Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 12, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/310/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117204557
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117204557.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: Y.. K. V.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom W., U. XX, zastúpený JUDr. Janou Kubáňovou, advokátkou, so sídlom Nitra,
Cintorínska 5, proti žalovaným: 1. Slovenská republika, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
Bratislava, Štúrova 2, IČO: 00 166 481, 2. JUDr. Janka Pravdová, prokurátorka Okresnej prokuratúry
Nitra, Damborského 1, Nitra, o náhradu nemajetkovej ujmy 1.000 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 18. júna 2018 č. k. 14C/20/2017-84 do zamietajúceho výroku a výroku
o náhrade trov konania takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (II.) a vo výroku o
náhrade trov konania (III.) p o t v r d z u j e .

Žalovanej v 1. rade sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie voči žalovanej v 2. rade zastavil (I.) a ďalším
výrokom žalobu zamietol (II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej v 1. a 2.
rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (III.). Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ako aj ust. § 11, § 13 Občianskeho
zákonníka a § 2 ods. 4, § 69 ods. 1 Trestného poriadku, § 144 zák. č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ako aj vykonaným dokazovaním.

1.2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20. 02. 2017 domáhal voči žalovaným
priznania náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 eur v zmysle § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.
z. z dôvodu, že v trestnej veci vedenej na OS Nitra pod sp. zn. 33T/66/2013 proti obžalovanému Y..

K. V. a spol. intervenujúca Okresná prokuratúra v Nitre, konkrétne žalovaná v 2. rade, postupovala
nesprávne, nezákonne, čím došlo k spôsobeniu škody nemajetkovej ujmy voči žalobcovi. Nahliadnutím
do spisu sp. zn. 33T/66/2013 žalobca dňa 13. 06. 2014 zistil, že sa tu na č. l. 500 - 501 nachádza
uznesenie OR PZ Nitra, ČVS: ORP-530/3-VYS-NR-2014 o začatí trestného stíhania vo veci, ktoré s
vecou 33T/66/2013 vôbec nesúvisí. Z upovedomenia Krajskej prokuratúry Nitra o vybavení podnetu zo
dňa 05. 09. 2014 vyplýva, že žalovaná v 2. rade si listinu zabezpečila sama z vlastnej iniciatívy a so
súhlasom dozorujúceho prokurátora. Generálna prokuratúra na opakovaný podnet žalobcu konštatovala

nesprávny postup prokurátorky, konaním prokurátorky bola prelomená zásada prezumpcie neviny,
pričom prokurátorka konala nad rámec oprávnení vymedzeným Trestným poriadkom. V príčinnej
súvislosti s opísaným nesprávnym postupom prokurátorky vznikla žalobcovi nemajetková ujma a došlok zníženiu jeho dôstojnosti, cti a vážnosti z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozeniu jeho
postavenia a uplatnenia v spoločnosti, keď od roku 2003 vykonáva povolanie advokáta.

1.3. Žalobca vzal v priebehu konania voči žalovanej v 2. rade žalobu späť, preto súd v zmysle § 145 ods.
1 CSP konanie voči žalovanej v 2. rade zastavil. Po prejednaní žaloby z vecnej stránky súd konštatoval,
že je splnený predpoklad na posúdenie nároku stanovený v § 16 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., teda
žalobca ako poškodený požiadal o predbežné prerokovanie nároku príslušný orgán, ktorý mu oznámil,
že jeho nárok neuspokojí. Ďalej skúmal základné predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti štátu

za škodu spôsobenú orgánmi v konaní v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Žalobca tvrdil, že ujma mu bola
spôsobenápostupomprokurátorky(žalovanejv2.rade),ktorápredložilavsúdnomkonanívedenomvoči
nemu ako obžalovanému na hlavnom pojednávaní nesúvisiace uznesenie o začatí trestného stíhania č.
ORP-530/3-VYS-NR-2014, skutkové tvrdenia ohľadom uvedeného uznesenia, založenie uznesenie do
spisu, jeho následné vyňatie a vrátenie prokurátorky sporné neboli a založenie uznesenia do spisu sp.
zn. 33T/66/2013, ako aj vyňatie vyplýva z predloženého spisového prehľadu (č. l. 79 spisu). Samotná

GenerálnaprokuratúraSRvosvojomvyjadrenízodňa22.10.2014konštatovala,žepostupprokurátorky
bol nesprávny, prokurátor je povinný voči obžalovanému postupovať nestranne a predložené uznesenie
nemalo relevantnú spojitosť s prejednávanou vecou, preto naň nie je možné prihliadať ako na dôkaz.
Zároveň konštatovala, že intervenujúca prokurátorka konala nad rámec oprávnení, pričom ignorovala
ust. § 2 ods. 4 Tr. por. Na základe uvedeného súd konštatoval, že bola splnená jedna z podmienok na

priznanie nemajetkovej ujmy, a to nesprávny úradný postup štátneho orgánu, prokurátora, ktorý v rámci
svojho konania porušil zásadu prezumpcie neviny.

1.4. Súd však dospel k záveru, že neboli splnené ďalšie dve podmienky na priznanie nároku, a to
existencia nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným

postupom. Žalobca tvrdil, že nesprávny postup predstavuje významný zásah do jeho spoločenského
postavenia, pracovného a súkromného života, znižuje jeho vážnosť, ohrozuje česť a zhoršuje jeho
povesť ako advokáta pri výkone povolania, pričom toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal.
Ďalej tvrdil, že za škodu je potrebné považovať aj hrozbu, ktorá môže byť spôsobená na reputácii
osoby. S takýmto tvrdením sa súd nestotožnil. Podľa jeho názoru v zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. č.

514/2003 Z. z. sa vyžaduje, aby k samotnej ujme došlo, nestačí len hrozba ujmy, resp. existencia
zásahu, ktorý by bol spôsobilý ohroziť práva chránené zákonom. Preto na žalobcovi ležalo dôkazné
bremeno na preukázanie vzniknutej ujmy. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že uznesenie sa
stalo verejným, resp. predloženie uznesenia tretej osobe - súdu je nutné považovať za zverejnenie.
Za verejnosť nemožno považovať súd, resp. osoby, ktoré sú oprávnené do spisu nahliadnuť, rovnako

nemožno považovať za zverejnenie uznesenia jeho predloženie na hlavnom pojednávaní dňa 15. 05.
2014, ktoré nebolo otvorené, keď nebolo preukázané, že sa ňom zúčastnili aj iné ako súdne osoby. Na
priznanie nároku podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. je potrebné, aby konkrétna ujma vznikla a bola
preukázaná a rovnako, aby bola preukázaná jej závažnosť, ako aj závažnosť následkov, ktoré vznikli v
súkromnom živote a spoločenskom uplatnení. Ak by aj mohlo byť predmetné uznesenie vnímané tretími

osobami, nič to nemení na situácii, že ide o hypotetickú ujmu, pretože v konaní nebolo preukázané, že
uznesenie bolo zverejnené tretím osobám a že tieto ho chápali vo vzťahu k žalobcovi difamačne.

1.5. Žalobca v súvislosti s uplatneným nárokom poukázal aj na rozsudok ES ĽP Mikolajová proti SR
č. 4479/03, avšak podľa názoru súdu závery prijaté v uvedenom rozhodnutí nemožno vzťahovať na

predmetné konanie.

1.6. Samotný rozpor v tvrdeniach strán sporu, z akého dôvodu bolo predmetné uznesenie do konania
predložené je v zásade k uplatnenému nároku irelevantný. Žalovaná v 2. rade tvrdila, že uznesenie bolo
predložené iba informatívne. Z vyjadrenia Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že uznesenie malo byť

použité ako dôkaz v konaní. Preukázanie ktoréhokoľvek dôvodu na predloženie uznesenia do konania
nie je spôsobilé ovplyvniť dôvodnosť nároku, resp. aj naplnenie podmienok na vznik nároku podľa § 17
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.

1.7. Súd záverom konštatoval, že hoci došlo k porušeniu práva žalobcu na prezumpciu neviny (ktoré

je širšou súčasťou práva na súdnu ochranu), žalobca nepreukázal, že tento zásah vyvolal ním tvrdenú
nemajetkovú ujmu, ktorá mala spočívať v zásahu do osobnostných práv (do jednotlivých zložiek
ako pracovný a súkromný život, vážnosť, česť, povesť advokáta, spoločenské postavenie). Keďženebol preukázaný vznik ujmy, absentuje aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
nemajetkovou ujmou.

1.8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP, a vzhľadom
na to, že žalobca vzal žalobu voči žalovanej v 2. rade späť bez udania dôvodu, možno mu pripočítať
zavinenie za zastavenie konania, a preto má žalovaná v 2. rade nárok na náhradu trov konania, ktorú
jej súd priznal v rozsahu 100%. Žalovaná v 1. rade mala v konaní plný úspech, súd jej preto priznal plnú
náhradu trov konania rovnako v rozsahu 100%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku (II.) a vo výroku o náhrade trov konania
(III.) napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a zaviazania žalovanej
v 1. rade zaplatiť mu sumu 1.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 16. 05. 2015
do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dôvodil tým, že súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko ustálil skutkový stav tak, že pojednávanie

vo veci vedenej na OS Nitra pod sp. zn. 33T/66/2013, konané dňa 15. 05. 2014, na ktorom bolo súdu
predložené uznesenie OR PZ Nitra, ČVS: ORP-530/3-VYS-NR-2014, nebolo otvorené a nezúčastnili sa
na ňom iné ako súdne osoby. Predmetný záver súdu sa však nezakladá na pravde, pretože v skutočnosti
predmetné pojednávanie dňa 15. 05. 2014 bolo otvorené a zúčastnili sa ho, okrem iných osôb, aj dvaja
svedkovia, a to konkrétne U. a R.. C. Q., t. j. osoby, ktoré nie sú oprávnené do súdneho spisu nahliadať,

a teda k zverejneniu predmetného uznesenia došlo v prítomnosti tretích osôb. V tejto súvislosti podotkol,
že v trestnej veci pod sp. zn. 33T/66/2013 koná rovnaký Okresný súd Nitra ako v tejto právnej veci. Z
uvedeného má za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznil, že trestné konanie
vedené na OR PZ Nitra pod ČVS: ORP-530/3/VYS-NR-2014 s trestnou vecou vedenou na OS Nitra
pod sp. zn. 33T/66/2013 absolútne vôbec nesúvisela, čo konštatovala aj Generálna prokuratúra SR v jej

vyrozumenínaopakovanýpodnet,pričomdoposiaľniejezrejmé,akosatotovôbecdostalododispozície
JUDr. Pravdovej, ktorá túto vec nedozorovala. Navyše, v uvedenom trestnom konaní do dnešného dňa
nebola podaná ani obžaloba. Vzhľadom na to, že uvedená trestná vec sa do štádia konania pred súdom
ani nedostala, súd, ani „súdne osoby“ neboli a nie sú v zmysle § 69 ods. 1 Tr. por. oprávnené sa s
predmetným uznesením oboznámiť, a preto je možné ich považovať za verejnosť, resp. tretie osoby, a

teda preloženie uvedeného uznesenia prokurátorkou Okresnej prokuratúry Nitra do súdneho konania
vedeného na OS Nitra pod sp. zn. 33T/66/2013 je v danom kontexte nutné považovať za zverejnenie.

2.1. Žalobca ďalej v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil, že neboli
naplnené dve z podmienok nutných na priznanie nemajetkovej ujmy, a to nemajetková ujma a

príčinná súvislosť medzi nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným postupom. Sám súd v bode 42.
odôvodnenia rozsudku konštatoval, že nesprávnym úradným postupom došlo k porušeniu jeho práva
na prezumpciu neviny. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ESĽP vo veci Mikolajová c/a SR
č. 4479/03. Predloženie uznesenia do nesúvisiaceho konania na verejnom pojednávaní, ktorého sa
okrem iných osôb zúčastnili aj dvaja svedkovia, bezpochyby zasiahlo do jeho osobnostných práv, čo

skonštatoval aj súd v napadnutom rozsudku a takýto zásah jednoznačne spôsobil aj jeho nemajetkovú
ujmu, ktorú si v tomto konaní uplatnil. Z vyššie uvedeného je podľa jeho názoru nepochybné, že všetky
tri podmienky na náhradu škody a nemajetkovej ujmy boli splnené, a to: 1. existencia nesprávneho
úradného postupu - potvrdená aj samotnou GP SR, ako aj prvoinštančným rozhodnutím súdu; 2. vznik
nemajetkovej ujmy - je nepochybné, že založenie predmetnej listiny do nesúvisiaceho súdneho spisu

ako dôkaz na verejnom súdnom pojednávaní, ktorého sa okrem iného zúčastnili aj dvaja svedkovia,
nielenže je objektívne spôsobilé narušiť jeho osobnostné práva chránené zákonom, ale tieto aj narušilo
a 3. existencia príčinnej súvislosti - založením predmetnej listiny do súdneho spisu nesprávnym úradným
postupom prokurátorky OP Nitra bolo ohrozené jeho spoločenské postavenie, pracovný a súkromný
život,zníženiejehovážnosti,ohrozeniejehoctiazhoršeniejehopovestiadvokátaprivýkoneslobodného

povolania. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým záverom a vec aj nesprávne právne posúdil.

2.2. Žalobca vo svojom odvolaní na záver poukázal na skutkovú totožnosť, rozporné závery
prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutého rozsudku v porovnaní s rozsudkom ESĽP vo veci

Mikolajová c/a SR č. 4479/03. Mal za to, že je nepochybné, že v oboch prípadoch išlo o rozhodnutie
(uznesenie), ktoré nie je (teda nemalo byť) verejne prístupné, v ktorých boli nepresné alebo zmätočné
informácie, ktoré boli sprístupnené tretím osobám a ktoré boli spôsobilé objektívne privodiť škodu,nemajetkovú ujmu zásahom do osobnostných práv jednotlivca. K podanému odvolaniu pripojil fotokópiu
zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 15. 05. 2014 vo veci vedenej na OS Nitra sp. zn. 33T/66/2013.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v 1. rade, ktorá navrhla rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že súd prvej inštancie vo veci vykonal
dostatočnédokazovanie,vykonanýmidôkazmibolnáležitezistenýskutkovýstavveci,ktorýodôvodňoval
rozhodnutie vo veci samej, v dôvodoch napadnutého rozhodnutia sa súd prvej inštancie vysporiadal so
všetkými vyjadreniami žalobcu, o ktoré oprel aj dôvody svojho odvolania. Poukázala na svoje písomné

vyjadrenie zaslané súdu v priebehu konania a opätovne uviedla, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienok na priznanie nároku - existenciu nemajetkovej ujmy (všetko zostalo iba vo všeobecnej
rovine tvrdení žalobcu, bez preukázania konkrétneho zásahu do osobnostných práv žalobcu) a príčinnú
súvislosť medzi nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným postupom.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon č. 160/2015, ďalej

len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku, ako aj v
súvisiacom výroku o náhrade trov konania v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 379, § 380
ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže mal za to, že nie je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadovalo ani dôležitý
verejnýzáujem,dospelkzáveru,žesúdprvejinštancieriadnezistilskutkovýstav,dokazovanievykonalv

potrebnom rozsahu na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnemu právnemu záveru. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

5. Predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený na súde prvej inštancie dňa 20. 02. 2017 na priznanie
nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 eur v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Žalobca dôvodil tým, že v trestnej
veci vedenej na OS Nitra pod sp. zn. 33T/66/2013 proti obžalovanému Mgr. K. V. (žalobcovi) a spol.
intervenujúca Okresná prokuratúra Nitra, a to prokurátorka (žalovaná v 2. rade) postupovala nesprávne

a nezákonne, čím došlo k spôsobeniu škody - nemajetkovej ujmy voči jeho osobe. Po nahliadnutí do
spisu OS Nitra pod sp. zn. 33T/66/2013 dňa 13. 06. 2014 zistil, že na č. l. 500 - 501 sa nachádza
uznesenie OR PZ Nitra, ČVS: ORP-530/3-VYS-NR-2014 o začatí trestného stíhania vo veci, ktoré s
trestnou vecou vedenou na OS Nitra pod sp. zn. 33T/66/2013 vôbec nesúvisí. Predmetné uznesenie
bolo súdu doručené žalovanou v 2. rade krátkou cestou na hlavnom pojednávaní dňa 15. 05. 2014,

pričom z upovedomenia Krajskej prokuratúry Nitra zo dňa 05. 09. 2014 vyplýva, že intervenujúca
prokurátorka predmetnú listinu zabezpečila z vlastnej iniciatívy a so súhlasom príslušného dozorového
prokurátora. Na základe jeho podnetu Generálna prokuratúra SR konštatovala, že postup intervenujúcej
prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra je nesprávny a zároveň upozornila Krajskú prokuratúru Nitra
o nesprávnom postupe prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra. Uvedením konaním prokurátorky bola

prelomená zásada prezumpcie neviny, pretože uznesenie predložené súdu nemalo relevantnú spojitosť
s prejednávanou vecou, a preto v ďalšom konaní naň nebolo možné prihliadať ako na dôkaz. Generálna
prokuratúra SR záverom uviedla, že žalovaná v 2. rade ako prokurátorka konala nad rámec oprávnení
vymedzených Trestným poriadkom, pričom ignorovala ust. § 2 ods. 4 Tr. por. a § 199 ods. 1, 5 a
6 Trestného poriadku. V príčinnej súvislosti s opísaným nesprávnym úradným postupom Okresnej

prokuratúry Nitra a prokurátorky (žalovanej v 2. rade) mu vznikla nemajetková ujma, keď došlo k zníženiu
jeho dôstojnosti, cti a vážnosti z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozeniu jeho postavenia a
uplatnenia v spoločnosti, aj vzhľadom na to, že od roku 2003 až dodnes vykonáva slobodné povolanie
advokáta.

6. Žalobca dňa 27. 01. 2015 požiadal Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie jeho nároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresnej prokuratúry Nitra. Generálna
prokuratúra SR listom zo dňa 11. 05. 2015 vybavila žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody ako nedôvodnú, keď mala za to, že nie sú splnené všetky zákonné predpoklady na
priznanie nároku na náhradu škody.

7. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie pre späťvzatie žaloby žalobcom voči žalovanej
v 2. rade zastavil a druhým výrokom žalobu zamietol. Žalovanej v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. V dôsledku podaného odvolania žalobcu do druhého výroku, ktorým súdžalobu zamietol a súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, odvolací súd pristúpil - viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania - k preskúmaniu vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 3 odsek 1 písmeno d/ zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

9. Podľa § 9 odsek 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

10.Podľa§17odsek1zákona,uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovuje

inak.

10.1 Podľa § 17 odsek 2 zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia páva nie
je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť

ju inak.

10.2. Podľa § 17 odsek 3 zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje podľa odseku 2 s
prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje;
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo; c) závažnosť následkov, ktoré vznikli

poškodenémuvsúkromnomživote;d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
živote.

11. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením,
nakoľko mal za to, že vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň

vec nesprávne právne posúdil.

K uvedeným uplatneným odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP odvolací súd
uvádza, že namietané - nesprávne skutkové zistenia je v súdnej praxi vykladané tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ žalobca mal za to, že rozsudok súdu prvej
inštancie spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení, je potrebné uviesť, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, tak ako to bolo za účinnosti
zákona č. 58/1969 Zb. a rovnako aj za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2014,

je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení všetkých troch podmienok: a) nesprávny úradný
postup štátneho orgánu, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Nenaplnenie čo len jednej z týchto podmienok vedie k záveru o neopodstatnenosti
žaloby smerujúcej voči štátu (uznesenie NS SR 5MCdo 5/2015).

13. Nesprávny úradný postup je aj nečinnosť alebo činnosť, ktorá nezodpovedá právu na prejednanie
veci. Súdna prax považuje za nesprávny úradný postup akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom práva
moci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva
z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je možné v právnom predpise

upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. O vzťah k príčinnej súvislosti ide, ak je medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná
skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, aleide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať zo všetkých súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je
rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.

14. V zmysle vyššie uvedeného sa súd prvej inštancie správne zaoberal skúmaním podmienok pre vznik
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a skúmal, či všetky podmienky
pre stanovenie zodpovednosti sú kumulatívne dané. Pokiaľ ide o samotný nesprávny postup, správne
konštatoval, že v prejednávanej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu prokurátorky (žalovanej

v 2. rade), ktorá predložila v súdnom konaní vedenom na OS Nitra 33T/66/2013 uznesenie, ktoré
nesúviselo s prejednávanou vecou, pričom uvedené uznesenie bolo krátkou cestou založené do spisu,
avšak následne bolo vyňaté a vrátené prokuratúre. Tieto skutočnosti v konaní neboli medzi stranami
sporné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa hlavného pojednávania stanoveného
na deň 15. 05. 2014 nezúčastnil a toto bolo pre neprítomnosť obžalovaných odročené. Uznesenie
č. ORP-530/3-VYS-NR-2014 súd prokuratúre vrátil a v súdnom spise pod sp. zn. 33T/66/2013 sa

nenachádza. Hlavné pojednávanie bolo otvorené až dňa 12. 05. 2015, kedy bola prečítaná obžaloba a
začalo sa dokazovanie výsluchom žalobcu ako obžalovaného. Napriek uvedenému, samotná Generálna
prokuratúra SR vo svojej odpovedi na podnet žalobcu listom zo dňa 22. 10. 2014 konštatovala nesprávny
postup prokurátorky (žalovanej v 2. rade), keď jej konaním bola prelomená zásada prezumpcie
neviny zakotvená v § 2 ods. 4 Tr. por. a bez ohľadu na subjektívne presvedčenie o ďalšej vine

obžalovaného musí prokurátor voči žalovanému (obvinenému) postupovať nestranne. Predložené
uznesenie prokurátorkou nemalo relevantnú spojitosť s prejednávanou vecou, a preto v ďalšom konaní
naň nebolo možné prihliadať ako na dôkaz. Ďalej konštatoval, že intervenujúca prokurátorka konala
nad rámec oprávnení vymedzených Trestným poriadkom. Následne aj vo veci vybavenia žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálna prokuratúra SR v liste zo dňa 11. 05. 2015

uznala nesprávny úradný postup, ktorý konštatovala a mala za to, že je splnená prvá hmotno-právna
podmienka na priznanie nároku na náhradu škody v prípade nemajetkovej ujmy, ktorou je existencia
nesprávneho úradného postupu. Záver súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci bol preukázaný
nesprávny úradný postup štátneho orgánu, je preto vzhľadom na vyššie uvedené, správny.

15. Pokiaľ súd prvej inštancie skúmal, či sú splnené ďalšie kumulatívne podmienené podmienky na
priznanie nároku, a to existencia nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nemajetkovou ujmou
a nesprávnym úradným postupom, a pokiaľ dospel k záveru, že nie sú splnené, je jeho záver vecne
správny. Žalobca svoje tvrdenie o tom, že nesprávnym úradným postupom došlo k významnému zásahu
do jeho spoločenského postavenia, pracovného a súkromného života a znížilo tak jeho vážnosť a česť,

ako aj povesť advokáta pri výkone svojho povolania, v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaná v 2. rade dňa 15. 05. 2014 na hlavnom pojednávaní v
trestnejvecivedenejnaOSNitrapodsp.zn.33T/66/2013akointervenujúcaprokurátorkakrátkoucestou
predložila uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Nitra, ČVS: ORP-530/3-VYS-NR-2014 o začatí trestného
stíhania, ktoré s prejednávanou vecou absolútne nesúviselo, avšak je potrebné uviesť, že hlavné

pojednávanie dňa 15. 05. 2014 bolo odročené, nekonalo sa, a preto predmetné uznesenie nemohlo byť
ani oboznámené a v danom trestnom konaní ani nemohlo byť v zmysle § 269 Tr. por. prečítané ako
dôkaz.Následnepodľapredloženéhospisovéhoprehľadu(č.l.79spisu)vyplýva,žebolozospisuvyňaté
a vrátené prokuratúre. Aj keď žalobca v podanom odvolaní poukazuje na zápisnicu z predmetného
pojednávania zo dňa 15. 05. 2014, podľa ktorej sa ho mali zúčastniť svedkovia U. S. a R.. C. Q. a malo

dôjsť k zverejneniu uvedeného uznesenia v prítomnosti týchto osôb, táto skutočnosť nebola v konaní
preukázaná. Samotné hlavné pojednávanie stanovené na deň 15. 05. 2014 sa nekonalo, bolo potrebné
ho odročiť pre neprítomnosť oboch obžalovaných, a preto je nedôvodná odvolacia námietka žalobcu, že
došlo k zverejneniu predmetného uznesenia. Z vykonaného dokazovania preto vyplynulo, že predmetné
uznesenie nebolo inej osobe ako prokuratúre doručované, a preto táto listina nebola spôsobilá privodiť

žalobcovi nemajetkovú ujmu tým, že by jej nesprávnym predložením v konaní vedenom na OS Nitra pod
sp. zn. 33T/66/2013 došlo k zníženiu žalobcovej dôstojnosti v spoločnosti, príp. že by iným spôsobom
mu bol spôsobený zásah do jeho spoločenského postavenia, najmä pracovného, keď vykonáva prácu
advokáta. Bolo potrebné sa preto stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že konkrétna ujma u
žalobcu nebola preukázaná a rovnako nebola preukázaná ani závažnosť následkov, ktoré tvrdil (iba v

hypotetickej rovine), ktoré by vznikli v jeho súkromnom živote, spoločenskom živote, resp. pri výkone
povolania advokáta.16. Keďže nebola preukázaná konkrétna ujma, ku ktorej žalobcovi nesprávnym úradným postupom
žalovanej v 2. rade malo dôjsť, nie je možné uvažovať ani o príčinnej súvislosti ako ďalším nevyhnutným
predpokladom pre priznanie nároku žalobcu.

O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla
v dôsledku nesprávneho úradného postupu, to znamená, ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku,
pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by škoda. Z hľadiska
príčinnej súvislosti by bolo potom právne významné v prípade, ak by bola preukázaná škoda, resp.

ujma na strane žalobcu, či nesprávny úradný postup žalovanej v 2. rade bol podstatnou a rozhodujúcou
príčinou ujmy, ktorá mala vzniknúť žalobcovi.

16.1. Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou v
zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. (predtým zákon č. 58/1969 Zb.) nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto
vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina)

vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku iná skutočnosť, zodpovednosť za
škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže
byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od
všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko,

ale vecná súvislosť príčiny a následku. V postupe sledov javov je každá príčina niečím vyvolaná a každý
ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť nezávislou
na neobmedzenej kauzalite. Ďalším atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny a
následku, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, nerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri

zisťovanípríčinnejsúvislostitrebavdôsledkutohoskúmať,čivkomplexeskutočnostíprichádzajúcichdo
úvahy (ako priama) príčina existuje skutočnosť, ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok
NS SR z 29. 03. 2007 sp. zn. 3Cdo 32/2007).

17. Vychádzajúc zo sledu jednotlivých skutkových okolností v danej veci, je nesporné, že tu nastal

nesprávny úradný postup konaním žalovanej v 2. rade, avšak neboli v konaní preukázané ďalšie
nevyhnutné akumulatívne podmienky pre zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu. Z uvedeného preto
vyplýva, že ak žalobca v konaní nepreukázal nemajetkovú ujmu a nemohol preukázať ani existenciu
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom žalovanej v 2. rade a ujmou (ktorú skutočnú
a konkrétnu ujmu v konaní nepreukázal), je potrebné dospieť k záveru, že v danom prípade neboli

splnené podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
ktoré podmienky sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo len jednej z nich, nie je daná táto
zodpovednosť. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v
danom prípade neboli splnené podmienky pre zodpovednosť žalovanej za nemajetkovú ujmu v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z., ktorej sa žalobca v konaní domáhal.

18. Napokon, žalobca vo svojom odvolaní, tak ako pred súdom prvej inštancie, tak aj v podanom
odvolaní,poukázalnarozsudokESĽPMikolajováprotiSlovenskejrepublikeč.4479/03,keďmalzato,že
v jeho súdenej veci, ako aj v uvedenom rozhodnutí išlo o rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní
(uznesenie), ktoré nie je (teda nemalo byť) verejne prístupné, v ktorom boli nepresné alebo zmätočné

informácie, ktoré boli sprístupnené tretím osobám a ktoré boli spôsobené objektívne privodiť škodu,
nemajetkovú ujmu zásahom do osobnostných práv jednotlivca. V tejto súvislosti je potrebné súhlasiť
so záverom súdu prvej inštancie, že poukazovanie na uvedený rozsudok ESĽP je v danej veci právne
irelevantné, pretože v uvedenom rozhodnutí ESĽP sa zaoberal porušením článku 8 Dohovoru, pričom
v uvedenej veci sťažovateľka nebola a nemohla byť formálne obvinená zo spáchania trestného činu

začatím trestného stíhania proti nej pre nesúhlas jej manžela so začatím trestného stíhania. Zo žiadnych
dokumentov v spise nevyplynulo, že sťažovateľka bola vypočutá, predvolaná alebo inak upovedomená
políciou, napriek tomu však v rozhodnutí polície zo dňa 03. 07. 2000 bolo uvedené: „Šetrením bolo
zistené, že sťažovateľka svojím konaním naplnila znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na
zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a to tým, že inému ublížila na zdraví“, pričom uvedené rozhodnutie

bolo sprístupnené tretej strane, a to konkrétne zdravotnej poisťovni. O takúto situáciu v prejednávanej
veci nejde, keďže uznesenie predložené žalovanou v 2. rade v konaní, nebolo zverejnené, nebol, ani
nemohol byť vykonaný dôkaz jeho oboznámením, a napokon, nebolo ani preukázané, že by žalobcovi
takýmto nesprávnym úradným postupom žalovanej v 2. rade vznikla nemajetková ujma. Navyše, vuvedenom rozhodnutí ESĽP sa nezaoberal podmienkami vzniku škody spôsobenej štátnym orgánom v
zmysle zák. č. 514/2003 Z. z., ale zaoberal sa tým, či došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
zamietajúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 387 odsek 1 CSP ako
vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na dôvody uvedené súdom prvej inštancie,
s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.

20. Podľa § 396 odsek 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

21. Podľa § 255 odsek 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a vzhľadom na to, že voči žalovanej v 2. rade
bolo konanie právoplatne zastavené, odvolací súd rozhodoval o trovách odvolacieho konania len vo
vzťahu k žalovanej v 1. rade. Žalovaná v 1. rade bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej v
zmysle zásady úspechu v konaní priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).