súlade so zásadami etiky, ktoré vydá komora a uplatňovať všetky prostriedky a
metódy zodpovedajúce stavu veterinárnej medicíny a techniky ( § 9 ods. 2 písm.a/, j/ zák. č. 442/2004

Z.z).
13. Podľa §3 Obč. zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnený záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 OZ je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak

odporuje dobrým mravom. V praxi ide o prípady, keď výkon práva je formálne v súlade so zákonom
(právom), ale jeho cieľom je dosiahnutie iného výsledku, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti
predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany
práva.
14. Odvolací súd s poukazom na vyššie citované právne predpisy prijal záver, že súd prvej inštancie
správne vecne rozhodol ak žalobu zamietol, pretože priznanie žalovanej pohľadávky by bolo v rozpore

s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi stranami sporu vznikol
záväzkový právny vzťah podľa osobitného zákona, že žalobca ako veterinárny lekár síce poskytol
veterinárnu starostlivosť šteňatám žalovanej, avšak táto nebola poskytnutá odborne ( nevykonanie
potrebnýchvyšetrenínastanoveniesprávnejdiagnózyanáslednenesprávnezvolenáliečbaanasadené
lieky) , čo bolo v priamej súvislosti s následným úhynom šteniat. Tento záver vyplýva zo znaleckého

posudku, písomného stanoviska znalca k námietkam žalobcu k posudku i z výsluchu znalca na
pojednávaní. Žalovaná nepopierala vykonanie jednotlivých úkonov a predpis liekov, čo nakoniec
potvrdila svojim podpisom na príjmových dokladoch a zaplatením zálohy, ale namietala správnosť
postupu žalobcu pri vyšetrení šteniat a následnú liečbu, ktorá viedla k úhynu šteniat. Námietka žalobcu
v odvolaní, že výšku nároku v konaní preukázal dokladmi podpísanými žalovanou a preto nebolo

potrebné skúmať správnosť jeho postupu pri poskytovaní veterinárnej starostlivosti, keďže sa nikdy voči
nemu nedomáhala náhrady škody, považuje odvolací súd za neopodstatnenú. Odvolací súd už vo
svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení uviedol, že vzhľadom na obranu žalobkyni sa má súd
prvej inštancie zaoberať tým, či liečebná starostlivosť bola žalobcom poskytnutá správne, čo súd prvej
inštancie vykonal.

15. Žalobca sa domáhal podanou žalobou zaplatenie zvyšku pohľadávky vo výške 500,73 eura s
príslušenstvom , po zohľadnení už zaplatenej zálohy žalovanou vo výške 407,18 eura, avšak z
vykonaného dokazovania nevyplýva a nekonkretizoval to ani žalobca, z čoho pozostávala záloha a z
čoho zvyšná žalovaná suma, teda ktoré úkony a ktoré predpísané lieky už žalovaná v rámci zálohy
zaplatila a ktoré zostali predmetom sporu. Žalovaná si v tomto konaní neuplatňuje škodu voči žalobcovi,

ktorýbyjejbolavzniklaúhynomšteniat,pretoaninemaladôvodvzniesťprotinávrhresp.vzájomnýnávrh.
V rámci procesnej obrany ale namieta, že pohľadávka žalobcu voči nej resp. zvyšok pohľadávky je
nedôvodný. Pri závere , že žalobca nepostupoval pri poskytnutí veterinárnej starostlivosti odborne , čo je
v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. a/ zák. č. 442 /2004 Z.z o veterinárnej starostlivosti, uložením povinnosti
žalovanej zaplatiť mu žalovanú sumu za takúto starostlivosť by bolo podľa názoru odvolacieho súdu v

rozpore s dobrými mravmi ( § 3 ods. 1 Obč. zákonníka) , čo je dôvod pre zamietnutie žaloby.
16. Odvolací súd sa zaoberal aj tým, či je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP a to, že
súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca v odvolaní
namietal , že súd napriek jeho návrhu, nenariadil nové znalecké dokazovanie a svoje rozhodnutie
založil na znaleckom posudku MVDr. Rákossyho s odôvodnením, že je to jediný znalec zapísaný v

príslušnom odbore v zozname znalcov. Zo spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie nariadil vo veci
znalecké dokazovanie , ustanovil znalca MVDr. Rákossyho, ktorý podal vo veci znalecký posudok . Voči
tomuto posudku vzniesol námietky žalobca , na ktoré znalec písomne odpovedal a zároveň bol na
ne vypočutý na pojednávaní. Pretože žalobca nesúhlasil so znaleckým posudkom MVDr. Rákossyho,
na pojednávaní dňa 30.06.2014 boli prítomní účastníci a ich právny zástupcovia oboznámený s tým,

že v zozname znalcov v odbore veterinárstvo sú zapísaný len dvaja znalci MVDr. Rákossy a prof.
Ing. Beseda. Žalobca trval na pribratí druhého znalca a vypracovaní nového znaleckého posudku .Súd
jeho návrhu vyhovel a uznesením zo dňa 14.11.2014 č.k. 12C/60/2010-197 ustanovil znalca Prof. Ing.
Imricha Besedu DrSc. na vypracovanie nového znaleckého posudku. Tento znalec súdu oznámil, že
znaleckú činnosť ukončil pred dvadsiatimi rokmi a preto nemôže vykonať znalecký posudok. Na to súd

prvej inštancie zrušil uznesenie o jeho ustanovení za znalca. Žalobca po poučení podľa § 120 ods.
4 OSP nemal návrhy na doplnenie dokazovania. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým
rozsudkom .17. Odvolací súd preskúmal postup súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že tento bol v súlade s
ust. § 127 ods. 1 OSP ( procesný predpise platný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) ak po
vypočutí účastníkov ustanovil znalca a uložil mu vypracovať písomný znalecký posudok a zároveň ho

ako znalca aj vypočul na pojednávaní. Súd vyhovel návrhu žalobcu na preskúmanie tohto znaleckého
posudku iným znalcom napriek tomu, že k preskúmanie znaleckého posudku iným znalcom podľa
§ 127 ods. 2 OSP sa pristupuje pri existencii niekoľkých rozporných posudkov, alebo ak účastník v
rámci dokazovania predloží znalecký posudok mimo konania a jeho závery sú v rozpore so závermi
znalca ustanoveného v súdnom konaní. V danej veci o takýto prípad nešlo a po zistení, že iný znalec

ako MVDr. Rákossy v zozname znalcov z príslušného odboru nie je, súd upustil od preskúmania už
podaného znaleckého posudku. Súd nemohol hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich správnosti,
ktoréžalobcanamietal.Tietoodstrániltak,žeichznalecvysvetlilprivýsluchuajvpísomnomstanoviskuk
námietkam žalobcu. Súd teda hodnotil znalecký posudok len z hľadiska toho, či je znalec vierohodný a
či je jeho posudok presvedčivý a v súladu s vykonanými dôkazmi. Odvolací súd sa stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že ďalšie znalecké dokazovanie nie je potrebné, pretože doteraz vykonané

dokazovanie ( nielen znaleckým posudkom) , je postačujúce pre zistenie rozhodujúcich skutočností
pre posúdenie danej veci. Z uvedených dôvodov odvolanie žalobcu nepovažoval za opodstatnené a
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a

v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).