Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/207/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200625
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016200625.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: C. W. G. W.-W., št. prísl. U. X., I.
S. XX, G. XX, zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, advokátka, Mariánske nám. č. 31, 010 01 Žilina, proti
žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej
a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č.: PPZ- HCP-BA2- 2016/001139-003 zo dňa 16.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1/ Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu na päť rokov na území SR č.p.: PPZ-
HCP-BA-143-28/2015-TPC zo dňa 25.10.2015 podľa § 50 ods. 1 písm. c/, d/, e/ zákona č. 404/2011 Z.
z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon“).

2/ Účastník konania má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt na 5 rokov v zmysle ust. § 43 ods.
1 písm. a/ zákona od 25.08.2009 s platnosťou do 25.08.2014. Trvalý pobyt na 5 rokov bol účastníkovi
konania po splnení ďalších podmienok udelený na základe toho, že dňa 01.08.2009 na Matričnom
úrade Bratislava - Z. uzavrel manželstvo s občiankou Slovenskej republiky s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky p. A. E.. Dňa 25.07.2014 podal účastník konania žiadosť o trvalý pobyt
na neobmedzený čas na území SR. Prvostupňový orgán zistil, že manželstvo účastníka konania bolo

rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 17P/109/2012-59 zo dňa 27.03.2013.

3/ Dňa 06.02.2015 začal prvostupňový orgán konanie vo veci zrušenia trvalého pobytu na 5 rokov na
území SR v zmysle § 50 ods. 1 písm. c/, d/, e/ zákona a následne dňa 06.02. 2015 účastníkovi konania
zaslal oznámenie a výzvu na začatie správneho konania, aby sa v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2
Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne
navrhol jeho doplnenie. Dňa 04.03.2015 bolo doručené prvostupňovému orgánu vyjadrenie účastníka

konania a dňa 11.03. 2015 vydal rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu na 5 rokov č.p.: PPZ-HCP-
BA6-143-6/2015-TPC/VRA v zmysle § 50 ods. 1 písm. c/, d/, e/ zákona, voči ktorému podal účastník
konania dňa 12.05.2015 odvolanie.4/ Dňa 15.12.2014 bol zastupiteľským úradom dopočutý účastník konania, ktorý uviedol, že prvý raz
prišiel na územie Slovenska v roku 2005. V rokoch 2005 až 2009 na Slovensku študoval a počas tohto
pobytu Slovensko neopustil. Dňa 19.08.2009 si podal žiadosť o trvalý pobyt na 5 rokov na Slovensku,

pretože sa medzitým oženil. Dňa 25.08.2009 sa vrátil do U., pretože mu skončil prechodný pobyt na
Slovensku. Po obdržaní pobytu znovu vycestoval na Slovensko dňa 29.01.2010. Od toho času striedavo
pracoval na Slovensku aj v U.. Zo Slovenska vycestoval a znovu sa tam vrátil asi 4-5 krát, teda spolu bol
na Slovensku 7-8 krát. Od januára 2013 bol na území Slovenska naposledy v júli 2014 jeden mesiac,
a to od 24.07.2014 do 23.08.2014. S manželkou žil v spoločnej domácnosti, 2 roky spoločne bývali na

internáte a potom i u jej rodičov. O rozvode sa dozvedel v júni 2013, čo mu oznámila emailom manželka.
Na otázku, či si plnil vyživovaciu povinnosť na svojho syna, odpovedal, že si ju plní a kontakty so
svojou manželkou udržiaval a udržiava cez skype, email a viber. Dňa 29.09.2015 prvostupňový správny
orgán spísal zápisnicu o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku s bývalou manželkou
účastníka konania, ktorá uviedla, že so svojím bývalým manželom sa zoznámila na zábave asi koncom
roka 2007, ktorý v tom čase študoval na vysokej škole informatiku a počítačové siete asi od roku 2005.

Pred uzavretím manželstva sa s bývalým manželom stretávala, keď nerobila, tak každý deň a keď robila,
tak každý druhý deň. Po sobáši, t.j. 01.08.2009, ani nežili v spoločnej domácnosti, párkrát bol bývalý
manžel u nich a väčšinou bol na internáte. Tiež uviedla, že po skončení školy dňa 24.08.2009 účastník
konania vycestoval, lebo musel nastúpiť do práce v ich krajine ako profesor na škole. Bývalý manžel
sa nevrátil po dvoch rokoch na Slovensko a v tom čase nemala s ním kontakt. Účastník konania chodil

na Slovensko len cez prázdniny a to v lete na mesiac a cez zimu na týždeň a taktiež nemali spoločný
bankový účet. V spoločnej domácnosti s účastníkom konania nežila v čase narodenia dieťaťa, lebo dieťa
sa narodilo hneď po svadbe dňa 04.08.2009 a bývalý manžel odchádzal na 2 týždne do domovskej
krajinyamedzitýmdochádzaldobytu kjejrodičom,kdebývalaspolusosynom.NaSlovenskochodieval,
keď syn mal polroka, potom keď mal 2 roky, naposledy bol na Slovensku v lete a na Vianoce 2013, keď

spolu obnovili kontakt. Ona podala návrh na rozvod, lebo sa manžel dlho neozýval a mala dojem, že o ňu
nemá záujem. Bývalý manžel nebol ani na pojednávaní, pretože ho nenašli. Keby sa skôr ozýval, tak by
sa nerozviedla. Bývalý manžel jej dával sporadicky peniaze, myslel si, že dostane pobyt, vtedy posielal
peniaze a keď dostal rozhodnutie o zrušení pobytu, tak prestal peniaze posielať, odvtedy neposielal nič.
Stretnutie otca s dieťaťom je možné len za jej prítomnosti, tak ako je to uvedené v rozsudku. Tiež uviedla,

že syn sa na neho teší, napriek tomu, že ho vidí málo, otec mu chýba, by bolo dobre, keby syna bývalý
manžel navštevoval a bola by rada, keby prispieval finančne na syna a potrebuje jeho pomoc.

5/ Účastník konania prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedol, že na území Slovenskej
republiky má dieťa, o ktoré sa musí ako jeho rodič starať, vychovávať ho, finančne a inak ho podporovať.

Splnomocnený zástupca cituje ust. čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, čl. 8 ods. 2 Dohovoru a § 50 ods. 2 zákona a
má za to, že rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu by predstavovalo neprimeraný zásah do jeho práva
na rodinný a súkromný život, do práva dieťaťa na rodinný a súkromný život a je v rozpore s povinnosťou
štátu konať tak, aby sa rodinný vzťah účastníka konania a jeho dieťaťa rozvíjal.

6/ Prvostupňový orgán na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že účastník konania
nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 111 ods. 1 písm. a/ zákona, má možnosť požiadať o
udelenie iného druhu pobytu na zemí Slovenskej republiky. Taktiež skúmal splnenie podmienok podľa
ust. § 50 ods. 2 zákona a čl. 8 Dohovoru a dospel k záveru, že po preskúmaní skutočností bolo potrebné
rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

7/ Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím zo dňa 16.02.2016 tak, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 25.10.2015 potvrdil a
odvolanie žalobcu zamietol. V odvolaní žalobca namietal porušenie čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, čl. 8 ods.
1, 2 Dohovoru, nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia týkajúceho sa Dohovoru o právach

dieťaťa a už vôbec nie je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí na základe, ktorého prvostupňový orgán
dospel k záveru, že zrušenie trvalého pobytu účastníka konania je v najlepšom záujme jeho dieťaťa.
Prvostupňovérozhodnutienespĺňanáležitosti§47ods.3Správnehoporiadku,pretožeznehonevyplýva
akými úvahami bol vedený prvostupňový orgán pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri
použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami

účastníka konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

8/ Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že manželstvo účastníka konania s p. E. A. bolo
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/109/2012-59 zo dňa 27.03.2013rozvedené. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že príčinou rozvratu manželstva bola nezodpovednosť
a ľahostajnosť účastníka konania voči manželke a ich spoločnému dieťaťu, ktorých ponechal bez
materiálneho zaopatrenia a finančnej pomoci a vrátil sa do domovského štátu po veľmi krátkej dobe po

uzavretí manželstva, bez následného záujmu o nich, manželstvo neplnilo svoje spoločenské funkcie,
manželia nemali spoločné bývanie a hospodárenie. Účastník konania opustil manželku krátko po sobáši
a narodení dieťaťa a ponechal ich bez finančných prostriedkov.

9/ Prvostupňový orgán požiadal o vyjadrenie p. E. A., s ktorou bola dňa 29.09.2015 spísaná zápisnica o

podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku. V zápisnici uviedla, že po uzavretí manželstva
(dňa 01.08.2009) účastník konania dňa 24.08.2009 musel vycestovať do domovskej krajiny, kde nastúpil
do práce. Dieťa sa narodilo dňa 04.08.2009. V spoločnej domácnosti nežili, od svojho odchodu prišiel
prvý krát na Slovensko, keď malo dieťa polroka, potom keď malo dva roky a naposledy bol na Slovensku
v lete a na Vianoce 2013. Od roku 2010 sa spolu nekontaktovali, dňa 30.03.2012 podala návrh na
rozvod manželstva, finančne prispieval na svojho syna sporadicky. Žalovaný na základe uvedeného

uviedol, že tvrdenie žalobcu o starostlivosti o svoje dieťa je v danom prípade účelové a zavádzajúce,
pretože účastníkovi konania nie je nijakým spôsobom bránené pri realizácii týchto práv. Splnomocnený
zástupca účastníka konania nijakým spôsobom nepreukázal skutočný záujem účastníka konania o
výkon tohto práva, a ani nepredložil žiaden dôkaz, že účastník konania svoje povinnosti voči svojmu
dieťaťu reálne vykonáva. Prvostupňový orgán sa v odôvodnení rozhodnutia sa s možným zásahom do

práva účastníka konania v zmysle ust. § 50 ods. 2 písm. a/ zákona v kontexte s čl. 8 ods. 1 Dohovoru
zaoberal dostatočným spôsobom. Súčasne poukázal na to, že účastník konania má možnosť požiadať
o udelenie iného druhu pobytu na území SR.

10/ Žalovaný k časti odvolania týkajúcej sa citácie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a na rozsudky

ESĽP č. 46544/99 ods. 61 zo dňa 26.02.2002 splnomocneným zástupcom účastníka konania uviedol,
že táto námietka nie je dôvodná, pretože nekonkretizoval podobnosť zmieňovaného prípadu s konaním
účastníka konania. Dohovor o právach dieťaťa chráni základné práva a slobody zaručené maloletým
deťom, pričom účastník konania v tomto konaní nevystupuje ako zástupca svojho dieťaťa. Žalovaný
nemá informácie o tom, že by prebiehalo konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k

maloletému dieťaťu, ktoré bolo zverené do opatery matky.

11/ K námietke účastníka konania, že mu nebolo umožnené byť prítomný pri výsluchu bývalej manželky
účastníka konania, čím došlo k protiústavnému zásahu, pretože účastníkovi konania bolo znemožnené
využiť jeho oprávnenie byť prítomný pri prerokovaní veci, predložiť argumentáciu na podporu svojich

stanovísk, vznášať námietky a návrhy na dokazovanie, klásť svedkovi otázky a odvoláva sa na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2010, žalovaný uviedol, že nie je dôvodná. Žalovaný zastáva
názor, že nedošlo k porušeniu ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku, pretože nebol prvostupňový orgán
povinný upovedomiť účastníka konania, resp. splnomocneného zástupcu o tom, že bývalá manželka
účastníka konania sa bude v konaní vyjadrovať. Účastníkovi konania prostredníctvom splnomocneného

zástupcu bola daná možnosť pred vydaním rozhodnutia oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a teda
i k vyjadreniu bývalej manželky účastníka konania a mal možnosť navrhnúť dôkazy a ich doplnenie.

12/ Žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dôvodom zrušenia trvalého
pobytu na 5 rokov na území SR v zmysle § 50 ods. 1 písm. c/ zákona, kedy štátny príslušník tretej

krajiny sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiava v zahraničí dlhšie ako 180
dní, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi, že účastníka konania dňa 24.08.2009 po skončení školy
vycestoval do domovskej krajiny a na územie SR sa vrátil dňa 29.01.2010, kedy si prevzal na správnom
orgáne doklad o povolení na pobyt. Následne bol na území Slovenska v období mesiaca január 2013,
Vianoce 2013, naposledy v júli 2014, a to od 24.07.2014 do 23.08.2014, kedy dňa 25.07.2014 požiadal

o trvalý pobyt na neobmedzený čas. Taktiež bol splnený dôvod na zrušenie trvalého pobytu na 5 rokov v
zmysle ust. § 50 ods. 1 písm. d/ zákona, pretože manželia nevedú spoločný rodinný život, ak ide o trvalý
pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a/, čo bolo preukázané vyjadrením bývalej manželky účastníka konania,
tak i samotným vyjadrením účastníka konania. Taktiež bol splnený dôvod na zrušenie trvalého pobytu
na území Slovenska v zmysle § 50 ods. 1 písm. e/ zákona, pretože štátnemu príslušníkovi tretej krajiny

bol udelený trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a/ alebo 46 ods. 1 písm. a/ a jeho manželstvo zaniklo
do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na 5 rokov. Táto skutočnosť je preukázaná právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 17P/109/2012-59 zo dňa 27.03.2013, ktorým bolomanželstvo účastníka konania s E. A. rozvedené. Zánikom manželstva prestal účastníka konania plniť
účel pobytu, na ktorý mu bol tento udelený.

II.
Zhrnutie argumentov žalobu

13/ Dňa 12.04.2016 obdržal Krajský súd v Bratislave žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia
prvostupňového rozhodnutia zo dňa 25.10.2015 ako aj rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.02.2016.

Žalobca s napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu nesúhlasí, pretože žalovaný vec nesprávne
právne posúdil, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní
orgánov verejnej správy bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

14/ Žalobca uviedol, že bolo porušené ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože žalovaný neumožnil

žalobcovi a ani jeho právnemu zástupcovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho
podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čím žalovaný vážne porušil práva
žalobcu ako účastníka správneho konania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že mu nie je
známa okolnosť, že by v súčasnosti prebiehalo konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností.

15/Žalobcavodvolaníprotiprvostupňovémurozhodnutiunamietal,ženezohľadnilvosvojomrozhodnutí
najlepší záujem dieťaťa v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý má v zmysle čl. 7 ods.
5 ústavy aplikačnú prednosť pred zákonmi SR. Žalovaný nesprávne právne posúdil vec, ak dospel k
záveru, že nie je povinnosť skúmať najlepší záujem dieťaťa v zmysle § 3 ods. 1 Dohovoru z dôvodu, že
žalobca v predmetnom konaní nevystupuje ako zástupca svojho syna. Žalobca ani nemôže vystupovať

ako zástupca svojho syna, nakoľko predmetom konania nie je pobytová otázka jeho syna. Taktiež je
nesprávnym právnym posúdením záver žalovaného, že najlepší záujem dieťaťa v zmysle čl. 3 ods. 1
Dohovoru o ochrane práv dieťaťa by mal skúmať na námietku matky, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti. Žalovaný vo vydanom rozhodnutí nezohľadnil hľadisko najlepšieho záujmu
dieťaťa a je to o to viac zarážajúce, keď sama bývalá manželka uviedla, že súhlasí s tým, aby sa žalobca

stretával so svojím synom za jej prítomnosti, dieťa sa na otca teší aj napriek tomu, že ho vidí málo a
synovi žalobca chýba.

16/ V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že podľa rozsudku
ESĽP vo veci D. proti Nemecku č. 46544/99 ods. 61 zo dňa 26.02.2002 štát musí v zásade konať tak,

aby sa rodinný vzťah mohol rozvíjať a prijať vhodné opatrenie za účelom zlúčenia rodiča s dieťaťom.
Z rozsudku je zrejmé, že žalovaný konal v rozpore s jeho obsahom, nakoľko zrušenie trvalého pobytu
žalobcu na území SR nie je opatrením, na základe ktorého sa môže vzťah žalobcu a jeho syna rozvíjať.

17/ Žalobca v napadnutom odvolaní namietal, že jemu ani jeho právnemu zástupcovi nebolo umožnené,

aby boli prítomní pri výsluchu bývalej manželky žalobcu. Žalobca túto skutočnosť namietal z dôvodu,
že práve zápisnica o výsluchu jeho bývalej manželky bola jedným z hlavných podkladov pre vydanie
napadnutého rozhodnutia. S touto otázkou sa však žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. V
tejto súvislosti poukazuje žalobca na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 231/2010-38, v ktorom sa
konštatuje, že procesný postup správnych orgánov predstavoval protiústavný zásah do označeného

základného práva, pretože účastníkovi konania objektívne znemožnil využiť jeho oprávnenie byť
prítomný pri prerokovaní veci (vrátane dokazovania), predložiť argumentáciu na podporu svojich
stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení,
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc v konaní
alebo uplatňovať opravné prostriedky a z hľadiska konania ako celku ho postavil do podstatne

nevýhodnej pozície. Taktiež došlo zo strany orgánov verejnej správy k porušeniu na čl. 6 ods. 1 písm.
d/ Dohovoru, ak neumožnil žalobcovi, resp. právnemu zástupcovi, aby sa zúčastnil na výsluchu bývalej
manželky žalobcu, ale neumožnil mu ani sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním.

18/ Žalobca uvádza, že tak bol porušený čl. 8 ods. 1 Dohovoru, pretože z administratívneho spisu

vyplýva, že žalobca na území SR svoje právo v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru nevyužíval, resp.
ho využíval v obmedzenej miere tým, že od uzavretia manželstva až do vydania napadnutého
prvostupňového rozhodnutia, čo je obdobie cca asi 6 rokov, sa celkovo zdržiaval na Slovensku len
pár mesiacov, finančne na dieťa prispieval len sporadicky a od vydania rozhodnutia o zrušení trvaléhopobytu prestal na dieťa prispievať úplne. S týmito skutočnosťami nemôže žalobca súhlasiť a uviedol,
že z napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, pre ktorý z dôvodov uvedených v čl. 8 ods. 2 Dohovoru
žalovanýzasiaholdoprávažalobcuakoajjehodieťaťanarodinnýasúkromnýživot.Žalovanýnesprávne

právne posúdil vec ak dospel k záveru, že na to, aby bolo realizované právo na rodinný a súkromný
život v celom rozsahu, je potrebná prítomnosť rodiča dieťaťa na území SR a jeho finančná podpora. Nie
je zrejmé, ako súvisí finančná podpora dieťaťa s realizáciou práva na rodinný a súkromný život. Podľa
rozhodnutia ESĽP vo veci Boughanemi proti Francúzsku koncept rodinného a súkromného života, na
ktorom je založený článok 8 Dohovoru zahŕňa, aj keď osoby nežijú v spoločnej domácnosti, puto medzi

rodičom a jeho alebo jej dieťaťom, bez ohľadu na to, či ide o dieťa splodené v manželstve alebo mimo
neho. Napriek skutočnosti, že žalobca nebýva so svojím synom v spoločnej domácnosti, je potrebné ich
vzťahsubsumovaťpodčl.8Dohovoru,nakoľkoputomedzižalobcomajehosynomnepochybneexistuje,
čo vyplýva aj z tvrdení bývalej manželky žalobcu, ktorá vo veci uviedla, že syn žalobcu sa na neho vždy
teší a otec mu chýba. V zmysle ustálenej judikatúry ESĽP dokonca ani otcovstvo oneskorené uznanie
dieťaťa, jeho neschopnosť finančne ho podporovať, ani jeho rozhodnutie nechať dieťa v starostlivosti

príbuzných neboli považované za výnimočné udalosti, ktoré by jeho otca pozbavili jeho práva na rodinný
a súkromný život.

19/ Žalovaný opomenul vyhodnotiť skutočnosť, že žalobca niekoľkokrát žiadal o udelenie víz, aby mohol
pricestovať na Slovensko, avšak tieto mu neboli udelené, resp. mu v príchode na Slovensko bránila

iná prekážka. Tiež opomenul vyhodnotiť skutočnosť, že žalobca nevedel o tom, že jeho manželka
podala návrh na rozvod a tiež, že bývalá manželka si zmenila telefónne číslo a tak počas istého
obdobia na ňu žalobca nemal kontakt. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že týmto
rozhodnutím nezasiahol do práva žalobcu na rodinný a súkromný život, s čím nemožno súhlasiť.
Napadnuté rozhodnutie je nepochybne zásahom do uvedených práv žalobcu a jeho dieťaťa. Zrušenie

trvalého pobytu rozhodne nepredstavuje vhodné opatrenie na to, aby sa vzťah žalobcu s jeho dieťaťom
mohol rozvíjať tak, ako je uvedené v rozhodnutí ESĽP č. 46544/99 ods. 61 zo dňa 26.02.2002. Zrušením
trvalého pobytu na území SR stratil žalobca akúkoľvek možnosť stretávať sa so svojim synom a rozvíjať
ich vzťah. Žalobca predkladá formulár zo dňa 15.06.2015, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť
o vízum. Z tohto dokumentu je zrejmé, že ešte v čase, keď trvalý pobyt žalobcu na území SR nebol

právoplatne zrušený, žalobcovi nebolo udelené vízum, a tak nemohol, ako aj mnohokrát predtým
pricestovať na územie SR. Žalobca tak bol ukrátený na svojich právach.

III.
Vyjadrenie žalovaného

20/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že preskúmaním rozhodnutia prvostupňového orgánu a
administratívneho spisu, žalovaný konštatoval, že dôvodom vydania rozhodnutia o zrušení trvalého
pobytuna5rokovnaúzemíSRbolizisteniasprávnehoorgánu,žežalobcasabezpísomnéhooznámenia
policajnému útvaru nepretržite zdržiaval v zahraničí dlhšie ako 180 dní; manželia neuviedli spoločný

rodinný život; manželstvo zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na päť rokov. Na základe
týchto skutočností boli naplnené ustanovenia § 50 ods. 1 písm. c/, d/, e/ zákona.

21/ K námietke žalobcu, že mu žalovaný neumožnil a ani jeho právnemu zástupcovi vyjadriť sa k
podkladomnapadnutéhorozhodnutiapredjehovydanímatiežnebolamudanámožnosťvkonaníuviesť,

že na Okresnom súde Bratislava V bol podaný návrh vo veci úpravy rodičovských práv sp. zn. 22P
69/201, žalovaný uviedol, že žalobcovi a jeho splnomocnenému zástupcovi bola vždy daná možnosť
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. V novom prejednávaní veci bola zaslaná Výzva na vyjadrenie
sa k veci splnomocnenému zástupcovi pod č. PPZ-HCP-BA6-143-25/2015-TPC, na ktorú reagoval
splnomocnený zástupca vyjadrením doručeným žalovanému dňa 19.10.2015.

22/ K námietke žalobcu k najlepšiemu záujmu dieťaťa, poukazoval na Dohovor o právach dieťaťa
a uviedol, že prvostupňový orgán nezohľadnil najlepší záujem dieťaťa a nesprávne právne posúdil
vec, keďže najlepší záujem neposúdil a poukázal na to, že bývalá manželka žalobcu súhlasí s tým,
aby sa otec stretával so svojim synom, žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu je nelogické tvrdiť, že

žalovaný vo svojom rozhodnutí nezohľadnil právo dieťaťa. Rozhodnutie oboch orgánov je správne,
pretože žalobca mal na území SR povolený trvalý pobyt, ktorý mu umožňuje okrem iného aj pracovať
na území SR, zdržiavať sa tu a je tzv. vyšším pobytovým statusom. Žalobca sa však dobrovoľne, bez
oznámenia v rozpore so zákonom zdržiaval mimo územia SR nad dobu 180 dní. Uvedená skutočnosťsúvisí aj s tým, ako potom mohol viesť súkromný a rodinný život so svojou manželkou a so synom, keď
komunikovali prevažne elektronickou formou. Zároveň v čase do 5 rokov od udelenia trvalého pobytu
bolo jeho manželstvo právoplatne rozvedené a syn bol zverený do starostlivosti matky. Zo všetkých

týchto skutočností je zrejmé, že žalobca ani nejavil záujem o rodinný život s manželkou a synom. Preto
žalovaný považuje túto námietku za bezpredmetnú.

23/ K námietke žalobcu, že nebol prizvaný na výsluch bývalej manželky, čo považuje za dôležité z
dôvodu, že tento výsluch bolo dôležitý pre vydanie rozhodnutia žalovaného, žalovaný uviedol, že v

tomto prípade bolo postupované v súlade so zákonom. Manželka žalobcu bola vypočutá v súlade s § 22
ods. 1 Správneho poriadku. Boli jej kladené otázky týkajúce sa vzťahu so žalobcom, ich kontakte, ako
aj kontaktu so synom. Uvedené informácie boli použité ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Žalobca
v prípade, že mal záujem, mohol kedykoľvek nahliadnuť do spisu, aby sa oboznámil s jeho obsahom,
čo však neurobil ani v odvolacom konaní.

24/ K námietke žalobcu o zásahu do súkromného a rodinného života, žalovaný uviedol, že toto právo ani
nevyužíval. Žalobca právo na rodinný a súkromný život ani nevyužíval a na území Slovenskej republiky
sa zdržiaval minimálny čas a zároveň neprispieval finančne na syna a keď, tak iba sporadicky. Po
vydaní prvostupňového rozhodnutia prestal na dieťa prispievať úplne, a preto zo strany žalobcu nebol
preukázaný žiaden záujem o rodinu.

25/ K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný opomenul, že žalobca žiadal o vízu, ktoré mu neboli udelené,
zároveň žalobca nemohol kontaktovať bývalú manželku, nakoľko si zmenila číslo telefónu, ako aj to, že
sa nedozvedel, že podala žiadosť o rozvod a zrušením povolenia na pobyt stratil žalobca akúkoľvek
možnosťstretávaťsasosynom,žalovanýuviedol,žetietotvrdenianemajúvplyvnavydanierozhodnutia.

Žalobca po tom, ako mu bol trvalý pobyt na území SR zrušený poukazoval na to, že mu neboli udelené
víza, aby mohol vstúpiť na územie SR, avšak v čase keď mohol voľne cestovať, resp. sa tu zdržiavať,
toto právo nevyužíval a vycestoval z územia SR, zároveň si neplnil ani povinnosti, ktoré mu zo statusu
trvalého pobytu na území SR ako štátneho príslušníka tretieho štátu vyplývajú. K zmene telefónneho
čísla a o nevedomosti o tom, že bývalá manželka podala žiadosť o rozvod, sa žalovaný nevyjadruje,

pretože rozhodnutie o rozvode je pre správny orgán je záväzné. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd
žalobu v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Replika žalobcu

26/ Správny súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi, na ktoré reagoval podaním doručeným
súdu dňa 03.02.2017. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že žalobca nepopieral, že prvostupňový orgán si
povinnosť v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku splnil, avšak naďalej trvá na tom, že bolo rovnako

povinnosťou žalovaného umožniť žalobcovi, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods.
2Správnehoporiadku.Žalovanýsitútopovinnosťnesplnil.Knámietketýkajúcejsaopomenutiaaplikácie
Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva, že žalovaný túto námietku dostatočným spôsobom nevyvrátil, ale
stručne uviedol, že považuje rozhodnutia oboch orgánov za správne. Čo sa týka prítomnosti žalobcu,
resp. právneho zástupcu žalobcu pri výsluchu svedka - bývalej manželky žalobcu uviedol, že so závermi

nesúhlasí, nakoľko je logické, že žalobca sa nemôže vyjadriť k spôsobu získania podkladu rozhodnutia
bez toho, aby sa pri získavaní takéhoto podkladu zúčastnil. K tvrdeniu žalovaného týkajúceho sa zásahu
do rodinného a súkromného života, žalobca uviedol, že skutočnosť, že žalovaný zo strany žalobcu
„nevidí žiaden záujem o rodinu“, nie je dôvod na taký zásah v zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Naďalej
žalobca trvá na tvrdení, že žalovaný sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s rodinným a súkromným

životom žalobcu, s oprávnenosťou zásahu do jeho práva na rodinný a súkromný život, ako aj s najlepším
záujmom dieťaťa v zmysle Dohovoru o ochrane práv dieťaťa. Argumenty, ktoré žalovaný uviedol v
predmetnom vyjadrení, nie sú spôsobilé spochybniť námietky žalobcu uvedené v žalobe. Naďalej trvá
na zrušení rozhodnutia oboch orgánov verejnej správy a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

V.
Konanie pred Krajským súdom v Bratislave a Najvyšším súdom SR27/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/71/2016-35 zo dňa 19.09.2017 napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.02.2016 č.p.: PPZ-HCP-BA2-2016/001139-003 a rozhodnutie
Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenia cudzineckej polície PZ

Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA-143-28/2015-TPC zo dňa 25.10.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalovaný dňa 15.12.2017 kasačnú
sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 1Sžak/13/2018 zo dňa 20.08.2019 tak,
že rozsudok krajského súdu sp. zn. 5S/71/2016 zo dňa 19.09.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Kasačný súd uviedol, že krajský súd pochybil ak napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej

správy považoval za nepreskúmateľné, resp. ak konštatoval podstatné porušenie ustanovení o konaní
predorgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonnéhorozhodnutia.Najvyšší
súd SR preto dospel k záveru o potrebe zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

VI.

Pojednávanie

28/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 SSP v spojení
s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O.s.p. rozhodol na pojednávaní dňa 05.11.2019
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a ospravedlneného

zástupcu žalovaného.

VII.

Relevantné právne predpisy

29/ Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi.

30/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle

§ 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v
oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti.

31/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa
správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP

(zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí
správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

32/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2

právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním
fyzická osoba alebo právnická osoba.

33/ Podľa § 43 ods. ods. 1 písm. a/ zákona, policajný útvar udelí trvalý pobyt na päť rokov, ak nie
sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je
manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republikyalebo závislým príbuzným v priamom rade štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky.

34/ Podľa § 50 ods. 1 písm. c/ zákona, policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak štátny príslušník tretej krajiny
sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiava v zahraničí dlhšie ako 180 dní.

35/ Podľa § 50 ods. 1 písm. d/ zákona, policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak manželia nevedú spoločný
rodinný život, ak ide o trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a/.

36/ Podľa § 50 ods. 1 písm. e/ zákona, policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak štátnemu príslušníkovi tretej
krajiny bol udelený trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 pís. a/ alebo § 46 ods. 1 písm. a/ a jeho manželstvo
zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na päť rokov.

37/ Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného

života, obydlia a korešpondencie.

38/ Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov,
keďjetovsúladesozákonomanevyhnutnévdemokratickejspoločnostivzáujmenárodnejbezpečnosti,
verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany

zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

39/ Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými orgánmi.

40/ Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

41/ Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť

právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

42/ Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
vec a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

43/ Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom
konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho
podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

44/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať prepísané náležitosti.

45/ Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VIII.

Právne posúdenie46/ Úlohou správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy v
intenciách podanej žaloby a zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžak/13/2018 zo dňa
20.08.2019.

47/ Správny súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že rozhodnutím č.p.:
UHCP-4664-111/RHCP-BA-OCP-Ž-2009/Veti zo dňa 25.08.2009 podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov bol žalobcovi udelený dňom 25.08.2009 prvé povolenie na trvalý
pobyt na území SR, ktoré platí päť rokov odo dňa jeho udelenia. Rozhodnutie bolo vydané na základe

toho, že uzavrel s E. A. dňa 01.08.2009 manželstvo (sobášny list matričného úradu Bratislava- Z. zv.
XX ročník XXXX str. XXX por. č. XXX. Dňa 04.08.2009 sa narodil z uvedeného manželstva syn X. W.
(rodný list v knihe narodení matričného Bratislava-E. A. zv. XX ročník XXXX str. XX por. č. XXXX).
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/1009/2012-59 zo dňa 27.03.2013 bolo manželstvo
E. W. A. a žalobcu rozvedené, súdom bol zverený maloletý X. W., nar. XX.XX.XXXX zverený do
osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Dňa 15.12.2014 bol

na veľvyslanectve SR I. dopočutý žalobca na položené otázky, z odpovedí vyplýva, že žalobca dňa
25.08.2009 po skončení školy vycestoval do domovskej krajiny, na územie SR sa vrátil dňa 29.01.2010,
kedy si prevzal na správnom orgáne doklad o povolení na pobyt. Následne bol na území Slovenska
v období mesiaca január 2013, Vianoce 2013, naposledy v júli 2014 a to od 24.07. do 23.08.2014. S
manželkou žili 2 roky na internáte a potom u jej rodičov, o rozvode sa dozvedel v júni 2013, vyživovaciu

povinnosť na dieťa sa plní a kontakt s bývalou manželkou udržiava prostredníctvom skype, email a
viber. Žalovaný prostredníctvom Zastupiteľského úradu SR, I. žiadal o doručenie výzvy vo veci začatia
zrušenia povolenia na trvalý pobyt na päť rokov na území SR č.p.: PPZ-HCP-BA6-143-3/2015-TCP zo
dňa 06.02.2015 žalobcovi, ktorú prevzal dňa 22.03.2015 na Veľvyslanectve SR v I.. Dňa 04.03.2015
podal žalobca žalovanému Vyjadrenie ku konaniu vo veci zrušenia pobytu na 5 rokov na území SR. Dňa

11.03.2015 pod č.p.: PPZ-HCP-BA6-143-6/2015-TPCNRA bolo vydané rozhodnutie o zrušení trvalého
pobytunapäťrokovnaúzemíSRžalobcovipodľa§50ods.1písm.c/,d/ae/zákona,protiktorémupodal
žalobca odvolanie doručené žalovanému dňa 12.05.2015. Dňa 14.07.2015 bolo pod č.p.: PPZ-HCP-
BA2-2015/0007425-003 vydané rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej
polície PZ Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA6-143-6/2015-TPC zo dňa 11.03.2015, ktorým bol účastníkovi

konania zrušený trvalý pobyt na päť rokov na území SR podľa § 50 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ zákona č.
404/2011 Z.z. zrušuje a vec vracia prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa
24.08.2015 bolo doručené Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície PZ Bratislava, Hrobáková 44, 852
42 Bratislava Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia žalobcu, ktorého prílohou bolo plnomocenstvo
udelené: Martin Škamla, advokát, Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina

na zastupovanie vo všetkých konaniach súvisiacich s pobytom žalobcu na území SR dňa 09.07.2015.
Dňa 06.11.2014 bola spísaná Zápisnica o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku za
účelom podania vyjadrenia E. A., aby podala vyjadrenie týkajúce sa manželstva a žiadosti o udelenie
trvalého pobytu na území SR v zmysle § 46 ods. 1 pís. a/ zák. č. 404/2011 Z.z. svojho manžela p.
C. W.W.S. na území SR. Dňa 29.09.2015 pod č.p.: PPZ-HCP-BA6-143-24/2015-TPC bola spísaná

zápisnica o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku za účelom podania vysvetlenia
a A. E. týkajúce sa zrušenia trvalého pobytu na území SR p. W.W.S. C.. Z odpovedí uvedených v
Zápisnice spísanej dňa 29.09.2015 vyplýva, že asi koncom roka 2007 sa zoznámila so žalobcom, keď
študoval na vysokej škole informatiku a počítačové siete od roku 2005; pred uzavretím manželstva sa
stretávali keď nerobila tak každý deň, a ak robila tak každý druhý deň; po sobáši nežili v spoločnej

domácnosti, párkrát bol u nich a bol aj na internáte, musel vycestovať 24.08.2009 po skončení školy,
musel tam zostať 2 roky; nemali spolu kontakt a na Slovensko chodil len cez prázdniny, a to v lete
aj na mesiac a cez zimu na týždeň; nemali spoločný bankový účet; nežili v spoločnej domácnosti v
čase narodenia dieťaťa, nakoľko sa dieťa narodilo hneď po svadbe a žalobca odchádzal za dva týždne;
dieťa navštevoval a dochádzal do bytu jej rodičov; nezhody počas manželstva nemali a od roku 2010

sa nekontaktovali, pretože si vymenila telefón, bývalý manžel prvýkrát prišiel na Slovensko keď mal
syn polroka, potom keď mal dva roky, naposledy bol na Slovensku v lete a aj na Vianoce 2013, kedy
obnovili kontakty; návrh na rozvod podala ona, pretože si myslela, že o ňu nemá žalobca záujem; návrh
na rozvod podala dňa 30.03.2012; na pojednávaní sa nezúčastnil, rozviedla sa bez jeho prítomnosti a
bývalý manžel sa začal ozývať až po rozvode, keby začal ozývať skôr nerozviedla by sa; bývalý manžel

finančne prispieva sporadicky po tom ako dostal rozhodnutie o zrušení pobytu prestal posielať peniaze
a odvtedy neposiela nič; so stykom bývalého manžela s dieťaťom súhlasí, ale len za jej prítomnosti; syn
sa na neho teší, aj napriek tomu, že ho vidí málo, otec mu chýba, dorozumievajú sa po slovensky. Dňa
09.10.2015 obdržal právny zástupca žalobcu od prvostupňového orgánu podanie Vyjadrenie účastníkakonania v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku - výzva na vyjadrenie, v ktorej stanovil lehotu 5
dní odo dňa prevzatia tejto výzvy na vyjadrenie k zrušeniu trvalého pobytu na päť rokov na území
SR. Dňa 19.10.2015 bolo doručené prvostupňovému orgánu vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu.

Dňa 25.10.2015 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému podal právny zástupca žalobcu
odvolanie doručené 18.11.2015 prvostupňovému orgánu. Dňa 28.11.2015 bol spísaný Úradný záznam
č.p.: PPZ-HCP-BA6-143-31/2015-PPC, z ktorého vyplýva oznámenie bývalej manželky žalobcu, že od
bývalý manžel sa prestal ozývať, skončila medzi nimi emailová komunikácia, prestal sa zaujímať o syna,
neplatívýživnénasynaapretopodalanabývaléhomanželatrestnéoznámenieachcezmeniťpriezvisko

svojho syna. Dňa 16.02.2016 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie.

48/ V súvislosti s namietaným pochybením pri aplikácii ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku zo strany
orgánu verejnej správy správny súd uvádza, že v danom prípade bolo nepochybné, že prvostupňový
orgán listom zo dňa 30.09.2015 vyzval žalobcu na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia. Žalobca
(prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu) na vyššie uvedenú výzvu reagoval vyjadrením

zo dňa 14.10.2015, ktoré bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 19.10.2015.
Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 25.10.2015, teda bolo možné konštatovať, že prvostupňový
správny orgán si v tomto smere svoju povinnosť splnil. Zároveň mal žalobca možnosť oboznámiť sa s
obsahom zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 29.09.2015, spísanej s E. A. (bývalá manželka) vyjadriť
sa k jej obsahu, resp. navrhnúť doplnenie dôkazov. Z obsahu administratívneho spisu ďalej nevyplynulo,

že by odvolací správny orgán vykonal ďalšie dokazovanie, preto kasačný súd nezistil dôvod, pre
ktorý by odvolací správny orgán, vychádzajúc pri posudzovaní odvolania z obsahu administratívneho
spisu prvostupňového správneho orgánu, mal opätovne vyzvať účastníka konania na vyjadrenie sa k
podkladom rozhodnutia.

49/ K tvrdeniu žalobcu, že jemu a ani jeho právnej zástupkyni nebolo umožnené, aby boli prítomní pri
výsluchu jeho bývalej manželky správny súd poukazuje na ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku, že
účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a
znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva
právo účastníka konania a zúčastnenej osoby klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej

ohliadke. Z obsahu administratívneho spisu však nevyplýva, že by vo veci žalobcu bolo orgánmi verejnej
správy nariadené ústne pojednávanie, resp. že by žalobcom namietaný výsluch jeho bývalej manželky
bol vykonaný počas miestnej ohliadky.

50/ K porušeniu čl. 8 ods. 1 Dohovoru zo strany orgánov verejnej správy namietanej žalobcom v žalobe

správny súd uvádza, že žalobca neprejavoval záujem o rodinný život, pričom na území Slovenskej
republiky sa zdržiaval len sporadicky a jeho manželstvo bolo v roku 2013 rozvedené. Tieto skutočnosti,
t.j. zistenie orgánov verejnej správy, že žalobca sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru
nepretržite zdržiava v zahraničí dlhšie ako 180 dní (§ 50 ods. 1 písm. c/), s manželkou nevedie spoločný
rodinný život (písm. d/) a manželstvo žalobcu zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na

päť rokov (písm. e/), boli dôvodom pre zrušenie trvalého pobytu žalobcu.

51/ Správny súd uvádza, že z celého prípadu je zrejmé, že žalobca ani nemal záujem o súkromný a
rodinný život a na území Slovenskej republiky sa prakticky ani nezdržiaval. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že čl. 8 Dohovoru právo na pobyt ako také nezakladá. Právo na rešpektovanie rodinného

života sa aplikuje na rodinné vzťahy, a predpokladá teda existenciu rodiny (Marckx proti Belgickému
kráľovstvu, rozsudok pléna, 13.06.1979, č. 6833/74, § 31). ESĽP vo svojej judikatúre zdôraznil, že
existencia rodinného života je otázkou faktickou, ktorá závisí od skutočnej existencie úzkych rodinných
väzieb v praxi (K. a T. proti Fínsku, rozsudok veľkého senátu zo dňa 12.7.2001, č. 25702/94, § 150],
ktoré sa posudzujú podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Ak bola preukázaná existencia

rodinného puta, štát musí v zásade konať spôsobom, aby bolo toto puto zachované (Nazarenko proti
Rusku, č. 39438/13, 16.07.2015). Garancie vyplývajúce z práva na rešpektovanie rodinného života
predpokladajú existenciu rodiny, t.j. existenciu skutočného a reálneho (efektívneho) rodinného života,
prípadne zamýšľaného rodinného života, ktorý sa síce ešte v plnosti neetabloval, avšak je založený
na platnom a skutočnom (pravom) manželstve zahŕňajúcom blízky vzťah a spoločný život (kohabitáciu)

manželov v čase namietaného zásahu alebo krátko pred ním (obdobne napr. Abdulaziz, Cabales a
Balkandali v. Spojené kráľovstvo, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. mája 1985, § 62).
Rodinou je v prvom rade vzťah medzi manželmi (navzájom) a medzi rodičmi a maloletými deťmi. V
prejednávanej právnej veci bolo manželstvo žalobcu a E. A. rozsudkom Okresného súdu Bratislava Vsp. zn. 17P/109/2012 zo dňa 27.03.2013 rozvedené. Z vyjadrenia bývalej manželky žalobcu zároveň
vyplynulo, že títo už po uzavretí manželstva nežili v spoločnej domácnosti. Na uvedenom nič nemení
ani skutočnosť, že žalobca po uzavretí manželstva navštívil bývalú manželku a syna jeden až dva krát

do roka. Preto správny súd nemal pochybnosti o neexistencii rodinného života medzi žalobcom a jeho
bývalou manželkou.

52/ K námietke žalobcu, že v napadnutých rozhodnutiach nebol zohľadnený čl. 3 ods. 1 Dohovoru o
právach dieťaťa správny súd uvádza, že vo vzťahu k maloletému synovi žalobcu opätovne vychádza z

judikatúryESĽPvzmyslektorejjespolužitierodičovadetí„základnýmprvkomrodinnéhoživota“(Bronda
proti Taliansku, rozsudok zo dňa 09.06.1998, č. 22430/93, § 51) a rovnako nepovažuje život v spoločnej
domácnosti ako sine qua non rodinného života medzi rodičmi a neplnoletými deťmi. Z pojmu rodina, na
ktorom je založený článok 8, vyplýva, že dieťa narodené z takéhoto zväzku je ipso iure súčasťou tohto
vzťahu. Z tohto dôvodu existuje od momentu narodenia dieťaťa a už vzhľadom na samotnú existenciu
tejto skutočnosti medzi dieťaťom a jeho rodičmi zväzok rovnajúci sa „rodinnému životu“, dokonca aj

vtedy, keď už rodičia neskôr spolu nežijú. To však platí iba v momente narodenia dieťaťa, nakoľko
ESĽP pripustil, že v prípade neudržiavania tohto vzťahu, sa môžu tieto putá pretrhnúť (Berrehab proti
Holandsku, rozsudok zo dňa 21.06.1988, č. 10730/84, § 21) - na čo orgány verejnej správy stručne v
prejednávanej právnej veci poukazovali. Zo zápisnice o vyjadrení E. A. zo dňa 29.09.2015 a rozsudku
OkresnéhosúduBratislavaV sp.zn.17P/109/2012zodňa27.03.2013vyplynulo,žemanželstvožalobcu

a E. A. neplní (v aktuálnom čase) a nikdy neplnilo svoje spoločenské funkcie, keďže manželia nemali
spoločné bývanie a hospodárenie, pričom žalobca manželku opustil krátko po sobáši a ponechal ju
spolu s dieťaťom bez finančnej opatery. Starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečovala výlučne manželka.
Žalobca v priebehu trvania trvalého pobytu nepreukázal skutočný záujem o riadny výkon svojich práv a
povinností voči svojmu maloletému synovi, najmä záujem viesť s ním rodinný život a zabezpečovať ho

po materiálnej stránke. Bolo preto možné uzavrieť, že žalobca na území Slovenskej republiky rodinný
život neviedol. Z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutia nepredstavujú zásah do práva žalobcu podľa
čl. 8 Dohovoru. Napadnutými rozhodnutiami orgánov verejnej správy nebolo rozhodnuté o vyhostení
žalobcu z územia Slovenskej republiky, ani o zákaze vstupu na toto územie, ale o zrušení trvalého
pobytu žalobcu. K uvedenému postupu prvostupňový správny orgán pristúpil najprv rozhodnutím zo dňa

11.03.2015, ktoré bolo odvolacím správnym orgánom zrušené a následne prvostupňovým rozhodnutím
zo dňa 25.10.2015, pričom trvalý pobyt na 5 rokov bol žalobcovi udelený do 25.08.2014. Uvedeným
postupom mu nie je bránené v prípadnom stretávaní sa s maloletým synom v rozsahu, v akom to robil
v minulosti, resp. v prípadnom obnovení vzťahu s maloletým synom v budúcnosti.

53/ Správny súd vo vzťahu k posudzovaniu najlepšieho záujmu dieťaťa dospel k záveru, že tomuto
hľadisku sa orgány verejnej správy dostatočne venovali. V preskúmavanom rozhodnutí sa okrem
argumentácie žalovaného, týkajúcej sa zverenia dieťaťa do starostlivosti matky nachádzajú ďalšie
konštatovania, z ktorých možno dospieť k záveru, že žalovaný sa starostlivo vysporiadal so situáciou
žalobcu a jeho maloletého syna. Žalovaný najmä ustálil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal

skutočný záujem o výkon rodičovských povinností voči svojmu synovi, resp. že by tieto vykonával.
Naopak, žalovaný konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázaný nezáujem zo strany
žalobcuosvojedieťa,sčímsakasačnýsúd,spoukazomnavyššieuvedenévyjadreniabývalejmanželky
žalobcu, ako aj rozsudok, ktorým bolo manželstvo žalobcu rozvedené, stotožnil. Najvhodnejším
prostredím pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je prostredie rodiny tvorené otcom a matkou

dieťaťa. V konaní však nebolo sporným, že maloletý syn žalobcu žil od svojho narodenia (až na niekoľko
návštev) bez otca, ktorého správanie počas trvania povolenia na pobyt nenasvedčovalo, že by mal
skutočný záujem napomáhať vo výchove svojho syna, pričom z vyjadrení matky (zo dňa 29.09.2015)
vyplynulo, že v čase, kedy žalobca očakával udelenie povolenia na pobyt finančne podporoval svojho
syna, avšak po vydaní rozhodnutia o zrušení pobytu s finančnou podporou prestal. Na základe

uvedeného dospel správny súd k názoru, že žalobca sa na vytváraní rodinného prostredia bez
relevantných dôvodov žiadnym spôsobom nepodieľal.

54/ S poukazom na vykonané dokazovanie orgánmi verejnej správy, po oboznámení sa z obsahom
administratívneho spisu a v intenciách zrušujúceho rozsudku najvyššieho súdu správny súd dospel k

záveru, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú bolo potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť.

55/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému napriek úspech v konaní
nepriznal nárok na náhradu trov konania.56/ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedeného mesiac od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.